Rastliny, Príroda, Organizmy, Fotografie

Korunkovky

skala
Hits: 93

– latinsky rod sú rod kvitnúcich rastlín z čeľade ľaliovitých (cibuloviny.sk). Názov je odvodený od latinského slova – (Adriana Francová). Zahŕňajú približne 130 – 150 druhov, ktoré sa prirodzene vyskytujú najmä v Európe, Ázii a Severnej Amerike. Ide o trváce cibuľovité , ktoré sú obľúbené v záhradníctve pre svoje výrazné (cibuloviny.sk). patrí medzi najdôležitejšie oblasti výskytu rodu Fritillaria, rastie tu 19 druhov, z toho 10 je endemických, rozšírené sú najmä v horskom pásme a Alborz. Mnohé druhy rastú alpských a subalpínskych biotopoch, často tvoria lokálne populácie alebo rozsiahle kolónie na horských lúkach. Niektoré druhy rastú vo vysokých nadmorských výškach 2800 – 4000 metrov nad morom v Himalájach (Kiani et all).

U nás korunkovka strakatá rastie na vlhkých lúkach s bohatou pôdou. Vyžaduje glejové až pseudoglejové pôdy s vysokou vlhkosťou, občas zaplavované. Najčastejšie sa objavuje v rámci biotopov spoločenstiev  a . Je adaptovaná na krátkodobé zaplavenie počas vegetácie – semienka plávajú (Jozef Martinský). Najznámejšie sú korunkovka strakatá – a korunkova cisárska – Fritillaria imperialis. Korunkovka strakatá je kriticky ohrozená, na Slovensku prežíva iba v niekoľkých lokalitách (stozok.sk). Je známa ako „“ – symbol príchodu jari (Katarína Balleková, Miloslav Smatana). Hovorové názvy sa líšia: „korunka“, „“ či „“, „kráľovská koruna“ či cesarska. U nás sa vyskytujú najmä na východe, známe sú lokality či Raškovský luh, Senianske rybníky a lúky pri Drahňove (Andrea Šimková, Soňa Zlacká). Lokality v Podunajskej nížine a Podpoľaní boli chránené aj kvôli hojnej lokalite korunkovky strakatej (stozok.sk). V minulosti sa vyskytovala aj v okolí Zemplínskej Šíravy. V regióne Českej republiky už vyhynula v dôsledku odvodňovania (Andrea Šimková, Soňa Zlacká). Hlavné ohrozenia predstavuje lúk, meliorácie a zánik tradičného kosenia (Jozef Martinský).

Okrem prírodných populácií sa korunkovka cisárska pestuje ako okrasná rastlina v záhradách po celom Slovensku (Andrea Šimková, Soňa Zlacká). Sú to vytrvalé rastliny, ktoré na jar vyháňajú dlhé s previsnutými, zvončekovitými kvetmi pripomínajúcimi korunu (Miloš Balla). Majú vzpriamenú byľ, úzke čiarkovité alebo kopijovité listy, plodom je tobolka obsahujúca ploché semená (sav.sk). Kvety sú obojpohlavné. Je pravdepodobné, že v rámci tribusu došlo k dvom prechodom cez Beringovu úžinu do Severnej Ameriky, po jednom v každom rode – Lilium a Fritillaria (inaturalist.org).

Korunkovky sa objavujú najmä v záhradníctvach, niektoré školy a ako napr. Latorica, ŠOP SR, Inštitút organizuje detské kreatívne pod názvom „Korunkovka“ s tematickou keramikou či výtvarníckymi aktivitami (Miloš Balla). Pestovanie a rozmnožovanie korunkoviek je možné dodržiavaním nárokov: dostatok zimnej vlahy, piesočnato-hlinitá pôda, slnko či polotieň (kew.org). Korunkovka cíti vysokú hladinu vody, moderní záhradkári ju využívajú aj ako medonosnú a dekoratívnu rastlinu v jarných výsadbách (Andrea Šimková, Soňa Zlacká). Hlavnými opeľovačmi sú hmyz – , motýle (Kiani et all). Korunkovka kráľovská je jedovatá a jej najjedovatejšou časťou je . Tá šíri zápach, ktorý vadí predovšetkým menším škodcom a to hlavne krtkom a hrabošom, takže sú skvelým nástrojom, ako ich vypudiť zo (cibuloviny.sk).

Kvety korunkoviek sú síce pre opeľovače dobre viditeľné, ale väčšinou nemajú výrazné na prilákanie hmyzu. Odmeny pre opeľovače nektár a peľ sú zvyčajne ukryté vo vnútri previsnutého zvončekovitého kvetu. Vo vnútri kvetu sa nachádzajú farebne kontrastné oblasti nektárií, ktoré pomáhajú opeľovačom orientovať sa pri hľadaní potravy. Približne 54 % druhov má šachovnicový vzor okvetných lístkov (Katarzyna Roguz et all). Pestujú sa najmä tieto druhy: , Fritillaria imperialis, Fritillaria meleagris, , , (inaturalist.org).

nemmôžu byť zasadené príliš hlboko v zemi, je vhodné ich vysádzať šikmo. Ak tvorí iba listy a nekvitne, cibuľa sa nachádza príliš hlbkoko. Rýchlo znamená nedostatok vody, málo výživnú pôdu (Adriana Francová). V tradičnej čínskej medicíne sa používa na liečenie respiračných chorôb (Imrich Rutšek). Korunkovky obsahujú množstvo sekundárnych metabolitov, najmä: , saponíny, , terpenoidy (Da-Cheng Hao et all).

Fritillaries – the genus Fritillaria are flowering plants belonging to the lily family (). The name is derived from the Latin word fritillus, meaning a dice box (Adriana Francová). The genus includes approximately 130–150 species that occur naturally mainly in , Asia, and . These are perennial bulbous plants that are popular in horticulture because of their striking flowers (cibuloviny.sk). Iran is one of the most important centers of diversity of the genus Fritillaria. Nineteen species occur there, ten of which are endemic. They are distributed mainly in the Zagros and Alborz mountain ranges. Many species grow in alpine and subalpine habitats, often forming local populations or extensive colonies on mountain meadows. Some species grow at very high elevations, between 2800 and 4000 meters above sea level in the Himalayas (Kiani et al.). The best-known species are the snake’s head fritillary (Fritillaria meleagris) and the crown imperial (Fritillaria imperialis). Fritillaria meleagris is critically endangered and in survives only in a few localities (stozok.sk). is known locally as “korunka” and is considered a symbol of the arrival of spring (Katarína Balleková, Miloslav ). Vernacular names vary and include “korunka,” “kockavica,” “hynčiak,” or “kráľovská koruna.”

In our region, the snake’s head fritillary (Fritillaria meleagris) grows in moist meadows with nutrient-rich soils. It requires gleyic to pseudogley soils with high moisture, which are occasionally flooded. It most commonly occurs within the habitats of plant communities Calthion palustris and Molinion caeruleae. The species is adapted to short-term flooding during the vegetation period – its seeds are able to float (Jozef ). The best-known species are the snake’s head fritillary (Fritillaria meleagris) and the crown imperial (Fritillaria imperialis). The snake’s head fritillary is critically endangered, and in Slovakia it survives only in a few localities (stozok.sk). It is known as “korunka”, a symbol of the arrival of spring (Katarína Balleková, Miloslav Smatana). Vernacular names vary and include “korunka,” “kockavica,” “hynčiak,” “kráľovská koruna,” or “cisárska koruna.” In Slovakia it occurs mainly in the eastern part of the ; well-known sites include Pstruša, Raškovský luh, Senianske rybníky, and the meadows near Drahňov (Andrea Šimková, Soňa Zlacká). Localities in the Danubian Lowland () and the Podpoľanie region have also been protected partly because of abundant populations of the snake’s head fritillary (stozok.sk). In the past the species also occurred in the surroundings of . In parts of the Republic, however, it has already become extinct as a consequence of drainage of wetlands (Andrea Šimková, Soňa Zlacká). The main threats are drainage of meadows, land reclamation, and the disappearance of traditional mowing practices (Jozef Martinský).

Besides natural populations, crown imperial (Fritillaria imperialis) is widely cultivated as an ornamental plant in gardens throughout Slovakia (Andrea Šimková, Soňa Zlacká). These are perennial plants that produce tall stems in spring bearing pendulous, bell-shaped flowers that resemble a crown (Miloš Balla). The plants have an upright stem, narrow linear or lanceolate leaves, and their fruit is a capsule containing flattened seeds (.sk). The flowers are bisexual. It is likely that within the tribe Lilieae two dispersal events across the Bering land bridge occurred into North America, one in each genus – Lilium and Fritillaria (inaturalist.org). Fritillaries are commonly found in horticultural trade. Some schools and institutions, for example the Latorica Protected Landscape Area (), the State Nature Conservancy of the Slovak Republic (ŠOP SR), and the DAPHNE Institute, organize children’s creative workshops called “Korunkovka,” involving themed ceramics and art activities (Miloš Balla).

Successful cultivation and propagation of fritillaries requires appropriate conditions: sufficient moisture, sandy-loam soil, and a sunny or partially shaded location (kew.org). The plants respond to high soil moisture levels, and modern gardeners often use them as nectar-producing and decorative plants in spring plantings (Andrea Šimková, Soňa Zlacká). The main pollinators are insects, especially bees and butterflies (Kiani et al.). Crown imperial (Fritillaria imperialis) is poisonous, with the bulb being the most toxic part. The bulb emits a strong odor that repels certain small pests, especially moles and voles, making the plant useful in gardens as a natural deterrent (cibuloviny.sk). Although fritillary flowers are clearly visible to pollinators, they usually lack strong visual signals for attracting insects. The rewards for pollinators – nectar and pollen – are usually hidden inside the pendulous bell-shaped flower. Inside the flower there are contrasting nectar guide areas that help pollinators orient themselves while searching for food. Approximately 54 % of species have a checkered pattern on the tepals (Roguz et al.).

The most commonly cultivated species include Fritillaria acmopetala, Fritillaria imperialis, Fritillaria meleagris, Fritillaria pallidiflora, Fritillaria persica, and Fritillaria pyrenaica (inaturalist.org). The bulbs should not be planted too deeply in the soil; it is recommended to plant them slightly tilted. If the plant produces only leaves and does not flower, the bulb is probably planted too deep. Rapidly drying flowers indicate insufficient water or nutrient-poor soil (Adriana Francová). In traditional Chinese medicine, fritillaries are used to treat respiratory diseases (Imrich Rutšek). The plants contain numerous secondary metabolites, particularly steroidal alkaloids, saponins, flavonoids, and terpenoids (Da-Cheng Hao et al.).

Odkazy

Príroda, Živočíchy, Ryby, Organizmy, Fotografie, Kapríci

Cyprinus carpio

skala
Hits: 6126

sa chovali už v historických dobách, najmä v Číne. Flajšhans a Hulata uvádzajú, že je najstaršia domestifikovaná ryba pre jedlo. Začalo sa to v 5. storočí pred n.l.. Kapre boli množené pre farebné pred viac ako tisíc rokmi selektívnym krížením (Cypruskoi.com). Pôvodný prirodzený rozsah Cyprinus carpio je v Ponto‑Kaspického regiónu – povodia Čierneho, Azovského, Kaspického a Aralského jazera, ďalej do východnej Ázie (sciencedirect.com). U nás sa kapor rozšíril až s príchodom kresťanstva. Kapor sa rozšíril s nástupom priaznivejších klimatických podmienok po skončení ľadovej doby. V Európe sa kapra pred obdobím doby ľadovej nepotvrdila. Do Dunaja sa kapor rozšíril v období pred 8000 – 10000 rokmi. S určitosťou sa vie, že do začiatku nášho letopočtu sa v oblastiach Európy nesúvisiacich s Dunajom nevyskytoval. Rímsky prírodovedec Hanus Plinius v rokoch 23 až 79 nášho letopočtu už poznal dunajské kapre a zmieňuje sa o umelých rybníkoch na prechovávanie rýb. vyšľachtili divého dunajského kapra na rybu rybničnú a rozšírili ho takmer po celej západnej Európe (Jozef Vetrík).

Kapor sa vyznačuje sa robustným telo, s veľkými šupinami, dvoma fúzikov pri ústach a pharyngeálnymi zubami (jelsciences.com). Je všežravec, konzumuje bentické , , zooplankton, , semienka a (springer.com). Pohlavná dospelosť dosahuje väčšinou v 2. – 3. roku života (invasions.si.edu). Samice môžu znášať až okolo 2 miliónov ikier počas jedného obdobia rozmnožovania (springer.com). Kladie na v plytkých oblastiach (jelsciences.com). Kapor je predmetom rozsiahlych genetických štúdií, variabilita medzi populáciami sa sleduje pomocou molekulárnych markerov (napr. , ) (nih.gov). Selektívne chované sa vyvíjajú za účelom lepšej rastovej rýchlosti a odolnosti voči chorobám (sciencedirect.com).

Kapor bol introdukovaný do mnohých krajín mimo prirodzeného rozsahu kvôli akvakultúre a športovému rybolovu (Muhammd Naeem Khan, Khurram Shahzad, Ansar Chatta, Muhammad Sohail, Marina Piria, Tomislav Treer). Dokáže žiť v rôznych typoch vodných prostredí vrátane riek, jazier a pomaly tečúcich vôd (Wikipedia). Je vysoko tolerantný voči environmentálnym zmenám, čo umožňuje jeho široké rozšírenie (actajournal.com). Je jednou z najdôležitejších akvakultúrnych rýb na svete s produkciou dosahujúcou milióny ton ročne (cabidigitallibrary.org). Tradične sa chová pre potravinárske účely, aj rekreačné rybolovné odvetvia (bioflux.com.ro). Moderné štúdie sa zaoberajú kŕmnymi doplnkami, zlepšovaním výživy a environmentálnymi dopadmi (onlinelibrary.wiley.com). V niektorých oblastiach je považovaný za invazívny druh, ktorý môže negatívne ovplyvňovať miestne – zvyšuje , ničí makrofyty a konkuruje pôvodným druhom (nas.er.usgs.gov).  je klasická európska forma s genetickými odlišnosťami od ostatných populácií (Wikipedia). Poddruh (), pôvodom z východnej Ázie, bol v minulosti uznávaný, no moderné autority ho považujú za samostatný druh pod názvom (wikipedia.org). 

Kapor uprednostňuje veľké, pomaly tečúce alebo stojaté s mäkkým dnom s hustou vegetáciou. Je to húfová ryba, zvyčajne sa zdržiava v skupinách. Obýva mierne klimatické pásmo, znáša pH 6,5–9,0, mierne brakické vody a teploty od 3 do 35 °C. začína pri teplotách okolo 17–18 °C. Dokáže prežiť aj v prostredí s veľmi nízkym obsahom kyslíka (wikipedia.org).

Dnes sa forma chová po celom svete, aj keď takpovediac ich domovinou zostala . Prvé farebné mutácie sa objavili približne v roku 1805 (Olympic Koi). Do Japonska sa dostali koi cez Čínu. V starých ázijských zemiach sú koi považované za symbol a šťastia. Pôvodný názov farebných kaprov bol goi. Koi označoval konzumného kapra obyčajného. Môžu dorásť na 125 cm a dožiť sa viac ako 100 rokov (Jaroslav Soukup). Koi kapre (Cyprinus carpio . koi) predstavujú ornamentálne kapra obyčajného, ktoré sa chovajú hlavne pre ich farebnosť, a estetickú hodnotu (es.wikipedia.org). Klasifikujú sa podľa farieb, vzorov a typu šupín, čo je kľúčové pre ich hodnotenie v akvaristike a na výstavách (kodamakoifarm.com). Hlavné vzory zahŕňajú (biely základ s červenými škvrnami), Sanke (biela s červenými a čiernymi znakmi) a (čierny základ s červenými a bielymi prvkami) – tieto tri medzi tzv. Gosanke („veľká trojka“) (Wikipedia). Ďalšie špecifické vzory: (samotný červený bod na hlave), (modro‑sieťovaný vzor), či typy so žiariacimi šupinami (kodamakoifarm.com). 

Moderne chované koi vznikli dlhodobým selektívnym množením prirodzene sa vyskytujúcich mutácií a farieb v rámci kapra obyčajného. Tieto variácie nie sú náhodné – ide o cieľové genetické kombinácie, ktoré sa postupne kultivovali tak, aby sa stabilizovali atraktívne farebné a vzorové (Wikipedia). Existujú aj jedince, ktoré si zachovávajú divý fenotyp (hnedo-olivové sfarbenie). Tradične sa uvádza, že pôvodný vývoj koi kaprov mohol prebehnúť v Číne, kde sa medzi kaprami chovanými ako v zaplavených ryžových poliach objavili spontánne genetické mutácie. Tieto jedince boli medzi sebou krížené a selektované s cieľom ustáliť výrazné farebné línie (es.wikipedia.org).

Carp have been bred since ancient times, especially in China. Flajšhans and Hulata state that Cyprinus carpio is the oldest domesticated fish used for food, with domestication beginning in the 5th century BCE. Carp were selectively bred for color mutations more than a thousand years ago through selective hybridization with Carassius gibelio (Cypruskoi.com). The original natural range of Cyprinus carpio lies in the Ponto-Caspian region—drainage basins of the Black, Azov, Caspian and Seas—and extends further into East Asia (sciencedirect.com). In our region, carp spread only with the arrival of Christianity. Its expansion followed the onset of more favorable climatic conditions after the end of the Ice Age. In , the presence of carp prior to the Ice Age has not been confirmed. Carp reached the Danube basin approximately 8,000–10,000 years ago. It is certain that by the beginning of the Common Era, carp did not occur in European regions not connected to the Danube. The naturalist Pliny the Elder (23–79 CE) already knew Danubian carp and mentioned artificial ponds for holding fish. The Romans domesticated the wild Danubian carp into a pond fish and spread it across much of Western Europe (Jozef Vetrík).

Carp are characterized by a robust body, large scales, two pairs of barbels near the mouth, and pharyngeal teeth (jelsciences.com). They are omnivorous, feeding on benthic invertebrates, insects, zooplankton, macrophytes, seeds, and detritus (springer.com). Sexual maturity is usually reached in the 2nd–3rd year of life (invasions.si.edu). Females can produce up to about two million eggs during a single spawning period (springer.com). Adhesive eggs are laid on plants in shallow areas (jelsciences.com). Carp are the subject of extensive genetic research; variability among populations is studied using molecular markers (.g., microsatellites, mtDNA) (nih.gov). Selectively bred lines are developed to improve growth rate and disease resistance (sciencedirect.com).

Carp have been introduced to many countries outside their native range for aquaculture and sport fishing (Muhammd Naeem Khan et al.). They can inhabit various aquatic environments, including rivers, lakes, and slow-flowing waters (). Their high tolerance to environmental changes enables wide distribution (actajournal.com). Carp are among the most important aquaculture fish worldwide, with annual production reaching millions of tons (cabidigitallibrary.org). Traditionally, they are reared for food, sport fishing, and recreational fisheries (bioflux.com.ro). Modern studies focus on feed supplements, nutritional improvement, and environmental impacts of cultivation (onlinelibrary.wiley.com). In some regions, carp are considered an invasive species that can negatively affect local biocenoses—by increasing water turbidity, destroying macrophytes, and competing with native species (nas.er.usgs.gov). Cyprinus carpio carpio is the classic European form, genetically distinct from other populations (Wikipedia). The subspecies Cyprinus carpio haematopterus (Amur carp), native to East Asia, was formerly recognized but is now considered a separate species, Cyprinus rubrofuscus (wikipedia.org).

Carp prefer large, slow-flowing or still waters with soft bottoms and dense vegetation. They are schooling fish, typically occurring in groups. They inhabit temperate climates and tolerate –9.0, slightly brackish waters, and temperatures from 3 to 35 °C. Spawning begins at temperatures around 17–18 °C. Carp can survive even in environments with very low oxygen levels (wikipedia.org).

Today, koi are bred worldwide, although Southeast Asia remains their putative homeland. The color mutations appeared around 1805 ( Koi). Koi reached Japan via China. In ancient Asian cultures, koi are considered symbols of wisdom and good fortune. The original name for colored carp was goi; koi originally referred to the common carp used for food. They can grow up to 125 cm and live for more than 100 years (Jaroslav Soukup). Koi carp (Cyprinus carpio var. koi) are ornamental variants of the common carp bred primarily for their coloration, patterns, and aesthetic value (es.wikipedia.org). They are classified by color, pattern, and scale type, which is essential for evaluation in aquaristics and exhibitions (kodamakoifarm.com). The main patterns include Kohaku (white base with red patches), Sanke (white with red and black markings), and Showa (black base with red and white elements)—the so-called Gosanke (“the great three”) (Wikipedia). Other specific patterns include Tancho (a single red spot on the head), Asagi (blue net-like pattern), and Ginrin types with sparkling scales (kodamakoifarm.com).

Modern koi were developed through long-term selective breeding of naturally occurring mutations and colors within the common carp. These variations are not random; they are targeted genetic combinations gradually stabilized to preserve attractive color and pattern traits (Wikipedia). Some individuals retain the wild phenotype (brownish-olive coloration). Traditionally, it is stated that the original development of koi may have occurred in China, where spontaneous genetic mutations appeared among carp bred as food in flooded rice paddies; these individuals were crossed and selected to establish distinct color lines (es.wikipedia.org).

Karpfen wurden bereits in historischen Zeiten gezüchtet, insbesondere in China. Flajšhans und Hulata geben an, dass Cyprinus carpio der älteste zur Ernährung domestizierte Fisch ist; die Domestikation begann im 5. Jahrhundert v. Chr. Bereits vor mehr als tausend Jahren wurden Karpfen durch selektive Kreuzung mit Carassius gibelio gezielt auf Farbmutationen hin gezüchtet (Cypruskoi.com). Das ursprüngliche natürliche Verbreitungsgebiet von Cyprinus carpio liegt in der pontisch-kaspischen Region – den Einzugsgebieten des Schwarzen, Asowschen, Kaspischen und Aralsees – und reicht weiter bis nach Ostasien (sciencedirect.com). In unserer Region verbreitete sich der Karpfen erst mit dem Aufkommen des Christentums. Seine Ausbreitung folgte günstigeren klimatischen Bedingungen nach dem Ende der Eiszeit. In Europa ist ein Vorkommen des Karpfens vor der Eiszeit nicht belegt. In das Donaubecken gelangte der Karpfen vor etwa 8.000–10.000 Jahren. Sicher ist, dass er bis zum Beginn unserer Zeitrechnung in den nicht mit der Donau verbundenen Regionen Europas nicht vorkam. Der römische Naturforscher Plinius der Ältere (23–79 n. Chr.) kannte bereits die Donaukarpfen und erwähnte künstliche Teiche zur Hälterung von Fischen. Die Römer domestizierten den wilden Donaukarpfen zum Teichfisch und verbreiteten ihn nahezu in ganz Westeuropa (Jozef Vetrík).

Der Karpfen zeichnet sich durch einen kräftigen Körper, große Schuppen, zwei Bartelpaare am Maul und Schlundzähne aus (jelsciences.com). Er ist ein Allesfresser und ernährt sich von benthischen Wirbellosen, Insekten, Zooplankton, Makrophyten, Samen und Detritus (springer.com). Die Geschlechtsreife wird meist im 2.–3. Lebensjahr erreicht (invasions.si.edu). Weibchen können während einer Laichperiode bis zu etwa zwei Millionen Eier produzieren (springer.com). Die klebrigen Eier werden an Pflanzen in flachen Bereichen abgelegt (jelsciences.com). Karpfen sind Gegenstand umfangreicher genetischer Studien; die Variabilität zwischen Populationen wird mithilfe molekularer Marker (z. B. Mikrosatelliten, mtDNA) untersucht (nih.gov). Selektiv gezüchtete Linien werden entwickelt, um Wachstumsrate und Krankheitsresistenz zu verbessern (sciencedirect.com).

Der Karpfen wurde aus Gründen der Aquakultur und des Sportfischens in viele Länder außerhalb seines natürlichen Verbreitungsgebietes eingeführt (Muhammd Naeem Khan et al.). Er kann in verschiedenen Gewässertypen leben, darunter Flüsse, Seen und langsam fließende Gewässer (Wikipedia). Seine hohe Toleranz gegenüber Umweltveränderungen ermöglicht eine weite Verbreitung (actajournal.com). Er gehört zu den weltweit wichtigsten Aquakulturfischen mit einer Jahresproduktion von Millionen Tonnen (cabidigitallibrary.org). Traditionell wird er für Nahrungszwecke sowie für den Sport- und Freizeitfischfang gehalten (bioflux.com.ro). Moderne Studien befassen sich mit Futterzusätzen, Ernährungsverbesserungen und den Umweltfolgen der Zucht (onlinelibrary.wiley.com). In einigen Regionen gilt der Karpfen als invasive Art, die lokale Biozönosen negativ beeinflussen kann – durch Erhöhung der Wassertrübung, Zerstörung von Makrophyten und Konkurrenz mit einheimischen Arten (nas.er.usgs.gov). Cyprinus carpio carpio ist die klassische europäische Form mit genetischen Unterschieden zu anderen Populationen (Wikipedia). Die Unterart Cyprinus carpio haematopterus (Amurkarpfen) aus Ostasien wurde früher anerkannt, wird heute jedoch als eigenständige Art Cyprinus rubrofuscus betrachtet (wikipedia.org).

Karpfen bevorzugen große, langsam fließende oder stehende Gewässer mit weichem Boden und dichter Vegetation. Sie sind Schwarmfische und halten sich meist in Gruppen auf. Sie bewohnen gemäßigte Klimazonen und tolerieren pH-Werte von 6,5–9,0, leicht brackiges Wasser sowie Temperaturen von 3 bis 35 °C. Das Laichen beginnt bei Temperaturen um 17–18 °C. Karpfen können auch in Umgebungen mit sehr geringem Sauerstoffgehalt überleben (wikipedia.org).

Heute werden Koi weltweit gezüchtet, auch wenn Südostasien als ihre ursprüngliche Heimat gilt. Die ersten Farbmutationen traten um 1805 auf (Olympic Koi). Koi gelangten über China nach Japan. In alten asiatischen Kulturen gelten Koi als Symbol für Weisheit und Glück. Der ursprüngliche Name der farbigen Karpfen war goi; koi bezeichnete ursprünglich den als Speisefisch genutzten Karpfen. Sie können bis zu 125 cm groß werden und über 100 Jahre alt werden (Jaroslav Soukup). Koi-Karpfen (Cyprinus carpio var. koi) sind ornamentale Varianten des Karpfens, die vor allem wegen ihrer Farben, Muster und ästhetischen Wirkung gehalten werden (es.wikipedia.org). Sie werden nach Farben, Mustern und Schuppentypen klassifiziert, was für ihre Bewertung in der Aquaristik und auf Ausstellungen entscheidend ist (kodamakoifarm.com). Zu den Hauptmustern zählen Kohaku, Sanke und Showa – die sogenannte Gosanke („die große Drei“) (Wikipedia). Weitere Muster sind Tancho, Asagi sowie Ginrin-Typen mit glänzenden Schuppen (kodamakoifarm.com).

Moderne Koi entstanden durch langfristige selektive Zucht natürlich vorkommender Mutationen und Farbvarianten des Karpfens. Diese Variationen sind nicht zufällig, sondern gezielte genetische Kombinationen, die schrittweise stabilisiert wurden, um attraktive Farb- und Mustermerkmale zu erhalten (Wikipedia). Es gibt auch Individuen mit wildem Phänotyp (bräunlich-olivfarbene Färbung). Traditionell wird angenommen, dass die ursprüngliche Entwicklung der Koi in China stattfand, wo bei als Nahrung gezüchteten Karpfen in überfluteten Reisfeldern spontane genetische Mutationen auftraten; diese Individuen wurden gekreuzt und selektiert, um stabile Farblinien zu etablieren (es.wikipedia.org).

コイは古代から飼育されており、特に中国で盛んであった。Flajšhans と Hulata によれば、Cyprinus carpio は食用として最も古く家畜化された魚類であり、その起源は紀元前5世紀にさかのぼる。1000年以上前には、Carassius gibelio との選択的交配によって色彩変異を目的とした繁殖が行われていた（Cypruskoi.com）。Cyprinus carpio の本来の自然分布域は、黒海・アゾフ海・カスピ海・アラル湖の流域を含むポント・カスピ海地域であり、さらに東アジアへと広がっている（sciencedirect.com）。本地域では、コイの普及はキリスト教の到来以降であった。氷河期終了後の気候条件の改善に伴い、コイは拡散した。ヨーロッパでは、氷河期以前にコイが存在していた証拠は確認されていない。コイは約8,000～10,000年前にドナウ川流域へ到達したとされる。紀元初頭まで、ドナウ川と結びつかないヨーロッパ地域には分布していなかったことが確実視されている。ローマの博物学者プリニウス（紀元23～79年）はすでにドナウ産コイを知っており、魚を一時的に飼育するための人工池について言及している。ローマ人は野生のドナウコイを池養魚へと改良し、西ヨーロッパのほぼ全域に広めた（Jozef Vetrík）。

コイは頑丈な体、大きな鱗、口元に2対のひげ、咽頭歯を特徴とする（jelsciences.com）。雑食性で、底生無脊椎動物、昆虫、動物プランクトン、水生植物、種子、デトリタスを摂食する（springer.com）。性成熟は通常2～3年目に達する（invasions.si.edu）。雌は1回の産卵期に最大約200万個の卵を産むことができる（springer.com）。粘着性の卵は浅瀬の植物に付着させて産み付けられる（jelsciences.com）。コイは広範な遺伝学的研究の対象となっており、集団間の変異は分子マーカー（マイクロサテライト、mtDNA など）を用いて調査されている（nih.gov）。選択育種された系統は、成長速度や耐病性の向上を目的として開発されている（sciencedirect.com）。

コイは養殖やスポーツフィッシングの目的で、本来の分布域外の多くの国に導入されてきた（Muhammd Naeem Khan ほか）。河川、湖沼、緩やかな流れの水域など、多様な水環境で生息可能である（Wikipedia）。環境変化に対する高い耐性により、広範囲に分布している（actajournal.com）。コイは世界で最も重要な養殖魚の一つであり、年間生産量は数百万トンに達する（cabidigitallibrary.org）。伝統的に食用、スポーツフィッシング、レクリエーション漁業に利用されている（bioflux.com.ro）。近年の研究は、飼料添加物、栄養改善、養殖による環境影響に焦点を当てている（onlinelibrary.wiley.com）。一部の地域では、コイは侵略的外来種とみなされ、水の濁度を高め、水生植物を破壊し、在来種と競合することで地域の生物群集に悪影響を及ぼすとされている（nas.er.usgs.gov）。Cyprinus carpio carpio は古典的なヨーロッパ型で、他の集団とは遺伝的に異なる（Wikipedia）。東アジア原産の亜種 Cyprinus carpio haematopterus（アムールコイ）は、現在では独立種 Cyprinus rubrofuscus とみなされている（wikipedia.org）。

コイは柔らかい底質と密な植生をもつ広い停滞水域や緩流域を好む。群れを形成する魚で、通常は集団で行動する。温帯気候に適応し、pH 6.5～9.0、弱い汽水、3～35℃の水温に耐える。産卵は約17～18℃で始まる。非常に低い溶存酸素環境でも生存可能である（wikipedia.org）。

現在、コイは世界中で飼育されているが、その起源は東南アジアにあるとされる。最初の色彩変異は約1805年に現れた（Olympic Koi）。コイは中国を経由して日本に伝来した。古代アジアでは、コイは知恵と幸運の象徴とされてきた。色彩コイの原名は「ゴイ（goi）」であり、「コイ（koi）」はもともと食用のコイを指していた。体長125cmに達し、100年以上生きることもある（Jaroslav Soukup）。錦鯉（Cyprinus carpio var. koi）は、主に色彩、模様、美的価値を目的として飼育されるコイの観賞用品種である（es.wikipedia.org）。色、模様、鱗のタイプによって分類され、観賞魚分野や品評会での評価において重要である（kodamakoifarm.com）。主な模様には、紅白、三色（サンケ）、昭和三色があり、これらは「御三家（ごさんけ）」と呼ばれる（Wikipedia）。その他、丹頂、浅黄、鱗が輝く銀鱗タイプなどがある（kodamakoifarm.com）。

現代の錦鯉は、コイに自然発生する色彩や変異を長期間にわたって選択的に繁殖させることで作出された。これらの変異は偶然ではなく、魅力的な色や模様を安定化させるために段階的に育成された遺伝的組み合わせである（Wikipedia）。野生型の表現型（褐色～オリーブ色）を保つ個体も存在する。伝統的には、錦鯉の原初的発展は中国で起こり、食用として飼育されていた水田のコイの中に自然突然変異が現れ、それらが交配・選抜されて明確な色彩系統が確立されたとされている（es.wikipedia.org）。

鲤鱼自古以来就被饲养，尤其是在中国。Flajšhans 和 Hulata 指出，Cyprinus carpio 是最早被驯化用于食用的鱼类，其驯化始于公元前5世纪。早在一千多年前，人们就通过与 Carassius gibelio 的选择性交配，对鲤鱼进行颜色突变的定向繁育（Cypruskoi.com）。Cyprinus carpio 的原始自然分布范围位于黑海、亚速海、里海和咸海流域组成的蓬托—里海地区，并进一步延伸至东亚（sciencedirect.com）。在本地区，鲤鱼的传播直到基督教传入后才开始。随着冰期结束后气候条件的改善，鲤鱼逐渐扩散。在欧洲，尚无证据表明冰期之前存在鲤鱼。鲤鱼约在8,000–10,000年前进入多瑙河流域。可以确定的是，在公元初期之前，鲤鱼并不存在于与多瑙河无联系的欧洲地区。罗马博物学家老普林尼（公元23–79年）已知多瑙河鲤鱼，并提及用于暂养鱼类的人工池塘。罗马人将野生多瑙河鲤鱼驯化为池养鱼类，并将其传播到几乎整个西欧（Jozef Vetrík）。

鲤鱼具有强壮的体型、大型鳞片、口部两对触须以及咽齿等特征（jelsciences.com）。它们是杂食性鱼类，取食底栖无脊椎动物、昆虫、浮游动物、水生植物、种子和碎屑（springer.com）。通常在2–3龄时达到性成熟（invasions.si.edu）。雌鱼在一个繁殖季节可产卵多达约200万粒（springer.com）。黏性卵被产在浅水区的植物上（jelsciences.com）。鲤鱼是广泛遗传研究的对象，群体间的变异通过分子标记（如微卫星、mtDNA）进行研究（nih.gov）。选择育种的品系旨在提高生长速度和抗病性（sciencedirect.com）。

由于水产养殖和体育钓鱼的需要，鲤鱼被引入到许多原分布区以外的国家（Muhammd Naeem Khan 等）。它们能够生活在多种水生环境中，包括河流、湖泊和缓流水体（Wikipedia）。对环境变化的高度耐受性使其得以广泛分布（actajournal.com）。鲤鱼是世界上最重要的养殖鱼类之一，年产量达数百万吨（cabidigitallibrary.org）。传统上用于食用、体育钓鱼和休闲渔业（bioflux.com.ro）。现代研究关注饲料添加剂、营养改良以及养殖对环境的影响（onlinelibrary.wiley.com）。在一些地区，鲤鱼被视为入侵物种，会通过增加水体浑浊度、破坏大型水生植物并与本地物种竞争，从而对当地生物群落产生负面影响（nas.er.usgs.gov）。Cyprinus carpio carpio 是典型的欧洲型，与其他种群在遗传上存在差异（Wikipedia）。东亚原产的 Cyprinus carpio haematopterus（阿穆尔鲤）过去被视为亚种，但现今被认为是独立物种 Cyprinus rubrofuscus（wikipedia.org）。

鲤鱼偏好底质柔软、植被茂密的大型缓流或静水水域。它们是群居鱼类，通常成群活动。生活在温带气候中，耐受 pH 6.5–9.0、微咸水以及 3–35 °C 的水温。繁殖在约 17–18 °C 时开始。即使在溶解氧极低的环境中也能存活（wikipedia.org）。

如今，锦鲤在全球范围内被饲养，但其故乡通常被认为是东南亚。最早的颜色突变约出现在1805年（Olympic Koi）。锦鲤经由中国传入日本。在古代亚洲文化中，锦鲤被视为智慧与好运的象征。彩色鲤鱼的原始名称为 goi；koi 最初指的是食用的普通鲤鱼。它们可长至125厘米，寿命超过100年（Jaroslav Soukup）。锦鲤（Cyprinus carpio var. koi）是普通鲤鱼的观赏型变异，主要因其色彩、花纹和审美价值而饲养（es.wikipedia.org）。按颜色、花纹和鳞片类型进行分类，这对观赏鱼评定和展览至关重要（kodamakoifarm.com）。主要花纹包括红白、三色和昭和三色，合称“御三家”（Wikipedia）。其他典型花纹还有丹顶、浅黄以及鳞片闪耀的银鳞类型（kodamakoifarm.com）。

现代锦鲤是通过对普通鲤鱼中自然出现的颜色和突变进行长期选择性繁育而形成的。这些变异并非偶然，而是为稳定迷人的色彩和花纹而逐步培育的目标性遗传组合（Wikipedia）。也存在保留野生表型（褐色—橄榄色）的个体。传统观点认为，锦鲤的最初发展可能发生在中国，在水稻田中作为食用而饲养的鲤鱼中出现了自发的遗传突变，这些个体被交配和筛选，从而形成稳定的色彩品系（es.wikipedia.org）。

 
 

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Príroda, Živočíchy, Dolné Považie, Ľudská príroda, Organizmy, Fotografie, Pasienky

Zoofarma Nový Zéland na Modrovej

skala
Hits: 10575

Zoofarma Modrová / je farma extenzívneho chovu rôznych druhov exotických zvierat z celého sveta, vlastne zo všetkých do úvahy prichádzajúcich kontinentov. V lese je . A v prvom rade si môžu pozrieť . Je to ojedinelá agroturistická atrakcia, ktorá stojí za návštevu. Nachádza sa v Považskom Inovci, neďaleko od Modrová smerom Starú Lehotu. Pri ceste sa nachádzajú značky ako Nový Zéland, Pozor . Geograficky jednotlivé časti predstavujú , Austráliu, severný a južný Nového Zélandu, . Navyše zvieratá reprezentujú všetky kontinenty sveta, v ktorých sa chovajú : zastupujú Nový Zéland, klokany Austráliu, búrske capy Afriku, Južnú Ameriku, Severnú Ameriku, škótsky horský Európu a Áziu (zoo-farma.sk). Majiteľ farmy, Dr. , mal v roku 2009 cez angažovaných Maorov z Nového Zélandu, ktorí cez víkendy mali . Okrem toho zabezpečoval pred časom pre návštevníkov na helikoptére, samozrejme s pilotom :-). Časom pribudol stánok, kde sa dá trochu občerstviť, napr. aj ovčím syrom. Podľa zoofarma.sk je počas víkendov ponúkané tradičné maorské , ktoré pozostáva z červených zemiakov , jahňacieho, prípadne iného mäsa a zeleniny. Otvorené je cez víkendy a od 10-ej do 18-ej, vstupné pre dospelého je 3.5 €. Iné termíny sa dajú dohodnúť (zoo-farma.sk). Ročne navštívi Zoofarmu viac ako 40 000 návštevníkov (údaj v z roku 2010). pred odchodom na Slovensku mali podmienku, chceli aby bol nablízku katolícky kostol. Nábožné počerných zaguľatených protinožcov a temperamentnejšie precítenie viery plnili kostol. Odrazu chodilo aj štyrikrát viac ľudí (Blažej, Štrauch).

Zoofarma / New Zealand is a farm specializing in extensive breeding of various exotic animals from around the world, representing all continents. In the forest, there is a Maori settlement, and visitors can explore the animals primarily. is a unique agrotourism attraction well worth a visit. Located in Považský , near the village of Modrová towards Stará Lehotá. Along the road, you’ll find signs like New Zealand, Watch out for kangaroos. Geographically, different parts of the farm represent the Tasman Sea, Australia, the North and South Islands of New Zealand, Cook Strait. Additionally, the animals represent all continents where farm animals are raised: Romney sheep represent New Zealand, kangaroos Australia, Boer goats Africa, llamas South America, bison , Scottish Highland cattle , and cattle Asia (-farma.sk). The farm owner, Dr. Miloš Minár, engaged Maori from New Zealand during the summer of 2009, who had performances on weekends. In addition, he used to provide helicopter flights for visitors, of course, with a pilot :-). Over time, a stall was added where visitors can refresh themselves, for example, with sheep cheese. According to zoofarma.sk, traditional Maori food hangi is offered during weekends, consisting of red potatoes, kumara, lamb, or other meat, and vegetables. It is open on weekends and holidays from 10 am to 6 pm, and the entrance fee for adults is €3.5. Other dates can be arranged (zoo-farma.sk). Zoofarma is visited by over 40,000 visitors annually (data from 2010). Before leaving for , the Maori had a condition; they wanted a Catholic church nearby. Religious songs of dark-skinned antipodeans and a more passionate expression of faith filled the church. Suddenly, four times more people attended (Blažej, Štrauch).

/ Te Whenua Kararehe o Modrová / Aotearoa he whenua whakaruruhau mo ngā momo kararehe whakararuruhau i te ao whanui, i runga i te whakaaro ki ngā whenua katoa. Kei roto i te ngahere he kāinga Māori. Ā, ka whakakitehia te manuhiri nga kararehe i te mōhiohio tuatahi. He whakararuruhau whai mana tēnei, he whakawhiwhi whaihua ki te haere. Kei te whakararuruhau i , kei te tata atu i te taone o Modrová ki te ki Starú Lehotu. I te ara, ka kitea he tohu pēnei i a Aotearoa, Kati ki a koe, ka kitea he otinga. Kei te whakaatu ake ngā wāhi o roto o te whakararuruhau i te Moana o Te Tasman, Ahitereiria, te Moutere Matua me te Moutere Tonga o Aotearoa, te Nuku o Cook. Ahakoa ētahi atu, ko nga kararehe ka whakararuruhau i nga motu katoa o te ao, e whakararuruhia ana nga kararehe whakararuruhau: he hipi Romney mo Aotearoa, he kākāriki mo Ahitereiria, he kape Poraka mo Ahirika, he rāma mo Tonga, he pipi ma Amerika-ki-te-raki, he kararehe ma i Āwherika, he Kaukarararahu no Eorapa, me ngā kaukararahu no Āhia (zoo-farma.sk). Ko Dr. Miloš Minár te kaiwhakahaere o te whakararuruhau, i muri i te raumati o te tau 2009, ka whakamanahia a Māori mai i Aotearoa, e whakamahia ana i nga raumati ki te whakaputa i nga whakaaturanga i nga whakatūmatakataka. Ahakoa tenei, kua whakararuhia tenei whakatipuranga i te wa o mua, ka whakawhitiwhiti i te kainga, a, ko te ka whakapau kaha, ko te kitea i nga whakawehi kaha, kua whiwhi i te waka whakararuruhau. I runga i te whakaaro a zoofarma.sk, ka whakaratohia i te waikapu i nga raumati te kai tino Māori, e whakapau kaha ana i te kumara whero, te kūmara, te kau o Aotearoa, te kape Poraka, te tīrae rā me te hua whakatūwhera. He whakatuwhera i nga rā o te raumati me nga rā whakatūwhera i te wa o te rā, ka utua te utu ki te tangata nui, he 3.5 €. Ka whakamahia nga rā e whakararuhia ana (zoo-farma.sk). Kei te whakararuruhau a Zoofarmu ki te iwi kaore i te rima tekau mano nga manuhiri ia tau (momo mōhiohio i te tau 2010). I mua i te haerenga ki Aotearoa, ko te whiwhi a nga Maori he inoi, he hiahia ki te whiwhi whare karakia Katorika ki te tata atu. Ko nga waiata whakapau i te wehi a nga rangatira, me te whakapau kaha ake i te whakapono i whakakī i te whare karakia. I te tuatahi, ka whai wahi ano nga tangata (Blažej, Štrauch).

:

TOP

Všetky

, , , ,

Príroda, Rastliny, Živočíchy, Akvaristika, Biológia, Organizmy, Fotografie

Biológia rýb a rastlín

skala
Hits: 23112

Možno ste sa už aj vy stretli s tým, že nejaký chovateľ tvrdil, že čosi je vo vzduchu. Sami na sebe vieme, že počasie, ročné obdobie, svetelný režim dňa a noci má aj na nás veľký vplyv. Máme možnosť počuť, resp. vysloviť podobné vety vtedy, keď nám kapú, keď sú bez zjavnej choré, prípadne akési malátne. Súvisí to z biologickými pochodmi, s biorytmami, ktoré v živote organizmu hrajú dôležitú úlohu, a na ktoré by sme nemali zabúdať. Ešte raz sa vrátim analogicky ku ľuďom – len si predstavte ako by ste sa správali, keby ste nemohli spať, prípadne keby vás zavreli na samotku. Jednou z vecí na ktorú sa veľmi v praxi akvaristu veľmi nemyslí, ale ktorá má vplyv aj na ryby je atmosférický . Biogeografické oblasti – hlavné oblasti výskytu rýb a rastlín

Es ist möglich, dass Sie bereits auf einen Züchter gestoßen sind, der behauptet hat, dass etwas in der Luft liegt. Wir wissen aus eigener Erfahrung, dass Wetter, Jahreszeiten und der Lichtzyklus von Tag und Nacht auch einen großen Einfluss auf uns haben. Ähnliche Aussagen können wir hören oder machen, wenn unsere Fische laichen, ohne offensichtlichen Grund krank sind oder sich merkwürdig verhalten. Dies hängt mit biologischen Prozessen und Biorhythmen zusammen, die im Leben eines Organismus eine wichtige Rolle spielen und die wir nicht vernachlässigen sollten. Ich werde noch einmal analog zu Menschen zurückkehren – stellen Sie sich vor, wie Sie sich verhalten würden, wenn Sie nicht schlafen könnten oder wenn man Sie alleine einsperren würde. Eines der Dinge, an die ein Aquarianer im praktischen Sinn oft nicht denkt, die aber auch Einfluss auf die Fische hat, ist der atmosphärische Druck. Biogeografische Gebiete – Hauptverbreitungsgebiete von Fischen und Pflanzen.

Medzi najznámejšie oblasti patrí neotropická oblasť – Južná Amerika a Severná Amerika. V Južnej Amerike je to najmä: Orinoco, Amazon, Rio Negro – oblasť rastliny Echinodorus. V Južnej Amerike žije napr. skaláre, terčovce – , (), Apistogramma, čeľaď , gupky, Poecilidae, kaprozúbky, Brochis a Corydoras. Niektoré sumčeky žijú často aj v pomerne studených vodách – 10 °C a dosahujú úctyhodných rozmerov – až 50 cm.

Severná Amerika. V Mexiku žijú predstavitelia živorodiek rodu Xiphophorus – známe platy a mečovky

Stredná Amerika. Ak rozlíšim túto pomerne špecifickú oblasť, tak tu žijú veľmi zaujímavé a množstvo iných zaujímavých druhov.

Afrika. Oblasť rastlín Aponogeton, Anubias: etiópska oblasť; – Stredná Afrika; ; Zambezi; – vysoký obsah hydrogenuhličitanu sodného; Malawi – výskyt mbuna cichlíd – rýb viažucich sa na a cichlíd – viažucich sa na voľnú vodu; Victoria – veľa druhovo skupiny Haplochrominae. Malawi. Domorodci jazero nazývajú Njasa. S týmto pomenovaní sa môžeme stretnúť aj v staršej literatúre. Jazero Malawi sa nachádza vo východoafrickej priekopovej prepadline, na miestach, kde sa tvorí budúci oceánsky chrbát. Podobne ako jazero Tanganika vzniklo už v dávnych dobách. Má pretiahly, úzky tvar, no celková plocha ho radí ku jedným z najväčších jazier na svete. Žijú v ňom prevažne cichlidy, v prevažnej miere (vyskytujúce sa len tu). Zooplanktón tvorí: Mesocyclops leuckarti, Diaphanosoma excisum, Bosmina longirostris, Diaptomus sp., atď. Jazero Tanganika. Jazero patrí k najväčším na svete, ide o druhé najhlbšie jazero po Bajkalskom jazere. Nachádza sa vo východoafrickej priekopovej prepadline – v rifte. Priemerná teplota počas roka dosahuje 23 °C. Žijú tu prevažne cichlidy, z veľkej miere endemické, no okrem toho aj množstvo archaických foriem rýb. Zooplanktón tvorí: Cyclops, Diaptomus simplex, Limnochida tanganika atď. Jazero Victoria. Obrovské jazero, s veľkým množstvom cichlíd, ich počet však nie je taký dominantný ako v prípade Malawi a Tanganika. Žije tu najmä skupina Haplochrominae. Zooplanktón tvorí: Daphnia spp., Cyclops sp., sp., Diaptomus sp., sp., Caridina nilotica, Keratella sp., Philodina spp., Limnocnida victoriae, Asplanchna brightwelli atď.

. Rieky Mekong, Ganga – oblasti veľkého množstva rastlín ako napr. , Cryptocoryne, Microsorium, rýb: dánia, , mrenky, labyrintky.

Európa. Starý kontinent neposkytuje akvaristom toľko radosti. Snáď len v oblasti studenovodnej . Na druhej strane aj na Slovensku na viacerých miestach existujú teplé prúdy, zväčša geotermálneho pôvodu, ktoré poskytujú v užšom priestore z hľadiska teploty prežitie subtropických a tropických druhov. V spodných kanáloch rieky Dunaj sa nachádzajú gupky – Poecilia reticulata. Dokonca tu došlo k tomu, že sa genetická informácia sa presadila natoľko, že sa tu vyskytujú aj pôvodné prírodné formy s pôvodným tvarom tela a kresbou. Totiž gupky sa sem dostali z rúk chovateľov a chovatelia prírodné formy gupiek takmer nechovajú. Tieto pôvodne sfarbené rybky sú prakticky nechovateľné, dlho v akváriu nevydržia, zrejme sú príliš divoké. Teplé prúdy sa nachádzajú na viacerých miestach. Známy je prípad, že na Zelenej vode pri Novom Meste nad Váhom sa vyskytli . Bolo to v lete, ale ktovie či si tu, alebo na inom mieste nedokážu ony, alebo iný druh nájsť cestu k životu aj cez zimu. Chcel by som varovať chovateľov pred takouto introdukciou nepôvodného druhu, pretože ekosystém sa obyčajne nedokáže prispôsobiť bez ujmy, a je to neetické voči prírode aj voči rybám. Niekedy je teplá voda vonku udržiavaná človekom, napr. v jazierkach v kúpeľných mestách. Tak je tomu aj v Piešťanoch. Jazierka sú napájané z termálneho liečivého prameňa, ktorý však obsahuje veľké množstvo solí. Preto v jazierkach dokážu žiť len niektoré druhy rýb: blackmolly, gupky, mečovky, karasy apod. Jazierka sú okrášlené leknami, viktóriou regiou, na brehoch bambusom apod. Venuje sa im tento článok.

More. Nemožno však zabudnúť aj na morské prostredie: , Atlantik, , Baltik, , Kaspické more atď.

Zu den bekanntesten Gebieten gehört die neotropische Region – Süd- und Nordamerika. In Südamerika sind besonders die Flüsse Orinoco, Amazonas und Rio Negro erwähnenswert, in deren Umgebung die Pflanzengattung Echinodorus gedeiht. In Südamerika findet man zum Beispiel Skalare, Diskusse (Terzinen), Pfauenaugenbuntbarsche (Ozelots), Apistogramma, Tetras, Guppys, Lebendgebärende wie die Poecilidae, Panzerwelse, Brochis und Corydoras. Einige Panzerwelse leben sogar in relativ kaltem Wasser – bei 10 °C – und erreichen beeindruckende Größen von bis zu 50 cm.

Nordamerika: In leben Vertreter der lebendgebärenden Gattung Xiphophorus – bekannte Platis und Schwertträger.

Mittelamerika: In dieser spezifischen Region leben sehr interessante kleinere Buntbarsche und viele andere faszinierende Arten.

Afrika: Gebiete mit Pflanzen wie Aponogeton und Anubias sind Äthiopien, der Kongo in Zentralafrika, der Niger, der Sambesi und der Tanganjika mit einem hohen Gehalt an Natriumhydrogencarbonat. Im Malawisee gibt es Mbuna-Buntbarsche, die sich an felsige Umgebungen binden, und Utaka-Buntbarsche, die sich im freien Wasser aufhalten. Im Viktoriasee findet man viele Arten der Haplochrominae-Gruppe. Der Malawisee, auch Njasa genannt, liegt in der ostafrikanischen Grabenbruchzone, an Stellen, wo sich zukünftige ozeanische Rücken bilden. Ähnlich wie der Tanganjikasee entstand er schon in ferner Vergangenheit. Er hat eine langgezogene, schmale Form, aber die Gesamtfläche macht ihn zu einem der größten Seen der Welt. Er beherbergt hauptsächlich Buntbarsche, darunter viele endemische Arten (die nur hier vorkommen). Der Zooplankton besteht aus Mesocyclops leuckarti, Diaphanosoma excisum, Bosmina longirostris, Diaptomus sp. usw.

Tanganjikasee: Der See zählt zu den größten der Welt und ist nach dem Baikalsee der zweittiefste. Er liegt im Ostafrikanischen Grabenbruch – im Rift. Die durchschnittliche Temperatur beträgt 23 °C. Hier leben hauptsächlich Buntbarsche, viele davon endemisch, aber auch viele archaische Fischarten. Zooplankton umfasst Cyclops, Diaptomus simplex, Limnochida tanganika usw.

Victoria-See: Ein riesiger See mit einer Vielzahl von Buntbarschen, deren Anzahl jedoch nicht so dominant ist wie bei Malawi und Tanganjika. Hier lebt hauptsächlich die Gruppe der Haplochrominae. Zooplankton umfasst Daphnia spp., Cyclops sp., Chydorus sp., Diaptomus sp., Leptodora sp., Caridina nilotica, Keratella sp., Philodina spp., Limnocnida victoriae, Asplanchna brightwelli usw.

Südostasien: Flüsse wie der Mekong und der Ganges – Gebiete mit vielen Pflanzen wie Vesicularia, Cryptocoryne, Microsorium, Fischen wie Danios, Rasboras, Bärblingen, Labyrinthen.

Europa: Der alte Kontinent bietet den Aquarianern nicht so viel Freude, außer im Bereich der Kaltwasseraquaristik. Andererseits gibt es auch in der Slowakei an verschiedenen Orten warme Strömungen, meist geothermischen Ursprungs, die in einem engeren Temperaturspektrum das Überleben subtropischer und tropischer Arten ermöglichen. In den unteren Kanälen der Donau in der Slowakei leben Guppys – Poecilia reticulata. Tatsächlich hat sich genetisches Material so weit durchgesetzt, dass hier sogar natürliche Formen mit originaler Körperform und Zeichnung vorkommen. Guppys wurden hier von Züchtern eingeführt, und natürliche Formen von Guppys werden kaum gezüchtet. Diese ursprünglich gefärbten Fische sind praktisch nicht züchtbar und überleben im Aquarium nicht lange, wahrscheinlich sind sie zu wild. Warme Strömungen gibt es an verschiedenen Orten. Es ist bekannt, dass am Grünen See bei Piranhas vorkamen. Das war im Sommer, aber wer weiß, ob sie hier oder an einem anderen Ort einen Weg zum Überleben auch im Winter finden können. Ich möchte die Züchter vor solch einer Einführung nicht heimischer Arten warnen, da sich das Ökosystem normalerweise nicht ohne Schaden anpassen kann, und es ist sowohl der Natur als auch den Fischen gegenüber unethisch. Manchmal wird warmes Wasser draußen vom Menschen aufrechterhalten, zum Beispiel in Teichen in Kurortstädten. So ist es auch in Piešťany. Die Teiche werden aus einem thermischen Heilquellen gespeist, die jedoch eine große Menge an Salzen enthält. Daher können nur einige Fischarten in den Teichen überleben: Black Mollys, Guppys, Schwertträger, Karpfen usw. Die Teiche sind mit Seerosen, Viktorien, am Ufer mit Bambus usw. verziert. Diesem Thema widmet sich dieser Artikel.

Meer: Aber man darf auch die Meeresumgebung nicht vergessen: Pazifik, Atlantik, Indischer Ozean, Ostsee, Adria, Kaspisches Meer usw.

Cichlidy – Cichlidae Predstavujú asi 1600 druhov – sú najväčšou čeľaďou rýb, a jednou z najväčších z organizmov vôbec. Cichlidy žijú na troch kontinentoch: v Afrike – Pelvicachromis, Steatocranus, Haplochromis, Pseudotropheus, Tropheus v Južnej Amerike – Cichlasoma, Astronotus, Apistogramma v Ázii – Etroplus. Malawské cichlidy

Cichliden – Cichlidae stellen etwa 1600 Arten dar – sie sind die größte Fischfamilie und eine der größten Organismengruppen überhaupt. Cichliden leben auf drei Kontinenten: in Afrika – Pelvicachromis, Steatocranus, Haplochromis, Pseudotropheus, Tropheus in Südamerika – Cichlasoma, Astronotus, Apistogramma in Asien – Etroplus. Malawisee-Cichliden

Aulonocara: Aulonocara aquilonium, auditor, baenschi, brevinidus, brevirostris, cjitendi, cobué, ethelwynnae, eureka, gertrudae, guentheri, hansbaenschi, hueseri, chitande, chitendi, iwanda, jacobfreibergi, jalo, kande, kandeense, korneliae, korneliae, lupingu, macrochir, maisoni, maleri, mamelea, marmalade cat, maylandi, nyassae, ob, rostratum, saulosi, steveni, stuartgranti, trematocephalum, trematocranus, usisya, walteri

Buccochromis: Buccochromis atritaeniatus, heterotaenia, lepturus, nototaenia, oculatus, rhoadesii, spectabilis, trewavasae

Pseudotropheus: Pseudotropheus ater, aurora, barlowi, crabro, cyaneus, demasoni, elegans, elongatus, fainzilberi, flavus, fuscoides, fuscus, hajomaylandi, lanisticola, livingstonii, lombardoi, longior, lucerna, macrophthalmus, microstoma, minutus, modestus, novemfasciatus, purpuratus, saulosi, socolofi, tropheops, tursiops, williamsi, zebra

Maylandia: Maylandia aurora, barlowi, benetos, callainos, crabro, cyneusmarginatus, elegans, emmiltos, estherae, fainzilberi, greshakei, hajomaylandi, heteropicta, chrysomallos, lanisticola, livingstoni, lombardoi, mbenji, melabranchion, phaeos, pursa, pyrsonotus, thapsinogen, xanstomachus, zebra

Melanochromis: Melanochromis auratus, baliodigma, benetos, brevis, chipokae, cyaneorhabdos, dialeptos, elastodema, heterochromis, interruptus, joanjohnsonae, johannii, labrosus, lepidiadaptes, loriae, maingano, melanopterus, mellitus, parallelus, perileucos, perspicax, robustus, simulans, vermivorus, xanthodigma

: africké cichlidy žijúce vo voľnej vode: Alticorpus, Aristochromis, Aulonocara, Buccochromis, Caprichromis, Champsochromis, , , Chromis, Placidochromis, , Corematodus, Ctenopharynx, Cyrtocara, Dimidiochromis, Diplotaxodon, , Eclectochromis, Exochochromis, Fossorochromis, Haplochromis, Hemitaeniochromis, Hemitilapia, Lethrinops, , Mylochromis, , Nimbochromis, Nyassachromis, Otopharynx, Pallidochromis, Placidochromis, Platyhnathochromis, Protomelas, , Pseudocrenilabrus, Rhamphochromis, Sciaenochromis, , Taeniolethrinops, Tramitichormis, .

Tanganické cichlidy

Tanganyika-Cichliden

Altolamprologus: Altolamprologus calvus, compressiceps, fasciatus, sumbu

Juhoamerické cichlidy

Sůdamerikanische Buntbarsche

Aequidens: Aequidens awani, biseriatus, chimantanus, coeruleopunctatus, diadema, dorsiger, duopunctatus, epae, geayi, gerciliae, hoehnei, latifrons, maronii, mauesanus, metae, michaeli, pallidus, paloemeuensis, patricki, plagiozonatus, portalegrensis, potaroensis, pulcher, pulchrus, rivulatus, rondoni, sapayensis, tetramerus

Apistogramma: Apistogramma agassizii, black, amoenum, arua, bitaeniata, borellii, brevis, cacatuoides, caetei, commbrae, cruzi, diplotaenia, elizabethae, eunotus, geisleri, gephyra, gibbiceps, gossei, hippolytae, hoignei, hongsloi, inconspicua, iniridae, juruensis, linkei, luelingi, maciliensis, macmasteri, meinkeni, moae, nijsseni, norberti, ortmanni, pandurini, parva, paucisquamis, payaminonis, personata, pertense, piauiensis, pleurotaenia, pulchra, regani, resticulosa, roraimae, rupununi, staecki, steindachneri, taeniatum, trifasciata, uaupesi, urteagai, viejita, viejita red, viejita snickers

Archocentrus: Archocentrus centrarchus, cutteri, nanoluteus, nigrofasciatus, sajica, spilurus

Živorodky žijú v južnej časti Severnej Ameriky, v Strednej a Južnej Amerike a malá časť v Juhovýchodnej Ázii. Čo sa týka vymedzenia skupiny „živorodky“ tak narazíme na problém umelo vytvorenej skupiny, ktorá nemá jasné taxonomické odôvodnenie. Je to skôr funkčná skupina, alebo fyziologická. Predstavujú štyri čeľade: Goodeidae, Anablepidae, Poeciliidae (patriace do radu Cyprinodontiformes), (patriace medzi ). Medzi tzv. živorodkami nájdeme pomerne dosť druhov, ktoré sa živorodosťou nevyznačujú. Viac v samostatnom článku. Tetry sú vďačné ryby najmä svojím spoločenským správaním. Horšie je to už z ich rozmnožovaním – pochádzajú zväčša z Južnej Ameriky, z povodia Amazonu, kde sú podmienky pomerne homogénne a špecifické. Mnoho tetier žije v kyslej vode, z nízkou hladinou vápnika a horčíka, ale častokrát z vyšším obsahom ostatných iónov. Pre účely akvaristu sa teda najmä pre rozmnožovanie hodí voda v rozsahu pH 6 – 6,8, nie je výnimkou aj 4.5 – 5, celková tvrdosť maximálne do 10 °dGH, 0 – 5 °, vodivosť 200 – 450 µS. Ikry tetier sú zväčša náchylné na svetlo. Vytieraciu nádrž a predovšetkým ikry po trení je vhodné zatemniť. Dvom druhom Paracheirodon innesi a Paracheirodon axelrodi sa venujem podrobnejšie. Tetry sa vyslovene hodia do spoločenského , kde sa ak ich je dostatok veľmi pekne prejaví ich hejnovité správanie. Myslím, že nemusí to byť ani nadšenec pre ryby, ale každému sa zapáči keď pozoruje ako sa naraz pohne 50 neóniek červených, alebo hoci tetier citrónových. Rod Astyanax: Astyanax abramis, abramoides, acanthogaster, aeneus, albeolus, alburnus, altiparanae, angustifrons, anterior, anteroides, armandoi, asymmetricus, atratoensis, bimaculatus, bourgeti, brevirhinus, cordovae, daguae, eigenmanniorum, essequibensis, fasciatus, festae, filiferus, giton, goyacensis, gracilior, guaporensis, guianensis, gymnogenys, integer, jordani, keithi, kennedyi, kullanderi, leopoldi, lineatus, longior, magdalenae, marionae, maroniensis, maximus, megaspilura, metae, meunieri, mexicanus, microlepis, mucronatus, multidens, mutator, myersi, nasutus, nicaraguensis, ocellatus, orthodus, paraguayensis, paranahybae, pinnatus, poetzschkei, polylepis, potaroensis, regani, ribeirae, ruberrimus, saltor, scabripinnis, schubarti, scintillans, scologaster, stilbe, superbus, symmetricus, taeniatus, trierythropterus, validus, venezuelae, zonatus. 

Lebendgebärende Zahnkarpfen, auch als „živorodky“ bekannt, leben im südlichen Teil Nordamerikas, in Mittel- und Südamerika sowie in einem kleinen Teil Südostasiens. Die Gruppe „živorodky“ stößt jedoch auf das Problem einer künstlich geschaffenen Gruppierung, die keine klare taxonomische Begründung hat. Es handelt sich eher um eine funktionale oder physiologische Gruppe. Sie umfasst vier Familien: Goodeidae, Anablepidae, Poeciliidae (gehört zur Ordnung Cyprinodontiformes) und Hemiramphidae (gehört zu den Beloniformes). Unter den sogenannten „živorodky“ gibt es viele Arten, die sich nicht durch Lebendgeburt auszeichnen. Mehr dazu in einem separaten Artikel.

Tetras sind dankbare Fische, besonders wegen ihres sozialen Verhaltens. Es wird jedoch schwieriger, wenn es um ihre Fortpflanzung geht. Sie stammen größtenteils aus Südamerika, aus dem Amazonas-Einzugsgebiet, wo die Bedingungen ziemlich homogen und spezifisch sind. Viele Tetras leben in saurem Wasser mit niedrigem Gehalt an Kalzium und Magnesium, aber oft mit einem höheren Gehalt an anderen Ionen. Für die Zucht ist daher Wasser im Bereich von pH 6-6,8, gelegentlich auch 4,5-5, Gesamthärte maximal 10 °dGH, Karbonathärte 0-5 °dKH, Leitfähigkeit 200-450 µS am besten geeignet. Tetra-Eier sind in der Regel lichtempfindlich. Es ist ratsam, das Laichbecken und besonders die Eier nach dem Ablaichen abzudecken.

Ich befasse mich genauer mit zwei Arten, und Paracheirodon axelrodi. Tetras eignen sich besonders gut für Gemeinschaftsaquarien, in denen ihr schwarmartiges Verhalten gut zur Geltung kommt. Ich denke, man muss kein Fischliebhaber sein, um es zu schätzen, wenn man sieht, wie sich 50 Rote Neons oder Zitronentetras gleichzeitig bewegen. Die Gattung Astyanax umfasst Arten wie Astyanax abramis, abramoides …

Kaprozúbky – halančíky sú druhy Ameriky, Afriky, ktoré žijú v periodických vodách, najmä v Južnej Amerike často doslova v kalužiach, ktoré sú v období dažďov zaliate vodou a v období sucha vysychajú. Tieto ryby sa teda často dožívajú iba jediný rok. Africké druhy sú aj 2 až 4 ročné. Typické kaprozúbky nakladú ikry, ktoré jednoducho neskôr vyschnú. Impulz na vývoj zárodku donesie so sebou až opätovný dážď na začiatku obdobia dažďov. Simulácia tohto procesu je aj základom úspechu pri ich rozmnožovaní v zajatí, v našich nádržiach. Kaprozúbky, v Čechách označované ako halančíky sú blízke príbuzné živorodkám. Niektoré známe : Aphyosemion, Cynolebias, Epiplatys. Aphyosemion: Aphyosemion ahli, …

Halbschnäbler, auch als halančíky bekannt, sind Arten aus Amerika und Afrika, die in periodischen Gewässern leben, insbesondere in Südamerika oft buchstäblich in Pfützen, die in der Regenzeit überschwemmt und in der Trockenzeit ausgetrocknet sind. Diese Fische leben daher oft nur ein Jahr. Afrikanische Arten können auch 2 bis 4 Jahre alt werden. Typische Halbschnäbler legen Eier, die später einfach austrocknen. Der Impuls für die Embryoentwicklung erfolgt mit dem erneuten Regen zu Beginn der Regenzeit. Die Simulation dieses Prozesses ist auch die Grundlage für erfolgreiche Zucht in Gefangenschaft, in unseren Aquarien. Halbschnäbler, in Tschechien als halančíky bezeichnet, sind enge Verwandte der Lebendgebärenden Zahnkarpfen. Einige bekannte Gattungen sind: Aphyosemion, Cynolebias, Epiplatys. Aphyosemion: Aphyosemion ahli …

Kaprovité sú zväčša veľmi zvedavé ryby žijú najmä v juhovýchodnej Ázii, v Indii, v Číne. Rody Barbus, Capotea, Puntius. Niektoré ako napr. Puntius sa dokážu prispôsobiť aj pomerne chladnej vode. Mreny Barbus: Barbus ablabes, aboinensis, acuticeps, aeneus, afrohamiltoni, afrovernayi, albanicus, alberti, alluaudi, aloyi, altianalis altidorsalis, alvarezi, amanpoae, amatolicus, amboseli, amphigramma, andrewi, anema, annectens, anniae, anoplus, ansorgii, apleurogramma, apoensis, arabicus, arambourgi, arcislongae, argenteus, aspilus, aspius, atakorensis, atkinsoni, atromaculatus, bagbwensis, barbus, barnardi, barotseensis, batesii, baudoni, bawkuensis, bellcrossi, bifrenatus, bigornei, binotatus, boboi, bocagei, bourdariei, brachycephalus, brachygramma, brazzai, breviceps, brevidorsalis, brevilateralis, brevipinnis, brevispinis, brichardi, bynni, cadenati, calidus, callensis, callipterus, camptacanthus, candens, caninus, canis, capensis, capito, cardozoi, carens, castrasibutum, catenarius, caudosignatus, caudovittatus, cercops, chicapaensis, chiumbeensis, chlorotaenia, choloensis, ciscaucasicus, citrinus, claudinae, clauseni, codringtoni, collarti, comizo, compinei, condei, congicus, cyclolepis, dartevellei, deguidei, deserti, dialonensis, ditinensis, dorsolineatus, eburneensis, elephantis, ensis, erubescens, erythrozonus, esocinus, ethiopicus, euboicus, eurystomus, eutaenia, evansi, everetti, exulatus, fasciolatus, fasolt, foutensis, fritschii, gananensis, gestetneri, girardi, goktschaicus, graecus, graellsii, greenwoodi, gruveli, guildi, guineensis, guirali, guiraonis, gulielmi, gurneyi, haasi, haasianus, habereri, holotaenia, hospes, huloti, hulstaerti, humeralis, humilis, humphri, hypsolepis, inaequalis, innocens, intermedius, iturii, jacksoni, jae, janssensi, johnstonii, jubbi, kamolondoensis, kerstenii, kessleri, kimberleyensis, kissiensis, kuiluensis, lacerta, lagoensis, lamani, lateristriga, laticeps, lauzannei, leonensis, liberiensis, lineatus, lineomaculatus, litamba, longiceps, longifilis, loveridgii, luapulae, lucius, lufukiensis, luikae, lujae, lukindae, lukusiensis, luluae, macedonicus, machadoi, macinensis, macroceps, macrolepis, macrops, macrotaenia, magdalenae, malacanthus, manicensis, marequensis, mariae, marmoratus, martorelli, matthesi, mattozi, mawambi, mawambiensis, mbami, mediosquamatus, meridionalis, microbarbis, microcephalus, micronema, microterolepis, mimus, miolepis, mirabilis, mocoensis, mohasicus, motebensis, multilineatus, mungoensis, mursa, musumbi, myersi, nanningsi, nasus, natalensis, neefi, neglectus, neumayeri, nigeriensis, nigrifilis, nigroluteus, niokoloensis, nounensis, nyanzae, oligogrammus, oligolepis, olivaceus, owenae, oxyrhynchus, pagenstecheri, pallidus, paludinosus, papilio, parablabes, parajae, parawaldroni, paucisquamatus, pellegrini, peloponnesius, pentazona, perince, petchkovskyi, petitjeani, pierrei, pinnauratus, platyrhinus, plebejus, pleurogramma, pleuropholis, pobeguini, poechii, polylepis, prespensis, prionacanthus, progenys, pseudognathodon, pseudotoppini, puellus, pumilus, punctitaeniatus, pygmaeus, quadripunctatus, radiatus, raimbaulti, reinii, rhinophorus, rocadasi, rohani, rosae, roussellei, rouxi, roylii, ruasae, sachsi, sacratus, salessei, salmo, schoutedeni, schwanenfeldi, sclateri, serra, sexradiatus, somereni, somphongsi, speleops, stanleyi, stappersii, stauchi, steindachneri, stigmasemion, stigmatopygus, subinensis, sublimus, sublineatus, sylvaticus, syntrechalepis, taeniopleura, taeniurus, taitensis, tangandensis, tauricus, tegulifer, tetraspilus, tetrastigma, tetrazona, thamalakanensis, thysi, tiekoroi, titteya, tomiensis, tongaensis, toppini, trachypterus, traorei, treurensis, trevelyani, trimaculatus, trinotatus, trispiloides, trispilomimus, trispilopleura, trispilos, tropidolepis, tyberinus, unitaeniatus, urostigma, urotaenia, usambarae, vanderysti, viktorianus, viviparus, walkeri, wellmani, wurtzi, yeiensis, yongei, zalbiensis, zanzibaricus. Botia: Botia almorhae, beauforti, berdmorei, birdi, caudipunctata, dario, dayi, eos, guiliniensis, helodes, histrionica, hymenophysa, lecontei, lohachata, longidorsalis, longiventralis, macracanthus, modesta, morleti, nigrolineata, pulchra, reevesae, reversa, rostrata, sidthimunki, striata, superciliaris.

Die Karpfenfische sind in der Regel sehr neugierige Fische und leben hauptsächlich in Südostasien, Indien und China. Zu den Gattungen gehören Barbus, Capotea, Puntius. Einige, wie zum Beispiel Puntius, können sich auch an relativ kühles Wasser anpassen. Karpfenfische der Gattung Barbus.

Labyrintky možno označiť ako pokojné ryby. Druhy, ktoré na dýchanie používajú zvláštny aparát – labyrint. Žijú najmä v juhovýchodnej Ázii, kde je vo vode obrovské množstvo materiálu – organického materiálu, rastlín prisadnutých aj plávajúcich a v tropickej Afrike. Možno aj preto vzniklo také prispôsobenie, pretože kyslíka je v týchto vodách pomenej. Patria sem aj populárne bojovnice (Betta), ktorých sa vyznačujú zaujímavý džentlmenský správaním pri boji medzi sokmi. Medzi nimi sú niektoré druhy podobne ako je časté u cichlíd. Koliza je druh, ktorý rovnako stavia pri rozmnožovaní penové hniezda, ale ktorého poter patrí medzi najmenší na svete – pre jeho odchove je doporučená maximálna výška hladiny 10 cm. Niektoré známe rody: Trichogaster – gurama, Colisa, Betta – bojovnica. Belontia: Belontia hasselti, signata, Bojovnice Betta: Betta akarensis, albimarginata, anabatoides, balunga, bellica, breviobesus, brownorum, burdigala, channoides, chini, chloropharynx, coccina, dimidiata, edithae, enisae, foerschi, fusca, hipposideros, imbellis, livida, macrostoma, miniopinna, ocellata, patoti, persephone, pi, picta, pinguis, prima, pugnax, pulchra, renata, rubra, rutilans, schalleri, simorum, simplex, smaragdina, spilotogena, splendens, strohi, taeniata, tomi, tussyae, unimaculata, waseri Pancierniky – Callichtyidae sa rozdeľujú sa na dve podčeľade: Callichthyinae s rodmi: Callichthys, Hoplosternum, Megalechis, Lepthoplosternum, Dianema, ktorá obsahuje len hŕstku druhov a na obrovskú skupinu Corydoradinae s rodmi: Corydoras, Brochis, Aspidoras. Do prvej skupiny patria pomerne veľké druhy, ktoré tvoria podobne ako labyrintky penové hniezdo. Podčeľaď Corydoradinae ikry obyčajne lepí na substrát. Pancierniky sa často množia v praxi hromadne. Vyprovokuje ich výdatná strava (nitenky, prípadne patentky), často voda, , .

Labyrinthfische können als friedliche Fische betrachtet werden. Es handelt sich um Arten, die zum Atmen ein spezielles Organ – das Labyrinth – verwenden. Sie leben hauptsächlich in Südostasien, wo es eine riesige Menge an Material in Form von organischem Material gibt, darunter Pflanzen, die am Boden wachsen, sowie schwimmende Pflanzen, und in tropischem Afrika. Möglicherweise hat sich diese Anpassung deshalb entwickelt, weil in diesen Gewässern weniger Sauerstoff vorhanden ist. Dazu gehören auch die beliebten Kampffische (Betta), die sich durch interessantes Gentleman-Verhalten während Kämpfen zwischen Rivalen auszeichnen. Einige von ihnen haben Merkmale von Labyrinthfischen, ähnlich wie es bei Buntbarschen häufig der Fall ist. Der Colisa ist eine Art, die beim Laichen ebenfalls ein Schaumnest baut, aber deren Nachwuchs zu den kleinsten der Welt gehört – die maximale Wasserspiegelhöhe für die Aufzucht beträgt empfohlenerweise 10 cm. Einige bekannte Gattungen sind Trichogaster – Guramis, Colisa, Betta – Kampffische. Belontia: Belontia hasselti, signata, Kampffische Betta: Betta akarensis, albimarginata, anabatoides, balunga, bellica, breviobesus, brownorum, burdigala, channoides, chini, chloropharynx, coccina, dimidiata, edithae, enisae, foerschi, fusca, hipposideros, imbellis, livida, macrostoma, miniopinna, ocellata, patoti, persephone, pi, picta, pinguis, prima, pugnax, pulchra, renata, rubra, rutilans, schalleri, simorum, simplex, smaragdina, spilotogena, splendens, strohi, taeniata, tomi, tussyae, unimaculata, waseri Panzerwelse – Callichtyidae werden in zwei Unterfamilien unterteilt: Callichthyinae mit den Gattungen Callichthys, Hoplosternum, Megalechis, Lepthoplosternum, Dianema, die nur eine Handvoll Arten enthält, und die riesige Gruppe Corydoradinae mit den Gattungen Corydoras, Brochis, Aspidoras. Die erste Gruppe umfasst ziemlich große Arten, die ähnlich wie Labyrinthfische Schaumnester bauen. Die Unterfamilie Corydoradinae legt ihre Eier normalerweise an den Substraten. Panzerwelse vermehren sich oft in der Praxis in großen Gruppen. Ausgelöst wird dies durch reichhaltige Nahrung (Würmchen, gelegentlich Artemia), oft kühles Wasser, frisches Wasser und das Absenken des Wasserspiegels.

Z iných druhov

Jesetery: : Acipenser baerii, baicalensis, brevirostrum, dabryanus, fulvescens, gueldenstaedtii, medirostris, mikadoi, multiscutatus, naccarii, nudiventris, oxyrinchus desotoi, oxyrinchus oxyrinchus, persicus, ruthenus, schrenckii, sinensis, stellatus, sturio, transmontanus

Klauni: Amphiprion: Amphiprion akallopisos, akindynos, allardi, bicinctus, chagosensis, chrysogaster, chrysopterus, clarkii, ephippium, frenatus, fuscocaudatus, latezonatus, latifasciatus, leucokranos, mccullochi, melanopus, nigripes, ocellaris, omanensis, percula, perideraion, polymnus, rubrocinctus, sandaracinos, sebae, thiellei, tricinctus

Prísavníky. Ancistrus: Ancistrus alga, baudensis, bodenhameri, bolivianus, brevifilis, brevipinnis, brown LDA 160, bufonius, calamita, caucanus, centrolepis, chagresi, cirrhosus, claro LDA 08, clementinae, cryptophthalmus, damasceni, dolichopterus, dubius, erinaceus, eustictus, formoso, fulvus, galani, gymnorhynchus, heterorhynchus, hoplogenys, jelskii, latifrons, leucostictus, lineolatus, lithurgicus, macrophthalmus, maculatus, malacops, maracasse, martini, mattogrossensis, megalostomus, melas, montanus, multispinis, nudiceps, occidentalis, occloi, pirareta, piriformis, punctatus, ranunculus, rothschildi, spinosus, stigmaticus, tamboensis, taunayi, tectirostris, temmincki, triradiatus, variolus

Störe: Acipenser: Acipenser baerii …
Clownfische (Anemonenfische): Amphiprion: Amphiprion akallopisos …
Saugmaulwelse (Harnischwelse): Ancistrus: Ancistrus alga …

Perhaps you have already encountered a situation where a breeder claimed that something is in the air. We ourselves know that weather, seasons, light conditions during the day and night have a significant impact on us. Similar statements can be heard or expressed when our fish are spawning, are inexplicably sick, or not doing well. This is related to biological processes, biorhythms that play an important role in the life of organisms, and should not be forgotten.

Let’s return analogically to humans – just imagine how you would behave if you couldn’t sleep or if you were locked up alone. One thing that aquarium hobbyists often don’t think about, but which also affects fish, is atmospheric pressure.

Biogeographic regions – main areas of fish and plant distribution.

Among the most well-known regions is the neotropical region – South America and North America. In South America, this includes the Orinoco, Amazon, Rio Negro – the area of the Echinodorus plant. In South America, you can find angelfish, discus, cichlids such as Apistogramma and peacock cichlids, tetra family, guppies, killifish, and Brochis and Corydoras catfish. Some catfish often live in relatively cold waters – 10 °C and reach impressive sizes – up to 50 cm.

North America: In Mexico, representatives of the livebearer genus Xiphophorus live – known as platies and swordtails.

Central America: If we distinguish this relatively specific region, you can find very interesting smaller cichlids and many other interesting species here.

Africa: Regions with plants like Aponogeton, Anubias include the Ethiopian region; Congo – Central Africa; Niger; Zambezi; Tanganyika – high content of sodium bicarbonate; Malawi – occurrence of mbuna cichlids – rock-dwelling fish and utaka cichlids – free-swimming fish; Victoria – many species of the Haplochrominae group.

Lake Malawi: The lake is located in the East African Rift Valley, where a future oceanic ridge is forming. It is one of the largest lakes in the world. It is home to predominantly cichlids, many of which are endemic species (found only there).

Lake Tanganyika: It is one of the largest lakes in the world and the second deepest after Lake Baikal. It is located in the East African Rift, and its average temperature during the year is around 23 °C. The lake is home to predominantly cichlids, including many endemic species and archaic fish forms.

Lake Victoria: A huge lake with a large number of cichlids, mainly belonging to the Haplochrominae group.

Southeast Asia: Rivers like the Mekong and Ganges are areas with a large number of plants such as Vesicularia, Cryptocoryne, Microsorium, and fish like danios, rasboras, loaches, and labyrinth fish.

Europe: The old continent does not provide as much joy for aquarium enthusiasts, except in coldwater aquariums. However, in several places in Slovakia, there are warm currents, usually of geothermal origin, which provide a narrower temperature range for the survival of subtropical and tropical species.

Sea: Marine environments such as the Pacific, Atlantic, Indian Ocean, Baltic Sea, Adriatic Sea, Caspian Sea, etc.

Cichlids – Cichlidae: Represent about 1600 species, making them the largest family of fish and one of the largest among all organisms. Cichlids live on three continents: in Africa – Pelvicachromis, Steatocranus, Haplochromis, Pseudotropheus, Tropheus in South America – Cichlasoma, Astronotus, Apistogramma in Asia – Etroplus.

Malawi Cichlids:

Aulonocara, Buccochromis, Pseudotropheus, Maylandia, Melanochromis, Utaka cichlids (Africana cichlids living in open water): Alticorpus, Aristochromis, Aulonocara, Buccochromis, Caprichromis, Champsochromis, Cheilochromis, Chilotilapia, Chromis, Placidochromis, Copadichromis, Corematodus, Ctenopharynx, Cyrtocara, Dimidiochromis, Diplotaxodon, Docimodus, Eclectochromis, Exochochromis, Fossorochromis, Haplochromis, Hemitaeniochromis, Hemitilapia, Lethrinops, Lichnochromis, Mylochromis, Naevochromis, Nimbochromis, Nyassachromis, Otopharynx, Pallidochromis, Placidochromis, Platyhnathochromis, Protomelas, Pseudohaplochromis, Pseudocrenilabrus, Pterochromis, Rhamphochromis, Sciaenochromis, Taeniolethrinops, Taeniochromis, Tramitichromis, Trematocranus, Tyrannochromis, Tyrannochromis, Placidochromis, Protomelas, Pseudohaplochromis, Pseudocrenilabrus, Pterochromis, Rhamphochromis, Sciaenochromis, Taeniolethrinops, Taeniochromis, Tramitichromis, Trematocranus, Tyrannochromis, Tyrannochromis, Pseudotropheus, Labidochromis, Iodotropheus, Nkhomo-benga, Labeotropheus, Tropheops, Labidochromis, Nimbostatus, Nimbochromis, Nimbochromis, Nimbochromis, Nimbostatus, Nimbochromis, Nimbochromis, Labeotropheus, Labeotropheus, Labeotropheus, Pseudotropheus, Labidochromis, Iodotropheus, Nkhomo-benga, Labeotropheus, Tropheops, Labidochromis, Nimbostatus, Nimbochromis, Nimbochromis, Nimbochromis, Nimbostatus, Nimbochromis, Nimbochromis, Labeotropheus, Labeotropheus, Labeotropheus, Pseudotropheus, Labidochromis, Iodotropheus, Nkhomo-benga, Labeotropheus, Tropheops, Labidochromis, Nimbostatus, Nimbochromis, Nimbochromis, Nimbochromis, Nimbostatus, Nimbochromis, Nimbochromis, Labeotropheus, Labeotropheus, Labeotropheus, Pseudotropheus, Labidochromis, Iodotropheus, Nkhomo-benga, Labeotropheus, Tropheops, Labidochromis, Nimbostatus, Nimbochromis, Nimbochromis, Nimbochromis, Nimbostatus, Nimbochromis, Nimbochromis, Labeotropheus, Labeotropheus, Labeotropheus, Pseudotropheus, Labidochromis, Iodotropheus, Nkhomo-benga, Labeotropheus, Tropheops.

Tanganyika Cichlids:

As with Malawi, you can find a variety of cichlids here. The main difference is that the rock-dwelling cichlids, mbuna, are usually smaller and have more species than in Lake Malawi. However, you can also find larger predators here. Representatives: Julidochromis, Neolamprologus, Cyprichromis, Paracyprichromis, Lamprichthys, Haplochromis, Cyphotilapia, Petrochromis, Altolamprologus, Xenotilapia, Enantiopus, Opthalmotilapia, Eretmodus.

American Cichlids:

The American continent offers a rich variety of cichlids. Apistogramma, Crenicichla, Gymnogeophagus, Mikrogeophagus, Cichlasoma, Aequidens, Cleithracara, Biotodoma, Laetacara, Nannacara, Crenicara, Ivanacara, Retroculus, Dicrossus, Mesonauta, Aequidens, Cleithracara, Biotodoma, Laetacara, Nannacara, Crenicara, Ivanacara, Retroculus, Dicrossus, Mesonauta, Crenicichla, Gymnogeophagus, Mikrogeophagus, Cichlasoma, Aequidens, Cleithracara, Biotodoma, Laetacara, Nannacara, Crenicara, Ivanacara, Retroculus, Dicrossus, Mesonauta, Crenicichla, Gymnogeophagus, Mikrogeophagus, Cichlasoma, Aequidens, Cleithracara, Biotodoma, Laetacara, Nannacara, Crenicara, Ivanacara, Retroculus, Dicrossus, Mesonauta, Crenicichla, Gymnogeophagus, Mikrogeophagus, Cichlasoma, Aequidens, Cleithracara, Biotodoma, Laetacara, Nannacara, Crenicara, Ivanacara, Retroculus, Dicrossus, Mesonauta, Apistogramma, Crenicichla, Gymnogeophagus, Mikrogeophagus, Cichlasoma, Aequidens, Cleithracara, Biotodoma, Laetacara, Nannacara, Crenicara, Ivanacara, Retroculus, Dicrossus, Mesonauta.

Asian Cichlids:

Etroplus, Etroplus suratensis (green chromide) – represents the only cichlid species in India.

Indian cichlid Etroplus maculatus is an endemic species to India.

Kribensis cichlid (Pelvicachromis pulcher): Found in the Niger Delta, Nigeria, and Cameroon.

Dwarf cichlids (Apistogramma, Mikrogeophagus, Nannacara, Taeniacara): They are found in South America, primarily in the Amazon River basin.

There is an incredible diversity of fish species across the globe, each adapted to its specific environment. It’s essential for aquarium hobbyists to understand the natural habitats of the fish they keep to provide the best possible care and replicate those conditions as closely as possible in the aquarium.

Akvaristika

História akvaristiky

skala
Hits: 6741

Je otázne kedy možno datovať . Každopádne dejiny hovoria o chovaní malých pekných rýb už zo starovekého Egypta. Minimálne tisícročnú má ázijskom kontinente v Číne, kde chov karasov má veľmi bohatú tradíciu. , v ktorých sa chovali a pestovali boli úplne iné ako ich poznáme dnes. Aj u nás si niektorí pamätajú gupky v päť litrových fľašiach od uhoriek. V 19. storočí akvárium bolo vlastne atrakciou, zariadili si ich , , vzdelaní na univerzitách, vo verejných záhradách. Medzi jedny z najstarších klubov tu v našom regióne napr. Cyperus, 1899. U nás je najstarší pravdepodobne klub v Banskej Bystrici. Dá sa povedať, že sa stala kolískou akvaristiky a trúfam si povedať, že je ňou dodnes. Už od spomínaného 19. storočia sa v nej začala vzmáhať. Je zaujímavé, že aj naša patrí medzi vyspelé štáty, ktoré poskytujú akvaristov, ktorí patria medzi špičku. , Poľsko, Česko a Slovensko sú aj historicky aj v súčasnosti špičkou na poli chovu rýb a rastlín.

The origin of aquarium keeping is a question open to debate. Nevertheless, history tells us about the keeping of small, beautiful fish dating back to ancient . The practice has at least a millennium-old history on the Asian continent in , where the cultivation of carp has a rich tradition. The containers used for keeping fish and cultivating plants were completely different from what we know today. Some people may recall guppies kept in five-liter bottles from pickles here. In the 19th century, aquariums were essentially attractions, set up by biologists, doctors, and educated individuals at universities and public gardens. Among the oldest clubs in our region is, for example, , established in . The oldest club in is probably in Banská . can be said that became the cradle of aquarium keeping and, I dare say, still holds that position today. Since the mentioned 19th century, aquarium keeping began to flourish in Europe. It is interesting to note that our is among the developed states that provide aquarium enthusiasts who are at the forefront. , , Czechia, and Slovakia have historically and continue to be at the forefront in the field of and plant cultivation.

Es ist fraglich, wann der Ursprung der Aquaristik datiert werden kann. Dennoch berichten die Geschichtsbücher von der Haltung kleiner, schöner Fische bereits im alten Ägypten. Die Praxis hat auf dem asiatischen Kontinent in China, wo die Zucht von eine lange Tradition hat, mindestens ein Jahrtausend alte Wurzeln. Die Behältnisse, in denen Fische gehalten und Pflanzen gezüchtet wurden, waren völlig anders als das, was wir heute kennen. Hierzulande erinnern sich einige vielleicht an Guppys, die in Fünf-Liter-Flaschen von eingelegten Gurken gehalten wurden. Im 19. Jahrhundert waren Aquarien im Grunde genommen Attraktionen, die von Biologen, Ärzten und gebildeten Personen an Universitäten und in öffentlichen Gärten eingerichtet wurden. Zu den ältesten Vereinen in unserer Region gehört zum Beispiel Cyperus, gegründet 1899. Der älteste Verein in der Slowakei befindet sich wahrscheinlich in . Man kann sagen, dass Europa zur Wiege der Aquaristik wurde und ich traue mich zu sagen, dass es dies bis heute ist. Seit dem genannten 19. Jahrhundert begann die Aquaristik in Europa aufzublühen. Interessant ist, dass unser Land zu den entwickelten Staaten gehört, die Aquarianer an der Spitze haben. Deutschland, Polen, Tschechien und die Slowakei sind historisch und gegenwärtig führend auf dem Gebiet der Fischhaltung und Pflanzenzucht.