2014, 2015, 2016, Časová línia, Jazerá, Jazerá, Krajina, Príroda, Slovenská krajina, Záhorie, Živočíchy

Významné vtáčie územie Adamovské jazerá

Hits: 3086

Ada­mov­ské jaze­rá sa nachá­dza­jú na 85-​om rieč­nom kilo­met­ri rie­ky Mora­va. Posky­tu­jú mož­nos­ti pre rybo­lov, let­nú rekre­áciu, kúpa­nie. Sú tu tri prí­sta­vy, pre­má­va­jú tu dve lode. Z prí­sta­vu Gbe­ly Ada­mov sa dá pre­pla­viť do Čes­kých Tvrdo­níc. Ada­mov­ské jaze­rá tvo­ria dve štr­ko­vis­ká, sú teda ume­lo vytvo­re­ný­mi vod­ný­mi plo­cha­mi (Infor­mač­ná tabu­ľa). Od roku 1969. Na sever­nom, ploš­ne väč­šom štr­ko­vis­ku, pre­bie­ha ťaž­ba štr­ku na západ­nej stra­ne aj v súčas­nos­ti. Na juž­nom sa nachá­dza 13 ostro­vov, hniez­di tu viac ako 80 dru­hov vtá­kov (eza​ho​rie​.sk). Kedy­si tu boli mok­ra­de, vďa­ka úpra­ve rie­ky Mora­va zanik­li (Infor­mač­ná tabu­ľa). Mes­to Gbe­ly upra­vi­lo pred časom plá­že, par­ko­va­cie plo­chy, vysa­di­lo stro­my a krí­ky, vybu­do­va­lo spr­chy, umy­vá­reň, sociál­ne zaria­de­nia. Ada­mov je mest­skou čas­ťou mes­ta Gbe­ly (gbe​ly​.sk). Ada­mov­ské jaze­rá sú oje­di­ne­lým prí­kla­dom spo­lu­ži­tia prí­ro­da a člo­ve­ka. Je len málo mies­te, kde môže­te nahliad­nuť do sve­ta vtác­tva z takej bez­pro­stred­nej blíz­kos­ti. Desať­ro­čia tu člo­vek a vtá­ky žijú ved­ľa seba (Infor­mač­ná tabuľa). 

Ada­mov­ské jaze­rá pat­ria medzi naj­výz­nam­nej­šie orni­to­lo­gic­ké loka­li­ty na Záho­rí. Sú význam­nou mig­rač­nou zastáv­kou a noco­vis­kom pre husi. Ada­mov­ské jaze­rá sú súčas­ťou Chrá­ne­né­ho vtá­čie­ho úze­mia Mora­va. Hniez­di tu tak­mer polo­vi­ca hniezd­nej popu­lá­cie na Slo­ven­sku husi divej – Anser anser. Zdr­žu­jú sa tu od feb­ru­ára do júla. Čaj­ka sme­ji­vá Larus ridi­bun­dus tu má naj­väč­šiu koló­niu na Záho­rí. Aj rybár rieč­ny Ster­na hirun­do tu osíd­ľu­je ostro­vy bez vyso­kej vege­tá­cie. V mar­ci a aprí­li tu vrcho­lí jar­ná mig­rá­cia kačíc. Tak­mer celé čier­ne sú lys­ky čier­ne – Fuli­ca atra. Pre hrdzav­ku potá­pa­vú – Net­ta rufi­na sú jaze­rá jed­ným z naj­se­ver­nej­ších hniezd­nych loka­lít. Ďal­šie dru­hy: potáp­ka choch­la­tá Podi­ceps cris­ta­tus, bre­hu­ľa rieč­na Ripa­ria ripa­ria, tra­so­chvost bie­ly Mota­cil­la alba. Zazna­me­na­né tu boli: orliak mor­ský Helia­e­e­tus albi­cil­la, kači­ca ostro­chvos­tá Anas acu­ta, kači­ca divá Anas pla­tyr­hyn­chos, potá­pač bie­ly Mer­gus albel­lus, hla­hol­ka sever­ská Bucep­ha­la clan­gul­la, trs­te­nia­rik, dudok choch­la­tý Upu­pa epops, volav­ka popo­la­vá Ardea cine­rea, chav­koš noč­ný Nyc­ti­co­rax nyc­ti­co­rax, fúzat­ka trs­ti­no­vá Panu­rus biar­mi­cus, slá­vik mod­rák Lus­ci­nia sve­ci­ca, bah­nia­ky, bro­div­ce. V polo­vi­ci novem­bra sem pri­lie­ta­jú veľ­ké kŕd­le husí. Zo seve­ru hus bie­lo­če­lá Anser albif­rons a hus sia­tin­ná Anser faba­lis. V oko­lí jazier hniez­di cíbik choch­la­tý Vanel­lus vanel­lus (Infor­mač­ná tabuľa).

V roku 2009 tu posta­vi­lo mes­to Gbe­ly osem met­rov vyso­kú dre­ve­nú roz­hľad­ňu. Domá­ci je vra­via ávé­háč­ka, čiže Ada­mov­ská vtá­čí hle­dzír­ňa (infog​lo​be​.sk). Z roz­hľad­ne je veľ­mi dob­rý výhľad nie­len na vtá­čie koló­nie a blíz­ke oko­lie, ale hlav­ne v zim­ných mesia­coch aj na vzdia­le­né Malé Kar­pa­ty, Bie­le Kar­pa­ty a Pav­lov­ské vrchy (Pála­va) (uby​tu​jem​sa​.sk). Ja cho­dím na Ada­mov­ské jaze­rá pomer­ne čas­to, okrem iné­ho aj sa kúpať. Občas sa tu zasta­vím aj ces­tou z Mora­vy. Zau­jí­ma­vý je aj bufet – občerstvo­va­cie zaria­de­nie, kto­ré som si rých­lo obľú­bil. V lete tu býva pomer­ne dosť ľudí, ale je to ešte zne­si­teľ­né a s par­ko­va­ním som tu ešte nemal prob­lém (Peter Kaclík).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2004, Časová línia, Chovateľské reportáže, Reportáže, Výstavy zvierat

Tropikárium Budapešť

Hits: 40317

Tro­pi­ká­rium sa nachá­dza juž­ne od zábav­né­ho cen­tra Cam­po­na. Nachá­dza sa tu okrem iné­ho 1.4 mili­ó­na lit­rov veľ­ké žra­lo­čie akvá­ri­um s 11 met­rov dlhým vyhliad­ko­vým tune­lom (sdet​mi​.com). Je naj­väč­ším mor­ským akvá­ri­om v stred­nej Euró­pe (zoznam​.sk). Inou atrak­ci­ou je pra­les, v kto­rom sa blýs­ka, hrmí, náv­štev­ní­ci tu zaži­jú tro­pic­kú klí­mu. Okrem toho množ­stvo živo­čí­chov a rast­lín z Afri­ky, Juž­nej Ame­ri­ky, Ázie, Karib­ské­ho a Čer­ve­né­ho mora, ale aj Indic­ké­ho oce­ánu (sdet​mi​.com). Nachá­dza sa tu aj expo­zí­cie domá­cej maďar­skej ich­ty­o­fau­ny (zoznam​.sk). Celý kom­plex je vybu­do­va­ný na roz­lo­he 3 000 m2. O orga­niz­my sa sta­rá tím 25 – 30 bio­ló­gov, vete­ri­ná­rov, ošet­ro­va­te­ľov (visit​-hun​ga​ry​.com).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia, Príroda, Ryby, Živočíchy

Malawi Bloat – choroba afrických cichlíd

Hits: 14170

Autor prís­pev­ku – Róbert Toman

Jed­na z hlav­ných prí­čin neús­pe­chov cho­vu Trop­he­usov je ocho­re­nie, kto­ré­mu zvy­čaj­ne pod­ľah­nú všet­ky ryby behom nie­koľ­kých dní. Toto ocho­re­nie je zná­me pod náz­vom “Mala­wi blo­at” ale­bo “blo­at”, čo zna­me­ná “nafúk­nu­tý”. Hoci sa ozna­ču­je ako mala­ws­ké ocho­re­nie, pos­ti­hu­je aj ryby z jaze­ra Vik­tó­ria a naj­mä Tan­ga­ni­ka. Naj­cit­li­vej­šie sú ryby, kto­ré sa živia pre­važ­ne rast­lin­nou potra­vou. Veľ­mi dôle­ži­té je roz­poz­nať prvé prí­zna­ky ocho­re­nia a ihneď zahá­jiť liečbu.

Prí­zna­ky ocho­re­nia sa pre­ja­vu­jú v nie­koľ­kých štádiách:

Ryby vypľú­va­jú potra­vu až úpl­ne pre­stá­va­jú žrať, pre­hý­ba­jú sa v bokoch zo stra­ny na stra­nu, zväč­ší sa im bruš­ná duti­na (nafúk­nu­tie) a z rit­né­ho otvo­ru im vychá­dza­jú ten­ké bie­le výka­ly namies­to nor­mál­nych čierno-​hnedých. V oko­lí rit­né­ho otvo­ru sa môžu vyskyt­núť čer­ve­né škvr­ny až vried­ky. Počas tých­to prí­zna­kov dochá­dza prav­de­po­dob­ne k váž­ne­mu poško­de­niu peče­ne, obli­čiek a ply­no­vé­ho mechúra.

Ryby veľ­mi schud­nú, skrý­va­jú sa, ležia na dne, kolí­šu sa, majú sťa­že­né dýcha­nie, stmav­nú a behom 1 – 2 dní hynú.

Prí­či­ny ochorenia

Je dosť prek­va­pu­jú­ce, aké rôz­ne prí­či­ny môžu spô­so­biť toto váž­ne ocho­re­nie a úhyn tých­to nád­her­ných rýb. Naj­čas­tej­šie sa jed­ná o chy­by cho­va­te­ľa a nej­de len o ocho­re­nie, kto­ré by zaprí­či­ni­lo nevhod­né kŕme­nie (napr. živá potra­va). Ide naprí­klad o väč­šie zása­hy do život­né­ho pro­stre­dia rýb v akvá­riu. Dôvo­dov je niekoľko

Stre­so­va­nie rýb

Trop­he­usy sú veľ­mi cit­li­vé na pôso­be­nie rôz­nych stre­so­rov a mno­hí cho­va­te­lia pri­pi­su­jú hlav­ný dôvod vzni­ku toh­to ocho­re­nia prá­ve pôso­be­niu stre­su. Tým sa zni­žu­je odol­nosť rýb voči ocho­re­niam. Ako stre­so­vý fak­tor sa naj­čas­tej­šie uplat­ňu­je pre­voz rýb, zme­na osád­ky akvá­ria (pri­dá­va­nie nových jedin­cov, naj­mä vlast­né­ho dru­hu a for­my), veľ­ká zme­na zaria­de­nia akvá­ria, odchyt rýb v akvá­riu. V pod­sta­te všet­ky ďal­šie fak­to­ry môže­me ozna­čiť za stresory.

Níz­ky počet jedin­cov chov­nej skupiny

Trop­he­usy žijú hie­rar­chic­ky v húfoch a v prí­pa­de malé­ho počtu jedin­cov ale­bo nedos­tat­ku úkry­tov domi­nant­ný jedi­nec (väč­ši­nou samec) napá­da ostat­né ryby svoj­ho dru­hu a formy.

Nespráv­ne kŕmenie

Trop­he­usy sú rast­li­nož­ra­vé ryby, pre­to sa neod­po­rú­ča skr­mo­vať živo­číš­ne biel­ko­vi­ny, naj­mä nie tep­lo­krv­ných živo­čí­chov (mäso). Hlav­nou zlož­kou potra­vy by mali byť kva­lit­né vloč­ko­vé krmi­vá na báze ria­sy (Spi­ru­li­na). Ďalej je mož­né skr­mo­vať rast­lin­né pro­duk­ty, ako je hláv­ko­vý šalát, vare­né ces­to­vi­ny a podob­ne. Ako dopl­nok sa môžu skr­mo­vať aj mra­ze­né cyk­lo­py, prí­pad­ne kva­lit­né patent­ky, žiab­ro­nôž­ky, ale iba dospe­lým rybám, kto­ré sú už odol­nej­šie. S tou­to potra­vou rad­šej opatr­ne, prí­pad­ne neexpe­ri­men­to­vať vôbec. Rast­li­nož­ra­vé ryby majú dlhý trá­via­ci sys­tém, čomu zod­po­ve­dá aj dlh­ší čas spra­co­va­nia potra­vy. Roz­klad nedos­ta­toč­ne strá­ve­nej ale­bo neú­pl­ne vylú­če­nej potra­vy v čre­vách, môže spô­so­biť podráž­de­nie črev­nej ste­ny a stre­so­vať ryby, čím sa záro­veň otvá­ra ces­ta pre inva­zív­ne parazity.

Pre­kr­mo­va­nie

Dôle­ži­té je podá­vať krmi­vo v malých dáv­kach, nie­koľ­ko­krát den­ne, aby nedoš­lo k jed­no­ra­zo­vé­mu pre­kŕ­me­niu rýb. Trop­he­usy sú veľ­mi žra­vé ryby a v prí­pa­de dostat­ku potra­vy sú schop­né sa nažrať “do prask­nu­tia”. Ryby sú veľ­mi náchyl­né naj­mä po pre­ne­se­ní do inej nádr­že, napr. po náku­pe. Vte­dy musí byť cho­va­teľ zvlášť opatr­ný a kŕmiť len veľ­mi stried­mo. Čas­tej­ším kŕme­ním v niž­ších dáv­kach sa dá záro­veň eli­mi­no­vať agre­si­vi­ta medzi jedin­ca­mi vlast­né­ho druhu/​formy.

Zlá kva­li­ta vody

Jeden z ďal­ších veľ­mi dôle­ži­tých fak­to­rov je čis­to­ta vody. Nevy­hnut­ná je pra­vi­del­ná výme­na vody v množ­stve oko­lo 30 % obje­mu nádr­že kaž­dý týž­deň, i keď názo­ry na množ­stvo a obdo­bie výme­ny vody sa líšia. Ďalej je to nedos­ta­toč­né okys­li­čo­va­nie vody, čím je vo vode málo kys­lí­ka pre denit­ri­fi­kač­né bak­té­rie a kle­sá kva­li­ta vody (zvý­še­ný obsah dusičnanov).

Pri­dá­va­nie soli

Nie­kto­rí cho­va­te­lia pri­dá­va­jú do vody kuchyn­skú soľ z dôvo­du zvý­še­nia pH k alka­lic­ké­mu. Tým­to spô­so­bom však nedo­chá­dza k zvy­šo­va­niu pH, ale ryby rea­gu­jú nie­ke­dy veľ­mi nega­tív­ne na vyš­ší obsah NaCl.

Pôvod­ca ochorenia

V tom­to bode sa názo­ry akva­ris­tov líšia. Nie­kto­rí uvá­dza­jú, že je to ocho­re­nie bak­te­riál­ne­ho pôvo­du, ďal­ší zase para­zi­tár­ne­ho pôvo­du. S naj­väč­šou prav­de­po­dob­nos­ťou sa jed­ná o pro­to­zo­ál­ne­ho para­zi­ta, kto­rý sa nor­mál­ne nachá­dza v čre­vách zdra­vých rýb a v prí­pa­de osla­be­nia jedin­ca, napr. pôso­be­ním stre­su, dochá­dza k roz­mno­že­niu tých­to orga­niz­mov a blo­ku­jú trá­via­ci sys­tém. Tým vzni­ka­jú prob­lé­my s pri­jí­ma­ním potra­vy. Para­zit sa dostá­va cez ste­nu čre­va do telo­vej duti­ny a dochá­dza k “nafúk­nu­tiu” bruš­nej duti­ny. Dis­ku­tu­je sa tiež o nákaz­li­vos­ti tej­to cho­ro­by. Prav­de­po­dob­ne je to nákaz­li­vé ocho­re­nie, pre­to­že neocho­rie len jed­na ryba, ale väč­ši­nou tri a viac. Moh­lo by sa zdať, že sa jed­ná o pôso­be­nie stre­so­ru na všet­ky ryby v akvá­riu, a pre­to dochá­dza k ocho­re­niu všet­kých jedin­cov. Prí­zna­ky sa však nepre­ja­vu­jú u všet­kých naraz, ale postup­ne. Napr. prvý deň pre­sta­ne žrať jed­na ryba, dru­hý deň pre­sta­ne žrať ďal­šia a u prvej sa začnú pre­ja­vo­vať prí­zna­ky poško­de­nia trá­via­ce­ho sys­té­mu (nafúk­nu­tie) a tak ďalej.

Lieč­ba

Lieč­ba je mož­ná iba v prvom štá­diu ocho­re­nia. Čím neskôr sa s lieč­bou začne, tým men­šia je šan­ca na uzdra­ve­nie. Ak sa pre­ja­via prí­zna­ky dru­hé­ho štá­dia ocho­re­nia, je nesko­ro. Väč­ši­nou je potreb­né lie­čiť kom­plet­ne celú nádrž, nepre­lo­vo­vať ryby do zvlášt­nej nádr­že, pre­to­že to ocho­re­nie ešte zhor­ší a ryby hynú. Je však mož­né pou­žiť aj karan­tén­nu nádrž. Na lieč­bu pou­ží­va­jú akva­ris­ti rôz­ne obdo­by anti­bi­oti­ka Met­ro­ni­da­zol (Enti­zol, Emtyl, Fla­gyl, Met­ryl, Pro­tos­tat, Sat­ric, Neo-​Tric), kto­rý sa pou­ží­va v humán­nej medi­cí­ne pri gyne­ko­lo­gic­kých prob­lé­moch, prí­pad­ne ďal­šie dru­hy antibiotík.

Lieč­ba Metronidazolom

Ak sa vyskyt­nú prí­zna­ky 1.štádia ocho­re­nia, vyme­ní sa 30 % vody, aby sa zlep­ši­la kva­li­ta vody, zvý­ši sa vzdu­cho­va­nie a zno­va sa vyme­ní asi 50 % vody. Odpo­rú­ča sa odstrá­niť všet­ky bio­lo­gic­ké fil­tre, pre­to­že lie­či­vá väč­ši­nou zabí­ja­jú denit­ri­fi­kač­né bak­té­rie. Počas lieč­by sa neza­pí­na osvet­le­nie. Je vhod­né postup­ne zvý­šiť tep­lo­tu na 28 – 30 °C, ale záro­veň aj sil­no vzdu­cho­vať. Zvý­še­ním tep­lo­ty sa zrých­li meta­bo­liz­mus rýb a pod­po­rí ich imu­nit­ný sys­tém. Záro­veň sa zrých­ľu­je život­ný cyk­lus pôvod­cu ocho­re­nia. Met­ro­ni­da­zol sa potom apli­ku­je v dáv­ke 100 mg na 38 l vody. Dáv­ka sa opa­ku­je v prí­pa­de potre­by kaž­dé dva dni až kým ryby nezač­nú pri­jí­mať potra­vu. Ak ryby pre­ži­jú, uzdra­via sa behom týždňa.
Lie­či­vo je mož­né podá­vať aj v potra­ve v prí­pa­de pri obja­ve­ní sa prí­zna­kov ocho­re­nia, ale ešte v čase, keď ryby pri­jí­ma­jú potra­vu. Vte­dy sa dáv­ka lie­či­va roz­pus­tí v lyžič­ke vody z akvá­ria a k tomu sa pri­da­jú gra­nu­le ale­bo vloč­ky, necha­jú sa nasiak­nuť roz­to­kom lie­či­va a krmi­vo sa potom vlo­ží do akvá­ria. Po lieč­be sa vyme­ní 50 % vody.

Lieč­ba ďal­ší­mi antibiotikami

Oxy­tet­ra­cyk­lín hyd­ro­ch­lo­rid – pou­ží­va sa dáv­ka 30 mg (pri veľ­mi tvr­dej vode až 50 mg) na liter vody počas 3 dní. Na 3. deň sa vyme­ní 30 – 50 % vody a lieč­ba sa opa­ku­je. Toto lie­či­vo je zvlášť cit­li­vé na svet­lo, pre­to sa musí dodr­žať spô­sob lieč­by bez osvetlenia.

Mino­cyk­lín – pou­ží­va sa v dáv­ke 7 mg na liter vody počas 2 dní, potom sa vyme­ní 100 % vody a zno­va sa lieč­ba opa­ku­je. Ak sa pou­ží­va viac ako dve dáv­ky, väč­ši­nou je smr­teľ­ný. Pre­to sa pou­ží­va len v prí­pa­de kraj­nej núdze.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post