Taliansko, Krajina, Zahraničie, Fotografie

Severné Taliansko – prímorská krajina aj s horami

skala
Hits: 4110

Severné obklopuje Slovinsko, , Švajčiarsko a Francúzsko. Nachádzajú sa tu také ako Miláno, Turín, Janov, Benátky, Boloňa, Verona, Padova. Blízko hraníc s Rakúskom sú krásne – Dolomity.

V Dolomitoch sú horské chaty otvorené od 20. júna do 20. septembra. Na horách sa počasie občas pokazí, v Dolomitoch vraj nikdy nie nadlho. Najlepšia viditeľnosť a najistejšie počasie na turistiku je v septembri (Kovalčík). Ďalším lákadlom sú Julské Alpy, známe je prímorské letovisko Terst, historické mesto Ferrara, nemecky hovoriace Bolzano. Ravenna bola kedysi prístavom, dnes je z Jadranom spojená 10 km dlhým kanálom. Nachádza sa tu mnoho stavieb s ranného stredoveku. San Marino je samostatná republika ležiaca 27 km od Rimini. Je navštevované vďaka Monte Titano, ktorého tri skalné štíty korunujú . V Trentine je 297 jazier, takmer všetky sú ľadovcového pôvodu (ckmayer.cz). Bergamo je z nemeckého berg – hora a amo – milovať. Svoj slobodný a nezávislý ráz si udržalo od 6. storočia pred n.l., kedy ho založili Etruskovia. Polenta je už stáročia rovnako žltá (dama.cz).

Northern Italy is surrounded by Slovenia, Austria, Switzerland, and France. Cities like Milan, Turin, Genoa, Venice, Bologna, Verona, and Padua can be found here. Close to the Austrian border are the beautiful mountains – the Dolomites.

In the Dolomites, mountain huts are open from June 20th to September 20th. Weather in the mountains can occasionally turn, but in the Dolomites, they say it never lasts for long. The best visibility and the most reliable weather for hiking are in September (Kovalčík). Another attraction is the Julian Alps, and the seaside resort of Trieste is well-known, as is the historic city of Ferrara and the German-speaking Bolzano. Ravenna was once a port; today, it is connected to the Adriatic by a 10 km-long canal. Many buildings from the early Middle Ages can be found here. San Marino is an independent republic located 27 km from Rimini, known for Monte Titano, crowned with three rocky peaks and castles. In Trentino, there are 297 lakes, almost all of glacial origin (ckmayer.cz). Bergamo comes from the German words berg – mountain and amo – to love. It has maintained its free and independent character since the 6th century BCE when it was founded by the Etruscans. Polenta has been equally yellow for centuries (dama.cz).

Il Nord Italia è circondato da Slovenia, Austria, Svizzera e Francia. Qui si trovano città come Milano, Torino, Genova, Venezia, Bologna, Verona e Padova. Vicino al confine con l’Austria si trovano le bellissime montagne delle Dolomiti.

Nelle Dolomiti, i rifugi di montagna sono aperti dal 20 giugno al 20 settembre. Il tempo in montagna può occasionalmente peggiorare, ma nelle Dolomiti si dice che non duri mai a lungo. La migliore visibilità e il tempo più affidabile per l’escursionismo sono a settembre (Kovalčík). Un’altra attrazione sono le Alpi Giulie e la località balneare di Trieste, famosa anche per la città storica di Ferrara e Bolzano di lingua tedesca. Ravenna era una volta un porto; oggi è collegata all’Adriatico da un canale lungo 10 km. Qui si trovano molte costruzioni dell’alto Medioevo. San Marino è una repubblica indipendente situata a 27 km da Rimini, conosciuta per il Monte Titano, coronato da tre picchi rocciosi e castelli. In Trentino ci sono 297 laghi, quasi tutti di origine glaciale (ckmayer.cz). Bergamo deriva dalle parole tedesche berg – montagna e amo – amare. Ha mantenuto il suo carattere libero e indipendente fin dal VI secolo a.C., quando fu fondata dagli Etruschi. La polenta è gialla da secoli (dama.cz).

Norditalien ist von Slowenien, Österreich, der Schweiz und Frankreich umgeben. Hier findet man Städte wie Mailand, Turin, Genua, Venedig, Bologna, Verona und Padua. In der Nähe der österreichischen Grenze befinden sich die wunderschönen Berge der Dolomiten.

In den Dolomiten sind die Bergütten vom 20. Juni bis zum 20. September geöffnet. Das Wetter in den Bergen kann sich gelegentlich verschlechtern, aber in den Dolomiten heißt es, dass es nie lange anhält. Die beste Sicht und das zuverlässigste Wetter zum Wandern sind im September (Kovalčík). Eine weitere Attraktion sind die Julischen Alpen, und das Seebad Triest ist bekannt, ebenso wie die historische Stadt Ferrara und das deutschsprachige Bozen. Ravenna war einst ein Hafen; heute ist es durch einen 10 km langen Kanal mit der Adria verbunden. Hier finden sich viele Gebäude aus dem frühen Mittelalter. San Marino ist eine unabhängige Republik, die 27 km von Rimini entfernt liegt, bekannt für den Monte Titano, gekrönt mit drei felsigen Gipfeln und Burgen. In Trentino gibt es 297 Seen, fast alle glazialen Ursprungs (ckmayer.cz). Bergamo leitet sich von den deutschen Wörtern berg – Berg und amo – lieben ab. Es hat seit dem 6. Jahrhundert v. Chr., als es von den Etruskern gegründet wurde, seinen freien und unabhängigen Charakter bewahrt. Polenta ist seit Jahrhunderten gleich gelb (dama.cz).

Liptov, Krajina, Slovensko, Príroda, Ľudská príroda, Vodné nádrže, Fotografie

Liptovská Mara – vodná nádrž pod Vysokými Tatrami

skala
Hits: 3836

Liptovská Mara je obrovská vodná nádrž na slovenské pomery. Najmä z jej južnej strany poskytuje krásny pohľad na Západné a Vysoké Tatry.

Je súčasťou Vážskej kaskády. Vybudovaná bola v rokoch 1969 – 1975, pri výstavbe bolo zaplavených 13 obcí, 12 celkom: Čemice, Demčín, Liptovská Mara, Liptovská Sielnica (stará), Nižné a Vyšné Dechtáre, Paludza, Parížovce, Ráztoky, Sestrč, Sokolče, Vrbie a čiastočne Liptovský Trnovec. Presídlených bol viac ako 4 tisíc obyvateľov. Jej objem 360.5 miliónov m3 ju radí za najväčšiu vodnú nádrž na Slovensku. Zemná priehrada je vysoká 43.5 metra, konštrukčná výška je 52 metrov. Pri výstavbe sa použilo napr. 11 miliónov m3 zeminy. Hlavným účelom priehrady je protipovodňová , ale slúži aj na výrobu elektrickej energie, pod hrádzou sa nachádzajú 4 turbíny s výkonom 198 MW a čiastočne na rekreačné účely (Wikipedia).

Liptovská Mara is an immense reservoir by Slovak standards, offering a beautiful view of the Western and High Tatras, especially from its southern side.

It is part of the Cascade and was constructed between 1969 and 1975. During its construction, 13 villages were flooded, including 12 entirely: Čemice, Demčín, Liptovská Mara, Liptovská Sielnica (old), Nižné and Vyšné Dechtáre, Paludza, Parížovce, Ráztoky, Sestrč, Sokolče, Vrbie, and partially Liptovský Trnovec. Over 4 thousand residents were relocated. With a volume of 360.5 million m3, it ranks as the largest reservoir in Slovakia. The earth dam is 43.5 meters high, with a structural height of 52 meters. Approximately 11 million m3 of soil was used in its construction. The primary purpose of the dam is flood protection, but it also serves for hydroelectric power generation. There are four turbines beneath the dam with a total capacity of 198 MW. Additionally, the reservoir is utilized for recreational purposes (Wikipedia).

, ,

Myjava, Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Mestá, Slovenské mestá, Mestá, Fotografie

Brezová pod Bradlom

skala
Hits: 3365

Mesto leží na rozhraní Malých Karpát a Myjavskej pahorkatiny. Rímsko-katolícky kostol Najsvätejšej trojice je z roku 1650, evanjelický kostol z roku 1874. Nachádza sa tu aj jediný pomník Jana Husa na Slovensku (Informačná tabuľa). Ku koncu roka 2010 tu žilo 5251 obyvateľov na ploche 41.08 km2 (brezova.sk). Má tieto časti: Minárčiny, Štverník, Hurbanova dolina, Žriedlova dolina (Židovské). Prvá písomná zbierka je z roku 1263, trvalejšie osídlenie začína v 15. storočí. V roku 1568 patrila Brezová pod Čachtické panstvo. Tento kraj sa stal blízky Štúrovskej generácii, v rokoch 1848 – 1849 sa stal východiskom národného hnutia. Po roku 1918 v Brezovej vznikla prvá meštianska škola na Slovensku. Mohyla Milan Rastislava Štefánika na Bradle bola postavená v roku 1928. Pôsobí tu divadelný súbor Jozefa Miloslava Hurbana. Folklórny súbor Brezová vznikol v roku 1966. Z Brezovej pochádzal herec Ján Bzdúch (Wikipedia.sk).

The town is situated at the junction of the Small Carpathians and the Hills. The Roman Catholic Church of the Holy Trinity dates back to 1650, while the Evangelical Church was built in 1874. It is also home to the only monument to Jan Hus in Slovakia (Information Board). By the end of 2010, the town had a population of 5,251 inhabitants within an area of 41.08 km2 (brezova.sk). It consists of the following parts: Minárčiny, Štverník, Hurbanova dolina, Žriedlova dolina (Židovské). The first written mention dates back to 1263, and more permanent settlement began in the 15th century. In 1568, Brezová belonged to the Čachtice estate. This region became close to the Štúr generation, and from 1848 to 1849, it became a starting point for the national movement. After 1918, the first civic school in Slovakia was established in Brezová. The Milan Rastislav Štefánik Barrow on Bradlo was built in 1928. The town hosts the theater ensemble of Jozef Miloslav Hurban. The Brezová Folk Ensemble was founded in 1966. Actor Ján Bzdúch hailed from Brezová (Wikipedia.sk).

Hont, Krajina, Slovensko, Príroda, Ľudská príroda, Vodné nádrže, Fotografie

Počúvadlo – tajch neďaleko Banskej Štiavnice

skala
Hits: 3343

Počúvadlo – Pockhauser Teich (banskastiavnica.sk), sa nachádza v Štiavnických vrchoch, vznikla v roku 1775 vďaka Jozefovi Karolovi Hellovi pre potreby banských a úpravnických zariadení. Je súčasťou lokality Svetového kultúrneho dedičstva. Tvorí ju až päť hrádzí, má najrozsiahlejší systém zberných jarkov. Sitniansky má až 4630 metrov, ďalšie sú Dolný Počúvadelský, Horný Počúvadelský, Počúvadelský, Tatársky. Maximálna hĺbka je 10.8 metrov. V súčasnosti Počúvadlo slúži na rekreačné účely (pocuvadlo.sk). Jeho rozloha je 12.3 hektárov, do 19-teho storočia Počúvadlu patrilo európske prvenstvo za výšku hrádze 29.6 metrov (banskastiavnica.sk). Objem vodnej nádrže v roku 1855 bol 745 300 m3 (banskastiavnica.sk). Dvorská komora vo Viedni schválila jeho realizáciu s nákladmi 71 485 florénov a 30 grajciarov začiatkom roku 1775 kvôli nedostatku pre čerpacie a ťažné stroje na vodu ale najmä pre úpravnícke zariadenia – stupy (banskastiavnica.sk).

Na stavbe pracovali hlavne haviari, murári, nádenníci, vylievači vody, vrátkari, chlapci so svetlom, furmani a dozorcovia. Je zaujímavé, že medzi robotníkmi prevažovali ženy. Stavba sa ukončila 26. mája 1779 s nákladmi 106 322 florénov a 56 grajciarov, predražila sa v dôsledku havárií.  z vodnej nádrže sa vypúšťala štôlňou spopod hrádze na severnej strane nádrže. Vodu bolo možné v prípade potreby z náhonného jarku odraziť do Dekýšskej  v oblasti „Čertova záhrada“, v ktorej bolo ešte v roku 1925 funkčných 16 vodných mlynov. Pomocou prítokových jarkov bolo možné v priaznivých rokoch dopraviť okolo 2 000 000 m3 vody. Výpustné zariadenie na vypúšťacej stôlni je v súčasnosti nefunkčné (banskastiavnica.sk).

Počúvadlo – Pockhauser Teich (banskastiavnica.sk) is located in the Štiavnické Vrchy (Štiavnica Mountains) and was created in 1775 by Jozef Karol Hell for the needs of mining and ore-dressing facilities. It is part of the World Cultural Heritage site. It consists of up to five dams and has the most extensive system of collection ditches. Sitniansky alone measures up to 4630 meters, and others include Dolný Počúvadelský, Horný Počúvadelský, Počúvadelský, and Tatársky. The maximum depth of the reservoir is 10.8 meters. Currently, Počúvadlo serves recreational purposes (pocuvadlo.sk). Its area is 12.3 hectares. Until the 19th century, Počúvadlo held the European record for the dam’s height, reaching 29.6 meters (banskastiavnica.sk). The volume of the water reservoir in 1855 was 745,300 m3 (banskastiavnica.sk). The Viennese Court Chamber approved its implementation with costs of 71,485 florins and 30 grajciars at the beginning of 1775 due to a lack of water for pumping and hauling machines but primarily for ore-dressing facilities – ore chutes (banskastiavnica.sk).

Mainly miners, masons, day laborers, water casters, gatekeepers, boys with lights, teamsters, and overseers worked on the construction. Interestingly, women predominated among the workers. The construction was completed on May 26, 1779, with costs totaling 106,322 florins and 56 grajciars, exceeding the budget due to accidents. Water from the reservoir was released through a gallery under the dam on the northern side of the reservoir. In case of need, water could be diverted from the feed ditch to the Dekýšska Valley in the area known as „Čertova záhrada,“ where 16 water mills were still functional in 1925. Through feeder ditches, it was possible to transport around 2,000,000 m3 of water in favorable years. The discharge facility on the outlet adit is currently non-functional (banskastiavnica.sk).

Malé Karpaty, Krajina, Slovensko, Stredné Považie, Fotografie

Čachtické Karpaty cestou na Čachtický hrad

skala
Hits: 3329

Okolie Čachtíc je celkom zaujímavé aj pre fotografa. Ja som cestou na Čachtický hrad urobil nejaké . Neďaleko sa nachádza chránená lokalita Veľký Plešivec a v Nedzovskom krase sú verejnosti neprístupné (Informačná tabuľa). Čachtické Karpaty sú jedným zo štyroch podcelkov Malých Karpát. Sú ich najsevernejšou časťou. Na juhu nadväzujú na Pezinské Karpaty, od ktorých ich oddeľuje Podkylavský potok a Holeška. Od Podunajskej pahorkatiny sú oddelené výraznou zlomovou líniou. Samotné sa delia na Plešivec a severnejšie Nedze. Sú tu zastúpené štyri chránené územia: Čachtická jaskyňa, Čachtický hradný vrch, Málová a Plešivec. V centrálnej časti Čachtických Karpát sa nachádza Čachtický (Wikipedia).

Čachtické Karpaty do sústavy chránených území NATURA 2000. Prevažnú časť územia európskeho významu pokrývajú lesné , najmä teplomilné panónske dubové , menej zastúpené sú vápnomilné bukové lesy a najmenej lipovo-javorové sutinové lesy. Významný je výskyt xerotermných nelesných biotopov, rastie tu napr. klinček včasný Lumnitzerov – Dianthus praecox subsp. lumnitzeri, ktorý tu dosahuje severnú hranicu svojho rozšírenia. Ďalej viaceré druhy vstavačov – Orchidaceae. So živočíchov napr.: Saga pedo, jašterica zelená – Lacerta viridis, užovka stromová – Zamenis longissimus, syseľ pasienkový – Spermophilus citellus. Územie je ohrozované zarastaním travinno-bylinných spoločenstiev drevinami, intenzívnou turistikou a nepôvodnou borovicou čiernou – Pinus nigra (sopsr.sk).

The surroundings of Čachtice are quite interesting for a photographer. On my way to Čachtice Castle, I took some photographs. Nearby is the protected area of Veľký Plešivec, and in the Nedzovský Karst, there are caves inaccessible to the public (Information board). Čachtice Carpathians are one of the four subunits of the Little Carpathians, being their northernmost part. To the south, they connect to the Pezinok Carpathians, separated from them by the Podkylavský stream and Holeška. They are distinctly separated from the Danubian Hills by a fault line. They are further divided into Plešivec and the more northern Nedze. Four protected areas are represented here: Čachtická Cave, Čachtice Castle Hill, Málová, and Plešivec. In the central part of the Čachtice Carpathians lies the Čachtický Karst (Wikipedia).

The Čachtice Carpathians are part of the NATURA 2000 system of protected areas. The predominant part of the European significance area is covered by forest biotopes, especially warm Pannonian oak forests, less represented are calcareous beech forests, and the least represented are lime-maple scree forests. The occurrence of xerothermic non-forest biotopes is significant; for example, the early pink – Dianthus praecox subsp. lumnitzeri, which reaches the northern limit of its distribution here. Also, several species of orchids – Orchidaceae, and various animals such as Saga pedo, European green lizard – Lacerta viridis, Aesculapian snake – Zamenis longissimus, and European ground squirrel – Spermophilus citellus. The area is threatened by the overgrowth of grass and herb communities by trees, intensive tourism, and the non-native black pine – Pinus nigra (sopsr.sk).

Die Umgebung von Čachtice ist auch für einen Fotografen sehr interessant. Auf dem Weg zur Burg Čachtice habe ich einige Fotos gemacht. In der Nähe befindet sich das geschützte Gebiet Veľký Plešivec, und im Nedzovský Karst gibt es Höhlen, die der Öffentlichkeit nicht zugänglich sind (Informationsstand). Die Čachtice-Karpaten sind eine von vier Untergruppen der Kleinen Karpaten und bilden deren nördlichsten Teil. Im Süden schließen sie sich an die Pezinok-Karpaten an, die durch den Podkylavský-Bach und Holeška von ihnen getrennt sind. Sie sind durch eine markante Bruchlinie von den Donauhügeln getrennt. Sie sind weiter unterteilt in Plešivec und das weiter nördlich gelegene Nedze. Hier sind vier geschützte Gebiete vertreten: die Čachtická-Höhle, der Burgberg Čachtice, Málová und Plešivec. Im zentralen Teil der Čachtice-Karpaten liegt der Čachtický-Karst (Wikipedia).

Die Čachtice-Karpaten gehören zum NATURA-2000-System der geschützten Gebiete. Der überwiegende Teil des europäisch bedeutenden Gebiets wird von Wald-Biotopen bedeckt, insbesondere von warmen pannonischen Eichenwäldern. Weniger vertreten sind kalkhaltige Buchenwälder, und am wenigsten vertreten sind Linden-Ahorn-Schuttwälder. Die Existenz xerothermischer nicht-forest Biotopen ist signifikant; zum Beispiel die Frühblüher-Rose – Dianthus praecox subsp. lumnitzeri, die hier ihre nördliche Verbreitungsgrenze erreicht. Auch mehrere Orchideenarten – Orchidaceae sowie verschiedene Tiere wie Saga pedo, Smaragdeidechse – Lacerta viridis, Äskulapnatter – Zamenis longissimus und Europäisches Ziesel – Spermophilus citellus. Das Gebiet wird durch Überwachsen von Gras- und Krautgemeinschaften durch Bäume, intensiven Tourismus und die nicht-einheimische Schwarzkiefer – Pinus nigra bedroht (sopsr.sk).