Spiš, Krajina, Slovenská krajina, Príroda, Vodopády, Biotopy

Zejmarská roklina

skala
Hits: 1810

Táto najkratšia roklina Slovenského raja je od roku 1963 jedinou sprístupnenou v jeho južnej časti. Na jednom kilometri prekonáva 228 metrov (Matkovčík). Prameňom potoka pretekajúceho roklinou je mohutná vyvieračka – Zejmarská studňa (slovenskyraj-info.sk). V rokline sa nachádzajú skupina vodopádov – Nálepkove vodopády. Najvyšší z nich je vysoký 22.5 metra (vypadni.sk).

The shortest gorge in the Slovak Paradise, the Zejmarská Roklina, has been the only accessible one in its southern part since 1963. Over its one-kilometer length, it overcomes 228 meters (Matkovčík). The source of the stream flowing through the gorge is a powerful spring called Zejmarská Studňa (slovenskyraj-info.sk). Within the gorge, there is a group of waterfalls known as Nálepkove vodopády, with the tallest one reaching a height of 22.5 meters (vypadni.sk).

Odkazy

zejmarska-roklina 10616

Krajina, Slovenská krajina, Obce, Slovenské, Považské, Horné Považie

Súľov – Hradná

skala
Hits: 2751

Obec leží v Súľovskej kotline, na juhovýchodnom výbežku okresu Bytča. Rodáčkou obce je speváčka Zuzana Smatanová (Wikipedia). Neďaleko sa nachádza prírodná rezervácia Súľov – Hradná, ktorá je súčasťou Súľovských vrchov. V tejto oblasti sa nachádza aj hradný kopec.

Obec je známa vďaka nádhernej scenérii skál, ktoré akoby vytvárali jej prirodzené hranice, a tak chránili jej  jedinečné krásy a dávne tajomstvá. Vnímaví ľudia cítia závan minulosti nielen pri potulkách tajomnými Súľovskými skalami, ale i pri prechádzke dedinou rozprestierajúcou sa pod nimi (sulov-hradna.sk). Osídlenie Súľovskej doliny dokladajú archeologické nálezy napr. v jaskyni Šarkania diera. Obec je doložená už v mladšom hradiskovom období a prechádza i do raného stredoveku (sulov-hradna.sk). Prvá písomná zmienka o obci Súľov pochádza z roku 1193, prvá písomná zmienka o obci Hradná pochádza z roku 1408 (sulov-hradna.sk).  Obe obce sa v priebehu dejín vyvíjali samostatne, avšak od pradávna ich však spájala nielen spoločná chotárna hranica, ale i spoločný zemepán a cirkevná príslušnosť. K úradnému spojeniu obcí do jedného celku Súľov – Hradná došlo v roku 1898. V roku 1851 žilo v Súľove 361 obyvateľov a v Hradnej 236 (sulov-hradna.sk). Neďaleko od obce sa nachádza archeologická lokalita z veľkomoravského obdobia Hrádek, Strmý kopec. V obci sa nachádza Teodózov (Veľký) kaštieľ, Mičurovský (Malý) kaštieľ, ktorý prešiel obnovou v roku 1993. Renesančný kostol svätého Michala archanjela má vežu z roku 1616. Evanjelický kostol je z rokov 1749-1750, upravený bol v rokoch 1906 – 1907. V Hradnej sa nachádza renesančný kaštieľ (Wikipedia).

The village is located in the Súľov Basin, on the southeastern extension of the Bytča district. A notable native of the village is the singer Zuzana Smatanová (Wikipedia). Nearby is the Súľov – Hradná Nature Reserve, which is part of the Súľov Hills. This area also includes a castle hill.

The village is known for its stunning rock scenery, which seems to create its natural boundaries, protecting its unique beauty and ancient secrets. Sensitive individuals can feel the breath of the past not only while wandering through the mysterious Súľov Rocks but also during a walk through the village lying below them (sulov-hradna.sk). The settlement of the Súľov Basin is evidenced by archaeological finds, such as in the Šarkania Diera cave. The village is documented as early as the younger hillfort period and extends into the early medieval period (sulov-hradna.sk). The first written mention of the village of Súľov dates back to 1193, and the first written mention of the village of Hradná is from 1408 (sulov-hradna.sk). Although both villages developed independently over time, they have long been connected not only by a shared common land boundary but also by a common landowner and church affiliation. The official merger of the villages into one unit, Súľov – Hradná, occurred in 1898. In 1851, Súľov had 361 inhabitants, and Hradná had 236 (sulov-hradna.sk).

Near the village is the archaeological site of Hrádek, Strmý kopec, from the Great Moravian period. The village features the Teodózov (Great) Manor, and the Mičurovský (Small) Manor, which was renovated in 1993. The Renaissance Church of St. Michael the Archangel has a tower from 1616. The Evangelical Church dates from 1749-1750 and was renovated in 1906-1907. In Hradná, there is a Renaissance manor house (Wikipedia).

Odkazy

sulov 23213

Krajina, Slovenská krajina, Príroda, Skaly, Horné Považie, Biotopy

Kostolecká tiesňava

skala
Hits: 3527

Tiesňava je súčasťou Súľovských vrchov, nachádza sa nad severným okrajom Strážovských vrchov. Je učebnicovým príkladom vodnej erózie. Epigenetickým zarezávaním Manínskeho potoka do vápencového bradla vznikla prelomová úžina lemovaná skalnými stenami. Bralo tvoriace ľavú stranu sa nazýva Kavčia skala. Vrchol pravého svahu je pomenovaný Drieňovka. Dutina zvetraného jadra antiklinály je nazvaná Strecha Slovenska (Wikipedia), čo je jeden z najväčších skalných previsov v Západných Karpatoch (Informačná tabuľa).

Smerom dole po Manínskom potoku sa nachádza Manínska tiesňava. Za tiesňavou sa na svahu nad obcou Kostolec nachádza výrazné vápencové bralo Bosmany (Wikipedia). Za prírodnú rezerváciu bola vyhlásená v roku 1970. V roku 1988 bol vybudovaný náučný chodník Manínskou a Kostoleckou tiesňavou, na 17-tich kilometroch má 18 zastávok (Jozef Cyprich). Kostolecká tiesňava je širšia a otvorenejšía ako Manínska (Informačná tabuľa).

The Tiesňava Gorge is part of the Súľovské Vrchy (Súľov Mountains) and is located above the northern edge of the Strážovské Vrchy. It serves as a textbook example of water erosion. Through epigenetic incision by the Manínsky Creek into the limestone ridge, a breakthrough gorge with rocky walls was formed. The ridge forming the left side is called Kavčia Skala (Jackdaw Rock). The summit of the right slope is named Drieňovka. The hollow of the weathered core of the anticline is called Strecha Slovenska, one of the largest rock overhangs in the Western Carpathians (Wikipedia), (Information Board).

Heading downstream along the Manínsky Creek, you will find the Manínska Tiesňava. Beyond the gorge, on the slope above the village of Kostolec, there is a prominent limestone ridge called Bosmany (Wikipedia). It was declared a natural reserve in 1970. In 1988, an educational trail was established through the Manínska and Kostolecká Tiesňava, covering 17 kilometers with 18 stops (Jozef Cyprich). The Kostolecká Tiesňava is wider and more open compared to the Manínska (Information Board).

Odkazy

kostolecka-tiesnava 15947

Krajina, Slovenská krajina, Neživé, Kostoly, Stavby

Benediktínsky kláštor v Hronskom Beňadiku

skala
Hits: 2773

O vzniku kláštora vraví legenda, podľa ktorej kráľ Gejza, ktorý veľmi rád poľoval v okolitých lesoch stretol s jeho príbuzným Šalamúnom, alebo s niekým, kto sa naňho podobal. Gejza bol týmto stretnutím dojatý, preto na tomto mieste založil benediktínsky kláštor a obdaroval ho aj značným majetkom. Dejiny sú však iné, Gejza a Šalamún boli súperi. Šalamún mal kláštor v Pannonhalme. Dnešný Hronský Beňadik bol miestom, kde založil kláštor Gejza, vtedy bolo od dávna miesto známe ako Slovenská Brána. Predpokladá sa, že existoval už v roku 1075 (benadik-klastor.sk). Hronský Beňadik sa spomína vtedy ako monasterium, ecclesia Sancti Benedicti (pamiatky.net).

Stal sa významným strediskom kultúrneho života a vzdelanosti. Vznikali diela výtvarného umenia, hudobnej kultúry, liturgie a teológie. Mal kompetenciu na vydávanie takmer všetkých druhov písomností, potvrdzovanie a overovanie listín, mal pôsobnosť pri sporných majetkových záležitostiach, bol miestom deponovania cenností a archívov (obechronskybenadik.sk). Vďaka Turkom sa stal v 16. storočí kláštor vojenskou pevnosťou (benadik-klastor.sk).

V roku 1950 sa stal koncentračným kláštorom pre rehoľné sestry z celého Slovenska (benadik-klastor.sk). Od roku 1927 s prestávkami do roku 1999 tu pôsobili saleziáni. Momentálne tu pôsobí rehoľa pallotínov objekt slúži ako charitný domov, ale aj ako miesto krátkodobého pobytu (Wikipedia). Od roku 1970 je opátstvo vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku (benadik-klastor.sk). V roku 2011 bol vyhlásený za jeden zo siedmich divov Banskobystrického samosprávneho kraja (aktuality.sk).

The legend tells of the founding of the monastery, according to which King Gejza, who enjoyed hunting in the surrounding forests, encountered his relative Šalamún or someone resembling him. Touched by this meeting, Gejza founded a Benedictine monastery at this location and endowed it with considerable wealth. However, history paints a different picture, as Gejza and Šalamún were rivals. Šalamún had a monastery in Pannonhalma. The present-day Hronský Beňadik was where Gejza founded the monastery, and the place had long been known as the Slovak Gate. It is assumed to have existed as early as 1075 (benadik-klastor.sk). Hronský Beňadik is mentioned at that time as monasterium, ecclesia Sancti Benedicti (pamiatky.net).

It became a significant center of cultural life and education, giving rise to works of visual arts, musical culture, liturgy, and theology. The monastery had the authority to issue almost all types of documents, confirm and verify charters, adjudicate in disputed property matters, and served as a depository for valuables and archives (obechronskybenadik.sk). Due to the threat of the Turks, the monastery became a military fortress in the 16th century (benadik-klastor.sk).

In 1950, it became a concentration monastery for nuns from across Slovakia (benadik-klastor.sk). From 1927 with interruptions until 1999, the Salesians worked here. Currently, the Pallottine order operates in the facility, serving as a charitable home and a place for short-term stays (Wikipedia). Since 1970, the abbey has been declared a national cultural monument (benadik-klastor.sk). In 2011, it was declared one of the seven wonders of the Banská Bystrica Self-Governing Region (aktuality.sk).

Odkazy

 

benediktinsky-klastor-hronsky-benadik 37058

Krajina, Slovenská krajina, Neživé, Hrady, Zamagurie, Stavby

Ľubovniansky hrad

skala
Hits: 3248

Ľubovniansky hrad sa nachádza na severe Slovenska, nad mestom Stará Ľubovňa, v nadmorskej výške 548 metrov. V minulosti bol známy aj ako castrum Liblou, de Lyblio, de Lublow, Lyblyo, arx Lublos. Vznikol na rozhraní 13. a 14. storočia ako hraničný, strážny. Podľa niektorých prameňov ho vybudovalo okolo roku 1280 poľské knieža Boleslav, zať uhorského kráľa Bela IV. V roku 1412 sa spolu s ďalšími 13. spišskými mestami a panstvami dostal do poľského zálohu. Následne na hrade sídlili starostovia zálohovaných miest.  V roku ho takmer zničil veľký požiar. Hrad nákladne renovovali. Záloh sa skončil v roku 1772, hrad začal upadať. Bol využívaný ako kasáreň, neskôr skladisko. Po roku 1945 bol po viacerých iných dávnejších rekonštrukciách obnovený ako škola. V roku 1971 začal na hrade archeologický a architektonický výskum (Wikipedia). V areáli hradu rastie mohutná 25 metrov vysoká lipa malolistá s obvodom kmeňa 450 cm, stará asi 350 – 400 rokov (Wikipedia).

The Ľubovňa Castle is located in the north of Slovakia, above the town of Stará Ľubovňa, at an elevation of 548 meters. In the past, it was also known as castrum Liblou, de Lyblio, de Lublow, Lyblyo, arx Lublos. It originated at the turn of the 13th and 14th centuries as a border, guarding fortress. According to some sources, it was built around the year 1280 by the Polish prince Bolesław, the son-in-law of the Hungarian King Béla IV. In 1412, together with 13 other Spiš towns and estates, it fell into Polish pawn. Subsequently, castellans of pawned towns resided in the castle. In the same year, it was almost destroyed by a large fire, leading to an expensive renovation. The pawn ended in 1772, and the castle began to decline. It was used as a barracks and later as a warehouse. After 1945, following several earlier reconstructions, it was restored as a school. In 1971, archaeological and architectural research began at the castle (Wikipedia). Within the castle grounds, a massive small-leaved lime tree grows, reaching a height of 25 meters with a trunk circumference of 450 cm, estimated to be around 350 – 400 years old (Wikipedia).

Любовнянський замок розташований на півночі Словаччини, над містом Стара Любовня, на висоті 548 метрів. У минулому його також відомо як castrum Liblou, de Lyblio, de Lublow, Lyblyo, arx Lublos. Виник на рубежі 13-го і 14-го століть як кордоновий, сторожовий замок. За деякими джерелами, його побудував близько 1280 року польський князь Болеслав, зять угорського короля Бели IV. У 1412 році, разом із 13 іншими містами та володіннями Спішу, він потрапив у польську заставу. Після цього на замку проживали замкові голови заставлених міст. У той же рік його майже знищив великий пожежа, що призвела до дороговартісного ремонту. Заставу завершено в 1772 році, і замок почав втрачати свою популярність. Його використовували як касарню, а пізніше як склад. Після 1945 року, після кількох попередніх реконструкцій, він був відновлений як школа. У 1971 році розпочався археологічний і архітектурний дослідження на замку (Wikipedia). На території замку росте величезна липа звичайна, висотою 25 метрів і об’ємом стовбура 450 см, вік якої оцінюється приблизно в 350-400 років (Wikipedia).

Odkazy

TOP

Všetky

lubovniansky-hrad 52573