Horné Považie, Krajina, Slovenská krajina

Hričovské Podhradie

Hits: 2488

Na úze­mí súčas­né­ho Hri­čov­ské­ho Pod­hra­dia bolo slo­van­ské síd­lis­ko. Na hrad­nom vrchu bolo veľ­ko­mo­rav­ské síd­lis­ko a prav­de­po­dob­ne dre­ve­ný hrad. Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1265 pod náz­vom Hri­chow, neskôr Hry­chov. Názov Hri­čov­ské Pod­hra­die sa obja­vu­je až v roku 1808. Oby­va­te­lia sa zaobe­ra­li naj­mä poľ­no­hos­po­dár­stvom, roz­ší­re­né bolo vče­lár­stvo, pas­tier­stvo, ovo­ci­nár­stvo, les­níc­tvo, fur­man­stvo a neskôr aj plt­níc­tvo. Z drob­ných reme­siel mali zastú­pe­nie mly­ná­ri, peká­ri, ková­či a tesá­ri (hri​cov​ske​podh​ra​die​.ocu​.sk).

Obec Hri­čov­ské Pod­hra­die je súčas­ťou Euro­re­gi­ó­nu Bes­ky­dy. Na plo­che 2.04 km2 v nej žije 374 oby­va­te­ľov. Nedáv­no sa tu zavied­la tra­dí­cia Hrad­ných dní”, počas kto­rých budú pre­bie­hať rôz­ne kul­túr­ne a špor­to­vé akcie (hri​cov​ske​podh​ra​die​.ocu​.sk). Leží v doli­ne Závad­ské­ho poto­ka. Juž­nú časť cho­tá­ra v Súľov­ských ska­lách tvo­ria tre­ťo­hor­né vápe­ni­té zle­pen­ce, zvet­rá­va­ním kto­rých vznik­li zau­jí­ma­vé skal­na­té útva­ry. Napr. chrá­ne­ná pamiat­ka Hri­čov­ská skal­ná ihla (hri​cov​ske​podh​ra​die​.ocu​.sk) a Hri­čov­ské rify (Wiki­pe­dia). Leží v nad­mor­skej výš­ke 323 met­rov nad morom (Wiki­pe­dia).


In the ter­ri­to­ry of present-​day Hri­čov­ské Pod­hra­die, the­re was a Sla­vic sett­le­ment. On the cast­le hill, the­re was a Gre­at Mora­vian sett­le­ment and pro­bab­ly a wooden cast­le. The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge is from 1265 under the name Hri­chow, later Hry­chov. The name Hri­čov­ské Pod­hra­die appe­ars only in 1808. The inha­bi­tants were main­ly enga­ged in agri­cul­tu­re, with bee­ke­e­ping, her­ding, fru­it gro­wing, fores­try, car­ting, and later raf­ting being wides­pre­ad. Among the small crafts, the­re were mil­lers, bakers, blacks­miths, and car­pen­ters (hri​cov​ske​podh​ra​die​.ocu​.sk).

The vil­la­ge of Hri­čov­ské Pod­hra­die is part of the Euro­re­gi­on Bes­ky­dy. In an area of 2.04 km², 374 inha­bi­tants live the­re. Recen­tly, the tra­di­ti­on of Cast­le Days” has been intro­du­ced, during which vari­ous cul­tu­ral and sports events will take pla­ce (hri​cov​ske​podh​ra​die​.ocu​.sk). It is loca­ted in the val­ley of Závad­ský Cre­ek. The sout­hern part of the cadas­tral area in the Súľov Rocks con­sists of Ter­tia­ry cal­ca­re­ous con­glo­me­ra­tes, weat­he­ring into inte­res­ting roc­ky for­ma­ti­ons. For exam­ple, the pro­tec­ted monu­ment Hri­čov­ská Skal­ná Ihla (Hri­čov­ská Rock Need­le) (hri​cov​ske​podh​ra​die​.ocu​.sk) and Hri­čov­ské Rify (Wiki­pe­dia). It is situ­ated at an ele­va­ti­on of 323 meters abo­ve sea level (Wiki­pe­dia).


Odka­zy

Gemer, Krajina, Slovenská krajina

Slavec

Hits: 2606

Obec Sla­vec vznik­la v 13. sto­ro­čí osa­mos­tat­ne­ním z Brzo­tí­na. Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1243. His­to­ric­ké náz­vy obce: Zalouch­ha­za, Zava­lya, Sza­ló­ka, Sza­lócz, Salo­vec. Ku obci sa via­žu via­ce­ré arche­olo­gic­ké nále­zis­ká: Maš­taľ­ná jas­ky­ňa, jas­kyn­né síd­lo z mlad­šej doby kamen­nej, doby bron­zo­vej a star­šej doby želez­nej. A jas­ky­ňa Ľud­mi­la, jas­kyn­né síd­lis­ko z mlad­šej doby kamen­nej, star­šej doby želez­nej a zo stre­do­ve­ku. Gom­ba­se­ku síd­lis­ko zalo­že­né začiat­kom 14. sto­ro­čia. Obec má miest­ne čas­ti: Vido­vá a osa­dy Gom­ba­sek a Hámor. 16. – 17. sto­ro­čí bola obec vysta­ve­ná turec­kým nájaz­dom a dran­co­va­niu cisár­skych voj­sk. V 19. sto­ro­čí tu bol hámor Rima­mu­rán­skej spo­loč­nos­ti a vo Vido­vej vznik­la huta a elek­trá­reň. V minu­los­ti sa oby­va­te­lia zaobe­ra­li pre­važ­ne poľ­no­hos­po­dár­stvom, pas­tier­stvom, pále­ním váp­na a hut­níc­tvom. Oby­va­te­lia už v stre­do­ve­ku páli­li uhlie pre žele­ziar­ske pod­ni­ky (sla​vec​.sk).

Obec Sla­vec sa nachá­dza v stre­de Národ­né­ho par­ku Slo­ven­ský kras (sla​vec​.sk), v nad­mor­skej výš­ke 232 met­rov nad morom (Wiki­pe­dia). Roz­lo­ha obce je 17.53 km2 (sla​vec​.sk). Žije tu 463 oby­va­te­ľov. Naj­výz­nam­nej­šou pamiat­kou je are­ál zanik­nu­té­ho gotic­ké­ho kláš­to­ra Pau­lí­nov zo 14. sto­ro­čia v čas­ti Gom­ba­sek (Wiki­pe­dia). Gom­ba­sec­ká jas­ky­ňa, kto­rá je súčas­ťou sve­to­vé­ho dedič­stva UNESCO sa nachá­dza v kata­stri obce. Vysky­tu­je sa tu kva­lit­ný vápe­nec, kame­ňo­lom Gom­ba­sek na sva­hu Ple­ši­vec­kej pla­ni­ny fun­gu­je od roku 1906. Je však prav­da, že znač­ne zni­žu­je este­tic­kú hod­no­tu kra­ji­ny. Ras­tú tu naj­mä tep­lo­mil­né dru­hy rast­lín, kto­ré sú veľ­mi nároč­né na tep­lo (sla​vec​.sk).


The vil­la­ge of Sla­vec ori­gi­na­ted in the 13th cen­tu­ry through its inde­pen­den­ce from Brzo­tín. The first writ­ten men­ti­on is from 1243. His­to­ri­cal names of the vil­la­ge inc­lu­de Zalouch­ha­za, Zava­lya, Sza­ló­ka, Sza­lócz, Salo­vec. The regi­on is asso­cia­ted with seve­ral archa­e­olo­gi­cal sites: Maš­taľ­ná Cave, a cave sett­le­ment from the Neolit­hic, Bron­ze Age, and Iron Age. And the cave Ľud­mi­la, a cave sett­le­ment from the Neolit­hic, Iron Age, and the medie­val peri­od. In Gom­ba­sek, a sett­le­ment was foun­ded at the begin­ning of the 14th cen­tu­ry. The vil­la­ge has local parts: Vido­vá, and the ham­lets of Gom­ba­sek and Hámor. In the 16th-​17th cen­tu­ries, the vil­la­ge faced attacks from the Otto­man Empi­re and pil­la­ging by impe­rial for­ces. In the 19th cen­tu­ry, the­re was a ham­mer mill of the Rima­mu­ráňs­ka Com­pa­ny and a smel­ter and power plant in Vido­vá. His­to­ri­cal­ly, resi­dents were main­ly enga­ged in agri­cul­tu­re, her­ding, lime bur­ning, and metal­lur­gy. In medie­val times, resi­dents pro­du­ced coal for iron­works (sla​vec​.sk).

The vil­la­ge of Sla­vec is loca­ted in the cen­ter of the Slo­vak Karst Nati­onal Park, at an ele­va­ti­on of 232 meters abo­ve sea level (Wiki­pe­dia). The area of the vil­la­ge is 17.53 km² (sla​vec​.sk). It is home to 463 inha­bi­tants. The most sig­ni­fi­cant land­mark is the com­plex of the extinct Got­hic Pau­li­ne monas­te­ry from the 14th cen­tu­ry in the part of Gom­ba­sek (Wiki­pe­dia). The Gom­ba­sec­ká Cave, which is part of the UNESCO World Heri­ta­ge, is loca­ted in the vil­la­ge­’s cadas­tre. Quali­ty limes­to­ne is found here, and the Gom­ba­sek quar­ry on the slo­pe of Ple­ši­vec­ká Pla­ni­na has been in ope­ra­ti­on sin­ce 1906. Howe­ver, it sig­ni­fi­can­tly dimi­nis­hes the aest­he­tic value of the lands­ca­pe. Warm-​loving plant spe­cies, high­ly deman­ding of warmth, pri­ma­ri­ly grow in this area (sla​vec​.sk).


A Sla­vec a 13. szá­zad­ban jött lét­re, mint önál­ló tele­pülés a Brzo­tín­ból való kivá­lá­sá­val. Az első írá­sos emlí­tés 1243-​ból szár­ma­zik. A tele­pülés tör­té­nel­mi nevei közé tar­to­zik a Zalouch­ha­za, Zava­lya, Sza­ló­ka, Sza­lócz, Salo­vec. A terület szá­mos régés­ze­ti lelőhe­ly­hez kapc­so­ló­dik: a Maštaľná-​barlang, ahol a neoli­ti­kum, a bronz­kor és a vaskor marad­vá­ny­ai talál­ha­tók. És a Ľudmila-​barlang, ahol a neoli­ti­kum, a vaskor és a közép­kor marad­vá­ny­ai lát­ha­tók. Gom­ba­sek­ben egy tele­pülést az 14. szá­zad ele­jén ala­pí­tot­tak. A falu helyi rés­zek­ből áll: Vido­vá és a Gom­ba­sek és Hámor tele­pülé­sek. A 16. és 17. szá­zad­ban a falut az Osz­mán Biro­da­lom táma­dá­sai­nak és a csás­zá­ri erők fosz­to­ga­tá­sá­nak volt kité­ve. A 19. szá­zad­ban volt egy hámor a Rima­mu­ráňs­ka Tár­sa­ság­tól, és a Vido­vá­ban kohás­zat és erőmű is lét­re­jött. Tör­té­nel­mi­leg a lako­sok főként mezőgaz­da­ság­gal, állat­te­ny­ész­tés­sel, més­zé­ge­tés­sel és fémi­par­ral fog­lal­koz­tak. A közép­kor­ban a lako­sok vasi­pa­ri üze­mek szá­má­ra szé­nét ter­mel­ték (sla​vec​.sk).

A Sla­vec falu köz­pon­ti elhe­ly­ez­ke­dé­sű a Szlo­vák Karszt Nemze­ti Park­ban, ten­gers­zint felet­ti magas­sá­ga 232 méter (Wiki­pe­dia). A falu terüle­te 17,53 km² (sla​vec​.sk). Itt él 463 lakos. A leg­je­len­tősebb lát­ni­va­ló a kihalt góti­kus pál­ma­fa kolos­tor kom­ple­xu­ma a Gom­ba­sek rés­zén (Wiki­pe­dia). A Gombasecká-​barlang, ame­ly a UNESCO Vilá­görök­ség rés­ze, a falu kata­strá­lis terüle­tén talál­ha­tó. Itt minősé­gi mész­kő talál­ha­tó, és a Ple­ši­vec­ká Pla­ni­na lej­tőjén lévő Gom­ba­sek kőfej­tő 1906 óta működik. Azon­ban szá­mot­te­vően csök­ken­ti a táj esz­té­ti­kai érté­két. Az itt élő növé­ny­fa­jok főként meleg­ked­ve­lők és nagy meleg­sé­get igé­ny­el­nek (sla​vec​.sk).


Odka­zy

Horné Považie, Krajina, Slovenská krajina

Brezany

Hits: 2244

Bre­za­ny sa nachá­dza­jú v doli­ne Súľov­ských skál, 7 km od Žili­ny, ležia v nad­mor­skej výš­ke 385 met­rov nad morom. Roz­lo­ha je obce je len tro­chu viac ako 4 km2. Žije tu 466 oby­va­te­ľov. Má tie­to čas­ti: Buchal­ka, Ryb­ní­ky, Nad sadis­ko, Sadis­ko, Radoš, Záhum­nie, Skot­ňa, Do stúp, Za Nivu, Diel, Za diel, Za vrchy. Úze­mie síd­la obce v úva­li­no­vej doli­ne má za prí­či­nu sla­bú ven­ti­lá­ciu vzdu­chu, čo spô­so­bu­je hro­ma­de­nie chlad­né­ho vzdu­chu so znač­nou rela­tív­nou vlh­kos­ťou, čoho výsled­kom je zvý­še­ný výskyt zamra­če­ných dní, ako aj dní s hmlou (obecb​re​za​ny​.sk). Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1393, kde sa spo­mí­na ako Ber­zen, neskôr ako Bre­zen, Bre­zanw, Bra­ža­ny. V stre­do­ve­ku pat­ri­la do Tren­čian­skej župy k pan­stvu Lie­ta­va. Oby­va­te­lia sa živi­li cho­vom dobyt­ka a poľ­no­hos­po­dár­stvom, ešte v prvej polo­vi­ci 20. sto­ro­čia sa oby­va­te­lia veno­va­li povoz­níc­tvu a kup­če­niu s koň­mi (obecb​re​za​ny​.sk). Tri km od obce sa nachá­dza Lie­tav­ský hrad.


Bre­za­ny are situ­ated in the val­ley of the Sulov Rocks, 7 km from Zili­na, at an ele­va­ti­on of 385 meters abo­ve sea level. The area of the muni­ci­pa­li­ty is just over 4 km², and it is home to 466 resi­dents. The vil­la­ge is divi­ded into the fol­lo­wing parts: Buchal­ka, Ryb­ni­ky, Nad sadis­ko, Sadis­ko, Rados, Zahum­nie, Skot­na, Do stup, Za Nivu, Diel, Za diel, Za vrchy. The sett­le­men­t’s loca­ti­on in a val­ley cau­ses poor air cir­cu­la­ti­on, lea­ding to the accu­mu­la­ti­on of cold air with sig­ni­fi­cant rela­ti­ve humi­di­ty. This results in an inc­re­a­sed occur­ren­ce of clou­dy days and days with fog (obecb​re​za​ny​.sk). The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1393 when it was refer­red to as Ber­zen, later as Bre­zen, Bre­zanw, Bra­ža­ny. In the Midd­le Ages, it belo­n­ged to the Tren­čín Coun­ty under the Lie­ta­va esta­te. The resi­dents were enga­ged in catt­le far­ming and agri­cul­tu­re, and in the first half of the 20th cen­tu­ry, they were invol­ved in car­ting and hor­se tra­ding (obecb​re​za​ny​.sk). Lie­ta­va Cast­le is loca­ted three kilo­me­ters from the village.


Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny, Zamagurie

Stará Ľubovňa – slobodné kráľovské mesto Zamaguria

Hits: 3275

Mes­to pat­rí do regi­ó­nu Spiš, prí­pad­ne Zama­gu­rie. Neďa­le­ko sú hra­ni­ce s Poľ­skom.

Mes­to Sta­rá Ľubov­ňa leží v nad­mor­skej výš­ke 550 met­rov nad morom. Na plo­che 31 km2 tu žije 16 500 oby­va­te­ľov (Bibiá­na Kund­ľo­vá). Sta­rá Ľubov­ňa sa nachá­dza na seve­ro­vý­cho­de Slo­ven­ska v Pre­šov­skom kra­ji, v západ­nej čas­ti Ľubov­nian­skej kot­li­ny. Mes­to má dve mest­ské čas­ti: Pod­sa­dek a Sta­rá Ľubov­ňa (Wiki­pe­dia). V cen­tre na námes­tí svä­té­ho Miku­lá­ša sa nachá­dza rím­sko­ka­to­lic­ký kos­tol svä­té­ho Miku­lá­ša z roku 1280 (Bibiá­na Kund­ľo­vá). Osob­nos­ti mes­ta: herec Ján Mel­ko­vič. Pra­vi­del­ne sa v Sta­rej Ľubov­ni koná Ľubov­nian­sky jar­mok, medzi­ná­rod­ná súťaž pre stre­doš­ko­lá­kov Kľúč od pev­nos­ti” v štý­le Pev­nosť Boy­ard, Salaš­níc­ka noc – kul­túr­na a zábav­ná akcia pri moto­res­te Salaš u Fran­ka (sta​ra​lu​bov​na​.sk).

Za naj­star­šiu sto­pu o osíd­le­ní mes­ta Sta­rá Ľubov­ňa člo­ve­kom sa pova­žu­je nález sivé­ho radi­ola­ri­tu, pred­bež­ne dato­va­ný do stred­né­ho úse­ku star­šej doby kamen­nej – pale­oli­tu (sta​ra​lu​bov​na​.sk). Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1292. V roku 1364 sa sta­la slo­bod­ným krá­ľov­ským mes­tom (Bibiá­na Kund­ľo­vá). His­to­ric­ké náz­vy mes­ta: Lib­lou, Lyb­lio, Lub­low, Lyb­lyo (Wiki­pe­dia). Roz­vi­nu­té tu bolo tkáč­stvo, obuv­níc­tvo, čiž­már­stvo, kraj­čír­stvo, kožuš­níc­tvo, mäsiar­stvo, kto­ré sa vyví­ja­lo aj v poľ­skom zálo­hu. Exis­to­va­la tu dokon­ca min­cov­ňa. Návrat spiš­ských miest do Uhor­ska v r.1772 v obdo­bí pano­va­nia Márie Teré­zie Sta­rej Ľubov­ni veľ­mi nepros­pel, nakoľ­ko mes­to stra­ti­lo svo­je výsad­né posta­ve­nie (Bibiá­na Kund­ľo­vá). Mes­to vte­dy opus­ti­li úrad­ní­ci a šľach­ta (sta​ra​lu​bov​na​.sk).


The town belo­ngs to the Spiš regi­on, or alter­na­ti­ve­ly, Zama­gu­rie. The bor­ders with Poland are nearby.

The town of Sta­rá Ľubov­ňa is situ­ated at an alti­tu­de of 550 meters abo­ve sea level. In an area of 31 km², it is home to 16,500 resi­dents (Bibiá­na Kund­ľo­vá). Sta­rá Ľubov­ňa is loca­ted in the nort­he­as­tern part of Slo­va­kia in the Pre­šov Regi­on, in the wes­tern part of Ľubov­nian­ska kot­li­na. The town has two dis­tricts: Pod­sa­dek and Sta­rá Ľubov­ňa (Wiki­pe­dia). In the cen­ter on St. Nicho­las Squ­are, the­re is the Roman Cat­ho­lic Church of St. Nicho­las, dating back to 1280 (Bibiá­na Kund­ľo­vá). Notab­le figu­res from the town inc­lu­de actor Ján Mel­ko­vič. Regu­lar events in Sta­rá Ľubov­ňa inc­lu­de the Ľubov­nian­sky jar­mok, an inter­na­ti­onal com­pe­ti­ti­on for high scho­ol stu­dents cal­led Kľúč od pev­nos­ti” in the sty­le of Fort Boy­ard, and Salaš­níc­ka noc – a cul­tu­ral and enter­tai­ning event at the Salaš u Fran­ka motor inn (sta​ra​lu​bov​na​.sk).

The oldest evi­den­ce of human sett­le­ment in the town of Sta­rá Ľubov­ňa is con­si­de­red to be the dis­co­ve­ry of gray radi­ola­ri­te, pre­li­mi­na­ri­ly dated to the midd­le sec­ti­on of the older Sto­ne Age – Pale­olit­hic (sta​ra​lu​bov​na​.sk). The first writ­ten men­ti­on is from 1292. In 1364, it beca­me a free roy­al town (Bibiá­na Kund­ľo­vá). His­to­ri­cal names of the town: Lib­lou, Lyb­lio, Lub­low, Lyb­lyo (Wiki­pe­dia). Indus­tries such as wea­ving, sho­ema­king, boot­ma­king, tai­lo­ring, fur­rie­ry, and but­che­ry thri­ved here and also deve­lo­ped in the Polish depo­sit. The­re even exis­ted a mint. The return of Spiš towns to Hun­ga­ry in 1772 during the reign of Maria The­re­sa did not favor Sta­rá Ľubov­ňa, as the town lost its pri­vi­le­ged sta­tus (Bibiá­na Kund­ľo­vá). Many offi­cials and nobi­li­ty left the town during that peri­od (sta​ra​lu​bov​na​.sk).


Mias­to nale­ży do regi­onu Spisz, a także Zama­gu­rie. W pobli­żu znaj­du­ją się gra­ni­ce z Polską.

Mias­to Sta­rá Ľubov­ňa poło­żo­ne jest na wyso­ko­ści 550 met­rów nad pozi­omem mor­za. Na obszar­ze 31 km² miesz­ka tutaj 16 500 miesz­ka­ńców (Bibiá­na Kund­ľo­vá). Sta­rá Ľubov­ňa leży w północno-​wschodniej części Sło­wac­ji w kra­ju Pre­szów, w zachod­niej części Kot­li­ny Ľubov­nian­ska. Mias­to skła­da się z dwóch dziel­nic: Pod­sa­dek i Sta­rá Ľubov­ňa (Wiki­pe­dia). W cen­trum, na pla­cu św. Miko­ła­ja, znaj­du­je się kości­ół rzym­sko­ka­to­lic­ki św. Miko­ła­ja z 1280 roku (Bibiá­na Kund­ľo­vá). Zna­ne posta­ci mias­ta to aktor Ján Mel­ko­vič. Regu­lar­ne wydar­ze­nia w Sta­rá Ľubov­ňa obej­mu­ją jar­mark Ľubov­nian­sky, między­na­ro­do­wy kon­kurs dla ucz­ni­ów szkół śred­nich Kľúč od pev­nos­ti” w sty­lu Fort Boy­ard oraz Salaš­níc­ka noc – wydar­ze­nie kul­tu­ral­ne i roz­ry­wko­we w mote­lu Salaš u Fran­ka (sta​ra​lu​bov​na​.sk).

Naj­stars­zym świa­dect­wem osad­nict­wa w Sta­rá Ľubov­ňa jest odkry­cie sza­re­go radi­ola­ry­tu, wstęp­nie dato­wa­ne­go na środ­ko­wy okres stars­ze­go pale­oli­tu (sta​ra​lu​bov​na​.sk). Pier­ws­za pisem­na wzmian­ka pocho­dzi z roku 1292. W 1364 roku sta­ła się wol­nym mias­tem kró­le­ws­kim (Bibiá­na Kund­ľo­vá). His­to­rycz­ne nazwy mias­ta to Lib­lou, Lyb­lio, Lub­low, Lyb­lyo (Wiki­pe­dia). Tutaj rozwi­ja­ły się prze­my­sły takie jak tkact­wo, pro­dukc­ja obu­wia, sze­wst­wo, kra­wiect­wo, kuśnierst­wo i rze­źnict­wo, któ­re rozwi­ja­ły się również w pol­skim depo­zy­cie. Ist­niał nawet men­ni­ca. Powrót miast spis­kich do Węgier w 1772 roku za pano­wa­nia Marii Tere­sy nie spr­zy­jał Sta­rá Ľubov­ňa, ponie­waż mias­to stra­ci­ło swo­je upr­zy­wi­le­jo­wa­ne sta­tus (Bibiá­na Kund­ľo­vá). Wte­dy wie­lu urzęd­ni­ków i szlach­ta opu­ści­ła mias­to (sta​ra​lu​bov​na​.sk).


Місто входить до регіону Спіш, або, в іншому випадку, Замагур’я. Недалеко є кордони з Польщею.

Місто Стара Любовня розташоване на висоті 550 метрів над рівнем моря. На площі 31 км2 тут проживає 16 500 жителів (Бібіана Кундльова). Стара Любовня знаходиться на північному сході Словаччини в Пряшівському краї, на заході Любовнянської котловини. Місто має два міські райони: Подсадок і Стара Любовня (Wiki­pe­dia). У центрі на площі святого Миколая знаходиться римсько-​католицька церква святого Миколая, збудована в 1280 році (Бібіана Кундльова). Видатні постаті міста: актор Ян Мелкович. Регулярно в Старій Любовні проводиться Любовнянський ярмарок, міжнародний конкурс для старшокласників Кľúč od pev­nos­ti” в стилі Форт Боярд, Ніч Salaš­níc­ka – культурна і розважальна подія в моторесторані Salaš u Fran­ka (sta​ra​lu​bov​na​.sk).

Найстарішою слідкою поселення міста Стара Любовня людиною вважається знахідка сірого радіоляриту, попередньо датована до середнього періоду старшого кам’яного віку – палеоліту (sta​ra​lu​bov​na​.sk). Перша писемна згадка датується 1292 роком. У 1364 році вона стала вільним королівським містом (Бібіана Кундльова). Історичні назви міста: Ліблоу, Либліо, Лублов, Либльо (Wiki­pe­dia). Тут розвивалися промисли, такі як ткацтво, виробництво взуття, черевичне виробництво, портняжництво, хутряництво і м’ясництво, яке також розвивалося в польському завдатку. Тут навіть існувала монетниця. Повернення спишських міст до Угорщини в 1772 році за панування Марії Терезії Старій Любовні дуже не сприяло, оскільки місто втратило свій привілейований статус (Бібіана Кундльова). Тоді місто покинули чиновники та шляхта (sta​ra​lu​bov​na​.sk).


Odka­zy

Krajina, Rakúsko, Zahraničie

Markthof

Hits: 1816

Mar­kt­hof leží neďa­le­ko od hra­níc zo Slo­ven­skom, opro­ti Devín­skej Koby­le, resp. mest­skej čas­ti Bra­ti­sla­vy – Deví­nu, na bre­hu rie­ky Morava.

Do roku 1906 bolo pome­no­va­nie obce Hof an der March. Mar­kt­hof je osa­dou obce Engel­harts­tet­ten. Na úpl­nom výcho­de March­fel­du pri ústí Mora­vy do Duna­ja. Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1273. V roku 1822 bolo v obci 58 domov (Wiki­pe­dia). Jeho pôvod zrej­me súvi­sí s krá­ľov­ským majet­kom Disin­furth, kto­rý cisár Hen­rich IV. spo­lu s prá­vom pre­pra­vy cez Mora­vu daro­val 6. mar­ca 1067 bis­ku­po­vi Alt­man­no­vi z Pas­sau. Ten­to názov obce však neskôr zmi­zol, mož­no kvô­li povod­niam, kto­ré obec zni­či­li. Naj­star­šie písom­né zmien­ky o obci s náz­vom de Hoven pochá­dza­jú z 12. sto­ro­čia. Po celé stá­ro­čia trpe­la osa­da povod­ňa­mi Mora­vy a Duna­ja. V roku 1774 zni­či­la ľado­vá povo­deň most cez Mora­vu. V roku 1880 zni­či­la povo­deň v dôsled­ku ľado­vej povod­ne most zno­va. Násled­ne nebol už viac posta­ve­ný. Spo­je­nie medzi Hofom a Devín­skou Novou Vsou pre­vza­la kom­pa. Ťaž­ké zápla­vy pos­tih­li túto oblasť vo feb­ru­ári 1876, v sep­tem­bri 1890, v júni 1892, na jar 1895, v rokoch 18961897. Žia­dosť obce o pre­síd­le­nie bola cisá­rom Fran­tiš­kom Joze­fom zamiet­nu­tá. Naria­dil však pre­dĺže­nie ochran­nej hrá­dze na Duna­ji až po Hof an der March. V roku 1882 zača­la aj výstav­ba ochran­nej hrá­dze (geda​echt​nis​des​lan​des​.at). 

V roku 1938 tu pôso­bil mäsiar, dva­ja hos­tin­skí, dva­ja obchod­ní­ci so zmie­ša­ným tova­rom, mlieč­ne druž­stvo, kováč, dva­ja obuv­ní­ci a via­ce­ro poľ­no­hos­po­dá­rov. Do Devín­skej Novej Vsi vie­dol cez Mora­vu most, kto­rý bol okrem pilie­rov demon­to­va­ný počas stu­de­nej voj­ny. Nachá­dza sa tu far­ský kos­tol Mar­kt­hof, kos­tol svä­té­ho Jura­ja, kapl­n­ka na ochran­nej hrá­dzi – kapl­n­ka svä­té­ho Flo­riá­na, socha svä­té­ho Jána Nepo­muc­ké­ho z roku 1722 (Wiki­pe­dia).

Dňa 22. decem­bra 1971 sa kona­lo posled­né zasad­nu­tie obec­né­ho zastu­pi­teľ­stva. Od 1. janu­ára 1972 pat­rí Mar­kt­hof k obci Engel­harts­tet­ten. V roku 2010 sa roz­hod­lo o výstav­be cyk­lis­tic­ké­ho a pešie­ho mos­ta cez Mora­vu. Spá­ja cyk­lo­tra­su Želez­ná opo­na resp. cyk­lo­tra­su Kamp-​Thaya-​March a cyk­lo­tra­su March­feld­ka­nal s cyk­lo­tra­sou Dunaj. Po počia­toč­ných prob­lé­moch s náj­de­ním náz­vu sa nako­niec dohod­lo na náz­ve Cyk­lis­tic­ký most slo­bo­dy“ (slo­ven­sky Cyk­lo­most slo­bo­dy“). Názov má pri­po­mí­nať želez­nú opo­nu a ľudí, kto­rí pri poku­se pre­kro­čiť Mora­vu do slo­bod­né­ho zápa­du priš­li o život (geda​echt​nis​des​lan​des​.at).


Mar­kt­hof lies near the bor­der with Slo­va­kia, oppo­si­te Devín­ska Koby­la, which is a part of the Bra­ti­sla­va dis­trict Devín, on the bank of the Mora­va River.

Until 1906, the vil­la­ge was named Hof an der March. Mar­kt­hof is a sett­le­ment of the muni­ci­pa­li­ty of Engel­harts­tet­ten. It is loca­ted at the very eas­tern end of March­feld, whe­re the Mora­va River flo­ws into the Danu­be. The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1273. In 1822, the vil­la­ge had 58 hou­ses (Wiki­pe­dia). Its ori­gin is pro­bab­ly rela­ted to the roy­al esta­te Disin­furth, which Empe­ror Hen­ry IV, along with the right to fer­ry across the Mora­va, gran­ted to Bis­hop Alt­mann of Pas­sau on March 6, 1067. Howe­ver, this name later disap­pe­a­red, possib­ly due to flo­ods that des­tro­y­ed the vil­la­ge. The oldest writ­ten records of the vil­la­ge under the name de Hoven date back to the 12th cen­tu­ry. For cen­tu­ries, the sett­le­ment suf­fe­red from flo­ods of the Mora­va and Danu­be rivers. In 1774, an ice flo­od des­tro­y­ed the brid­ge over the Mora­va. In 1880, a flo­od again des­tro­y­ed the brid­ge due to an ice flo­od. Sub­se­qu­en­tly, it was not rebu­ilt. The con­nec­ti­on bet­we­en Hof and Devín­ska Nová Ves was taken over by a fer­ry. Seve­re flo­ods hit this area in Feb­ru­ary 1876, Sep­tem­ber 1890, June 1892, spring 1895, and in 1896 and 1897. A requ­est by the vil­la­ge for relo­ca­ti­on was denied by Empe­ror Franz Joseph. Howe­ver, he orde­red the exten­si­on of the Danu­be pro­tec­ti­on dam up to Hof an der March. In 1882, the cons­truc­ti­on of the March­feld pro­tec­ti­on dam also began (geda​echt​nis​des​lan​des​.at).

In 1938, the­re was a but­cher, two inn­ke­e­pers, two gene­ral sto­re owners, a dai­ry coope­ra­ti­ve, a blacks­mith, two sho­ema­kers, and seve­ral far­mers ope­ra­ting in the vil­la­ge. A brid­ge over the Mora­va River led to Devín­ska Nová Ves, which, except for the pil­lars, was dis­man­tled during the Cold War. The vil­la­ge fea­tu­res the parish church of Mar­kt­hof, the church of Saint Geor­ge, the cha­pel on the pro­tec­ti­on dam – the cha­pel of Saint Flo­rian, a sta­tue of Saint John of Nepo­muk from 1722 (Wiki­pe­dia).

On Decem­ber 22, 1971, the last mee­ting of the muni­ci­pal coun­cil took pla­ce. Sin­ce Janu­ary 1, 1972, Mar­kt­hof has been part of the muni­ci­pa­li­ty of Engel­harts­tet­ten. In 2010, it was deci­ded to build a pedes­trian and cyc­list brid­ge over the Mora­va River. It con­nects the Iron Cur­tain Trail and the Kamp-​Thaya-​March Trail with the March­feld­ka­nal Trail and the Danu­be Trail. After ini­tial dif­fi­cul­ties in fin­ding a name, it was final­ly agre­ed to name it the Fre­e­dom Cyc­le Brid­ge” (Slo­vak Cyk­lo­most slo­bo­dy”). The name is inten­ded to recall the Iron Cur­tain and the peop­le who lost the­ir lives try­ing to cross the Mora­va River to reach the free West (geda​echt​nis​des​lan​des​.at).


Mar­kt­hof liegt in der Nähe der Gren­ze zur Slo­wa­kei, gege­nüber von Devín­ska Koby­la, einem Teil des Bratislava-​Stadtteils Devín, am Ufer der March.

Bis 1906 hieß das Dorf Hof an der March. Mar­kt­hof ist eine Orts­chaft der Geme­in­de Engel­harts­tet­ten. Es liegt am äußers­ten öst­li­chen Ende des March­fel­des, wo die March in die Donau mün­det. Die ers­te sch­rift­li­che Erwäh­nung des Dor­fes stammt aus dem Jahr 1273. Im Jahr 1822 hat­te das Dorf 58 Häu­ser (Wiki­pe­dia). Sein Urs­prung hängt wahrs­che­in­lich mit dem Königs­gut Disin­furth zusam­men, das Kai­ser Hein­rich IV. am 6. März 1067 zusam­men mit dem Recht auf Über­fuhr über die March dem Bis­chof Alt­mann von Pas­sau schenk­te. Die­ser Name versch­wand jedoch spä­ter, mög­li­cher­we­i­se aufg­rund von Übersch­wem­mun­gen, die das Dorf zers­tör­ten. Die ältes­ten sch­rift­li­chen Auf­ze­ich­nun­gen über das Dorf unter dem Namen de Hoven stam­men aus dem 12. Jahr­hun­dert. Jahr­hun­der­te lang litt die Sied­lung unter den Übersch­wem­mun­gen von March und Donau. Im Jahr 1774 zers­tör­te eine Eisf­lut die Brüc­ke über die March. Im Jahr 1880 zers­tör­te eine Übersch­wem­mung die Brüc­ke erne­ut aufg­rund einer Eisf­lut. Ansch­lie­ßend wur­de sie nicht wie­der auf­ge­baut. Die Ver­bin­dung zwis­chen Hof und Devín­ska Nová Ves über­nahm eine Fäh­re. Sch­we­re Übersch­wem­mun­gen tra­fen die­ses Gebiet im Feb­ru­ar 1876, im Sep­tem­ber 1890, im Juni 1892, im Früh­jahr 1895 sowie in den Jah­ren 1896 und 1897. Ein Antrag der Geme­in­de auf Umsied­lung wur­de von Kai­ser Franz Joseph abge­lehnt. Er ord­ne­te jedoch die Ver­län­ge­rung des Donau-​Schutzdamms bis nach Hof an der March an. Im Jahr 1882 begann auch der Bau des March­felds­chutz­damms (geda​echt​nis​des​lan​des​.at).

Im Jahr 1938 gab es in der Orts­chaft einen Fle­is­cher, zwei Gast­wir­te, zwei Gemischt­wa­ren­händ­ler, eine Milch­ge­nos­sen­schaft, einen Sch­mied, zwei Schuh­ma­cher und meh­re­re Lan­dwir­te. Eine Brüc­ke über die March führ­te nach Devín­ska Nová Ves, die bis auf die Pfe­i­ler wäh­rend des Kal­ten Krie­ges abge­baut wur­de. Im Dorf gibt es die Pfarr­kir­che von Mar­kt­hof, die Kir­che des Hei­li­gen Georg, die Kapel­le am Schutz­damm – die Kapel­le des Hei­li­gen Flo­rian, eine Sta­tue des Hei­li­gen Johan­nes von Nepo­muk aus dem Jahr 1722 (Wiki­pe­dia).

Am 22. Dezem­ber 1971 fand die letz­te Geme­in­de­rats­sit­zung statt. Seit dem 1. Janu­ar 1972 gehört Mar­kt­hof zur Geme­in­de Engel­harts­tet­ten. Im Jahr 2010 wur­de besch­los­sen, eine Fußgänger- und Fahr­radb­rüc­ke über die March zu errich­ten. Sie ver­bin­det den Iron Cur­tain Trail und den Kamp-​Thaya-​March Trail mit dem March­feld­ka­nal Trail und dem Donau­ra­dweg. Nach anfän­gli­chen Sch­wie­rig­ke­i­ten bei der Namens­fin­dung einig­te man sich sch­lie­ßlich auf den Namen Fahr­radb­rüc­ke der Fre­i­he­it“ (slo­wa­kisch Cyk­lo­most slo­bo­dy“). Der Name soll an den Eiser­nen Vor­hang und an die Men­schen erin­nern, die beim Ver­such, über die March in den fre­ien Wes­ten zu gelan­gen, ihr Leben ver­lo­ren haben (geda​echt​nis​des​lan​des​.at).