2004, 2006, 2007, 2008, 2009, 2010, 2011, 2012, 2013, 2014, 2015, Časová línia, Príroda, Rastliny
Pestované rastliny
Pestoval som pestujem (539)
Agapanthus (5)
Achillea (3)
Allium (13)
Anemone (5)
Argyranthemum (3)
Astilbe (3)
A (23)
B (10)
Callistephus (8)
Campanula (4)
Capsicum (5)
Clematis (23)
Coreopsis (5)
Crinum (3)
Crocus (11)
Cucumis (4)
Cucurbita (4)
Cyclamen (4)
C (17)
Dahlia (9)
Delosperma (7)
Delphinium (5)
Echinacea (13)
Erigeron (3)
E (3)
Fritillaria (8)
F (7)
G (7)
Helianthemum (3)
Helleborus (5)
Hemerocallis (5)
Heuchera (15)
Heucherella (3)
Hibiscus (3)
Hippophae (3)
Hyacinthus (4)
Hydrangea (3)
H (10)
Iberis (3)
Iris (11)
I (1)
| J (1)
Lactuca (5)
Lilium (12)
Liatris (4)
Lobelia (4)
Lycopersicon (75)
L (12)
Muscari (4)
Mentha (5)
Monarda (3)
Morus (3)
M (4)
N (3)
Ocimum (4)
O (3)
Phlox (19)
Primula (10)
Prunus (10)
Pulsatilla (8)
P (16)
Rhododendron (5)
Rubus (4)
R (10)
Saxifraga (18)
Solanum (3)
S (18)
Tagetes (3)
Thymus (3)
Tulipa (17)
T (7)
V (2)
W (1)
Z (4)
|
Plán pestovať: Armeria juniperifolia Lelekovice, Dryas octopetala var. minor, Saxifraga ‘Yellow Rock‘, Lilium michiganense, Tulipa ‘Tiny Timo‘
Orchideje a bromélie
Lekná
Ruže
Tulipány
Kosatce
Kobercovky
Skalničky
Sirôtky
Ostatné
Use Facebook to Comment on this Post
2015, České mestá, Česko, Krajina, Mestá, Mestá, Severné Čechy, Zahraničie
Chřibská – starodávna, kľukatá
Mesto Chřibská leží v najzápadnejšej časti Lužických hôr, v južnej časti Šluknovského výbežku. Je obklopené Kytlickou pahorkatinou, Lužických chrbátom a Jetřichovskými stenami. Na území Chránenej krajinnej oblasti Lužické hory a CHKO Labské pieskovce a Národného parku České Švajčiarsko. Miestne časti mesta: Chřibská, Dolní Chřibská, Horní Chřibská, Krásne Pole. Žije tu 1399 obyvateľov (mesto-chribska.cz). Prvá písomná zmienka je z roku 1352, avšak mesto existovalo podľa nápisu na kameni, už pre rokom 1144. Nemecký názov je Kreibitz, je slovanského pôvodu zo slova Krzywycza, vyjadruje meandrujúci potok. Súčasný názov je staročeský od slova chřib – pahorok (mesto-chribska.cz). Bola tu najstaršia sklárska huta v Strednej Európe, existovala už v roku 1414 (Alexandr Vanžura). Po roku 1946 tu dramaticky poklesol počet obyvateľov po odsune Nemcov. Znovuosídlenie nebolo úspešné. Opustené domy chátrali, boli ničené, aj mnoho z nich bolo zbúraných. Najviac v rokoch 1955, 1965 a 1967. Boli zbúrané súvislé línie poschodových domov a prakticky bolo zlikvidované aj námestie. Mnoho cenných ľudových domov. Mnoho týchto stavieb zachránili chalupári, ktorých počet takmer dosahuje počet trvalo žijúcich obyvateľov (mesto-chribska.cz). V mladosti tu žil Christoph Willibald Gluck (1714 – 1787), ktorého otec bol v rokoch 1722 – 1727 lesmajstrom na kamenickom panstve Kinských (Jiří Kühn).
V okolí a priamo v Chřibské rastú tisíce orchideí na podmáčaných lúkach, napr. na lúke u Brodských a v prírodnej rezervácii Marschnerova lúka (Informačné letáky).
Odkazy
Use Facebook to Comment on this Post
2014, Botanické záhrady, Príroda, Rastliny
Botanická záhrada v Bratislave
Botanická záhrada bola založená v roku 1942. Pre výstavbu bol vybratý pozemok okolo vily Lafranconi o rozlohe 6.6 ha, ktorý mal vďaka Vydrici zdroj vody. Skleníky a zavlažovací systém boli postavené po roku 1945. Záhrada je pracoviskom Univerzity Komenského, ktorého poslaním je aj udržovať a rozširovať zbierky živých rastlín. V spolupráci s inými organizáciami poriada výstavy. Pokusne sa v Botanickej záhrade aklimatizujú rôzne druhy rastlín. Teplomilná vegetácia pestovaná v skleníkoch vzbudzuje najväčší záujem verejnosti (uniba.sk). Botanická záhrada je otvorená pre verejnosť od 1. apríla do 31. októbra, od 9‑tej do 18-tej. Nachádza sa na Botanickej ulici 3 v Bratislave. (uniba.sk). Nájsť v nej možno tieto expozície skleníkové: austrálsky skleník, palmový skleník, kaktusový skleník, skleník úžitkových rastlín, Viktóriový skleník s vlhkomilnou a teplomilnou tropickou a subtropickou flórou. A vonkajšie: rozárium, andezitová skalka, vápencová skalka, travertínovo – penovcová skalka, troskovo – lávová skalka, bridlicová skalka, čadičová skalka, žulová skalka, rašelinisko, letničkové a trvalkové záhony, cudzokrajné a domáce dreviny, rododendrony a azalky, zimuvzdorné a mrazuvzdorné kaktusy, stredomorie, japonská záhrada (uniba.sk). Rozloha areálu bola zmenšená v dôsledku výstavby mosta Lafranconi v 80 tých rokoch 20. storočia (Wikipedia).
Vzhľadom na to, že som vyštudovaný environmentalista na fakulte, ktorá je na kopci oproti a celých päť rokov štúdia som býval neďaleko, do Botanickej záhrady som chodil často. Dokonca na index sme tam mali prístup zdarma a párkrát som bol v nej aj mimo obdobia prístupu pre verejnosť. Občas som sa tam chodil učiť. V zadnej časti, pri moste Lafranconi sa nachádza celkom romantické jazierko a kúsok od neho je priestor s húpačkami a podobnými zariadeniami pre deti. Za celý čas môjho poznania, a je to od roku 1991 už poriadne dlhá doba, môžem zodpovedne povedať, že marketing Botanickej záhrady sa blíži k nule. Nerozumiem tomu, pretože tento areál síce nie je v milosti mocných, ale určite sa dá lepšie propagovať. Občas sa tu určite investuje, veci sa udržiavajú. Keďže sem tiež chodím často fotografovať, narazil som už aj ja na to upozornenie, aby som nezarábal na fotografovaní v areáli Botanickej záhrady. Nuž, ono to ani veľmi nejde. Ledaže by som sa zameral na svadby, čo je neskutočná drina. Nie, môžete byť radi za promo, za to, že si niekto cení vašu prácu a prácu vašich predchodcov a dokáže a chce ju propagovať aspoň týmto spôsobom. Želám Botanickej záhrade, aby kompetentní radikálne zmenili prístup k tejto potenciálne skvelej inštitúcii aj z hľadiska cestovného ruchu.
Odkazy
Ruže
Rododendrony a azalky
Kosatce
Floxy a klinčeky
Skalničky
Kobercovky
Skleník
Dreviny
Ostatné