Chorvátske, Chorvátsko, Európske, Krajina, Mestá, Mestá, Typ krajiny, Zahraničie

Stari Grad – mesto zo Zoznamu Unesco

Hits: 4008

His­to­ric­ký názov mes­ta je Pha­ros (Faros). Bol kolo­ni­zo­va­ný Grék­mi (cro​atia​.hr). Je to zau­jí­ma­vé a pek­né mes­teč­ko. Sta­rig­rad­ské pole, kto­ré sa nachá­dza pri mes­te, je na Zozna­me UNESCO. Tamoj­šie výsad­by vinoh­ra­dov a olív zosta­li prak­tic­ky nezme­ne­né” od prvej kolo­ni­zá­cie sta­rých Gré­kov (cro​atia​.hr). Pre Sta­ri Grad sú typic­ké úzke ulič­ky a samoz­rej­me prí­stav, na mno­hých mies­tach doslo­va dýcha his­tó­ria.

Je obľú­be­ným leto­vis­kom, na seve­ro­zá­pa­de Hva­ru. V mes­te žije cca 1900 oby­va­te­ľov. Je pre­slá­ve­ný pes­to­va­ním levan­du­le. Hlav­ným odvet­vím je ces­tov­ný ruch a pop­ri to vinár­stvo. Vini­ce sa tiah­nu až k Jel­seVrbos­ke. Mimo­riad­nou his­to­ric­kou pamiat­kou je, že sa tu zacho­val tzv. gréc­ky ager – roz­par­ce­lo­va­nie poľ­no­hos­po­dár­skej pôdy pri­sťa­ho­val­com po kolo­ni­zá­cii ostro­va Grék­mi spred 2500 rokov (chor​vat​sko​.cz).


The his­to­ri­cal name of the town is Pha­ros (Faros). It was colo­ni­zed by the Gre­eks (cro​atia​.hr). It is an inte­res­ting and beau­ti­ful litt­le town. The Sta­ri Grad Plain, loca­ted near the town, is on the UNESCO List. The local vine­y­ard and oli­ve gro­ve plan­ta­ti­ons have remai­ned prac­ti­cal­ly unchan­ged” sin­ce the first colo­ni­za­ti­on by the ancient Gre­eks (cro​atia​.hr). Sta­ri Grad is cha­rac­te­ri­zed by nar­row stre­ets, and of cour­se, the har­bor, whe­re his­to­ry lite­ral­ly bre­at­hes in many places.

It is a popu­lar resort on the nort­hwest of Hvar. The town has about 1900 inha­bi­tants. It is reno­wned for laven­der cul­ti­va­ti­on. The main indus­tries are tou­rism and, along­si­de that, wine­ma­king. Vine­y­ards stretch all the way to Jel­sa and Vrbos­ka. An excep­ti­onal his­to­ri­cal land­mark is the pre­ser­va­ti­on of the so-​called Gre­ek ager – the divi­si­on of agri­cul­tu­ral land by immig­rants after the Gre­ek colo­ni­za­ti­on of the island 2500 years ago (chor​vat​sko​.cz).


Povi­jes­no ime gra­da je Pha­ros (Faros). Bio je kolo­ni­zi­ran od stra­ne Grka (cro​atia​.hr). To je zaniml­jiv i lijep gra­dić. Sta­rig­rad­sko pol­je, koje se nala­zi bli­zu gra­da, nala­zi se na UNESCO-​ovu popi­su. Tamošn­ji vinog­ra­dar­ski i mas­li­nič­ki nasa­di osta­li su prak­tič­ki nepro­mi­jen­je­ni” od prvog nasel­ja­van­ja sta­rih Grka (cro​atia​.hr). Za Sta­ri Grad su karak­te­ris­tič­ne uske uli­ce i narav­no, luka, gdje povi­jest doslov­no diše na mno­gim mjestima.

To je popu­lar­no lje­to­va­liš­te na sje­ve­ro­za­pa­du Hva­ra. U gra­du živi oko 1900 sta­nov­ni­ka. Poznat je po uzgo­ju lavan­de. Glav­ne dje­lat­nos­ti su turi­zam i, uz to, vinog­ra­dar­stvo. Vinog­ra­di se pro­te­žu sve do Jel­se i Vrbos­ke. Izu­ze­tan povi­jes­ni spo­me­nik je saču­va­ni takoz­va­ni grč­ki ager – pod­je­la pol­jop­riv­red­nog zeml­jiš­ta dosel­je­ni­ci­ma nakon grč­ke kolo­ni­za­ci­je oto­ka pri­je 2500 godi­na (chor​vat​sko​.cz).


Odka­zy

Dolné Považie, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Zrúcaniny

Tematín a Tematínske kopce

Hits: 7649

Tema­tín je zrú­ca­ni­na hra­du na západ­nom Slo­ven­sku v poho­rí Považ­ský Ino­vec (Ondrej­ka Jozef, 1966: Bec­kov, Tema­tín, Zápa­do­slo­ven­ské vyda­va­teľ­ské stre­dis­ko v Bra­ti­sla­ve). Táto národ­ná kul­túr­na pamiat­ka je súčas­ťou Tema­tín­skych vrchov, kto­ré sú chrá­ne­ným úze­mím a od roku 2004 pat­ria medzi úze­mia Európ­ske­ho význa­mu Natu­ra 2000 (Regi­na Hul­ma­no­vá). Hrad bol vybu­do­va­ný v juho­zá­pad­nej čas­ti Považ­ské­ho Inov­ca na vápencovo-​dolomitovom pod­lo­ží teme­na boč­nej ráz­so­chy vybie­ha­jú­cej západ­ne od Bez­ov­ca medzi Lúčan­skou a Hrá­doc­kou doli­nou. S nad­mor­skou výš­kou 564 met­rov pat­rí medzi naj­vyš­šie polo­že­né hra­dy Slo­ven­ska. Pat­rí do kata­stra obce Lúka (Wiki­pe­dia).

Vzni­kol prav­de­po­dob­ne bez­pro­stred­ne po mon­gol­skom vpá­de v roku 1242 na mies­te star­šie­ho hra­dis­ka o kto­ré­ho slo­van­skom pôvo­de by mohol napo­ve­dať roz­bor náz­vu zlo­že­né­ho prav­de­po­dob­ne zo slov temä”, ozna­ču­jú­ce­ho teme­no, a sta­ro­slo­van­ské­ho slo­va pre ohra­de­né mies­ta týn” (Wiki­pe­dia). V zápi­soch z posled­nej tre­ti­ny 13. sto­ro­čia ja zachy­te­ný názov Teme­tyn (web​gar​den​.cz).

Prvý písom­ný doklad o ňom pochá­dza z roku 1270 (Dušan Jur­čac­ko). Hrad už od svoj­ho vzni­ku plnil sig­na­li­zač­nú a stráž­nu fun­kciu a spo­lu s Tren­čian­skym, Bec­kov­ským a Čach­tic­kým hra­dom bol súčas­ťou ochra­ny seve­ro­zá­pad­ných pries­my­kov Uhor­ska. Chrá­nil aj dôle­ži­tý brod cez Váh, spo­mí­na­ný v lis­ti­ne z roku 1453 (Wiki­pe­dia). Bol vybu­do­va­ný ako krá­ľov­ský hrad, slú­žia­ci na dopl­ne­nie hra­nič­ných opev­ne­ní (Ondrej­ka Jozef, 1966: Bec­kov, Tema­tín, Zápa­do­slo­ven­ské vyda­va­teľ­ské stre­dis­ko v Bra­ti­sla­ve). Spo­mí­na­né hra­dy boli pomo­cou ohňo­vých sig­ná­lov a vla­jok vizu­ál­ne dostup­né (tema​tin​.org).

V 13. sto­ro­čí sa hra­du násil­ne zmoc­nil Matúš Čák Tren­čian­sky. Začiat­kom 17. sto­ro­čia sa hrad dostal do rúk Sta­ni­sla­vo­vi Tur­zo­vi. Tur­zo sa posta­ral o zdo­ko­na­le­nie obra­ny pred­hra­dia. Pri­zval benát­ske­ho zbro­jár­ske­ho maj­stra Ange­la Ric­ciar­di­ho. V polo­vi­ci 17. sto­ro­čia sa sta­li spo­lu­ma­ji­teľ­mi Tema­tí­na Ber­čé­ni­ov­ci. Zau­jí­ma­vos­ťou je, že na hra­de sa naro­dil v roku 1665 Miku­láš Ber­čé­ni, neskor­ší hlav­ný veli­teľ voj­sk Fran­tiš­ka II. Rákoc­zi­ho. Via­ce­ré zaria­de­nia z Tema­tín­ske­ho hra­du skon­či­li v kaš­tie­li v Bru­nov­ciach, vzhľa­dom na fakt, že Ber­čé­ni­ov­ci sta­va­li už dlh­šiu dobu ten­to kaš­tieľ. Počas povs­ta­ní Fran­tiš­ka II. Rákoc­zi­ho dal Miku­láš Ber­čé­ni hrad opra­viť, dokon­ca zria­dil na ňom stá­lu vojen­skú posád­ku (tema​tin​.org).

Hrad tvo­ril: hor­ný hrad – nádvo­rie, gotic­ká hra­no­lo­vá veža, gotic­ká úto­čis­ko­vá veža – bergf­rit, vstup­ná brá­na, vrchol­no­go­tic­ký palác, rene­sanč­ný palác, juho­zá­pad­ný ron­del, juho­vý­chod­ný bas­ti­ón, kapl­n­ka, hos­po­dár­ske budo­vy, prvé predb­rá­nie, východ­ná baš­ta, tre­tia brá­na, sever­né pred­hra­die, seve­ro­vý­chod­ná a západ­ná baš­ta, dru­há brá­na s prie­ko­pou, pred­su­nu­té opev­ne­nie, dru­hé pred­hra­die (Zdroj: Infor­mač­ná tabu­ľa). Voj­sko Miku­lá­ša Ber­čé­ni­ho 22.1.1710 utr­pe­lo v pro­ti­habs­bur­gs­kých voj­no­vých ťaže­niach poráž­ku. On sám sa ukryl na hra­de, odkiaľ sa mu poda­ri­lo unik­núť, ale cisár­ske voj­ská Tema­tín krát­ko na to zni­či­li. Odvte­dy hrad chát­ra (tema​tin​.org).

O záchra­nu Tema­tí­nu sa sna­žia dve občian­ske zdru­že­nia: Občian­ske zdru­že­nie Hrad Tema­tín”Zdru­že­nie na záchra­nu hra­du Tema­tín. Pri prá­cach pou­ží­va­jú ako sta­veb­ný mate­riál vypa­da­né kame­ne a do mal­ty sa nepri­dá­va cement, ale len váp­no. Kla­sic­ký betón by pil vodu, roz­pí­nal sa a tla­čil na pôvod­né kame­ne (Zdroj: Pieš­ťan­ský týž­deň). V minu­los­ti sa hrad čis­til len od nále­to­vej zele­ne, k samot­nej saná­cií murív vo väč­šom roz­me­re nedoš­lo. Zdru­že­nie OZ Hrad Tema­tín pou­ží­va ako mate­riál pre­chod­nú fázu medzi vápen­com a dolo­mi­tom, kto­rý väč­ši­nou pochá­dza z miest­nych zdro­jov. Zrú­ca­ni­na trpí sta­tic­ký­mi poru­cha­mi kaver­nóz­nym vypa­da­ním muri­va, ale aj líni­ový­mi poru­cha­mi – trh­li­na­mi. K tomu­to sta­vu pris­pe­li aj náv­štev­ní­ci hra­du, keď skú­ša­li svo­je lezec­ké schop­nos­ti, ale­bo zha­dzo­va­li uvoľ­ne­né muri­vo, čo sa nie­kto­rým aj sta­lo osud­ným. Geolo­gic­ké pod­lo­žie hra­du je narú­ša­né aj kra­so­vý­mi jav­mi. Pred muro­va­ním pre­bie­ha pro­ces his­to­ric­ko – archi­tek­to­nic­ké­ho výsku­mu a sch­va­ľo­va­nie postu­pu na pamiat­ko­vom úra­de (Moj­mír Cho­ma, Bar­bo­ra Šus­te­ko­vá, Matúš Žem­lič­ka, Ján Barič).

Prí­rod­ná rezer­vá­cia Tema­tín­ske kop­ce bola vyhlá­se­ná v roku 1976. Zara­ďu­je sa medzi šty­ri naj­zau­jí­ma­vej­šie oblas­ti toh­to typu v Euró­pe. Rozp­res­tie­ra sa od nivy rie­ky Váh až po zrú­ca­ni­ny hra­du Tema­tín (obec​lu​ka​.sk), na plo­che 2471 hek­tá­rov. Na tej­to pozo­ru­hod­nej geobo­ta­nic­kej oblas­ti na juž­ných sva­hov Považ­ské­ho Inov­ca s vápen­co­vo – dolo­mi­to­vým pod­lo­žím sa dob­re darí zápa­do­kar­pat­skej vege­tá­cii. Pre­va­žu­je tep­lo­mil­ná fló­ra a fau­na. Už od sko­rých jar­ných dní sa v svet­lých buči­nách ras­tú kober­co­vi­to sne­žien­ky, neskôr choch­lač­ky. Na ska­lách chl­pa­té ponik­le­ce veľ­ko­kve­té a pro­stred­né. Veľ­mi roz­ší­re­ným je aj hla­vá­čik jar­ný, kto­rý tu nazý­va­li čier­nym kore­ním a jeho čerstvý koreň sa pou­ží­val na lie­če­nie domá­cich zvie­rat, naj­mä oší­pa­ných a oviec (obec​lu​ka​.sk).

Na for­mo­va­ní xero­term­ných spo­lo­čens­tiev Tema­tín­skych vrchov sa okrem pôd­nok­li­ma­tic­kých pome­rov výraz­ne podie­ľa aj orien­tá­cia sva­hov – najex­trém­nej­šie bio­to­py sa vyvi­nu­li na juž­ných sva­hoch tvo­re­ných dro­bi­vým dolo­mi­tom. Z his­to­ric­ké­ho hľa­dis­ka sa na pro­ce­se ari­di­zá­cie a expan­zii tep­lo a sucho­mil­ných spo­lo­čens­tiev význam­ne podie­ľal člo­vek – pod­stat­ná časť lesov tu bola odstrá­ne­ná v obdo­bí turec­kých vojen. Vo vyš­ších polo­hách a na sever­ne orien­to­va­ných sva­hoch sa tu zacho­va­li aj pôvod­né hor­ské kar­pat­ské spo­lo­čen­stvá – napr. dubovo-​hrabové lesy kar­pat­ské s ostrov­ček­mi dubovo-​cerových lesov a dubo­vých xero­ter­mo­fil­ných lesov. Vo vyš­ších polo­hách buko­vé lesy váp­no­mil­né a pod­hor­ské buko­vé lesy, na malých plo­chách – skal­na­tých hre­be­ňoch sa vyvi­nu­li suti­no­vé lipovo-​javorové lesy (sopsr​.sk). Ras­tie tu napr. Onos­ma visia­nii, Diant­hus pra­e­cox sub­sp. lum­nit­ze­rii, Ado­nis ver­na­lis, Dic­tam­nus albus, Ver­bas­cum pho­eni­ce­um, Luna­ria redi­viva. Z orchi­de­jí napr. Ana­camp­tis pyra­mi­da­lis, Limo­do­rum abor­ti­vum. Jedi­nú izo­lo­va­nú loka­li­tu v rám­ci Slo­ven­ska tu má ostri­ca alpín­ska – Carex hale­ria­na.

Tema­tín je domi­nan­tou prí­rod­nej rezer­vá­cie Tema­tín­ske kop­ce, kto­rá je jedi­neč­ná pre­lí­na­ním kar­pat­skej a panón­skej fló­ry. Ras­tie tu na juž­ných sva­hoch dub plst­na­tý Quer­cus pubes­cens, ende­mic­ká jara­bi­na Domi­no­va Sor­bus domi­nii, jaseň man­no­vý Fra­xi­nus ornus, intro­du­ko­va­ná boro­vi­ca čier­na Pinus nig­ra. Na sever­ných sva­hoch pre­vlá­da buk Fagus syl­va­ti­ca hrab Car­pi­nus betu­lus. Suchú a tep­lo­mil­nú fló­ru zastu­pu­je ponik­lec veľ­ko­kve­tý Pul­sa­ti­la gran­dis, chu­dôb­ka Dra­ba lasi­ocar­pa, rod kavyľ Sti­pa, zvon­ček sibír­sky Cam­pa­nu­la sibi­ri­ca, lyko­vec voňa­vý Daph­ne cne­ou­rum, via­ce­ré orchi­dei ako Ori­chis pal­lens, Dac­ty­lor­hi­za maja­lis, D. sam­bu­ci­na. Ende­mi­tom je nevädz­ník báden­ský var. tema­tín­sky Colym­ba­da baden­sis var. tema­ti­nen­sis. Zo živo­čí­chov tu žijú dva zried­ka­vé fúza­če, fúzač alp­ský Rosa­lia alpi­na, a fúzač dubo­vý Pla­gi­ono­tus arcu­atus. Z iných je to napr. sviž­ník Cicin­de­la cam­pes­tris, bys­truš­ka Cara­bus coria­ce­us, jaš­te­ri­ca zele­ná Lacer­ta viri­dis, orol krá­ľov­ský Aqu­ila helia­ca (pies​ta​ny​.sk). Dva kri­tic­ky ohro­ze­né dru­hy sli­má­kov Ver­ti­go mou­lin­sia­na a Tri­chi­na fili­ci­na. Vzác­na je sága step­ná – Saga pedo a ciká­dy Tibi­cen ple­be­jusCica­da orni. Žije tu roháč veľ­ký – Luca­nus cer­vus, slo­ven­ský ende­mit Bra­chy­so­mus slo­va­ci­cus, užov­ka stro­mo­vá – Zame­nis lon­gis­si­mus, Coro­nel­la aus­tria­ca, výr skal­ný Bubo bubo, lelek les­ný Cap­ri­mul­gus euro­pa­e­us, Den­dro­co­pos leuco­tos, Fice­du­la par­va, jaz­vec les­ný Meles meles, oboj­ži­vel­ní­ky Bom­bi­na varie­ga­ta, Bufo viri­dis, Rana dal­ma­ti­na, neto­pie­re Rhi­no­lop­hus hip­po­si­de­ros, Bar­bas­tel­la bar­bas­tel­lus, Pipi­strel­lus pipi­strel­lus, Myo­tis mys­ta­ci­nus, Nyc­ta­lus noc­tu­la, Myo­tis myo­tis, Epte­si­cus serotinus.

V Tema­tín­skych vrchoch a v pri­ľah­lej nive Váhu bolo zis­te­ných oko­lo dvoch tisíc dru­hov motý­ľov – naj­viac na Slo­ven­sku. Vid­lo­chvos­ty, per­lov­ce, Par­nas­sius mne­mo­sy­ne, Marum­ba quer­cus, Hylo­icus pinas­tri, Libel­lo­ides maca­ro­nius, Poly­om­ma­tus slo­va­cus – mod­rá­čik slo­ven­ský, Eup­la­gia quadripunctaria.


Tema­tín is a ruin of a cast­le in wes­tern Slo­va­kia, loca­ted in the Považ­ský Ino­vec moun­tain ran­ge (Ondrej­ka Jozef, 1966: Bec­kov, Tema­tín, Zápa­do­slo­ven­ské vyda­va­teľ­ské stre­dis­ko v Bra­ti­sla­ve). This nati­onal cul­tu­ral monu­ment is part of the Tema­tín Hills, a pro­tec­ted area that has been desig­na­ted a Natu­ra 2000 site of Euro­pe­an impor­tan­ce sin­ce 2004 (Regi­na Hul­ma­no­vá). The cast­le was built in the sout­hwes­tern part of Považ­ský Ino­vec on a limestone-​dolomite base at the peak of a side rid­ge exten­ding west from Bez­o­vec bet­we­en the Lúčan­ská and Hrá­doc­ká val­le­ys. With an ele­va­ti­on of 564 meters, it is one of the hig­hest cast­les in Slo­va­kia. It belo­ngs to the cadas­tral area of the vil­la­ge of Lúka (Wiki­pe­dia).

The cast­le like­ly ori­gi­na­ted imme­dia­te­ly after the Mon­gol inva­si­on in 1242 on the site of an older hill­fort, who­se Sla­vic ori­gins might be indi­ca­ted by an ana­ly­sis of its name, pro­bab­ly deri­ved from the words temä,” mea­ning cro­wn, and the Old Sla­vic word for for­ti­fied pla­ces, týn” (Wiki­pe­dia). In records from the last third of the 13th cen­tu­ry, the name Teme­tyn is docu­men­ted (web​gar​den​.cz).

The first writ­ten record of the cast­le dates back to 1270 (Dušan Jur­čac­ko). Sin­ce its incep­ti­on, the cast­le ser­ved a sig­na­ling and guar­ding func­ti­on, and along with Tren­čín, Bec­kov, and Čach­ti­ce cast­les, it was part of the defen­se sys­tem pro­tec­ting the nort­hwes­tern pas­ses of the King­dom of Hun­ga­ry. It also guar­ded an impor­tant ford across the Váh River, men­ti­oned in a docu­ment from 1453 (Wiki­pe­dia). It was built as a roy­al cast­le to supp­le­ment bor­der for­ti­fi­ca­ti­ons (Ondrej­ka Jozef, 1966: Bec­kov, Tema­tín, Zápa­do­slo­ven­ské vyda­va­teľ­ské stre­dis­ko v Bra­ti­sla­ve). The­se cast­les were visu­al­ly acces­sib­le to each other using fire sig­nals and flags (tema​tin​.org).

In the 13th cen­tu­ry, the cast­le was violen­tly sei­zed by Matt­hew Csák of Tren­čín. At the begin­ning of the 17th cen­tu­ry, the cast­le came into the posses­si­on of Sta­ni­slav Tur­zo, who impro­ved the outer bai­le­y­’s defen­ses. He invi­ted Vene­tian armo­rer Ange­lo Ric­ciar­di. In the mid-​17th cen­tu­ry, the Berc­sé­nyi fami­ly beca­me co-​owners of Tema­tín. Inte­res­tin­gly, Miku­láš Berc­sé­nyi, who later beca­me the chief com­man­der of Fran­cis II Rákóc­zi­’s tro­ops, was born at the cast­le in 1665. Many items from Tema­tín Cast­le ended up in the manor hou­se in Bru­nov­ce, as the Berc­sé­nyi fami­ly had been cons­truc­ting this manor for some time. During the upri­sings of Fran­cis II Rákóc­zi, Miku­láš Berc­sé­nyi had the cast­le repai­red and even estab­lis­hed a per­ma­nent mili­ta­ry gar­ri­son the­re (tema​tin​.org).

The cast­le com­pri­sed the upper cast­le with its cour­ty­ard, Got­hic squ­are tower, Got­hic refu­ge tower – bergf­ried, entran­ce gate, high Got­hic pala­ce, Renais­san­ce pala­ce, sout­hwest ron­del, sout­he­ast bas­ti­on, cha­pel, eco­no­mic buil­dings, first bar­bi­can, eas­tern bas­ti­on, third gate, nort­hern bai­ley, nort­he­ast and west bas­ti­ons, second gate with a moat, for­ward for­ti­fi­ca­ti­on, and second bai­ley (Sour­ce: Infor­ma­ti­on board). On Janu­ary 22, 1710, Miku­láš Berc­sé­ny­i­’s tro­ops suf­fe­red a defe­at in the anti-​Habsburg wars. He hid in the cast­le, from whe­re he mana­ged to esca­pe, but impe­rial tro­ops soon des­tro­y­ed Tema­tín. Sin­ce then, the cast­le has been in ruins (tema​tin​.org).

Two civic asso­cia­ti­ons are stri­ving to save Tema­tín: the Civic Asso­cia­ti­on Cast­le Tema­tín” and the Asso­cia­ti­on for the Res­cue of Tema­tín Cast­le. They use fal­len sto­nes as buil­ding mate­rial, and only lime is added to the mor­tar, not cement. Clas­sic conc­re­te would absorb water, expand, and pre­ss against the ori­gi­nal sto­nes (Sour­ce: Pieš­ťan­ský týž­deň). In the past, the cast­le was only cle­a­red of over­gro­wn vege­ta­ti­on, and no sig­ni­fi­cant wall sta­bi­li­za­ti­on occur­red. The OZ Cast­le Tema­tín asso­cia­ti­on uses a trans­i­ti­onal pha­se mate­rial bet­we­en limes­to­ne and dolo­mi­te, most­ly sour­ced local­ly. The ruin suf­fers from sta­tic issu­es like caver­nous wall col­lap­se and line­ar cracks. Visi­tors’ acti­vi­ties, such as clim­bing and knoc­king down loose mason­ry, have also con­tri­bu­ted to the cast­le­’s dete­ri­ora­ti­on. The geolo­gi­cal base is dis­rup­ted by karst phe­no­me­na. Befo­re mason­ry work, historical-​architectural rese­arch and app­ro­val of the pro­ce­du­re by the Monu­ments Offi­ce are car­ried out (Moj­mír Cho­ma, Bar­bo­ra Šus­te­ko­vá, Matúš Žem­lič­ka, Ján Barič).

The Tema­tín Hills Natu­re Reser­ve was estab­lis­hed in 1976. It is one of the four most inte­res­ting are­as of this type in Euro­pe. It stret­ches from the flo­odp­lain of the Váh River to the ruins of Tema­tín Cast­le (obec​lu​ka​.sk), cove­ring an area of 2471 hec­ta­res. This remar­kab­le geobo­ta­ni­cal area on the sout­hern slo­pes of Považ­ský Ino­vec, with its limestone-​dolomite base, is home to West Car­pat­hian vege­ta­ti­on. Ther­mop­hi­lous flo­ra and fau­na pre­do­mi­na­te. From ear­ly spring, sno­wd­rops car­pet the light beech forests, fol­lo­wed later by cory­da­lis. Large-​flowered and inter­me­dia­te pasque flo­wers blo­om on the rocks. The Ado­nis ver­na­lis, local­ly cal­led black pep­per,” was com­mon­ly used for tre­a­ting domes­tic ani­mals, espe­cial­ly pigs and she­ep (obec​lu​ka​.sk).

The for­ma­ti­on of xerot­her­mic com­mu­ni­ties in the Tema­tín Hills is sig­ni­fi­can­tly influ­en­ced by the orien­ta­ti­on of the slo­pes – the most extre­me bio­to­pes have deve­lo­ped on the south-​facing slo­pes of crum­bly dolo­mi­te. His­to­ri­cal­ly, human acti­vi­ty, notab­ly the cle­a­ring of forests during the Tur­kish wars, pla­y­ed a sig­ni­fi­cant role in the pro­cess of ari­di­za­ti­on and the expan­si­on of warm and dry-​loving com­mu­ni­ties. In hig­her ele­va­ti­ons and north-​facing slo­pes, ori­gi­nal Car­pat­hian moun­tain com­mu­ni­ties have been pre­ser­ved, such as Car­pat­hian oak-​hornbeam forests with pat­ches of oak-​cer forests and xerot­her­mop­hi­lous oak forests. In hig­her are­as, limestone-​loving and sub­mon­ta­ne beech forests are pre­sent, and on small roc­ky rid­ges, scree forests of lime and map­le have deve­lo­ped (sopsr​.sk). Notab­le spe­cies inc­lu­de Onos­ma visia­nii, Diant­hus pra­e­cox sub­sp. lum­nit­ze­rii, Ado­nis ver­na­lis, Dic­tam­nus albus, Ver­bas­cum pho­eni­ce­um, and Luna­ria redi­vi­va. Orchid spe­cies like Ana­camp­tis pyra­mi­da­lis and Limo­do­rum abor­ti­vum also grow here. The area is the only iso­la­ted loca­ti­on in Slo­va­kia for the alpi­ne sed­ge Carex haleriana.

Tema­tín is the domi­nant fea­tu­re of the Tema­tín Hills Natu­re Reser­ve, which is uni­que for its blend of Car­pat­hian and Pan­no­nian flo­ra. On the sout­hern slo­pes, spe­cies like Quer­cus pubes­cens, the ende­mic Sor­bus domi­nii, Fra­xi­nus ornus, and the intro­du­ced Pinus nig­ra can be found. The nort­hern slo­pes are domi­na­ted by Fagus syl­va­ti­ca and Car­pi­nus betu­lus. The dry and warm-​loving flo­ra inc­lu­des Pul­sa­til­la gran­dis, Dra­ba lasi­ocar­pa, Sti­pa spe­cies, Cam­pa­nu­la sibi­ri­ca, Daph­ne cne­orum, and vari­ous orchids such as Ori­chis pal­lens, Dac­ty­lor­hi­za maja­lis, and D. sam­bu­ci­na. The ende­mic Colym­ba­da baden­sis var. tema­ti­nen­sis can also be found here. Among the fau­na, two rare lon­ghorn beet­les, Rosa­lia alpi­na and Pla­gi­ono­tus arcu­atus, inha­bit the area. Other spe­cies inc­lu­de Cicin­de­la cam­pes­tris, Cara­bus coria­ce­us, Lacer­ta viri­dis, Aqu­ila helia­ca, and cri­ti­cal­ly endan­ge­red snails Ver­ti­go mou­lin­sia­na and Tri­chi­na fili­ci­na. Note­wort­hy are the step­pe grass­hop­per Saga pedo and cica­das Tibi­cen ple­be­jus and Cica­da orni. The area is also home to Luca­nus cer­vus, the Slo­vak ende­mic Bra­chy­so­mus slo­va­ci­cus, Zame­nis lon­gis­si­mus, Coro­nel­la aus­tria­ca, Bubo bubo, Cap­ri­mul­gus euro­pa­e­us, Den­dro­co­pos leuco­tos, Fice­du­la par­va, Meles meles, Bom­bi­na varie­ga­ta, Bufo viri­dis, Rana dal­ma­ti­na, and seve­ral bat spe­cies inc­lu­ding Rhi­no­lop­hus hip­po­si­de­ros, Bar­bas­tel­la bar­bas­tel­lus, Pipi­strel­lus pipi­strel­lus, Myo­tis mys­ta­ci­nus, Nyc­ta­lus noc­tu­la, Myo­tis myo­tis, and Epte­si­cus serotinus.

In the Tema­tín Hills and the adja­cent Váh flo­odp­lain, around two thou­sand spe­cies of but­terf­lies have been iden­ti­fied – the most in Slo­va­kia. Spe­cies inc­lu­de swal­lo­wtails, fri­til­la­ries, Par­nas­sius mne­mo­sy­ne, Marum­ba quer­cus, Hylo­icus pinas­tri, Libel­lo­ides maca­ro­nius, Poly­om­ma­tus slo­va­cus, and Eup­la­gia quadripunctaria.


Tema­tín ist eine Bur­gru­ine im Wes­ten der Slo­wa­kei, gele­gen im Gebir­ge Považ­ský Ino­vec (Ondrej­ka Jozef, 1966: Bec­kov, Tema­tín, Zápa­dos­lo­wa­kis­ches Ver­lags­zen­trum in Bra­ti­sla­va). Die­ses nati­ona­le Kul­tur­denk­mal ist Teil der Tematín-​Hügel, eines Schutz­ge­biets, das seit 2004 als Natu­ra 2000-​Gebiet von euro­pä­is­cher Bede­utung aus­ge­wie­sen ist (Regi­na Hul­ma­no­vá). Die Burg wur­de im südwest­li­chen Teil des Považ­ský Ino­vec auf einem Kalkstein-​Dolomit-​Untergrund am Gip­fel eines Sei­ten­kamms errich­tet, der west­lich von Bez­o­vec zwis­chen dem Lúčanská- und Hrádocká-​Tal ver­lä­uft. Mit einer Höhe von 564 Metern gehört sie zu den höchst­ge­le­ge­nen Bur­gen der Slo­wa­kei. Sie gehört zum Kata­ster­ge­biet des Dor­fes Lúka (Wiki­pe­dia).

Die Burg ents­tand wahrs­che­in­lich unmit­tel­bar nach dem Mongolen-​Einfall im Jahr 1242 an der Stel­le einer älte­ren Fes­tung, deren sla­wis­cher Urs­prung durch die Ana­ly­se des Namens, der wahrs­che­in­lich aus den Wör­tern temä”, was Sche­i­tel” bede­utet, und dem alts­la­wis­chen Wort für befes­tig­te Plät­ze týn” zusam­men­ge­setzt ist, ver­mu­tet wird (Wiki­pe­dia). In Auf­ze­ich­nun­gen aus dem letz­ten Drit­tel des 13. Jahr­hun­derts ist der Name Teme­tyn ver­ze­ich­net (web​gar​den​.cz).

Der ers­te sch­rift­li­che Nach­we­is der Burg stammt aus dem Jahr 1270 (Dušan Jur­čac­ko). Seit ihrer Ents­te­hung erfüll­te die Burg eine Signal- und Wach­funk­ti­on und war zusam­men mit den Bur­gen Tren­čín, Bec­kov und Čach­ti­ce Teil des Ver­te­i­di­gungs­sys­tems zum Schutz der nor­dwest­li­chen Päs­se des König­re­ichs Ungarn. Sie schütz­te auch eine wich­ti­ge Furt über den Váh, die in einer Urkun­de von 1453 erwähnt wird (Wiki­pe­dia). Sie wur­de als könig­li­che Burg errich­tet, um die Grenz­be­fes­ti­gun­gen zu ergän­zen (Ondrej­ka Jozef, 1966: Bec­kov, Tema­tín, Zápa­dos­lo­wa­kis­ches Ver­lags­zen­trum in Bra­ti­sla­va). Die­se Bur­gen waren durch Feuer­sig­na­le und Flag­gen visu­ell mite­i­nan­der ver­bun­den (tema​tin​.org).

Im 13. Jahr­hun­dert wur­de die Burg gewalt­sam von Matt­hä­us Csák von Tren­čín ein­ge­nom­men. Anfang des 17. Jahr­hun­derts gelang­te die Burg in den Besitz von Sta­ni­slav Tur­zo, der die Ver­te­i­di­gung der Vor­burg ver­bes­ser­te. Er lud den vene­zia­nis­chen Waf­fen­sch­mied Ange­lo Ric­ciar­di ein. In der Mit­te des 17. Jahr­hun­derts wur­den die Berc­sé­ny­is Mit­be­sit­zer von Tema­tín. Inte­res­san­ter­we­i­se wur­de Miku­láš Berc­sé­nyi, der spä­te­re Ober­be­fehls­ha­ber der Trup­pen von Franz II. Rákóc­zi, 1665 in der Burg gebo­ren. Vie­le Gegens­tän­de aus der Burg Tema­tín ende­ten im Her­ren­haus von Bru­nov­ce, da die Bercsényi-​Familie die­ses Her­ren­haus schon seit eini­ger Zeit errich­te­te. Wäh­rend der Aufs­tän­de von Franz II. Rákóc­zi ließ Miku­láš Berc­sé­nyi die Burg repa­rie­ren und rich­te­te sogar eine stän­di­ge Mili­tär­gar­ni­son ein (tema​tin​.org).

Die Burg bes­tand aus der Ober­burg mit ihrem Innen­hof, einem gotis­chen quad­ra­tis­chen Turm, einem gotis­chen Zuf­lucht­sort – dem Bergf­ried, dem Ein­gang­stor, einem hoch­go­tis­chen Palast, einem Renaissance-​Palast, einem südwest­li­chen Ron­dell, einem südöst­li­chen Bas­ti­on, einer Kapel­le, Wirts­chafts­ge­bä­u­den, dem ers­ten Vor­hof, einem öst­li­chen Bas­ti­on, dem drit­ten Tor, der nörd­li­chen Vor­burg, nor­döst­li­chen und west­li­chen Bas­ti­onen, dem zwe­i­ten Tor mit Gra­ben, einer vor­ges­cho­be­nen Befes­ti­gung und der zwe­i­ten Vor­burg (Quel­le: Infor­ma­ti­ons­ta­fel). Am 22. Janu­ar 1710 erlitt die Trup­pe von Miku­láš Berc­sé­nyi in den Anti­habs­bur­gerk­rie­gen eine Nie­der­la­ge. Er vers­tec­kte sich in der Burg, von wo er ent­kom­men konn­te, aber die kai­ser­li­chen Trup­pen zers­tör­ten Tema­tín kurz darauf. Seit­dem liegt die Burg in Ruinen (tema​tin​.org).

Zwei Bür­ger­ve­re­i­ne bemühen sich um die Rettung von Tema­tín: der Bür­ger­ve­re­in Hrad Tema­tín” und der Vere­in zur Rettung der Burg Tema­tín. Sie ver­wen­den als Bau­ma­te­rial abge­fal­le­ne Ste­i­ne, und der Mör­tel wird nur mit Kalk, nicht mit Zement gemischt. Klas­sis­cher Beton wür­de Was­ser auf­neh­men, sich aus­deh­nen und auf die urs­prün­gli­chen Ste­i­ne drüc­ken (Quel­le: Pieš­ťan­ský týž­deň). In der Ver­gan­gen­he­it wur­de die Burg nur von über­wu­chern­der Vege­ta­ti­on bef­re­it, es kam jedoch zu kei­ner bede­uten­den Mau­ers­ta­bi­li­sie­rung. Der Vere­in OZ Hrad Tema­tín ver­wen­det Mate­rial in einer Über­gangsp­ha­se zwis­chen Kalks­te­in und Dolo­mit, das meist aus loka­len Quel­len stammt. Die Ruine lei­det unter sta­tis­chen Prob­le­men wie dem Eins­turz von Mau­er­werk und line­a­ren Ris­sen. Auch Besu­cher, die klet­ter­ten oder lose Mau­ers­te­i­ne hinun­ter­war­fen, tru­gen zum Ver­fall bei. Das geolo­gis­che Fun­da­ment wird durch Kars­ters­che­i­nun­gen ges­tört. Vor den Mau­e­rar­be­i­ten erfol­gen his­to­ris­che und archi­tek­to­nis­che Unter­su­chun­gen und die Geneh­mi­gung des Ver­fah­rens durch das Denk­mals­chut­zamt (Moj­mír Cho­ma, Bar­bo­ra Šus­te­ko­vá, Matúš Žem­lič­ka, Ján Barič).

Das Naturs­chutz­ge­biet Tematín-​Hügel wur­de 1976 geg­rün­det. Es gehört zu den vier inte­res­san­tes­ten Gebie­ten die­ser Art in Euro­pa. Es ers­trec­kt sich von der Flus­saue des Váh bis zu den Ruinen der Burg Tema­tín (obec​lu​ka​.sk) und umfasst eine Flä­che von 2471 Hek­tar. In die­sem bemer­ken­swer­ten geobo­ta­nis­chen Gebiet an den Süd­hän­gen des Považ­ský Ino­vec mit Kalkstein-​Dolomit-​Untergrund gede­iht wes­tkar­pa­tis­che Vege­ta­ti­on. Ther­mop­hi­le Flo­ra und Fau­na domi­nie­ren. Bere­its im frühen Früh­ling wach­sen Schne­eg­löck­chen tep­pi­char­tig in den lich­ten Buchen­wäl­dern, gefolgt von Ler­chen­sporn. Auf den Fel­sen blühen Gro­ßb­lüti­ge und Mitt­le­re Küchen­schel­len. Das Ado­nis­rös­chen, lokal als Sch­war­zer Pfef­fer” bez­e­ich­net, wur­de häu­fig zur Behand­lung von Haus­tie­ren, ins­be­son­de­re Sch­we­i­nen und Scha­fen, ver­wen­det (obec​lu​ka​.sk).

Die Bil­dung xerot­her­mis­cher Geme­in­schaf­ten in den Tematín-​Hügeln wird stark durch die Aus­rich­tung der Hän­ge bee­in­flusst – die extrem­sten Bio­to­pe haben sich an den süd­lich expo­nier­ten Hän­gen aus brüchi­gem Dolo­mit ent­wic­kelt. His­to­risch spiel­te men­sch­li­che Akti­vi­tät, ins­be­son­de­re die Abhol­zung wäh­rend der Tür­ken­krie­ge, eine bede­uten­de Rol­le bei der Ari­di­sie­rung und der Ausb­re­i­tung wär­me­lie­ben­der Geme­in­schaf­ten. In höhe­ren Lagen und an nor­de­xpo­nier­ten Hän­gen haben sich urs­prün­gli­che Karpaten-​Berggemeinschaften erhal­ten, wie Karpaten-​Eichen-​Hainbuchenwälder mit Eichen-​Trockenwaldinseln und xerot­her­mop­hi­le Eichen­wäl­der. In höhe­ren Lagen gibt es kalk­lie­ben­de und sub­mon­ta­ne Buchen­wäl­der und auf kle­i­nen fel­si­gen Gra­ten haben sich Schutt­wäl­der aus Lin­de und Ahorn ent­wic­kelt (sopsr​.sk). Bemer­ken­swer­te Arten sind Onos­ma visia­nii, Diant­hus pra­e­cox sub­sp. lum­nit­ze­rii, Ado­nis ver­na­lis, Dic­tam­nus albus, Ver­bas­cum pho­eni­ce­um und Luna­ria redi­vi­va. Auch Orchi­de­e­nar­ten wie Ana­camp­tis pyra­mi­da­lis und Limo­do­rum abor­ti­vum wach­sen hier. Das Gebiet ist der ein­zi­ge iso­lier­te Stan­dort in der Slo­wa­kei für die Alpen-​Segge Carex haleriana.

Tema­tín ist das domi­nie­ren­de Merk­mal des Naturs­chutz­ge­biets Tematín-​Hügel, das ein­zi­gar­tig für sei­ne Mis­chung aus kar­pa­tis­cher und pan­no­nis­cher Flo­ra ist. An den süd­li­chen Hän­gen wach­sen Arten wie Quer­cus pubes­cens, der ende­mis­che Sor­bus domi­nii, Fra­xi­nus ornus und die ein­ge­fü­hr­te Pinus nig­ra. Die nörd­li­chen Hän­ge wer­den von Fagus syl­va­ti­ca und Car­pi­nus betu­lus domi­niert. Die troc­ke­ne und wär­me­lie­ben­de Flo­ra umfasst Pul­sa­til­la gran­dis, Dra­ba lasi­ocar­pa, Stipa-​Arten, Cam­pa­nu­la sibi­ri­ca, Daph­ne cne­orum und vers­chie­de­ne Orchi­de­en wie Ori­chis pal­lens, Dac­ty­lor­hi­za maja­lis und D. sam­bu­ci­na. Der Ende­mit Colym­ba­da baden­sis var. tema­ti­nen­sis fin­det sich hier eben­falls. Zu den Fau­na­ar­ten gehören zwei sel­te­ne Bock­kä­fer, Rosa­lia alpi­na und Pla­gi­ono­tus arcu­atus. Wei­te­re Arten sind Cicin­de­la cam­pes­tris, Cara­bus coria­ce­us, Lacer­ta viri­dis, Aqu­ila helia­ca und die kri­tisch gefä­hr­de­ten Schnec­ken Ver­ti­go mou­lin­sia­na und Tri­chi­na fili­ci­na. Bemer­ken­swert sind auch die Step­pen­he­usch­rec­ke Saga pedo und die Zika­den Tibi­cen ple­be­jus und Cica­da orni. In der Regi­on leben auch Luca­nus cer­vus, der slo­wa­kis­che Ende­mit Bra­chy­so­mus slo­va­ci­cus, Zame­nis lon­gis­si­mus, Coro­nel­la aus­tria­ca, Bubo bubo, Cap­ri­mul­gus euro­pa­e­us, Den­dro­co­pos leuco­tos, Fice­du­la parva,

Meles meles, Bom­bi­na varie­ga­ta, Bufo viri­dis, Rana dal­ma­ti­na und meh­re­re Fle­der­mau­sar­ten wie Rhi­no­lop­hus hip­po­si­de­ros, Bar­bas­tel­la bar­bas­tel­lus, Pipi­strel­lus pipi­strel­lus, Myo­tis mys­ta­ci­nus, Nyc­ta­lus noc­tu­la, Myo­tis myo­tis und Epte­si­cus sero­ti­nus. In den Tematín-​Hügeln und der angren­zen­den Váh-​Flussaue wur­den etwa zwe­i­tau­send Sch­met­ter­ling­sar­ten iden­ti­fi­ziert – die meis­ten in der Slo­wa­kei. Arten umfas­sen Sch­wal­ben­sch­wän­ze, Perl­mut­ter­fal­ter, Par­nas­sius mne­mo­sy­ne, Marum­ba quer­cus, Hylo­icus pinas­tri, Libel­lo­ides maca­ro­nius, Poly­om­ma­tus slo­va­cus und Eup­la­gia quadripunctaria.


Odka­zy

Video­záz­na­my

TOP

Všet­ky

Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Zamagurie, Zamagurské

Veľký Lipník – obec na styku Spišskej Magury a Pienin

Hits: 2527

Obec Veľ­ký Lip­ník leží na sty­ku Pie­nin a Spiš­skej Magu­ry, v doli­ne poto­ka Lip­ník a jeho prí­to­ku Šol­ty­sa. Názov obce sa odvo­dzu­je od líp. V obci žije tak­mer 1000 oby­va­te­ľov (vel​ky​lip​nik​.sk). Veľ­ký Lip­ník osíd­ľo­va­li v dru­hej polo­vi­ci 13. sto­ro­čia Rusí­ni a Nemci povo­la­ní Bélom IV. na zaľud­ne­nie okra­jo­vých oblas­ti uhor­ské­ho krá­ľov­stva po tatár­skom vpá­de – tzv. šol­týs­ka kolo­ni­zá­cia na nemec­kom prá­veKarol Róbert, uhor­ský kráľ v rokoch 1308 – 1342 daro­val úze­mie Lip­nic­ký les – sil­vam Lyp­ni­ce v roku 1314 Juliu­so­vi Gor­ge­y­o­vi – syno­vi Hanu­sa zo Spiš­ské­ho Hrhova-​Gargowa) a v krát­kom čase sa tu roz­rá­stla obec s nasle­dov­ný­mi dobo­vý­mi náz­va­mi: Lup­nik, Fel­ly­up­nik, Felwp­nik, Lyn­do­na, Lynd­nou, Lip­nik. Počas 15. a 16. sto­ro­čia pre­bie­ha­lo dosíd­ľo­va­nie pre­važ­ne Rusín­mi z pra­vlas­ti Halí­ča, kto­rí sa veno­va­li pas­tier­stvu a cho­vu dobyt­ka – tzv. šol­týs­ka kolo­ni­zá­cia po valaš­skom prá­ve. Neskôr sa okrem poľ­no­hos­po­dár­stva oby­va­te­lia obce zača­li zaobe­rať aj reme­sel­níc­tvom, zná­me je napr. van­drov­né dro­tár­stvo. Na pre­lo­me 19. a 20. sto­ro­čia zača­lo hro­mad­né vysťa­ho­va­lec­tvo oby­va­te­ľov obce za prá­cou do cudzi­ny, hlav­ne do USA a Kana­dy. Po skon­če­ní 2. sve­to­vej voj­ny v roku 1945 sa nie­koľ­ko rodín z obce vysťa­ho­va­lo – opto­va­lo na Ukra­ji­nu, nie­kto­ré rodi­ny sa neskôr vrá­ti­li späť na Slo­ven­sko (vel​ky​lip​nik​.sk).


The vil­la­ge of Veľ­ký Lip­ník is loca­ted at the con­flu­en­ce of the Pie­ni­ny and Spiš­ská Magu­ra moun­tains, in the val­ley of the Lip­ník stre­am and its tri­bu­ta­ry Šol­ty­sa. The name of the vil­la­ge is deri­ved from lime tre­es. The vil­la­ge is home to near­ly 1000 inha­bi­tants (vel​ky​lip​nik​.sk). In the second half of the 13th cen­tu­ry, Veľ­ký Lip­ník was sett­led by Rut­he­nians and Ger­mans sum­mo­ned by Béla IV to popu­la­te the perip­he­ral are­as of the Hun­ga­rian King­dom after the Tatar inva­si­on – the so-​called Šol­týs colo­ni­za­ti­on under Ger­man law. In 1314, Char­les Robert, the Hun­ga­rian king from 1308 to 1342, dona­ted the ter­ri­to­ry of Lip­ník Forest – sil­vam Lyp­ni­ce to Julius Gor­gey – the son of Hanus from Spiš­ské Hrhov-​Gargow. In a short time, the vil­la­ge grew with the fol­lo­wing peri­od names: Lup­nik, Fel­ly­up­nik, Felwp­nik, Lyn­do­na, Lynd­nou, Lip­nik. During the 15th and 16th cen­tu­ries, resett­le­ment, main­ly by Rut­he­nians from the ori­gi­nal home­land of Halych, who were enga­ged in shep­her­ding and catt­le bre­e­ding – the so-​called Šol­týs colo­ni­za­ti­on under Vala­chian law, took pla­ce. Later, in addi­ti­on to agri­cul­tu­re, the inha­bi­tants of the vil­la­ge also star­ted enga­ging in crafts­mans­hip, with iti­ne­rant wire­wor­king being well-​known, for exam­ple. At the turn of the 19th and 20th cen­tu­ries, mass emig­ra­ti­on of the vil­la­ge resi­dents for work abro­ad began, main­ly to the USA and Cana­da. After the end of World War II in 1945, seve­ral fami­lies from the vil­la­ge emig­ra­ted – opted for Ukrai­ne, some fami­lies later retur­ned to Slo­va­kia (vel​ky​lip​nik​.sk).


Wieś Veľ­ký Lip­ník poło­żo­na jest na sty­ku Pie­nin i Gór Spiš­skiej Magu­ry, w doli­nie poto­ku Lip­ník i jego dopły­wu Šol­ty­sa. Nazwa wsi pocho­dzi od lip. W wios­ce miesz­ka pra­wie 1000 miesz­ka­ńców (vel​ky​lip​nik​.sk). W dru­giej poło­wie XIII wie­ku Veľ­ký Lip­ník został zasied­lo­ny przez Rusi­nów i Niem­ców, spro­wa­dzo­nych przez Belę IV, w celu zasied­le­nia pery­fe­ryj­nych obsza­rów kró­lest­wa węgier­skie­go po najaz­dach Tata­rów – tzw. kolo­ni­zac­ja szol­tyj­ska według pra­wa nie­miec­kie­go. W 1314 roku Karol Robert, król węgier­ski w latach 1308 – 1342, poda­ro­wał Juliu­so­wi Gor­ge­y­o­wi – syno­wi Hanu­sa ze Spiš­ské Hrhov-​Gargowa – obszar Lasu Lip­nic­kie­go – sil­vam Lyp­ni­ce. W krót­kim cza­sie wieś roz­ro­sła się pod następu­jący­mi ówc­zes­ny­mi nazwa­mi: Lup­nik, Fel­ly­up­nik, Felwp­nik, Lyn­do­na, Lynd­nou, Lip­nik. W XVXVI wie­ku mia­ła miejs­ce prze­sied­la­nia głó­wnie przez Rusi­nów z ojc­zys­te­go regi­onu Halic­za, któr­zy zaj­mo­wa­li się pas­terst­wem i hodo­wlą bydła – tzw. kolo­ni­zac­ja szol­tyj­ska według pra­wa wołos­kie­go. Później, oprócz rol­nict­wa, miesz­ka­ńcy wios­ki zaczęli zaj­mo­wać się również rze­mi­osłem, zna­ne jest np. węd­ro­wne dru­ciarst­wo. Na prze­ło­mie XIXXX wie­ku roz­poc­zęła się maso­wa emig­rac­ja miesz­ka­ńców wios­ki za pra­cą za gra­ni­cą, głó­wnie do USA i Kana­dy. Po zako­ńc­ze­niu II woj­ny świa­to­wej w 1945 roku kil­ka rodzin z wios­ki emig­ro­wa­ło – zde­cy­do­wa­ło się na Ukrai­nę, nie­któ­re rodzi­ny później wró­ci­ły na Sło­wac­ję (vel​ky​lip​nik​.sk).


Bratislavské, Dokumenty, Krajina, Mestá, Mestá, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské, Slovenské, Typ krajiny, V čase

Vianoce v Bratislave

Hits: 3941

Via­no­ce v Bra­ti­sla­ve sú obdo­bím plným rados­ti, sve­tiel. Bra­ti­slav­ské Via­noč­né trhy sú jed­ným z najk­raj­ších v stred­nej Euró­pe. Hlav­né námes­tie sa pre­me­ní na via­noč­ný raj s dre­ve­ný­mi stán­ka­mi, kde sa ponú­ka­jú tra­dič­né slo­ven­ské výrob­ky, remes­lá a lahod­né jed­lá. Náv­štev­ní­ci si môžu vychut­nať medo­vi­nu, tra­dič­né via­noč­né kolá­če. Cen­trum a his­to­ric­ké čas­ti Bra­ti­sla­vy žia­ria v pes­trých far­bách, sú vyzdo­be­né stov­ka­mi sve­tiel, ozdo­ba­mi a via­noč­ný­mi strom­ček­mi. Počas adven­tu sa v Bra­ti­sla­ve koná via­ce­ro kul­túr­nych podu­ja­tí. Rôz­ne advent­né kon­cer­ty, diva­del­né pred­sta­ve­nia a via­noč­né podu­ja­tia pri­dá­va­jú do atmo­sfé­ry ume­nie a zábavu.


Chris­tmas in Bra­ti­sla­va is a time fil­led with joy and lights. The Bra­ti­sla­va Chris­tmas Mar­kets are among the most beau­ti­ful in Cen­tral Euro­pe. The Main Squ­are trans­forms into a Chris­tmas won­der­land with wooden stalls offe­ring tra­di­ti­onal Slo­vak pro­ducts, crafts, and deli­ci­ous foods. Visi­tors can indul­ge in mead and tra­di­ti­onal Chris­tmas pas­tries. The city cen­ter and his­to­ric parts of Bra­ti­sla­va shi­ne in vib­rant colors, ador­ned with hun­dreds of lights, deco­ra­ti­ons, and Chris­tmas tre­es. During Advent, Bra­ti­sla­va hosts vari­ous cul­tu­ral events. Advent con­certs, the­at­ri­cal per­for­man­ces, and Chris­tmas fes­ti­vi­ties add an artis­tic and enter­tai­ning touch to the atmosphere.


Odka­zy



TOP

Všet­ky

Krajina, Polia, Typ krajiny

Baly

Hits: 1521

Baly sa zvy­čaj­ne vytvá­ra­jú mecha­ni­zo­va­ný­mi zaria­de­nia­mi, kto­ré zhro­maž­ďu­jú, lisu­jú a zvä­zu­jú plo­di­ny do kom­pakt­ných balí­kov. Ten­to pro­ces uľah­ču­je skla­do­va­nie, pre­pra­vu a mani­pu­lá­ciu s poľ­no­hos­po­dár­sky­mi plo­di­na­mi. Baly obi­lia sa čas­to vytvá­ra­jú z obil­nín, ako sú pše­ni­ca, jač­meň, ovos a iné. Baly trá­vy sú vytvá­ra­né zo suše­nej trá­vy, kto­rá sa pou­ží­va ako krmi­vo pre doby­tok ale­bo iný hos­po­dár­sky chov. Tie­to baly uľah­ču­jú skla­do­va­nie krmi­va a zabez­pe­ču­jú jeho ochra­nu pred pove­ter­nost­ný­mi vplyvmi. 


Bales are typi­cal­ly cre­a­ted by mecha­ni­zed devi­ces that gat­her, com­press, and bind crops into com­pact bund­les. This pro­cess faci­li­ta­tes the sto­ra­ge, tran­s­por­ta­ti­on, and hand­ling of agri­cul­tu­ral crops. Hay bales are often pro­du­ced from cere­al crops such as whe­at, bar­ley, oats, and others. Grass bales are made from dried grass and are used as feed for lives­tock or other agri­cul­tu­ral pur­po­ses. The­se bales make the sto­ra­ge of feed easier and pro­vi­de pro­tec­ti­on against the impacts of weat­her conditions.