Značka: Dianthus praecox

2006, 2006-2010, 2008, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, 2015, Časová línia, Devínské Karpaty, Hrady, Krajina, Malé Karpaty, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Záhorie, Zrúcaniny

Hrad Devín

10/06/202107/03/2024 skala

Známe zrúcaniny hradu Devín, ležiace na skalnom brale nad sútokom Moravy a Dunaja, patria k významným pamätníkom slovenskej minulosti (bratislava.sk). Za vlády Trajána a Valentiana I. bola na Devíne predsunutá rímska strážna stanica. Opevnenie vybudovala rímska posádka a bolo súčasťou hraničného obranného systému Rímskej ríše – Limes romanus (devin.sk). Na hradnej výšine existovala významná keltská osada už od začiatku posledného storočia pred n.l.. (slovenskehrady.sk). Mimoriadne významná strategická poloha, známa už Keltom a Rimanom, bola príčinou aj k založeniu mohutného slovanského hradiska na hradnom návrší, ktoré sa roku 864 prvý raz písomne uvádza pod menom Dowina (bratislava.sk), čo znamená deva, dievča (devin.sk). Najstaršie stopy po Slovanoch pochádzajú z 8. storočia, vyskytujú sa ne celej ploche centrálneho hradiska, z čoho si možno utvoriť predstavu o intenzívnej sídliskovej zástavby. Dodnes sa zachovali zvyšky zemného valu na severnej strane hradiska, ktorý bol vybudovaný už v rímskej dobe. Slovania ho spevnili drevenou palisádou (slovenskehrady.sk).

V 9. storočí tu sídlil Mojmír, Rastislav aj Svätopluk, ktorý tu v roku 871 porazil Nemcov (kastiel.org). Z letopisov vyplýva, že na Devíne sa opevnilo veľkomoravského knieža Rastislav, ktorý hľadal útočisko pred východofranským kráľom Ľudovítom Nemcom (i15.cz). V období Veľkomoravskej ríše to bol najvýznamnejší pohraničný hrad (bratislava.sk). Toto rozsiahle hradisko, chránené od Dunaja vysokým bralom a od severovýchodu priekopami a zemnými valmi, bolo v období Veľkej Moravy jednou z najdôležitejších pevností proti expanzii Franskej ríše (bratislava.sk). Po roku 892 bol Devín jedným z dôležitých bodov reťaze obranných hradísk proti útokom starých Maďarov z potiských oblastí (slovenskehrady.sk). Po zániku Veľkej Moravy nadobudol Devín strategický význam v 13. storočí, v období rakúsko-uhorských bojov o Devínsku bránu. Na hradnom kopci vznikol menší kamenný pohraničný strážny hrad (wikipedia sk). V roku 1272 ovládol hrad Přemysl Otakar, ktorý zvíťazil nad uhorským kráľom Štefanom (kastiel.org).

K rozsiahlejšej výstavbe potom prišlo až v roku 1460, keď sa stali vlastníkmi hradu grófi zo Svätého Jura a Pezinka. Horný hrad prestavovali a iné úpravy v dôsledku tureckého nebezpečenstva vykonali Báthoryovci, ktorí boli majiteľmi v rokoch 1527 – 1606. Posledné opevňovacie práce sa viažu rovnako ku Turkom a ku Pálfyovcom v druhej polovici 17. storočia. Po zániku tureckého nebezpečenstva sa Devín začal v 18. storočí rozpadávať, k čomu prispel (wikipedia sk) v máji 1809 Napoleon, ktorý obsadil Viedeň a v júni vyhodil hrad do povetria. Odvtedy je v ruinách. Jeho slávu oživil v roku 1836 Ľudovít Štúr, pre ktorého bol Devín symbolom slovanskej vzájomnosti a národného uvedomenia (sazp.sk). Od čias slovenského národného hnutia, po štúrovských vychádzkach na hradné zrúcaniny, sa Devín stal pre svoju veľkomoravskú tradíciu symbolom nielen dávnej slovanskej slávy, ale aj symbolom slovanskej družby a priateľstva medzi národmi. Zrúcanina hradu Devín je národná kultúrna pamiatka a spravuje ju mestské múzeum v Bratislave (bratislava.sk).

Na hrade sa nachádzajú pozostatky rímskej stavby. Jedna z nich sa nachádza na hornom nádvorí, pred vstupom do expozičnej interiérovej časti. Citujem z informačnej tabule, ktorá sa nachádza pri týchto pozostatkoch. “Objavili ju počas archeologického výskumu v 30. rokoch 20. storočia. Podstatná časť nálezov bola zničená počas II. svetovej vojny. Zistilo sa, že stavba pozostáva zo štyroch miestností, z ktorých jedna je zakončená apsidou orientovanou na juh. Na základe stavebnej techniky sa môže datovať do 3. storočia – obdobie vlády dynastie Severovcov, s nasledujúcou prestavbou, ktorá sa mohla realizovať za vlády cisára Valentiniána I. (364 – 375).” Budovu možno charakterizovať ako súčasť civilnej usadlosti (Informačná tabuľa na Devíne). V rokoch 1921 – 1922 vo východnej časti hradiska objavili a neskôr identifikovali veľkomoravský kostol datovaný do 10 – 11. storočia (apsida.sk).

Západné Karpaty vznikli v dôsledku kolízie africkej a eurázijskej platne. Malé Karpaty a Hundsheimské vrchy sú ich súčasťou. V kotlinách sa postupne vytvoril riečny systém Dunaja a Moravy. A práve nad sútokom spomínaných riek sa nachádza bralo Devínskeho hradu. Predstavuje vyzdvihnutú časť pohoria uťatú zlomom voči poklesnutej Devínskej bráne. Devínska hradná skala je národnou prírodnou pamiatkou. Hradné bralo je mohutné a členité, dosahuje výšku takmer 70 metrov. Vyskytujú sa tu na skale belemnity (Informačná tabuľa).

Celý hradný kopec je významný aj ako botanická lokalita s výskytom mnohých chránených a ohrozených druhov rastlín. Vegetáciu hradného vrchu po stáročia ovplyvňoval človek. Rastie tu napr. Dianthus praecox lumnitzeri, Campanula xylorrhiza, Xeranthnemum annuum, Artemisia austriaca, Gagea pusilla, Medigago monspeliaca, Senecio erucifolis tenuifolius, Allium sphaerocephalon, Stipa capillata, Papaver dubium austromoravicum (Informačná tabuľa).

Skalná stena poskytuje hniezdne podmienky pre vtáctvo. Teplé južné svahy sú významným biotopom najmä pre plazy a hmyz. V puklinách hniezdia napr.: sokol Falco tinnunculus, Apus apus. Z hmyzu vidlochvost Iphiclides podalirius, jasoň Parnassius mnemosyne, Saga pedo, fúzač Cerambyx cerdo (Informačná tabuľa).

Obyvatelia osady v dolnej časti hradiska pochovávali svojich mŕtvych na tomto mieste ešte v čase Veľkej Moravy. Priemerný vek pochovaných je 32 rokov, ležali v hĺbka 70 – 130 cm tesne jeden vedľa druhého, miestami i vo viacerých vrstvách nad sebou. Zaniknutý kostol z 9. storočia nahradila v 10. storočí kaplnka.

The famous ruins of Devin Castle, perched on a rocky cliff above the confluence of the Morava and Danube rivers, are among the significant landmarks of Slovak history (bratislava.sk). During the rule of Trajan and Valentinian I, a Roman guard station was stationed at Devin. The fortifications were built by a Roman garrison and were part of the Roman Empire’s border defense system – Limes romanus (devin.sk). At the hilltop, there was a significant Celtic settlement from the beginning of the last century BC (slovenskehrady.sk). The exceptionally strategic location, known to both Celts and Romans, led to the establishment of a massive Slavic fortress on the hill, first mentioned in writing in 864 under the name Dowina, meaning a girl (devin.sk). The oldest traces of Slavs date back to the 8^th century, covering the entire central fortress area, providing insight into intensive settlement patterns. Remnants of an earthen wall on the northern side, built in Roman times, reinforced by Slavs with a wooden palisade, are still visible today (slovenskehrady.sk).

In the 9^th century, Devin was the residence of Mojmír, Rastislav, and Svätopluk, who defeated the Germans here in 871 (kastiel.org). According to chronicles, the Great Moravian prince Rastislav fortified Devin, seeking refuge from the East Frankish king Louis the German (i15.cz). During the Great Moravian Empire, Devin was the most significant border fortress (bratislava.sk). In the period after 892, Devin became one of the important points in the chain of defensive fortresses against attacks by the old Hungarians from the areas beyond the river (slovenskehrady.sk). After the decline of the Great Moravian Empire, Devin gained strategic importance in the 13^th century during the Austrian-Hungarian struggles for the Devin Gate. A smaller stone border guard castle was built on the castle hill during this time (wikipedia sk). In 1272, Přemysl Otakar captured the castle, defeating Hungarian King Stephen (kastiel.org).

More extensive construction occurred in 1460 when the counts of Svätý Jur and Pezinok became the owners of the castle. The upper castle was reconstructed, and other modifications were made due to the threat of the Turks by the Báthory family, who owned it from 1527 to 1606. The last fortification works were associated with the Turks and the Pálfy family in the second half of the 17^th century. After the decline of the Turkish threat, Devin began to decay in the 18^th century, and in May 1809, Napoleon, who occupied Vienna, blew up the castle in June. Since then, it has been in ruins. Its glory was revived in 1836 by Ľudovít Štúr, for whom Devin symbolized Slavic solidarity and national awareness (sazp.sk). Since the times of the Slovak national movement and Štúr’s walks to the castle ruins, Devin has become a symbol not only of ancient Slavic glory but also of Slavic friendship and camaraderie among nations. The ruins of Devin Castle are a national cultural monument managed by the City Museum in Bratislava (bratislava.sk).

On the castle grounds, there are remnants of a Roman structure. One of them is located in the upper courtyard, in front of the entrance to the interior exhibition section. Quoting from an information board near these remnants: “It was discovered during archaeological research in the 1930s. A substantial part of the findings was destroyed during World War II. It was found that the structure consists of four rooms, one of which is terminated by an apse oriented to the south. Based on construction techniques, it can be dated to the 3^rd century – the period of the Severan dynasty, with subsequent modifications that could have been carried out during the rule of Emperor Valentinian I. (364 – 375).” The building can be characterized as part of a civilian settlement (Information board at Devin). In 1921 – 1922, in the eastern part of the fortress, archaeologists discovered and later identified a Great Moravian church dating from the 10^th-11th century (apsida.sk).

The Western Carpathians formed due to the collision of the African and Eurasian plates. The Small Carpathians and Hainburg Mountains are part of this structure. The Danube and Morava river systems gradually developed in the basins. The Devin Gate is situated above the confluence of these rivers, representing an elevated part of the mountain separated by a fault from the subsided Devin Gate. The Devin Castle cliff is a national natural monument, and the castle hill is also a significant botanical site with many protected and endangered plant species. The entire castle hill is essential for bird nesting conditions. The warm southern slopes are crucial habitats, especially for reptiles and insects. Species like the falcon Falco tinnunculus, Apus apus, swallowtail Iphiclides podalirius, Parnassius mnemosyne, Saga pedo, and longhorn Cerambyx cerdo nest in the crevices of the rock (Information board at Devin). In the lower part of the fortress, inhabitants buried their dead in the Great Moravian era. The average age of the buried is 32 years, and they were buried at a depth of 70 – 130 cm, closely next to each other, sometimes in several layers above each other. The extinct church from the 9^th century was replaced by a chapel in the 10^th century.

Die berühmten Ruinen von Schloss Devin, hoch oben auf einem Felsen über der Mündung der Morava und der Donau, gehören zu den bedeutenden Denkmälern der slowakischen Geschichte (bratislava.sk). Während der Herrschaft von Trajan und Valentinian I. befand sich auf Devin eine römische Wachstation. Die Befestigungen wurden von einer römischen Garnison errichtet und waren Teil des Grenzverteidigungssystems des Römischen Reiches – Limes Romanus (devin.sk). Auf dem Hügel gab es eine bedeutende keltische Siedlung seit Beginn des letzten vorchristlichen Jahrhunderts (slovenskehrady.sk). Die außergewöhnlich strategische Lage, bekannt sowohl bei Kelten als auch bei Römern, führte zur Errichtung einer massiven slawischen Festung auf dem Hügel, die erstmals 864 unter dem Namen Dowina, was Mädchen bedeutet (devin.sk), schriftlich erwähnt wurde. Die ältesten Spuren der Slawen stammen aus dem 8. Jahrhundert und erstrecken sich über das gesamte zentrale Festungsgelände, was Einblick in intensive Siedlungsmuster ermöglicht. Reste einer Erdmauer auf der Nordseite, die in römischer Zeit gebaut und von den Slawen mit einem hölzernen Palisadenwall verstärkt wurde, sind heute noch sichtbar (slovenskehrady.sk).

Im 9. Jahrhundert war Devin der Wohnsitz von Mojmír, Rastislav und Svätopluk, die hier 871 die Deutschen besiegten (kastiel.org). Laut Chroniken befestigte der Großmährische Fürst Rastislav Devin und suchte Schutz vor dem ostfränkischen König Ludwig dem Deutschen (i15.cz). Während des Großmährischen Reiches war Devin die bedeutendste Grenzfeste (bratislava.sk). In der Zeit nach 892 wurde Devin einer der wichtigen Punkte in der Kette von Verteidigungsfestungen gegen Angriffe der alten Ungarn aus den Gebieten jenseits des Flusses (slovenskehrady.sk). Nach dem Niedergang des Großmährischen Reiches erlangte Devin im 13. Jahrhundert während der österreichisch-ungarischen Kämpfe um das Devin-Tor strategische Bedeutung. In dieser Zeit wurde auf dem Burgberg eine kleinere steinerne Grenzwächterburg errichtet (wikipedia sk). Im Jahr 1272 eroberte Přemysl Otakar die Burg und besiegte den ungarischen König Stephan (kastiel.org).

Umfangreichere Bauarbeiten erfolgten 1460, als die Grafen von Svätý Jur und Pezinok die Besitzer der Burg wurden. Die Oberburg wurde rekonstruiert, und andere Änderungen wurden aufgrund der Bedrohung durch die Türken von der Familie Báthory vorgenommen, die sie von 1527 bis 1606 besaß. Die letzten Befestigungsarbeiten wurden mit den Türken und der Familie Pálfy in der zweiten Hälfte des 17. Jahrhunderts in Verbindung gebracht. Nach dem Rückgang der türkischen Bedrohung begann Devin im 18. Jahrhundert zu verfallen, und im Mai 1809 sprengte Napoleon, der Wien besetzt hatte, die Burg im Juni. Seitdem liegt sie in Ruinen. Ihre Glorie wurde 1836 von Ľudovít Štúr wiederbelebt, für den Devin ein Symbol der slawischen Solidarität und nationalen Bewusstseins war (sazp.sk). Seit den Zeiten der slowakischen Nationalbewegung und der Spaziergänge von Štúr zu den Burgüberresten ist Devin zu einem Symbol nicht nur des alten slawischen Ruhms, sondern auch der slawischen Freundschaft und Kameradschaft zwischen den Völkern geworden. Die Ruinen von Schloss Devin sind ein nationales Kulturdenkmal, das vom Stadtmuseum in Bratislava verwaltet wird (bratislava.sk).

Auf dem Burghügel befinden sich Überreste einer römischen Struktur. Eine von ihnen befindet sich im oberen Hof, vor dem Eingang zum Innenbereich der Ausstellung. Ich zitiere von einer Informationstafel in der Nähe dieser Überreste: “Sie wurde während archäologischer Forschungen in den 1930^er Jahren entdeckt. Ein wesentlicher Teil der Funde wurde während des Zweiten Weltkriegs zerstört. Es stellte sich heraus, dass die Struktur aus vier Räumen besteht, von denen einer mit einer Apsis nach Süden abgeschlossen ist. Basierend auf der Bautechnik kann sie auf das 3. Jahrhundert datiert werden – die Zeit der Herrschaft der Dynastie der Severer, mit nachfolgenden Modifikationen, die während der Herrschaft von Kaiser Valentinian I. (364 – 375) durchgeführt worden sein könnten.” Das Gebäude kann als Teil einer zivilen Siedlung charakterisiert werden (Informationstafel am Devin). In den Jahren 1921 – 1922 wurde im östlichen Teil der Festung ein großmährisches Kirchengebäude aus dem 10. – 11. Jahrhundert entdeckt und später identifiziert (apsida.sk).

Die Westkarpaten entstanden aufgrund der Kollision der afrikanischen und eurasischen Platten. Die Kleinen Karpaten und die Hainburger Berge sind Teil dieser Struktur. In den Becken bildete sich allmählich das Flusssystem der Donau und der Morava. Das Devin-Tor liegt genau über der Mündung dieser Flüsse und repräsentiert einen erhöhten Teil des Gebirges, der durch einen Bruch vom gesunkenen Devin-Tor getrennt ist. Die Devin-Burgklippe ist ein nationales Naturdenkmal, und der Burgberg ist auch ein bedeutender botanischer Ort mit vielen geschützten und gefährdeten Pflanzenarten. Der gesamte Burgberg ist für Vogelnistbedingungen von Bedeutung. Die warmen Südhänge sind vor allem für Reptilien und Insekten wichtige Lebensräume. Arten wie der Falke Falco tinnunculus, Apus apus, Schwalbenschwanz Iphiclides podalirius, Parnassius mnemosyne, Saga pedo und Hirschkäfer Cerambyx cerdo nisten in den Spalten des Felsens (Informationstafel am Devin). Im unteren Teil der Festung begruben die Bewohner ihre Toten noch während der Großmährischen Ära. Das durchbrochene Kirchengebäude aus dem 9. Jahrhundert wurde im 10. Jahrhundert durch eine Kapelle ersetzt.

Az ismert Devin vár romjai, amelyek egy sziklás gerincrél emelkednek fel a Morva és a Duna torkolatánál, a szlovák történelem jelentős emlékeihez tartoznak (bratislava.sk). Traján és Valentianus I. uralma alatt egy római őrségi állomás található volt Devinben. A római csapatok építették fel a erődítményt, és az a Római Birodalom határának védelmi rendszerének, a Limes Romanusnak része volt (devin.sk). A várhegyen már a Kr. e. első századától egy fontos kelta település állt (slovenskehrady.sk).

Különösen fontos stratégiai helyzetét, amely már ismert volt a kelták és a rómaiak előtt, a slovák terület ostromának köszönhette. Devín várán egy hatalmas szlovák várat alapítottak, amelyet először 864-ben írtak le Dowina néven (bratislava.sk), ami azt jelenti, lány (devin.sk). A legrégebbi nyomok a szlávokról a 8. századból származnak, és az egész várat érintik, ami alapján elképzelhetjük az intenzív települési beépítésről. Az északi oldalon még ma is fennmaradt a római korból származó földsánc maradványa, amelyet a szlávok fa kerítéssel erősítettek meg (slovenskehrady.sk).

A 9. században Mojmír, Rastislav és Svätopluk székhelye volt, aki 871-ben a németek elleni győzelemmel végződött (kastiel.org). Az írásokból az derül ki, hogy Rastislav, a nagymorvai fejedelem, megerősítette Devínt, amikor menedéket keresett a keleti Frank király, Ludwig német elől (i15.cz). A Nagymorvai Birodalom idején ez volt a legfontosabb határőrző vár (bratislava.sk). Ebben az időszakban a Devín hegyi várárok volt az egyik legfontosabb erődítmény a Frank Birodalom terjeszkedése ellen (bratislava.sk). 892 után Devín az egyik fontos pontja volt a védelmi erődök láncának a régi magyar területek támadásai ellen (slovenskehrady.sk). A Nagy-Morva Birodalom bukása után Devín a 13. században nyerte el stratégiai jelentőségét, az osztrák-magyar harcok idején a Devín kapujáért. A hegyi várból egy kisebb kőhatárállomás alakult ki a 13. század végén, a Báthory család építette át a török veszély miatt, akik a várat 1527 és 1606 között birtokolták. Az utolsó erődítési munkák azonban a török veszély és a 17. század második felének Pálfyokhoz kapcsolódnak. A török veszély megszűnését követően a 18. században kezdett szétesni a Devín, amit (wikipedia sk) 1809 májusában Napóleon okozott, aki elfoglalta Bécset és júniusban felrobbantotta a várat. Azóta romokban hever. Dicsőségét 1836-ban Žudovít Štúr élesztette fel, aki számára a Devín a szláv kölcsönösesség és a nemzeti öntudat szimbóluma volt (sazp.sk). A szlovák nemzeti mozgalom idején, a hegyi romokra tett séta után a Devín a régi szláv dicsőség nem csak a nemzet szimbóluma lett, hanem a szláv barátság és a népek közötti barátság jelképe is. A Devín romja nemzeti kulturális emlékmű, amelyet Pozsony városi múzeuma kezel (bratislava.sk).

A váron római épületek maradványai találhatók. Az egyik közülük a felső udvaron található, az interiőr kiállítási részéhez vezető bejárat előtt. Idézem az információs tábláról származó információkat, amelyek ezen maradványok mellett találhatók. „A 30-as években, egy 1945-ös II. világháborús bombázás során felfedezték. Megállapították, hogy az épület négy helyiségből áll, amelyek közül az egyik déli irányba orientált apsidával zárul. Az építészeti technika alapján a 3. századra datálható, a Severan dinasztia uralma idejére, a következő átalakítással, amelyet Valentianus I. uralkodása alatt hajtottak végre (364 – 375)”. Az épületet civil település részeként lehetne jellemezni (Devín információs tábla). Az 1921 – 22-es években a várkegyetem keleti részén találták meg és később azonosították a 10 – 11. századra datálható nagymorvai templomot (apsida.sk).

A Nyugati-Kárpátok az afrikai és az eurázsiai lemez ütközésének eredményeként keletkeztek. A Kis-Kárpátok és a Hunsheimi hegyek részét képezik. A medencékben fokozatosan kialakult a Duna és a Morva folyórendszer. És éppen a Morva és a Duna összefolyásánál található a Devin várhágája. A Devin várháza egy kiemelkedő részét képezi a hegynek, amelyet levágott egy hibával a Devin kapuval szemben. A Devin várhágai külön nemzeti természeti emlékmű. A várházi hágó erős és tagolt, majdnem 70 méteres magasságban. Itt találhatók a belemnitesek is (Információs tábla).

Az egész vár domb egyben fontos botanikai hely is, sok védett és veszélyeztetett növényfaj előfordulásával. Például a következők is nőnek itt: Dianthus praecox lumnitzeri, Campanula xylorrhiza, Xeranthnemum annuum, Artemisia austriaca, Gagea pusilla, Medigago monspeliaca, Senecio erucifolis tenuifolius, Allium sphaerocephalon, Stipa capillata, Papaver dubium austromoravicum (Információs tábla).

A sziklafal madárnak biztosít fészkelési feltételeket. A déli melegek fontos élőhelyet jelentenek különösen a hüllők és a rovarok számára. A hasadékokban például fészkelt a kestrel Falco tinnunculus, Apus apus. Az emlősöktől például a Iphiclides podalirius, a Parnassius mnemosyne, a Saga pedo, a Cerambyx cerdo (Információs tábla).

A hegy lábánál fekvő település lakói még a Nagymorvai Birodalom idején is itt temették el halottaikat. A temető átlagos életkora 32 év volt, 70 – 130 cm mélységben feküdtek egymás mellett, néha több rétegben is. A 9. században lerombolták a nagymorvai templomot, helyébe a 10. században egy kápolna lépett.

Odkazy

V diaľke hrad Devín, napravo mestská časť Devín

Devínska Kobyla (vzadu) je unikátna oblasť. Nachádza sa tu množstvo biotopov. Od xerotermných lúk po lesy. Vzhľadom na rozlohu sa tu vyskytuje najväčšie množstvo druhov rastlín v rámci celého Slovenska

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Biotopy, Časová línia, Doliny, Horné Považie, Krajina, Príroda, Skaly, Slovenská krajina, Typ krajiny

Manínska tiesňava

23/11/201605/04/2024 skala

Manínska úžina získala zákonnú ochranu v roku 1967. Od roku 1994 nesie pomenovanie Manínska tiesňava ako národná prírodná rezervácia. Vznikla epigeneticky zarezávaním Manínskeho potoka do vápencového brala. Vznikla hlboká a úzka tiesňava (Jozef Cyprich). Postupné zarezávanie Manínskeho potoka rozdelilo manínske bradlo na Veľký a Malý Manín. Územie formovali fluviokrasové procesy, vďaka ktorým tu vznikli rôzne formy podzemného aj povrchového krasu. Na úbočiach Manínov je zdokumentovaných 40 jaskýň (Informačná tabuľa). Vírivý pohyb väčších skalných úlomkov obrusoval v stenách krútňavové kotly a obrie hrnce, z ktorých najmohutnejšie sú v prvých vrátach. Vznikali skalné útvary, ktoré nesú dnes tieto názvy: Kačacia skala, Veža nad úžinou, Tisia veža, Dračí hrebeň, Jašteričí hrebeň, Slnečné steny s Líščím kuloárom, Manínska stráž, Stratené veže, Skala nad Rozprávkovou lúčkou, Ostrá, Posledná. Pukliny v skalách Manínov hlboké až 16 metrov vytvorili mnohé jaskyne. Na severozápadnom úpätí vyviera niekoľko minerálnych prameňov. Je najužšou tiesňavou na Slovensku, cez ktorú bola vybudovaná cesta. V roku 1988 bol vybudovaný náučný chodník Manínskou a Kostoleckou tiesňavou, na 17tich kilometroch má 18 zastávok (Jozef Cyprich). Tiesňava je necelý kilometer dlhá a na niektorých miestach veľmi úzka. Najužšie miesto bolo v minulosti pre vozy neprejazdné. V roku 1933 bola odstrelená časť brala a bola vybudovaná asfaltka (Pajger).

Vlhká mikroklíma vysokých skalných stien umožňuje výskyt horských druhov rastlín a živočíchov v malej nadmorskej výške (Informačná tabuľa). Skalné steny sú miestami 400 metrov vysoké. Zo strmých svahov je dno doliny často zasypávané snehovými lavínami. Sneh sa v tônistých polohách pomaly topí, niekedy vydrží až do mája (pxcentrumpb.sk). Rastie tu napr. Pulsatilla slavica, Primula auricula subsp. hungarica, Aurinia saxatilis, Aster alpinus, Dianthus praecox, Jovibarba globifera subsp. hirta, Cortusa matthioli, Aconitum firmus subsp. moravicum, Ophrys holubyana, Phyllitis scolopendrium. Z fauny je tu zastúpený napr.: Parnassius apollo, Parnassius mnemosyne, Bubo bubo, Coronela austriaca (Jozef Cyprich). Vládnu tu rôzne mikroklimatické podmienky – výslnné stanovištia poskytujú biotop pre teplomilné druhy. Vlhké tienisté miesta sú zasa priestorom pre horské chladnomilnejšie druhy (manin.sk).

The Manínska Gorge gained legal protection in 1967 and has been designated as the Manínska Tiesňava National Nature Reserve since 1994. It formed through the epigenetic cutting of the Manínsky Creek into the limestone gate. This process gave rise to a deep and narrow gorge (Jozef Cyprich). The gradual incision of the Manínsky Creek divided the Manínsky Gate into Big and Small Manín. The territory was shaped by fluviokarst processes, creating various forms of underground and surface karst. There are documented 40 caves on the slopes of Manín (Information board). The swirling movement of larger rock fragments polished the walls, creating eddy kettles and giant pots, of which the most massive are found in the first gates. Rock formations with names like Kačacia skala, Veža nad úžinou, Tisia veža, Dračí hrebeň, Jašteričí hrebeň, Slnečné steny s Líščím kuloárom, Manínska stráž, Stratené veže, Skala nad Rozprávkovou lúčkou, Ostrá, Posledná were formed. The cracks in the rocks of Manín, up to 16 meters deep, gave rise to many caves. Several mineral springs emerge on the northwest slope. It is the narrowest gorge in Slovakia, traversed by a road. In 1988, an educational trail was built through Manínská and Kostolecká Tiesňava, covering 17 kilometers with 18 stops (Jozef Cyprich). The gorge is less than a kilometer long and very narrow at some points. In the past, the narrowest section was impassable for vehicles. In 1933, a portion of the gate was blasted, and an asphalt road was constructed (Pajger).

The moist microclimate of the tall rock walls allows for the presence of mountain plant and animal species at a low elevation (Information board). The rocky walls reach heights of up to 400 meters. The valley floor is often covered by snow avalanches from steep slopes. Snow in shaded areas slowly melts, sometimes lasting until May (pxcentrumpb.sk). Plant species include Pulsatilla slavica, Primula auricula subsp. hungarica, Aurinia saxatilis, Aster alpinus, Dianthus praecox, Jovibarba globifera subsp. hirta, Cortusa matthioli, Aconitum firmus subsp. moravicum, Ophrys holubyana, Phyllitis scolopendrium. Fauna includes species such as Parnassius apollo, Parnassius mnemosyne, Bubo bubo, Coronela austriaca (Jozef Cyprich). Various microclimatic conditions prevail here – sunny sites provide a habitat for thermophilic species, while moist shaded areas offer space for mountain cold-tolerant species (manin.sk).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Čachtické Karpaty, Časová línia, Krajina, Malé Karpaty, Slovenská krajina, Stredné Považie

Čachtické Karpaty cestou na Čachtický hrad

27/03/201607/03/2024 skala

Okolie Čachtíc je celkom zaujímavé aj pre fotografa. Ja som cestou na Čachtický hrad urobil nejaké fotografie. Neďaleko sa nachádza chránená lokalita Veľký Plešivec a v Nedzovskom krase sú verejnosti neprístupné jaskyne (Informačná tabuľa). Čachtické Karpaty sú jedným zo štyroch podcelkov Malých Karpát. Sú ich najsevernejšou časťou. Na juhu nadväzujú na Pezinské Karpaty, od ktorých ich oddeľuje Podkylavský potok a Holeška. Od Podunajskej pahorkatiny sú oddelené výraznou zlomovou líniou. Samotné sa delia na Plešivec a severnejšie Nedze. Sú tu zastúpené štyri chránené územia: Čachtická jaskyňa, Čachtický hradný vrch, Málová a Plešivec. V centrálnej časti Čachtických Karpát sa nachádza Čachtický kras (Wikipedia).

Čachtické Karpaty patria do sústavy chránených území NATURA 2000. Prevažnú časť územia európskeho významu pokrývajú lesné biotopy, najmä teplomilné panónske dubové lesy, menej zastúpené sú vápnomilné bukové lesy a najmenej lipovo-javorové sutinové lesy. Významný je výskyt xerotermných nelesných biotopov, rastie tu napr. klinček včasný Lumnitzerov – Dianthus praecox subsp. lumnitzeri, ktorý tu dosahuje severnú hranicu svojho rozšírenia. Ďalej viaceré druhy vstavačov – Orchidaceae. So živočíchov napr.: Saga pedo, jašterica zelená – Lacerta viridis, užovka stromová – Zamenis longissimus, syseľ pasienkový – Spermophilus citellus. Územie je ohrozované zarastaním travinno-bylinných spoločenstiev drevinami, intenzívnou turistikou a nepôvodnou borovicou čiernou – Pinus nigra (sopsr.sk).

The surroundings of Čachtice are quite interesting for a photographer. On my way to Čachtice Castle, I took some photographs. Nearby is the protected area of Veľký Plešivec, and in the Nedzovský Karst, there are caves inaccessible to the public (Information board). Čachtice Carpathians are one of the four subunits of the Little Carpathians, being their northernmost part. To the south, they connect to the Pezinok Carpathians, separated from them by the Podkylavský stream and Holeška. They are distinctly separated from the Danubian Hills by a fault line. They are further divided into Plešivec and the more northern Nedze. Four protected areas are represented here: Čachtická Cave, Čachtice Castle Hill, Málová, and Plešivec. In the central part of the Čachtice Carpathians lies the Čachtický Karst (Wikipedia).

The Čachtice Carpathians are part of the NATURA 2000 system of protected areas. The predominant part of the European significance area is covered by forest biotopes, especially warm Pannonian oak forests, less represented are calcareous beech forests, and the least represented are lime-maple scree forests. The occurrence of xerothermic non-forest biotopes is significant; for example, the early pink – Dianthus praecox subsp. lumnitzeri, which reaches the northern limit of its distribution here. Also, several species of orchids – Orchidaceae, and various animals such as Saga pedo, European green lizard – Lacerta viridis, Aesculapian snake – Zamenis longissimus, and European ground squirrel – Spermophilus citellus. The area is threatened by the overgrowth of grass and herb communities by trees, intensive tourism, and the non-native black pine – Pinus nigra (sopsr.sk).

Die Umgebung von Čachtice ist auch für einen Fotografen sehr interessant. Auf dem Weg zur Burg Čachtice habe ich einige Fotos gemacht. In der Nähe befindet sich das geschützte Gebiet Veľký Plešivec, und im Nedzovský Karst gibt es Höhlen, die der Öffentlichkeit nicht zugänglich sind (Informationsstand). Die Čachtice-Karpaten sind eine von vier Untergruppen der Kleinen Karpaten und bilden deren nördlichsten Teil. Im Süden schließen sie sich an die Pezinok-Karpaten an, die durch den Podkylavský-Bach und Holeška von ihnen getrennt sind. Sie sind durch eine markante Bruchlinie von den Donauhügeln getrennt. Sie sind weiter unterteilt in Plešivec und das weiter nördlich gelegene Nedze. Hier sind vier geschützte Gebiete vertreten: die Čachtická-Höhle, der Burgberg Čachtice, Málová und Plešivec. Im zentralen Teil der Čachtice-Karpaten liegt der Čachtický-Karst (Wikipedia).

Die Čachtice-Karpaten gehören zum NATURA-2000-System der geschützten Gebiete. Der überwiegende Teil des europäisch bedeutenden Gebiets wird von Wald-Biotopen bedeckt, insbesondere von warmen pannonischen Eichenwäldern. Weniger vertreten sind kalkhaltige Buchenwälder, und am wenigsten vertreten sind Linden-Ahorn-Schuttwälder. Die Existenz xerothermischer nicht-forest Biotopen ist signifikant; zum Beispiel die Frühblüher-Rose – Dianthus praecox subsp. lumnitzeri, die hier ihre nördliche Verbreitungsgrenze erreicht. Auch mehrere Orchideenarten – Orchidaceae sowie verschiedene Tiere wie Saga pedo, Smaragdeidechse – Lacerta viridis, Äskulapnatter – Zamenis longissimus und Europäisches Ziesel – Spermophilus citellus. Das Gebiet wird durch Überwachsen von Gras- und Krautgemeinschaften durch Bäume, intensiven Tourismus und die nicht-einheimische Schwarzkiefer – Pinus nigra bedroht (sopsr.sk).

Odkazy

Tesne pred hradom - dole vidno cestu z Višňového do Hrachovišťa

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2010, Časová línia, Dolné Považie, Hrady, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Zrúcaniny

Tematín a Tematínske kopce

09/02/201607/03/2024 skala

Tematín je zrúcanina hradu na západnom Slovensku v pohorí Považský Inovec (Ondrejka Jozef, 1966: Beckov, Tematín, Západoslovenské vydavateľské stredisko v Bratislave). Táto národná kultúrna pamiatka je súčasťou Tematínskych vrchov, ktoré sú chráneným územím a od roku 2004 patria medzi územia Európskeho významu Natura 2000 (Regina Hulmanová). Hrad bol vybudovaný v juhozápadnej časti Považského Inovca na vápencovo-dolomitovom podloží temena bočnej rázsochy vybiehajúcej západne od Bezovca medzi Lúčanskou a Hrádockou dolinou. S nadmorskou výškou 564 metrov patrí medzi najvyššie položené hrady Slovenska. Patrí do katastra obce Lúka (Wikipedia).

Vznikol pravdepodobne bezprostredne po mongolskom vpáde v roku 1242 na mieste staršieho hradiska o ktorého slovanskom pôvode by mohol napovedať rozbor názvu zloženého pravdepodobne zo slov “temä”, označujúceho temeno, a staroslovanského slova pre ohradené miesta “týn” (Wikipedia). V zápisoch z poslednej tretiny 13. storočia ja zachytený názov Temetyn (webgarden.cz).

Prvý písomný doklad o ňom pochádza z roku 1270 (Dušan Jurčacko). Hrad už od svojho vzniku plnil signalizačnú a strážnu funkciu a spolu s Trenčianskym, Beckovským a Čachtickým hradom bol súčasťou ochrany severozápadných priesmykov Uhorska. Chránil aj dôležitý brod cez Váh, spomínaný v listine z roku 1453 (Wikipedia). Bol vybudovaný ako kráľovský hrad, slúžiaci na doplnenie hraničných opevnení (Ondrejka Jozef, 1966: Beckov, Tematín, Západoslovenské vydavateľské stredisko v Bratislave). Spomínané hrady boli pomocou ohňových signálov a vlajok vizuálne dostupné (tematin.org).

V 13. storočí sa hradu násilne zmocnil Matúš Čák Trenčiansky. Začiatkom 17. storočia sa hrad dostal do rúk Stanislavovi Turzovi. Turzo sa postaral o zdokonalenie obrany predhradia. Prizval benátskeho zbrojárskeho majstra Angela Ricciardiho. V polovici 17. storočia sa stali spolumajiteľmi Tematína Berčéniovci. Zaujímavosťou je, že na hrade sa narodil v roku 1665 Mikuláš Berčéni, neskorší hlavný veliteľ vojsk Františka II. Rákocziho. Viaceré zariadenia z Tematínskeho hradu skončili v kaštieli v Brunovciach, vzhľadom na fakt, že Berčéniovci stavali už dlhšiu dobu tento kaštieľ. Počas povstaní Františka II. Rákocziho dal Mikuláš Berčéni hrad opraviť, dokonca zriadil na ňom stálu vojenskú posádku (tematin.org).

Hrad tvoril: horný hrad – nádvorie, gotická hranolová veža, gotická útočisková veža – bergfrit, vstupná brána, vrcholnogotický palác, renesančný palác, juhozápadný rondel, juhovýchodný bastión, kaplnka, hospodárske budovy, prvé predbránie, východná bašta, tretia brána, severné predhradie, severovýchodná a západná bašta, druhá brána s priekopou, predsunuté opevnenie, druhé predhradie (Zdroj: Informačná tabuľa). Vojsko Mikuláša Berčéniho 22.1.1710 utrpelo v protihabsburgských vojnových ťaženiach porážku. On sám sa ukryl na hrade, odkiaľ sa mu podarilo uniknúť, ale cisárske vojská Tematín krátko na to zničili. Odvtedy hrad chátra (tematin.org).

O záchranu Tematínu sa snažia dve občianske združenia: Občianske združenie “Hrad Tematín” a Združenie na záchranu hradu Tematín. Pri prácach používajú ako stavebný materiál vypadané kamene a do malty sa nepridáva cement, ale len vápno. Klasický betón by pil vodu, rozpínal sa a tlačil na pôvodné kamene (Zdroj: Piešťanský týždeň). V minulosti sa hrad čistil len od náletovej zelene, k samotnej sanácií murív vo väčšom rozmere nedošlo. Združenie OZ Hrad Tematín používa ako materiál prechodnú fázu medzi vápencom a dolomitom, ktorý väčšinou pochádza z miestnych zdrojov. Zrúcanina trpí statickými poruchami kavernóznym vypadaním muriva, ale aj líniovými poruchami – trhlinami. K tomuto stavu prispeli aj návštevníci hradu, keď skúšali svoje lezecké schopnosti, alebo zhadzovali uvoľnené murivo, čo sa niektorým aj stalo osudným. Geologické podložie hradu je narúšané aj krasovými javmi. Pred murovaním prebieha proces historicko – architektonického výskumu a schvaľovanie postupu na pamiatkovom úrade (Mojmír Choma, Barbora Šusteková, Matúš Žemlička, Ján Barič).

Prírodná rezervácia Tematínske kopce bola vyhlásená v roku 1976. Zaraďuje sa medzi štyri najzaujímavejšie oblasti tohto typu v Európe. Rozprestiera sa od nivy rieky Váh až po zrúcaniny hradu Tematín (obecluka.sk), na ploche 2471 hektárov. Na tejto pozoruhodnej geobotanickej oblasti na južných svahov Považského Inovca s vápencovo – dolomitovým podložím sa dobre darí západokarpatskej vegetácii. Prevažuje teplomilná flóra a fauna. Už od skorých jarných dní sa v svetlých bučinách rastú kobercovito snežienky, neskôr chochlačky. Na skalách chlpaté poniklece veľkokveté a prostredné. Veľmi rozšíreným je aj hlaváčik jarný, ktorý tu nazývali čiernym korením a jeho čerstvý koreň sa používal na liečenie domácich zvierat, najmä ošípaných a oviec (obecluka.sk).

Na formovaní xerotermných spoločenstiev Tematínskych vrchov sa okrem pôdnoklimatických pomerov výrazne podieľa aj orientácia svahov – najextrémnejšie biotopy sa vyvinuli na južných svahoch tvorených drobivým dolomitom. Z historického hľadiska sa na procese aridizácie a expanzii teplo a suchomilných spoločenstiev významne podieľal človek – podstatná časť lesov tu bola odstránená v období tureckých vojen. Vo vyšších polohách a na severne orientovaných svahoch sa tu zachovali aj pôvodné horské karpatské spoločenstvá – napr. dubovo-hrabové lesy karpatské s ostrovčekmi dubovo-cerových lesov a dubových xerotermofilných lesov. Vo vyšších polohách bukové lesy vápnomilné a podhorské bukové lesy, na malých plochách – skalnatých hrebeňoch sa vyvinuli sutinové lipovo-javorové lesy (sopsr.sk). Rastie tu napr. Onosma visianii, Dianthus praecox subsp. lumnitzerii, Adonis vernalis, Dictamnus albus, Verbascum phoeniceum, Lunaria rediviva. Z orchidejí napr. Anacamptis pyramidalis, Limodorum abortivum. Jedinú izolovanú lokalitu v rámci Slovenska tu má ostrica alpínska – Carex haleriana.

Tematín je dominantou prírodnej rezervácie Tematínske kopce, ktorá je jedinečná prelínaním karpatskej a panónskej flóry. Rastie tu na južných svahoch dub plstnatý Quercus pubescens, endemická jarabina Dominova Sorbus dominii, jaseň mannový Fraxinus ornus, introdukovaná borovica čierna Pinus nigra. Na severných svahoch prevláda buk Fagus sylvatica a hrab Carpinus betulus. Suchú a teplomilnú flóru zastupuje poniklec veľkokvetý Pulsatila grandis, chudôbka Draba lasiocarpa, rod kavyľ Stipa, zvonček sibírsky Campanula sibirica, lykovec voňavý Daphne cneourum, viaceré orchidei ako Orichis pallens, Dactylorhiza majalis, D. sambucina. Endemitom je nevädzník bádenský var. tematínsky Colymbada badensis var. tematinensis. Zo živočíchov tu žijú dva zriedkavé fúzače, fúzač alpský Rosalia alpina, a fúzač dubový Plagionotus arcuatus. Z iných je to napr. svižník Cicindela campestris, bystruška Carabus coriaceus, jašterica zelená Lacerta viridis, orol kráľovský Aquila heliaca (piestany.sk). Dva kriticky ohrozené druhy slimákov Vertigo moulinsiana a Trichina filicina. Vzácna je sága stepná – Saga pedo a cikády Tibicen plebejus a Cicada orni. Žije tu roháč veľký – Lucanus cervus, slovenský endemit Brachysomus slovacicus, užovka stromová – Zamenis longissimus, Coronella austriaca, výr skalný Bubo bubo, lelek lesný Caprimulgus europaeus, Dendrocopos leucotos, Ficedula parva, jazvec lesný Meles meles, obojživelníky Bombina variegata, Bufo viridis, Rana dalmatina, netopiere Rhinolophus hipposideros, Barbastella barbastellus, Pipistrellus pipistrellus, Myotis mystacinus, Nyctalus noctula, Myotis myotis, Eptesicus serotinus.

V Tematínskych vrchoch a v priľahlej nive Váhu bolo zistených okolo dvoch tisíc druhov motýľov – najviac na Slovensku. Vidlochvosty, perlovce, Parnassius mnemosyne, Marumba quercus, Hyloicus pinastri, Libelloides macaronius, Polyommatus slovacus – modráčik slovenský, Euplagia quadripunctaria.

Odkazy:

Videozáznamy:

Use Facebook to Comment on this Post

Literatúra, Rešerše, Veda

Floristika

22/08/201015/02/2024 skala

Futák Ján Flóra Slovenska 0 botanika, floristika SLO kniha

Futák Ján Slovenský herbár 0 botanika, floristika SLO kniha

Dostál Jozef, Červenka Kľúč na určovanie vyšších rastlín I. diel 1991 SPN Bratislava botanika, floristika SLO kľúč

Dostál Jozef Kľúč na určovanie vyšších rastlín II. diel 1992 SPN Bratislava botanika, floristika SLO kľúč

Hejný Slavomil, Slavík Bohumil Květena ČSR 1. 1988 Academia Praha botanika, floristika CES kľúč

Hejný Slavomil, Slavík Bohumil Květena ČSR 1988 botanika, floristika CES kľúč

Dostál Josef Nová květena ČSSR I, II 0 botanika, floristika CES kľúč

Rothmaler Werner Exursionsflora 1986 VEB Verlag botanika, floristika GER kľúč rastlín kľúč

Križo Milan (ed.) Flóra Poľany 1994 Seminár Zvolen 16. – 17. 6. 1994 ÚVT Technická Univerzita Zvolen fytogeografia, floristika SLO Poľana neznámy 80−228−0371−5

Stanová Viera, Grulich Vítek Floristical and phytogeographical characteristics of Rudava river alluvium 1993 Biológia Vol. 48, No. 4, p. 407 – 410 SAP Bratislava fytogeografia, floristika SLO Rudava, rašelinisko, Agrimonia procera, Spergula pentandra, Liparis loeselii, Boeothryon alpinum, Rhynchospora alba, Blechnum spicant, Heirochloe repens, Carex pulicaris, Corallorhiza trifida, Kochia laniflora, Pulsatilla pratensis článok 0006 – 3088

Stanová Viera, Grulich Vítek Floristical and phytogeographical characteristics of Rudava river alluvium 1993 Biológia Vol. 48, No. 4, p. 407 – 410 SAP Bratislava fytogeografia, floristika SLO Armeria elongata subsp. elongata, Drosera rotundifolia, Silene conica, Taraxacum palustre agg., Biscutella laevigata agg., Carex brizoides, Viola palustris, Chimaphila umbellata, Equisetum telmateia, Hesperis matronalis subsp. candida článok 0006 – 3088

Danihelka Jiří, Grulich Vítek (redig.) Tridsiatyštvrtý floristický kurs České botanické společnosti v Břeclavi I 1995 Zprávy České botanické společnosti, roč. 30, příloha ¹⁹⁹⁵⁄₁, červenec 1995 ČBS – Česká botanická společnost Praha floristika, fytocenológia CES Břeclavsko, Pálava, Nové Mlýny, Bulhary, Južná Morava zborník 0009 – 0662

Burkovský Július RNDr. Dezider Magic sedemdesiatpäťročný 1995 Chránené územia Slovenska No. 26 SAŽP Banská Bystrica floristika, geobotanika, botanika SLO Magic Dezider článok 80−85559−13−7

Čačko Ľubor Dactylorhiza ochroleuca – nový taxón slovenskej flóry 1995 Živa No. 4 Academia Praha botanika, floristika, environmentalistika SLO Dactylorhiza ochroleuca článok 0044 – 4812

Feráková Viera, Michálková A., Ondrášek I., Papšíková M., Zemanová Anna Ohrozená flóra Bratislavy 1994 Príroda Bratislava environmentalistika, botanika, floristika SLO ohrozené druhy spravodaj

Oťahelová Helena, Husák Štepán Príspevok k poznaniu flóry rieky Moravy 1992 Bulletin SBS No. 14, p. 36 – 42 SBS Bratislava floristika SLO Morava článok

Feráková Viera Floristic remarks to the lowest part of Morava river floodplain area with special attention to naturalization of neophytes 1994 Ekológia, Vol. 13, Supplement 1: 29 – 35 SAP Bratislava floristika, ekológia rastlín ENG rastlinné neofyty, Morava, Záhorie článok

Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Šteffek Jozef a kol. Návrh národnej ekologickej siete Slovenska – NECONET 1996 Nadácia IUCN Bratislava environmentalistika, ekológia, biológia, faunistika, floristika, biogeografia SLO prírodné pomery Slovenska, NECONET, GNRÚSES, biocentrá, rozšírenie rastlín, rozšírenie živočíchov, biogeografia, jadrové územia, ekologicky významné územia kniha 2−8317−0323−9

Maglocký Štefan Xerotermná vegetácia v Považskom Inovci 1979 Biologické práce Vol. 25, No. 3, p. 5 – 129 SAV Bratislava floristika SLO Považský Inovec, xerotermy článok

Križo Milan, Manica M. Floristický výskum lesných ekosystémov Pieninského národného parku 1990 Msc. floristika SLO les, Pieniny neznámy

Mártonfi P. (ed.) Flóra okresu Stará Ľubovňa 1992 Košice, Stará Ľubovňa floristika SLO Stará Ľubovňa neznámy

Nižnanská M., Vlčáková A. Floristický a fytocenologický výskum PIENAP‑u 1990 Msc. floristika SLO Pieniny neznámy

Križo Milan O vegetácii Poľany v Slovenskom stredohorí 1980 Zborník referátov 3. zjazdu SBS, Zvolen, p. 15 – 21 SBS Bratislava floristika SLO Poľana článok

Manica M. Príspevok k poznaniu flóry Ponického a Lehotského krasu 1961 Zborník vedeckých prác VŠLD No. 3, p. 117 – 121 VŠLD Zvolen floristika SLO Ponický kras, Lehotský kras článok

Manica M. Rozšírenie niektorých xerotermných rastlín v okolí Zvolena 1975 Biológia No. 30, p. 795 – 797 Bratislava floristika, chorológia SLO xerotermné rastliny článok

Suza J. Floristické paběrky za Slovenského středohoří 1935 Věda přírodní, No. 16, p. 134 – 136 floristika CES Slovenské stredohorie článok

Suza J. Ukázka teplomilné flóry na Horehroní 1941 Věda přírodní No. 20, p. 27 – 28 floristika CES Horehronie, teplomilné rastliny článok

Oťahelová Helena, Banásová Viera, Jarolímek I., Ružičková Helena, Stanová Viera, Zaliberová M. Vegetácia inundačného územia Moravy z hľadiska biodiverzity a ohrozenosti 1994 Zborník referátov zo seminára v Záhorskej Bystrici 6. – 8. apríl 1993, p. 317 – 331 KEF PRIF UK, SRS Bratislava floristika, ekosozológia SLO Morava, biodiverzita, vzdutie Moravy, Potamogeton nodosus, Potamogeton crispus, Oenathe aquatica, Bolboschoenus maritimus, Rumez hydrolapathum, Botrydium granulatum, Rorippa amphibia, Polygonum amphibium, Phalaris arundinacea, Urtica dioica zborník

Tomaško Ivan Spôsoby ochrany biodiverzity a dendroflóry v Arboréte Mlyňany 1994 Zborník referátov zo seminára v Záhorskej Bystrici 6. – 8. apríl 1993, p. 367 – 377 KEF PRIF UK, SRS Bratislava ekosozológia, floristika SLO biodiverzita, denroflóra, Arborétum Mlyňany, stromy, kroviny, mikropropagácia, Amygdalus nana, Andromeda polifolia, Daphne arbuscula, Ephedra distachya, Juniperus sabina, Ledum palustre, Lonicera alpigena, Oxycoccus microcarpus, Oxycoccus palustris zborník

Potúček O. Kľúč na určovanie vstavačovitých Československa 1990 Rosalia Nitra floristika, environmentalistika SLO Orchidaceae, vstavačovité kľúč

Svobodová Z., Řehořek V. Floristické pomery Zoborskej skupiny Tribča 0 Zobor (zborník prác) 1. časť floristika SLO Zobor, Tríbeč zborník

Benčaťová Blažena Štúdium fytogenofondu Pienin 1990 Msc. floristika SLO Pieniny, fytogenofond neznámy

Devánová K. (Gajdoštinová) Flóra Bošáckej doliny 1992 PRIF UK Bratislava floristika SLO Bošácka dolina práca

Holuby J.Ľ. Phanerogame Flora von Nemes – Podhragy 1866 Verhadlungen des Vereines für Naturkunde zu Pressburg No. 9, p. 35 – 100 floristika GER článok

Holuby J.Ľ. Flora des Trencsiner Comitates 1888 František Xaver Skarnitzl Trenčín floristika GER Trenčín neznámy

Tlusták V., Jongepierová Ivana, (Hlobilová) Orchideje Bílých Karpat 1990 Krajské vlastivědné muzeum, odbor přírodních věd Olomouc floristika, environmentalistika CES Orchidaceae, Biele Karpaty neznámy

Eliáš Pavol Kvetena Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie (pohorie Tríbeč a Vtáčnik). 1. Zoznam taxónov cievnatých rastlín 1992 Rosalia No. 8, p. 37 – 56 Nitra floristika SLO Ponitrie, Tríbeč, Vtáčnik článok

Blažková D. Inventarizačný výskum ŠPR Stužica. Sukcesia poloninských lúk za posledných 20 rokov 1989 Ms. (záverečná správa) faunistika, floristika SLO Stužica správa

Hadač Emil Kvetena Bukovských vrchov 1991 Príroda Bratislava floristika SLO Bukovské vrchy neznámy

Oťahelová Helena, Banásová Viera, Jarolímek I., Ružičková Helena, Stanová Viera, Zaliberová M. Vegetácia inundačného územia Moravy z hľadiska biodiverzity a ohrozenosti 1994 Zborník referátov zo seminára v Záhorskej Bystrici 6. – 8. apríl 1993, p. 317 – 331 KEF PRIF UK, SRS Bratislava floristika, ekosozológia SLO Artemisia vulgaris, Asclepias syriaca, Aster novi belgii, Chaerophyllum bulbosum, Carduus personata, Echinocystis lobata, Helianthus decapetalus, Impatiens glandulifera, Reynoutria japonica, Archangelica officinalis, Ulmus minor, Salix viminalis zborník

Oťahelová Helena, Banásová Viera, Jarolímek I., Ružičková Helena, Stanová Viera, Zaliberová M. Vegetácia inundačného územia Moravy z hľadiska biodiverzity a ohrozenosti 1994 Zborník referátov zo seminára v Záhorskej Bystrici 6. – 8. apríl 1993, p. 317 – 331 KEF PRIF UK, SRS Bratislava floristika, ekosozológia SLO Salix alba, Salix x rubens, Populus nigra, Populus alba, Ceratophyllum demersum, Malina, Potamogeton nodosus, Potamogeton perfoliatus, Nuphar lutea, Sagittaria sagittifolia, Utricularia vulgaris, Rudava, Phalaris arundinacea, Zannichellia palustris zborník

Oťahelová Helena, Banásová Viera, Jarolímek I., Ružičková Helena, Stanová Viera, Zaliberová M. Vegetácia inundačného územia Moravy z hľadiska biodiverzity a ohrozenosti 1994 Zborník referátov zo seminára v Záhorskej Bystrici 6. – 8. apríl 1993, p. 317 – 331 KEF PRIF UK, SRS Bratislava floristika, ekosozológia SLO Butomus umbellatus, stojaté vody, prítoky Moravy, stojaté vody, reliktné meandre, plesiopotamál, parapotamál, Riccia fluitans, Trapa natans, terofyty, Cyperus fuscus, Dichostylis micheliana, Eragrostis pilosa, Leersia oryzoides, Limosella aquatica zborník

Oťahelová Helena, Banásová Viera, Jarolímek I., Ružičková Helena, Stanová Viera, Zaliberová M. Vegetácia inundačného územia Moravy z hľadiska biodiverzity a ohrozenosti 1994 Zborník referátov zo seminára v Záhorskej Bystrici 6. – 8. apríl 1993, p. 317 – 331 KEF PRIF UK, SRS Bratislava floristika, ekosozológia SLO Lindernia procumbens, Pulicaria vulgaris, Rumex stenophyllus, Riccia cavernosa, Rorrippa amphibia, Suchohrad, Moravský Ján, mŕtve ramená, palopotamál, Lemna minor, Spirodela polyrhiza, Batrachium trichophyllum, Hottonia palustris, Najas marina zborník

Oťahelová Helena, Banásová Viera, Jarolímek I., Ružičková Helena, Stanová Viera, Zaliberová M. Vegetácia inundačného územia Moravy z hľadiska biodiverzity a ohrozenosti 1994 Zborník referátov zo seminára v Záhorskej Bystrici 6. – 8. apríl 1993, p. 317 – 331 KEF PRIF UK, SRS Bratislava floristika, ekosozológia SLO Najas minor, Nymphaea alba, Utricularia vulgaris, Ricciocarpus natans, Barbarea stricta, Bolboschoenus maritimus, Carx elata, Lathyrus palustris, Leucojum aestivum, Oenathe aquatica, Rumex hydrolapathum, neofyty, Šrek, Kakvica, Rudavné jazero, Hrubá lúka zborník

Oťahelová Helena, Banásová Viera, Jarolímek I., Ružičková Helena, Stanová Viera, Zaliberová M. Vegetácia inundačného územia Moravy z hľadiska biodiverzity a ohrozenosti 1994 Zborník referátov zo seminára v Záhorskej Bystrici 6. – 8. apríl 1993, p. 317 – 331 KEF PRIF UK, SRS Bratislava floristika, ekosozológia SLO Stará Morava, močiare, terénne depresie, Bidens frondosa, Bidens tripartita, Chenopodium polyspermum, Chenopodium rubrum, Eleocharis palustris, Salix cinerea, Salix triandra, Phragmites australis, Schoenoplectus lacustris, Glyceria maxima, Carex gracilis zborník

Oťahelová Helena, Banásová Viera, Jarolímek I., Ružičková Helena, Stanová Viera, Zaliberová M. Vegetácia inundačného územia Moravy z hľadiska biodiverzity a ohrozenosti 1994 Zborník referátov zo seminára v Záhorskej Bystrici 6. – 8. apríl 1993, p. 317 – 331 KEF PRIF UK, SRS Bratislava floristika, ekosozológia SLO Carex riparia, Glyceria maxima, Alisma lanceolatum, Cardamine parviflora, Callitriche palustris, Cerastium dubium, Stellaria palustris, Clematis recta, Cucubalus baccifer, Malé Leváre, lúky, pukliny, výkyvy vlhkostných pomerov, Carex praecox zborník

Oťahelová Helena, Banásová Viera, Jarolímek I., Ružičková Helena, Stanová Viera, Zaliberová M. Vegetácia inundačného územia Moravy z hľadiska biodiverzity a ohrozenosti 1994 Zborník referátov zo seminára v Záhorskej Bystrici 6. – 8. apríl 1993, p. 317 – 331 KEF PRIF UK, SRS Bratislava floristika, ekosozológia SLO Gratiola officinalis, Poentilla reptans, Inula britannica, Alopecurus pratensis, Elytrigia repens, Carex gracilis, Carex vulpina, jednokosné lúky, dvojkosné lúky, Allium angulosum, Carex disticha, Carex melanostachya, Clematis integrifolia zborník

Oťahelová Helena, Banásová Viera, Jarolímek I., Ružičková Helena, Stanová Viera, Zaliberová M. Vegetácia inundačného územia Moravy z hľadiska biodiverzity a ohrozenosti 1994 Zborník referátov zo seminára v Záhorskej Bystrici 6. – 8. apríl 1993, p. 317 – 331 KEF PRIF UK, SRS Bratislava floristika, ekosozológia SLO Cnidium dubium, Iris sibirica, Lythrum virgatum, Peucedanum alsaticum, Plantago altissima, Scirpoides holoschoenus, Silaum silaus, Pseudolysimachion longifolium, Scutellaria hastifolia, Selinum carvifolia, Succisa pratensis, Thalictrum flavum zborník

Oťahelová Helena, Banásová Viera, Jarolímek I., Ružičková Helena, Stanová Viera, Zaliberová M. Vegetácia inundačného územia Moravy z hľadiska biodiverzity a ohrozenosti 1994 Zborník referátov zo seminára v Záhorskej Bystrici 6. – 8. apríl 1993, p. 317 – 331 KEF PRIF UK, SRS Bratislava floristika, ekosozológia SLO Thalictrum lucidum, Valeriana officinalis, Viola elatior, Viola pumila, Viola persifolia, Festuca nigrescens, Colchicum autumnale, Serratula tinctoria, Allium angulosum, Ornithogallum kochii, Eryngium planum, Iris graminea zborník

Oťahelová Helena, Banásová Viera, Jarolímek I., Ružičková Helena, Stanová Viera, Zaliberová M. Vegetácia inundačného územia Moravy z hľadiska biodiverzity a ohrozenosti 1994 Zborník referátov zo seminára v Záhorskej Bystrici 6. – 8. apríl 1993, p. 317 – 331 KEF PRIF UK, SRS Bratislava floristika, ekosozológia SLO Lathyrus pannonicus ssp. pannonicus, Vysoká pri Morave, Prunus spinosa, Quercus robur, pieskové duny, Borová, Corynephorus canescens, Potentilla arenaria, Festuca vaginata ssp. dominii, Thymus angustifolius, Ceratodon purpureus, Cladonia mitis zborník

Oťahelová Helena, Banásová Viera, Jarolímek I., Ružičková Helena, Stanová Viera, Zaliberová M. Vegetácia inundačného územia Moravy z hľadiska biodiverzity a ohrozenosti 1994 Zborník referátov zo seminára v Záhorskej Bystrici 6. – 8. apríl 1993, p. 317 – 331 KEF PRIF UK, SRS Bratislava floristika, ekosozológia SLO Parmelia thoradica, Alyssum montanum ssp. gmelinii, Androsace elongata, Anthemis ruthenica, Carex stenophylla, Erysimum diffusum, Hieracium echioides, Kochia laniflora, Pecedanum oreoselinum, Stipa borystenica, aluviálne lesy, odvodňovacie kanaly zborník

Oťahelová Helena, Banásová Viera, Jarolímek I., Ružičková Helena, Stanová Viera, Zaliberová M. Vegetácia inundačného územia Moravy z hľadiska biodiverzity a ohrozenosti 1994 Zborník referátov zo seminára v Záhorskej Bystrici 6. – 8. apríl 1993, p. 317 – 331 KEF PRIF UK, SRS Bratislava floristika, ekosozológia SLO lesné hospodárenie, protipovodňové hrádze, napriamenie toku, uľahčenie prístupu neofytom, Ulmus minor, Fraxinus angustifolia, Fraxinus excelsior, topoľ šlachtený, Impatiens glandulifera, Solidago gigantea, vŕbovo – topoľové lesy, Salix alba zborník

Oťahelová Helena, Banásová Viera, Jarolímek I., Ružičková Helena, Stanová Viera, Zaliberová M. Vegetácia inundačného územia Moravy z hľadiska biodiverzity a ohrozenosti 1994 Zborník referátov zo seminára v Záhorskej Bystrici 6. – 8. apríl 1993, p. 317 – 331 KEF PRIF UK, SRS Bratislava floristika, ekosozológia SLO Salix fragilis, Populus nigra, Populus canescens, Urtica dioica, Galium aparine, Rubus caesius, Carex acutiformis, Iris pseuacorus, Glechoma hederacea, Calystegia sepium, Lysimachia nummularia, Rumex sanguineus, jelšové lesy, Alnus glutinosa zborník

Oťahelová Helena, Banásová Viera, Jarolímek I., Ružičková Helena, Stanová Viera, Zaliberová M. Vegetácia inundačného územia Moravy z hľadiska biodiverzity a ohrozenosti 1994 Zborník referátov zo seminára v Záhorskej Bystrici 6. – 8. apríl 1993, p. 317 – 331 KEF PRIF UK, SRS Bratislava floristika, ekosozológia SLO Carex paniculata, Solanum dulcamara, Lycopus europeus, Galium palustre, Agrostis stolonifera, jaseňovo – brestové lesy, Ulmus laevis, Acer campestre, Carpinus betulus, Crataegus laevigata, Coryllus avellana, geofyty, hemikryptofyt, Corydalis cava zborník

Oťahelová Helena, Banásová Viera, Jarolímek I., Ružičková Helena, Stanová Viera, Zaliberová M. Vegetácia inundačného územia Moravy z hľadiska biodiverzity a ohrozenosti 1994 Zborník referátov zo seminára v Záhorskej Bystrici 6. – 8. apríl 1993, p. 317 – 331 KEF PRIF UK, SRS Bratislava floristika, ekosozológia SLO Ficaria bulbifera, Anemone ranunculoides, Galanthus nivalis, Convalaria majalis, Viola reichenbachianam, terofyty, Veronica sublobata, Galium aparine, Brachypodium sylvaticum, Carex sylvatica, Circaea lutetiana, Stachys sylvatica, Clematis recta zborník

Oťahelová Helena, Banásová Viera, Jarolímek I., Ružičková Helena, Stanová Viera, Zaliberová M. Vegetácia inundačného územia Moravy z hľadiska biodiverzity a ohrozenosti 1994 Zborník referátov zo seminára v Záhorskej Bystrici 6. – 8. apríl 1993, p. 317 – 331 KEF PRIF UK, SRS Bratislava floristika, ekosozológia SLO Cucubalus baccifer, Horný les, Dolný les, Suchohrad, hrádze, Artemisia scoparia, Dianthus pontedere, Gagea pratensis, Hierochloë repens, Peucedanum cervaria, Ranunculus illyricus, Sclerochloa dura, xerotermy, cesty, zošľapávanie, Myosurus minimus zborník

Tomaško Ivan Spôsoby ochrany biodiverzity a dendroflóry v Arboréte Mlyňany 1994 Zborník referátov zo seminára v Záhorskej Bystrici 6. – 8. apríl 1993, p. 367 – 377 KEF PRIF UK, SRS Bratislava ekosozológia, floristika SLO Pinus uncinata, Rhamnus saxatilis, Rosa arvensis, Ruscus hypoglossum, Salix starkeana, Vitis silvestris, Colutea arborescens, Crataegus lindmanii, Daphne cneorum, Empetrum nigrum, Fraxinus ornus, Lonicera caprifolium, Quercus frainetto, Salix hastata zborník

Tomaško Ivan Spôsoby ochrany biodiverzity a dendroflóry v Arboréte Mlyňany 1994 Zborník referátov zo seminára v Záhorskej Bystrici 6. – 8. apríl 1993, p. 367 – 377 KEF PRIF UK, SRS Bratislava ekosozológia, floristika SLO Salix hevetica, Salix bicolor, Sorbus austriaca, Sorbus chamaemespilus, Sorbus domestica, Spiraea chamaedryfolia, Spiraea media, Spiraea salicifolia, Vaccinium uliginosum, Abies alba, Amelanchier ovalis, Arctostaphylos uva-ursi, Cotoneaster niger zborník

Tomaško Ivan Spôsoby ochrany biodiverzity a dendroflóry v Arboréte Mlyňany 1994 Zborník referátov zo seminára v Záhorskej Bystrici 6. – 8. apríl 1993, p. 367 – 377 KEF PRIF UK, SRS Bratislava ekosozológia, floristika SLO Dryas octopetala, Empetrum hemaphroditum, Ribes petraem, Rosa gallica, Rosa pimpinellifolia, Salix herbacea, Salix kitaibeliana, Salix repens ssp. rosmarinifolia, Salix reticulata, Čenkov, Mužla, Salka, Lupka, Devín, Podunajská nížina, Burda, Tríbeč zborník

Tomaško Ivan Spôsoby ochrany biodiverzity a dendroflóry v Arboréte Mlyňany 1994 Zborník referátov zo seminára v Záhorskej Bystrici 6. – 8. apríl 1993, p. 367 – 377 KEF PRIF UK, SRS Bratislava ekosozológia, floristika SLO Devínska Kobyla, Jelenc, Gáborka, Podtatranské kotliny, Ružomberok, Skýcov, Kozárovce, Oravská Magura, Klín, Habovka, Suchá Hora, Štrbské pleso, Podspády, Vysoké Tatry, IS EVIGEZ zborník

Straka Peter, Maglocký Štefan, Šteffek Jozef, Ružičková Jana, Amrein Rudolf Rastlinstvo Slovenska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Šteffek Jozef a kol.: Návrh národnej ekologickej siete Slovenska – NECONET, p. 10 – 11 Nadácia IUCN Bratislava botanika, floristika SLO Podunajská nížina, Východoslovenská nížina, viate piesky, Záhorská nížina, Jurský Šúr, Oravská priehrada, Liptovská Mara, Dobročský prales, Komárnická jedlina, Badínsky prales, Strážovské vrchy, Malá Fatra, Veľká Fatra, Slovenský raj, banská kolonizácia kniha 2−8317−0323−9

Šteffek Jozef, Maglocký Štefan, Straka Peter, Ružičková Jana, Šoltés Rudolf, Lackovičová Anna, Gajdoš Peter, Krištín Anton, Smetana Vladimír a kol. Vyššie rastliny E4 Pomoravie – jadrového územia NECONET Slovenska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Šteffek Jozef a kol.: Návrh národnej ekologickej siete Slovenska – NECONET, p. 180 Nadácia IUCN Bratislava floristika, ekosozológia SLO Batrachium aquatile, Butomus umbellatus, Bolboschoenus maritimus, Caltha palustris, Carex gracilis, Carex riparia, Ceratophyllum demersum, Eleocharis palustris, Glyceria maxima, Hydrocharis morsus-ranae, Iris pseudacorus, Lemna minor, Lemna trisulca kniha 2−8317−0323−9

Šteffek Jozef, Maglocký Štefan, Straka Peter, Ružičková Jana, Šoltés Rudolf, Lackovičová Anna, Gajdoš Peter, Krištín Anton, Smetana Vladimír a kol. Vyššie rastliny E4 Pomoravie – jadrového územia NECONET Slovenska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Šteffek Jozef a kol.: Návrh národnej ekologickej siete Slovenska – NECONET, p. 180 Nadácia IUCN Bratislava floristika, ekosozológia SLO Leucojum aestivum, Najas marina, Phragmites australis, Potamogeton crispus, Potamogeton nodosus, Potamogeton pectinatus, Rorippa amphibia, Schoenoplectus lacustris, Sparganium erectum, Spirodela polyrhiza, Agrostis stolonifera, Alopecurus pratensis kniha 2−8317−0323−9

Šteffek Jozef, Maglocký Štefan, Straka Peter, Ružičková Jana, Šoltés Rudolf, Lackovičová Anna, Gajdoš Peter, Krištín Anton, Smetana Vladimír a kol. Vyššie rastliny E4 Pomoravie – jadrového územia NECONET Slovenska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Šteffek Jozef a kol.: Návrh národnej ekologickej siete Slovenska – NECONET, p. 180 Nadácia IUCN Bratislava floristika, ekosozológia SLO Carex praecox, Carex melanostachya, Carex vulpina, Galium boreale, Galium verum, Gratiola officinalis, Lythrun virgatum, Sarratula tinctoria, Symphytum officinale, Ranunculus repens, Valeriana officinalis, Corynephorus canescens, Gypsophila fastigiata kniha 2−8317−0323−9

Šteffek Jozef, Maglocký Štefan, Straka Peter, Ružičková Jana, Šoltés Rudolf, Lackovičová Anna, Gajdoš Peter, Krištín Anton, Smetana Vladimír a kol. Vyššie rastliny E4 Pomoravie – jadrového územia NECONET Slovenska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Šteffek Jozef a kol.: Návrh národnej ekologickej siete Slovenska – NECONET, p. 180 Nadácia IUCN Bratislava floristika, ekosozológia SLO Gypsophila paniculata, Potentilla arenaria, Festuca vaginata ssp. dominii, Stipa boristenica, Salix rubens, Salix alba, Salix fragilis, Salix triandra, Populus nigra, Populus alba, Fraxinus angustifolia ssp. danubialis, Acer negundo, Quercus robus kniha 2−8317−0323−9

Šteffek Jozef, Maglocký Štefan, Straka Peter, Ružičková Jana, Šoltés Rudolf, Lackovičová Anna, Gajdoš Peter, Krištín Anton, Smetana Vladimír a kol. Vyššie rastliny E4 Pomoravie – jadrového územia NECONET Slovenska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Šteffek Jozef a kol.: Návrh národnej ekologickej siete Slovenska – NECONET, p. 180 Nadácia IUCN Bratislava floristika, ekosozológia SLO Allium angulosum, Clematis integrifolia, Cnidium dubium, Gentiana pneumonathe, Hottonia palustris, Iris sibirica, Lathyrus pannonicus, Lindernia procumbens, Nuphar lutea, Nymphaea alba, Plantago altissima, Pseudolysimachion longifolium kniha 2−8317−0323−9

Šteffek Jozef, Maglocký Štefan, Straka Peter, Ružičková Jana, Šoltés Rudolf, Lackovičová Anna, Gajdoš Peter, Krištín Anton, Smetana Vladimír a kol. Vyššie rastliny E4 Pomoravie – jadrového územia NECONET Slovenska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Šteffek Jozef a kol.: Návrh národnej ekologickej siete Slovenska – NECONET, p. 180 Nadácia IUCN Bratislava floristika, ekosozológia SLO Silaum silaus, Stratioides aloides, Thalictrum flavum, Thalictrum lucidum, Trapa natans, Veronica catenata, Wolffia arhiza, Dianthus pontedere, Nymphaeion albae, Fraxino pannonicae – Ulmetum kniha 2−8317−0323−9

Šteffek Jozef, Maglocký Štefan, Straka Peter, Ružičková Jana, Šoltés Rudolf, Lackovičová Anna, Gajdoš Peter, Krištín Anton, Smetana Vladimír a kol. Vyššie rastliny E6 Záhorie – jadrového územia NECONET Slovenska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Šteffek Jozef a kol.: Návrh národnej ekologickej siete Slovenska – NECONET, p. 182 Nadácia IUCN Bratislava floristika, ekosozológia SLO Thelypteris palustris, Dropteris cristata, Molinia coerulea, Maolina arundinacea kniha 2−8317−0323−9

Šteffek Jozef, Maglocký Štefan, Straka Peter, Ružičková Jana, Šoltés Rudolf, Lackovičová Anna, Gajdoš Peter, Krištín Anton, Smetana Vladimír a kol. Poiplie-Burda E1 – charakteristika jadrových území NECONET Slovenska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Šteffek Jozef a kol.: Návrh národnej ekologickej siete Slovenska – NECONET, p. 172 Nadácia IUCN Bratislava floristika, ekosozológia SLO Cephalaraia transsylvanica, Medigago rigidula, Salvia aethiopis, Salvia austriaca, Stipa pulcherrima, Tordylium maximum, Trigonella monspeliaca, Turgenia latifolia, Potentilla patula ssp. patula, Vinca herbacea, Vicia sparsiflora, Glaucium corniculatum kniha 2−8317−0323−9

Šteffek Jozef, Maglocký Štefan, Straka Peter, Ružičková Jana, Šoltés Rudolf, Lackovičová Anna, Gajdoš Peter, Krištín Anton, Smetana Vladimír a kol. Poiplie-Burda E1 – charakteristika jadrových území NECONET Slovenska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Šteffek Jozef a kol.: Návrh národnej ekologickej siete Slovenska – NECONET, p. 172 Nadácia IUCN Bratislava floristika, ekosozológia, fytocenológia SLO Euclidium syriacum, Carthamus tinctorius, Caricetum distichae, Caricetum elatae, Caricetum gracilis, Caricetum vulpinae, Eleocharis mamillata, Rhinanthus rumelicus, Oenathe silaifolia, Symphytum bohemicum, Quercion pubescentis-sessiliflorae kniha 2−8317−0323−9

Šteffek Jozef, Maglocký Štefan, Straka Peter, Ružičková Jana, Šoltés Rudolf, Lackovičová Anna, Gajdoš Peter, Krištín Anton, Smetana Vladimír a kol. Poiplie-Burda E1 – charakteristika jadrových území NECONET Slovenska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Šteffek Jozef a kol.: Návrh národnej ekologickej siete Slovenska – NECONET, p. 172 Nadácia IUCN Bratislava floristika, ekosozológia, fytocenológia, malakozoológia, arachnológia SLO Rhamno-Prunetea, Trifolio-Geranietea sanguinei, Festuco-Brometea, Helicopsis striata, Zebrina detrita, Milax budapestensis, Vallonia enniniensis, Vertigo antivertigo, Pisidum supinum, Pisidum amnicum, Unio crassus, Unio tumidus, Alopecosa cursor kniha 2−8317−0323−9

Šteffek Jozef, Maglocký Štefan, Straka Peter, Ružičková Jana, Šoltés Rudolf, Lackovičová Anna, Gajdoš Peter, Krištín Anton, Smetana Vladimír a kol. Vyššie rastliny E2 Poiplie-Stred – jadrového územia NECONET Slovenska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Šteffek Jozef a kol.: Návrh národnej ekologickej siete Slovenska – NECONET, p. 174 Nadácia IUCN Bratislava ekosozológia, floristika SLO Šahy, Tešmak, Kubáňovo, Ipeľský Sokolec, Clematis integrifolia, Gratiola officinalis, Butomus umbellatus, Allium angulosum, Myriophyllum verticillatum, Sagittaria sagittifolia, Nymphaea alba, Nuphar lutea, Carex gracilis, Carex rostrata kniha 2−8317−0323−9

Šteffek Jozef, Maglocký Štefan, Straka Peter, Ružičková Jana, Šoltés Rudolf, Lackovičová Anna, Gajdoš Peter, Krištín Anton, Smetana Vladimír a kol. Vyššie rastliny E2 Poiplie-Stred – jadrového územia NECONET Slovenska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Šteffek Jozef a kol.: Návrh národnej ekologickej siete Slovenska – NECONET, p. 174 Nadácia IUCN Bratislava ekosozológia, floristika SLO Glyceria maxima, Iva xantifolia, Amaranthus retroflexus, Tripleurospermum inodorum kniha 2−8317−0323−9

Petrikovich J. Botanické výskumy na holi Krížnej (1 576 m) v Gaderi a na Tlstej (1 406 m). Príspevok k turčienskej kvetene 1912 Sborník muzeálnej slovenskej spoločnosti No. 17, p. 31 – 38 Turčiansky Svätý Martin floristika SLO Krížna, Gader, Tlstá článok

Šteffek Jozef, Maglocký Štefan, Straka Peter, Ružičková Jana, Šoltés Rudolf, Lackovičová Anna, Gajdoš Peter, Krištín Anton, Smetana Vladimír a kol. Poiplie-Burda E1 – charakteristika jadrových území NECONET Slovenska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Šteffek Jozef a kol.: Návrh národnej ekologickej siete Slovenska – NECONET, p. 171 – 172 Nadácia IUCN Bratislava floristika, lichenológia, ekosozológia SLO Novohradské vrchy, Kamenica nad Hronom, Caloplaca irrbescens, Caloplaca grimmiae, Cladonia convoluta, Lecanora demissa, Lecanora garovaglii, Thyrea pulvinata, Catapyrenium trachyticum, Rinodina trachytica, Acarospora versicolor, Salka, Malé Kosihy kniha 2−8317−0323−9

Šteffek Jozef, Maglocký Štefan, Straka Peter, Ružičková Jana, Šoltés Rudolf, Lackovičová Anna, Gajdoš Peter, Krištín Anton, Smetana Vladimír a kol. Poiplie-Burda E1 – charakteristika jadrových území NECONET Slovenska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Šteffek Jozef a kol.: Návrh národnej ekologickej siete Slovenska – NECONET, p. 172 Nadácia IUCN Bratislava floristika, ekosozológia SLO Bajtov, Dunaj, Ipeľ, Chľaba, Apera interrupta, Erysimum diffusum, Pleconax conica, Ipeľská pahorkatina, Crambe tatarica, Crepis pannonica, Crepis pulchra, Orobanche gracilis, Linum flavum, Orchis purpurea, Hesperis sylvestris, Convolvulus cantabricus kniha 2−8317−0323−9

Šteffek Jozef, Maglocký Štefan, Straka Peter, Ružičková Jana, Šoltés Rudolf, Lackovičová Anna, Gajdoš Peter, Krištín Anton, Smetana Vladimír a kol. Poiplie-Burda E1 – charakteristika jadrových území NECONET Slovenska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Šteffek Jozef a kol.: Návrh národnej ekologickej siete Slovenska – NECONET, p. 172 Nadácia IUCN Bratislava floristika, ekosozológia SLO Crupina vulgaris, Bombycilaena erecta, Erodium ciconium, Minuartia glomerata, Stipa transcarpatica, Valerianella pumila, Allium rotundum, Alyssum desertorum, Amygdalus nana, Althaea taurinensis, Consolida regalis ssp. paniculata, Anchusa azurea kniha 2−8317−0323−9

Šteffek Jozef, Maglocký Štefan, Straka Peter, Ružičková Jana, Šoltés Rudolf, Lackovičová Anna, Gajdoš Peter, Krištín Anton, Smetana Vladimír a kol. Vyššie rastliny E3 Cerová vrchovina – jadrového územia NECONET Slovenska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Šteffek Jozef a kol.: Návrh národnej ekologickej siete Slovenska – NECONET, p. 175 Nadácia IUCN Bratislava floristika, ekosozológia SLO Chrysopogon gryllus, Ventenata dubia, Cleistogenes serotina, Aira elegantissima, Adonis vernalis, Androsace elongata, Pulsatilla pratensis ssp. bohemica, Lychnis coronaria, Medigago prostrata, Scorzonera purpurea, Calamintha sylvatica kniha 2−8317−0323−9

Šteffek Jozef, Maglocký Štefan, Straka Peter, Ružičková Jana, Šoltés Rudolf, Lackovičová Anna, Gajdoš Peter, Krištín Anton, Smetana Vladimír a kol. Vyššie rastliny E3 Cerová vrchovina – jadrového územia NECONET Slovenska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Šteffek Jozef a kol.: Návrh národnej ekologickej siete Slovenska – NECONET, p. 175 Nadácia IUCN Bratislava floristika, ekosozológia SLO Scutellaria altissima, Succisella inflexa, Colutea arborescens, Acer tataricum kniha 2−8317−0323−9

Šteffek Jozef, Maglocký Štefan, Straka Peter, Ružičková Jana, Šoltés Rudolf, Lackovičová Anna, Gajdoš Peter, Krištín Anton, Smetana Vladimír a kol. Vyššie rastliny E4 Slovenský kras (Koniar, Plešivecká planina, Silická planina) – jadrového územia NECONET Slovenska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Šteffek Jozef a kol.: Návrh národnej ekologickej siete Slovenska – NECONET, p. 178 Nadácia IUCN Bratislava floristika, ekosozológia SLO Crataegus domicensis, Crataegus x silicensis, Crataegus monogyna var. plesivicensis, Draba klasterskyi, Jurinea mollis ssp. macrocalathia, Onosma tornense, Sorbus buekkensis, Sorbus hazslinszkiana, Sorbus huljakii, Sorbus tuzsoniana, Sorbus zolyomi kniha 2−8317−0323−9

Šteffek Jozef, Maglocký Štefan, Straka Peter, Ružičková Jana, Šoltés Rudolf, Lackovičová Anna, Gajdoš Peter, Krištín Anton, Smetana Vladimír a kol. Vyššie rastliny E4 Slovenský kras (Koniar, Plešivecká planina, Silická planina) – jadrového územia NECONET Slovenska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Šteffek Jozef a kol.: Návrh národnej ekologickej siete Slovenska – NECONET, p. 178 Nadácia IUCN Bratislava floristika, ekosozológia SLO Astragalus vasicarius ssp. albidus, Dianthus pontedere, Erysimum pallidiflorum, Ferula sadlerana, Iris aphylla ssp. hungarica, Pulmonaria murini, Ranunculus hungaricus, Sesleria heuflerana, Taraxacum slovacum, Thlaspi jankae, Aconitum moldavicum kniha 2−8317−0323−9

Šteffek Jozef, Maglocký Štefan, Straka Peter, Ružičková Jana, Šoltés Rudolf, Lackovičová Anna, Gajdoš Peter, Krištín Anton, Smetana Vladimír a kol. Vyššie rastliny E4 Slovenský kras (Koniar, Plešivecká planina, Silická planina) – jadrového územia NECONET Slovenska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Šteffek Jozef a kol.: Návrh národnej ekologickej siete Slovenska – NECONET, p. 178 Nadácia IUCN Bratislava floristika, ekosozológia SLO Biscutella austriaca ssp. hungarica, Campanula carpatica, Crocus discolor, Cyanus triumfetti ssp. dominii, Dentaria glandulosa, Minuartia langii, Primula auricula ssp. hungarica, Pulsatilla subslavica kniha 2−8317−0323−9

Šteffek Jozef, Maglocký Štefan, Straka Peter, Ružičková Jana, Šoltés Rudolf, Lackovičová Anna, Gajdoš Peter, Krištín Anton, Smetana Vladimír a kol. Vyššie rastliny E7 Malé Karpaty – Devínska Kobyla – jadrového územia NECONET Slovenska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Šteffek Jozef a kol.: Návrh národnej ekologickej siete Slovenska – NECONET, p. 184 Nadácia IUCN Bratislava floristika, ekosozológia SLO Conringia austriaca, Rhamnus saxatilis ssp. saxatilis, Orobanche loricata, Orobanche artemisiae-campestris, Ononis pusilla, Vinca herbacea, Dianthus praecox ssp. lumnitzeri, Himantoglossum adriaticum, Limodorum abortivum kniha 2−8317−0323−9

Šteffek Jozef, Maglocký Štefan, Straka Peter, Ružičková Jana, Šoltés Rudolf, Lackovičová Anna, Gajdoš Peter, Krištín Anton, Smetana Vladimír a kol. Vyššie rastliny E7 Malé Karpaty – Devínska Kobyla – jadrového územia NECONET Slovenska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Šteffek Jozef a kol.: Návrh národnej ekologickej siete Slovenska – NECONET, p. 184 – 185 Nadácia IUCN Bratislava floristika, ekosozológia SLO Ophrys holoserica ssp. holoserica, Ophrys sphegodes, Orchis tridentata, Orchis x dietrichiana, Carex sylvatica, Viola reichenbachiana, Tithymalus amygdaloides, Lilium martagon, Melittis mellisophyllum, Clinopodium vulgare, Teucrium chamaedrys kniha 2−8317−0323−9

Šteffek Jozef, Maglocký Štefan, Straka Peter, Ružičková Jana, Šoltés Rudolf, Lackovičová Anna, Gajdoš Peter, Krištín Anton, Smetana Vladimír a kol. Vyššie rastliny E7 Malé Karpaty – Devínska Kobyla – jadrového územia NECONET Slovenska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Šteffek Jozef a kol.: Návrh národnej ekologickej siete Slovenska – NECONET, p. 185 Nadácia IUCN Bratislava floristika, ekosozológia SLO Dictamnus albus, Buglossoides purpureocaerulea, Cerasus mahaleb, Chrysopogon gryllus, Stipa joannis, Stipa pulcherrima, Carex humilis, Festuca valesiaca, Festuca pallens, Phleum phleoides, Adonis vernalis, Iris pumila, Jurinea mollis, Pulsatilla grandis kniha 2−8317−0323−9

Šteffek Jozef, Maglocký Štefan, Straka Peter, Ružičková Jana, Šoltés Rudolf, Lackovičová Anna, Gajdoš Peter, Krištín Anton, Smetana Vladimír a kol. Vyššie rastliny E7 Malé Karpaty – Devínska Kobyla – jadrového územia NECONET Slovenska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Šteffek Jozef a kol.: Návrh národnej ekologickej siete Slovenska – NECONET, p. 185 Nadácia IUCN Bratislava floristika, ekosozológia SLO Pulsatilla pratensis ssp. bohemica, Scorzonera austriaca, Scorzonera purpurea, Astragalus onobrychys, Onobrychis viciaefolia ssp. arenaria, Chamaecytisus austriacus kniha 2−8317−0323−9

Frodin D.G. Guide to the standard floras of the world 1985 Cambridge University Press Cambridge floristika ENG svet sprievodca

Moore L.B., Irwin J.B. The Oxford book of New Zealand plants 1978 Oxford University Press Oxford floristika ENG Nový Zéland neznámy

Clapham A.R., Tutin T.G., Warburg E.F. Excursion flora of the british isles 1968 Cambridge University Press Cambridge floristika ENG ostov, Británia kľúč

Bacon P.R. Flora et fauna of the caribbean 1978 Key Caribbean Publications Trinidad floristika, faunistika ENG karibik, flóra, fauna neznámy

Harling G., Sparre B., Anderson C. Flora of Ecuador (viacero zväzkov) 0 NFR Stockholm floristika, botanika ENG Ekvádor neznámy

Šteffek Jozef, Maglocký Štefan, Straka Peter, Ružičková Jana, Šoltés Rudolf, Lackovičová Anna, Gajdoš Peter, Krištín Anton, Smetana Vladimír a kol. Vyššie rastliny E11 Senné – jadrového územia NECONET Slovensko 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Šteffek Jozef a kol.: Návrh národnej ekologickej siete Slovenska – NECONET, p. 192 Nadácia IUCN Bratislava floristika, ekosozológia SLO Chenopodium album, Chenopodium ficifolium, Echinochloa crus-gali, Bidens frondosa, Cirsium arvense, Iris pseudacorus, Eleocharis acicularis, Gratiola officinalis, Lythrum virgatum, Scutellaria hastifolia, Riccia fluitans, Peplis portula kniha 2−8317−0323−9

Šteffek Jozef, Maglocký Štefan, Straka Peter, Ružičková Jana, Šoltés Rudolf, Lackovičová Anna, Gajdoš Peter, Krištín Anton, Smetana Vladimír a kol. Vyššie rastliny E11 Senné – jadrového územia NECONET Slovensko 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Šteffek Jozef a kol.: Návrh národnej ekologickej siete Slovenska – NECONET, p. 192 Nadácia IUCN Bratislava floristika, ekosozológia SLO Stachys palustris, Lemno-Utricularietum, Utricularia vulgaris, Leucojum aestivum, Veronica longifolia kniha 2−8317−0323−9

Šteffek Jozef, Maglocký Štefan, Straka Peter, Ružičková Jana, Šoltés Rudolf, Lackovičová Anna, Gajdoš Peter, Krištín Anton, Smetana Vladimír a kol. Vyššie rastliny E6 Záhorie – jadrového územia NECONET Slovenska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Šteffek Jozef a kol.: Návrh národnej ekologickej siete Slovenska – NECONET, p. 182 Nadácia IUCN Bratislava floristika, ekosozológia SLO Spergula morisoni, Cerastium semidecandrum, Festuca vaginata, Dianthus serotinus, Alyssum montatum ssp. gmelinii, Drosera rotundifolia, Mynyanthes trifoliata, Comarum palustre, Peucedanum palustre, Viola palustris, Spiraea salicifolia kniha 2−8317−0323−9

Šteffek Jozef, Maglocký Štefan, Straka Peter, Ružičková Jana, Šoltés Rudolf, Lackovičová Anna, Gajdoš Peter, Krištín Anton, Smetana Vladimír a kol. Vyššie rastliny E6 Záhorie – jadrového územia NECONET Slovenska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Šteffek Jozef a kol.: Návrh národnej ekologickej siete Slovenska – NECONET, p. 182 Nadácia IUCN Bratislava floristika, ekosozológia SLO Spergula morisoni, Cerastium semidecandrum, Festuca vaginata, Dianthus serotinus, Alyssum montanum ssp. gmelinii, Drosera rotundifolia, Mynyanthes trifoliata, Comarum palustre, Peucedanum palustre, Viola palustris, Spiraea salicifolia kniha 2−8317−0323−9

Šteffek Jozef, Maglocký Štefan, Straka Peter, Ružičková Jana, Šoltés Rudolf, Lackovičová Anna, Gajdoš Peter, Krištín Anton, Smetana Vladimír a kol. Vyššie rastliny E8 Podunajska – jadrového územia NECONET Slovenska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Šteffek Jozef a kol.: Návrh národnej ekologickej siete Slovenska – NECONET, p. 187 Nadácia IUCN Bratislava floristika, ekosozológia SLO Batrachium circinatum, Ceratophyllum demersum, Lemna minor, Lemna trisulca, Myriophyllum spicatum, Myriophyllum verticillatum, Nymphaea alba, Nuphar lutea, Potamogeton natans, Potamogeton lucens, Potamogeton perfoliatus, Potamogeton pectinatus kniha 2−8317−0323−9

Šteffek Jozef, Maglocký Štefan, Straka Peter, Ružičková Jana, Šoltés Rudolf, Lackovičová Anna, Gajdoš Peter, Krištín Anton, Smetana Vladimír a kol. Vyššie rastliny E8 Podunajska – jadrového územia NECONET Slovenska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Šteffek Jozef a kol.: Návrh národnej ekologickej siete Slovenska – NECONET, p. 187 Nadácia IUCN Bratislava floristika, ekosozológia SLO Trapa natans, Najas marina, Najas minor, Phalaris arundinacea, Phragmites australis, Rorippa amphibia, Schoenoplectus lacustris, Typha latifolia, Typha angustifolia, Limonium gmelinii kniha 2−8317−0323−9

Šteffek Jozef, Maglocký Štefan, Straka Peter, Ružičková Jana, Šoltés Rudolf, Lackovičová Anna, Gajdoš Peter, Krištín Anton, Smetana Vladimír a kol. Vyššie rastliny E8 Podunajska – jadrového územia NECONET Slovenska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Šteffek Jozef a kol.: Návrh národnej ekologickej siete Slovenska – NECONET, p. 187 Nadácia IUCN Bratislava floristika, ekosozológia SLO Fraxinus angustifolia ssp. danubialis, Groenlandia densa, Nymphoides peltata, Salvinia natans, Hippuris vulgaris, Utricularia vulgaris, Hottonia palustris, Schoenoplectus triqueter, Vitis silvestris, Colchicum arenarium, Dianthus serotinus kniha 2−8317−0323−9

Šteffek Jozef, Maglocký Štefan, Straka Peter, Ružičková Jana, Šoltés Rudolf, Lackovičová Anna, Gajdoš Peter, Krištín Anton, Smetana Vladimír a kol. Vyššie rastliny E9 Zemplínskych vrchov – jadrového územia NECONET Slovenska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Šteffek Jozef a kol.: Návrh národnej ekologickej siete Slovenska – NECONET, p. 189 Nadácia IUCN Bratislava floristika, ekosozológia SLO Coronilla elegans, Cleistogenes serotina, Aster linosyris, Androsace elongata, Campanula bononiensis, Ranunculus illyricus, Minuartia frutescens, Vinca herbacea, Phlomis tuberosa, Hesperis tristis, Dictamnus albus, Trifolium rubens, Acer tataricum kniha 2−8317−0323−9

Šteffek Jozef, Maglocký Štefan, Straka Peter, Ružičková Jana, Šoltés Rudolf, Lackovičová Anna, Gajdoš Peter, Krištín Anton, Smetana Vladimír a kol. Vyššie rastliny E12 Biele Karpaty – Chvojnica – jadrového územia NECONET Slovensko 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Šteffek Jozef a kol.: Návrh národnej ekologickej siete Slovenska – NECONET, p. 193 Nadácia IUCN Bratislava floristika, ekosozológia SLO Stachys alpina, Hacquetia epipactis, Bromopsis ramosa, Cicerbita alpina, Scrophularia scopolii, Allium victorialis, Gentiana kochiana, Pedicularis exaltata, Primula veris, Salvia pratensis, Salvia pratensis, Knautia kitaibelii, Ophrys holoserica kniha 2−8317−0323−9

Šteffek Jozef, Maglocký Štefan, Straka Peter, Ružičková Jana, Šoltés Rudolf, Lackovičová Anna, Gajdoš Peter, Krištín Anton, Smetana Vladimír a kol. Vyššie rastliny E12 Biele Karpaty – Chvojnica – jadrového územia NECONET Slovensko 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Šteffek Jozef a kol.: Návrh národnej ekologickej siete Slovenska – NECONET, p. 193 Nadácia IUCN Bratislava floristika, ekosozológia SLO Orchis ustulata, Equisetum pratense, Valeriana simplicifolia, Thalictrum lucidum, Salix repens ssp. rosmarinifolia, Eriophorum vaginatum, Eriophorum angustifolium kniha 2−8317−0323−9

Šteffek Jozef, Maglocký Štefan, Straka Peter, Ružičková Jana, Šoltés Rudolf, Lackovičová Anna, Gajdoš Peter, Krištín Anton, Smetana Vladimír a kol. Flóra E13 Malé Karpaty – stred – jadrového územia NECONET Slovensko 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Šteffek Jozef a kol.: Návrh národnej ekologickej siete Slovenska – NECONET, p. 195 Nadácia IUCN Bratislava floristika, ekosozológia SLO Ceterach officinarum ssp. bivalens, Lycnis coronaria, Myrrhoides nodosa, Ruscus hypoglossum, Kernera saxatilis, Hippocrepis comosa, Thesium alipnum, Biscutella laevigata, Medigago rigidula, Laburnum alpinum, Bupleurum rotundifolium, Caucalis platycarpos kniha 2−8317−0323−9

Šteffek Jozef, Maglocký Štefan, Straka Peter, Ružičková Jana, Šoltés Rudolf, Lackovičová Anna, Gajdoš Peter, Krištín Anton, Smetana Vladimír a kol. Flóra E13 Malých Karpát – stred – jadrového územia NECONET Slovensko 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Šteffek Jozef a kol.: Návrh národnej ekologickej siete Slovenska – NECONET, p. 195 Nadácia IUCN Bratislava floristika, ekosozológia SLO gaštanice, vinice, rúny, kamenice, segetálne spoločenstvá kniha 2−8317−0323−9

Šteffek Jozef, Maglocký Štefan, Straka Peter, Ružičková Jana, Šoltés Rudolf, Lackovičová Anna, Gajdoš Peter, Krištín Anton, Smetana Vladimír a kol. Flóra E14 Považského Inovca – Tematínských kopcov, Úhradu – jadrového územia NECONET Slovensko 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Šteffek Jozef a kol.: Návrh národnej ekologickej siete Slovenska – NECONET, p. 196 – 197 Nadácia IUCN Bratislava floristika, ekosozológia SLO Daphne cneorum, Platanthera bifolia, Epipactis artrorubens, Orchis purpurea, Anacamptis pyramidalis, Orchis tridentata, Limodorum abortivum kniha 2−8317−0323−9

Šteffek Jozef, Maglocký Štefan, Straka Peter, Ružičková Jana, Šoltés Rudolf, Lackovičová Anna, Gajdoš Peter, Krištín Anton, Smetana Vladimír a kol. Vyššie rastliny E10 Latorica a Tice – jadrového územia NECONET Slovensko 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Šteffek Jozef a kol.: Návrh národnej ekologickej siete Slovenska – NECONET, p. 190 Nadácia IUCN Bratislava ekosozológia, floristika SLO Nuphar lutea, Nymphaea alba, Trapa natans, Najas minor, Elodea canadensis, Lindernia procumbens, Glyceria maxima, Scirpus radicans, Sagittaria sagittifolia, Potamogeton crispus, Statioides aloides, Marsilea quadrifolia, Nymphaeion albae, Krčava kniha 2−8317−0323−9

Šteffek Jozef, Maglocký Štefan, Straka Peter, Ružičková Jana, Šoltés Rudolf, Lackovičová Anna, Gajdoš Peter, Krištín Anton, Smetana Vladimír a kol. Vyššie rastliny E10 Latorica a Tice – jadrového územia NECONET Slovensko 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Šteffek Jozef a kol.: Návrh národnej ekologickej siete Slovenska – NECONET, p. 190 Nadácia IUCN Bratislava ekosozológia, floristika SLO Potamegoton gramineus, Polygonum amphibium, Eleocharis palustris, Bolboschoenus maritimus, Isoëto-Nanojuncetea, Batrachium circinatum, Utricularia vulgaris, Typha angustifolia, Typha latifolia, Beckmannia eruciformis, Wolffia arrhiza, Acorus calamus kniha 2−8317−0323−9

Šteffek Jozef, Maglocký Štefan, Straka Peter, Ružičková Jana, Šoltés Rudolf, Lackovičová Anna, Gajdoš Peter, Krištín Anton, Smetana Vladimír a kol. Vyššie rastliny E11 Senné – jadrového územia NECONET Slovensko 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Šteffek Jozef a kol.: Návrh národnej ekologickej siete Slovenska – NECONET, p. 192 Nadácia IUCN Bratislava floristika, ekosozológia SLO Potamogeton bertcholdii, Zannichellia palustris, Polygonum amphibium, Typha angustifolia, Sparganium erectum, Carex riparia, Carex vesicaria, Glyceria maxima, Glyceria fluitans, Rorippa amphibia, Rorippa palustris, Ranunculus sceleratus kniha 2−8317−0323−9

Šteffek Jozef, Maglocký Štefan, Straka Peter, Ružičková Jana, Šoltés Rudolf, Lackovičová Anna, Gajdoš Peter, Krištín Anton, Smetana Vladimír a kol. Flóra E14 Považského Inovca – Tematínských kopcov, Úhradu – jadrového územia NECONET Slovensko 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Šteffek Jozef a kol.: Návrh národnej ekologickej siete Slovenska – NECONET, p. 196 Nadácia IUCN Bratislava floristika, ekosozológia SLO Adonis vernalis, Stipa joannis, Inula oculus-christi, Jurinea mollis, Dictamnus albus, Cleistogenes serotina, Chrysopogon gryllus, Trinia glauca, Draba lasiocarpa, Dianthus praecox ssp. lumnitzeri, Onosma visianii, Pulsatilla grandis kniha 2−8317−0323−9

Šteffek Jozef, Maglocký Štefan, Straka Peter, Ružičková Jana, Šoltés Rudolf, Lackovičová Anna, Gajdoš Peter, Krištín Anton, Smetana Vladimír a kol. Flóra E14 Považského Inovca – Tematínských kopcov, Úhradu – jadrového územia NECONET Slovensko 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Šteffek Jozef a kol.: Návrh národnej ekologickej siete Slovenska – NECONET, p. 196 Nadácia IUCN Bratislava floristika, ekosozológia SLO Campanula moravica ssp. moravica, Scorzonera austrica, Reseda phyteuma, Linaria genistifolia, Thlaspi montanum, Biscutella laevigata ssp. hungarica, Thesium alpinum, Saxifraga paniculata, Staphylea pinnata, Lilium martagon, Aconitum lycoctonum kniha 2−8317−0323−9

Bernátová Dana, Kliment Ján, Uhlířová Jana Orobanche alsatica in the Veľká Fatra Mts. 1996 Biológia, Vol. 51, No.4, p. 381 – 382 SAP Bratislava floristika, fytosociológia ENG Orobanche alsatica, Veľká Fatra článok 0006 – 3088

Oťahelová Helena The marshland vegetation (Phragmiti-Magnocaricetea) along the lower reaches of the Morava river 1996 Biológia, Vol. 51, No.4, p. 391 – 403 SAP Bratislava floristika, ekológia ENG Phragmiti-Magnocaricetea, Morava, hraničné spoločenstvá, lemové spoločenstvá, marsh, wetland, Acoretum calami, Acorus calamus, Phragmitetum australis, Phragmites australis, Calystegia sepium, Urtica dioica, Scirpetum lcustris, Schoenoplectus lacustris článok 0006 – 3088

Oťahelová Helena The marshland vegetation (Phragmiti-Magnocaricetea) along the lower reaches of the Morava river 1996 Biológia, Vol. 51, No.4, p. 391 – 403 SAP Bratislava floristika, ekológia ENG Glyceria maxima, Polygonum amphibium, Rorippa amphibia, Oenathion aquaticae, Glycerietum aquaticae, Glacerietum maximae, Glyceria leaves, Sparganietum erecti, Sparganium erectum, Typhetum angustifoliae, Typha angustifolia, Iris pseudacorus comm. článok 0006 – 3088

Oťahelová Helena The marshland vegetation (Phragmiti-Magnocaricetea) along the lower reaches of the Morava river 1996 Biológia, Vol. 51, No.4, p. 391 – 403 SAP Bratislava floristika, ekológia ENG Iris pseudacorus, Caricetum gracilis, Carex gracilis, Galio palustris-Caricetum ripariae, Caricetum ripariae, Carex riparia, Galium palustre, Caricetum vesicariae, Carex vesicaria, Phalaridetum arundinaceae, Phalaris arundinaceae, Symphytum officinale článok 0006 – 3088

Oťahelová Helena The marshland vegetation (Phragmiti-Magnocaricetea) along the lower reaches of the Morava river 1996 Biológia, Vol. 51, No.4, p. 391 – 403 SAP Bratislava floristika, ekológia ENG Eleocharitetum palustris, Eleocharis palustris, Bolboschoenetum maritimi, Bolboschoenus maritimus, Agrostis stolonifera, Oenatho aquaticae-Rorippetum amphibiae, Oenathe aquatica, Sagittario-Sparganietum emersi, Sagittaria sagittifolia článok 0006 – 3088

Oťahelová Helena The marshland vegetation (Phragmiti-Magnocaricetea) along the lower reaches of the Morava river 1996 Biológia, Vol. 51, No.4, p. 391 – 403 SAP Bratislava floristika, ekológia ENG Spirodela polyrhiza, Sparganim emersum, Butometum umbellati, Butomus umbellatus, Glycerietum fluitantis, Glyceria fluitans článok 0006 – 3088

Majewski T. Flora Polska, Grzby (Mycota), Tom XI., Uredinales 1979 Polska Akademia Nauk Waršava, Krakov floristika, mykológia POL Poľsko, flóra, huby, Uredinales kľúč

Ehrendorfer F. Liste der Gefäßpflanzen Mitteleuropas 1973 Gustav Fischer Verlag Stuttgart floristika GER rastlina, stredná Európa kľúč

Ellenberg H. Vegetation Mitteleuropa mit den Alpen in Öcologischen Schicht 1978 E. Ulmer Verl. Stuttgart 4 floristika, botanika GER vegetácia, rastlina, stredná Európa, Alpy neznámy

Kukla Ján, Kontriš Jaroslav, Kontrišová Oľga, Juraj Gregor, Mihálik Anton Príčiny floristickej diferenciácie asociácií Dentario bulbiferae-Fagetum (Zlatník 1935) Hartmann 1953 a Carici pilosae-Fagetum Oberd. 1957 1998 Ekológia, Vol. 17, No. 2, p. 177 – 186 SAP Bratislava floristika, ekológia ENG Dentario bulbiferae-Fagetum, Carici pilosae-Fagetum článok