dobytok - Skala

Biotopy, Devínské Karpaty, Krajina, Les, Malé Karpaty, Organizmy, Príroda, Rastliny, Skaly, Slovenská krajina, Stromy, Záhorie

Devínska Kobyla – unikátna lokalita celosvetového významu

12/02/202512/02/2025 skala

Devínska Kobyla patrí k najdlhšie osídleným lokalitám na Slovensku. Už v období 5000 rokov pred n.l. si tu neolitickí roľníci stavali svoje prvé sídla. V 4 storočí pred n.l. sa tu usadili Kelti, ktorí začali klčovať lesy. Po nich ovládli územie v 1. storočí n.l. Rimania a založili na juhozápadných svahoch Devínskej Kobyly vinice (devinskakobyla.sk). Pod severovýchodnými svahmi medzi Dúbravkou a “Technickým sklom” sa odkryli pozostatky vidieckej usadlosti rímskeho typu – villa rustica z 3. storočia (panorama.sk).

Masív Devínskej Kobyly nazývajú geológovia aj “klenotnicou rozmanitosti geologických javov”. Približne pred 300 miliónmi rokov bolo toto územie súčasťou prakontinentu Pangea. V nasledujúcich obdobiach bolo toto územie niekoľkokrát zaplavené morom, v ktorom sa tvorili vápence a dolomity – Devínska hradná skala, Waittov lom, Štokeravská vápenka, Sandberg. Bádenské more, ktoré sa nachádzalo na tomto území pred 14 – 16 mil. rokmi, modelovalo významnú lokalitu skamenelín na Devínskej Kobyle – Sandberg. Nemalou mierou sa na formovaní Devínskej Kobyly podieľajú rieky Morava a Dunaj. Ich korytá sa postupne premiestňovali a približne pred 600 tis. rokmi vznikol ich sútok týchto riek v oblasti dnešnej Devínskej Novej Vsi. Geologickými zmenami sa pod Devínsku hradnú skalu presunul asi pred 130 tisíc rokmi (devinskakobyla.sk). Devínskou hradnou skalou sa na našom území začína mohutný oblúk Karpát. Geologicky ku Karpatom patria aj Hundsheimské kopce na pravom brehu Dunaja v Rakúsku. Južné svahy sú tvorené prevažne sivými vápencami, dolomitmi a karbonátovými brekciami. Súvrstvia sú 160 – 180 miliónov rokov. Vrchol je z druhohorných kremencov, ktoré vznikli stmelením plážového piesku (Informačná tabuľa).Devínskou hradnou skalou sa na našom území začína mohutný oblúk Karpát. Geologicky ku Karpatom patria aj Hundsheimské kopce na pravom brehu Dunaja v Rakúsku. Južné svahy sú tvorené prevažne sivými vápencami, dolomitmi a karbonátovými brekciami. Súvrstvia sú 160 – 180 miliónov rokov. Vrchol je z druhohorných kremencov, ktoré vznikli stmelením plážového piesku (Informačná tabuľa).

Devínska Kobyla je jedna z najunikátnejších lokalít celého Slovenska. Britský botanik D. Moore v publikácii Plant Life pripravil celosvetový výber prírodovedne osobitne zaujímavých lokalít a z desiatich vymedzených pre celú Európu venoval dve strany Devínskej Kobyle (inba.sk). Patrí do Devínskych Karpát. Nachádza sa v tesnej blízkosti Devína – mestskej časti Bratislavy. Leží pri sútoku rieky Morava s Dunajom. Ku nej patrí aj Sandberg. Je veľmi často navštevovaná. Kobyla, ako ju v Bratislave familiárne nazývame je skutočne veľmi bohatá na pestrú paletu foriem prírody. Vykazuje vysoký stupeň biodiverzity, aj z dôvodu, že pôvodne šlo o zalesnenú lokalitu, na ktorej však človek historicky hospodáril, odlesňoval, kosil apod (Wikipedia). Pásli sa tu ovce, ale aj kozy a hovädzí dobytok. Zhruba v polovici 20. storočia pastva postupne zanikla (broz.sk). Na Devínskej Kobyle žije niekoľkotisíc druhov živočíchov. Napr. kobylka Saga pedo, modlivka Mantis religiosa. Viac ako 600 druhov motýľov, napr. vidlochvost feniklový Papilio machaon, jasoň chochlačkový Parnassius mnemosyne, viac ako 380 druhov chrobákov, napr. roháč obyčajný Lucanus cervus, fúzač veľký Cerambyx cerdo. Z vtákov na skalách hniezdi sokol myšiar Falco tinnunculus, zalietava sem Monticola saxatilis, Falco cherrug (devinskakobyla.sk). Žijú tu viaceré druhy na svojej severnej hranici rozšírenia. Vyskytuje tu zriedkavá pamodlivka dlhokrká Mantispa styriaca, vidlochvost ovocný Iphiclides podalirius (sazp.sk).

Z vegetácie tu dominujú teplomilné a vápnomilné rastliny, celkom je tu rastie viac ako 1 100 druhov vyšších rastlín. Medzi nimi 26 druhov orchideí. Vyskytujú sa tu teplomilné druhy hmyzu, prispôsobené extrémnym a dlhodobým obdobiam sucha (broz.sk). Vyskytuje sa tu kavyľ pôvabný Stipa pulcherrina a Stipa joannis, 26 druhov vstavačov (Orchideaceae), hlaváčik jarný Adonis vernalis, poniklec černastý Pulsatilla nigricans, poniklec veľkokvetý Pulsatilla grandis, ľalia zlatohlavá Lilium martagon, kosatec nízky Iris pumila, kosatec dvojfarebný Iris variegata, Platanthera bifolia. Vzácnosťou je ihlica nízka Ononis pusilla, Lathyrus sphaericus, Conringia austriaca, Potentilla pedata, Smyrnium porfoliatum, Bupleurum rotundifolium, Consolida orientalis ssp. paniculata, Aplenium adianthum nigrum (sazp.sk), stepný relikt Gypsophila fastigiata (devinskakobyla.sk).

Devínska Kobyla je najvyšším vrchom Devínskych Karpát s nadmorskou výškou 514 m nad morom a zároveň je najjužnejším výbežkom Malých Karpát. Má aj zákonnú ochranu, od roku 1964 je Národnou prírodnou rezerváciou – NPR s rozlohou 101.12 ha (Wikipedia). Devínska Kobyla je aj tzv. územím európskeho významu, je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty a je súčasťou chránených území NATURA 2000 (broz.sk). Waitov lom, ktorý je na fotografiách sa nachádza neďaleko od Sandbergu, cca 600 metrov smerom ku Devínu. Slúžil v minulosti ako vápenka (slovakia.travel).

Dnes je Waitov lom súčasťou Sanbergsko – Pajštúnskeho geoparku. Na Devínskej Kobyle sa nachádzajú historické kameňolomy, dĺžka ich lomových stien presahuje 200 metrov. Kolmé steny vznikli ručnou ťažbou blokov pórovitého neogénneho vápenca. Devínska Kobyla poskytuje stavebný kameň nepretržite viac ako 2000 rokov. Najstaršie doloženie je v 1. storočí pred naším letopočtom, kedy si dal keltský vládca postaviť Rimanmi palác na hradnom kopci v Bratislave. Kameň bol pevný a zároveň ľahko opracovateľný, preto sa hodil na jednoduchšie kamenárske výrobky a sochy. Piesčité vápence a vápnité pieskovce sa ťažili v lokalitách Líščia stráň a Merice priamo nad Devínom. Napr. na výstavbu Dómu svätého Martina. Najväčší rozmach nastal v 15. storočí, kedy sa materiál použil na prestavbu Bratislavského hradu, Dómu svätého Martina, veže Františkánskeho kostola, Akadémie Istropolitany, radnice a meštianskych domov. Ťažilo sa väčšinou povrchovo. Nový rozvoj ťažby nastal v polovici 19. storočia, keď sa stavala železnica medzi Viedňou a Budapešťou, konkrétne úsek Bratislava – Marchegg. Waitov lom bol druhým najrozsiahlejším po Štokeravskej vápenke. Jeho pôvodné pomenovanie bolo Mittelmannova vápenka. Vápenka Mórica Mittelmann bola činná v rokoch 1897 – 1932. Z nej sa kameň používal na reguláciu a spevňovanie riečnych brehov. V marci 1929 získal lom Jozef Wait, výroba vo vápenke a ťažba v lome sa postupne utlmovala a skončila sa v roku 1932. Na okolitých pozemkoch založil Jozef Wait vinohrad a ovocný sad. Počas 2. svetovej vojny bol v objekte vápenky zriadený pracovný tábor pre ruských zajatcov, ktorý stavali drevený most cez Moravu do Schlosshofu. Z geologického hľadiska je horná časť Waitovho lomu považovaná za torzo podmorskej jaskyne (Informačná tabuľa).

Prevažná časť národnej prírodnej rezervácie Devínska Kobyla predstavuje kultúrnu krajiny. Svahy Devínskej Kobyly boli pôvodne pokryté dubovo-hrabovými lesmi, ktoré boli v minulosti vyrúbané a následne niekoľko storočí udržiavané ľudskou činnosťou – kosením, pasením a vypaľovaním. Toto viedlo ku vzniku a udržiavaniu jedinečných lúčnych a lesostepných spoločenstiev s bohatstvom vzácnych teplomilných druhov rastlín a živočíchov. Pásli sa tu ovce, ale aj kozy a dobytok. V roku 2013 sa podarilo po viac ako 50 rokov obnoviť pastvu kôz. Pasenie potláča zarastanie územia náletovými krovinami, pomáha tak udržiavať jeho tradičný lesostepný charakter (Informačná tabuľa).

Vyhliadková veža sa nachádza na najvyššie položenom mieste Devínskej Kobyly v nadmorskej výške 514 metrov nad morom. Je vysoká viac ako 21 metrov. Najvyššia plošina je osadená na nivelete cca 20 m nad okolitým terénom. Ponúka výhľad na okolie Devínskej Novej Vsi, na Česko, Rakúsko a Maďarsko. Autorom návrhu vyhliadkovej veže Architektonický ateliér ARCHITEKTI ŠEBO LICHÝ. O vzhľade veže už koluje legenda, že ju inšpirovala modlivka zelená, ktorá žije v okolitej prírode. Podľa slov autorov však stavba vychádza z genius loci daného miesta. Odtiaľto vidno z jedného bodu do troch rôznych krajín, takže fascinácia týmto miestom bola inšpiráciou aj pre trojuholníkový pôdorys vyhliadkovej veže Devínska Kobyla. Motív trojuholníka sa opakuje na celom jej dizajne (devinskanovaves.sk).

Devínska Kobyla is one of the longest inhabited sites in Slovakia. As early as 5000 years BC, Neolithic farmers established their first settlements here. In the 4^th century BC, Celts settled, initiating deforestation. Following them, in the 1^st century AD, the Romans dominated the area and founded vineyards on the southwest slopes of Devínska Kobyla (devinskakobyla.sk). Under the northeastern slopes, remnants of a Roman-type rural settlement – villa rustica from the 3^rd century, were uncovered between Dúbravka and “Technické sklo” (panorama.sk).

Geologists refer to the massif of Devínska Kobyla as the “treasury of geological phenomena.” Approximately 300 million years ago, this area was part of the supercontinent Pangaea. In subsequent periods, the region was repeatedly flooded by the sea, forming limestones and dolomites – Devínska hradná skala, Waittov lom, Štokeravská vápenka, Sandberg. The Baden Sea, which existed here 14 – 16 million years ago, shaped a significant fossil site on Devínska Kobyla – Sandberg. Morava and Danube rivers significantly contribute to the formation of Devínska Kobyla. Their beds gradually shifted, and about 600 thousand years ago, their confluence was formed in the area of today’s Devínska Nová Ves. The geological changes moved Devínska hradná skala about 130 thousand years ago (devinskakobyla.sk). Devínska Kobyla is the starting point of the massive Carpathian arc. The Hundsheim Hills on the right bank of the Danube in Austria also belong geologically to the Carpathians. Southern slopes consist mainly of gray limestones, dolomites, and carbonate breccias, dating back 160 – 180 million years. The summit is composed of Mesozoic cherts, formed by cementation of beach sand (Information Board).

Devínska Kobyla is one of Slovakia’s most unique locations. British botanist D. Moore, in the publication “Plant Life,” selected globally scientifically interesting locations, dedicating two pages to Devínska Kobyla for the whole of Europe (inba.sk). It is part of the Devínske Karpaty, located in close proximity to Devín – a district of Bratislava, near the confluence of the Morava River with the Danube. It includes Sandberg and is highly frequented. Familiarly known as Kobyla, it boasts a rich variety of natural forms. It exhibits a high degree of biodiversity due to its history as a originally forested area that humans have historically managed, deforested, and cultivated (Wikipedia). Devínska Kobyla used to be grazed by sheep, goats, and cattle, but pasture gradually diminished around the mid-20th century (broz.sk). Devínska Kobyla hosts thousands of animal species, such as the Saga pedo bush-cricket and the Mantis religiosa mantis. Over 600 butterfly species, including the Papilio machaon swallowtail and Parnassius mnemosyne clouded Apollo, more than 380 beetle species, like Lucanus cervus stag beetle, and Cerambyx cerdo great capricorn beetle. Falcons, such as the Falco tinnunculus kestrel, nest on the rocks, while Monticola saxatilis rock thrush occasionally visits. The rare long-necked mantis Mantispa styriaca and the scarce swallowtail Iphiclides podalirius are also found here (devinskakobyla.sk, sazp.sk).

The vegetation is dominated by thermophilic and calcicolous plants, with over 1,100 species of higher plants. Among them are 26 species of orchids, thermophilic insect species adapted to extreme and prolonged periods of drought (broz.sk). The elegant feather grass Stipa pulcherrina and Stipa joannis, 26 species of orchids (Orchideaceae), Adonis vernalis, Pulsatilla nigricans, Pulsatilla grandis, Lilium martagon, Iris pumila, Iris variegata, Platanthera bifolia. Rare species include Ononis pusilla, Lathyrus sphaericus, Conringia austriaca, Potentilla pedata, Smyrnium porfoliatum, Bupleurum rotundifolium, Consolida orientalis ssp. paniculata, and the steppe relic Gypsophila fastigiata (devinskakobyla.sk, sazp.sk).

Devínska Kobyla is the highest peak of the Devínske Karpaty, with an altitude of 514 meters above sea level, and simultaneously the southernmost extension of the Malé Karpaty. It has legal protection, designated as a National Natural Reserve since 1964, covering an area of 101.12 hectares (Wikipedia). Devínska Kobyla is also a so-called area of European significance, part of the Protected Landscape Area of Malé Karpaty and part of the NATURA 2000 protected areas (broz.sk). Waittov lom, depicted in the photographs, is located near Sandberg, approximately 600 meters towards Devín. In the past, it served as a limestone quarry (slovakia.travel).

Today, Wait’s Quarry is part of the Sandberg – Pajštún Geopark. There are historic quarries on Devínska Kobyla, with quarry walls exceeding 200 meters in length. The vertical walls were created by manual extraction of blocks of porous Neogene limestone. Devínska Kobyla has provided building stone continuously for over 2,000 years. The oldest known use dates back to the 1^st century BCE, when a Celtic ruler commissioned the Romans to build a palace on the castle hill in Bratislava. The stone was both durable and easy to work, making it suitable for simple stone carvings and sculptures. Sandy limestones and calcareous sandstones were quarried in the Líščia stráň and Merice locations, directly above Devín. These stones were used, for example, in the construction of St. Martin’s Cathedral. The greatest expansion of quarrying occurred in the 15^th century, when the material was used for the reconstruction of Bratislava Castle, St. Martin’s Cathedral, the tower of the Franciscan Church, Academia Istropolitana, the Old Town Hall, and various townhouses. Quarrying was mostly surface-based. A new period of development in quarrying began in the mid-19th century with the construction of the railway between Vienna and Budapest, particularly the Bratislava – Marchegg section. Wait’s Quarry was the second largest after the Štokerau Limeworks. Originally, it was called Mittelmann’s Limeworks, as Móric Mittelmann’s limeworks operated between 1897 and 1932, providing stone for riverbank regulation and reinforcement. In March 1929, the quarry was acquired by Jozef Wait, and production at the limeworks gradually declined, ceasing entirely in 1932. On the surrounding land, Jozef Wait established vineyards and an orchard. During World War II, the limeworks site was used as a labor camp for Russian prisoners, who were forced to construct a wooden bridge over the Morava River to Schloss Hof. From a geological perspective, the upper part of Wait’s Quarry is considered the remnant of an ancient underwater cave (Information Board).

The majority of the Devínska Kobyla National Nature Reserve represents a cultural landscape. The slopes of Devínska Kobyla were originally covered by oak-hornbeam forests, which were cleared centuries ago and maintained through human activities such as mowing, grazing, and burning. This led to the formation and preservation of unique meadow and forest-steppe ecosystems, rich in rare thermophilic plant and animal species. Sheep, goats, and cattle historically grazed in the area. In 2013, after more than 50 years, goat grazing was successfully reintroduced. Grazing helps prevent the overgrowth of invasive shrubs and contributes to preserving the traditional forest-steppe character of the region (Information Board).

The observation tower is located at the highest point of Devínska Kobyla, at an elevation of 514 meters above sea level. It stands more than 21 meters tall, with the highest platform positioned approximately 20 meters above the surrounding terrain. The tower offers views of Devínska Nová Ves, as well as the Czech Republic, Austria, and Hungary. The observation tower was designed by the architectural studio ARCHITEKTI ŠEBO LICHÝ. A legend suggests that its appearance was inspired by the praying mantis, which inhabits the local environment. However, according to the architects, the structure is based on the genius loci of the site. From this point, one can see into three different countries, which inspired the triangular floor plan of the Devínska Kobyla observation tower. The triangle motif is repeated throughout its design.

Devínska Kobyla gehört zu den am längsten besiedelten Orten in der Slowakei. Schon in der Zeit 5000 Jahre vor Christus errichteten hier neolithische Bauern ihre ersten Siedlungen. Im 4. Jahrhundert vor Christus ließen sich die Kelten nieder, die begannen, die Wälder zu roden. Nach ihnen übernahmen die Römer im 1. Jahrhundert nach Christus das Gebiet und gründeten Weinberge an den südwestlichen Hängen der Devínska Kobyla (devinskakobyla.sk). Unter den nordöstlichen Hängen zwischen Dúbravka und “Technický sklom” wurden Überreste einer römischen Dorfsiedlung vom Typ villa rustica aus dem 3. Jahrhundert ausgegraben (panorama.sk).

Die Geologen bezeichnen den Massiv der Devínska Kobyla auch als “Schatzkammer der Vielfalt geologischer Phänomene”. Vor etwa 300 Millionen Jahren war dieses Gebiet Teil des Urkontinents Pangäa. In den folgenden Perioden wurde dieses Gebiet mehrmals vom Meer überflutet, in dem sich Kalksteine und Dolomite bildeten – Devínska hradná skala, Waittov lom, Štokeravská vápenka, Sandberg. Das Badenianmeer, das vor 14 – 16 Millionen Jahren in diesem Gebiet existierte, formte eine bedeutende Fossilienstätte auf der Devínska Kobyla – Sandberg. Die Flüsse Morava und Donau trugen maßgeblich zur Formung der Devínska Kobyla bei. Ihre Betten verschoben sich allmählich, und vor etwa 600.000 Jahren entstand ihre Mündung in der Gegend des heutigen Devínska Nová Ves. Geologische Veränderungen führten dazu, dass sich die Devínska hradná skala vor etwa 130.000 Jahren auf unser Gebiet verschob (devinskakobyla.sk). Die Devínska hradná skala markiert den Beginn eines mächtigen Bogens der Karpaten auf unserem Gebiet. Geologisch gehören auch die Hundsheim-Hügel am rechten Ufer der Donau in Österreich zu den Karpaten. Die südlichen Hänge bestehen hauptsächlich aus grauen Kalksteinen, Dolomiten und Karbonatbrekzien. Die Schichten sind 160 – 180 Millionen Jahre alt. Der Gipfel besteht aus Gesteinen des Mesozoikums, die durch Verfestigung von Strandsand entstanden sind (Informations-Tafel).

Die Devínska Kobyla ist einer der einzigartigsten Orte in der Slowakei. Der britische Botaniker D. Moore wählte es in seinem Werk Plant Life als eine der weltweit naturwissenschaftlich besonders interessanten Stätten aus und widmete Devínska Kobyla zwei Seiten von zehn, die für ganz Europa festgelegt wurden (inba.sk). Es gehört zu den Devínske Karpaty und befindet sich in unmittelbarer Nähe von Devín, einem Stadtteil von Bratislava. Es liegt am Zusammenfluss der Flüsse Morava und Donau. Dazu gehört auch der Sandberg. Es wird sehr oft besucht. Die Kobyla, wie wir sie in Bratislava umgangssprachlich nennen, ist wirklich reich an einer vielfältigen Palette von Naturformen. Sie zeigt einen hohen Grad an Biodiversität, auch aufgrund der Tatsache, dass es sich ursprünglich um einen bewaldeten Ort handelte, auf dem jedoch historisch gewirtschaftet wurde, gerodet, gemäht usw. (Wikipedia). Hier weideten Schafe, aber auch Ziegen und Rinder. In der Mitte des 20. Jahrhunderts verschwand die Weide allmählich (broz.sk). Auf der Devínska Kobyla leben Tausende von Arten von Tieren. Zum Beispiel die Heuschrecke Saga pedo, die Gottesanbeterin Mantis religiosa. Über 600 Arten von Schmetterlingen, wie der Schwalbenschwanz Papilio machaon, der Schwarze Apollofalter Parnassius mnemosyne, über 380 Arten von Käfern, wie der Hirschkafer Lucanus cervus, der Große Schmalbock Cerambyx cerdo. Unter den Vögeln brütet der Turmfalke Falco tinnunculus auf den Felsen, der Bergblauschwan Monticola saxatilis fliegt hierher, Falke Falco cherrug (devinskakobyla.sk). Es gibt hier mehrere Arten an ihrer nördlichen Verbreitungsgrenze. Die seltene Ameisenlöwe Mantispa styriaca kommt hier vor, ebenso wie der Schwalbenschwanz Iphiclides podalirius (sazp.sk).

Die Vegetation wird von warm- und kalkliebenden Pflanzen dominiert, insgesamt wachsen hier mehr als 1.100 Arten höherer Pflanzen. Darunter 26 Arten von Orchideen. Es gibt hier warm angepasste Insektenarten, die auf extreme und lang anhaltende Trockenperioden eingestellt sind (broz.sk). Es gibt den schönen Federgras Stipa pulcherrina und Stipa joannis, 26 Arten von Orchideen (Orchideaceae), die Frühlings-Adonisröschen Adonis vernalis, das Schwarze Küchenschelle Pulsatilla nigricans, das Große Küchenschelle Pulsatilla grandis, die Türkenbund-Lilie Lilium martagon, die Niedrige Schwertlilie Iris pumila, die Zweifarbige Schwertlilie Iris variegata, Platanthera bifolia. Eine Seltenheit ist der Niederliegende Gänseblümchen Ononis pusilla, Lathyrus sphaericus, Conringia austriaca, Potentilla pedata, Smyrnium porfoliatum, Bupleurum rotundifolium, Consolida orientalis ssp. paniculata, Aplenium adianthum nigrum (sazp.sk), der Steppenrelikt Gypsophila fastigiata (devinskakobyla.sk).

Die Devínska Kobyla ist der höchste Gipfel der Devínske Karpaty mit einer Höhe von 514 m über dem Meeresspiegel und gleichzeitig der südlichste Ausläufer der Kleinen Karpaten. Sie hat auch gesetzlichen Schutz, seit 1964 ist sie ein Nationales Naturreservat – NNR mit einer Fläche von 101,12 Hektar (Wikipedia). Die Devínska Kobyla ist auch ein sogenanntes Gebiet von europäischer Bedeutung, sie gehört zum Geschützten Landschaftsgebiet Malé Karpaty und ist Teil der geschützten NATURA 2000-Gebiete (broz.sk). Der Waittov-Steinbruch, der auf den Fotos zu sehen ist, befindet sich in der Nähe des Sandbergs, etwa 600 Meter in Richtung Devín. Früher diente er als Kalksteinbruch (slovakia.travel).

Heute ist der Wait-Steinbruch Teil des Sandberg – Pajštún Geoparks. Auf der Devínska Kobyla befinden sich historische Steinbrüche, deren Felswände eine Länge von über 200 Metern erreichen. Die steilen Wände entstanden durch manuelle Gewinnung von Blöcken aus porösem neogenem Kalkstein. Devínska Kobyla liefert seit über 2.000 Jahren ununterbrochen Baumaterial. Die älteste nachgewiesene Nutzung stammt aus dem 1. Jahrhundert v. Chr., als ein keltischer Herrscher die Römer beauftragte, einen Palast auf dem Burghügel in Bratislava zu errichten. Der Stein war sowohl widerstandsfähig als auch leicht zu bearbeiten, wodurch er sich gut für einfachere Steinmetzarbeiten und Skulpturen eignete. Sandige Kalke und kalkhaltige Sandsteine wurden an den Standorten Líščia stráň und Merice, direkt oberhalb von Devín, abgebaut. Diese Steine wurden unter anderem für den Bau des St.-Martins-Doms verwendet. Die größte Expansion des Steinabbaus fand im 15. Jahrhundert statt, als das Material für den Umbau der Burg Bratislava, des St.-Martins-Doms, des Turms der Franziskanerkirche, der Academia Istropolitana, des Alten Rathauses und zahlreicher Bürgerhäuser genutzt wurde. Der Abbau erfolgte meist oberflächlich. Ein neuer Aufschwung des Steinabbaus begann in der Mitte des 19. Jahrhunderts mit dem Bau der Eisenbahn zwischen Wien und Budapest, insbesondere des Abschnitts Bratislava – Marchegg. Der Wait-Steinbruch war der zweitgrößte nach der Štokerau-Kalkbrennerei. Ursprünglich hieß er Mittelmanns Kalkbrennerei, benannt nach Móric Mittelmann, dessen Betrieb von 1897 bis 1932 aktiv war. Der dort gewonnene Stein wurde zur Regulierung und Befestigung von Flussufern genutzt. Im März 1929 übernahm Jozef Wait den Steinbruch. Die Produktion in der Kalkbrennerei wurde nach und nach eingestellt und endete schließlich 1932. Auf den umliegenden Flächen legte Jozef Wait Weinberge und Obstgärten an. Während des Zweiten Weltkriegs wurde das Gelände der Kalkbrennerei als Arbeitslager für russische Gefangene genutzt. Sie wurden gezwungen, eine hölzerne Brücke über die March nach Schloss Hof zu bauen. Aus geologischer Sicht gilt der obere Teil des Wait-Steinbruchs als Überrest einer ehemaligen Unterwasserhöhle (Informationstafel).

Der größte Teil des Nationalen Naturreservats Devínska Kobyla stellt eine Kulturlandschaft dar. Die Hänge der Devínska Kobyla waren ursprünglich von Eichen-Hainbuchen-Wäldern bedeckt, die jedoch im Laufe der Jahrhunderte abgeholzt und durch menschliche Aktivitäten wie Mähen, Beweidung und Brandrodung gepflegt wurden. Dies führte zur Entstehung und Erhaltung einzigartiger Wiesen- und Waldsteppen-Gemeinschaften mit einer reichen Vielfalt an wärmeliebenden Pflanzen- und Tierarten. In der Vergangenheit wurden hier Schafe, Ziegen und Rinder geweidet. Im Jahr 2013, nach mehr als 50 Jahren, wurde die Ziegenbeweidung erfolgreich wieder eingeführt. Die Beweidung verhindert die Überwucherung durch invasive Sträucher und trägt zur Erhaltung des traditionellen Waldsteppen-Charakters der Region bei (Informationstafel).

Der Aussichtsturm befindet sich am höchsten Punkt des Devínska Kobyla auf einer Höhe von 514 Metern über dem Meeresspiegel. Er ist mehr als 21 Meter hoch, wobei die höchste Plattform ungefähr 20 Meter über dem umliegenden Gelände liegt. Der Turm bietet eine Aussicht auf Devínska Nová Ves sowie auf Tschechien, Österreich und Ungarn. Der Entwurf des Aussichtsturms stammt vom Architekturbüro ARCHITEKTI ŠEBO LICHÝ. Einer Legende zufolge wurde sein Erscheinungsbild von der Gottesanbeterin (Mantis religiosa) inspiriert, die in der umliegenden Natur lebt. Laut den Architekten basiert das Bauwerk jedoch auf dem Genius Loci dieses Ortes. Von hier aus kann man in drei verschiedene Länder blicken, was die Inspiration für den dreieckigen Grundriss des Aussichtsturms Devínska Kobyla war. Das Dreiecksmotiv zieht sich durch das gesamte Design des Turms.

Devínska Kobyla az egyik legrégebben lakott terület Szlovákiában. Már az i. e. 5000 évvel ezelőtti időszakban itt telepedtek le a neolitikus földművesek, és építették első településeiket. Kr. e. 4. században a kelták telepedtek le itt, akik elkezdték erdőket irtani. Utánuk a rómaiak vették át a területet a Kr. u. 1. században, és szőlőültetvényeket alapítottak a Devínska Kobyly délnyugati lejtőin (devinskakobyla.sk). Az északkeleti lejtők alatt, Dúbravka és a “Technický sklom” között, feltárták a római típusú vidéki település, a villa rustica maradványait a 3. századból (panorama.sk).

A Devínska Kobyly tömege a geológusok szerint is a “geológiai jelenségek sokféleségének kincseskamrájának” nevezhető. Közel 300 millió évvel ezelőtt ez a terület a Pangea őscontinentum része volt. A következő időszakokban többször is elárasztotta a tenger ezt a területet, ahol mészkövek és dolomitok keletkeztek – Devínska hradná skala, Waittov lom, Štokeravská vápenka, Sandberg. A bádensi tenger, amely 14 – 16 millió évvel ezelőtt itt volt, jelentős fosszília lelőhelyet formált a Devínska Kobylyon – Sandberg. A Morava és a Duna folyók jelentős mértékben hozzájárultak a Devínska Kobyly kialakulásához. Az árkok fokozatosan elmozdultak, és körülbelül 600 ezer évvel ezelőtt a folyók találkozója kialakult a mai Devínska Nová Vsi területén. A geológiai változásoknak köszönhetően a Devínska hradná skala mintegy 130 ezer évvel ezelőtt került át a területre (devinskakobyla.sk). A Devínska hradná skalán kezdődik a Kárpátok hatalmas íve területünkön. Geológiai értelemben a Kárpátokhoz tartoznak Ausztria jobb partján található Hundsheim-hegyek is. A déli lejtőket főként szürke mészkők, dolomitok és karbonát brekciák alkotják. Az üledékek 160 – 180 millió évvel ezelőtt keletkeztek. A csúcs másodlagos kvarctartalmú homokból kialakult a mezozoikum korszakban (Információs tábla). A Devínska Kobylyon keresztül indul a Kárpátok hatalmas íve területünkön. Geológiai értelemben a Kárpátokhoz tartoznak Ausztria jobb partján található Hundsheim-hegyek is. A déli lejtőket főként szürke mészkők, dolomitok és karbonát brekciák alkotják. Az üledékek 160 – 180 millió évvel ezelőtt keletkeztek. A csúcs másodlagos kvarctartalmú homokból kialakult a mezozoikum korszakban (Információs tábla).

A Devínska Kobyla az egyik legszigorúbban védett hely Szlovákia egész területén. A brit botanikus, D. Moore, a Plant Life című munkájában a világ számos természeti szempontból érdekes helyéből választott ki, és a tíz európai hely közül két oldalt szentelt a Devínska Kobylynak (inba.sk). A Devínske Karpaty része. Bratislava városrészéhez, a Devínhöz, nagyon közel található. A Morava és a Duna folyók torkolata mellett fekszik. I^de tartozik a Sandberg is. Nagyon gyakran látogatott hely. A “Kobyla”, ahogyan Bratislavában hozzászoktak nevezni, valóban gazdag a természet változatos formáinak palettájában. Magas fokú biodiverzitást mutat, részben azért, mert eredetileg erdős terület volt, ahol azonban történelmileg gazdálkodtak, erdőt irtottak, kaszáltak stb. (Wikipedia). Itt legeltettek juhokat, de kecskéket és marhát is. A legelők körülbelül a 20. század közepéig fokozatosan megszűntek (broz.sk). A Devínska Kobylyon több ezer állatfaj él. Például a Saga pedo sáska, a Mantis religiosa imádkozó sáska. Több mint 600 pillangófaj, például a lepkefarkú lepke Papilio machaon, a Parnassius mnemosyne tollaslepkű, több mint 380 bogárfaj, például a szarvasbogár Lucanus cervus, a nagy szarvasbogár Cerambyx cerdo. A sziklákon fészkel a vércse Falco tinnunculus, és ide is repül a Monticola saxatilis, a keleti rétisas Falco cherrug (devinskakobyla.sk). Több északi elterjedési határon élő faj is él itt. Ritka hosszúnyakú imádkozó sáska, Iphiclides podalirius sáska is előfordul itt (sazp.sk).

Itt a melegkedvelő és mészkövet kedvelő növények dominálnak, összesen több mint 1100 faj magasabb növény nő itt. Közöttük 26 orchidea faj. Itt élnek a száraz időszakokhoz alkalmazkodott melegkedvelő rovarfajok is (broz.sk). Itt található a szép Stipa pulcherrina és Stipa joannis, 26 orchideafaj (Orchideaceae), a tavaszi sáfrány Adonis vernalis, a fekete kankalin Pulsatilla nigricans, a nagyvirágú kankalin Pulsatilla grandis, a törpe liliom Lilium martagon, az alacsony írisz Iris pumila, a kétszínű írisz Iris variegata, a Platanthera bifolia. Rendkívüli ritkaság a kis ononis Ononis pusilla, a gömbölyű levelű pillangós Lathyrus sphaericus, a Conringia austriaca, a Potentilla pedata, a Smyrnium porfoliatum, a Bupleurum rotundifolium, a Consolida orientalis ssp. paniculata, az Aplenium adianthum nigrum sziklai relikvia (devinskakobyla.sk).

A Devínska Kobyla a Devínske Karpaty legmagasabb csúcsa, tengerszint feletti magassága 514 m, és egyben a Kis-Kárpátok legdélibb kiterjesztése. Törvényi védelmet is élvez, 1964 óta Nemzeti Természeti Rezervátum (NPR) 101,12 hektáros területtel (Wikipedia). A Devínska Kobyla az Európai Unió fontos területe, része a Kis-Kárpátok Védett Tájterületének és a NATURA 2000 védett területeknek (broz.sk). A fotókon látható Waittov lom a Sandbergtől nem messze, körülbelül 600 méterre Devín felé. Régebben mészkőbányaként szolgált (slovakia.travel).

Ma a Wait-kőfejtő a Sandberg – Pajštún Geopark része. A Devínska Kobyla területén történelmi kőfejtők találhatók, amelyek bányafalai meghaladják a 200 métert. A meredek falak kézi bányászattal alakultak ki, amikor porózus neogén mészkőtömböket fejtettek ki. Devínska Kobyla több mint 2000 éve folyamatosan szolgáltat építőkövet. Az első írásos említés az i. e. 1. századból származik, amikor egy kelta uralkodó rómaiakkal építtette fel palotáját a pozsonyi várdombon. A kőzet szilárd volt, mégis könnyen megmunkálható, így alkalmas volt egyszerűbb kőfaragványok és szobrok készítésére. Homokos mészkövet és mésztartalmú homokkövet a Líščia stráň és Merice területén fejtettek, közvetlenül Dévény felett. Ezt az anyagot például a Szent Márton-székesegyház építéséhez használták fel. A kőbányászat legnagyobb fellendülése a 15. században következett be, amikor az anyagot a Pozsonyi vár, a Szent Márton-székesegyház, a ferences templom tornya, az Academia Istropolitana, a városháza és polgárházak felújítására használták. A kőfejtés többnyire felszíni bányászati módszerekkel történt. A bányászat a 19. század közepén új lendületet kapott a Bécs és Budapest közötti vasútvonal építésével, különösen a Pozsony – Marchegg szakaszon. A Wait-kőfejtő a második legnagyobb volt a Štokerau mészégető után. Eredetileg Mittelmann-mészégetőként volt ismert, mivel Móric Mittelmann mészégetője 1897 és 1932 között működött. Az itt kitermelt követ folyópartok szabályozására és megerősítésére használták. 1929 márciusában a kőfejtőt Jozef Wait vásárolta meg. A mészégető termelése fokozatosan csökkent, majd 1932-ben teljesen megszűnt. A környező földeken Jozef Wait szőlőültetvényt és gyümölcsöst hozott létre. A második világháború alatt a mészégető területén munkatábort létesítettek orosz hadifoglyok számára, akiket arra kényszerítettek, hogy egy fa hidat építsenek a Morva folyón Schloss Hof felé. Geológiai szempontból a Wait-kőfejtő felső része egy ősi tenger alatti barlang maradványának tekinthető (Információs tábla).

A Devínska Kobyla Nemzeti Természetvédelmi Terület nagy része kultúrtáj. Devínska Kobyla lejtőit eredetileg tölgy-gyertyán erdők borították, amelyeket az évszázadok során kivágtak, majd kaszálással, legeltetéssel és égetéssel tartottak fenn. Ennek eredményeként egyedi réti és erdős sztyeppei élőhelyek alakultak ki, ritka melegkedvelő növény- és állatfajok gazdag populációival. A területen juhokat, kecskéket és szarvasmarhákat legeltettek. 2013-ban, több mint 50 év után, sikerült újraindítani a kecsketenyésztést. A legeltetés megakadályozza az invazív cserjék elburjánzását, és segít megőrizni a terület hagyományos erdős sztyeppei jellegét (Információs tábla).

A kilátótorony a Devínska Kobyla legmagasabb pontján található, 514 méterrel a tengerszint felett. Több mint 21 méter magas, a legfelső platform pedig körülbelül 20 méterrel a környező terep fölé emelkedik. A torony kilátást nyújt Devínska Nová Vesre, valamint Csehországra, Ausztriára és Magyarországra. A kilátótorony tervezője az ARCHITEKTI ŠEBO LICHÝ építészeti stúdió. Egy legenda szerint megjelenését a sáska (Mantis religiosa) ihlette, amely a környező természetben él. Az építészek szerint azonban az építmény a hely genius loci-jából merít ihletet. Erről a pontról három különböző országba lehet ellátni, ami inspirációt adott a háromszög alaprajzhoz. A háromszög motívum az egész kilátótorony dizájnjában megjelenik.

Odkazy

TOP

Všetky

Devínska Kobyla (vzadu) je unikátna oblasť. Nachádza sa tu množstvo biotopov. Od xerotermných lúk po lesy. Vzhľadom na rozlohu sa tu vyskytuje najväčšie množstvo druhov rastlín v rámci celého Slovenska

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Obce, Orava, Oravské, Polia, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Hruštín – hornooravská obec, v ktorej sa v minulosti pestoval ľan

10/02/202511/02/2025 skala

Hruštín má rozlohu 36.5 km². Jeho miestnou časťou je Vaňovka (hrustin.ocu.sk). Žije tu viac ako 3 200 obyvateľov. Vyznačuje sa špecifickou architektúrou, ktorá sa rozšírila aj do iných miest Oravy Hruštínsky typ domu je charakteristický dvakrát lomenými štítmi. Hruštín sa odlišuje nárečím, kde sa na konci slov pripája prípona uo (Oskár Mažgút). Hruštín leží v nadmorskej výške 697 metrov nad morom (orava.sk). Najstaršou častou obce je Črchľa. Jednotlivé chotárne časti sú pomenované podľa prvých osadníkov, sú to rale: Hrickova, Hutirova, Chovancova, Kachľová, Kľúdova, Kustrova, Macákova, Paškova, Romanova, Svýbova, Valigurova a Žilová. Ďalšie časti majú tieto názvy: Oráčiny: Babinskuo, Bor, Čršle, Teplice v Príslope, Funová, Hrnčarky, Kurenka, Za voduof, Vyšný Lán, Rozchodníky, Prdalky, Predháj, Prednuo Hlbokuo, Dielnice. Lesná plocha: Borsučie, Čierny vrch, Držatín-hoľa, Poldržatín, Goľánky, Háj, Jaloviarka, Kazárky, Magura-hoľa, Minčol, Nižný Grúň, Očkajka, Poľana, Príslop, Uhlisko, Vyšný Grúň, Lúky a pasienky: Dielnice, Hlbokuo, Chotár, Klimok, Kurenky, V Láne, Okrúhla, Paseky, Pod Petrova, Prostredná, Zadnuo Hlbokuo (hrustin.ocu.sk).

Hruštín patrí do oblasti Hornej Oravy, na ktorú sa začali usádzať pastieri dobytka po roku 1550. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1588. Obyvatelia pestovali obilie, zemiaky a chovali dobytok. Zhotovovali sa odevy s plátna, vlny, vyrábali obuv (hrustin.ocu.sk). Historické názvy obce: Hrussczyn, Hrusstyn, Hrusstyn (hrustin.ocu.sk). Názov obce pochádza z rodinného mena Hruška, pričom chotár sa podľa staroslovanskej privlastňovacej koncovky nazýval “Hruščin chotár”, neskôr skrátene “Hruščin”, až sa ustálil vo forme Hruštín. Podľa miestnej tradície názov pochádza od hrušky, ktorá rástla v dnešnej farskej záhrade, pri ktorej sa zdržiavali pastieri. Priestor, v ktorom sa nachádza dnešná obec Hruštín, bol až do polovice 16. storočia silne zalesnený. Zakladanie osady bolo náročné. Osadníci museli vyklčovať les, pripraviť políčka a splniť poddanské povinnosti voči zemepánovi Oravského hradu (hrustin.sk).

Rozsiahla kolonizácia Oravského Zamaguria začala po roku 1550, keď na Hornú Oravu prichádzali pastieri s dobytkom a postupne sa tu usádzali. Osadníci sa usídlili okolo prúdu Bielej Oravy a Hruštínky, pričom oravské hradné panstvo sa snažilo nových osadníkov pripútať k pôde jej pričleňovaním. Prvými osadníkmi boli šoltýsi Gregorovič, Lukáčik, Hric, Studničný, Sviba, Bartko, Štrbáň, Valiguor, Kustra, Mahut a Roman. Usídlili sa nad ľavým brehom rieky v jednom rade domov v smere západ-východ, pričom domy mali čelá orientované na juhovýchod. Hruštínske domy boli výlučne drevené, pričom aj v roku 1920 bolo v obci len 5 – 6 murovaných domov. Domy boli stavané v jednotnom štýle. Predná izba s dvoma-troma oknami, kuchyňa s otvoreným ohniskom, komora, podpivničenie u zámožnejších gazdov, stodola, maštaľ a humno tvoriace hospodársky dvor. Hruštínske drevenice boli v 60. rokoch 20. storočia považované za jedny z najzachovalejších a najkrajších na Orave. Kroj tvorilo “žrebné” plátno na vrecia a plachty, “pačesné” plátno na spodné prádlo a kabáty, súkenné nohavice, vesty a “halieny” lemované zelenou stužkou, ovčie kožuchy a lipnické kabáty, kožené krpce upevnené “nákoncím”, dievčenské “vygany” s ozdobnými “šmihlíkmi” a “partičkami”. Jedálniček tvoril chlieb z ovsa, jačmeňa alebo jačmeňa s pšenicou, kaše z jačmenných krúpov (lohaza, geršňa), halušky, čír a kulaša ako základné múčne jedlá, kapustnica a bryndza, občas mäso, väčšinou len pri sviatkoch. Strava sa varila prevažne na otvorenom ohnisku a jedlo sa delilo medzi celú rodinu z jednej misky drevenými lyžicami (hrustin.sk).

Na začiatku 20. storočia v Hruštíne v 297 domoch žilo 1 467 obyvateľov (hrustin.ocu.sk). V Hruštíne sa pestovalo veľa ľanu na tkanie plátna. Olejáreň tu postavil v roku 1951 Tomáš Kľuska (hrustin.ocu.sk). Na brehu potoka Hruštínky boli postavená píla, mlyn, dubiareň a valcha. V Hruštíne bola veľmi rozšírená výroba šindľa, ktorý bol vyrábaný ručne z jedľového alebo smrekového dreva (hrustin.ocu.sk). V Hruštíne pôsobí viacero ľudových rezbárov. Jedným z nich je Štefan Hruboš, ktorý tvorí drevené súpravy črpákov, poháre, súdky, vázičky a miniatúrne maselnice. Výrobcom fujár je Ján Slivčák. Jeho fujary sú zdobené vruborezom. Ján Šeliga vyrezáva plastiky (hrustin.ocu.sk).

Hruštín sa nachádza na severných svahoch Oravskej Magury. Jedným z obľúbených turistických cieľov je Vasiľovská hoľa, ktorá sa týči do výšky 1150 metrov nad morom a poskytuje nádherné výhľady na okolitú krajinu. Pre milovníkov zimných športov je v blízkosti obce lyžiarske stredisko SKI Zábava Hruštín, ktoré ponúka približne 5 km zjazdových tratí rôznej náročnosti. Okrem zjazdového lyžovania sú v okolí upravované trate pre bežkárov a možnosti pre freeride (slovakia.travel). Obec si zachováva bohaté kultúrne tradície, miestne folklórne a hudobné skupiny pravidelne vystupujú na rôznych podujatiach. Kultúrny dom v Hruštíne slúži ako centrum spoločenského diania, kde sa konajú rôzne podujatia, výstavy a stretnutia obyvateľov (hrustin.sk).

Hruštín has an area of 36.5 km². Its local part is Vaňovka (hrustin.ocu.sk). More than 3,200 inhabitants live here. The village is known for its distinctive architecture, which has spread to other parts of Orava. The Hruštín-style house is characterized by double-bent gables. Hruštín is distinguished by its dialect, where words often end with the suffix uo (Oskár Mažgút). The village is situated at an altitude of 697 meters above sea level (orava.sk). The oldest part of the village is Črchľa. Various local land areas are named after the first settlers, these are rale: Hrickova, Hutirova, Chovancova, Kachľová, Kľúdova, Kustrova, Macákova, Paškova, Romanova, Svýbova, Valigurova, and Žilová. Other parts have the following names:

Arable lands: Babinskuo, Bor, Čršle, Teplice v Príslope, Funová, Hrnčarky, Kurenka, Za voduof, Vyšný Lán, Rozchodníky, Prdalky, Predháj, Prednuo Hlbokuo, Dielnice.
Forested areas: Borsučie, Čierny vrch, Držatín-hoľa, Poldržatín, Goľánky, Háj, Jaloviarka, Kazárky, Magura-hoľa, Minčol, Nižný Grúň, Očkajka, Poľana, Príslop, Uhlisko, Vyšný Grúň.
Meadows and pastures: Dielnice, Hlbokuo, Chotár, Klimok, Kurenky, V Láne, Okrúhla, Paseky, Pod Petrova, Prostredná, Zadnuo Hlbokuo (hrustin.ocu.sk).

Hruštín belongs to the Upper Orava region, where cattle herders began to settle after 1550. The first written mention of the village dates back to 1588. The inhabitants cultivated grain, and potatoes, and raised livestock. Clothes were made from linen and wool, and footwear was also produced (hrustin.ocu.sk).

Historical names of the village: Hrussczyn, Hrusstyn, Hrusstyn (hrustin.ocu.sk). The name of the village comes from the family name Hruška, and the local land was originally called Hruščin chotár according to the Old Slavic possessive suffix, which was later shortened to Hruščin and finally standardized as Hruštín. According to local tradition, the name originated from a pear tree (hruška in Slovak) that grew in today’s parish garden, where shepherds used to gather. The area where Hruštín is now located was heavily forested until the mid-16th century. Establishing the settlement was challenging; settlers had to clear the forest, prepare fields, and fulfill feudal obligations to the Orava Castle estate (hrustin.sk).

The extensive colonization of Orava’s Zamagurie region began after 1550 when cattle herders arrived in Upper Orava and gradually settled there. The settlers established themselves along the flow of the White Orava and Hruštínka rivers, with the Orava estate striving to bind them to the land through land allocations. The first settlers were the šoltýs (local administrators) Gregorovič, Lukáčik, Hric, Studničný, Sviba, Bartko, Štrbáň, Valiguor, Kustra, Mahut, and Roman. They settled on the left bank of the river in a row of houses oriented west-east, with their facades facing southeast. Hruštín houses were exclusively wooden, and even in 1920, there were only 5 – 6 brick houses in the village. The houses followed a uniform style: a front room with two or three windows, a kitchen with an open hearth, a pantry, a basement for wealthier farmers, a barn, a stable, and a granary forming an agricultural yard. Hruštín’s wooden houses were considered some of the best-preserved and most beautiful in Orava during the 1960s.

The local folk costume included žrebné linen for sacks and sheets, pačesné linen for undergarments and coats, woolen trousers, vests, and halieny (traditional jackets) trimmed with green ribbon, sheepskin coats, and lipnické coats, as well as leather moccasins fastened with nákoncím, girls’ vygany dresses with decorative šmihlíky and partičky. The diet consisted mainly of oat, barley, or wheat-barley bread, porridge from barley groats (lohaza, geršňa), dumplings, číra and kulaša as staple flour-based dishes, cabbage soup, and bryndza cheese. Meat was rarely consumed, mainly during holidays. Food was mostly cooked on an open hearth, and meals were shared from a single wooden bowl using wooden spoons (hrustin.sk).

At the beginning of the 20^th century, Hruštín had 1,467 inhabitants living in 297 houses (hrustin.ocu.sk). The village was known for flax cultivation for linen production. An oil mill was built in 1951 by Tomáš Kľuska (hrustin.ocu.sk). A sawmill, mill, tannery, and fulling mill were built along the Hruštínka stream. The production of wooden shingles, handmade from fir or spruce wood, was widespread in Hruštín (hrustin.ocu.sk).

Several folk woodcarvers operate in Hruštín. One of them is Štefan Hruboš, who makes wooden sets of črpáky (traditional wooden cups), goblets, barrels, vases, and miniature butter churns. Ján Slivčák is a maker of fujara shepherd’s flutes, decorated with carved patterns. Ján Šeliga carves sculptures (hrustin.ocu.sk).

Hruštín is located on the northern slopes of Oravská Magura. One of the popular hiking destinations is Vasiľovská hoľa, which rises to an altitude of 1,150 meters and offers stunning views of the surrounding landscape. For winter sports enthusiasts, the nearby Ski Zábava Hruštín ski resort offers around 5 km of downhill slopes of varying difficulty. In addition to downhill skiing, cross-country skiing trails and freeride opportunities are available in the area (slovakia.travel). The village maintains rich cultural traditions, with local folklore and music groups regularly performing at various events. The cultural center in Hruštín serves as a hub for social activities, hosting events, exhibitions, and community gatherings (hrustin.sk).

Hruštín ma powierzchnię 36,5 km². Jego lokalną częścią jest Vaňovka (hrustin.ocu.sk). Mieszka tu ponad 3 200 mieszkańców. Wieś charakteryzuje się specyficzną architekturą, która rozprzestrzeniła się również na inne miejscowości Orawy. Domy w stylu hruštińskim wyróżniają się dwukrotnie łamanymi szczytami. Hruštín odznacza się również dialektem, w którym na końcu słów dodawana jest końcówka uo (Oskár Mažgút). Wieś leży na wysokości 697 metrów nad poziomem morza (orava.sk). Najstarszą częścią miejscowości jest Črchľa. Poszczególne części gruntów zostały nazwane na cześć pierwszych osadników, są to rale: Hrickova, Hutirova, Chovancova, Kachľová, Kľúdova, Kustrova, Macákova, Paškova, Romanova, Svýbova, Valigurova i Žilová.

Inne części noszą następujące nazwy:

Grunty orne: Babinskuo, Bor, Čršle, Teplice v Príslope, Funová, Hrnčarky, Kurenka, Za voduof, Vyšný Lán, Rozchodníky, Prdalky, Predháj, Prednuo Hlbokuo, Dielnice.
Tereny leśne: Borsučie, Čierny vrch, Držatín-hoľa, Poldržatín, Goľánky, Háj, Jaloviarka, Kazárky, Magura-hoľa, Minčol, Nižný Grúň, Očkajka, Poľana, Príslop, Uhlisko, Vyšný Grúň.
Łąki i pastwiska: Dielnice, Hlbokuo, Chotár, Klimok, Kurenky, V Láne, Okrúhla, Paseky, Pod Petrova, Prostredná, Zadnuo Hlbokuo (hrustin.ocu.sk).

Hruštín należy do regionu Górnej Orawy, gdzie po 1550 roku zaczęli osiedlać się pasterze bydła. Pierwsza pisemna wzmianka o miejscowości pochodzi z 1588 roku. Mieszkańcy uprawiali zboże, ziemniaki i hodowali bydło. Wytwarzali odzież z lnu i wełny oraz produkowali obuwie (hrustin.ocu.sk).

Historyczne nazwy miejscowości: Hrussczyn, Hrusstyn, Hrusstyn (hrustin.ocu.sk).

Nazwa miejscowości pochodzi od nazwiska rodzinnego Hruška, a jej teren nazywano pierwotnie Hruščin chotár, co później skrócono do Hruščin, aż ostatecznie ustaliła się forma Hruštín. Według miejscowej tradycji nazwa pochodzi od gruszy (hruška po słowacku), która rosła w obecnym ogrodzie parafialnym, gdzie często przebywali pasterze. Obszar, na którym dziś znajduje się Hruštín, aż do połowy XVI wieku był gęsto zalesiony. Zakładanie osady było trudnym procesem – osadnicy musieli karczować las, przygotowywać pola uprawne oraz spełniać obowiązki feudalne wobec właściciela zamku orawskiego (hrustin.sk).

Rozległa kolonizacja Orawskiego Zamagurza rozpoczęła się po 1550 roku, kiedy to na Górną Orawę przybywali pasterze ze stadami bydła i stopniowo osiedlali się w tym rejonie. Osadnicy osiedlili się wzdłuż Białej Orawy i Hruštínki, a właściciele zamku orawskiego starali się przywiązać ich do ziemi poprzez nadawanie gruntów. Pierwszymi osadnikami byli sołtysi: Gregorovič, Lukáčik, Hric, Studničný, Sviba, Bartko, Štrbáň, Valiguor, Kustra, Mahut i Roman. Osiedlili się po lewej stronie rzeki w jednym rzędzie domów w kierunku zachód-wschód, z fasadami skierowanymi na południowy wschód. Domy w Hruštínie były wyłącznie drewniane, a nawet w 1920 roku w miejscowości znajdowało się jedynie 5 – 6 domów murowanych. Budynki miały jednolity styl: przedni pokój z dwoma-trzema oknami, kuchnię z otwartym paleniskiem, spiżarnię, piwnicę u bogatszych gospodarzy, stodołę, stajnię oraz spichlerz tworzący gospodarstwo. Drewniane domy w Hruštínie były w latach 60. XX wieku uznawane za jedne z najlepiej zachowanych i najpiękniejszych na Orawie.

Strój ludowy składał się z lnu žrebné na worki i prześcieradła, lnu pačesné na bieliznę i płaszcze, wełnianych spodni, kamizelek oraz halieny (płaszcza) obszytego zieloną tasiemką, owczych kożuchów, płaszczy lipnickich, skórzanych kierpców wiązanych nákoncím, dziewczęcych vygany ozdobionych šmihlíkmi i partičkami. Dieta mieszkańców opierała się na chlebie z owsa, jęczmienia lub jęczmienia zmieszanego z pszenicą, kaszach jęczmiennych (lohaza, geršňa), haluškach, číra i kulaša jako podstawowych daniach mącznych, kapuśniaku i bryndzy. Mięso spożywano rzadko, głównie podczas świąt. Jedzenie gotowano głównie na otwartym palenisku, a posiłki były spożywane przez całą rodzinę z jednej drewnianej miski przy pomocy drewnianych łyżek (hrustin.sk).

Na początku XX wieku w Hruštínie mieszkało 1 467 mieszkańców w 297 domach (hrustin.ocu.sk). We wsi uprawiano len na potrzeby tkactwa. Olejarnię wybudował w 1951 roku Tomáš Kľuska (hrustin.ocu.sk). Nad brzegiem potoku Hruštínka znajdował się tartak, młyn, garbarnia oraz folusz. W Hruštínie powszechna była produkcja gontów, które były ręcznie wykonywane z drewna jodłowego lub świerkowego (hrustin.ocu.sk). W Hruštínie działa wielu ludowych rzeźbiarzy. Jednym z nich jest Štefan Hruboš, który tworzy drewniane zestawy črpáków (tradycyjnych kubków), kielichy, beczułki, wazoniki i miniaturowe maselniczki. Producentem fujar jest Ján Slivčák, który zdobi je rzeźbieniem w drewnie. Ján Šeliga wykonuje rzeźby (hrustin.ocu.sk).

Hruštín znajduje się na północnych stokach Orawskiej Magury. Jednym z popularnych celów turystycznych jest Vasiľovská hoľa, która wznosi się na wysokość 1 150 metrów nad poziomem morza i oferuje wspaniałe widoki na okoliczny krajobraz. Dla miłośników sportów zimowych w pobliżu miejscowości znajduje się ośrodek narciarski SKI Zábava Hruštín, który oferuje około 5 km tras zjazdowych o różnym stopniu trudności. Oprócz narciarstwa zjazdowego w okolicy znajdują się przygotowane trasy biegowe oraz możliwości freeride’u (slovakia.travel). Miejscowość pielęgnuje bogate tradycje kulturowe – lokalne zespoły folklorystyczne i muzyczne regularnie występują na różnych wydarzeniach. Dom Kultury w Hruštínie służy jako centrum życia społecznego, organizując wydarzenia, wystawy i spotkania mieszkańców (hrustin.sk).

TOP

Všetky

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Česko, Severná Morava, Zahraničie

Radhošt

23/01/202516/02/2025 skala

Vrch Radhošť, s nadmorskou výškou 1 129 metrov, je jedným z najvýznamnejších vrcholov Moravsko-sliezskych Beskýd. Nachádza sa približne 6 km severovýchodne od Rožnova pod Radhoštom a je známy svojou bohatou históriou, kultúrnym významom a výhľadmi na okolité pohoria, ako sú Beskydy, Valašsko, Jeseníky, Malá a Veľká Fatra. Radhošť je opradený mnohými legendami. Podľa povestí bol v minulosti uctievaný ako sídlo pohanského boha Radegasta, boha slnka, vojny a víťazstva. Hoci priame dôkazy o tomto kulte chýbajú, tradícia pretrvala a dnes na trase z Pusteven na Radhošť stojí socha Radegasta, vytvorená sochárom Albínom Poláškom (Wikipedia). Autor bolo profesorom umeleckej školy v Chicagu, a bol rodákom z Frenštátu pod Radhoštěm. Je autorom aj súsošia Cyrila a Metoda, ktorá stojí vedľa kaplnky na Radhošti a sochu prezidenta Wilsona pred pražským hlavným nádražím. Radegast bol odliaty v zlievarni firma Maška v Prahe. Konkrétne dva kusy. Jeden z nich bol umiestnený na Rahdošti, ale v 90-tych rokoch 20. storočia bol nahradený vernou žulovou replikou. Originálu nevyhovovala tunajšia klíma, preto bol premiestnený na radnicu Frenštátu pod Radhoštem. Druhý odliaty originál bol darovaný do ZOO Praha. Zaujímavé je, ze Albín Polášek uvažoval vrátiť sa do rodných Beskýd a vo svojej záhrade vytvoriť háj pôvodných slovanský bohov (Informačná tabuľa). Z ďaleka na Radhošť prichádzali v minulosti ľudia a priniesli sme sem dary – dobytok, časť úrody, úlovok. Koncom jari tu starí Slovania slávili letný slnovrat. Vatry horeli, tancovalo sa a spievalo (slovanskakosile.cz). Historické záznamy hovoria o uctievaní Radegasta len u Slovanov pri Baltskom mori (Informačná tabuľa).

V 9. storočí mali na Radhošť zavítať solunskí misionári svätí Cyril a Metod, ktorí údajne nechali zničiť modlu Radegasta a na jeho mieste postavili kríž. Na pamiatku ich misie bola v rokoch 1896 – 1898 na vrchole postavená Kaplnka svätého Cyrila a Metoda, ktorá je dnes najvyššie položenou sakrálnou stavbou v Českej republike (kudyznudy.cz).

Severné svahy Radhošťa sú chránené ako Národná prírodná rezervácia Radhošť, vyhlásená v roku 1955. Rezervácia s rozlohou 145 ha chráni vzácne rastlinné a živočíšne spoločenstvá, vrátane druhov ako je rys ostrovid Lynx lynx či jariabok hôrny Tetrastes bonasia, Salamandra salamandra, Triturus alpestris, Vipera berus, Natrix natrix, Ciconia nigra, Asio otus, Accipiter nisus, Accipiter gentilis, Falco subbuteo, Canis lupus, Ursus arctos. Vyskytujú sa tu tiež unikátne rastliny, napríklad kamzičník rakúsky či kýchavica zelenokvetá. Na území rezervácie botanický prieskum preukázal výskyt Campylostelium saxicola, Aruncus vulgaris, brusnica Vaccinium myrtillus, Daphne mezereum, Lilium martagon, Aconitum, Aconitum variegatum, Doronicum austriacum firmum subsp. moravicum, Gentiana asclepiadea. Hlavnou drevinou je buk lesný Fagus sylvatica. Popri ňom javor Acer pseduoplatanus, vzácne jedľa Abies alba (chranena-uzemi.cz).

Každoročne sa na Radhošti konajú cyrilometodské púte, ktorých sa zúčastňujú tisícky pútnikov. Tieto udalosti pripomínajú významnú duchovnú a kultúrnu históriu tohto miesta (prostrednibecva.cz). Najjednoduchší prístup na Radhosť je z Pusteven, kam vedie lanovka z Trojanovíc. Z Pusteven vedie na vrchol Radhošťa turistický chodník, ktorý prechádza okolo sochy Radegasta a ponúka nádherné výhľady na okolité hory. Táto trasa je súčasťou Náučného chodníka Radegast, ktorý na desiatich zastávkach predstavuje históriu a prírodu okolia pamätného vrchu a turistickej oblasti Pusteven. Celá hora je pretkaná podzemnými chodbami a jaskyňami (ceskehory.cz).

Mount Radhošť, with an elevation of 1,129 meters, is one of the most significant peaks in the Moravian-Silesian Beskids. It is located approximately 6 km northeast of Rožnov pod Radhoštěm and is renowned for its rich history, cultural significance, and scenic views of the surrounding mountain ranges, including the Beskids, Valašsko, Jeseníky, Malá Fatra, and Veľká Fatra.

Radhošť is shrouded in many legends. According to folklore, it was once revered as the seat of the pagan god Radegast, the deity of the sun, war, and victory. Although direct evidence of this cult is lacking, the tradition has endured, and today a statue of Radegast stands along the trail from Pustevny to Radhošť. The sculpture was created by artist Albín Polášek (Wikipedia), a native of Frenštát pod Radhoštěm and a professor at the Art Institute of Chicago. Polášek is also the author of the statue of Saints Cyril and Methodius, which stands next to the chapel on Radhošť, as well as the statue of President Wilson in front of the main railway station in Prague.

The Radegast statue was cast at the Maška foundry in Prague, with two identical pieces produced. One was placed on Radhošť, but in the 1990s, it was replaced with a faithful granite replica because the original was not suited to the local climate. The original was moved to the town hall in Frenštát pod Radhoštěm. The second cast was donated to Prague Zoo. Interestingly, Albín Polášek once contemplated returning to his native Beskids to create a garden featuring statues of the ancient Slavic gods (Information board). Historical records mention the worship of Radegast only among the Slavs by the Baltic Sea (Information board).

In the past, people traveled from afar to Radhošť, bringing offerings such as livestock, crops, and game. At the end of spring, the ancient Slavs celebrated the summer solstice on Radhošť. Bonfires were lit, and people danced and sang (slovanskakosile.cz).

In the 9^th century, the Thessalonian missionaries Saints Cyril and Methodius are said to have visited Radhošť, allegedly destroying the idol of Radegast and erecting a cross in its place. To commemorate their mission, the Chapel of Saints Cyril and Methodius was built at the summit between 1896 and 1898, which today is the highest sacral building in the Czech Republic (kudyznudy.cz).

The northern slopes of Radhošť are protected as the Radhošť National Nature Reserve, declared in 1955. The 145-hectare reserve preserves rare plant and animal communities, including species such as the Eurasian lynx (Lynx lynx), western capercaillie (Tetrastes bonasia), fire salamander (Salamandra salamandra), alpine newt (Triturus alpestris), common European adder (Vipera berus), grass snake (Natrix natrix), black stork (Ciconia nigra), long-eared owl (Asio otus), sparrowhawk (Accipiter nisus), goshawk (Accipiter gentilis), Eurasian hobby (Falco subbuteo), gray wolf (Canis lupus), and brown bear (Ursus arctos). Unique plants also grow here, such as Doronicum austriacum firmum subsp. moravicum, Gentiana asclepiadea, and Aconitum variegatum. The dominant tree species is the European beech (Fagus sylvatica), alongside sycamore maple (Acer pseudoplatanus) and rare silver fir (Abies alba) (chranena-uzemi.cz).

Each year, Radhošť hosts Cyril and Methodius pilgrimages, attended by thousands of pilgrims. These events highlight the site’s significant spiritual and cultural history (prostrednibecva.cz). The easiest way to access Radhošť is from Pustevny, which is connected by a cable car from Trojanovice. From Pustevny, a tourist trail leads to the summit of Radhošť, passing by the Radegast statue and offering beautiful views of the surrounding mountains. This trail is part of the Radegast Nature Trail, which includes ten stops showcasing the history and natural beauty of this memorable mountain and the Pustevny area. The mountain is also interlaced with underground tunnels and caves (ceskehory.cz).

Vrch Radhošť s nadmořskou výškou 1 129 metrů je jedním z nejvýznamnějších vrcholů Moravskoslezských Beskyd. Nachází se přibližně 6 km severovýchodně od Rožnova pod Radhoštěm a je známý svou bohatou historií, kulturním významem a krásnými výhledy na okolní pohoří, jako jsou Beskydy, Valašsko, Jeseníky, Malá a Velká Fatra.

Radhošť je opředen mnoha legendami. Podle pověstí byl v minulosti uctíván jako sídlo pohanského boha Radegasta, boha slunce, války a vítězství. Přímé důkazy o tomto kultu sice chybí, tradice však přetrvala, a dnes na trase z Pusteven na Radhošť stojí socha Radegasta, jejímž autorem je sochař Albín Polášek (Wikipedia). Polášek byl profesorem umělecké školy v Chicagu a pocházel z Frenštátu pod Radhoštěm. Je rovněž autorem sousoší svatého Cyrila a Metoděje, které stojí vedle kaple na Radhošti, a sochy prezidenta Wilsona před hlavním nádražím v Praze.

Socha Radegasta byla odlita ve slévárně firmy Maška v Praze, a to hned dvakrát. Jeden odlitek byl umístěn na Radhošti, avšak v 90. letech 20. století byl nahrazen věrnou žulovou replikou, protože originálu nevyhovovalo místní klima. Originál byl proto přemístěn na radnici ve Frenštátě pod Radhoštěm. Druhý odlitek byl darován do ZOO Praha. Zajímavostí je, že Albín Polášek uvažoval o návratu do rodných Beskyd, kde chtěl ve své zahradě vytvořit háj slovanských bohů (Informační tabule).

V minulosti přicházeli na Radhošť lidé zdaleka a nosili sem dary – dobytek, část úrody, úlovky. Staří Slované zde na konci jara slavili letní slunovrat. Hořely vatry, tančilo se a zpívalo (slovanskakosile.cz). Historické záznamy hovoří o uctívání Radegasta pouze u Slovanů u Baltského moře (Informační tabule).

V 9. století měli na Radhošť zavítat soluňští misionáři svatí Cyril a Metoděj, kteří údajně nechali zničit modlu Radegasta a na jejím místě postavili kříž. Na památku jejich mise byla v letech 1896 – 1898 na vrcholu postavena Kaple svatého Cyrila a Metoděje, která je dnes nejvýše položenou sakrální stavbou v České republice (kudyznudy.cz).

Severní svahy Radhoště jsou chráněny jako Národní přírodní rezervace Radhošť, vyhlášená v roce 1955. Rezervace o rozloze 145 ha chrání vzácné rostlinné a živočišné společenství, včetně druhů jako je rys ostrovid (Lynx lynx), tetřev hlušec (Tetrastes bonasia), mlok skvrnitý (Salamandra salamandra), čolek horský (Triturus alpestris), zmije obecná (Vipera berus), užovka obojková (Natrix natrix), čáp černý (Ciconia nigra), kalous ušatý (Asio otus), krahujec obecný (Accipiter nisus), jestřáb lesní (Accipiter gentilis), dřemlík tundrový (Falco subbuteo), vlk obecný (Canis lupus) a medvěd hnědý (Ursus arctos). V rezervaci rostou unikátní rostliny, například Doronicum austriacum firmum subsp. moravicum, Gentiana asclepiadea a Aconitum variegatum. Hlavní dřevinou je buk lesní (Fagus sylvatica), dále javor klen (Acer pseudoplatanus) a vzácná jedle bělokorá (Abies alba) (chranena-uzemi.cz).

Každoročně se na Radhošti konají cyrilometodějské poutě, kterých se účastní tisíce poutníků. Tyto akce připomínají významnou duchovní a kulturní historii tohoto místa (prostrednibecva.cz). Nejjednodušší přístup na Radhošť je z Pusteven, kam vede lanovka z Trojanovic. Z Pusteven vede na vrchol Radhoště turistická stezka, která míjí sochu Radegasta a nabízí nádherné výhledy na okolní hory. Tato trasa je součástí Naučné stezky Radegast, která na deseti zastaveních představuje historii a přírodu okolí památné hory a turistické oblasti Pusteven. Celá hora je protkána podzemními chodbami a jeskyněmi (ceskehory.cz).

Odkazy

TOP

Všetky

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Kysuce, Kysucké, Obce, Slovenská krajina, Slovenské

Stará Bystrica – obec s orlojom

19/01/202519/01/2025 skala

Stará Bystrica je kysucká obec v okrese Čadca. Leží v nadmorskej výške 484 metrov nad morom. Na rozlohe 36.91 km² tu žije 2765 obyvateľov. Prvá písomná zmienka o obci je z 15. storočia (starabystrica.com). Stará Bystrica je jednou z najstarších kysuckých obcí. Na území obce sa našli aj pozostatky mamuta a nosorožca ststnatého. V 16. storočí podliehala valašskému osídľovaniu. Valasi sa zaoberali pasením horského dobytka. Súčasná Stará Bystrica je pokračovateľkou pôvodnej obce Bystrica. Postupne sa z jej chotára vyčlenili obce Klubina, Nová Bystrica, Radôstka a Harvelka. V obci sa nachádza veľké množtsvo sakrálnych pamiatok z 18. až 20. storočia, z ktorých veľkú časť zhotovili miestni kamenárski majstri Ján a Jozef Kuricovci. Kameň pochádza z lomu v doline Senkov. Stará Bystrica láka aj štýlovou rozhľadňou na vrchu Bobovec a Beskydskou zelenou cestou vedúcou popod Bobovec. Púta aj budova Zbojnickej bašty, pred ktoru je Zbojnícky kameň z vrchu Černatín, na ktorom vraj tancovali zbojníci s vílami. V centre sa nachádza socha svätého Michala Archanjela s vračanského vápenca. Neďaleko od centra je park svätého Floriána so sochou patróna hasičov (Informačná tabuľa).

Pri rekonštrukcii námestia bol v roku 2009 v Starej Bystrici postavený orloj (Wikipedia). Slovenský orloj je najväčšou drevenou sochou na Slovensku. Celková kompozícia predstavuje sediacu Madonu, Sedembolestnú Pannu Máriu, patrónku Slovenska. Súčasťou sú bronzové plastiky významných osobností našich dejín: kniežaťa Pribinu, kráľa Svätopluka, Antona Bernoláka, Ľudovíta Štúra, Milana Rastislava Štefánika, Andreja Hlinku a slovenských apoštolov: svätého Konštantína, Metoda, Beňadika, Gorazda, Andreja-Svorada, Bystríka, Vojtecha (Informačná tabuľa).

Drapéria je z ryolitu pri Hliníku nad Hronom. V dolnej časti sú vložené priehľadné tabuľky zo zlatého ónyxu pri Leviciach. Tento mramor obsahuje časti zlatého vlasu. V noci sú tieto tabuľky podsvietené. Z ryolitu je zhotovený aj portál vstupu do galérie. Sochy slovenských apoštolov sú vytesané z topoľa Petrom Kuníkom z Tvrdošínu. Srdcom orloja je astroláb – ciferník s astronomickým údajmi. Farebnosť hlavnej dosky astrolábu je daná fázami dňa: čierna noc, červená úsvit, bledomodrá deň – obzor, červená súmrak. Tento orloj ako jediný na svete ukazuje tzv. pravý slnečný čas. V^o vežičke orloja sú dva zvony. Jeden odbíja čas, druhý vytvára zvukovú kulisu počas promenády apoštolov. Na druhom zvone nazvanom Riečnická Madona je text: Na pamiatku zatopených obcí Riečnica, Harvelka dal odliať nitriansky biskup Mons. Viliam Judák (Informačná tabuľa).

Stará Bystrica is a village in the Kysuce region, located in the Čadca district. It lies at an altitude of 484 meters above sea level. Covering an area of 36.91 km², it is home to 2,765 inhabitants. The first written mention of the village dates back to the 15^th century (starabystrica.com). Stará Bystrica is one of the oldest villages in Kysuce. Remains of a mammoth and a woolly rhinoceros were also discovered in its territory. In the 16^th century, it was part of the Wallachian settlement. The Wallachians were primarily engaged in grazing mountain cattle. The present-day Stará Bystrica is a continuation of the original Bystrica village. Over time, the villages of Klubina, Nová Bystrica, Radôstka, and Harvelka were separated from its territory.

The village contains many sacred monuments from the 18^th to 20^th centuries, many of which were crafted by local stonemasons Ján and Jozef Kuric. The stone used originates from a quarry in the Senkov valley. Stará Bystrica also attracts visitors with a stylish lookout tower on Bobovec Hill and the Beskydská Green Trail running beneath it. Other notable landmarks include the Zbojnícka Bašta building, in front of which stands the Zbojnícky Stone from Černatín Hill, where bandits were said to have danced with fairies. In the center of the village is a statue of Saint Michael the Archangel, carved from Vraca limestone. Near the center is Saint Florian Park, which features a statue of the patron saint of firefighters (Information board).

During the reconstruction of the square in 2009, an astronomical clock was built in Stará Bystrica (Wikipedia). The Slovak astronomical clock is the largest wooden statue in Slovakia. The entire composition represents the seated Madonna, the Seven Sorrows Virgin Mary, the patroness of Slovakia. The clock features bronze reliefs of significant historical figures: Prince Pribina, King Svätopluk, Anton Bernolák, Ľudovít Štúr, Milan Rastislav Štefánik, Andrej Hlinka, and the Slovak apostles: Saints Constantine, Methodius, Benedict, Gorazd, Andrew-Svorad, Bystrík, and Vojtech (Information board).

The drapery is made of rhyolite from Hliník nad Hronom. Transparent panels made of golden onyx from the Levice region, which contains golden hair-like inclusions, are embedded in the lower part. At night, these panels are illuminated. The entrance portal to the gallery is also made of rhyolite. The statues of Slovak apostles were carved from poplar by Peter Kuník from Tvrdošín. The heart of the clock is the astrolabe — a dial with astronomical data. The colors of the astrolabe’s main plate reflect the phases of the day: black for night, red for dawn, light blue for day (horizon), and red for dusk. This clock is unique in the world, as it shows the so-called true solar time. The clock tower houses two bells: one strikes the time, and the other creates a soundscape during the apostles’ promenade. The second bell, named Riečnická Madonna, bears the inscription: “In memory of the flooded villages of Riečnica and Harvelka, cast by the Nitra bishop Mons. Viliam Judák” (Information board).

Stará Bystrica to miejscowość w regionie Kysuce, w powiecie Čadca. Położona jest na wysokości 484 metrów nad poziomem morza. Na powierzchni 36,91 km² mieszka tu 2765 mieszkańców. Pierwsza pisemna wzmianka o miejscowości pochodzi z XV wieku (starabystrica.com). Stará Bystrica jest jedną z najstarszych miejscowości w regionie Kysuce. Na jej terenie odkryto także szczątki mamuta i nosorożca włochatego. W XVI wieku podlegała osadnictwu wołoskiemu. Wołosi zajmowali się głównie wypasem bydła górskiego. Obecna Stará Bystrica jest kontynuacją pierwotnej wsi Bystrica. Z jej terenu wyodrębniły się z czasem miejscowości Klubina, Nová Bystrica, Radôstka i Harvelka.

W miejscowości znajduje się wiele sakralnych zabytków z XVIII-XX wieku, z których dużą część wykonali lokalni kamieniarze Ján i Jozef Kuric. Kamień pochodzi z kamieniołomu w dolinie Senkov. Stará Bystrica przyciąga także stylową wieżą widokową na wzgórzu Bobovec oraz Szlakiem Zielonym Beskidzkim, biegnącym u podnóża Bobovca. Warto zobaczyć również budynek Zbojníckiej Bašty, przed którym znajduje się Zbojnícki Kamień z wzgórza Černatín, na którym rzekomo zbójnicy tańczyli z wróżkami. W centrum miejscowości stoi figura świętego Michała Archanioła, wykonana z wapienia vraczańskiego. Niedaleko centrum znajduje się park świętego Floriana z figurą patrona strażaków (Tablica informacyjna).

Podczas przebudowy rynku w 2009 roku w Starej Bystricy zbudowano zegar astronomiczny (Wikipedia). Słowacki zegar astronomiczny jest największą drewnianą rzeźbą na Słowacji. Cała kompozycja przedstawia siedzącą Madonnę, Matkę Bożą Bolesną, patronkę Słowacji. Częścią zegara są brązowe płaskorzeźby ważnych postaci historycznych: księcia Pribiny, króla Svätopluka, Antona Bernoláka, Ľudovíta Štúra, Milana Rastislava Štefánika, Andreja Hlinki oraz słowackich apostołów: świętych Konstantyna, Metodego, Benedykta, Gorazda, Andrzeja-Svorada, Bystryka i Wojciecha (Tablica informacyjna).

Draperia wykonana jest z ryolitu z miejscowości Hliník nad Hronom. W dolnej części wstawiono przezroczyste płyty z onyksu złotego z regionu Levice, który zawiera złote włosowate wtrącenia. W nocy te płyty są podświetlane. Portal wejściowy do galerii również wykonano z ryolitu. Figury słowackich apostołów zostały wyrzeźbione z topoli przez Petera Kuníka z Tvrdošína. Sercem zegara jest astrolabium – tarcza z danymi astronomicznymi. Kolorystyka głównej płyty astrolabium odzwierciedla fazy dnia: czarna noc, czerwony świt, jasnoniebieski dzień (horyzont), czerwony zmierzch. Ten zegar jako jedyny na świecie pokazuje tzw. prawdziwy czas słoneczny. W wieżyczce zegara znajdują się dwa dzwony. Jeden wybija czas, a drugi tworzy oprawę dźwiękową podczas promenady apostołów. Na drugim dzwonie, nazwanym Riečnicka Madonna, widnieje napis: „Na pamiątkę zatopionych miejscowości Riečnica, Harvelka, odlał biskup nitrzański Mons. Viliam Judák” (Tablica informacyjna).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

Dolné Považie, Krajina, Ľudská príroda, Organizmy, Pasienky, Príroda, Slovenská krajina, Typ krajiny, Živočíchy

Zoofarma Nový Zéland na Modrovej

26/12/202331/12/2024 skala

Zoofarma Modrová / Nový Zéland je farma extenzívneho chovu rôznych druhov exotických zvierat z celého sveta, vlastne zo všetkých do úvahy prichádzajúcich kontinentov. V lese je maorská osada. A v prvom rade si návštevníci môžu pozrieť zvieratá. Je to ojedinelá agroturistická atrakcia, ktorá stojí za návštevu. Nachádza sa v Považskom Inovci, neďaleko od obce Modrová smerom na Starú Lehotu. Pri ceste sa nachádzajú značky ako Nový Zéland, Pozor klokany. Geograficky jednotlivé časti farmy predstavujú Tasmanovo more, Austráliu, severný a južný ostrov Nového Zélandu, Cookov prieliv. Navyše zvieratá reprezentujú všetky kontinenty sveta, v ktorých sa chovajú hospodárske zvieratá: ovce Romney zastupujú Nový Zéland, klokany Austráliu, búrske capy Afriku, lamy Južnú Ameriku, bizóny Severnú Ameriku, škótsky horský dobytok Európu a ťavy Áziu (zoo-farma.sk). Majiteľ farmy, Dr. Miloš Minár, mal v roku 2009 cez leto angažovaných Maorov z Nového Zélandu, ktorí cez víkendy mali vystúpenia. Okrem toho zabezpečoval pred časom pre návštevníkov lietanie na helikoptére, samozrejme s pilotom :-). Časom pribudol stánok, kde sa dá trochu občerstviť, napr. aj ovčím syrom. Podľa zoofarma.sk je počas víkendov ponúkané tradičné maorské jedlo hangi, ktoré pozostáva z červených zemiakov kumarou, jahňacieho, prípadne iného mäsa a zeleniny. Otvorené je cez víkendy a sviatky od 10-ej do 18-ej, vstupné pre dospelého je 3.5 €. Iné termíny sa dajú dohodnúť (zoo-farma.sk). Ročne navštívi Zoofarmu viac ako 40 000 návštevníkov (údaj v z roku 2010). Maori pred odchodom na Slovensku mali podmienku, chceli aby bol nablízku katolícky kostol. Nábožné spevy počerných zaguľatených protinožcov a temperamentnejšie precítenie viery plnili kostol. Odrazu chodilo aj štyrikrát viac ľudí (Blažej, Štrauch).

Zoofarma Modrová /New Zealand is a farm specializing in extensive breeding of various exotic animals from around the world, representing all continents. In the forest, there is a Maori settlement, and visitors can explore the animals primarily. It is a unique agrotourism attraction well worth a visit. Located in Považský Inovec, near the village of Modrová towards Stará Lehotá. Along the road, you’ll find signs like New Zealand, Watch out for kangaroos. Geographically, different parts of the farm represent the Tasman Sea, Australia, the North and South Islands of New Zealand, Cook Strait. Additionally, the animals represent all continents where farm animals are raised: Romney sheep represent New Zealand, kangaroos Australia, Boer goats Africa, llamas South America, bison North America, Scottish Highland cattle Europe, and cattle Asia (zoo-farma.sk). The farm owner, Dr. Miloš Minár, engaged Maori from New Zealand during the summer of 2009, who had performances on weekends. In addition, he used to provide helicopter flights for visitors, of course, with a pilot :-). Over time, a stall was added where visitors can refresh themselves, for example, with sheep cheese. According to zoofarma.sk, traditional Maori food hangi is offered during weekends, consisting of red potatoes, kumara, lamb, or other meat, and vegetables. It is open on weekends and holidays from 10 am to 6 pm, and the entrance fee for adults is €3.5. Other dates can be arranged (zoo-farma.sk). Zoofarma is visited by over 40,000 visitors annually (data from 2010). Before leaving for Slovakia, the Maori had a condition; they wanted a Catholic church nearby. Religious songs of dark-skinned antipodeans and a more passionate expression of faith filled the church. Suddenly, four times more people attended (Blažej, Štrauch).

Zoofarma Modrová /Te Whenua Kararehe o Modrová /Aotearoa he whenua whakaruruhau mo ngā momo kararehe whakararuruhau i te ao whanui, i runga i te whakaaro ki ngā whenua katoa. Kei roto i te ngahere he kāinga Māori. Ā, ka whakakitehia e te manuhiri nga kararehe i te mōhiohio tuatahi. He whakararuruhau whai mana tēnei, he whakawhiwhi whaihua ki te haere. Kei te whakararuruhau i Považský Inovec, kei te tata atu i te taone o Modrová ki te ara ki Starú Lehotu. I te ara, ka kitea he tohu pēnei i a Aotearoa, Kati ki a koe, ka kitea he otinga. Kei te whakaatu ake ngā wāhi o roto o te whakararuruhau i te Moana o Te Tasman, Ahitereiria, te Moutere Matua me te Moutere Tonga o Aotearoa, te Nuku o Cook. Ahakoa ētahi atu, ko nga kararehe ka whakararuruhau i nga motu katoa o te ao, e whakararuruhia ana nga kararehe whakararuruhau: he hipi Romney mo Aotearoa, he kākāriki mo Ahitereiria, he kape Poraka mo Ahirika, he rāma mo Amerika Tonga, he pipi ma Amerika-ki-te-raki, he kararehe ma i Āwherika, he Kaukarararahu no Eorapa, me ngā kaukararahu no Āhia (zoo-farma.sk). Ko Dr. Miloš Minár te kaiwhakahaere o te whakararuruhau, i muri i te raumati o te tau 2009, ka whakamanahia a Māori mai i Aotearoa, e whakamahia ana i nga raumati ki te whakaputa i nga whakaaturanga i nga whakatūmatakataka. Ahakoa tenei, kua whakararuhia tenei whakatipuranga i te wa o mua, ka whakawhitiwhiti i te kainga, a, ko te ka whakapau kaha, ko te kitea i nga whakawehi kaha, kua whiwhi i te waka whakararuruhau. I runga i te whakaaro a zoofarma.sk, ka whakaratohia i te waikapu i nga raumati te kai tino Māori, e whakapau kaha ana i te kumara whero, te kūmara, te kau o Aotearoa, te kape Poraka, te tīrae rā me te hua whakatūwhera. He whakatuwhera i nga rā o te raumati me nga rā whakatūwhera i te wa o te rā, ka utua te utu ki te tangata nui, he 3.5 €. Ka whakamahia nga rā e whakararuhia ana (zoo-farma.sk). Kei te whakararuruhau a Zoofarmu ki te iwi kaore i te rima tekau mano nga manuhiri ia tau (momo mōhiohio i te tau 2010). I mua i te haerenga ki Aotearoa, ko te whiwhi a nga Maori he inoi, he hiahia ki te whiwhi whare karakia Katorika ki te tata atu. Ko nga waiata whakapau i te wehi a nga rangatira, me te whakapau kaha ake i te whakapono i whakakī i te whare karakia. I te tuatahi, ka whai wahi ano nga tangata (Blažej, Štrauch).

Odkazy:

TOP