2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny, Zamagurie

Stará Ľubovňa – slobodné kráľovské mesto Zamaguria

Hits: 2957

Mes­to pat­rí do regi­ó­nu Spiš, prí­pad­ne Zama­gu­rie. Neďa­le­ko sú hra­ni­ce s Poľ­skom.

Mes­to Sta­rá Ľubov­ňa leží v nad­mor­skej výš­ke 550 met­rov nad morom. Na plo­che 31 km2 tu žije 16 500 oby­va­te­ľov (Bibiá­na Kund­ľo­vá). Sta­rá Ľubov­ňa sa nachá­dza na seve­ro­vý­cho­de Slo­ven­ska v Pre­šov­skom kra­ji, v západ­nej čas­ti Ľubov­nian­skej kot­li­ny. Mes­to má dve mest­ské čas­ti: Pod­sa­dek a Sta­rá Ľubov­ňa (Wiki­pe­dia). V cen­tre na námes­tí svä­té­ho Miku­lá­ša sa nachá­dza rím­sko­ka­to­lic­ký kos­tol svä­té­ho Miku­lá­ša z roku 1280 (Bibiá­na Kund­ľo­vá). Osob­nos­ti mes­ta: herec Ján Mel­ko­vič. Pra­vi­del­ne sa v Sta­rej Ľubov­ni koná Ľubov­nian­sky jar­mok, medzi­ná­rod­ná súťaž pre stre­doš­ko­lá­kov Kľúč od pev­nos­ti” v štý­le Pev­nosť Boy­ard, Salaš­níc­ka noc – kul­túr­na a zábav­ná akcia pri moto­res­te Salaš u Fran­ka (sta​ra​lu​bov​na​.sk).

Za naj­star­šiu sto­pu o osíd­le­ní mes­ta Sta­rá Ľubov­ňa člo­ve­kom sa pova­žu­je nález sivé­ho radi­ola­ri­tu, pred­bež­ne dato­va­ný do stred­né­ho úse­ku star­šej doby kamen­nej – pale­oli­tu (sta​ra​lu​bov​na​.sk). Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1292. V roku 1364 sa sta­la slo­bod­ným krá­ľov­ským mes­tom (Bibiá­na Kund­ľo­vá). His­to­ric­ké náz­vy mes­ta: Lib­lou, Lyb­lio, Lub­low, Lyb­lyo (Wiki­pe­dia). Roz­vi­nu­té tu bolo tkáč­stvo, obuv­níc­tvo, čiž­már­stvo, kraj­čír­stvo, kožuš­níc­tvo, mäsiar­stvo, kto­ré sa vyví­ja­lo aj v poľ­skom zálo­hu. Exis­to­va­la tu dokon­ca min­cov­ňa. Návrat spiš­ských miest do Uhor­ska v r.1772 v obdo­bí pano­va­nia Márie Teré­zie Sta­rej Ľubov­ni veľ­mi nepros­pel, nakoľ­ko mes­to stra­ti­lo svo­je výsad­né posta­ve­nie (Bibiá­na Kund­ľo­vá). Mes­to vte­dy opus­ti­li úrad­ní­ci a šľach­ta (sta​ra​lu​bov​na​.sk).


The town belo­ngs to the Spiš regi­on, or alter­na­ti­ve­ly, Zama­gu­rie. The bor­ders with Poland are nearby.

The town of Sta­rá Ľubov­ňa is situ­ated at an alti­tu­de of 550 meters abo­ve sea level. In an area of 31 km², it is home to 16,500 resi­dents (Bibiá­na Kund­ľo­vá). Sta­rá Ľubov­ňa is loca­ted in the nort­he­as­tern part of Slo­va­kia in the Pre­šov Regi­on, in the wes­tern part of Ľubov­nian­ska kot­li­na. The town has two dis­tricts: Pod­sa­dek and Sta­rá Ľubov­ňa (Wiki­pe­dia). In the cen­ter on St. Nicho­las Squ­are, the­re is the Roman Cat­ho­lic Church of St. Nicho­las, dating back to 1280 (Bibiá­na Kund­ľo­vá). Notab­le figu­res from the town inc­lu­de actor Ján Mel­ko­vič. Regu­lar events in Sta­rá Ľubov­ňa inc­lu­de the Ľubov­nian­sky jar­mok, an inter­na­ti­onal com­pe­ti­ti­on for high scho­ol stu­dents cal­led Kľúč od pev­nos­ti” in the sty­le of Fort Boy­ard, and Salaš­níc­ka noc – a cul­tu­ral and enter­tai­ning event at the Salaš u Fran­ka motor inn (sta​ra​lu​bov​na​.sk).

The oldest evi­den­ce of human sett­le­ment in the town of Sta­rá Ľubov­ňa is con­si­de­red to be the dis­co­ve­ry of gray radi­ola­ri­te, pre­li­mi­na­ri­ly dated to the midd­le sec­ti­on of the older Sto­ne Age – Pale­olit­hic (sta​ra​lu​bov​na​.sk). The first writ­ten men­ti­on is from 1292. In 1364, it beca­me a free roy­al town (Bibiá­na Kund­ľo­vá). His­to­ri­cal names of the town: Lib­lou, Lyb­lio, Lub­low, Lyb­lyo (Wiki­pe­dia). Indus­tries such as wea­ving, sho­ema­king, boot­ma­king, tai­lo­ring, fur­rie­ry, and but­che­ry thri­ved here and also deve­lo­ped in the Polish depo­sit. The­re even exis­ted a mint. The return of Spiš towns to Hun­ga­ry in 1772 during the reign of Maria The­re­sa did not favor Sta­rá Ľubov­ňa, as the town lost its pri­vi­le­ged sta­tus (Bibiá­na Kund­ľo­vá). Many offi­cials and nobi­li­ty left the town during that peri­od (sta​ra​lu​bov​na​.sk).


Mias­to nale­ży do regi­onu Spisz, a także Zama­gu­rie. W pobli­żu znaj­du­ją się gra­ni­ce z Polską.

Mias­to Sta­rá Ľubov­ňa poło­żo­ne jest na wyso­ko­ści 550 met­rów nad pozi­omem mor­za. Na obszar­ze 31 km² miesz­ka tutaj 16 500 miesz­ka­ńców (Bibiá­na Kund­ľo­vá). Sta­rá Ľubov­ňa leży w północno-​wschodniej części Sło­wac­ji w kra­ju Pre­szów, w zachod­niej części Kot­li­ny Ľubov­nian­ska. Mias­to skła­da się z dwóch dziel­nic: Pod­sa­dek i Sta­rá Ľubov­ňa (Wiki­pe­dia). W cen­trum, na pla­cu św. Miko­ła­ja, znaj­du­je się kości­ół rzym­sko­ka­to­lic­ki św. Miko­ła­ja z 1280 roku (Bibiá­na Kund­ľo­vá). Zna­ne posta­ci mias­ta to aktor Ján Mel­ko­vič. Regu­lar­ne wydar­ze­nia w Sta­rá Ľubov­ňa obej­mu­ją jar­mark Ľubov­nian­sky, między­na­ro­do­wy kon­kurs dla ucz­ni­ów szkół śred­nich Kľúč od pev­nos­ti” w sty­lu Fort Boy­ard oraz Salaš­níc­ka noc – wydar­ze­nie kul­tu­ral­ne i roz­ry­wko­we w mote­lu Salaš u Fran­ka (sta​ra​lu​bov​na​.sk).

Naj­stars­zym świa­dect­wem osad­nict­wa w Sta­rá Ľubov­ňa jest odkry­cie sza­re­go radi­ola­ry­tu, wstęp­nie dato­wa­ne­go na środ­ko­wy okres stars­ze­go pale­oli­tu (sta​ra​lu​bov​na​.sk). Pier­ws­za pisem­na wzmian­ka pocho­dzi z roku 1292. W 1364 roku sta­ła się wol­nym mias­tem kró­le­ws­kim (Bibiá­na Kund­ľo­vá). His­to­rycz­ne nazwy mias­ta to Lib­lou, Lyb­lio, Lub­low, Lyb­lyo (Wiki­pe­dia). Tutaj rozwi­ja­ły się prze­my­sły takie jak tkact­wo, pro­dukc­ja obu­wia, sze­wst­wo, kra­wiect­wo, kuśnierst­wo i rze­źnict­wo, któ­re rozwi­ja­ły się również w pol­skim depo­zy­cie. Ist­niał nawet men­ni­ca. Powrót miast spis­kich do Węgier w 1772 roku za pano­wa­nia Marii Tere­sy nie spr­zy­jał Sta­rá Ľubov­ňa, ponie­waż mias­to stra­ci­ło swo­je upr­zy­wi­le­jo­wa­ne sta­tus (Bibiá­na Kund­ľo­vá). Wte­dy wie­lu urzęd­ni­ków i szlach­ta opu­ści­ła mias­to (sta​ra​lu​bov​na​.sk).


Місто входить до регіону Спіш, або, в іншому випадку, Замагур’я. Недалеко є кордони з Польщею.

Місто Стара Любовня розташоване на висоті 550 метрів над рівнем моря. На площі 31 км2 тут проживає 16 500 жителів (Бібіана Кундльова). Стара Любовня знаходиться на північному сході Словаччини в Пряшівському краї, на заході Любовнянської котловини. Місто має два міські райони: Подсадок і Стара Любовня (Wiki­pe­dia). У центрі на площі святого Миколая знаходиться римсько-​католицька церква святого Миколая, збудована в 1280 році (Бібіана Кундльова). Видатні постаті міста: актор Ян Мелкович. Регулярно в Старій Любовні проводиться Любовнянський ярмарок, міжнародний конкурс для старшокласників Кľúč od pev­nos­ti” в стилі Форт Боярд, Ніч Salaš­níc­ka – культурна і розважальна подія в моторесторані Salaš u Fran­ka (sta​ra​lu​bov​na​.sk).

Найстарішою слідкою поселення міста Стара Любовня людиною вважається знахідка сірого радіоляриту, попередньо датована до середнього періоду старшого кам’яного віку – палеоліту (sta​ra​lu​bov​na​.sk). Перша писемна згадка датується 1292 роком. У 1364 році вона стала вільним королівським містом (Бібіана Кундльова). Історичні назви міста: Ліблоу, Либліо, Лублов, Либльо (Wiki­pe­dia). Тут розвивалися промисли, такі як ткацтво, виробництво взуття, черевичне виробництво, портняжництво, хутряництво і м’ясництво, яке також розвивалося в польському завдатку. Тут навіть існувала монетниця. Повернення спишських міст до Угорщини в 1772 році за панування Марії Терезії Старій Любовні дуже не сприяло, оскільки місто втратило свій привілейований статус (Бібіана Кундльова). Тоді місто покинули чиновники та шляхта (sta​ra​lu​bov​na​.sk).


Odka­zy

2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Rakúsko, Zahraničie

Markthof

Hits: 1631

Mar­kt­hof leží neďa­le­ko od hra­níc zo Slo­ven­skom, opro­ti Devín­skej Koby­le, resp. mest­skej čas­ti Bra­ti­sla­vyDeví­nu, na bre­hu rie­ky Mora­va.


Mar­kt­hof is loca­ted near the bor­ders with Slo­va­kia, across from Devín­ska Koby­la, a dis­trict of Bra­ti­sla­va – Devín, on the banks of the Mora­va River.


Der Mar­kt­hof liegt in der Nähe der Gren­ze zu der Slo­wa­kei, gege­nüber von Devín­ska Koby­la, einem Stadt­te­il von Bra­ti­sla­va – Devín, am Ufer des Flus­ses Morava.


2011-2015, 2013, Časová línia, Dokumenty, Hornonitrianske, Organizmy, Príroda, Prírodné, Slovenské, Vtáky, Živočíchy, Živočíchy

Sokoliari Aquila na Bojnickom zámku

Hits: 2101

Soko­lia­ri z klu­bu Aqu­ila majú dlho­do­bú spo­lu­prá­cu s Boj­nic­kým zám­kom, kde pra­vi­del­ne pred­vá­dza­jú svo­je ume­nie s dra­vý­mi vták­mi, naj­mä so sokol­mi. Aqu­ila je soko­liar­sky klub so síd­lom v Slo­ven­skom Gro­be. V rám­ci pred­sta­ve­ní na Boj­nic­kom zám­ku môžu náv­štev­ní­ci vidieť soko­lia­rov v tra­dič­ných kos­tý­moch, kto­rí uka­zu­jú, ako drav­ce vyko­ná­va­jú rôz­ne úko­ny. Okrem toho soko­lia­ri pri­bli­žu­jú his­tó­riu soko­liar­stva a dôle­ži­tosť ochra­ny dra­vých vtá­kov. Tie­to ukáž­ky posky­tu­jú zába­vu a osve­tu pre náv­štev­ní­kov, ale tiež pris­pie­va­jú k ochra­ne a zacho­va­niu slo­ven­skej soko­liar­skej tradície.


Fal­co­ners from the Aqu­ila club have estab­lis­hed a long-​term col­la­bo­ra­ti­on with Boj­ni­ce Cast­le, whe­re they regu­lar­ly sho­wca­se the­ir artis­try with birds of prey, par­ti­cu­lar­ly fal­cons. Aqu­ila is a fal­con­ry club based in Slo­ven­ský Grob. During the per­for­man­ces at Boj­ni­ce Cast­le, visi­tors have the oppor­tu­ni­ty to obser­ve fal­co­ners in tra­di­ti­onal cos­tu­mes, demon­stra­ting how rap­tors exe­cu­te vari­ous mane­uvers. Addi­ti­onal­ly, the fal­co­ners pro­vi­de insights into the his­to­ry of fal­con­ry and the impor­tan­ce of pro­tec­ting birds of prey. The­se demon­stra­ti­ons offer both enter­tain­ment and edu­ca­ti­on for visi­tors whi­le con­tri­bu­ting to the con­ser­va­ti­on and pre­ser­va­ti­on of the Slo­vak fal­con­ry tradition.


Odka­zy

2006-2010, 2008, 2009, 2011-2015, 2013, Časová línia, Fotografické, Piešťanské reportáže, Reportáže

Park Foto Piešťany

Hits: 7362

Park Foto 2013ten­to rok nám nava­ri­li guľáš pria­mo v par­ku hostia


Park Pho­to 2013 – this year, guests cooked gou­lash for us right in the park.


Park Foto 2011


Park Foto 2009 – najp­rí­jem­nej­šie stret­nu­tie ama­tér­skych foto­gra­fov na Slovensku

V tre­tiu sep­tem­bro­vú sobo­tu sa konal už 4. roč­ník výsta­vy foto­gra­fií v ple­né­ri, kto­rú orga­ni­zu­je Pieš­ťan­ský foto­k­lub v mest­skom par­ku. Park Foto bolo minu­lý rok oce­ne­né pri­má­to­rom mes­ta Pieš­ťa­ny – Kul­túr­ny počin roku 2008, ako význam­ná a už tra­dič­ná akcia, kto­rá úspeš­ne zvi­di­teľ­ňu­je Pieš­ťa­ny. Vysta­vo­va­lo 68 auto­rov, na kto­rých bolo zve­da­vých pri­bliž­ne 1500 náv­štev­ní­kov, kto­rí hod­no­ti­li foto­gra­fie pri­pnu­tím štip­ca. V kate­gó­rii do 18 rokov zví­ťa­zi­li dve mla­dé dámy: Anna Kop­po­no­vá a Simo­na Han­ko­vá z Pieš­ťan. Medzi dospe­lý­mi bolo také­to pora­die: 1. Roman Tiben­ský z Pieš­ťan, 2. Daniel Bašo z Galan­ty, 3. Milan Maro­nek z Trna­vy. Ten­to rok Pieš­ťan­ský foto­k­lub zavie­dol okrem tra­dič­né­ho hod­no­te­nia jed­not­li­vých foto­gra­fií štip­ca­mi aj hod­no­te­nie poro­tou, kto­rú tvo­ri­li čle­no­via Aso­ciá­cie pro­fe­si­onál­nych foto­gra­fov SR. Peter Bagi oce­nil Annu Kop­po­no­vú z Pieš­ťan, Ivan Čani­ga Mag­du Vrá­be­lo­vu z Galan­ty, Mar­tin Vrab­ko Máriu­sa Sor­de­la z Nových Zám­kov a Anna Stru­há­ro­vá Roma­na Buč­ka z Pieš­ťan. Všet­ci tra­ja spo­loč­ne oce­ni­li za foto­gra­fiu Kolo­toč” Noru Luka­čo­vi­čo­vú z Pieš­ťan. Park Foto sa doč­kal úspeš­né­ho pokra­čo­va­nia, všet­ko sa dia­lo v prí­jem­nej atmo­sfé­re, pria­lo ten­to­krát aj poča­sie. Vyhod­no­te­nie pre­beh­lo v pek­nom a dôs­toj­nom pro­stre­dí neďa­le­ké­ho Kur­sa­lo­nu, po kto­rom nasle­do­va­lo pose­de­nie. To, že do chrum­ka­va upe­če­né pra­siat­ko na záver puto­va­lo do úst vysta­vo­va­te­ľov, bolo vyni­ka­jú­cou bod­kou za skve­lou sobotou. 

V roku 2009 som sa na Park Foto pri­pra­vil ove­ľa lep­šie ako rok pred­tým. Bolo to aj tým, že som vedel, čo ma čaká. Priš­lo nás auto­rov dva krát toľ­ko, čo je pozi­tí­vum. Park Foto bolo pre mňa kraj­šie aj pre­to, že už som tu mal zná­mych iných auto­rov. Več­ná ško­da, že v tom istom ter­mí­ne pre­bie­hal v Bra­ti­sla­ve Foto­ma­ra­tón. Pri­pra­vil som si dve série foto­gra­fií. Zís­kal som dojem, že kra­jin­ky sa veľ­mi páči­li vlast­ne všet­kým. Séria rýb bola pre mno­hých nepri­ja­teľ­ná, iným sa páči­la. Zrej­me zavá­ži­lo, že na mno­hých pôso­bi­li asi stu­de­no, pred­po­kla­dám že aj pred­sta­va čoho­si z vody mno­hých odra­di­la. Bol to môj pokus, kto­rý nebu­dem zrej­me opa­ko­vať. Zo svo­ji­mi foto­gra­fia­mi som však bol spo­koj­ný. Z vysta­ve­ných foto­gra­fií sa mi veľ­mi páčil Bec­kov od Richar­da Hes­ka a vôbec naj­viac a suve­rén­ne, foto­gra­fie Ras­ťa Čam­ba­la. Je to tro­chu zvlášt­ne, pre­to­že do 19.9.2009 sa mi tvor­ba Ras­ťa Čam­ba­la skôr nepá­či­la. Našiel som si v nej len zopár foto­gra­fií, kto­ré sa mi páči­li. Tre­ba samoz­rej­me pri­znať, že som videl dovte­dy mož­no 2030 snímkov.

Jeden veľ­mi nega­tív­ny pod­net ale mám. Kopec ľudí pre­chá­dza­lo oko­lo foto­gra­fií leda­bo­lo. Verím tomu, že veľa z nich bolo takých, kto­rí si pros­te na to nevyh­ra­di­li čas. Čo mi však udie­ra­lo do očí bolo, že málo ľudí si číta­lo náz­vy foto­gra­fií, a už vôbec nebo­li na tie­to náz­vy adek­vát­ne reak­cie. Mrzí ma veľ­mi, že už sko­ro ani deti sa neve­dia poriad­ne pre­ja­viť. Zare­gis­tro­val som asi šty­ri adek­vát­ne reak­cie na pre­čí­ta­ný názov sním­ku. Samoz­rej­me nestál som celý čas pri svo­jich fot­kách. Medzi nimi bola aj nega­tív­na reak­cia. Teší ma urči­te viac nega­tív­na reak­cia ako žiad­na reak­cia. Nará­žam pre­dov­šet­kým na náz­vy rýb, pre­to­že je to pred­sa iná abs­trak­cia ako pri kra­jin­kách – veď posúď­te sami pod­ľa fotiek dole. Veľa som o tom pre­mýš­ľal. Vši­mol som si, že náv­štev­ní­ci, kto­rí pri­chá­dza­li z kve­ti­no­vé­ho sprie­vo­du – inej akcie, sa pre­ja­vo­va­li ove­ľa viac. Asi ich rozp­rú­dil tanec, mož­no spev, ale­go­ric­ké vozy, kve­ti­ny, mažoretky.


Park Pho­to 2009 – the most enjo­y­ab­le mee­ting of ama­te­ur pho­tog­rap­hers in Slovakia.

On the third Satur­day of Sep­tem­ber, the 4th edi­ti­on of the open-​air pho­to exhi­bi­ti­on took pla­ce, orga­ni­zed by the Pieš­ťa­ny Pho­to Club in the muni­ci­pal park. Park Pho­to was awar­ded the Cul­tu­ral Act of the Year 2008 by the may­or of Pieš­ťa­ny, recog­ni­zing it as a sig­ni­fi­cant and tra­di­ti­onal event that suc­cess­ful­ly high­lights the city. The exhi­bi­ti­on fea­tu­red 68 aut­hors, att­rac­ting app­ro­xi­ma­te­ly 1500 visi­tors who eva­lu­ated the pho­tos by atta­ching clot­hes­pins. In the under 18 cate­go­ry, two young ladies, Anna Kop­po­no­vá and Simo­na Han­ko­vá from Pieš­ťa­ny, emer­ged vic­to­ri­ous. Among adults, the ran­kings were as fol­lo­ws: 1. Roman Tiben­ský from Pieš­ťa­ny, 2. Daniel Bašo from Galan­ta, 3. Milan Maro­nek from Trna­va. This year, the Pieš­ťa­ny Pho­to Club intro­du­ced, in addi­ti­on to the tra­di­ti­onal eva­lu­ati­on using clot­hes­pins, jury eva­lu­ati­on com­po­sed of mem­bers of the Asso­cia­ti­on of Pro­fes­si­onal Pho­tog­rap­hers of the Slo­vak Repub­lic. Peter Bagi awar­ded Anna Kop­po­no­vá from Pieš­ťa­ny, Ivan Čani­ga awar­ded Mag­da Vrá­be­lo­vá from Galan­ta, Mar­tin Vrab­ko awar­ded Márius Sor­del from Nové Zám­ky, and Anna Stru­há­ro­vá awar­ded Roman Buček from Pieš­ťa­ny. All three toget­her awar­ded Nora Luka­čo­vi­čo­vá from Pieš­ťa­ny for the pho­tog­raph Merry-​Go-​Round.” Park Pho­to saw a suc­cess­ful con­ti­nu­ati­on, eve­ryt­hing hap­pe­ned in a ple­a­sant atmo­sp­he­re, and the weat­her was favo­rab­le. The eva­lu­ati­on took pla­ce in the beau­ti­ful and dig­ni­fied set­ting of the near­by Kur­sa­lon, fol­lo­wed by socia­li­zing. The fact that a crispy-​roasted pig­let was enjo­y­ed by the exhi­bi­tors at the end was an excel­lent conc­lu­si­on to a gre­at Saturday.

In 2009, I pre­pa­red for Park Pho­to much bet­ter than the pre­vi­ous year. It was also becau­se I knew what to expect. Twi­ce as many aut­hors came as posi­ti­ve. Park Pho­to was more beau­ti­ful for me also becau­se I alre­a­dy knew other aut­hors here. It’s a pity that the Pho­to Marat­hon took pla­ce in Bra­ti­sla­va at the same time. I pre­pa­red two series of pho­tos. I got the impres­si­on that lands­ca­pes were liked by almost eve­ry­o­ne. The series of fish was unac­cep­tab­le for many but liked by others. Pro­bab­ly the fact that many found them some­what cold, I assu­me that the idea of somet­hing from the water dis­cou­ra­ged many. It was my attempt, which I pro­bab­ly won’t repe­at. Howe­ver, I was satis­fied with my pho­tos. Among the exhi­bi­ted pho­tos, I real­ly liked Bec­kov by Richard Hes­ko, and by far the most, the pho­tos by Ras­ťo Čam­bal. It’s a bit stran­ge becau­se until Sep­tem­ber 19, 2009, I did­n’t real­ly like Ras­ťo Čam­ba­l’s work. I found only a few pho­tos that I liked. Of cour­se, it must be admit­ted that I had pro­bab­ly seen only 20 – 30 pic­tu­res until then.

Howe­ver, I have one very nega­ti­ve aspect. A lot of peop­le wal­ked past the pho­tos care­less­ly. I belie­ve that many of them sim­ply did­n’t take the time for it. What struck me, howe­ver, was that few peop­le read the names of the pho­tos, and the reac­ti­ons to the­se names were not ade­qu­ate at all. I’m very sor­ry that almost even chil­dren can’t express them­sel­ves pro­per­ly. I regis­te­red about four ade­qu­ate reac­ti­ons to the read name of the shot. Of cour­se, I was­n’t stan­ding by my pho­tos all the time. Among them was also a nega­ti­ve reac­ti­on. I am defi­ni­te­ly more ple­a­sed with a nega­ti­ve reac­ti­on than no reac­ti­on at all. I am refer­ring pri­ma­ri­ly to the names of the fish becau­se it is a dif­fe­rent abs­trac­ti­on than with lands­ca­pes – jud­ge for your­self accor­ding to the pho­tos below. I thought a lot about it. I noti­ced that visi­tors who came from the flo­wer para­de – anot­her event, expres­sed them­sel­ves much more. Per­haps they were stir­red up by dan­ce, per­haps sin­ging, alle­go­ri­cal flo­ats, flo­wers, majorettes.


Rok 2008

20.9.2008 sa v prí­jem­nom pro­stre­dí pod pagaš­tan­mi mest­ské­ho par­ku usku­toč­ni­la už po tre­tí rok výsta­va Park Foto. Orga­ni­zá­tor podu­ja­tia ho nazval Park Foto Pieš­ťa­ny 2008, fes­ti­val kre­a­tív­nej foto­gra­fie – výsta­va foto­gra­fií v ple­né­ri. Poča­sie prav­de­po­dob­ne objed­nal” a veľ­mi dob­re zapla­til nie­kto tajom­ný, ale urči­te moc­ný, pre­to­že prša­lo asi vša­de na celom Slo­ven­sku, ale v par­ku v Pieš­ťa­noch nie. V ten­to chlad­ný sobot­ný deň pad­li na mňa len tri kvap­ky. Objek­tív­ne tre­ba uznať, že mies­ta­mi troš­ku mrho­li­lo, ale keď­že sme nad sebou mali veľ­ké pagaš­ta­ny kon­ské a iné stro­my tak­mer v zápo­ji, tak naše fot­ky aj my sme zosta­li suchí. Orga­ni­zá­tor mys­lel aj na naše niž­šie pudy, pri­pra­vil čaj aj rum. Mie­ša­nie bolo dovo­le­né v akom­koľ­vek pome­re :-). Rum bol len jeden, aj to len lit­ro­vý ;-). Ak náho­dou závi­dí­te, tak nie je veľ­mi čo, pre­to­že tep­lo­ta vzdu­chu, vlh­kosť a rých­losť vet­ra priam núti­li tro­chu roz­ší­riť cie­vy. 20.9 bol aj dátu­mom sláv­nost­né­ho ukon­če­nia kúpeľ­nej sezó­ny. Cez mes­to šiel sprie­vod, kve­ti­no­vé kor­zo, načan­ča­né boli ale­go­ric­ké vozy. Zhru­ba oko­lo 15:30 oko­lo nás pre­šli uzi­me­né mažo­ret­ky v krát­ky suk­nič­kách, kto­ré mali skôr ute­kať, ako len poma­ly chodiť :-(.

Na výsta­ve foto­gra­fií sa zúčast­ni­lo 38 tvor­cov. Napriek neprí­jem­né­mu poča­siu si foto­gra­fie pre­zre­lo mož­no 700 – 900 ľudí. Pre mňa samot­né­ho malo veľ­ký význam, že som sa pre­zen­to­val doma (mimo­cho­dom po prvý krát) pred ľuď­mi, ako aj pred foto­graf­mi. Na ľudí moje fot­ky spra­vi­li pod­ľa slov, kto­ré som mal mož­nosť počuť, dojem. Vzhľa­dom na to, že na via­ce­rých sním­kach som mal Pieš­ťa­ny, tak veľa ľudí skú­ma­lo, čo je to na foto­gra­fiách. Nie­kto­ré zábe­ry som fotil na mies­tach, na kto­ré sa bež­ne člo­vek bez sna­hy nedos­ta­ne, tak­že pôso­bi­li tro­chu exo­tic­ky. Bolo pre mňa zvlášt­ne zis­tiť, že ľuďom čas­to chý­ba geomet­ric­ká a pries­to­ro­vá pred­sta­vi­vosť. Iný je pohľad na úze­mie z lie­tad­la, na mape a iný je pohľad člo­ve­ka a troš­ku iný je pohľad foto­gra­fa. Asi to bude znieť tro­chu čud­ne, ale náv­štev­ní­kov prek­va­po­va­lo to, čo pozna­jú. Uhol pohľa­du bol pre nich nepoz­na­ný, prav­da­že nie pre všetkých.

Teši­lo ma aj iné hod­no­te­nie, kto­ré sa pár­krát opa­ko­va­lo a síce že moje foto­gra­fie boli ako živé”. Pre spres­ne­nie – foto­gra­fie, kto­ré som mal na tej­to výsta­ve nepo­va­žu­jem za úžas­né a motí­vy na nich už vôbec nepo­va­žu­jem za neja­ké ume­lec­ky veľ­mi hod­not­né ale­bo ori­gi­nál­ne. Jed­nu jedi­nú fot­ku z nich pova­žu­jem za fot­ko­va­tej­šiu 🙂 a tej som napo­kon dal aj svo­je štip­ce. Hod­no­te­nie pre­bie­ha­lo pomo­cou štip­cov – ora­ze­ných kol­kov na bie­li­zeň. Najprv hod­no­ti­li náv­štev­ní­ci podu­ja­tia, potom hod­no­ti­li samot­ní vysta­vu­jú­ci pomo­cou kol­kov, kto­ré sami inka­so­va­li. Nebu­dem ďako­vať za pre­ja­ve­nú pria­zeň, veď nej­de o čosi za odme­nu, ani o prá­cu naviac, ale poviem, že ma tá pria­zeň teší a budem sa aj naďa­lej sna­žiť fotiť lep­šie a lep­šie. Ďaku­jem ale orga­ni­zá­to­rom za mož­nosť sa pre­zen­to­vať a strá­viť prí­jem­ne a uži­toč­ne čas.

Po skon­če­ní výsta­vy nám Dušan Beláň (dufi) pred­sta­vil pho​to​box​.sk a foto­gra­fie zo súťa­že, kto­rú spá­chal na začiat­ku júla prá­ve pho​to​box​.sk. Foto­gra­fie boli až do 19.9 na Pri­bi­no­vej 115 vďa­ka vte­daj­šie­mu EVEREST FOTO, neskôr boli v Pieš­ťa­nochKur­sa­lo­ne. Potom nasle­do­va­lo vyhlá­se­nie víťa­zov v prí­jem­nom pro­stre­dí plnom fotiek. Po vyhod­no­te­ní som sa ja viac spoz­nal s vysta­vu­jú­ci­mi, naj­mä s člen­mi foto­k­lu­bu z Pieš­ťan. Pri­pi­li sme si na Duša­no­ve zdra­vie (vraj sme nemu­se­li – zrej­me je ako repa 😉 ) a potom sme sa pus­ti­li do peče­né­ho pra­siat­ka. Roz­prá­va­lo sa ešte dlho, ja sám som pobu­dol asi do 20:30, čiže snáď dve hodi­ny. Pre­bra­li sme mier­ne aj orga­ni­zá­tor­ské a ľud­ské prob­lé­my a keď­že sa sám podie­ľam na akva­ris­tic­kom hnu­tí” v podob­nej polo­he, tak sme skon­šta­to­va­li, že je to rov­na­ké a sran­da to urči­te nie je.

Počas toho, ako som celý deň bol vo výstav­nom pries­to­re, tak som postre­tal kopu zná­mych a reč bola samoz­rej­me aj o foto­gra­fiách. Pre­dov­šet­kým na kon­ci mi pomá­hal kama­rát Leo, kto­rý sa neskôr oci­tol aj na vyhod­no­te­ní. Videl atmo­sfé­ru, kto­rá tam vlád­la a sám sa vyjad­ril prek­va­pe­ne. Neča­kal, že ten­to sych­ra­vý deň napo­kon vypá­li tak pekne.


Year 2008

On Sep­tem­ber 20, 2008, in the ple­a­sant sur­roun­dings under the chest­nuts of the muni­ci­pal park, the third edi­ti­on of the Park Pho­to exhi­bi­ti­on took pla­ce. The event orga­ni­zer named it Park Pho­to Pieš­ťa­ny 2008, a fes­ti­val of cre­a­ti­ve pho­tog­rap­hy – an open-​air pho­to exhi­bi­ti­on. Some­one mys­te­ri­ous, but cer­tain­ly power­ful, pro­bab­ly orde­red” the weat­her, and some­one paid for it very well becau­se it was rai­ning almost eve­ry­whe­re in Slo­va­kia, but not in the park in Pieš­ťa­ny. On this chil­ly Satur­day, only three drops fell on me. Objec­ti­ve­ly, it must be ack­no­wled­ged that it drizz­led a bit in some pla­ces, but sin­ce we had lar­ge hor­se chest­nut and other tre­es almost as an umbrel­la abo­ve us, our pho­tos and we remai­ned dry. The orga­ni­zer also thought of our lower ins­tincts, pre­pa­red tea and rum. Mixing was allo­wed in any ratio :-). The­re was only one liter of rum, though ;-). If you hap­pen to envy, the­re­’s not much to envy becau­se the air tem­pe­ra­tu­re, humi­di­ty, and wind spe­ed almost for­ced us to expand our veins a bit. Sep­tem­ber 20 also mar­ked the cere­mo­nial end of the bat­hing sea­son. A pro­ces­si­on, a flo­ral para­de, alle­go­ri­cal flo­ats, pas­sed through the city. Around 3:30 pm, fro­zen majo­ret­tes in short skirts pas­sed by us, who see­med to be run­ning rat­her than walking :-(.

38 cre­a­tors par­ti­ci­pa­ted in the pho­to exhi­bi­ti­on. Des­pi­te the unp­le­a­sant weat­her, may­be 700 – 900 peop­le vie­wed the pho­tos. It was sig­ni­fi­cant for me per­so­nal­ly that I pre­sen­ted myself at home (by the way, for the first time) in front of peop­le as well as pho­tog­rap­hers. Accor­ding to the words I heard, my pho­tos made an impres­si­on on peop­le. Sin­ce I had Pieš­ťa­ny in seve­ral shots, many peop­le exa­mi­ned what was in the pho­tos. I took some shots in pla­ces that a per­son would­n’t nor­mal­ly reach wit­hout effort, so they looked a bit exo­tic. It was stran­ge for me to find out that peop­le often lack geomet­ric and spa­tial ima­gi­na­ti­on. The view of the area from an airp­la­ne, on a map, is dif­fe­rent from a per­so­n’s view, and a pho­tog­rap­he­r’s view is a bit dif­fe­rent. It might sound a bit stran­ge, but visi­tors were sur­pri­sed by what they knew. The angle of view was unkno­wn to them, of cour­se, not to everyone.

I was also ple­a­sed with anot­her assess­ment that repe­a­ted a few times, name­ly that my pho­tos were like ali­ve.” To cla­ri­fy, I do not con­si­der the pho­tos I had at this exhi­bi­ti­on as ama­zing, and the motifs on them are not con­si­de­red artis­ti­cal­ly very valu­ab­le or ori­gi­nal at all. I con­si­der one sin­gle pho­to from them as more pho­tog­rap­hab­le 🙂 and I final­ly gave my clot­hes­pins to it. The eva­lu­ati­on took pla­ce using clot­hes­pins – pegs atta­ched to clot­hes­li­nes. First, visi­tors to the event eva­lu­ated, then the exhi­bi­tors them­sel­ves eva­lu­ated using clot­hes­pins they col­lec­ted. I won’t thank for the favor sho­wn becau­se it’s not about somet­hing for a reward or extra work, but I’ll say that I’m hap­py about the favor, and I’ll con­ti­nue to try to take bet­ter and bet­ter pho­tos. But I thank the orga­ni­zers for the oppor­tu­ni­ty to pre­sent myself and spend time ple­a­san­tly and usefully.

After the exhi­bi­ti­on, Dušan Beláň (dufi) intro­du­ced us to pho​to​box​.sk and the pho­tos from the com­pe­ti­ti­on he had com­mit­ted in ear­ly July on pho​to​box​.sk itself. The pho­tos were on Pri­bi­no­va 115 thanks to the then EVEREST FOTO until Sep­tem­ber 19, later in Pieš­ťa­ny at Kur­sa­lon. Then the announ­ce­ment of the win­ners fol­lo­wed in a ple­a­sant envi­ron­ment full of pho­tos. After the eva­lu­ati­on, I got to know the exhi­bi­tors more, espe­cial­ly the mem­bers of the pho­to club from Pieš­ťa­ny. We toas­ted to Duša­n’s health (appa­ren­tly, we did­n’t have to – pre­su­mab­ly, he’s as fit as a fidd­le 😉 ), and then we tack­led the roas­ted pig­let. We tal­ked for a long time, I myself sta­y­ed until about 8:30 pm, so per­haps two hours. We also dis­cus­sed orga­ni­za­ti­onal and human prob­lems mild­ly, and sin­ce I myself am invol­ved in the aqu­arium move­ment” in a simi­lar posi­ti­on, we noted that it’s the same, and it’s cer­tain­ly not fun.

During the who­le day, as I was in the exhi­bi­ti­on spa­ce, I met a lot of acqu­ain­tan­ces, and the con­ver­sa­ti­on was, of cour­se, about pho­tog­raphs. Espe­cial­ly at the end, my friend Leo hel­ped me, who later found him­self at the eva­lu­ati­on as well. He saw the atmo­sp­he­re that pre­vai­led the­re and expres­sed him­self sur­pri­sed. He did­n’t expect that this chil­ly day would turn out so nice­ly in the end.


Odka­zy

2011-2015, 2013, Časová línia, Gemer, Krajina, Slovenská krajina

Úhorná

Hits: 2190

Obec vznik­la na zákla­de valas­ké­ho prá­va (uhor​na​.sk), v juž­nej čas­ti Volov­ských vrchov vo výš­ke 713 met­rov nad morom (Wiki­pe­dia). His­to­ric­ké náz­vy obce: Oha­ry, Ohor, Uhor­na, Dénes (spiss​ka​no​va​ves​.eu). Oby­va­te­lia sa živi­li cho­vom oviec, pále­ním dre­ve­né­ho uhlia, povoz­níc­tvom, prá­cou v lese a v baniach a tkáč­stvom (uhor​na​.sk). Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1383 (uhor​na​.sk). V obci sa zacho­va­lo množ­stvo sta­rých zru­bo­vých domov s kon­ca 19. sto­ro­čia a zo začiat­ku 20. sto­ro­čia (ketu​rist​.sk). V 19. sto­ro­čí ťaž­ké život­né pod­mien­ky a krí­za baní v Smol­ní­ku pod­nie­ti­li vysťa­ho­va­nie sa čas­ti miest­nych obča­nov do iných prie­my­sel­ných obcí Spi­ša. V roku 1828 mala obec 75 domov a 552 oby­va­te­ľov (spiss​ka​no​va​ves​.eu). Nad obcou sa nachá­dza Kapl­n­ka Snež­nej Pan­ny Márie, kde sa kaž­do­roč­ne 5. augus­ta koná púť. Pri kapl­n­ke vyte­ká pra­meň vody, kto­rý je pova­žo­va­ný veria­ci­mi za lie­či­vý. Pod obcou je vod­ná nádrž Úhor­ná, kto­ré bolo vysta­va­né za úče­lom záso­bo­va­nia vodou baní v sused­nej obci Smol­ník (Wiki­pe­dia). Nádrž nesie názov Jaze­ro mie­ru, bola posta­ve­ná v roku 1768, pou­ží­va­la sa aj na pohon čer­pa­diel pod Spit­zen­ber­gom, kam sa voda z kaná­la pri­vá­dza­la potru­bím dlhým osem kilo­met­rov (retep​.sk). Dnes sa Úhor­ná stá­va cha­lu­pár­skou obcou, naj­mä počas víken­dov a škol­ských práz­dnin. Na hrá­dzu sa cho­dia ľudia v lete kúpať (ketu​rist​.sk). Dnes tu žije na plo­che 8.83 km2 140 oby­va­te­ľov (uhor​na​.sk)


The vil­la­ge was estab­lis­hed based on Wal­la­chian law (uhor​na​.sk) in the sout­hern part of the Volov­ské Vrchy at an alti­tu­de of 713 meters abo­ve sea level (Wiki­pe­dia). His­to­ri­cal names of the vil­la­ge inc­lu­de Oha­ry, Ohor, Uhor­na, Dénes (spiss​ka​no​va​ves​.eu). The resi­dents were enga­ged in she­ep far­ming, wood char­co­al bur­ning, car­ting, fores­try, mining, and wea­ving (uhor​na​.sk). The first writ­ten men­ti­on dates back to 1383 (uhor​na​.sk). The vil­la­ge pre­ser­ves many old log hou­ses from the late 19th and ear­ly 20th cen­tu­ries (ketu​rist​.sk). In the 19th cen­tu­ry, dif­fi­cult living con­di­ti­ons and the cri­sis of mines in Smol­ník promp­ted some locals to mig­ra­te to other indus­trial towns in Spiš. In 1828, the vil­la­ge had 75 hou­ses and 552 inha­bi­tants (spiss​ka​no​va​ves​.eu). Abo­ve the vil­la­ge is the Cha­pel of Our Lady of the Sno­ws, whe­re an annu­al pilg­ri­ma­ge takes pla­ce on August 5th. A spring of water, con­si­de­red by belie­vers to be hea­ling, flo­ws near the cha­pel. Below the vil­la­ge is the Úhor­ná reser­vo­ir, built to supp­ly water to the mines in the neigh­bo­ring vil­la­ge of Smol­ník (Wiki­pe­dia). The reser­vo­ir is named Jaze­ro mie­ru” (Lake of Pea­ce) and was built in 1768; it was also used to power pumps under Spit­zen­berg, whe­re water was brought through an eight-​kilometer-​long pipe­li­ne (retep​.sk). Today, Úhor­ná beco­mes a cot­ta­ge vil­la­ge, espe­cial­ly during wee­kends and scho­ol holi­da­ys. Peop­le come to swim on the dam in the sum­mer (ketu​rist​.sk). Cur­ren­tly, 140 inha­bi­tants live on an area of 8.83 km² (uhor​na​.sk).


A falu vala­kói jog alap­ján ala­kult ki (uhor​na​.sk) a Volov­ské Vrchy déli rés­zén, ten­gers­zint felet­ti 713 méte­res magas­ság­ban (Wiki­pe­dia). A falu tör­té­nel­mi nevei közé tar­to­zik az Oha­ry, Ohor, Uhor­na, Dénes (spiss​ka​no​va​ves​.eu). A lako­sok juhás­zat­tal, favá­gás­sal, szén­kés­zí­tés­sel, szál­lí­tás­sal, erdész­ke­dés­sel, bány­ás­zat­tal és szövé­si mun­ká­val fog­lal­koz­tak (uhor​na​.sk). Az első írá­sos emlí­tés 1383-​ra datá­ló­dik (uhor​na​.sk). A falu szá­mos régi geren­da­há­zat őriz a 19. szá­zad végé­ről és a 20. szá­zad ele­jé­ről (ketu​rist​.sk). A 19. szá­zad­ban a nehe­zen élhe­tő körül­mé­ny­ek és a Smolník‑i bány­ák vál­sá­ga miatt néhá­ny hely­be­li Spiš más ipa­ri váro­sai­ba köl­tözött. 1828-​ban a falu­ban 75 ház és 552 lakos volt (spiss​ka​no​va​ves​.eu). A falu felett talál­ha­tó a Hóleány-​kápolna, ahol min­den év augusz­tus 5‑én tar­ta­nak búc­sút. A kápol­na mel­lett egy for­rás talál­ha­tó, amit a hívők gyógy­í­tó­nak tar­ta­nak. A falu alatt van az Úhor­ná víz­tá­ro­zó, ame­ly­et a szoms­zé­dos Smol­ník bány­á­i­nak víz­zel való ellá­tá­sá­ra épí­tet­tek (Wiki­pe­dia). A táro­zót Jaze­ro mie­ru” néven isme­rik, 1768-​ban épült, és a Spit­zen­berg alatt lévő szi­vat­ty­úk működ­te­té­sé­re is szol­gált, aho­va a vizet egy nyolc kilo­mé­ter hoss­zú csőve­ze­té­ken keresz­tül vezet­ték (retep​.sk). Ma az Úhor­ná üdülőfa­lu­vá válik, különösen hét­vé­gé­ken és isko­lai szüne­tek­ben. Az embe­rek nyá­ron a gát mel­lett füröd­ni jár­nak (ketu​rist​.sk). Jelen­leg 140 lakos él 8,83 km² terüle­ten (uhor​na​.sk).


Das Dorf ents­tand auf der Grund­la­ge des Wal­la­chis­chen Rechts (uhor​na​.sk) im süd­li­chen Teil der Volov­ské Vrchy auf einer Höhe von 713 Metern über dem Mee­ress­pie­gel (Wiki­pe­dia). His­to­ris­che Namen des Dor­fes sind Oha­ry, Ohor, Uhor­na, Dénes (spiss​ka​no​va​ves​.eu). Die Bewoh­ner waren in Schaf­zucht, Holz­koh­le­hers­tel­lung, Fuhr­we­sen, Forst­wirts­chaft, Berg­bau und Webe­rei tätig (uhor​na​.sk). Die ers­te sch­rift­li­che Erwäh­nung stammt aus dem Jahr 1383 (uhor​na​.sk). Das Dorf bewa­hrt vie­le alte Block­hä­u­ser aus dem spä­ten 19. und frühen 20. Jahr­hun­dert (ketu​rist​.sk). Im 19. Jahr­hun­dert führ­ten sch­wie­ri­ge Lebens­be­din­gun­gen und die Kri­se der Ber­gwer­ke in Smol­ník dazu, dass eini­ge Ein­he­i­mis­che in ande­re Indus­tries­täd­te in der Regi­on Spiš umzo­gen. 1828 hat­te das Dorf 75 Häu­ser und 552 Ein­woh­ner (spiss​ka​no​va​ves​.eu). Über dem Dorf steht die Kapel­le Unse­rer Lie­ben Frau vom Schnee, in der am 5. August all­jähr­lich eine Wall­fa­hrt statt­fin­det. Neben der Kapel­le befin­det sich eine Quel­le, die von Glä­u­bi­gen als hei­lend bet­rach­tet wird. Unter­halb des Dor­fes liegt der Stau­see Úhor­ná, der zur Was­ser­ver­sor­gung der Ber­gwer­ke im benach­bar­ten Dorf Smol­ník erbaut wur­de (Wiki­pe­dia). Der Stau­see trägt den Namen Jaze­ro mie­ru” (See des Frie­dens) und wur­de 1768 gebaut; er wur­de auch zur Stro­mer­ze­ugung für Pum­pen unter Spit­zen­berg genutzt, wohin das Was­ser durch eine acht Kilo­me­ter lan­ge Lei­tung gele­i­tet wur­de (retep​.sk). Heut­zu­ta­ge wird Úhor­ná wäh­rend Woche­nen­den und Schul­fe­rien zu einem Ferien­dorf, wo die Leute im Som­mer zum Sch­wim­men an den Damm kom­men (ketu​rist​.sk). Der­ze­it leben 140 Ein­woh­ner auf einer Flä­che von 8,83 km² (uhor​na​.sk).


Odka­zy