2006, 2006-2010, 2008, 2009, 2011-2015, 2012, Časová línia, Ľudia, Umenie, Vystúpenia

Folklór – kultúrne dedičstvo

skala
Hits: 5680

Folk­lór je z anglic­ké­ho folk lore – ľudo­vé zna­los­ti. Môže byť pova­hy slo­ves­nej, hudob­nej, dra­ma­tic­kej aj taneč­nej. Folk­lór­ne pre­ja­vy sa zača­li vytrá­cať s nástu­pom moder­nej tech­ni­ky. Zápis tex­tu a schop­nosť jeho číta­nia zaprí­či­nil men­ší pries­tor pre ľudo­vú tvor­bu (Wiki​pe​dia​.cz). Štú­di­om folk­ló­ru sa zaobe­rá folk­lo­ris­ti­ka. Na svo­je kro­je, pies­ne, zvy­ky, tan­ce sú jed­not­li­vé oblas­ti, obce pyš­né. Pre­zen­tá­cie folk­lór­nych zvy­kov jed­not­li­vých regi­ó­nov pre­bie­ha­jú na folk­lór­nych fes­ti­va­loch. Napr. vo Východ­nej, Myja­ve, Det­ve (Wiki​pe​dia​.sk). Z ľudo­vej hud­by čer­pa­jú inšpi­rá­ciu aj hudob­ní skla­da­te­lia váž­nej hud­by. V minu­los­ti napr. Edvard Hage­rup Grieg, Anto­nín Dvo­řák, Franz Liszt, Béla Bar­tók. Glo­bál­ny vplyv pôvod­ne ľudo­vej hud­by v 20. sto­ro­čí mala hud­ba čer­noš­ských komu­nít v USA. Šlo o pies­ňo­vú for­mu so špe­ci­fic­kou pen­ta­to­nic­kou moda­li­tou, cha­rak­te­ris­tic­ký­mi dva­násť­tak­to­vý­mi akor­dic­ký­mi postup­mi a sys­té­mom otáz­ka – odpo­veď v zbo­ro­vom spe­ve. V 19. sto­ro­čí bola táto for­ma nazva­ná blu­es. Zná­my je z neskor­šej doby vzá­jom­ný vplyv roc­ko­vej a folk­o­vej hud­by (Wiki​pe​dia​.cz). Pomer­ne zná­ma čes­ká hudob­ná sku­pi­na, kto­rá sa radí ku popu­lár­nej hud­be a má v sebe veľa prv­kov ľudo­vej hud­by je Čecho­mor, prí­pad­ne Fle­ret. Na Slo­ven­sku pôso­bí SĽUK – Slo­ven­ský ľudo­vý ume­lec­ký súbor, Lúč­ni­ca. Boha­tú tra­dí­ciu u nás majú folk­lór­ne sláv­nos­ti, napr. Folk­lór­ne sláv­nos­ti pod Poľa­nou, Det­vian­sky medzi­ná­rod­ný fes­ti­val ľudo­vej hud­by, tan­ca a spe­vu, Pod­ro­háčs­ke folk­lór­ne sláv­nos­ti v Zuber­ci, Mar­tin­ské Dožin­ky, Východ­ná (sko​vak​si​te​.com). Veľ­mi zná­mym zosku­pe­ním morav­skej folk­lór­nej sku­pi­ny je Hra­diš­ťan, s impo­zant­ným Jiřím (Jurou) Pav­li­com, kto­rý sa venu­je aj iným žán­rom. Pre mňa je doslo­va médi­om, akých svet veľa nemá. Naj­mä po roku 2000 sa tro­chu chva­la­bo­hu zača­li meniť pri­ori­ty a opäť oži­li tra­dič­né remes­lá, aspoň na rôz­nych jar­mo­koch, fes­ti­va­loch, iných kul­túr­nych a spo­lo­čen­ských podu­ja­tiach. V Nit­re sa koná kaž­do­roč­ne Jar­mok ľudo­vých reme­siel. V Bra­ti­sla­ve, v Kež­mar­ku a v Pieš­ťa­noch sa zalo­ži­la tra­dí­cia fes­ti­va­lov tra­dič­ných reme­siel, snáď aj v iných mes­tách. Mám pocit, že sa začí­na tro­chu viac aj opäť vážiť tra­dič­ná archi­tek­tú­ra v skan­ze­noch, v Pod­bie­li, v Pri­by­li­ne, v Mar­ti­ne.

Folk­lór comes from the English term ​“folk lore,” which trans­la­tes to folk kno­wled­ge. It encom­pas­ses ver­bal, musi­cal, dra­ma­tic, and dan­ce tra­di­ti­ons. Folk­lo­ric expres­si­ons began to fade with the advent of modern tech­no­lo­gy. The abi­li­ty to wri­te and read text led to less spa­ce for folk cre­a­ti­on (Wiki​pe​dia​.cz). The stu­dy of folk­lo­re falls under the domain of folk­lo­ris­tics. Dif­fe­rent regi­ons and com­mu­ni­ties take pri­de in the­ir tra­di­ti­onal cos­tu­mes, songs, cus­toms, and dan­ces. Pre­sen­ta­ti­ons of folk tra­di­ti­ons from vari­ous regi­ons often take pla­ce at folk­lo­re fes­ti­vals, such as tho­se in Východ­ná, Myja­va, and Det­va (Wiki​pe​dia​.sk).

Indi­vi­du­al com­po­sers of clas­si­cal music draw ins­pi­ra­ti­on from folk music. In the past, figu­res like Edvard Hage­rup Grieg, Anto­nín Dvo­řák, Franz Liszt, and Béla Bar­tók were influ­en­ced by folk music. In the 20th cen­tu­ry, the glo­bal impact of ori­gi­nal­ly folk music was evi­dent in the music of Afri­can Ame­ri­can com­mu­ni­ties in the USA. This form, cha­rac­te­ri­zed by a spe­ci­fic pen­ta­to­nic moda­li­ty, dis­tinc­ti­ve twelve-​bar chord prog­res­si­ons, and call-​and-​response pat­terns in cho­ral sin­ging, was ter­med ​“blu­es” in the 19th cen­tu­ry. Later on, the­re was a well-​known cross-​influence bet­we­en rock and folk music (Wiki​pe​dia​.cz).

In the Czech Repub­lic, the rela­ti­ve­ly well-​known musi­cal group blen­ding popu­lar music with ele­ments of folk music inc­lu­des Čecho­mor and Fle­ret. In Slo­va­kia, the­re are pro­mi­nent folk artis­tic ensem­bles like SĽUK (Slo­vak Folk Art Ensem­ble) and Lúč­ni­ca. Folk­lo­re fes­ti­vals, such as Folk­lo­re Fes­ti­vals under Poľa­na, the Det­va Inter­na­ti­onal Fes­ti­val of Folk Music, Dan­ce, and Song, Pod­ro­háč Folk­lo­re Fes­ti­vals in Zube­rec, Mar­tin­ské Dožin­ky, and Východ­ná, con­tri­bu­te to the rich tra­di­ti­on (sko​vak​si​te​.com).

A notab­le Mora­vian folk group is Hra­diš­ťan, led by the impres­si­ve Jiří (Jura) Pav­li­ca, who also explo­res other gen­res. For me, it is a true medium that the world does not have enough of. Espe­cial­ly after 2000, thank­ful­ly, pri­ori­ties have star­ted to shift, and tra­di­ti­onal crafts have expe­rien­ced a revi­val, at least at vari­ous fairs, fes­ti­vals, and other cul­tu­ral and social events. In Nit­ra, the Fes­ti­val of Folk Crafts takes pla­ce annu­al­ly. In Bra­ti­sla­va, Kež­ma­rok, and Pieš­ťa­ny, a tra­di­ti­on of fes­ti­vals celeb­ra­ting tra­di­ti­onal crafts has been estab­lis­hed, and hope­ful­ly, in other cities as well. I feel that tra­di­ti­onal archi­tec­tu­re is begin­ning to be valu­ed more again, espe­cial­ly in open-​air muse­ums like Pod­biel, Pri­by­li­na, and Martin.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2005, 2006, 2006-2010, 2008, 2009, 2011-2015, 2012, 2014, Časová línia, Do roku 2005, Oslavné, Piešťanské reportáže, Reportáže

Otvorenie letnej kúpeľnej sezóny v Piešťanoch

skala
Hits: 9862

Kaž­do­roč­ne sa v Pieš­ťa­noch otvá­ra kúpeľ­ná sezó­na v prvý júno­vý víkend. Orga­ni­zá­to­ri vždy pri­pra­via spo­lo­čen­ský a kul­túr­ny program.

Rok 2012 – Súčas­ťou podu­ja­tia boli aj pre­te­ky dra­čích lodí medzi mos­ta­mi. Sta­rým a Kolo­nád­nym mostom.

Rok 2009 – V roku 2009 sa v prvý júno­vý víkend kona­li voľ­by do európ­ske­ho par­la­men­tu, pre­to sa ten­to­krát Otvo­re­nie kona­lo týž­deň pred­tým ako obvykle.

Eve­ry year, the bat­hing sea­son in Pieš­ťa­ny starts on the first wee­kend of June. Orga­ni­zers alwa­ys pre­pa­re a social and cul­tu­ral program.

Jedes Jahr beginnt in Pieš­ťa­ny am ers­ten Juni­wo­che­nen­de die Bade­sai­son. Die Orga­ni­sa­to­ren bere­i­ten immer ein gesells­chaft­li­ches und kul­tu­rel­les Prog­ramm vor.

Year 2012 – Part of the event were also dra­gon boat races bet­we­en the brid­ges. Old and Kolo­nád­ny Bridge.

Jahr 2012 – Teil der Verans­tal­tung waren auch Dra­chen­bo­ot­ren­nen zwis­chen den Brüc­ken. Alte und Kolo­nád­ny Brücke.

Year 2009 – In 2009, the Euro­pe­an Par­lia­ment elec­ti­ons took pla­ce on the first wee­kend of June, so the Ope­ning took pla­ce a week ear­lier than usu­al this time.

Jahr 2009 – Im Jahr 2009 fan­den die Wah­len zum Euro­pä­is­chen Par­la­ment am ers­ten Juni­wo­che­nen­de statt, daher fand die Eröff­nung die­ses Mal eine Woche früher als gewöhn­lich statt.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2007, 2009, Časová línia, Hudba, Ľudia, Umenie, Zábava

Muzikanti, hudobníci

skala
Hits: 5892

Muzi­kan­ti a hudob­ní­ci zohrá­va­jú neza­stu­pi­teľ­nú úlo­hu v kul­tú­re a spo­loč­nos­ti. Ich vášeň a talent pre hud­bu pri­dá­va­jú zvuk a meló­diu do náš­ho kaž­do­den­né­ho živo­ta. Hud­ba je uni­ver­zál­nym jazy­kom, a hudob­ní­ci sú jej pre­kla­da­teľ­mi. Ich schop­nosť vyjad­ro­vať emó­cie a poci­ty pro­stred­níc­tvom hud­by umož­ňu­je ľuďom pre­ží­vať rôz­ne emo­ci­onál­ne sta­vy a pri­pá­jať sa k hlbo­kým citom. Muzi­kan­ti pris­pie­va­jú k boha­tej roz­ma­ni­tos­ti hudob­ných žán­rov a kul­túr­nych tra­dí­cií. Ich rôz­no­ro­dé štý­ly a vply­vy z rôz­nych čas­tí sve­ta pri­dá­va­jú hud­be šír­ku a fareb­nosť. Hudob­ní­ci hrá­va­jú kľú­čo­vú úlo­hu na kon­cert­ných pódiách a v klu­boch, posky­tu­júc spo­lo­čen­skú zába­vu a umož­ňu­júc komu­ni­tám spo­jiť sa cez hudob­né uda­los­ti a festivaly.

Sklad­ba a inter­pre­tá­cia hud­by sú for­ma­mi ume­lec­ké­ho vyjad­ro­va­nia. Muzi­kan­ti sú tvor­ca­mi, kto­rí vytvá­ra­jú die­la, kto­ré môžu trvať a ovplyv­niť gene­rá­cie. Muzi­kan­ti čas­to vyuču­jú a inšpi­ru­jú ďal­ších, pre­ná­ša­júc svo­je zna­los­ti a vášeň na ďal­šie gene­rá­cie. Hudob­né vzde­lá­va­nie posky­tu­je štu­den­tom prí­le­ži­tosť roz­ví­jať svoj hudob­ný talent a poro­zu­mieť kom­plex­nos­ti hud­by. Hud­ba má tera­pe­utic­ký poten­ciál, a pre­to muzi­kan­ti čas­to pra­cu­jú v oblas­ti hudob­nej tera­pie, pomá­ha­júc ľuďom zvlá­dať stres, bolesť a iné emo­ci­onál­ne výzvy. Pre mno­hých muzi­kan­tov je hud­ba aj spô­so­bom živo­ta a pro­fe­si­onál­nou kari­é­rou. Kon­cer­to­va­nie, nahrá­va­nie, kom­po­no­va­nie a iné aspek­ty hudob­né­ho prie­mys­lu tvo­ria ich den­ný život. Muzi­kan­ti teda nie sú len tvor­ca­mi zvu­ku, ale aj kata­ly­zá­tor­mi kul­túr­nych zmien a spo­jo­va­teľ­mi ľudí pro­stred­níc­tvom uni­ver­zál­nej jazy­ko­vej for­my – hudby.

Musi­cians and per­for­mers play an irrep­la­ce­ab­le role in cul­tu­re and socie­ty. The­ir pas­si­on and talent for music add sound and melo­dy to our eve­ry­day lives. Music is a uni­ver­sal lan­gu­age, and musi­cians are its trans­la­tors. The­ir abi­li­ty to express emo­ti­ons and fee­lings through music allo­ws peop­le to expe­rien­ce vari­ous emo­ti­onal sta­tes and con­nect with deep sen­ti­ments. Musi­cians con­tri­bu­te to the rich diver­si­ty of musi­cal gen­res and cul­tu­ral tra­di­ti­ons. The­ir diver­se sty­les and influ­en­ces from dif­fe­rent parts of the world add bre­adth and vib­ran­cy to music. Musi­cians play a key role on con­cert sta­ges and in clubs, pro­vi­ding social enter­tain­ment and allo­wing com­mu­ni­ties to come toget­her through musi­cal events and festivals.

Com­po­si­ti­on and inter­pre­ta­ti­on of music are forms of artis­tic expres­si­on. Musi­cians are cre­a­tors who pro­du­ce works that can endu­re and influ­en­ce gene­ra­ti­ons. They often teach and ins­pi­re others, pas­sing on the­ir kno­wled­ge and pas­si­on to futu­re gene­ra­ti­ons. Music edu­ca­ti­on pro­vi­des stu­dents with the oppor­tu­ni­ty to deve­lop the­ir musi­cal talent and unders­tand the com­ple­xi­ty of music. Music has the­ra­pe­utic poten­tial, and musi­cians often work in the field of music the­ra­py, hel­ping peop­le cope with stress, pain, and other emo­ti­onal chal­len­ges. For many musi­cians, music is not just a pro­fes­si­on but a way of life. Per­for­ming, recor­ding, com­po­sing, and other aspects of the music indus­try sha­pe the­ir dai­ly lives. Musi­cians are not only cre­a­tors of sound but also cata­lysts for cul­tu­ral chan­ge and con­nec­tors of peop­le through the uni­ver­sal lan­gu­age of music.

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Hontianske, Ľudia, Oslavné, Reportáže, Slovenské, Vystúpenia

Salamandrové slávnosti v Banskej Štiavnici

skala
Hits: 4501

V Ban­skej Štiav­ni­ci sa kaž­do­roč­ne kona­jú osla­vy mes­ta – tzv. Sala­man­dro­vé dni. V roku 2009 som bol prí­tom­ný počas posled­né­ho dňa také­ho­to podu­ja­tia. Bol som sved­kom okrem iné­ho divad­la pre deti, čoho­si ako jar­mo­ku a via­ce­rých vystú­pe­ní hudob­ní­kov. Na foto­gra­fiách je ľudo­vá hud­ba z maďar­ské­ho Sop­ro­nu, s kto­rým ma mes­to Ban­ská Štiav­ni­ca dlho­roč­nú spo­lu­prá­cu. Pote­ši­li ma svo­jou vese­los­ťou. Na jar­mo­ku bola aj časť, kde sa pre­zen­to­va­la Sop­ron. Neskôr ma upú­ta­la čes­ká sku­pi­na Ter­ne Čhave.

Sala­man­der bol pôvod­ne sláv­nost­ný sprie­vod poslu­chá­čov ban­skoš­tiav­nic­kej aka­dé­mie. Konal sa vždy po zotme­ní, vo svet­le baníc­kych kaha­nov a fakieľ. Po roku 1919, kedy sa odsťa­ho­va­la Vyso­ká ško­la baníc­ka a les­níc­ka do Šop­ro­nu, boha­tý spo­lo­čen­ský život pre­stal. K obno­ve­niu doš­lo po roku 1935. Po 2. sve­to­vej voj­ne sa tra­dí­cia sala­man­dro­vých sprie­vo­dov obno­vi­la 10.9.1949. Do roku 1993 sa však usku­toč­nil iba 8 krát. Od roku 1993 sa koná kaž­do­roč­ne v dru­hý sep­tem­bro­vý týž­deň. Názov je odvo­de­ný pod pohy­bu sala­man­dry škvr­ni­tej. Napo­dob­ňu­júc jej pohyb pre­chá­dza sprie­vod z jed­nej stra­ny uli­ce na dru­hú, čo pri osvet­ľo­va­ní dobo­vý­mi svie­tid­la­mi vytvá­ra pôso­bi­vé divad­lo. V sprie­vo­de sa pohy­bu­je 580 postáv, kto­ré zná­zor­ňu­jú hlav­ne prá­cu a život oby­va­te­ľov mes­ta. Sprie­vod sa pohy­bu­je poma­ly a dôs­toj­ne, vlní sa z jed­nej stra­ny uli­ce na dru­hú (ban​skas​tiav​ni​ca​.sk).

In Ban­ská Štiav­ni­ca, the annu­al celeb­ra­ti­on of the city, kno­wn as Sala­man­der Days, takes pla­ce. In 2009, I was pre­sent during the last day of this event. I wit­nes­sed vari­ous acti­vi­ties, inc­lu­ding a chil­dre­n’s the­a­ter, a fair-​like event, and seve­ral musi­cal per­for­man­ces. The pho­tos fea­tu­re folk music from the Hun­ga­rian town of Sop­ron, with which Ban­ská Štiav­ni­ca has a long­stan­ding par­tners­hip. They deligh­ted me with the­ir che­er­ful­ness. The­re was also a part of the fair whe­re Sop­ron was pre­sen­ted. Later, the Czech group Ter­ne Čha­ve caught my attention.

Ori­gi­nal­ly, the Sala­man­der was a fes­ti­ve pro­ces­si­on of stu­dents from the Ban­ská Štiav­ni­ca Aca­de­my. It alwa­ys took pla­ce after dusk, illu­mi­na­ted by mine­r’s lamps and tor­ches. After 1919, when the Mining and Fores­try Uni­ver­si­ty moved to Sop­ron, the rich social life cea­sed. It was revi­ved after 1935. After World War II, the tra­di­ti­on of Sala­man­der pro­ces­si­ons was res­to­red on Sep­tem­ber 10, 1949. Howe­ver, until 1993, it only occur­red eight times. Sin­ce 1993, it has been held annu­al­ly in the second week of Sep­tem­ber. The name is deri­ved from the move­ment of the spot­ted sala­man­der. Mimic­king its move­ment, the pro­ces­si­on cros­ses the stre­et, cre­a­ting a cap­ti­va­ting the­a­ter with peri­od ligh­ting. The para­de inc­lu­des 580 figu­res, main­ly depic­ting the work and life of the city­’s inha­bi­tants. The pro­ces­si­on moves slo­wly and gra­ce­ful­ly, undu­la­ting from one side of the stre­et to the other (ban​skas​tiav​ni​ca​.sk).

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2006-2010, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, 2014, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Mestá, Mestá, Noc, Piešťanské reportáže, Považské, Reportáže, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Vianoce v Piešťanoch

skala
Hits: 5441

Via­no­ce v Pieš­ťa­noch, kto­ré sú zná­me svo­ji­mi lie­či­vý­mi ter­mál­ny­mi pra­meň­mi, vytvá­ra­jú špe­ci­fic­kú atmo­sfé­ru počas sviat­kov. Cen­trum mes­ta sa pre­me­ní na malý via­noč­ný trh s ruč­ne vyro­be­ný­mi dar­ček­mi, via­noč­ný­mi ozdo­ba­mi a tra­dič­ným jed­lom. Ľudia sa tu stre­tá­va­jú, aby si vychut­na­li via­noč­nú atmo­sfé­ru a poroz­prá­va­li sa. Uli­ce a námes­tia sú ozdo­be­né via­noč­ným osvet­le­ním, kona­jú sa rôz­ne via­noč­né kon­cer­ty, hudob­né a kul­túr­ne podu­ja­tia, via­noč­né pred­sta­ve­nia. V kos­to­loch pre­bie­ha­jú via­noč­né boho­služ­by, pol­noč­né omše. Tra­dič­né via­noč­né jed­lá, ako kapust­ni­ca, medov­ní­ky a kapor sa obja­vu­jú na sto­loch rodín počas sviat­kov. Večer sa roz­dá­va­jú dar­če­ky, rodi­ny majú spo­loč­né stret­nu­tie, prí­pad­ne aj s priateľmi.

Chris­tmas in Pieš­ťa­ny, kno­wn for its hea­ling ther­mal springs, cre­a­tes a spe­ci­fic atmo­sp­he­re during the holi­da­ys. The city cen­ter trans­forms into a small Chris­tmas mar­ket with hand­ma­de gifts, Chris­tmas deco­ra­ti­ons, and tra­di­ti­onal food. Peop­le gat­her here to enjoy the Chris­tmas atmo­sp­he­re and enga­ge in con­ver­sa­ti­ons. Stre­ets and squ­ares are ador­ned with Chris­tmas lights, vari­ous Chris­tmas con­certs, musi­cal and cul­tu­ral events, and Chris­tmas per­for­man­ces take pla­ce. Chur­ches host Chris­tmas ser­vi­ces and mid­night mas­ses. Tra­di­ti­onal Chris­tmas dis­hes such as kapust­ni­ca, gin­gerb­re­ad, and carp appe­ar on fami­ly tab­les during the holi­da­ys. In the eve­ning, gifts are exchan­ged, fami­lies come toget­her for a sha­red celeb­ra­ti­on, possib­ly with friends as well.

TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post