Skala - Fotografie, akvaristika, rodina a iné

Petronell-Carnuntum je obec ležiaca v nadmorskej výške 175 metrov nad morom, v ktorej sa nachádzajú najväčšie rímske vykopávky v strednej Európe. Vtedajšie mesto Carnuntum malo asi 70 000 obyvateľov. Dnes tu na rozlohe 25.36 km² žije 1 213 obyvateľov (Wikipedia). Cca 2 km od obce sa nachádza Heidentor – Pohanská brána, najznámejšia rímska stavebná pamiatka v Rakúsku a symbol archeologického parku Carnuntum. Do dnešných čias sa nám zachoval iba oblúk brány. Pôvodná stavba bola postavená v rokoch 354 – 361 ako triumfálny monument cisára Konštantína II.. Označenia Pohanská brána pochádza zo stredoveku, kedy bol tento oblúk považovaný za nekresťanské dielo (carnuntum.co.at). V obci sa nachádza kaplnka svätého Jána Krstiteľa, románska rotunda z prvej polovice 12. storočia, ktorú postavili templári pôvodne ako opevnený kostol. Kostol svätej Petronily je s prelomu 13. storočia. Pôvodný vodný hrad, zámok Petronell, nazývaný tiež zámok Traun je zo 17. storočia (Wikipedia CS).

Petronell-Carnuntum is a village situated at an elevation of 175 meters above sea level, housing the largest Roman excavations in Central Europe. The former city of Carnuntum had around 70,000 inhabitants. Today, 1,213 people reside in the village, covering an area of 25.36 km² (Wikipedia). Approximately 2 km from the village is the Heidentor – Pagan Gate, the most famous Roman architectural monument in Austria and a symbol of the Carnuntum archaeological park. Only the gate’s arch has survived to this day. The original structure was built between 354 – 361 as a triumphal monument by Emperor Constantine II. The term “Pagan Gate” dates back to the Middle Ages when this arch was considered a non-Christian work (carnuntum.co.at). The village is home to the Chapel of Saint John the Baptist, a Romanesque rotunda from the first half of the 12^th century, initially constructed by the Templars as a fortified church. The Church of Saint Petronilla dates back to the turn of the 13^th century. The original water castle, Petronell Castle, also known as Traun Castle, dates from the 17^th century (Wikipedia CS).

Petronell-Carnuntum ist ein Dorf auf einer Höhe von 175 Metern über dem Meeresspiegel und beherbergt die größten römischen Ausgrabungen in Mitteleuropa. Die damalige Stadt Carnuntum hatte etwa 70.000 Einwohner. Heute leben 1.213 Menschen im Dorf, das eine Fläche von 25,36 km² abdeckt (Wikipedia). Etwa 2 km vom Dorf entfernt befindet sich das Heidentor – das Heidentor, das berühmteste römische architektonische Denkmal in Österreich und ein Symbol des archäologischen Parks Carnuntum. Nur der Bogen des Tores hat bis heute überlebt. Die ursprüngliche Struktur wurde zwischen 354 und 361 als Triumphmonument von Kaiser Konstantin II. errichtet. Der Begriff “Heidentor” stammt aus dem Mittelalter, als dieses Tor als nicht-christliches Werk galt (carnuntum.co.at). Im Dorf befindet sich die Kapelle des Heiligen Johannes des Täufers, eine romanische Rotunde aus der ersten Hälfte des 12. Jahrhunderts, die ursprünglich von den Templern als befestigte Kirche erbaut wurde. Die Kirche der Heiligen Petronilla stammt aus der Wende des 13. Jahrhunderts. Das ursprüngliche Wasserschloss, Schloss Petronell, auch als Schloss Traun bekannt, stammt aus dem 17. Jahrhundert (Wikipedia CS).

Odkazy

Táto časť je mimo areálu centrálneho múzea. Nazval by som ho amfiteáter

Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny, Záhorie

Skalica

05/11/201605/01/2025 skala

Skalica je mesto na západe Slovenska. Dá sa povedať, že susedí s moravským Hodonínom a s Holíčom. Leží v nadmorskej výške 177 metrov na rozlohe 60 km². Žije tu takmer 15 000 obyvateľov. Neďaleko od mesta tečie rieka Morava. Prvá písomná zmienka o meste je z roku 1217 (Wikipedia). Historické názvu mesta: Uherská Skalica, Uhorská Skalica (Dúbravský), Zakolcha (skalica.sk). Po roku 1270 bola vybudovaná najstaršia stavba v meste – rotunda sv. Juraja. Od roku 1372 je Skalica slobodným kráľovským mestom. Pravdepodobne od začiatku 15. storočia sa výrazne vyvíja vinohradníctvo. Vyrábalo sa tu jedno z najkvalitnejších súkien v Uhorsku. Skalický trdelník je zákusok vyrobený z kysnutého cesta, obaleného orechami a pečený na otvorenom ohni (Wikipedia).

Obyvatelia mesta sú Skaličané (asb.sk). V meste pôsobí Záhorské múzeum, organizuje sa tu Trdlofest, festival Skalické dni. Osobnosti Skalice: operný spevák Janko Blaho, spevák František Krištof Veselý, dablér Svätopluk Šablatúra, kňaz Anton Srholec, maliar Dušan Grečner, hudobník Marián Varga, herečka Bibiana Ondrejková, hokejista Žigmund Pálfy (Wikipedia).

Skalica is a town in western Slovakia, situated in close proximity to the Moravian town of Hodonín and Holíč. It lies at an elevation of 177 meters, covering an area of 60 km², and is home to nearly 15,000 residents. The Morava River flows nearby. The first written mention of the town dates back to 1217 (Wikipedia). Historical names of the town include Uherská Skalica, Uhorská Skalica (Dúbravský), and Zakolcha (skalica.sk). After 1270, the oldest structure in the town was built – the rotunda of St. George. Since 1372, Skalica has been a free royal town. Likely from the early 15^th century, viticulture has significantly developed in the region. Skalica was known for producing some of the highest-quality textiles in the Kingdom of Hungary. The Skalica trdelník is a pastry made from leavened dough, coated with nuts, and baked over an open flame (Wikipedia).

The inhabitants of the town are called Skaličané (asb.sk). Skalica is home to the Záhorie Museum, and events such as Trdlofest and the Skalica Days festival are organized here. Notable personalities associated with Skalica include opera singer Janko Blaho, singer František Krištof Veselý, stuntman Svätopluk Šablatúra, priest Anton Srholec, painter Dušan Grečner, musician Marián Varga, actress Bibiana Ondrejková, and hockey player Žigmund Pálfy (Wikipedia).

Odkazy

Krajina, Mestá, Mestá, Orava, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Dolný Kubín

26/10/201610/01/2025 skala

Dolný Kubín, maďarsky Alsókubin, nemecky Unterkubin, je okresné mesto v Žilinskom kraji. Leží v nadmorskej výške 468 metrov nad morom, Na ploche 55 km² tu žije cca 19 000 obyvateľov (Wikipedia). Známe osobnosti: autor slovenskej hymny Janko Matúška, básnik Pavol Országh Hviezdoslav, Vavrinec Čaplovič, prozaik Ladislav Nádaši Jégé, Andrej Radlinský (dolnykubin.sk), prozaik Ján Johanides, biatlonistka Martina Halinárová, bežec na lyžiach Martin Bajčičák, futbalista Matúš Kozáčik (Wikipedia).

Trniny bola opevneným hradiskom už v období Veľkej Moravy. Pôvod názvu Kubín je odvodený od označenia priestoru, ktorý zahaľujú kúdoly dymu. V stredoveku mesto nieslo názov Klubín (dolnykubin.sk). V stredoveku obchodnú cestu cez Komjatnú, Dolný Kubín, Tvrdošín, Oravskú Polhoru, Zywiec a Wieliczku nazývali soľná, využívala sa na dovoz soli a iných tovarov. V 14. storočí boli založené obce, ktoré v súčasnosti tvoria prímestské časti Dolného Kubína: Záskalie, Veľký Bysterec, Malý Bysterec, Beňova Lehota, Medzihradné, Srňacie, Mokraď, Kňažia. Mesto sa rozvíjalo ako remeselnícko – roľnícka osada. Rozvinuté bolo najmä kamenárstvo. Začiatkom 14. storočia sa spomína baňa na kameň pre výrobu mlecích prostriedkov – žarnovov. V roku 1558 sa majiteľmi oravského panstva stali Turzovi.

V roku 1604 mesto spustošili Bočkajovi hajdúsi, podpálili obec, ostalo len 7 domov. Avšak už v roku 1624 žilo v Kubíne 67 rodín a asi 340 obyvateľov (Wikipedia). V roku 1632 gróf Gašpar Illešházy za ročný poplatok 400 zlatých oslobodil jeho obyvateľov od robotných povinností a povýšil ich na mešťanov. Udelil mu právo konať týždenné trhy a dva výročné jarmoky (dolnykubin.sk a Wikipedia). Po roku 1712 sa stal Dolný Kubín sídlom Oravskej župy. V rokoch 1715 – 16 si Orava užila zamrznuté roky – ešte v júni mrzlo a v septembri prišla nová zima. Rok 1813 je rokom strašnej povodne, začalo sa s budovaním vodnej nádrže. V roku 1858 vznikla Spoločnosť Čaplovičovej knižnice, ktorá sa starala o dar Vavrinca Čaploviča mestu – knižnica mala 45 000 zväzkov (Wikipedia).

Dolný Kubín, in Hungarian Alsókubin, and in German Unterkubin, is a district town in the Žilina Region. It is situated at an elevation of 468 meters above sea level, covering an area of 55 km², and is home to approximately 19,000 residents (Wikipedia). Notable personalities associated with Dolný Kubín include Janko Matúška, the author of the Slovak anthem, poet Pavol Országh Hviezdoslav, Vavrinec Čaplovič, prose writer Ladislav Nádaši Jégé, Andrej Radlinský (dolnykubin.sk), prose writer Ján Johanides, biathlete Martina Halinárová, cross-country skier Martin Bajčičák, and footballer Matúš Kozáčik (Wikipedia).

Trniny served as a fortified settlement during the Great Moravian period. The name Kubín is derived from the term denoting an area enveloped in smoke clouds. In the medieval era, the town was known as Klubín (dolnykubin.sk). During the Middle Ages, a trade route passing through Komjatná, Dolný Kubín, Tvrdošín, Oravská Polhora, Zywiec, and Wieliczka was called the salt route, used for importing salt and other goods. In the 14^th century, villages were established, which currently form suburban parts of Dolný Kubín: Záskalie, Veľký Bysterec, Malý Bysterec, Beňova Lehota, Medzihradné, Srňacie, Mokraď, and Kňažia. The town developed as a craft and farming settlement, with stonemasonry being a particularly developed trade. In the early 14^th century, a quarry for stones used in the production of grinding tools (millstones) is mentioned. In 1558, the Turzo family became owners of the Orava estate.

In 1604, the town was ravaged by Bocskai’s hajduks; they set fire to the village, leaving only seven houses standing. However, by 1624, Dolný Kubín had 67 families and around 340 inhabitants (Wikipedia). In 1632, Count Gašpar Illešházy liberated its inhabitants from serfdom duties for an annual fee of 400 gold coins and elevated them to burghers. He granted the town the right to hold weekly markets and two annual fairs (dolnykubin.sk and Wikipedia). After 1712, Dolný Kubín became the seat of the Orava county. In 1715 – 16, Orava experienced frozen years — June was still cold, and a new winter arrived in September. The year 1813 saw a terrible flood, leading to the construction of a reservoir. In 1858, the Čaplovič Library Society was established, taking care of the donation of Vavrinec Čaplovič to the town — the library held 45,000 volumes (Wikipedia).

Rímskokatolícky kostol Svätej Kataríny Alexandrijskej

České, Česko, Južná Morava, Krajina, Mestá, Mestá, Typ krajiny, Zahraničie

Strážnice

26/10/201605/01/2025 skala

Strážnice sú malým mestom pri hraniciach zo Slovenskom na juhu Moravy. Takpovediac na skok od Skalice.

Nemecky názov je Strassnitz. Žije tu viac takmer 6 tisíc obyvateľov (Wikipedia CZ). V 5. storočí na mieste dnešných Strážnic postavili Slovania osadu. Pred nimi tu žili 4 storočie pred n. l. Kelti a od konca 1. storočia Germáni (Skácel). Počiatky Strážnic sú spojované s upevňovaním hraníc českého štátu v dobe vlády Přemysla Otakara II., v druhej polovici 13. storočia. Aj meno mesta je odvodzované od strážnej funkcie. Strážnický hrad bol postavený v roku 1260. O veľký rozmach mesta sa zaslúžil hejtman Petr Strážnický. Začiatkom 15. storočia kúpili mesto Žerotínovci, ktorí podporovali bratrícke školstvo. Takúto školu v rokoch 1604 – 5 navštevoval Ján Ámos Komenský, ktorý tu mal tetu. V máji 1605 bolo mesto vypálené (Vratislavský).

Dominantou mesta je Strážní bílá věž z roku 1615 (straznice-mesto.cz). O vybudovaní národopisného múzea v prírode sa začalo uvažovať počiatkom 20. storočia. Avšak až v roku 1973 sa začalo z jeho výstavbou (skanzenstraznice.cz). Na prelome júna a júla sa tu konávajú folklórne festivaly (Vratislavský).

Strážnice is a small town located near the borders with Slovakia in southern Moravia, practically a stone’s throw from Skalica.

In German, it is called Strassnitz. Approximately 6,000 inhabitants live here (Wikipedia CZ). In the 5^th century, Slavs built a settlement in the area that is now Strážnice. Prior to them, Celts inhabited the region four centuries before Christ, followed by Germans from the end of the 1^st century (Skácel). The beginnings of Strážnice are associated with the fortification of the Czech state borders during the rule of Přemysl Otakar II in the second half of the 13^th century. The city’s name itself is derived from its guarding function. Strážnice Castle was built in 1260. Captain Petr Strážnický played a significant role in the city’s development. In the early 15^th century, the Žerotín family purchased the city, supporting fraternal education. In 1604 – 1605, Ján Ámos Komenský, who had an aunt in the city, attended such a school. In May 1605, the city was burned down (Vratislavský).

The town’s dominant feature is the White Tower of Strážnice, built in 1615 (straznice-mesto.cz). Consideration for the establishment of an ethnographic open-air museum began in the early 20^th century. However, it was only in 1973 that construction commenced (skanzenstraznice.cz). Folklore festivals take place here at the turn of June and July (Vratislavský).

Strážnice ist eine kleine Stadt in der Nähe der Grenze zur Slowakei im Süden von Mähren, praktisch einen Katzensprung von Skalica entfernt.

Auf Deutsch wird es Strassnitz genannt. Etwa 6.000 Einwohner leben hier (Wikipedia CZ). Im 5. Jahrhundert errichteten Slawen eine Siedlung an der Stelle des heutigen Strážnice. Vor ihnen lebten Kelten in der Region vier Jahrhunderte vor Christus, gefolgt von Germanen ab Ende des 1. Jahrhunderts (Skácel). Die Anfänge von Strážnice sind mit der Befestigung der tschechischen Staatsgrenzen während der Herrschaft von Přemysl Otakar II. in der zweiten Hälfte des 13. Jahrhunderts verbunden. Der Name der Stadt selbst leitet sich von ihrer Schutzfunktion ab. Die Strážnice Burg wurde 1260 erbaut. Hauptmann Petr Strážnický spielte eine bedeutende Rolle in der Entwicklung der Stadt. Anfang des 15. Jahrhunderts erwarb die Familie Žerotín die Stadt, die die Bruderschaftsbildung unterstützte. In den Jahren 1604 – 1605 besuchte Ján Ámos Komenský, der hier eine Tante hatte, eine solche Schule. Im Mai 1605 wurde die Stadt niedergebrannt (Vratislavský).

Das dominierende Merkmal der Stadt ist der Weiße Turm von Strážnice, der 1615 erbaut wurde (straznice-mesto.cz). Überlegungen zur Gründung eines ethnografischen Freilichtmuseums begannen zu Beginn des 20. Jahrhunderts. Die Bauarbeiten begannen jedoch erst im Jahr 1973 (skanzenstraznice.cz). Folklorefestivals finden hier zur Wende von Juni und Juli statt (Vratislavský).

Odkazy

Kostol Nanebovzatia Panny Márie - http://www.straznice-mesto.cz/kostel-nanebevzeti-panny-marie/d-1019/p1=1071

Prúžkov mlyn - http://www.straznice-mesto.cz/pruzkuv-mlyn/d-1267/p1=1071

Farský kostol svätého Martina a Biela veža

Kaplnka svätého Rocha - http://www.straznice-mesto.cz/kaple-sv-rocha/d-1020/p1=1071

Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Stredné Považie, Typ krajiny

Trenčín – jedno z najstarších miest Slovenska

21/10/201605/01/2025 skala

Trenčín je centrom stredného Považia, významným centrom obchodu, hospodárstva, kultúry a športu (trencin.sk) a módy (Wikipedia). Tradíciu v meste majú výstavy a veľtrhy. Žije tu takmer 60000 obyvateľov. Mesto leží v nadmorskej výške 204 – 210 metrov nad morom. Jeho rozloha je takmer 82 km². Má 10 katastrálnych území: Hanzlíková, Istebník, Kubra, Kubrica, Orechové, Opatová, Trenčianske Biskupice, Záblatie, Trenčín a Zlatovce (trencin.sk). V roku 1850 žilo v Trenčíne 2602 obyvateľov, v roku 1900 7011, v roku 1970 29055 (Retrospektivní lexikon obcí ČSSR 1850 – 1970). Maďarské pomenovanie je Trencsén, nemecký Trentschin, latinský Trentsinium alebo Laugaricio. Trenčiansky úsek stredného Považia možno považovať za jednu z najsúvislejšie urbanizovaných aglomerácií na Slovensku – Trenčín, Nemšová, Trenčianske Teplice, Nová Dubnica, Dubnica nad Váhom, Ilava a Trenčianska Teplá – žije tu približne 120 000 obyvateľov. Cez mesto preteká rieka Váh. Mesto má aj letisko, ktoré slúži aj na vojenské účely. V areáli sa nachádza podnik Letecké opravovne Trenčín, a. s., ktoré opravujú lietadlá a vrtuľníky z celého sveta. Vznikla tu aj Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka (Wikipedia).

Nachádza sa tu aj Galéria Miloša Alexandra Bazovského, výstavisko EXPO center. Pravidelne sa tu koná festival Pohoda, Jazz pod hradom. V rámci EXPO center: Trenčín mesto módy, Salón textilnej a odevnej techniky, Zlatá Fatima – súťaže producentov módy a odievania, Beauty Slovakia, Aqua – medzinárodná výstava vodného hospodárstva, hydroeneregetiky a ochrany životného prostredia. AS Trenčín je úspešný futbalový klub. Dukla Trenčín hokejový. Rozvinutá je aj kanoistika, hádzaná a florbal. Trenčín je hokejové mesto, a nielen z dôvodu dvoch zimných štadiónov – jeden nesie meno Pavla Demitru, druhý Mariána Gáboríka. Medzi ďalšie osobnosti patrí: filmár Pavol Barabáš, historik Vojtech Zamarovský, maliar Miloš Alexander Bazovský, fotograf Karol Kállay, spisovateľka Nataša Tanská, filmový producent Rudolf Biermann, režisér Igor Pietor, Ľubomír Vajdička, Václav Mika, herečka Ida Rapaičová, Marta Sládečková, hudobník Richard Rybníček, dlhoročná šéfredaktorka vydavateľstva Mladé Letá Lýdia Kyseľová, duchovný Marián Gavenda, hokejista Zdeno Chára, moderátorky Jarmila Lajčáková Hargašová a Soňa Müllerová Behulová, Štefan Skrúcaný, diplomati Pavol Hamžík, Egon Lánsky, Alojz Lorenc, Alexander Dubček (Wikipedia). Z minulosti samozrejme Matúš Čák, učiteľ Samuel Štúr – otec Ľudovíta (trencin.sk).

Trenčín patrí ku najstarším slovenským mestám. Najstaršie archeologické nálezy dokladajú prítomnosť človeka už pred 200 000 rokmi. Ešte pred príchodom Keltov viedla územím Trenčína cez Vlársky priesmyk jedna z vetiev “Jantárovej cesty”, ktorou putovali etruskí, grécki a neskôr rímski obchodníci zo stredomoria na Pobaltie (trencin.sk). V diele Geografia od grécko-rímskeho polyhistora Klaudia Ptolemaia (90 – 168) je pomenovanie mesta Leukaristos (Renáta Kaščáková, Jozef Gertli Danglár).

Na prelome letopočtu vytlačili Keltov germánske kmene zo severu a západu, predovšetkým Kvádi. Kvádi spolu s Markomanmi, sídliacimi na južnej Morave viedli časté boje s Rimanmi. Svedectvom týchto vojen je aj známy rímsky nápis na hradnej skale, ktorý tu zanechala II. pomocná légia, keď tu prezimovala v rokoch 179 – 180 (trencin.sk). V preklade ja na ňom napísané: Víťazstvu cisárov a vojska, ktoré sídlilo v Laugaríciu, v počte 855 vojakov II. légie, dal zhotoviť M.V. Maximianus, legát II. pomocnej légie (Jurčacko). Je pravdepodobné, že Trenčiansky hrad bol koncom 10. a začiatkom 11. storočia sídlom provincie Vag, ktorú sa spomína v zakladacej listine pražského biskupstva z roku 1086 (trencin.sk). V roku 1241 mesto odolalo tatárskemu útoku (trencin.sk). Najväčšiu slávu zažilo mesto za Matúša Čáka Trenčianskeho začiatkom 14. storočia (trencin.sk). 19.2.1412 kráľ Žigmund Luxemburský udelil Trenčínu štatút slobodného kráľovského mesta (trencin.sk). Mestská veža (Dolná brána) bola súčasťou opevnenia začiatkom 15. storočia (trencin.sk).

V roku 1548 žilo v Trenčíne 222 rodín – asi 1 200 – 1 300 obyvateľov. Rok 1585, 1656, 1710 a 1716 zasiahol mesto mor, v roku 1593 a 1625 povodeň. V roku 1706 žilo v Trenčíne 1880 obyvateľov (trencin.sk). Morový stĺp v strede námestia bol postavený v roku 1712 ako spomienka na mor, ktorý postihol mesto v roku 1710 (trencin.sk). 14.5.1708 zhorelo v meste 195 domov. V roku 1787 žilo v Trenčíne už 4 222 obyvateľov. V roku 1790 požiar zničil aj hrad. V roku 1805 tadeto prechádzal ruský cár Alexander po bitke pri Slavkove. 26.8.1813 sa pri povodne takmer utopil František Palacký. Rok 1831 je rokom cholery (trencin.sk). V roku 1886 zachvátil mesto veľký požiar. Rok 1897 je rokom, kedy nórska firma Gregersen postavila v meste nový oceľový cestný most cez Váh s dĺžkou 258 a šírkou 6 metrov. V roku 1904 grófka Ifigénia D‘Arcourt darovala mestu Trenčiansky hrad. V roku 1919 mesto prekročilo hranicu 10 000 obyvateľov (10191) (trencin.sk).

V druhej polovici 19. storočia sa Trenčín stal významným obchodným a priemyselným centrom, postavená bola železnica. Od konca 19. storočia sa rozvinul priemysel, textilné továrne, liehovary, spracovanie gumy, dreva. Za prvej Československej republiky sa rozrástol odevný, potravinársky a strojársky priemysel. Po roku 1945 výstavníctvo (Wikipedia).

Trenčín is the center of central Považie, a significant hub for commerce, economy, culture, and sports (trencin.sk) and fashion (Wikipedia). The city has a tradition of hosting exhibitions and fairs. It is home to nearly 60,000 residents and is situated at an elevation of 204 to 210 meters above sea level. Covering an area of almost 82 km², it comprises 10 cadastral territories: Hanzlíková, Istebník, Kubra, Kubrica, Orechové, Opatová, Trenčianske Biskupice, Záblatie, Trenčín, and Zlatovce (trencin.sk). In 1850, Trenčín had a population of 2,602, which increased to 7,011 by 1900 and 29,055 by 1970 (Retrospektivní lexikon obcí ČSSR 1850 – 1970). Its Hungarian name is Trencsén, German Trentschin, Latin Trentsinium, or Laugaricio. The Trenčín section of central Považie can be considered one of the most continuously urbanized agglomerations in Slovakia, with approximately 120,000 inhabitants in the vicinity, including Trenčín, Nemšová, Trenčianske Teplice, Nová Dubnica, Dubnica nad Váhom, Ilava, and Trenčianska Teplá. The Váh River flows through the city, which also hosts an airport serving both civilian and military purposes. The area includes the company Letecké opravovne Trenčín, a.s., specializing in the repair of aircraft and helicopters from around the world. Trenčín is also home to the Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka (Wikipedia).

The city features the Galéria Miloša Alexandra Bazovského, EXPO center exhibition hall, and hosts regular events such as the Pohoda festival and Jazz pod hradom. Within the EXPO center, Trenčín is known for its fashion events, textile and clothing technology salons, Zlatá Fatima – a competition for fashion and clothing producers, Beauty Slovakia, Aqua – an international exhibition of water management, hydroenergy, and environmental protection. The city is home to successful football and hockey clubs, AS Trenčín and Dukla Trenčín, respectively. Trenčín is recognized for its achievements in canoeing, handball, and floorball. Known as a hockey city, it boasts two winter stadiums, one named after Pavol Demitra and the other after Marián Gáborík. Notable personalities associated with Trenčín include filmmaker Pavol Barabáš, historian Vojtech Zamarovský, painter Miloš Alexander Bazovský, photographer Karol Kállay, writer Nataša Tanská, film producer Rudolf Biermann, director Igor Pietor, Ľubomír Vajdička, Václav Mika, actress Ida Rapaičová, Marta Sládečková, musician Richard Rybníček, longtime editor-in-chief of Mladé Letá Lýdia Kyseľová, clergyman Marián Gavenda, hockey player Zdeno Chára, and TV presenters Jarmila Lajčáková Hargašová and Soňa Müllerová Behulová, among others (Wikipedia). From the past, notable figures include Matúš Čák and teacher Samuel Štúr, father of Ľudovít (trencin.sk).

Trenčín is one of the oldest Slovak cities, with archaeological findings suggesting human presence over 200,000 years ago. Prior to the arrival of the Celts, one branch of the “Amber Road,” traveled by Etruscan, Greek, and later Roman traders from the Mediterranean to the Baltic, passed through the Trenčín region via the Vlársky Pass (trencin.sk). In the Geographia by the Greco-Roman polymath Claudius Ptolemy (90 – 168), the city is referred to as Leukaristos (Renáta Kaščáková, Jozef Gertli Danglár).

Around the turn of the era, Germanic tribes, particularly the Quadi, displaced the Celts from the north and west, specifically from the Kvádi region. The Quadi, along with the Marcomanni residing in southern Moravia, engaged in frequent battles with the Romans. Evidence of these wars is the well-known Roman inscription on the castle rock, left by the II. auxiliary legion when it wintered here in 179 – 180 (trencin.sk). Translated, the inscription reads: “To the victory of the emperors and the army, which resided in Laugarícius, numbering 855 soldiers of the II. auxiliary legion, M.V. Maximianus, the legate of the II. auxiliary legion, had it made” (Jurčacko). It is likely that Trenčiansky hrad was the seat of the Vag province at the end of the 10^th and beginning of the 11^th century, as mentioned in the founding charter of the Prague bishopric from 1086 (trencin.sk). In 1241, the city resisted a Tatar attack (trencin.sk). The greatest glory came to the city during the early 14^th century under Matúš Čák Trenčianský (trencin.sk). On February 19, 1412, King Sigismund of Luxembourg granted Trenčín the status of a free royal city (trencin.sk). The city tower (Dolná brána) was part of the fortifications in the early 15^th century (trencin.sk).

In 1548, Trenčín was home to 222 families, approximately 1,200−1,300 residents. In the years 1585, 1656, 1710, and 1716, the city faced plague outbreaks, while floods occurred in 1593 and 1625. In 1706, Trenčín had 1,880 inhabitants (trencin.sk). The plague column in the middle of the square was erected in 1712 as a memorial to the plague of 1710 (trencin.sk). On May 14, 1708, 195 houses burned down in the city. In 1787, Trenčín had 4,222 inhabitants. In 1790, a fire destroyed the castle, and in 1805, Russian Tsar Alexander passed through the city after the Battle of Slavkov. On August 26, 1813, František Palacký almost drowned in a flood. The year 1831 marked a cholera epidemic (trencin.sk). In 1886, a major fire swept through the city. In 1897, the Norwegian company Gregersen built a new steel road bridge over the Váh, measuring 258 meters in length and 6 meters in width. In 1904, Countess Ifigénia D’Arcourt donated Trenčiansky hrad to the city. In 1919, the population exceeded 10,000 residents (10,191) (trencin.sk).

In the second half of the 19^th century, Trenčín became a significant trade and industrial center, with the construction of the railway. Since the late 19^th century, the city has seen the development of industry, including textile factories, distilleries, and wood processing. During the First Czechoslovak Republic, the city’s textile, food, and engineering industries expanded. After 1945, exhibitionism became prominent (Wikipedia).

Odkazy