2011, 2011-2015, 2012, 2013, Časová línia, Organizmy, Príroda, Rastliny

Flóra Oravy

Hits: 2102

Regi­ón Ora­vy pat­rí medzi chlad­né oblas­ti Slo­ven­ska. Iba doli­na rie­ky Ora­va pat­rí do mier­ne tep­lej oblas­ti. Vod­ná nádrž Ora­va spô­so­bi­la zme­nu pôvod­ných lúč­nych spo­lo­čens­tiev. V lesoch má zastú­pe­nie smrek, jed­ľa, buk, boro­vi­ca, smre­ko­vec. Smre­ko­vé mono­kul­tú­ry tvo­ria väč­ši­nu. Roz­ší­re­ná je boriev­ka oby­čaj­ná (sor​ger​.sk). Je tu zastú­pe­ný stu­peň pahor­ka­tín, pod­hor­ský, hor­ský až subal­pín­sky. V niž­ších polo­hách pre­va­žu­jú list­na­té lesy. Vysky­tu­je sa tu aj jel­ša, bre­za, lies­ka. Flo­ris­tic­ky naj­zau­jí­ma­vej­šie sú raše­li­nis­ká Hor­nej Ora­vy – Klin­ské raše­li­nis­ko, a raše­li­nis­ko na Suchej Hore (ora​va​.sk). Klin­ské raše­li­nis­ko, záso­bo­va­né len zráž­ka­mi, je Národ­nou prí­rod­nou rezer­vá­ci­ou, pred­sta­vu­je naj­viac vyvi­nu­té vrcho­vis­ko­vé raše­li­nis­ko neles­né­ho typu na Slo­ven­sku (ora​va​-regi​on​.sk).


The Ora­va regi­on is situ­ated among the col­der are­as of Slo­va­kia. Only the val­ley of the Ora­va River belo­ngs to a mode­ra­te­ly warm zone. The Ora­va Reser­vo­ir has cau­sed a chan­ge in the ori­gi­nal mea­dow com­mu­ni­ties. The forests are cha­rac­te­ri­zed by the pre­sen­ce of spru­ce, fir, beech, pine, and spruce-​fir. Spru­ce mono­cul­tu­res make up the majo­ri­ty. The com­mon juni­per is wides­pre­ad (sor​ger​.sk). The regi­on encom­pas­ses hills, sub­moun­tai­nous, moun­tai­nous, and subal­pi­ne ter­rain. In lower ele­va­ti­ons, deci­du­ous forests pre­vail, inc­lu­ding alder, birch, and hazel. Notab­ly, the peat bogs of Upper Ora­va – Klin­ské peat bog and the peat bog on Suchá Hora are flo­ris­ti­cal­ly inte­res­ting (ora​va​.sk). Klin­ské peat bog, supp­lied only by pre­ci­pi­ta­ti­on, is a Nati­onal Natu­re Reser­ve and repre­sents the most deve­lo­ped non-​forest moun­tain peat bog in Slo­va­kia (ora​va​-regi​on​.sk).


Odka­zy

2011, 2011-2015, 2013, 2014, Časová línia, Hrady, Krajina, Neživé, Rakúsko, Stavby, Typ krajiny, Zahraničie

Hrad Schlossberg

Hits: 2776

Hrad Sch­loss­berg sa týči nad Hain­bur­gom.

Kopec nad mes­tom, na kto­rom je hrad posta­ve­ný leží vo výš­ke 291 met­rov nad morom. Hrad tu zača­li budo­vať v roku 1050. Síd­lo sa neskôr dosta­lo do rúk Baben­ber­gov­com. V roku 1152 pre­šlo do vlast­níc­tva Pře­mys­la Ota­ka­ra II.. Od roku 1278 ho vys­trie­da­li Habs­bur­gov­ci (Hara­tí­ko­vá). V 16. sto­ro­čí tu súdi­li bosor­ky (kira​-black​rain​.blog​.cz). V roku 1683 hrad vyplie­ni­li a vypá­li­li Tur­ci (Hara­tí­ko­vá).


Hrad Sch­loss­berg towers abo­ve Hainburg.

The hill abo­ve the town, on which the cast­le is situ­ated, rises to an ele­va­ti­on of 291 meters abo­ve sea level. Cons­truc­ti­on of the cast­le began in 1050. The resi­den­ce later came into the hands of the Baben­ber­gs. In 1152, it pas­sed into the owners­hip of Pře­mysl Ota­kar II. From 1278 onward, it was suc­ce­e­ded by the Habs­bur­gs (Hara­tí­ko­vá). In the 16th cen­tu­ry, wit­ches were tried here (kira​-black​rain​.blog​.cz). In 1683, the cast­le was plun­de­red and set abla­ze by the Turks (Hara­tí­ko­vá).


Hrad Sch­loss­berg erhebt sich über Hainburg.

Der Hügel über der Stadt, auf dem das Sch­loss steht, erhebt sich auf eine Höhe von 291 Metern über dem Mee­ress­pie­gel. Der Bau des Sch­los­ses begann im Jahr 1050. Das Anwe­sen gelang­te spä­ter in die Hän­de der Baben­ber­ger. Im Jahr 1152 ging es in den Besitz von Pře­mysl Ota­kar II. über. Ab 1278 wur­de es von den Habs­bur­gern abge­löst (Hara­tí­ko­vá). Im 16. Jahr­hun­dert wur­den hier Hexenp­ro­zes­se durch­ge­fü­hrt (kira​-black​rain​.blog​.cz). Im Jahr 1683 wur­de das Sch­loss von den Tür­ken gep­lün­dert und in Brand ges­tec­kt (Hara­tí­ko­vá).


Odka­zy

TOP

Všet­ky

2011, 2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Organizmy, Príroda, Rastliny, Slovenská krajina, Tatry

Flóra Vysokých Tatier

Hits: 3819

Vyso­ké Tat­ry sú domo­vom pre viac než tisíc dru­hov rast­lín, kto­ré odha­ľu­jú pôso­bi­vú bio­di­ver­zi­tu a pris­pie­va­jú k uni­kát­ne­mu eko­sys­té­mu tej­to alp­skej kra­ji­ny. Sú cha­rak­te­ri­zo­va­né výraz­ný­mi alpín­sky­mi pod­mien­ka­mi vrá­ta­ne výraz­ných zmien v tep­lo­te a výsky­te extrém­nych pod­mie­nok na vrcho­loch. Tie­to fak­to­ry for­mu­jú rast­li­ny, kto­ré sa musia pris­pô­so­biť na pre­ži­tie v tom­to pro­stre­dí. Vyso­ko­hor­ská fló­ra vyni­ká svo­ji­mi adap­tá­cia­mi, vrá­ta­ne krát­ke­ho ras­tu, hus­té­ho pokry­tia lis­tov a schop­nos­ti kvit­núť v krát­kom obdo­bí. S náras­tom envi­ron­men­tál­nych výziev je nevy­hnut­né veno­vať pozor­nosť udr­ža­teľ­nos­ti ochra­ny fló­ry Vyso­kých Tatier. Rôz­ne ochran­né prog­ra­my a výskum­né pro­jek­ty sme­ru­jú k zacho­va­niu toh­to jedi­neč­né­ho eko­sys­té­mu pre budú­ce gene­rá­cie, aby sa moh­li aj naďa­lej pýšiť bohat­stvom a krá­sou svo­jej fló­ry. Medzi typic­ké rast­li­ny Vyso­kých Tatier pat­rí Diant­hus cart­hu­sia­no­rum. Tie­to rast­li­ny ras­tú na hor­ských lúkach a ska­lách. Náj­de­me tu aj ende­mic­ké dru­hy, naprí­klad šaf­ran spiš­ský – Cro­cus sce­pu­sien­sis. Rast­li­ny Vyso­kých Tatier hra­jú kľú­čo­vú úlo­hu v eko­sys­té­me tej­to alp­skej oblas­ti. Samoz­rej­me pris­pie­va­jú ku krá­se a atrak­ti­vi­te Vyso­kých Tatier.


The High Tatras are home to more than a thou­sand plant spe­cies, unve­i­ling impres­si­ve bio­di­ver­si­ty and con­tri­bu­ting to the uni­que eco­sys­tem of this alpi­ne lands­ca­pe. Cha­rac­te­ri­zed by dis­tinct alpi­ne con­di­ti­ons, inc­lu­ding sig­ni­fi­cant tem­pe­ra­tu­re chan­ges and extre­me con­di­ti­ons at the sum­mits, the High Tatras sha­pe plants that must adapt to sur­vi­ve in this chal­len­ging envi­ron­ment. The alpi­ne flo­ra stands out with adap­ta­ti­ons such as short gro­wth, den­se leaf cove­ra­ge, and the abi­li­ty to blo­om in a short peri­od. As envi­ron­men­tal chal­len­ges inc­re­a­se, atten­ti­on must be given to the sus­tai­na­bi­li­ty of pre­ser­ving the flo­ra of the High Tatras. Vari­ous con­ser­va­ti­on prog­rams and rese­arch pro­jects aim to main­tain this uni­que eco­sys­tem for futu­re gene­ra­ti­ons to con­ti­nue boas­ting the rich­ness and beau­ty of its flo­ra. Among the typi­cal plants of the High Tatras is Diant­hus cart­hu­sia­no­rum, which thri­ves on moun­tain mea­do­ws and rocks. Ende­mic spe­cies are also pre­sent, inc­lu­ding the Spiš cro­cus (Cro­cus sce­pu­sien­sis). The plants of the High Tatras play a cru­cial role in the eco­sys­tem of this alpi­ne regi­on, con­tri­bu­ting not only to its bio­di­ver­si­ty but also enhan­cing the beau­ty and allu­re of the High Tatras.


Tat­ry Wyso­kie to dom dla ponad tysi­ąca gatun­ków roślin, odkry­wa­jąc impo­nu­jące bogact­wo przy­ro­dy i przyc­zy­nia­jąc się do uni­kal­ne­go eko­sys­te­mu tego alpej­skie­go kra­job­ra­zu. Cha­rak­te­ry­zu­ją się wyra­źny­mi warun­ka­mi alpej­ski­mi, obej­mu­jący­mi znacz­ne zmia­ny tem­pe­ra­tu­ry i eks­tre­mal­ne warun­ki na szc­zy­tach, co ksz­ta­łtu­je rośli­ny, któ­re mus­zą się dosto­so­wać, aby przetr­wać w tym wyma­ga­jącym śro­do­wis­ku. Rośli­ny wyso­ko­gór­skie wyró­żnia­ją się adap­tac­ja­mi, taki­mi jak krót­ki wzrost, gęs­te pokry­cie liści i zdol­no­ść kwit­nie­nia w krót­kim okre­sie. W mia­rę wzros­tu wyzwań śro­do­wis­ko­wych, koniecz­ne jest zwró­ce­nie uwa­gi na zró­wno­wa­żo­no­ść ochro­ny flo­ry Tatr Wyso­kich. Różne prog­ra­my ochro­ny i pro­jek­ty bada­wc­ze mają na celu utr­zy­ma­nie tego wyjąt­ko­we­go eko­sys­te­mu dla przys­złych poko­leń, aby mogły nadal chwa­lić się bogact­wem i pięk­nem swo­jej flo­ry. Między typo­we rośli­ny Tatr Wyso­kich nale­ży Diant­hus cart­hu­sia­no­rum, któ­ry rośnie na gór­skich łąkach i ska­łach. Wys­tępu­ją tu także gatun­ki ende­micz­ne, takie jak kro­kus spis­ki (Cro­cus sce­pu­sien­sis). Rośli­ny Tatr Wyso­kich odg­ry­wa­ją kluc­zo­wą rolę w eko­sys­te­mie tego alpej­skie­go regi­onu, przyc­zy­nia­jąc się nie tyl­ko do jego różno­rod­no­ści bio­lo­gicz­nej, ale także pod­kre­śla­jąc pięk­no i atrak­cyj­no­ść Tatr Wysokich.


Odka­zy

TOP

Všet­ky

2006, 2006-2010, 2008, 2009, 2010, 2011-2015, 2014, 2016, 2016-2020, Časová línia, Organizmy, Príroda, Živočíchy

Motýle

Hits: 2309

Motý­le pat­ria medzi najk­raj­šie a naj­zau­jí­ma­vej­šie tvo­ry na sve­te. Ich pes­tré vzo­ry a spô­so­by letu pri­ťa­hu­jú vedec­kú obec aj milov­ní­kov prí­ro­dy. Motý­le majú význam­nú úlo­hu v eko­sys­té­moch ako ope­ľo­va­či rast­lín. Keď sa cica­jú nek­tár, dotý­ka­jú sa kve­tu a tým pre­ná­ša­jú peľ z jed­né­ho kve­tu na dru­hý, čím umož­ňu­jú oplod­ne­nie rast­lín. Ich prí­nos k bio­di­ver­zi­te a zacho­va­niu eko­lo­gic­kých sys­té­mov je neoce­ni­teľ­ný. Pat­ria medzi hmyzčlán­ko­nož­ce. Ich prí­tom­nosť v prí­ro­de obo­ha­cu­je bio­di­ver­zi­tu a pri­po­mí­na nám kreh­kosť a vzác­nosť prí­rod­ných pokla­dov, kto­ré by sme mali chrá­niť a zacho­vá­vať pre budú­ce generácie.

Motý­le majú uni­kát­nu ana­tó­miu, kto­rá zahŕňa tri základ­né čas­ti: hla­vu, hrud­ník a bru­cho. Hla­va obsa­hu­je zlo­ži­té oči, anté­ny na vní­ma­nie von­kaj­ších pod­mie­nok a úst­ne ústro­jen­stvo, kto­ré je upra­ve­né na cica­nie nek­tá­ru z kve­tov. Hrud­ník je mies­to, kde sa nachá­dza­jú sva­ly a kríd­la motý­ľa, umož­ňu­jú­ce mu lie­ta­nie. Bru­cho slú­ži na trá­ve­nie potra­vy a je mies­tom roz­mno­žo­va­cích orgá­nov. Jed­ným z najú­žas­nej­ších aspek­tov bio­ló­gie motý­ľov je ich meta­mor­fó­za. Ich život­ný cyk­lus pre­bie­ha cez nie­koľ­ko štá­dií: vajíč­ko, lar­va (húse­ni­ca), kuk­la a dospe­lý motýľ – imá­go. Počas štá­dia kuk­ly sa v nej odo­hrá­va­jú trans­for­mač­né pro­ce­sy, až sa nako­niec vyliah­ne krás­ny dospe­lý motýľ. Pozná­me viac než 150 000 zná­mych dru­hov motý­ľov, kto­ré sú zara­de­né do radu Lepi­dop­te­ra. Základ­né kate­gó­rie zahŕňa­jú den­né motý­le (Rho­pa­lo­ce­ra) a noč­né motý­le (Hete­ro­ce­ra). Kaž­dý druh má svo­je uni­kát­ne fareb­né vzo­ry, kto­ré slú­žia nie­len na prí­ťaž­li­vosť par­tne­rov, ale aj na odrá­ža­nie pre­dá­to­rov. Bohu­žiaľ, nie­kto­ré dru­hy motý­ľov sú ohro­ze­né nie­len stra­tou ich pri­ro­dze­né­ho pro­stre­dia, ale aj v dôsled­ku pou­ží­va­nia pes­ti­cí­dov a zmien klímy.


But­terf­lies rank among the most beau­ti­ful and fas­ci­na­ting cre­a­tu­res on Earth. The­ir vib­rant pat­terns and gra­ce­ful flight cap­ti­va­te both the scien­ti­fic com­mu­ni­ty and natu­re ent­hu­siasts. But­terf­lies play a sig­ni­fi­cant role in eco­sys­tems as pol­li­na­tors of plants. As they sip nec­tar, they touch flo­wers and trans­fer pol­len from one flo­wer to anot­her, faci­li­ta­ting the fer­ti­li­za­ti­on of plants. The­ir con­tri­bu­ti­on to bio­di­ver­si­ty and the pre­ser­va­ti­on of eco­lo­gi­cal sys­tems is inva­lu­ab­le. Belo­n­ging to the order Lepi­dop­te­ra, but­terf­lies are clas­si­fied as insects and belo­ng to the group of arthropods.

But­terf­lies have a uni­que ana­to­my con­sis­ting of three main parts: the head, tho­rax, and abdo­men. The head con­tains com­plex eyes, anten­nae for sen­sing the envi­ron­ment, and mouth­parts adap­ted for sip­ping nec­tar from flo­wers. The tho­rax is whe­re musc­les and the wings of the but­terf­ly are loca­ted, enab­ling it to fly. The abdo­men ser­ves for diges­ting food and hou­ses repro­duc­ti­ve organs.

One of the most asto­nis­hing aspects of but­terf­ly bio­lo­gy is the­ir meta­morp­ho­sis. The­ir life cyc­le prog­res­ses through seve­ral sta­ges: egg, lar­va (cater­pil­lar), pupa, and adult but­terf­ly (ima­go). During the pupal sta­ge, trans­for­ma­ti­ve pro­ces­ses occur insi­de the chry­sa­lis until a beau­ti­ful adult but­terf­ly emer­ges. With over 150,000 kno­wn spe­cies of but­terf­lies cate­go­ri­zed under the order Lepi­dop­te­ra, the basic cate­go­ries inc­lu­de diur­nal but­terf­lies (Rho­pa­lo­ce­ra) and noc­tur­nal moths (Hete­ro­ce­ra). Each spe­cies boasts uni­que and intri­ca­te color pat­terns, ser­ving not only for att­rac­ting mates but also for war­ding off predators.

Unfor­tu­na­te­ly, some but­terf­ly spe­cies face thre­ats, inc­lu­ding the loss of the­ir natu­ral habi­tat and the impact of pes­ti­ci­des and cli­ma­te chan­ge. Con­ser­va­ti­on efforts are cru­cial to pre­ser­ving the­se deli­ca­te and valu­ab­le natu­ral tre­a­su­res for futu­re gene­ra­ti­ons. The pre­sen­ce of but­terf­lies in natu­re enri­ches bio­di­ver­si­ty and ser­ves as a remin­der of the fra­gi­li­ty and rari­ty of natu­ral tre­a­su­res that we should stri­ve to pro­tect and conserve.


Zoznam dru­hov (4)

  • Ina­chis io
  • Nymp­ha­lis io – babôč­ka pávooká
  • Papi­lio macha­on – vid­lo­chvost feniklový
  • Vanes­sa ata­lan­ta – babôč­ka admirálska

Odka­zy

2011-2015, 2013, 2014, Časová línia, Krajina, Organizmy, Príroda, Rakúsko, Rastliny, Zahraničie, Živočíchy

Fauna a flóra na Braunsbergu

Hits: 1956

Fló­ra

TOP

Všet­ky

Fau­na

Ved­ľa par­ko­vis­ka sta­čí prejsť kúsok po trá­ve a ste pri koňoch.