2011, Časová línia, Európske mestá, Krajina, Mestá, Mestá, Poľské mestá, Poľsko

Kráľovské mesto Krakov

Hits: 3478

Kra­kov som mal mož­nosť nav­ští­viť na veľ­mi krát­ku dobu. Urči­te sa stal objek­tom môj­ho záuj­mu v najb­liž­ších rokoch. Je dru­hým naj­väč­ším mes­tom Poľ­ska s 800 tisíc­mi oby­va­teľ­mi (top​ky​.sk), jeho roz­lo­ha je 327 km2. V roku 1791 tu žilo 23 591 oby­va­te­ľov, v roku 1900 85 300, v roku 1945 tak­mer 300 000 (wiki­pe­dia). V met­ro­po­lit­nej oblas­ti žije 1.3 mili­ó­na oby­va­te­ľov. Poľ­ské pome­no­va­nie je Kra­ków [kra­kuf], nemec­ké Kra­kau. Leží na hor­nom toku Vis­ly (wiki​pe​dia​.sk). Pome­no­va­nia pochá­dza od knie­ža­ťa Kra­ka (Dlugosz,1961). V Poľ­sku je pova­žo­va­ný za Slo­va­na, avšak veľ­mi prav­de­po­dob­ne to bol Kelt. Jeho kelt­ské meno zne­lo asi Car­ragh (Wiki­pe­dia CZ).

Kra­kov je mes­tom kul­tú­ry, fes­ti­va­lov, celý rok sú na uli­ciach pou­lič­ní muzi­kan­ti v dobo­vých šatách (sme​.sk). Oblasť sta­ré­ho mes­ta spo­lu s his­to­ric­kou zástav­bou je od roku 1978 na zozna­me sve­to­vé­ho kul­túr­ne­ho dedič­stva UNESCO (Wiki­pe­dia CZ). Kra­kov je iba jed­ným zo šies­tich miest na sve­te, v kto­rých je obraz Leonar­da da Vin­ci­ho. Jeho Dáma s hra­nos­ta­jom je vysta­ve­ná v múzeu Czar­to­ryj­ských (sme​.sk).

Počas dru­hej sve­to­vej voj­ny malo mes­to Kra­kov šťas­tie, zosta­lo nepo­ru­še­ný (top​ky​.sk). V Sta­rom mes­te je množ­stvo his­to­ric­kých budov, v celom mes­te je viac ako 6 tisíc his­to­ric­kých objek­tov (wiki​pe​dia​.sk). Col­le­gium Maius je naj­star­šia budo­va uni­ver­zi­ty v Poľ­sku, pochá­dza z 15. sto­ro­čia. Pat­rí jed­nej z naj­star­ších európ­skych uni­ver­zít – Kra­kov­skej jage­lov­skej, zalo­že­nej v roku 1364. Rynek Głó­wny je veľ­ké stre­do­ve­ké trho­vis­ko, naj­väč­šie poľ­ské, dve­sto met­rov širo­ké a 200 met­rov dlhé. Bolo zalo­že­né v roku 1257 (top​ky​.sk). Nachá­dza sa tu kos­tol Pan­ny Márie, kto­ré­ho dve veže sa výraz­ne od seba odli­šu­jú. V stre­de námes­tia sa nachá­dza­jú Sukien­ni­ce (Dom súken­ní­kov), kde sa kedy­si obcho­do­va­lo s tex­ti­lom. Dnes sa tu pre­dá­va­jú reme­sel­né výrob­ky a suve­ní­ry a na pre­zen­tu­je sa poľ­ské výtvar­né ume­nie 19. sto­ro­čia (nomad​.sk).

Marián­sky kos­tol je dru­hý chrám, kto­rý bol zni­če­ný počas tatár­skych nájaz­dov, dneš­ná podo­ba je rekon­štruk­ci­ou z 15. sto­ro­čia (top​ky​.sk). Jeho zvlášt­nos­ťou je jed­no z naj­väč­ších stre­do­ve­kých súso­ší z 15. sto­ro­čia, kto­ré vytvo­ril Wit Stwosz. Tvo­rí ho 12 pozlá­te­ných a polych­ró­mo­va­ných postáv z lipo­vé­ho dre­va, kto­ré sú veľ­mi pre­cíz­ne opra­co­va­né. Na námes­tí sa nachá­dza aj šik­má veža Ratusz, kto­rá je vyso­ká 70 met­rov a jej odchý­le­nie 55 cm spô­so­bi­la vích­ri­ca v roku 1703 (sme​.sk).

Krá­ľov­ský hrad – Wawel je sym­bo­lom Poľ­ska, srd­com poľ­skej his­tó­rie. 500 rokov bol síd­lom poľ­ských krá­ľov. Bol koru­no­vač­ným mes­tom aj potom, čo sa Var­ša­va sta­la hlav­ným mes­tom. Prvá pev­nosť tu stá­la už v 11. sto­ro­čí, dneš­ný hrad pochá­dza zo 16. sto­ro­čia. Wawel­ská kated­rá­la bola dokon­če­ná v roku 1364 (top​ky​.sk). Vo Wawe­li sa nachá­dza obrí zvon Zyg­mun­da, kto­rý je tre­tím naj­ťaž­ším zvo­nom na sve­te. Váži 18 ton, je vyso­ký 199 cm, prie­mer má 242 cm, hru­bý od 7 do 21 cm, na jeho roz­ký­va­nie je tre­ba 10 mužov. Je o 350 rokov star­ší ako Big Ben v Lon­dý­ne. Odlial ho Hans Beham za krá­ľa Žig­mun­da I. Sta­ré­ho v roku 1520. Rozo­zvu­čí sa na Via­no­ce, Nový rok, Veľ­kú noc a na iné nábo­žen­ské sviat­ky (sme​.sk).

Neďa­le­ko od cen­tra sa nachá­dza­jú nezvy­čaj­né tva­ro­va­né kop­ce, kto­ré sa podo­ba­jú na nie­koľ­ko­pos­cho­do­vé tor­ty ozdo­be­né špi­rá­lo­vi­tý­mi chod­ník­mi. Väč­ši­na z nich bola navŕ­še­ná člo­ve­kom s dre­ve­ným zákla­dom. Arche­oló­go­via sa dom­nie­va­jú, že sys­tém kop­cov tvo­rí aký­si astro­no­mic­ký kalen­dár Kel­tov. Naj­viac opra­de­ný poves­ťa­mi je Krze­mi­on­ky – kopec Kra­ku­sakto­rý je mohy­lou dáv­ne­ho vod­cu Kra­ku­sa. Je vyso­ký tak­mer 17 met­rov a bol posta­ve­ný prav­de­po­dob­ne v 7. sto­ro­čí. Z kop­ca Kos­ciusz­ki vám bude ležať pri nohách celý Kra­kov (sme​.sk). 

Kra­kov vzni­kol oko­lo roku 800, bol posta­ve­ný obran­ný hrad Vis­la­nov na kri­žo­vat­ke obchod­ných ciest. Kon­com 9. sto­ro­čia bol súčas­ťou Veľ­kej Mora­vy. V 10. sto­ro­čí bol posta­ve­ný hrad Wawel a oko­lo roku 999 sa mes­to sta­lo súčas­ťou Poľ­ska. V 14. až 16. sto­ro­čí mes­to pre­kvi­ta­lo, bolo hlav­ným mes­tom, od roku 1320 koru­no­vač­ným mes­tom (wiki​pe​dia​.sk). Do roku 1734 (Wiki­pe­dia CZ). Od roku 1795 do 1809 a násled­ne po roku 1846 pat­ri­lo do Rakúsko-​Uhorskej monar­chie. V obdo­bí 1809 – 1815 bol Kra­kov súčas­ťou Var­šav­ské­ho knie­žat­stva. Po roku 1918 je mes­to opäť súčas­ťou Poľ­ska. Po roku 1945 sa vďa­ka prie­my­sel­né­mu stre­dis­ku Nowa Huta stal mes­tom s naj­väč­ším meta­lur­gic­kým závo­dom v Poľ­sku (wiki​pe​dia​.sk).

Povesť o Kra­ko­vi a dra­kov vra­ví, že v dáv­nych dobách sa v ska­lách usa­dil nebez­peč­ný sed­mo­hla­vý drak. Tyra­ni­zo­val oby­va­te­ľov, napá­dal doby­tok, nikto sa jej neve­del posta­viť. Až sa pri­hlá­sil mla­dý kraj­čír. Napl­nil ovcu sírou, poma­zal ju krvou a pred­ho­dil ju dra­ko­vi. Drak ovcu zožral, ale v bru­chu sa mu vznie­til oheň. Pre­to sa šiel napiť vody do Vis­ly. Hlta­vo pil, až vybu­chol. Za odme­nu dostal za ženu prin­cez­nú a kráľ Krak pre­nie­sol svo­je síd­lo na Wawel­ský kopec a zalo­žil mes­to Kra­kov (Zaple­ta­lo­vá).

Kra­kov ponú­ka boha­tý kul­túr­ny prog­ram počas celé­ho roka. V júni sa kona­jú Dni Kra­ko­va s množ­stvo kon­cer­tov, diva­del­ných pred­sta­ve­ní. Laj­ko­nik je veľ­trh ľudo­vé­ho ume­nia a sláv­nosť zalo­že­ná na prí­be­hu plt­ní­ka, kto­rý pora­zil Tatá­rov pre­zle­če­ním sa za chá­na. Zná­me sú orga­no­vé kon­cer­ty na pred­mes­tí v opát­ske Tyniec. Od mája do sep­tem­bra sa koná Bie­ná­le gra­fi­ky. Koniec mája pat­rí Kra­kov­ské­mu fil­mo­vé­mu fes­ti­va­lu, kde sa súťa­ží o cenu Zla­té­ho dra­ka. Osob­nos­ti Kra­ko­wa: fil­má­ri Andr­zej Vaj­da, Roman Polan­ski (top​ky​.sk), astro­nóm, vedec Miku­láš Koper­nik, čes­ký a uhor­ský kráľ Vla­di­slav II. Jage­lov­ský, komor­ský gór Ján III. Tur­zo, pod­ni­ka­teľ a záchran­ca židov Oskar Schind­ler, pápež Ján Pavol II. (Karol Woj­ty­la), herec a reži­sér Jer­zy Stuhr, tenis­t­ka Agniesz­ka Radwan­ska, pilot for­mu­ly 1 Robert Kubi­ca (wiki​pe​dia​.sk). V cen­tre je plno reštau­rá­ií, bis­tier, piz­zé­rií, kaviar­ní a čoko­lá­dov­ní. Na uli­ciach dostať prac­lí­ky – obwar­zan­ky. Množ­stvo nápo­jov zo sla­du a chme­ľu, veľ­mi veľ­ký výber mor­ských rýb a plo­dov, napriek veľ­kej vzdia­le­nos­ti od mora (Fol­ta). Všet­ky uli­ce pek­ne do seba zapa­da­jú, ťaž­ko vás prek­va­pí moder­ná budo­va. Palá­ce, syna­gó­gy, zapria­hnu­té kone vás pre­ne­sú do dáv­nej minu­los­ti. Na pre­chádz­ke mes­tom sa je na čo poze­rať. Nie nadar­mo je Kra­kov pre­zý­va­ný aj mes­tom krá­ľov (Koc­zo­vá).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2009, Časová línia, Európske mestá, Krajina, Mestá, Mestá, Talianske mestá, Taliansko, Zahraničie

Verona – romantické mesto Rómea a Júlie

Hits: 4396

Na plo­che nece­lých 207 km2 žije cca 265 000 oby­va­te­ľov (wikipedia.en). Cez mes­to tečie rie­ka Adi­ža (wiki​pe​dia​.sk). V uli­ci Capel­lo, sto­jí Casa di Giu­liet­ta, stre­do­ve­ký meš­tian­sky dom, kto­rý pat­ril rodu Capu­le­tov – vo dvo­re je „Júli­in bal­kón“ (wikipedia.cs). Aré­na vo Vero­ne je tre­tí naj­väč­ší rím­sky amfi­te­áter v Talian­sku. Počas leta sa v ňom koná množ­stvo pred­sta­ve­ní (vero​na​.me). Mes­to Vero­na leží na seve­re Talianska.

V roku 550 pred n. l. Vero­nu doby­li Galo­via, kmeň Ceno­ma­nen (wiki​pe​dia​.sk). V roku 30 tu císař Augus­tus dal posta­viť amfi­te­áter (wikipedia.cs). V roku 452 mes­to vyplie­nil Atti­la. V roku 489 tu ger­mán­ske­ho Odo­ake­ra pora­zil ostro­gót­sky kráľ Teodo­rich Veľ­ký, kto­rý si tu zria­di rezi­den­ciu (wiki​pe​dia​.sk). Posled­ným lom­bard­ským krá­ľom tu bol Adal­gi­sus, kto­rý do roku 774 odo­lá­val nájaz­dom Karo­la Veľ­ké­ho, kto­rý krá­ľov­stvo zni­čil. Neskôr tu síd­li­li fran­ko­via, kto­rí odtiaľ­to ovlá­da­li sever­né Talian­sko (wikipedia.cs). V roku 1117 pos­tih­lo mes­to veľ­ké zeme­tra­se­nie, po ňom bola Vero­na výraz­ne pre­sta­va­ná. V 15. a v 16. sto­ro­čí pôso­bi­la vo Vero­ne sláv­na maliar­ska ško­la (wikipedia.cs). Samos­tat­nosť Vero­na zís­ka­la začiat­kom 12. sto­ro­čia (wiki​pe​dia​.sk). Od roku 1404 pat­ri­lo mes­to Benát­kám. V roku 1797 ju dobyl Napo­le­on I., kto­rý ju však pre­dal Rakús­ku. V roku 1866 bolo Benát­sko pri­po­je­né ku zjed­no­te­né­mu Talian­sku (wikipedia.cs).

Osob­nos­ti mes­ta: maliar a vedec Leonar­do Da Vin­ci, cyk­lis­ta Damia­no Cune­go, Romeo Mon­ta­gue a Juliet Capu­let – fik­tív­ny hrdi­no­via zo Sha­kes­pe­a­ro­vej drá­my Romeo a Júlia (wikipedia.en), Dan­te Alig­hie­ri (wikipedia.cs).

Odka­zy:

Use Facebook to Comment on this Post

2009, Časová línia, Krajina, Mestá, Taliansko, TOP, Zahraničie

Taliansko

Hits: 7581

Kra­ji­na v tva­re čiž­my, kto­rá vychá­dza z kon­ti­nen­tu a z ostat­ných strán je obklo­pe­ná Stre­do­zem­ným morom. Talian­sko má sláv­nu his­tó­riu, kto by nepoz­nal sta­ro­ve­ký Rím, obdo­bie anti­ky, Nera, Mar­ca Aure­lia, Cézara?

V Talian­sku žije viac ako 60 mili­ó­nov oby­va­te­ľov na plo­che 301 230 km2. Má nie­koľ­ko ostro­vov: Síci­liu, Sar­dí­niu, Elbu, Cap­ri, Tre­mi­ti a Ischiu (Wiki​pe​dia​.sk). Väč­ši­na Talian­ska je Ape­nin­ským polo­os­tro­vom. Na seve­re sa vypí­na­jú Alpy, na hra­ni­ciach s Fran­cúz­skom je naj­vyš­ší vrch Euró­py Mont Blanc. Cez polo­os­trov sa tiah­nu Ape­ni­ny. Na ostro­voch sú čin­né sop­ky Vezuv, Etna, Strom­bo­li (Wiki​pe​dia​.sk).

Pomer­ne veľ­ké zastú­pe­nie majú národ­nos­ti okrem domá­cej, kto­rá tvo­rí tak­mer 93 % popu­lá­cie. A to naj­mä rumu­ni, seve­ro­af­ri­ča­nia, albán­ci, čína­nia, ukra­jin­ci. Veľ­ké mes­tá Talian­ska: Rím (Rome), Milá­no (Milan), Neapol, Turín, Paler­mo, Janov (Genoa), Bolog­na, Flo­ren­cia, Bari, Cata­nia, Benát­ky (Veni­ce), Vero­na, Mes­si­na, Pado­va (Padua) (Wiki­pe­dia ENG). Regi­ó­ny Talian­ska: Abruz­zo, Basi­li­ca­ta, Kaláb­ria, Cam­pa­nia, Emi­lia Romag­na, Friu­li Vene­zia Giu­lia, Lazio, Ligu­ria, Lom­bar­dia, Mar­che, Moli­se, Pie­mon­te, Pug­lia, Sar­dí­nia, Sicí­lia, Tos­kán­sko, Tren­ti­no – Alto Adi­ge, Umbria, Val­le d‘Aousta, Vené­cia (dovo​len​ka​ta​lian​sko​.sk). Rím je síd­lom pápe­ža. Veľ­mi zná­ma je veta: “Všet­ky ces­ty vedú do Ríma”.

V sta­ro­ve­ku na úze­mí Talian­ska exis­to­va­li mest­ské štá­ty čias­toč­ne zalo­že­ných na gréc­kej kolo­ni­zá­cii a etrus­ké mes­tá. V 8. sto­ro­čí vzni­kol Rím, kto­rý zažil veľ­kú slá­vu a tešil sa jej viac ako tisíc rokov. Zani­kol v roku 476 (Wiki​pe​dia​.cz). V sta­ro­ve­ku (264 – 144 pred n. l.) počas pún­skym vojen Féni­ča­nia z Kar­tá­ga bojo­va­li pro­ti Rima­nom. V rokoch 73 – 71 pred n. l. pre­beh­lo Spar­ta­ko­ve povs­ta­nie. Spar­ta­kus bol gla­diá­tor (Pet­ra Sur­mo­vá). 

Nie­kto­rí zo sláv­nych vlád­cov Ríma: Augus­tus, Tibe­rius, Cali­gu­la, Clau­dius, Nero, Vitel­lius, Ves­pa­sian, Titus, Ner­va, Tra­jan, Had­rian, Anto­ni­nus Pius, Lucius Verus, Mar­cus Aure­lius, Com­mo­dus, Per­ti­nax, Sep­ti­mus Seve­rus, Vale­rian, Gal­lie­nus, Quin­til­lus, Taci­tus, Flo­ria­nus, Dioc­le­tian, Fla­vius Vale­rius Seve­rus, Lici­nius, The­odo­sius, Romu­lus Augus­tu­lus (List of Roman empe­rors). Zná­mi hudob­ní skla­da­te­lia: Gia­co­mo Puc­ci­ni, Clau­dio Mon­te­ver­di, Arcan­ge­lo Corel­li, Anto­nio Vival­di, Gioac­chi­no Ros­si­ni, Nico­lo Paga­ni­ni, Giu­sep­pe Ver­di, Gae­ota­no Doni­zet­ti. Zná­mi malia­ri: Miche­lan­ge­lo, Leonar­do da Vin­ci, Dona­tel­lo, Bot­ti­cel­li, Cara­vag­gio, Titian, Rap­ha­el, spi­so­va­te­lia: Dan­te Alig­hie­ri, Giovan­ni Boc­cac­cio, Torqu­ato Tas­so, filo­zo­fo­via: Gior­da­no Bru­no, Nic­co­lo Machia­vel­li, fil­má­ri: Vit­to­rio De Sica, Fede­ri­co Fel­li­ni, Pier Paolo Paso­li­ni, Luchi­no Vis­con­ti, Miche­lan­ge­lo Anto­ni­oni, Ser­gio Leone, ved­ci: Leonar­do da Vin­ci, Gali­leo Gali­lei, Enri­co Fer­mi, Giovan­ni Dome­ni­co Cas­si­ni, Ales­san­dro Vol­ta, Leonar­do Pisa­no Fibo­nac­ci, Camil­lo Gol­gi, Gug­liel­mo Mar­co­ni (Wiki­pe­dia ENG).

Sve­to­zná­me sú mód­ne znač­ky Guc­ci, Pra­da, Ver­sa­ce, Valen­ti­no, Arma­ni (world​cat​.org), Benet­ton (Dela­na Miko­lá­šo­vá), ape­ri­tí­vy: Cin­za­no, Mar­ti­ni, Cam­pa­ri, syry: moz­za­rel­la, gor­gon­zo­la, par­mi­gia­no, (Dela­na Miko­lá­šo­vá), fut­ba­lo­vé klu­by: Juven­tus Turín, AC Milá­no, Lazio Rím, Inter Milá­no, AC Par­ma, SSC Neapol.

Nie­kto­ré príspevky

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post