ZOO – Safari Dvůr Králové patrí medzi časté zastávky milovníkov zvierat. Ja som sa tu naposledy zastavil v lete 2004.
2004, Časová línia, Chovateľské reportáže, Reportáže, Výstavy zvierat
Tropikárium Budapešť
Tropikárium sa nachádza južne od zábavného centra Campona. Nachádza sa tu okrem iného 1.4 milióna litrov veľké žraločie akvárium s 11 metrov dlhým vyhliadkovým tunelom (sdetmi.com). Je najväčším morským akváriom v strednej Európe (zoznam.sk). Inou atrakciou je prales, v ktorom sa blýska, hrmí, návštevníci tu zažijú tropickú klímu. Okrem toho množstvo živočíchov a rastlín z Afriky, Južnej Ameriky, Ázie, Karibského a Červeného mora, ale aj Indického oceánu (sdetmi.com). Nachádza sa tu aj expozície domácej maďarskej ichtyofauny (zoznam.sk). Celý komplex je vybudovaný na rozlohe 3 000 m2. O organizmy sa stará tím 25 – 30 biológov, veterinárov, ošetrovateľov (visit-hungary.com).
Odkazy
Use Facebook to Comment on this Post
Akvaristika, Biológia, Príroda, Ryby, Živočíchy
Malawi Bloat – choroba afrických cichlíd
Autor príspevku – Róbert Toman
Jedna z hlavných príčin neúspechov chovu Tropheusov je ochorenie, ktorému zvyčajne podľahnú všetky ryby behom niekoľkých dní. Toto ochorenie je známe pod názvom „Malawi bloat“ alebo „bloat“, čo znamená „nafúknutý“. Hoci sa označuje ako malawské ochorenie, postihuje aj ryby z jazera Viktória a najmä Tanganika. Najcitlivejšie sú ryby, ktoré sa živia prevažne rastlinnou potravou. Veľmi dôležité je rozpoznať prvé príznaky ochorenia a ihneď zahájiť liečbu.
Príznaky ochorenia sa prejavujú v niekoľkých štádiách:
Ryby vypľúvajú potravu až úplne prestávajú žrať, prehýbajú sa v bokoch zo strany na stranu, zväčší sa im brušná dutina (nafúknutie) a z ritného otvoru im vychádzajú tenké biele výkaly namiesto normálnych čierno-hnedých. V okolí ritného otvoru sa môžu vyskytnúť červené škvrny až vriedky. Počas týchto príznakov dochádza pravdepodobne k vážnemu poškodeniu pečene, obličiek a plynového mechúra.
Ryby veľmi schudnú, skrývajú sa, ležia na dne, kolíšu sa, majú sťažené dýchanie, stmavnú a behom 1 – 2 dní hynú.
Príčiny ochorenia
Je dosť prekvapujúce, aké rôzne príčiny môžu spôsobiť toto vážne ochorenie a úhyn týchto nádherných rýb. Najčastejšie sa jedná o chyby chovateľa a nejde len o ochorenie, ktoré by zapríčinilo nevhodné kŕmenie (napr. živá potrava). Ide napríklad o väčšie zásahy do životného prostredia rýb v akváriu. Dôvodov je niekoľko
Stresovanie rýb
Tropheusy sú veľmi citlivé na pôsobenie rôznych stresorov a mnohí chovatelia pripisujú hlavný dôvod vzniku tohto ochorenia práve pôsobeniu stresu. Tým sa znižuje odolnosť rýb voči ochoreniam. Ako stresový faktor sa najčastejšie uplatňuje prevoz rýb, zmena osádky akvária (pridávanie nových jedincov, najmä vlastného druhu a formy), veľká zmena zariadenia akvária, odchyt rýb v akváriu. V podstate všetky ďalšie faktory môžeme označiť za stresory.
Nízky počet jedincov chovnej skupiny
Tropheusy žijú hierarchicky v húfoch a v prípade malého počtu jedincov alebo nedostatku úkrytov dominantný jedinec (väčšinou samec) napáda ostatné ryby svojho druhu a formy.
Nesprávne kŕmenie
Tropheusy sú rastlinožravé ryby, preto sa neodporúča skrmovať živočíšne bielkoviny, najmä nie teplokrvných živočíchov (mäso). Hlavnou zložkou potravy by mali byť kvalitné vločkové krmivá na báze riasy (Spirulina). Ďalej je možné skrmovať rastlinné produkty, ako je hlávkový šalát, varené cestoviny a podobne. Ako doplnok sa môžu skrmovať aj mrazené cyklopy, prípadne kvalitné patentky, žiabronôžky, ale iba dospelým rybám, ktoré sú už odolnejšie. S touto potravou radšej opatrne, prípadne neexperimentovať vôbec. Rastlinožravé ryby majú dlhý tráviaci systém, čomu zodpovedá aj dlhší čas spracovania potravy. Rozklad nedostatočne strávenej alebo neúplne vylúčenej potravy v črevách, môže spôsobiť podráždenie črevnej steny a stresovať ryby, čím sa zároveň otvára cesta pre invazívne parazity.
Prekrmovanie
Dôležité je podávať krmivo v malých dávkach, niekoľkokrát denne, aby nedošlo k jednorazovému prekŕmeniu rýb. Tropheusy sú veľmi žravé ryby a v prípade dostatku potravy sú schopné sa nažrať „do prasknutia“. Ryby sú veľmi náchylné najmä po prenesení do inej nádrže, napr. po nákupe. Vtedy musí byť chovateľ zvlášť opatrný a kŕmiť len veľmi striedmo. Častejším kŕmením v nižších dávkach sa dá zároveň eliminovať agresivita medzi jedincami vlastného druhu/formy.
Zlá kvalita vody
Jeden z ďalších veľmi dôležitých faktorov je čistota vody. Nevyhnutná je pravidelná výmena vody v množstve okolo 30 % objemu nádrže každý týždeň, i keď názory na množstvo a obdobie výmeny vody sa líšia. Ďalej je to nedostatočné okysličovanie vody, čím je vo vode málo kyslíka pre denitrifikačné baktérie a klesá kvalita vody (zvýšený obsah dusičnanov).
Pridávanie soli
Niektorí chovatelia pridávajú do vody kuchynskú soľ z dôvodu zvýšenia pH k alkalickému. Týmto spôsobom však nedochádza k zvyšovaniu pH, ale ryby reagujú niekedy veľmi negatívne na vyšší obsah NaCl.
Pôvodca ochorenia
V tomto bode sa názory akvaristov líšia. Niektorí uvádzajú, že je to ochorenie bakteriálneho pôvodu, ďalší zase parazitárneho pôvodu. S najväčšou pravdepodobnosťou sa jedná o protozoálneho parazita, ktorý sa normálne nachádza v črevách zdravých rýb a v prípade oslabenia jedinca, napr. pôsobením stresu, dochádza k rozmnoženiu týchto organizmov a blokujú tráviaci systém. Tým vznikajú problémy s prijímaním potravy. Parazit sa dostáva cez stenu čreva do telovej dutiny a dochádza k „nafúknutiu“ brušnej dutiny. Diskutuje sa tiež o nákazlivosti tejto choroby. Pravdepodobne je to nákazlivé ochorenie, pretože neochorie len jedna ryba, ale väčšinou tri a viac. Mohlo by sa zdať, že sa jedná o pôsobenie stresoru na všetky ryby v akváriu, a preto dochádza k ochoreniu všetkých jedincov. Príznaky sa však neprejavujú u všetkých naraz, ale postupne. Napr. prvý deň prestane žrať jedna ryba, druhý deň prestane žrať ďalšia a u prvej sa začnú prejavovať príznaky poškodenia tráviaceho systému (nafúknutie) a tak ďalej.
Liečba
Liečba je možná iba v prvom štádiu ochorenia. Čím neskôr sa s liečbou začne, tým menšia je šanca na uzdravenie. Ak sa prejavia príznaky druhého štádia ochorenia, je neskoro. Väčšinou je potrebné liečiť kompletne celú nádrž, neprelovovať ryby do zvláštnej nádrže, pretože to ochorenie ešte zhorší a ryby hynú. Je však možné použiť aj karanténnu nádrž. Na liečbu používajú akvaristi rôzne obdoby antibiotika Metronidazol (Entizol, Emtyl, Flagyl, Metryl, Protostat, Satric, Neo-Tric), ktorý sa používa v humánnej medicíne pri gynekologických problémoch, prípadne ďalšie druhy antibiotík.
Liečba Metronidazolom
Ak sa vyskytnú príznaky 1.štádia ochorenia, vymení sa 30 % vody, aby sa zlepšila kvalita vody, zvýši sa vzduchovanie a znova sa vymení asi 50 % vody. Odporúča sa odstrániť všetky biologické filtre, pretože liečivá väčšinou zabíjajú denitrifikačné baktérie. Počas liečby sa nezapína osvetlenie. Je vhodné postupne zvýšiť teplotu na 28-30 °C, ale zároveň aj silno vzduchovať. Zvýšením teploty sa zrýchli metabolizmus rýb a podporí ich imunitný systém. Zároveň sa zrýchľuje životný cyklus pôvodcu ochorenia. Metronidazol sa potom aplikuje v dávke 100 mg na 38 l vody. Dávka sa opakuje v prípade potreby každé dva dni až kým ryby nezačnú prijímať potravu. Ak ryby prežijú, uzdravia sa behom týždňa.
Liečivo je možné podávať aj v potrave v prípade pri objavení sa príznakov ochorenia, ale ešte v čase, keď ryby prijímajú potravu. Vtedy sa dávka liečiva rozpustí v lyžičke vody z akvária a k tomu sa pridajú granule alebo vločky, nechajú sa nasiaknuť roztokom liečiva a krmivo sa potom vloží do akvária. Po liečbe sa vymení 50 % vody.
Liečba ďalšími antibiotikami
Oxytetracyklín hydrochlorid – používa sa dávka 30 mg (pri veľmi tvrdej vode až 50 mg) na liter vody počas 3 dní. Na 3. deň sa vymení 30 – 50 % vody a liečba sa opakuje. Toto liečivo je zvlášť citlivé na svetlo, preto sa musí dodržať spôsob liečby bez osvetlenia.
Minocyklín – používa sa v dávke 7 mg na liter vody počas 2 dní, potom sa vymení 100 % vody a znova sa liečba opakuje. Ak sa používa viac ako dve dávky, väčšinou je smrteľný. Preto sa používa len v prípade krajnej núdze.
Odkazy
Use Facebook to Comment on this Post
2005, Botanické záhrady, Príroda, Rastliny
Fata Morgana – expozícia Botanickej záhrady
Fata Morgana je expozícia Botanickej záhrady hlavného mesta Praha.
Botanická záhrada hlavného mesta Praha bola založená v roku 1969. Je miestom pre pestovanie rastlín, odpočinku, poučenia, zábavy a potešenia. Rastie tu 15 000 druhov stromov a kvetín (botanicka.cz). K najvýznamnejším zbierkam Botanickej záhrady patria cibuľoviny, predovšetkým zo Stredomoria, Turecka a Číny. Významná je zbierka stálozelených listnatých drevín. Ojedinelá je kolekcia tamarišiek a iných púštnych drevín Strednej Ázie a západnej Číny. Cenné sú zbierky Nepenthaceae, paliem a cykasov (Pavel Sekerka).
Po roku 1984 bola založená zbierka bonsajov. V roku 1997 vznikla japonská záhrada, vresovisko, expozícia flóry Turecka a Stredomoria a kolekcia kosatcov. Po roku 1996 sa začala pripravovať výstavba tropických skleníkov – Fata Morgana bola kolaudovaná až v roku 2003. Od roku 2004 je zriadená vinica. Expozícia výroby vína bola vybudovaná v roku 2009. Od roku 2011 sa roztrieštené plochy botanickej záhrady spojili v jeden 25 hektárový celok. Súčasťou záhrady je tzv. Ornamentálna záhrada, Stráň – fragmenty pôvodných stepných spoločenstiev pre Tróju. Pivonkova lúka a kolekciou magnólií. Stálozelené dreviny a tieňomilné trvalky (hajničky) – rastliny podrastu listnatých lesov Európy, Ázie a Ameriky. Severoamerická polopúšť – kaktusy a sukulenty, trvalky a ihličnany, predovšetkým opuncie a juky. Mokraď a jazero je časť, kde sa rozmnožujú žaby a rastú tu vodné, bahenné a mäsožravé rastliny. Ďalšími expozíciami sú Lesné biotopy východnej Ázie a Lesné biotopy Severnej Ameriky (botanicka.cz).
Odkazy
- Čo kedy navštíviť
- Wikipedia
- Anna Divišová, Zuzana Lednická, Václav Jirásek – Organické logo
- Daniel Vitouš – Záplava orchidejí: Botanická zahrada vystavuje tisíc barevných rostlin
- Martin Soural
- Markéta Rejlková – Fata morgana
- Jan Mlynář
- Jiří Wagner – Praha: Motýli a kraslice – skoro fatamorgána
- POOH.cz