Krajina, Zahraničie, Typ krajiny, Mestá, Zahraničné mestá, Mestá, Poľsko, Fotografie, Poľské mestá

Kráľovské mesto Krakov

Hits: 4427

som mal možnosť navštíviť veľmi krátku dobu. Určite sa stal objektom môjho záujmu v najbližších rokoch. Je druhým najväčším mestom Poľska s 800 tisícmi obyvateľmi (topky.sk), jeho rozloha je 327 km2. V roku 1791 tu žilo 23 591 obyvateľov, v roku 1900 85 300, v roku 1945 takmer 300 000 (wikipedia). V metropolitnej oblasti žije 1.3 milióna obyvateľov. Poľské pomenovanie je Kraków [krakuf], nemecké . Leží na hornom toku Visly (wikipedia.sk). pochádza od kniežaťa Kraka (Dlugosz,1961). V Poľsku je považovaný za Slovana, avšak veľmi pravdepodobne to bol Kelt. Jeho keltské meno znelo asi Carragh (Wikipedia CZ).

Krakov je mestom kultúry, festivalov, celý rok sú na uliciach pouliční v dobových šatách (sme.sk). Oblasť starého mesta spolu s historickou zástavbou je od roku 1978 na zozname svetového kultúrneho dedičstva (Wikipedia CZ). Krakov je iba jedným zo šiestich miest na svete, v ktorých je obraz Leonarda da Vinciho. Jeho Dáma s hranostajom je vystavená v múzeu Czartoryjských (sme.sk).

Počas druhej svetovej malo Krakov šťastie, zostalo neporušený (topky.sk). V Starom meste je množstvo historických budov, v celom meste je viac ako 6 tisíc historických objektov (wikipedia.sk). Collegium Maius je najstaršia budova v Poľsku, pochádza z 15. storočia. Patrí jednej z najstarších európskych univerzít – Krakovskej jagelovskej, založenej v roku 1364. Rynek Główny je veľké stredoveké trhovisko, najväčšie poľské, dvesto metrov široké a 200 metrov dlhé. Bolo založené v roku 1257 (topky.sk). Nachádza sa tu , ktorého dve sa výrazne od seba odlišujú. V strede sa nachádzajú (Dom súkenníkov), kde sa kedysi obchodovalo s textilom. Dnes sa tu predávajú remeselné výrobky a suveníry a na prezentuje sa poľské výtvarné umenie 19. storočia (nomad.sk).

Mariánsky kostol je druhý chrám, ktorý bol zničený počas tatárskych nájazdov, dnešná podoba je rekonštrukciou z 15. storočia (topky.sk). Jeho zvláštnosťou je jedno z najväčších stredovekých súsoší z 15. storočia, ktoré vytvoril . Tvorí ho 12 pozlátených a polychrómovaných postáv z lipového dreva, ktoré sú veľmi precízne opracované. Na námestí sa nachádza aj šikmá veža , ktorá je 70 metrov a jej odchýlenie 55 cm spôsobila víchrica v roku 1703 (sme.sk).

Kráľovský hrad – Wawel je symbolom Poľska, srdcom poľskej histórie. 500 rokov bol sídlom poľských kráľov. Bol korunovačným mestom aj potom, čo sa Varšava stala hlavným mestom. Prvá pevnosť tu stála už v 11. storočí, dnešný hrad pochádza zo 16. storočia. Wawelská katedrála bola dokončená v roku 1364 (topky.sk). Vo Waweli sa nachádza obrí zvon Zygmunda, ktorý je tretím najťažším zvonom na svete. Váži 18 ton, je vysoký 199 cm, priemer má 242 cm, hrubý od 7 do 21 cm, na jeho rozkývanie je treba 10 mužov. Je o 350 rokov starší ako Big Ben v Londýne. Odlial ho Hans Beham za kráľa Žigmunda I. Starého v roku 1520. Rozozvučí sa na Vianoce, , Veľkú noc a na iné náboženské (sme.sk).

Neďaleko od centra sa nachádzajú nezvyčajné tvarované , ktoré sa podobajú na niekoľkoposchodové torty ozdobené špirálovitými chodníkmi. Väčšina z nich bola navŕšená človekom s dreveným základom. Archeológovia sa domnievajú, že systém kopcov tvorí akýsi astronomický kalendár Keltov. Najviac opradený povesťami je – kopec Krakusaktorý je mohylou dávneho vodcu Krakusa. Je vysoký takmer 17 metrov a bol postavený pravdepodobne v 7. storočí. Z kopca vám bude ležať pri nohách celý Krakov (sme.sk). 

Krakov vznikol okolo roku 800, bol postavený obranný hrad Vislanov na križovatke obchodných ciest. Koncom 9. storočia bol súčasťou Veľkej Moravy. V 10. storočí bol postavený hrad Wawel a okolo roku 999 sa mesto stalo súčasťou Poľska. V 14. až 16. storočí mesto prekvitalo, bolo hlavným mestom, od roku 1320 korunovačným mestom (wikipedia.sk). Do roku 1734 (Wikipedia CZ). Od roku 1795 do 1809 a následne po roku 1846 patrilo do Rakúsko-Uhorskej monarchie. V období 1809 – 1815 bol Krakov súčasťou Varšavského kniežatstva. Po roku 1918 je mesto opäť súčasťou Poľska. Po roku 1945 sa vďaka priemyselnému stredisku stal mestom s najväčším metalurgickým závodom v Poľsku (wikipedia.sk).

a drakov vraví, že v dávnych dobách sa v skalách usadil nebezpečný sedmohlavý drak. Tyranizoval obyvateľov, napádal , nikto sa jej nevedel postaviť. Až sa prihlásil mladý krajčír. Naplnil ovcu sírou, pomazal ju krvou a predhodil ju drakovi. Drak ovcu zožral, ale v bruchu sa mu vznietil oheň. Preto sa šiel napiť do Visly. Hltavo pil, až vybuchol. Za odmenu dostal za ženu princeznú a kráľ preniesol svoje sídlo na Wawelský kopec a založil mesto Krakov (Zapletalová).

Krakov ponúka bohatý kultúrny program počas celého roka. V júni sa konajú s množstvo koncertov, divadelných predstavení. Lajkonik je veľtrh ľudového umenia a slávnosť založená na príbehu pltníka, ktorý porazil Tatárov prezlečením sa za chána. Známe sú na predmestí v opátske Tyniec. Od mája do septembra sa koná Bienále grafiky. Koniec mája patrí Krakovskému filmovému festivalu, kde sa súťaží o cenu Zlatého draka. Osobnosti Krakowa:  , Polanski (topky.sk), astronóm, vedec , český a uhorský kráľ , komorský gór Ján III. , podnikateľ a záchranca židov Schindler, pápež Ján Pavol II. (), herec a režisér Jerzy Stuhr, tenistka , pilot formuly 1 Robert Kubica (wikipedia.sk). V centre je plno reštauráií, bistier, pizzérií, kaviarní a čokoládovní. Na uliciach dostať – obwarzanky. Množstvo nápojov zo sladu a chmeľu, veľmi veľký výber morských rýb a plodov, napriek veľkej vzdialenosti od mora (Folta). Všetky pekne do seba zapadajú, ťažko vás prekvapí moderná budova. , synagógy, zapriahnuté kone vás prenesú do dávnej minulosti. Na prechádzke mestom sa je na čo pozerať. Nie nadarmo je Krakov prezývaný aj mestom kráľov (Koczová).


I had the opportunity to visit Krakow for a very short time. It certainly became an object of my interest for the coming years. It is the second-largest city in with 800,000 inhabitants (topky.sk), covering an area of 327 km². In 1791, 23,591 people lived here, in 1900, 85,300, and in 1945, almost 300,000 (). The metropolitan area is home to 1.3 million residents. The Polish name is Kraków [krakuf], German Krakau. It lies on the upper course of the Vistula River (wikipedia.sk). The name comes from Prince Krak (Dlugosz, 1961). In Poland, he is considered a Slav, but most likely, he was a Celt. His Celtic name was probably Carragh (Wikipedia CZ).

Krakow is a city of culture, festivals, with street musicians in period costumes throughout the year (.sk). The Old Town, along with its historic buildings, has been on the UNESCO World Heritage List since 1978 (Wikipedia CZ). Krakow is one of six cities in the world to have a painting by . His Lady with an Ermine is exhibited in the Czartoryski Museum (sme.sk).

During World War II, Krakow was fortunate to remain undamaged (topky.sk). In the Old Town, there are numerous historical buildings, with over 6,000 historical objects throughout the city (wikipedia.sk). is the oldest building of the University of Krakow, dating back to the 15th century. It belongs to one of the oldest European universities – the Jagiellonian University, founded in 1364. Rynek Główny is a large medieval market square, the largest in Poland, two hundred meters wide and two hundred meters long. It was founded in 1257 (topky.sk). The square features the Church of Our Lady with towers that significantly differ from each other. In the center of the square are the Cloth Hall (Sukiennice), where textile trade once took place. Today, it sells craft products and souvenirs while showcasing Polish visual arts from the 19th century (nomad.sk).

St. Mary’s Basilica is the second church destroyed during the Tartar invasions, and its current form is a reconstruction from the 15th century (topky.sk). Its uniqueness lies in one of the largest medieval sculptures from the 15th century, created by Wit Stwosz. It consists of 12 gilded and polychromed lime-wood figures, finely crafted. The leaning Ratusz Tower, 70 meters high with a deviation of 55 cm caused by a storm in 1703, is also located on the square (sme.sk).

Wawel Royal Castle is a symbol of Poland, the heart of Polish history. For 500 years, it was the residence of Polish kings. It remained the coronation city even after Warsaw became the capital. The fortress was here in the 11th century, and the current castle dates back to the 16th century. Wawel Cathedral was completed in 1364 (topky.sk). In Wawel, there is the giant bell Zygmunt, the third heaviest bell in the world. Weighing 18 tons, 199 cm high, with a diameter of 242 cm, it is 350 years older than Big Ben in London. It was cast by Hans Beham for King Sigismund I the Old in 1520. It rings on Christmas, New Year, Easter, and other religious holidays (sme.sk).

Near the center, there are unusually shaped hills resembling multi-tiered cakes decorated with spiral paths. Most of them were man-made with a wooden base. Archaeologists believe this hill system forms some Celtic astronomical calendar. The most surrounded by legends is Krzemionki – the Krakus Mound, a mound of an ancient leader Krakus. It is almost 17 meters high and was probably built in the 7th century. From the Kosciuszko Mound, the entire Krakow lies at your feet (sme.sk).

Krakow was founded around the year 800 as a defensive castle on the crossroads of trade routes. In the late 9th century, it was part of Great . In the 10th century, Wawel Castle was built, and around 999, the city became part of Poland. In the 14th to the 16th centuries, the city flourished, becoming the capital and the coronation city since 1320 (wikipedia.sk). Until 1734 (Wikipedia CZ). From 1795 to 1809 and then after 1846, it belonged to the Austro-Hungarian Empire. In the period 1809-1815, Krakow was part of the Duchy of Warsaw. After 1918, the city is again part of Poland. After 1945, thanks to the industrial center Nowa Huta, it became a city with the largest steelworks in Poland (wikipedia.sk).

The legend of Krakow and the dragon says that in ancient times, a dangerous seven-headed dragon settled in the rocks. It tyrannized the inhabitants, attacked livestock, and no one could oppose it. Until a young tailor appeared. He filled a sheep with sulfur, smeared it with blood, and threw it to the dragon. The dragon ate the sheep, but a fire ignited in his stomach. So he went to drink water from the Vistula River. He drank greedily until he exploded. As a reward, he got the princess for a wife, and King Krak moved his seat to Wawel Hill and founded the city of Krakow (Zapletalová).

Krakow offers a rich cultural program throughout the year. In June, the Days of Krakow are held with many concerts and theater performances. Lajkonik is a art fair and a celebration based on the story of a raftman who defeated the Tatars by disguising himself as their leader. Organ concerts in the suburban Tyniec Abbey are well-known. From May to September, the Biennial of Graphic Arts takes place. The end of May belongs to the Krakow Film Festival, where the Golden Dragon award is contested. Personalities of Krakow: filmmakers Andrzej Wajda, Roman Polanski (topky.sk), astronomer, scientist Nicolaus Copernicus, Czech and Hungarian King Vladislaus II Jagiellon, chamberlain Jan III Turzo, entrepreneur and savior of Jews , Pope John Paul II (Karol Wojtyla), actor and director Jerzy Stuhr, tennis player Agnieszka Radwanska, Formula 1 pilot Robert Kubica (wikipedia.sk). The center is full of restaurants, bistros, pizzerias, cafes, and chocolate shops. On the streets, you can get bagels – obwarzanki. A variety of malt and hop drinks, a wide selection of sea fish and fruits, despite the great distance from the sea (Folta). All the streets fit together nicely; it’s hard to be surprised by modern buildings. Palaces, synagogues, harnessed horses will transport you to the distant past. There’s a lot to see on a city walk. It’s no wonder Krakow is also called the city of kings (Koczová).


Miałem okazję odwiedzić Kraków bardzo krótko. Z pewnością stał się obiektem mojego zainteresowania na najbliższe lata. To drugie co do wielkości miasto w Polsce, liczące 800 tysięcy mieszkańców (topky.sk), zajmuje obszar 327 km². W 1791 roku mieszkało tu 23 591 osób, w 1900 roku 85 300, a w 1945 roku niemal 300 000 (wikipedia). W obszarze metropolitalnym żyje 1,3 miliona mieszkańców. Polska nazwa to Kraków [krakuf], niemiecka Krakau. Leży nad górnym biegiem Wisły (wikipedia.sk). Nazwa wywodzi się od księcia Krakusa (Długosz, 1961). W Polsce uważa się go za Słowiana, ale najprawdopodobniej był Celt. Jego celtyckie imię to prawdopodobnie Carragh (Wikipedia CZ).

Kraków to miasto kultury, festiwali, z ulicznymi muzykami w kostiumach z różnych epok przez cały rok (sme.sk). Stare Miasto wraz z zabytkową zabudową figuruje na Liście Światowego Dziedzictwa UNESCO od 1978 roku (Wikipedia CZ). Kraków jest jednym z sześciu miast na świecie, w których znajduje się obraz Leonarda da Vinci. Jego Dama z Gronostajem jest eksponowana w Muzeum Czartoryskich (sme.sk).

W czasie II wojny światowej Kraków miał szczęście, że pozostał nietknięty (topky.sk). Na Starym Mieście znajduje się liczba historycznych budowli, a w całym mieście ponad 6 tysięcy obiektów historycznych (wikipedia.sk). Collegium Maius to najstarszy budynek Uniwersytetu Jagiellońskiego pochodzący z XV wieku. Należy do jednego z najstarszych uniwersytetów europejskich – Uniwersytetu Jagiellońskiego, założonego w 1364 roku. Rynek Główny to duży średniowieczny rynek, największy w Polsce, dwustumetrowej szerokości i długości. Został założony w 1257 roku (topky.sk). Na placu stoi Kościół Mariacki z wieżami różniącymi się od siebie znacząco. W centrum placu znajdują się Sukiennice, gdzie kiedyś handlowano tekstyliami. Dzisiaj sprzedaje się tu rękodzieła i pamiątki, a prezentowane jest polskie malarstwo z XIX wieku (nomad.sk).

Bazylika Mariacka to drugi kościół zniszczony podczas najazdów Tatarów, a jego obecna forma to rekonstrukcja z XV wieku (topky.sk). Jego wyjątkowość polega na jednym z największych średniowiecznych rzeźb z XV wieku, autorstwa Wita Stwosza. Składa się z 12 pozłacanych i polichromowanych postaci z drewna lipowego, precyzyjnie wykonanych. Nachylona Wieża Ratusza, o wysokości 70 metrów i odchyleniu 55 cm spowodowanym burzą w 1703 roku, również znajduje się na placu (sme.sk).

Zamek Królewski na Wawelu to symbol Polski, serce polskiej historii. Przez 500 lat był siedzibą królów Polski. Pozostał miastem koronacyjnym nawet po tym, jak Warszawa stała się stolicą. Pierwsza warownia powstała tu już w XI wieku, a obecny zamek pochodzi z XVI wieku. Katedra Wawelska została ukończona w 1364 roku (topky.sk). Na Wawelu znajduje się gigantyczny dzwon Zygmunt, trzeci co do wielkości dzwon na świecie. Waży 18 ton, ma 199 cm wysokości, średnicę 242 cm, grubość od 7 do 21 cm, do jego dzwonienia potrzebnych jest 10 mężczyzn. Jest o 350 lat starszy niż Big Ben w Londynie. Odlany został przez Hansa Behama na rzecz króla Zygmunta I Starego w 1520 roku. Dzwoni on w Boże Narodzenie, Nowy Rok, Wielkanoc i inne święta religijne (sme.sk).

Nieopodal centrum znajdują się niezwykle ukształtowane wzgórza przypominające torty wielopoziomowe ozdobione spiralnymi ścieżkami. Większość z nich została wykonana przez człowieka na drewnianym podłożu. Archeolodzy uważają, że ten system wzgórz stanowi swego rodzaju kalendarz astronomiczny Celtów. Najbardziej otoczony legendami jest Kopiec Kraka, Krzemionki, który jest mogiłą dawnych władców Krakusa. Ma prawie 17 metrów wysokości i został zbudowany prawdopodobnie w VII wieku. Z Kopca Kościuszki rozpościera się cały Kraków (sme.sk).

Kraków powstał około roku 800 jako zamek obronny na skrzyżowaniu szlaków handlowych. Pod koniec IX wieku stał się częścią Wielkiej Morawy. W X wieku zbudowano zamek na Wawelu, a około roku 999 miasto stało się częścią Polski. W XIV do XVI wieku miasto kwitło, stając się stolicą i miastem koronacyjnym od 1320 roku (wikipedia.sk). Do 1734 roku (Wikipedia CZ). Od 1795 do 1809 roku, a następnie po 1846 roku, należało do monarchii austro-węgierskiej. W okresie

1809–1815 Kraków był częścią Księstwa Warszawskiego. Po 1918 roku miasto ponownie stało się częścią Polski. Po 1945 roku, dzięki przemysłowemu ośrodkowi Nowa Huta, stało się miastem z największą hutą metalurgiczną w Polsce (wikipedia.sk).

Legenda o Krakowie i smoku mówi, że w dawnych czasach niebezpieczny smok o siedmiu głowach osiedlił się w skałach. Tyranizował mieszkańców, atakował bydło, nikt nie potrafił mu się przeciwstawić. Dopiero młody krawiec zgłosił się do walki. Wypełnił owcę siarką, pomazał ją krwią i wrzucił smokowi. Smok zjadł owcę, ale w jego brzuchu zapalił się ogień. Dlatego poszedł napić się wody z Wisły. Chłonął ją żarłocznie, aż eksplodował. Za nagrodę dostał za żonę księżniczkę, a król Krak przeniósł swoją siedzibę na wzgórze wawelskie i założył miasto Kraków (Zapletalová).

Kraków oferuje bogaty program kulturalny przez cały rok. W czerwcu odbywają się Dni Krakowa z wieloma koncertami i przedstawieniami teatralnymi. Lajkonik to jarmark sztuki ludowej i święto oparte na historii flisaka, który pokonał Tatarów przebrany za chana. Znane są koncerty organowe na przedmieściu w opackim Tyńcu. Od maja do września odbywa się Biennale Grafiki. Koniec maja należy do Krakowskiego Festiwalu Filmowego, gdzie rywalizuje się o Złotego Smoka. Osobistości Krakowa to filmowcy Andrzej Wajda, Roman Polański (topky.sk), astronom i uczony Mikołaj Kopernik, czeski i węgierski król Władysław II Jagiellończyk, górnik komorowy Ján III. Turzo, przedsiębiorca i ratownik Żydów Oskar Schindler, papież Jan Paweł II (Karol Wojtyła), aktor i reżyser Jerzy Stuhr, tenisistka Agnieszka Radwańska, kierowca Formuły 1 Robert Kubica (wikipedia.sk). W centrum znajduje się wiele restauracji, bistrów, pizzerii, kawiarni i czekoladziarni. Na ulicach można dostać obwarzanki – chrupiące pierścienie chlebowe. Duży wybór piw z jęczmienia i chmielu, mimo dużej odległości od morza (Folta). Wszystkie ulice ładnie do siebie pasują; trudno jest być zaskoczonym nowoczesnym budynkiem. Pałace, synagogi, zaprzęgnięte konie przeniosą cię do dawnej przeszłości. Spacer po mieście to prawdziwa uczta dla oczu. Nie bez powodu Kraków nazywany jest także miastem królów (Koczová).


Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Dolné Považie, Zrúcaniny, Umenie, Stavby, Fotografie

Tematín a Tematínske kopce

Hits: 8015

Tematín je zrúcanina hradu západnom Slovensku v pohorí Považský Inovec (Ondrejka Jozef, 1966: Beckov, Tematín, Západoslovenské vydavateľské stredisko v Bratislave). Táto národná kultúrna pamiatka je súčasťou Tematínskych vrchov, ktoré sú chráneným územím a od roku 2004 patria medzi Natura 2000 (Regina Hulmanová). Hrad bol vybudovaný v juhozápadnej časti Považského Inovca na vápencovo-dolomitovom podloží temena bočnej rázsochy vybiehajúcej západne od Bezovca medzi Lúčanskou a Hrádockou dolinou. S nadmorskou výškou 564 metrov patrí medzi najvyššie položené hrady Slovenska. Patrí do katastra obce Lúka (Wikipedia).

Vznikol pravdepodobne bezprostredne po mongolskom vpáde v roku 1242 na mieste staršieho hradiska o ktorého slovanskom pôvode by mohol napovedať rozbor názvu zloženého pravdepodobne zo slov „temä„, označujúceho temeno, a staroslovanského slova pre ohradené miesta „týn“ (Wikipedia). V zápisoch z poslednej tretiny 13. storočia ja zachytený názov Temetyn (webgarden.cz).

Prvý písomný doklad o ňom pochádza z roku 1270 (Dušan Jurčacko). Hrad už od svojho vzniku plnil signalizačnú a strážnu funkciu a spolu s Trenčianskym, Beckovským a Čachtickým hradom bol súčasťou severozápadných priesmykov Uhorska. Chránil aj dôležitý brod cez Váh, spomínaný v listine z roku 1453 (Wikipedia). Bol vybudovaný ako kráľovský hrad, slúžiaci na doplnenie hraničných opevnení (Ondrejka Jozef, 1966: Beckov, Tematín, Západoslovenské vydavateľské stredisko v Bratislave). Spomínané hrady boli pomocou ohňových signálov a vlajok vizuálne dostupné (tematin.org).

V 13. storočí sa hradu násilne zmocnil Matúš Čák Trenčiansky. Začiatkom 17. storočia sa hrad dostal do rúk Stanislavovi Turzovi. Turzo sa postaral o zdokonalenie predhradia. Prizval benátskeho zbrojárskeho majstra Angela Ricciardiho. V polovici 17. storočia sa stali spolumajiteľmi Tematína Berčéniovci. Zaujímavosťou je, že na hrade sa narodil v roku 1665 Mikuláš Berčéni, neskorší hlavný veliteľ vojsk Františka II. Rákocziho. Viaceré zariadenia z Tematínskeho hradu skončili v kaštieli v Brunovciach, vzhľadom na fakt, že Berčéniovci stavali už dlhšiu dobu tento kaštieľ. Počas povstaní Františka II. Rákocziho dal Mikuláš Berčéni hrad opraviť, dokonca zriadil na ňom stálu vojenskú posádku (tematin.org).

Hrad tvoril: horný hrad – nádvorie, gotická hranolová veža, gotická útočisková veža – , vstupná , vrcholnogotický palác, renesančný palác, juhozápadný rondel, juhovýchodný bastión, kaplnka, hospodárske , prvé predbránie, východná bašta, tretia brána, severné predhradie, severovýchodná a západná bašta, druhá brána s priekopou, predsunuté opevnenie, druhé predhradie (Zdroj: Informačná tabuľa). Vojsko Mikuláša Berčéniho 22.1.1710 utrpelo v protihabsburgských vojnových ťaženiach porážku. On sám sa ukryl na hrade, odkiaľ sa mu podarilo uniknúť, ale cisárske vojská Tematín krátko na to zničili. Odvtedy hrad chátra (tematin.org).

O záchranu Tematínu sa snažia dve občianske združenia: Občianske združenie „Hrad Tematín“ a Združenie na záchranu hradu Tematín. Pri prácach používajú ako stavebný materiál vypadané kamene a do malty sa nepridáva cement, ale len vápno. Klasický betón by pil vodu, rozpínal sa a tlačil na pôvodné kamene (Zdroj: Piešťanský týždeň). V minulosti sa hrad čistil len od náletovej zelene, k samotnej sanácií murív vo väčšom rozmere nedošlo. Združenie OZ Hrad Tematín používa ako materiál prechodnú fázu medzi vápencom a dolomitom, ktorý väčšinou pochádza z miestnych zdrojov. Zrúcanina trpí statickými poruchami kavernóznym vypadaním muriva, ale aj líniovými poruchami – trhlinami. K tomuto stavu prispeli aj návštevníci hradu, keď skúšali svoje lezecké schopnosti, alebo zhadzovali uvoľnené murivo, čo sa niektorým aj stalo osudným. Geologické podložie hradu je narúšané aj krasovými javmi. Pred murovaním prebieha proces historicko – architektonického výskumu a schvaľovanie postupu na pamiatkovom úrade (Mojmír Choma, Barbora Šusteková, Matúš Žemlička, Ján Barič).

Prírodná rezervácia Tematínske kopce bola vyhlásená v roku 1976. Zaraďuje sa medzi štyri najzaujímavejšie oblasti tohto typu v Európe. Rozprestiera sa od nivy rieky Váh až po zrúcaniny hradu Tematín (obecluka.sk), na ploche 2471 hektárov. Na tejto pozoruhodnej geobotanickej oblasti na južných svahov Považského Inovca s vápencovo – dolomitovým podložím sa dobre darí západokarpatskej vegetácii. Prevažuje teplomilná a fauna. Už od skorých jarných dní sa v svetlých bučinách rastú kobercovito snežienky, neskôr chochlačky. Na skalách chlpaté poniklece veľkokveté a prostredné. Veľmi rozšíreným je aj hlaváčik jarný, ktorý tu nazývali čiernym korením a jeho čerstvý koreň sa používal na domácich zvierat, najmä ošípaných a oviec (obecluka.sk).

Na formovaní xerotermných spoločenstiev Tematínskych vrchov sa okrem pôdnoklimatických pomerov výrazne podieľa aj orientácia svahov – najextrémnejšie biotopy sa vyvinuli na južných svahoch tvorených drobivým dolomitom. Z historického hľadiska sa na procese aridizácie a expanzii teplo a suchomilných spoločenstiev významne podieľal človek – podstatná časť lesov tu bola odstránená v období tureckých vojen. Vo vyšších polohách a na severne orientovaných svahoch sa tu zachovali aj pôvodné horské karpatské spoločenstvá – napr. dubovo- karpatské s ostrovčekmi dubovo-cerových lesov a dubových xerotermofilných lesov. Vo vyšších polohách vápnomilné a podhorské bukové lesy, na malých plochách – skalnatých hrebeňoch sa vyvinuli sutinové lipovo-javorové lesy (sopsr.sk). Rastie tu napr. Onosma visianii,  praecox subsp. lumnitzerii,  vernalis, Dictamnus albus, Verbascum phoeniceum, Lunaria rediviva. Z orchidejí napr. , Limodorum abortivum. Jedinú izolovanú lokalitu v rámci Slovenska tu má ostrica alpínska – .

Tematín je dominantou prírodnej rezervácie Tematínske kopce, ktorá je jedinečná prelínaním karpatskej a panónskej flóry. Rastie tu na južných svahoch dub plstnatý , endemická Dominova , jaseň mannový Fraxinus ornus, introdukovaná Pinus nigra. Na severných svahoch prevláda buk Fagus sylvatica a hrab Carpinus betulus. Suchú a teplomilnú flóru zastupuje poniklec veľkokvetý , chudôbka Draba lasiocarpa, rod kavyľ , Campanula sibirica, lykovec voňavý , viaceré orchidei ako Orichis pallens, Dactylorhiza majalis, D. sambucina. Endemitom je nevädzník bádenský var. tematínsky . Zo živočíchov tu žijú dva zriedkavé fúzače, fúzač alpský Rosalia alpina, a fúzač dubový . Z iných je to napr. svižník Cicindela campestris, bystruška Carabus coriaceus, jašterica zelená Lacerta viridis, heliaca (piestany.sk). Dva kriticky slimákov  a Trichina filicina. Vzácna je sága stepná – Saga pedo a cikády  a Cicada orni. Žije tu roháč veľký – slovenský endemit Brachysomus slovacicus, užovka stromová – Zamenis longissimus, Coronella austriaca, výr skalný Bubo bubo, lelek lesný Caprimulgus europaeus, , Ficedula parva, jazvec lesný Meles meles, obojživelníky Bombina variegata, , Rana dalmatina, netopiere Rhinolophus hipposideros, , Pipistrellus pipistrellus, Myotis mystacinus, Nyctalus noctula, , Eptesicus serotinus.

V Tematínskych vrchoch a v priľahlej nive Váhu bolo zistených okolo dvoch tisíc druhov motýľov – najviac na Slovensku. Vidlochvosty, perlovce, Parnassius mnemosyne, Marumba quercus, , Polyommatus slovacus – modráčik slovenský, .


Tematín is a ruin of a castle in western , located in the Považský Inovec mountain range (Ondrejka Jozef, 1966: Beckov, Tematín, Západoslovenské vydavateľské stredisko v Bratislave). This national cultural monument is part of the Tematín Hills, a protected area that has been designated a Natura 2000 site of European importance since 2004 (Regina Hulmanová). The castle was built in the southwestern part of Považský Inovec on a limestone-dolomite base at the peak of a side ridge extending west from between the Lúčanská and Hrádocká valleys. With an elevation of 564 meters, is one of the highest castles in Slovakia. It belongs to the cadastral area of the village of Lúka (Wikipedia).

The castle likely originated immediately after the Mongol invasion in 1242 on the site of an older hillfort, whose Slavic origins might be indicated by an analysis of its name, probably derived from the words „temä,“ meaning crown, and the Old Slavic word for fortified places, „týn“ (Wikipedia). In records from the last third of the 13th century, the name Temetyn is documented (webgarden.cz).

The first written record of the castle dates back to 1270 (Dušan Jurčacko). Since its inception, the castle served a signaling and guarding function, and along with , Beckov, and Čachtice castles, it was part of the defense system protecting the northwestern passes of the Kingdom of Hungary. It also guarded an important ford across the Váh River, mentioned in a document from 1453 (Wikipedia). It was built as a royal castle to supplement border fortifications (Ondrejka Jozef, 1966: Beckov, Tematín, Západoslovenské vydavateľské stredisko v Bratislave). These castles were visually accessible to each other using fire signals and flags (tematin.org).

In the 13th century, the castle was violently seized by Matthew Csák of Trenčín. At the beginning of the 17th century, the castle came into the possession of Stanislav Turzo, who improved the outer bailey’s defenses. He invited Venetian armorer Angelo Ricciardi. In the mid-17th century, the Bercsényi family became co-owners of Tematín. Interestingly, Mikuláš Bercsényi, who later became the chief commander of Francis II Rákóczi’s troops, was born at the castle in 1665. Many items from Tematín Castle ended up in the manor house in Brunovce, as the Bercsényi family had been constructing this manor for some time. During the uprisings of Francis II Rákóczi, Mikuláš Bercsényi had the castle repaired and even established a permanent military garrison there (tematin.org).

The castle comprised the upper castle with its courtyard, Gothic square tower, Gothic refuge tower – bergfried, entrance gate, high Gothic palace, Renaissance palace, southwest rondel, southeast bastion, chapel, economic buildings, first barbican, eastern bastion, third gate, northern bailey, northeast and west bastions, second gate with a moat, forward fortification, and second bailey (Source: Information board). On January 22, 1710, Mikuláš Bercsényi’s troops suffered a defeat in the anti-Habsburg wars. He hid in the castle, from where he managed to escape, but imperial troops soon destroyed Tematín. Since then, the castle has been in ruins (tematin.org).

Two civic associations are striving to save Tematín: the Civic Association „Castle Tematín“ and the Association for the Rescue of Tematín Castle. They use fallen stones as building material, and only lime is added to the mortar, not cement. Classic concrete would absorb water, expand, and press against the original stones (Source: Piešťanský týždeň). In the past, the castle was only cleared of overgrown vegetation, and no significant wall stabilization occurred. The OZ Castle Tematín association uses a transitional phase material between limestone and dolomite, mostly sourced locally. The ruin suffers from static issues like cavernous wall collapse and linear cracks. Visitors‘ activities, such as climbing and knocking down loose masonry, have also contributed to the castle’s deterioration. The geological base is disrupted by karst phenomena. Before masonry work, historical-architectural research and approval of the procedure by the Monuments Office are carried out (Mojmír Choma, Barbora Šusteková, Matúš Žemlička, Ján Barič).

The Tematín Hills Nature Reserve was established in 1976. It is one of the four most interesting areas of this type in Europe. It stretches from the floodplain of the Váh River to the ruins of Tematín Castle (obecluka.sk), covering an area of 2471 hectares. This remarkable geobotanical area on the southern slopes of Považský Inovec, with its limestone-dolomite base, is home to West Carpathian vegetation. Thermophilous flora and fauna predominate. From early spring, snowdrops carpet the light beech forests, followed later by corydalis. Large-flowered and intermediate pasque flowers bloom on the rocks. The Adonis vernalis, locally called „black pepper,“ was commonly used for treating domestic animals, especially pigs and sheep (obecluka.sk).

The formation of xerothermic communities in the Tematín Hills is significantly influenced by the orientation of the slopes – the most extreme biotopes have developed on the south-facing slopes of crumbly dolomite. Historically, human activity, notably the clearing of forests during the Turkish wars, played a significant role in the process of aridization and the expansion of warm and dry-loving communities. In higher elevations and north-facing slopes, original Carpathian mountain communities have been preserved, such as Carpathian oak-hornbeam forests with patches of oak-cer forests and xerothermophilous oak forests. In higher areas, limestone-loving and submontane beech forests are present, and on small rocky ridges, scree forests of lime and maple have developed (sopsr.sk). Notable species include Onosma visianii, subsp. lumnitzerii, Adonis vernalis, Dictamnus albus, Verbascum phoeniceum, and . Orchid species like Anacamptis pyramidalis and Limodorum abortivum also grow here. The area is the only isolated location in Slovakia for the alpine sedge Carex haleriana.

Tematín is the dominant feature of the Tematín Hills Nature Reserve, which is unique for its blend of Carpathian and Pannonian flora. On the southern slopes, species like Quercus pubescens, the endemic Sorbus dominii, Fraxinus ornus, and the introduced Pinus nigra can be found. The northern slopes are dominated by Fagus sylvatica and Carpinus betulus. The dry and warm-loving flora includes , Draba lasiocarpa, Stipa species, Campanula sibirica, cneorum, and various orchids such as Orichis pallens, Dactylorhiza majalis, and D. sambucina. The endemic Colymbada badensis var. tematinensis can also be found here. Among the fauna, two rare longhorn beetles, Rosalia alpina and Plagionotus arcuatus, inhabit the area. Other species include Cicindela campestris, Carabus coriaceus, Lacerta viridis, , and critically endangered snails Vertigo moulinsiana and Trichina filicina. Noteworthy are the steppe grasshopper Saga pedo and cicadas Tibicen plebejus and Cicada orni. The area is also home to Lucanus cervus, the Slovak endemic Brachysomus slovacicus, Zamenis longissimus, Coronella austriaca, Bubo bubo, Caprimulgus europaeus, Dendrocopos leucotos, Ficedula parva, Meles meles, Bombina variegata, Bufo viridis, Rana dalmatina, and several bat species including Rhinolophus hipposideros, Barbastella barbastellus, Pipistrellus pipistrellus, Myotis mystacinus, Nyctalus noctula, Myotis myotis, and Eptesicus serotinus.

In the Tematín Hills and the adjacent Váh floodplain, around two thousand species of butterflies have been identified – the most in Slovakia. Species include swallowtails, fritillaries, Parnassius mnemosyne, Marumba quercus, Hyloicus pinastri, Libelloides macaronius, Polyommatus slovacus, and Euplagia quadripunctaria.


Tematín ist eine Burgruine im Westen der Slowakei, gelegen im Gebirge Považský Inovec (Ondrejka Jozef, 1966: Beckov, Tematín, Západoslowakisches Verlagszentrum in ). Dieses nationale Kulturdenkmal ist Teil der Tematín-Hügel, eines Schutzgebiets, das seit 2004 als Natura 2000-Gebiet von europäischer Bedeutung ausgewiesen ist (Regina Hulmanová). Die Burg wurde im südwestlichen Teil des Považský Inovec auf einem Kalkstein--Untergrund am Gipfel eines Seitenkamms errichtet, der westlich von Bezovec zwischen dem Lúčanská- und Hrádocká-Tal verläuft. Mit einer Höhe von 564 Metern gehört sie zu den höchstgelegenen Burgen der Slowakei. Sie gehört zum Katastergebiet des Dorfes Lúka (Wikipedia).

Die Burg entstand wahrscheinlich unmittelbar nach dem Mongolen-Einfall im Jahr 1242 an der Stelle einer älteren Festung, deren slawischer Ursprung durch die Analyse des Namens, der wahrscheinlich aus den Wörtern „temä“, was „Scheitel“ bedeutet, und dem altslawischen Wort für befestigte Plätze „týn“ zusammengesetzt ist, vermutet wird (Wikipedia). In Aufzeichnungen aus dem letzten Drittel des 13. Jahrhunderts ist der Name Temetyn verzeichnet (webgarden.cz).

Der erste schriftliche Nachweis der Burg stammt aus dem Jahr 1270 (Dušan Jurčacko). Seit ihrer Entstehung erfüllte die Burg eine Signal- und Wachfunktion und war zusammen mit den Burgen Trenčín, Beckov und Čachtice Teil des Verteidigungssystems zum Schutz der nordwestlichen Pässe des Königreichs Ungarn. Sie schützte auch eine wichtige Furt über den Váh, die in einer Urkunde von 1453 erwähnt wird (Wikipedia). Sie wurde als königliche Burg errichtet, um die Grenzbefestigungen zu ergänzen (Ondrejka Jozef, 1966: Beckov, Tematín, Západoslowakisches Verlagszentrum in Bratislava). Diese Burgen waren durch Feuersignale und Flaggen visuell miteinander verbunden (tematin.org).

Im 13. Jahrhundert wurde die Burg gewaltsam von Matthäus Csák von Trenčín eingenommen. Anfang des 17. Jahrhunderts gelangte die Burg in den Besitz von Stanislav Turzo, der die Verteidigung der Vorburg verbesserte. Er lud den venezianischen Waffenschmied Angelo Ricciardi ein. In der Mitte des 17. Jahrhunderts wurden die Bercsényis Mitbesitzer von Tematín. Interessanterweise wurde Mikuláš Bercsényi, der spätere Oberbefehlshaber der Truppen von Franz II. Rákóczi, 1665 in der Burg geboren. Viele Gegenstände aus der Burg Tematín endeten im Herrenhaus von Brunovce, da die Bercsényi-Familie dieses Herrenhaus schon seit einiger Zeit errichtete. Während der Aufstände von Franz II. Rákóczi ließ Mikuláš Bercsényi die Burg reparieren und richtete sogar eine ständige Militärgarnison ein (tematin.org).

Die Burg bestand aus der Oberburg mit ihrem Innenhof, einem gotischen quadratischen Turm, einem gotischen Zufluchtsort – dem Bergfried, dem Eingangstor, einem hochgotischen Palast, einem Renaissance-Palast, einem südwestlichen Rondell, einem südöstlichen Bastion, einer Kapelle, Wirtschaftsgebäuden, dem ersten Vorhof, einem östlichen Bastion, dem dritten Tor, der nördlichen Vorburg, nordöstlichen und westlichen Bastionen, dem zweiten Tor mit Graben, einer vorgeschobenen Befestigung und der zweiten Vorburg (Quelle: Informationstafel). Am 22. Januar 1710 erlitt die Truppe von Mikuláš Bercsényi in den Antihabsburgerkriegen eine Niederlage. Er versteckte sich in der Burg, von wo er entkommen konnte, aber die kaiserlichen Truppen zerstörten Tematín kurz darauf. Seitdem liegt die Burg in Ruinen (tematin.org).

Zwei Bürgervereine bemühen sich um die Rettung von Tematín: der Bürgerverein „Hrad Tematín“ und der Verein zur Rettung der Burg Tematín. Sie verwenden als Baumaterial abgefallene Steine, und der Mörtel wird nur mit Kalk, nicht mit Zement gemischt. Klassischer Beton würde Wasser aufnehmen, sich ausdehnen und auf die ursprünglichen Steine drücken (Quelle: Piešťanský týždeň). In der Vergangenheit wurde die Burg nur von überwuchernder Vegetation befreit, es kam jedoch zu keiner bedeutenden Mauerstabilisierung. Der Verein OZ Hrad Tematín verwendet Material in einer Übergangsphase zwischen Kalkstein und Dolomit, das meist aus lokalen Quellen stammt. Die Ruine leidet unter statischen Problemen wie dem Einsturz von Mauerwerk und linearen Rissen. Auch Besucher, die kletterten oder lose Mauersteine hinunterwarfen, trugen zum Verfall bei. Das geologische Fundament wird durch Karsterscheinungen gestört. Vor den Mauerarbeiten erfolgen historische und architektonische Untersuchungen und die Genehmigung des Verfahrens durch das Denkmalschutzamt (Mojmír Choma, Barbora Šusteková, Matúš Žemlička, Ján Barič).

Das Naturschutzgebiet Tematín-Hügel wurde 1976 gegründet. Es gehört zu den vier interessantesten Gebieten dieser Art in Europa. Es erstreckt sich von der Flussaue des Váh bis zu den Ruinen der Burg Tematín (obecluka.sk) und umfasst eine Fläche von 2471 Hektar. In diesem bemerkenswerten geobotanischen Gebiet an den Südhängen des Považský Inovec mit Kalkstein-Dolomit-Untergrund gedeiht westkarpatische Vegetation. Thermophile Flora und Fauna dominieren. Bereits im frühen Frühling wachsen Schneeglöckchen teppichartig in den lichten Buchenwäldern, gefolgt von Lerchensporn. Auf den Felsen blühen Großblütige und Mittlere Küchenschellen. Das Adonisröschen, lokal als „Schwarzer Pfeffer“ bezeichnet, wurde häufig zur Behandlung von Haustieren, insbesondere Schweinen und Schafen, verwendet (obecluka.sk).

Die Bildung xerothermischer Gemeinschaften in den Tematín-Hügeln wird stark durch die Ausrichtung der Hänge beeinflusst – die extremsten Biotope haben sich an den südlich exponierten Hängen aus brüchigem Dolomit entwickelt. Historisch spielte menschliche Aktivität, insbesondere die Abholzung während der Türkenkriege, eine bedeutende Rolle bei der Aridisierung und der Ausbreitung wärmeliebender Gemeinschaften. In höheren Lagen und an nordexponierten Hängen haben sich ursprüngliche Karpaten-Berggemeinschaften erhalten, wie Karpaten-Eichen-Hainbuchenwälder mit Eichen-Trockenwaldinseln und xerothermophile Eichenwälder. In höheren Lagen gibt es kalkliebende und submontane Buchenwälder und auf kleinen felsigen Graten haben sich Schuttwälder aus Linde und Ahorn entwickelt (sopsr.sk). Bemerkenswerte Arten sind Onosma visianii, Dianthus praecox subsp. lumnitzerii, Adonis vernalis, Dictamnus albus, Verbascum phoeniceum und Lunaria rediviva. Auch Orchideenarten wie Anacamptis pyramidalis und Limodorum abortivum wachsen hier. Das Gebiet ist der einzige isolierte Standort in der Slowakei für die Alpen-Segge Carex haleriana.

Tematín ist das dominierende Merkmal des Naturschutzgebiets Tematín-Hügel, das einzigartig für seine Mischung aus karpatischer und pannonischer Flora ist. An den südlichen Hängen wachsen Arten wie Quercus pubescens, der endemische Sorbus dominii, Fraxinus ornus und die eingeführte Pinus nigra. Die nördlichen Hänge werden von Fagus sylvatica und Carpinus betulus dominiert. Die trockene und wärmeliebende Flora umfasst Pulsatilla grandis, Draba lasiocarpa, Stipa-Arten, Campanula sibirica, und verschiedene Orchideen wie Orichis pallens, Dactylorhiza majalis und D. sambucina. Der Endemit Colymbada badensis var. tematinensis findet sich hier ebenfalls. Zu den Faunaarten gehören zwei seltene Bockkäfer, Rosalia alpina und Plagionotus arcuatus. Weitere Arten sind Cicindela campestris, Carabus coriaceus, Lacerta viridis, Aquila heliaca und die kritisch gefährdeten Schnecken Vertigo moulinsiana und Trichina filicina. Bemerkenswert sind auch die Steppenheuschrecke Saga pedo und die Zikaden Tibicen plebejus und Cicada orni. In der Region leben auch Lucanus cervus, der slowakische Endemit Brachysomus slovacicus, Zamenis longissimus, Coronella austriaca, Bubo bubo, Caprimulgus europaeus, Dendrocopos leucotos, Ficedula parva,

Meles meles, Bombina variegata, Bufo viridis, Rana dalmatina und mehrere Fledermausarten wie Rhinolophus hipposideros, Barbastella barbastellus, Pipistrellus pipistrellus, Myotis mystacinus, Nyctalus noctula, Myotis myotis und Eptesicus serotinus. In den Tematín-Hügeln und der angrenzenden Váh-Flussaue wurden etwa zweitausend Schmetterlingsarten identifiziert – die meisten in der Slowakei. Arten umfassen Schwalbenschwänze, Perlmutterfalter, Parnassius mnemosyne, Marumba quercus, Hyloicus pinastri, Libelloides macaronius, Polyommatus slovacus und Euplagia quadripunctaria.


Odkazy

Videozáznamy

TOP

Všetky