história - Skala

2011, 2011-2015, 2012, 2014, Časová línia, Jazerá, Krajina, Mestá, Mestá, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Stupava

28/05/201804/04/2024 skala

Stupava – menšie mesto pri Bratislave. Zhodou osudu som Stupavu najmä v minulosti často navštevoval pri práci na svojej diplomovke. Počas troch rokov som do Stupavy a jej okolia chodil veľmi často. Po 14 rokoch som sem zavítal s fotoaparátom a veľmi som sa čudoval ako sa zmenilo centrum pri kaštieli.

Mesto Stupava sa leží medzi západnými svahmi Malých Karpát a južnou časťou Záhorskej nížiny vo výške 174 metrov nad morom (stupava.sk). Na rozlohe 6718 hektárov, v nadmorskej výške 182 metrov nad morom žilo začiatkom roku 2016, 10597 obyvateľov. Nemecký názov pre mesto je Stampfen, maďarský Stomfa (Majtán, 1998). V katastri obce sa nachádza časť prírodnej rezervácie Pod Pajštúnom. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1269. Južnú časť Stupavy tvorí Mást, ktorá je súčasťou od roku 1953. Niektoré časti Mástu: Dzílečky, Kremenice, Kopce, Noviny, Malé grunty, Sedličky, Záhradky, Záhumenice, Písky, Hajpród, Nová hora, Dolná hora, Grefty, Trenky, Lingráby, Lintávy. Časti mesta: Mást, Dúbravy, Kremenica, Kolónia, Vinohrady (Wikipedia).

Stupavské jazero sa nachádza v centre mesta, pri kaštieli. Za ním nasleduje park. Tento park pripomína skôr Arborétum ako mestský park. Barokový kaštieľ leží na okraji v parku v historickom centre Stupavy. Na jeho mieste stál pôvodne vodný hrad, ktorý bol v roku 1280 strediskom pajštúnskeho panstva. V polovici 17. storočia ho Pálfyovci prestavali na rannobarokový opevnený kaštieľ. Prírodný park bol založený v roku 1867 Károlyiovcami. V areáli parku bol v minulosti grófsky pivovar, mlyn a niekoľko rybníkov (Prokeš, Prokešová). V súčasnosti kaštieľ slúži ako domov seniorov (stupava.sk). V parku sa nachádza napr. jedľa Nordmanová, cypruštek Lawsonov, ginko dvojlaločné, borievka čínska, ľaliovník tulipánokvetý, sofora japonská. Súčasťou parku je pagaštanová alej (stupava.sk). Rímsko-katolícky kostol svätého Štefana bol postavený v polovici 14. storočia ako kostolný hrad. Často menil svoju podobu prístavbami (stupava.sk).

Koncom 18. storočia sa v Stupave usadil džbánkarsky majster Štefan Putz so znalosťami výroby habánskej keramiky, ktorá bola polievaná olovnato-cínovou majolikou (fajansou). Jeho nasledovníkmi sa stali Ján a Ferdinand Kostkovci, neskôr Ferdiš Kostka, ktorý sa okrem tradičnej tvorby venoval aj figurálnej tvorbe, ktorá ho preslávila. Stal sa prvým národným umelcom histórii Československej republiky. Jeho pec je jedinou zachovanou habánskou pecou v strednej Európe (stupava.sk). V Stupave pôsobil Ján Nálepka, spisovateľ Rudo Moric. V Stupave pôsobí skupina historického šermu Ursus. V meste sa konajú viaceré tradičné podujatia. V marci sa koná Veľkonočná výstava kraslíc a výšiviek, v júli Svätojakubský jarmok, v auguste Stupavské hody, festival country hudby Stupavský širák a Slávnosti kapusty – Deň zelá. V októbri Svätomartinský jarmok. V novembri Mikulášsky jarmok (Wikipedia).

Územie Stupavy bolo osídlené už v dobe bronzovej. Prvými etnicky známymi obyvateľmi boli Kelti (stupava.sk). Rimania tu zrejme v období markomanských vojen (160 – 180) postavili menšiu stanicu na nevysokej vyvýšenine, na ktorej už predtým stála germánska osada. Vznikol tu rozsiahly dvorec, chránený obvodovým múrom 70 x 70 metrov. Pobyt dokazujú nálezy zbraní, zbytky krúžkového panciera, keramika, šperky, mince, fragmenty sklených nádob a hospodárske náradie. O Slovanskom osídlení svedčia nálezy pohrebiska s keramickými predmetmi zo 6 . – 9. storočia v miestnej časti Mást. Uhorský kráľ Belo IV. v darovacej listine po prvýkrát spomína Stupavu v roku 1269 pod názvom Ztumpa. V druhej polovici 13. storočia bol na území Stupavy vybudovaný Stupavský kamenný hrad, neskôr známy pod menom Pajštún ako sídlo pajštúnskeho a stupavského panstva. Poslední majitelia Károlyiovci ho opustili v roku 1945. Miestne trhovisko a slávne trhy boli známe v celom okolí a práve pre túto skutočnosť v mestečku vznikla tridsiatková stanica, kde sa vyberal poplatok za prevážaný tovar v sume troch percent z ceny tovaru. Najdôležitejšími plodinami boli ľan a konope, z nich sa lisovaním získaval olej. Mlyny na lisovanie tzv. stupy boli postavené na Stupavskom potoku (stupava.sk). Maďari prevzali toto pomenovanie a ešte za čias Veľkej Moravy vyslovovali názov Stomfa (čitaj Štomfa) s nosovkou, stonpa. Neskôr vo vývoji reči došlo k zániku nosovky a ustálila sa stupa. Pridaním koncovky ava vzniklo pomenovanie Stupava (Wikipedia).

Stupava – a smaller town near Bratislava. Funnily enough, I used to visit Stupava quite often, especially in the past, while working on my thesis. Over three years, I frequented Stupava and its surroundings. After 14 years, I returned with a camera and was amazed at how the center around the castle has changed.

The town of Stupava is situated between the western slopes of the Small Carpathians and the southern part of the Záhorská Lowland at an elevation of 174 meters above sea level (stupava.sk). Covering an area of 6,718 hectares, with an altitude of 182 meters above sea level, it had a population of 10,597 at the beginning of 2016. The German name for the town is Stampfen, and in Hungarian, it’s Stomfa (Majtán, 1998). The village’s cadastral territory includes a part of the natural reserve Pod Pajštúnom. The first written mention of the village dates back to 1269. The southern part of Stupava includes Mást, which became part of the town in 1953. Some parts of Mást are: Dzílečky, Kremenice, Kopce, Noviny, Malé grunty, Sedličky, Záhradky, Záhumenice, Písky, Hajpród, Nová hora, Dolná hora, Grefty, Trenky, Lingráby, Lintávy. Parts of the town: Mást, Dúbravy, Kremenica, Kolónia, Vinohrady (Wikipedia).

Stupava Lake is located in the town center, near the castle. Following it is a park that resembles more of an arboretum than an urban park. The Baroque castle lies on the edge of the park in the historical center of Stupava. Originally, there was a water castle on its site, which became the center of the Pajštún estate in 1280. In the mid-17th century, the Pálfys rebuilt it into an early Baroque fortified castle. The natural park was established in 1867 by the Károlyis. The park area used to house a Count’s brewery, mill, and several ponds (Prokeš, Prokešová). Currently, the castle serves as a senior home (stupava.sk). In the park, you can find, for example, Nordmann fir, Lawson’s cypress, ginkgo biloba, Chinese juniper, tulip tree, Japanese pagoda tree. The park also features a chestnut alley (stupava.sk). The Roman Catholic Church of St. Stephen was built in the mid-14th century as a church castle. It often changed its appearance due to extensions (stupava.sk).

In the late 18^th century, the master potter Štefan Putz settled in Stupava, bringing with him the knowledge of making Haban ceramics cast with lead-tin glaze (faience). His successors were Ján and Ferdinand Kostkovci, later Ferdiš Kostka, who, in addition to traditional pottery, also engaged in figurative art that made him famous. He became the first national artist in the history of Czechoslovakia. His kiln is the only preserved Haban kiln in Central Europe (stupava.sk). Stupava was also home to Ján Nálepka, writer Rudo Moric. The historical fencing group Ursus operates in Stupava. Several traditional events take place in the town. In March, there is an Easter exhibition of eggs and embroideries, in July St. James’ Fair, in August Stupava festivities, the Stupava Country Music Festival, and Cabbage Festivities – Cabbage Day. In October, there is St. Martin’s Fair in November, St. Nicholas’ Fair (Wikipedia).

The territory of Stupava was settled in the Bronze Age. The first ethnically known inhabitants were Celts (stupava.sk). The Romans likely built a smaller station on a low elevation here during the Marcomannic Wars (160 – 180), where a Germanic settlement already stood. An extensive courtyard, protected by a 70 x 70 meter wall, was established. Artifacts found include weapons, remains of ring armor, ceramics, jewelry, coins, fragments of glass vessels, and agricultural tools. Slavic settlement evidence includes a burial ground with ceramic items from the 6^th – 9^th centuries in the local Mást district. Hungarian King Belo IV mentioned Stupava for the first time in 1269 in a donation deed, calling it Ztumpa. In the second half of the 13^th century, the Stupava Stone Castle was built, later known as Pajštún, the seat of the Pajštún and Stupava estates. The last owners, the Károlyis, abandoned it in 1945. The local market and famous fairs were known throughout the region, leading to the establishment of a customs station in the town where a three percent fee was collected for transported goods. The most important crops were flax and hemp, from which oil was extracted by pressing. Mills for pressing, called “stupy,” were built on the Stupava Stream (stupava.sk). Hungarians adopted this name and even during the times of Great Moravia pronounced the name Stomfa (pronounced Štomfa) with a nasal sound, stonpa. Later, in the evolution of language, the nasal sound disappeared, and “stupa” stabilized. Adding the suffix “ava” resulted in the name Stupava (Wikipedia).

Odkazy

Jozef Kulačík – Stupavský kaštieľ a jeho história
Svetozár Prokeš, Gabriela Prokešová
Majtán Milan, 1998: Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997), Bratislava
Stupava.sk
Wikipedia

TOP

Všetky

Naľavo je kaštieľ, ktorý slúži ako Domov seniorov

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2014, Časová línia, Krajina, Ľudská príroda, Obce, Príroda, Slovenská krajina, Slovenské, Vodné nádrže, Záhorácke, Záhorie

Lozorno

28/03/201811/03/2024 skala

Lozorno sa nachádza na juhozápade Slovenska, 24 km od Bratislavy, v blízkosti západných svahov Malých Karpát, v regiónie Záhorie (lozorno.sk). Leží v nadmorskej výške 188 metrov nad morom. Na ploche 44.79 km² tu žije 3 022 obyvateľov (Wikipedia). V obci sa nachádza Kostol svätej Kataríny z Alexandrie z roku 1630. Baroková Kaplnka svätého Vendelína je z roku 1729 (lozorno.sk). V minulosti tu bola lesná železnica, ktorej stopy sa však ťažko hľadajú. Bola stavaná po roku 1918, zanikla v 30-tych rokoch 20. storočia (lozorno.sk). Nad Lozornom sa nachádza vodná nádrž, z ktorej vyteká Suchý potok (lozorno.sk). Pri tejto nádrži je situované Múzeum historických vozidiel, v priestoroch bývalých kasární (lozorno.sk). Z Lozorna pochádza cyklista Anton Tkáč (Wikipedia).

História Lozorna je spojená s hradom Pajštún. V roku 1280 ho gróf Rugerius začal opravovať. Talianskí, moravskí a slovenskí majstri opravujúci hrad, začali prvé osídľovanie Lozorna. Avšak obec sa prvý krát spomína až v roku 1438 ako Ezelarn. Toto pomenovanie ja najpravdepodobnejšie odvodené on nemeského Esel, čo znamená somár. Somáre sa používali obchodníkmi na prepravu tovaru. Ďalším historickým názvom je Zorno. Lozorno sa v stredoveku dynamicky rozvíjala aj vďaka kolonistom z Rakúska a po roku 1526, prisťahovalcom z Chorvátska. Obyvatelia sa venovali poľnohospodárstvu, lisovaniu oleja, tkáčstvu, pestovaniu viniča, chovu ťažných zvierat, páleniu vápna a dreveného uhlia. V rokoch 1970 až 1973 bola popri obci vybudovaná diaľnica Bratislava – Malacky. Vznikol oddychový areál na Košariskách a na Kamennom mlyne (lozorno.sk).

Lozorno is situated in the southwest of Slovakia, 24 km from Bratislava, near the western slopes of the Small Carpathians, in the Záhorie region (lozorno.sk). It lies at an elevation of 188 meters above sea level. With an area of 44.79 km², the village is home to 3,022 residents (Wikipedia). The village hosts the Church of St. Catherine of Alexandria, dating back to 1630, and the Baroque Chapel of St. Wendelin, built in 1729 (lozorno.sk). In the past, there was a forest railway in Lozorno, but traces of it are challenging to find. It was constructed after 1918 and disappeared in the 1930s (lozorno.sk). Above Lozorno, there is a reservoir, and the Dry Stream flows from it (lozorno.sk). The Museum of Historical Vehicles is located near this reservoir, in the premises of former barracks (lozorno.sk). The cyclist Anton Tkáč hails from Lozorno (Wikipedia).

The history of Lozorno is linked to Pajštún Castle. In 1280, Count Rugerius began its reconstruction, and Italian, Moravian, and Slovak masters working on the castle initiated the first settlement of Lozorno. However, the village is first mentioned in 1438 as Ezelarn, likely derived from the German Esel, meaning donkey. Donkeys were used by traders for transporting goods. Another historical name is Zorno. In the Middle Ages, Lozorno experienced dynamic development, also thanks to colonists from Austria and, after 1526, immigrants from Croatia. The inhabitants were engaged in agriculture, oil pressing, weaving, vine cultivation, draught animal breeding, lime burning, and charcoal production. From 1970 to 1973, the Bratislava-Malacky highway was built near the village. A recreational area was established at Košariská and Kamenný Mlyn (lozorno.sk).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Európske, Krajina, Maďarské, Mestá, Mestá, Typ krajiny

Mosonmagyaróvár

03/12/201612/03/2024 skala

V Mosonmagyaróváre som sa zastavil v roku 2010 na modelárskej výstave. Nachádza sa neďaleko hraníc so Slovenskom. Latinsky Ad Flexum, nemecky Wieselburg-Altenburg, chorvátsky Stari Grad (Wikipedia.hu). Maďari z okolia hovoria mestu Móvár (Buš). Mesto má termálnu vodu a kúpele. Hrad s opevnením pochádza z 13. storočia. Partnerskými mestami sú rakúske Stockerau a Neusiedl am See, slovenský Senec, Šamorín a Pezinok (Wikipedia.hu). Pred rokom 1939 existoval Magyaróvár a Moson. Moson znamená hrad v bažinách (Wikipedia). Mosonmagyárovár a jeho región boli pravdepodobne osídlené už piatom tisícročí pred n.l. V 1. storočí n.l. bol oblasť Mošoňu začlenená do Rímskeho impéria ako súčasť Panónie. Založenie Ad Flexum bolo významným nielen z vojenského hľadiska. Pre ochranu rímskej hranice, ktorú tvoril Dunaj, ktorý tečie neďaleko Mosonmagyaróváru. Tento fakt napomohol osídľovaniu a zároveň obchodu medzi východom a západom (mosonmagyarovar.hu).

In 2010, I stopped in Mosonmagyaróvár at a modeling exhibition. It is located near the borders with Slovakia. In Latin, it is known as “Ad Flexum,” in German as “Wieselburg-Altenburg,” and in Croatian as “Stari Grad” (Wikipedia.hu). The locals in the area call the city “Móvár” (Buš). The city has thermal water and spas. The castle with fortifications dates back to the 13^th century. Its twin cities are the Austrian Stockerau and Neusiedl am See, Slovak Senec, Šamorín, and Pezinok (Wikipedia.hu). Before 1939, there was “Magyaróvár” instead of “Moson.” “Moson” means a castle in the marshes (Wikipedia). Mosonmagyárovár and its region were probably settled already five millennia BC. In the 1^st century AD, the Moson region became part of the Roman Empire as part of Pannonia. The establishment of “Ad Flexum” was significant not only from a military perspective but also for protecting the Roman border formed by the Danube, which flows near Mosonmagyaróvár. This fact contributed to settlement and trade between the east and west (mosonmagyarovar.hu).

2010-ben megálltam Mosonmagyaróváron egy modellezési kiállításon. Közel helyezkedik el a szlovák határhoz. Latinul Ad Flexum, németül Wieselburg-Altenburg, horvátul Stari Grad (Wikipedia.hu). A környékbeliek “Móvárnak” (Buš) nevezik a várost. A városnak termálvize és fürdői vannak. A 13. századból származó vár és erődrendszer rendelkezik. Testvértelepülései az osztrák Stockerau és Neusiedl am See, a szlovák Senec, Šamorín és Pezinok (Wikipedia.hu). 1939 előtt Magyaróvár létezett a Moson helyett. Moson azt jelenti, várat a mocsarakban (Wikipedia). Mosonmagyárovár és környéke valószínűleg már az i. e. ötödik évezredben benépesült. Az i. században a Mosoni régió a Római Birodalom részévé vált Pannónia részeként. Az “Ad Flexum” megalapítása nemcsak katonai szempontból volt jelentős, hanem a Római Birodalom határának védelméhez is hozzájárult, amit a Mosonmagyaróvártól nem messze folyó Dunaj alkotott. Ez a tény elősegítette a települést és az kelet és nyugat közötti kereskedelmet is (mosonmagyarovar.hu).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Obce, Orava, Oravské, Slovenská krajina, Slovenské

Podbiel – skvost ľudovej architektúry

25/11/201625/03/2024 skala

Oravská dedina Podbiel poskytuje návštevníkovi malebný pohľad do minulosti. Drevenice, ktoré sa tu nachádzajú, sú ” živé”. Často slúžia ako ubytovanie turistom. Na druhej strane Podbiel je normálna dedina, kde sú murované domy. Obec vznikla valašskou kolonizáciou, prvá písomná zmienka o obci je z roku 1556. Názov obce súvisí s Bielou skalou. Historické názvy obce: Podbyly, Podbielie, Podbilia, Podbiela, Podbel. Časť obce Bobrova rala je pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry (orava.sk). V Podbieli je údajne najzachovalejší komplex zachovalých drevených stavieb ľudovej architektúry v strednej Európe – 64 pôvodných dreveníc, ktoré boli prevažne postavené koncom 19. storočia. Na každej drevenici je vyrezaná ružica – znak slnka, najvýznamnejšieho keltského božstva. Obec má cca 1300 obyvateľov. Leží na starej obchodnej ceste, tzv. jantárovej, prípadne soľnej ceste, ktorej história siaha ešte pred keltské osídlenie Oravy a smeruje popri rieke Orava cez Malatinský priesmyk na Liptov. Za Uhorska bola v Podbieli druhá colná kontrola po Tvrdošíne, pretože sa nedal obísť. Pri Podbieli sa vypínajú skalné bralá. Jedno z nich sa nazýva Biela skala. Bolo starobylým keltským hradiskom. Podľa povestí bolo aj templárskym hradiskom. Severnejšie sa týči druhé bralo s názvom Červená skala. Z nej vidno, že Podbiel leží akoby na poloostrove, ktorý vytvorili rieky Studená a Orava (podbiel.sk).

V obci sa nachádza národná technická pamiatka Františkova Huta. Ľudia hutu nazývajú hámor. Nachádza sa neďaleko od obce. Zachovali sa obvodové múry a centrálna vysoká pec. Každoročne sa v tejto železiarni usporadúva folk-country festival spojený s ukážkou starovekého tavenie železnej rudy (podbiel.sk). Osudy železiarne postavenej v roku 1836 sú zahalené tajomstvom. Objekt je ľuďmi nazývaný hámor. Koncom augusta sa tu pravidelne organizuje hudobný festival spojený s ukážkou tavenie železnej rudy starovekou technológiou. Počiatky hutníctva a baníctva v obci sú zo 17. storočia (Informačná tabuľa).

The Orava village of Podbiel offers visitors a picturesque glimpse into the past. The wooden houses found here are “alive” and often serve as accommodation for tourists. On the other hand, Podbiel is a normal village where there are brick houses. The village was formed by Valachian colonization, with the first written mention dating back to 1556. The village’s name is related to the White Rock. Historical names of the village include Podbyly, Podbielie, Podbilia, Podbiela, Podbel. The part of the village called Bobrova rala is a cultural reserve of folk architecture (orava.sk). In Podbiel, there is reportedly the most well-preserved complex of traditional wooden buildings in Central Europe – 64 original cottages, mostly built at the end of the 19^th century. Each cottage bears a carved rose – the symbol of the sun, the most significant Celtic deity. The village has around 1300 inhabitants and lies on the old trade route, the so-called amber or salt route, whose history predates Celtic settlements in Orava, running along the Orava River through the Malatinský Pass to Liptov. During the Hungarian period, Podbiel had the second customs control after Tvrdošín, as it could not be bypassed. Near Podbiel, there are prominent rock gates, with one of them named White Rock, believed to be an ancient Celtic fortress and, according to legends, a Templar fortress. Further north, there is another gate called Red Rock, providing a view that makes Podbiel appear as if on a peninsula formed by the Studená and Orava rivers (podbiel.sk).

The village is home to the national technical monument Františkova Huta, commonly known as a “hámor” (hammer). It is located near the village, and the perimeter walls and a central blast furnace have been preserved. Every year, a folk-country festival is held in this ironworks, featuring a demonstration of ancient iron ore smelting (podbiel.sk). The history of the ironworks, built in 1836, is shrouded in mystery. The facility is commonly referred to as a “hámor.” At the end of August, a music festival is regularly organized here, combined with a demonstration of iron ore smelting using ancient technology. The origins of metallurgy and mining in the village date back to the 17^th century (Information board).

Orawska wioska Podbiel oferuje odwiedzającym malowniczy rzut oka w przeszłość. Drewniane domy tutaj są “żywe” i często pełnią funkcję noclegową dla turystów. Z drugiej strony Podbiel to normalna wieś, gdzie znajdują się murowane domy. Wieś powstała w wyniku wołoskiej kolonizacji, pierwsza pisemna wzmianka o miejscowości pochodzi z roku 1556. Nazwa wsi związana jest z Bielą Skałą. Historyczne nazwy wsi to Podbyly, Podbielie, Podbilia, Podbiela, Podbel. Część wsi o nazwie Bobrova rala jest zabytkową rezerwatą architektury ludowej (orava.sk). W Podbielu znajduje się rzekomo najbardziej zachowany kompleks tradycyjnych drewnianych budynków w Europie Środkowej – 64 oryginalne chaty, głównie z końca XIX wieku. Na każdej chatce wyryta jest róża – symbol słońca, najważniejszego celtyckiego bóstwa. Wioska liczy około 1300 mieszkańców i leży na starej drodze handlowej, tzw. szlaku bursztynowego lub solnego, którego historia sięga czasów przed celtyckim osadnictwem w Orawie, biegnącej wzdłuż rzeki Orawy przez Przełęcz Malatinską do Liptova. Podczas okresu węgierskiego Podbiel miało drugą kontrolę celno-podatkową po Tvrdošín, ponieważ nie dało się go ominąć. W pobliżu Podbiela znajdują się charakterystyczne bramy skalne, z których jedna nosi nazwę Biela skala, uważana za starożytne celtyckie grodzisko i, zgodnie z legendami, grodzisko templariuszy. Dalej na północ znajduje się kolejna brama o nazwie Czerwona skala, która sprawia, że Podbiel wydaje się być jakby na półwyspie utworzonym przez rzeki Studená i Orawa (podbiel.sk).

W miejscowości znajduje się narodowe zabytkowe Františkova Huta, powszechnie nazywane “hámor” (kowadło). Znajduje się niedaleko od wsi, a zachowały się mury obwodowe i centralny piec wysokowydzielający. Co roku w tej hucie żelaza odbywa się festiwal muzyki folk-country z pokazem starożytnej obróbki żelaza (podbiel.sk). Historia huty żelaza zbudowanej w 1836 roku jest otoczona tajemnicą. Obiekt jest powszechnie nazywany “hámor”. Pod koniec sierpnia regularnie organizowany jest tutaj festiwal muzyczny z pokazem starożytnej technologii topienia rudy żelaza. Początki hutnictwa i górnictwa w miejscowości sięgają XVII wieku (Tablica informacyjna).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Dolná Nitra, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Nitra – najstaršie mesto na Slovensku

23/11/201614/03/2024 skala

Na ploche 108 km² v nej žije ku 1.10.2010 82 661 obyvateľov (nitra.sk). Preteká ňou rovnomenná rieka Nitra. Zo severnej strany sa nad mestom týči vrch Zobor (Wikipedia). Historické názvy: Nitrawa, Nitria, Nitrahwa. V indoeurópskych jazykoch Nid znamená tok, a ahwa vodu (Wikipedia.en). Delí sa na niekoľko mestských častí: Čermáň, Diely, Dolné Krškany, Horné Krškany, Dražovce, Chrenová, Janíkovce, Klokočina, kynek, Mlynárce, Párovské Háje, Prameň, Staré mesto, Šúdol a Zobor. 92.0% obyvateľstva je slovenskej národnosti, 6.8 % maďarskej (Wikipedia). Nitra je najstarším mestom na Slovensku. Prvé potvrdené historické zmienky siahajú na začiatok 9. storočia (Wikipedia), konkrétne do roku 828. Zmienka je o Nitrawe (nitralive.sk). Počiatky osídlenia siahajú až do praveku, ako to dokumentujú početné archeologické nálezy. Už pred 30 000 rokmi bola husto osídleným územím. Roľnícke osady boli na území mesta už pred 6 000 rokmi. Bolo tu významné keltské stredisko, neskôr germánske a napokon slovanské. Sídlili tu Kvádi, od 8. storočia do roku 1108 Nitrianske kniežatstvo (Wikipedia).

O Nitre sa hovorí, že bola podobne ako Rím, založená na siedmych pahorkoch: Zobor, hradný kopec, Kalvária, Čermáň, Borina, Vŕšok a Martinský vrch. Na mieste dnešných Pároviec bola doložená prvé slovanské sídlisko na území Nitry. Druhá, zatiaľ zistená osada bola na Martinskom vrchu v blízkosti potoka Tormoš (nitralive.sk). V 9. storočí tu vládol knieža Pribina, mesto bolo jedným s centier Veľkej Moravy. Nitrianska aglomerácia bola v čase Veľkej Moravy a v poveľkomoravskom období väčšia ako dnešné mesto (Ruttkay). Nachádza sa tu prvý známy kresťanský kostol v strednej a východnej Európe z roku 828. Na Zobori bol za vlády Svätopluka v rokoch 880 – 881 postavený prvý známy kláštor na Slovensku. Nitriansky hrad pochádza z 11. storočia, neskôr bol v 15. storočí prestavaný (Wikipedia). Patrí medzi najstaršie kamenné hrady u nás. Jeho najvzácnejšou časťou je zakonzervovaný hradný val z 9. storočia. Od roku 1961 je Nitriansky hrad národnou kultúrnou pamiatkou. Súčasná jeho podoba pochádza zo 17. storočia. (Informačná tabuľa). Prvé nitrianske divadlo bolo postavené v roku 1883 (Wikipedia). V Nitre pôsobí Divadlo Andreja Bagara, v ktorom sa koná od roku 1992 posledný septembrový týždeň medzinárodný festival Divadelná Nitra. Okrem toho v meste je aj Staré divadlo Karola Spišáka (Wikipedia).

Nitra je aj domovom viacerých športových klubov: futbalového FC Nitra, hokejového HC K‑CERO Nitra, basketbalového BK Casta SPU Nitra. Sídlia tu viaceré významné firmy: Agrokomplex – Výstavníctvo Nitra, Oil Slovakia (Aral), Plastika, Foxconn Electronics, Víno Nitra (Wikipedia). Nachádzajú sa tu dve univerzity: Univerzita Konštantína Filozofa a Slovenská poľnohospodárska univerzita. Sú domovom viacerých hudobných skupín: Gladiáror, Horkýže Slíže a Desmod (Wikipedia.en). Nitra má množstvo osobností, napr.: knieža Pribina (Wikipedia), kráľ Veľkej Moravy, nitrianske knieža Svätopluk I., Pribinov syn Koceľ (Wikipedia.en), akademický sochár Július Bártfay, politik František Mikloško, herci Jozef Dóczy, Michal Gučík, Emil Horváth, herečky Daniela Šinkorová, Eva Pavlíková, moderátor Peter Kočiš, hokejisti Ľubomír Kolník, Jozef Stümpel (Wikipedia), Branislav Mezei, Boris Valábik a Štefan Ružička (Wikipedia.en), futbalisti Ľubomír Moravčík (Wikipedia), Miroslav Stoch (Wikipedia.en), streľkyňa Zuzana Štefečeková (Wikipedia).

Covering an area of 108 km², Nitra is home to approximately 82,661 residents as of October 1, 2010. The Nitra River flows through the city, and to the north, the prominent Zobor hill rises above the town (Wikipedia). Historical names for Nitra include Nitrawa, Nitria, and Nitrahwa. In the Indo-European languages, “Nid” means river, and “ahwa” means water (Wikipedia.en). The city is divided into several districts: Čermáň, Diely, Dolné Krškany, Horné Krškany, Dražovce, Chrenová, Janíkovce, Klokočina, Kynek, Mlynárce, Párovské Háje, Prameň, Staré Mesto, Šúdol, and Zobor. The population consists of 92.0% Slovaks and 6.8% Hungarians (Wikipedia).

Nitra holds the distinction of being the oldest city in Slovakia, with the first confirmed historical mentions dating back to the early 9^th century (Wikipedia), precisely in the year 828 when it was referred to as Nitrawe (nitralive.sk). The city’s origins trace back to prehistoric times, as evidenced by numerous archaeological findings. It was densely inhabited over 30,000 years ago, with agricultural settlements established 6,000 years ago. Nitra was a significant Celtic center and later became Germanic and finally Slavic. The Quadi tribe resided here, and from the 8^th century until 1108, it was the Nitrian Principality (Wikipedia).

Nitra is often compared to Rome, as it is said to be founded on seven hills: Zobor, Castle Hill, Kalvária, Čermáň, Borina, Vŕšok, and Martinský vrch. The first documented Slavic settlement in the Nitra area was located in the present-day Párovce. The second discovered settlement was on Martinský vrch near the Tormoš stream (nitralive.sk). In the 9^th century, Prince Pribina ruled here, and the city was one of the centers of the Great Moravian Empire. During the time of Great Moravia, the Nitra agglomeration was more extensive than the current city (Ruttkay). The first known Christian church in Central and Eastern Europe was built in 828. During the rule of Svätopluk, the first known monastery in Slovakia was erected on Zobor between 880 and 881. The Nitriansky Castle dates back to the 11^th century and was later renovated in the 15^th century (Wikipedia). It ranks among the oldest stone castles in the country, and its most valuable part is the preserved castle rampart from the 9^th century. Since 1961, Nitriansky Castle has been a national cultural monument. Its current appearance dates back to the 17^th century (Information board). The first theater in Nitra was built in 1883 (Wikipedia). Nitra is home to the Andrej Bagar Theatre, which has been hosting the international festival Divadelná Nitra every September since 1992. Additionally, there is the Old Theatre of Karol Spišák (Wikipedia).

Nitra is also the base for several sports clubs, including the football club FC Nitra, the ice hockey club HC K‑CERO Nitra, and the basketball club BK Casta SPU Nitra. The city is host to several significant companies, such as Agrokomplex – Výstavníctvo Nitra, Oil Slovakia (Aral), Plastika, Foxconn Electronics, and Víno Nitra (Wikipedia). Two universities, the Constantine the Philosopher University and the Slovak University of Agriculture, are located in Nitra. The city is also the hometown of various musical groups, including Gladiátor, Horkýže Slíže, and Desmod (Wikipedia.en). Nitra boasts a rich history and is associated with notable figures such as Prince Pribina (Wikipedia), King of Great Moravia Svätopluk I, Pribina’s son Koceľ (Wikipedia.en), academic sculptor Július Bártfay, politician František Mikloško, actors Jozef Dóczy, Michal Gučík, Emil Horváth, actresses Daniela Šinkorová, Eva Pavlíková, presenter Peter Kočiš, hockey players Ľubomír Kolník, Jozef Stümpel (Wikipedia), Branislav Mezei, Boris Valábik, and Štefan Ružička (Wikipedia.en), footballers Ľubomír Moravčík (Wikipedia), Miroslav Stoch (Wikipedia.en), shooter Zuzana Štefečeková (Wikipedia).

Odkazy