2006-2010, 2010, 2011-2015, 2013, Časová línia, Technika, TOP

Lode

Hits: 1854

Lode sú majes­tát­ne pla­vid­lá, kto­ré so sebou nesú svo­je vlast­né prí­be­hy. Od prvých dre­ve­ných lodí až po moder­né výlet­né lode nás pri­ťa­hu­jú svo­jou roz­ma­ni­tos­ťou a his­tó­ri­ou. V pra­ve­ku sa vyre­zá­va­li lode s kme­ňov stro­mov. Prvot­né dre­vá­ky a kanoe sa postup­ne meni­li na par­ní­ky, ele­gant­né jach­ty plné rôz­nych tech­no­lo­gic­kých ino­vá­cií. Lode vždy boli spo­je­né s obja­vo­va­ním nových sve­tov. Obja­vi­teľ­ské výpra­vy umož­ni­li pre­skú­mať a pocho­piť rôz­ne kul­tú­ry. Výraz­ne dopo­moh­li ku obcho­du. Majú aj roz­mer slo­bo­dy, dob­ro­druž­stva, stá­va­li sa čas­to meta­fo­rou snov a žela­ní. Dneš­né lode posky­tu­jú luxus­ný pries­tor pre rekre­ač­né plav­by, pohod­lie a samoz­rej­me zážitky.


Ships are majes­tic ves­sels that car­ry the­ir own sto­ries. From the first wooden boats to modern cru­ise ships, they cap­ti­va­te us with the­ir diver­si­ty and his­to­ry. In pre­his­to­ric times, ships were car­ved from tree trunks. Pri­mi­ti­ve dugout cano­es gra­du­al­ly evol­ved into ste­ams­hips, ele­gant yachts fil­led with vari­ous tech­no­lo­gi­cal inno­va­ti­ons. Ships have alwa­ys been lin­ked to the explo­ra­ti­on of new worlds. Explo­ra­to­ry expe­di­ti­ons allo­wed the exa­mi­na­ti­on and unders­tan­ding of vari­ous cul­tu­res, sig­ni­fi­can­tly con­tri­bu­ting to tra­de. They also sym­bo­li­ze fre­e­dom and adven­tu­re, often beco­ming metap­hors for dre­ams and desi­res. Toda­y­’s ships pro­vi­de luxu­ri­ous spa­ces for rec­re­a­ti­onal voy­ages, offe­ring com­fort and, of cour­se, unfor­get­tab­le experiences.

2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Malé Karpaty, Malokarpatské, Obce, Pezinské Karpaty, Slovenská krajina, Slovenské

Píla – dedina pod Červeným Kameňom

Hits: 2382

Píla je dedi­na pod hra­dom Čer­ve­ný kameňMalých Kar­pa­toch.

Leží v nad­mor­skej výš­ke 245 met­rov nad morom. Roz­lo­hou 0.48 km2 je naj­men­šou obcou v okre­se Pezi­nok (obec​pi​la​.sk). Žije tu 330 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Obec vznik­la v prvej polo­vi­ci 16. sto­ro­čia oko­lo čer­ve­no­ka­men­skej píly. Vod­né píly a prí­byt­ky pre pilia­rov sa sta­li jej zákla­dom. Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1602. Obec sa pôvod­ne vola­la Nová Ves pod hra­dom Čer­ve­ný Kameň. Od 1.10.1944 bola Píla pri­čle­ne­ná ku Čas­tej, avšak od roku 1954 je opäť samos­tat­nou obcou (obec​pi​la​.sk).


Píla is a vil­la­ge bene­ath Čer­ve­ný Kameň Cast­le in the Small Carpathians.

It is situ­ated at an ele­va­ti­on of 245 meters abo­ve sea level. With an area of 0.48 km², it is the smal­lest muni­ci­pa­li­ty in the Pezi­nok dis­trict (obec​pi​la​.sk). The popu­la­ti­on is 330 resi­dents (Wiki­pe­dia). The vil­la­ge ori­gi­na­ted in the first half of the 16th cen­tu­ry around the Čer­ve­ný Kameň sawmill. Water mills and dwel­lings for sawy­ers beca­me its foun­da­ti­on. The first writ­ten men­ti­on dates back to 1602. Ori­gi­nal­ly, the vil­la­ge was cal­led Nová Ves pod hra­dom Čer­ve­ný Kameň. From Octo­ber 1, 1944, Píla was anne­xed to Čas­tá, but sin­ce 1954, it has been an inde­pen­dent muni­ci­pa­li­ty again (obec​pi​la​.sk).


Odka­zy

2006-2010, 2009, Biotopy, Časová línia, Jazerá, Jazerá, Krajina, Príroda, Rakúsko, Typ krajiny, Zahraničie

Wörthersee – dovolenková destinácia na juhu Rakúska

Hits: 3781

Jaze­ro je dlhé 16.5 kilo­met­rov, šíro­ké 1.7 km. Roz­lo­ha je 19.39 km2 (Wiki­pe­dia DE), v lete dosa­hu­je tep­lo­tu 27 °C (aus​tria​.sk) vďa­ka pod­zem­ným pra­me­ňom (Wiki­pe­dia CZ). Vlád­ne tu stre­do­mor­ská klí­ma (aus​tria​.sk). Breh je dlhý 42 kilo­met­rov (Gün­ter Kaindls­tor­fer). Jaze­ro je ľadov­co­vé­ho pôvo­du. V západ­nej čas­ti sa zva­žu­je do hĺb­ky 85 met­rov (ces​ka​te​le​vi​ze​.cz). Čes­ký názov pre jaze­ro je Vrb­ské jaze­ro (Wiki­pe­dia CZ). Názov jaze­ra je odvo­de­ný od obce Maria Wörth. V roku 1143 je jaze­ro spo­mí­na­né ako Werd­see (Wiki­pe­dia DE). Je pre­po­je­né s Kla­gen­fur­tom vod­ným kaná­lom, po kto­rom sa pla­via výlet­né lode. Na západ­nom bre­hu sto­jí zámok Vel­den s prí­sta­vom. Na skal­na­tom polo­os­tro­ve vybie­ha­jú­com z juž­né­ho bre­hu sa nachá­dza mes­teč­ko Maria Wörth, kto­ré je naj­star­šou kres­ťan­skou osa­dou v Koru­tán­sku, v kto­rej sa nachá­dza marián­sky kos­tol z 9. sto­ro­čia (Wiki­pe­dia CZ).

Sú tú via­ce­ré mož­nos­ti špor­to­vé­ho vyži­tia (zoznam​.sk). Ponú­ka pries­tor pre vod­né špor­ty, turis­ti­ku, plá­va­nie, nor­dic wal­king, plach­te­nie, sur­fo­va­nie, golf, cyk­lis­ti­ku (aus​tria​.sk). Fas­ci­nu­jú­ca je Klan­gwel­le – Zvu­ko­vá vlna, vodno-​hudobná lase­ro­vá šou, kto­rá sa tri­krát za týž­deň pro­du­ku­je o 22-​ej hodi­ne na vel­den­skej pro­me­ná­de (zoznam​.sk). Na východ­nom bre­hu je vod­ná šmyk­ľav­ka dlhá 114 met­rov. Vyhliad­ko­vá veža Pyra­mi­den­ko­gel (Pyra­mi­do­vý vrch) je 54 met­rov vyso­ká, sto­jí 400 met­rov nad hla­di­nou jaze­ra. Na zám­ku Rosegg sa nachá­dza zoolo­gic­ká záh­ra­da s naj­väč­ším rakús­kym záh­rad­ným laby­rin­tom (aus​tria​.sk). Veľ­mi pek­né sú malé prí­sta­vy na východ­nom bre­hu Krum­pen­dorf a Pörts­chach (hory​do​ly​.cz). Neďa­le­ko od jaze­ra je park Mini­mun­dus so 150 minia­túr­ny­mi model­mi zná­mych sta­vieb (aktu​ali​ty​.sk).

V jaze­re žijú tie­to tie­to pôvod­né dru­hy rýb: Leucis­cus cep­ha­lus, Ctenop­ha­ryn­go­don idel­la, Per­ca flu­via­ti­lis, Rho­de­us seri­ce­us ama­rus, Abra­mis bra­ma, Angu­il­la angu­il­la, Mic­rop­te­rus sal­mo­ides, Lepo­mis gib­bo­sus, Abra­mis björk­na, Esox lucius, Cyp­ri­nus car­pio, Albur­nus albur­nus, Chal­cal­bur­nus chal­co­ides men­to, Core­go­nus lava­re­tus, Ruti­lus ruti­lus, Scar­di­nius eryth­ropht­hal­mus, Tin­ca tin­ca, Sal­mo trut­ta lacus­tris, Hypopht­hal­micht­hys molit­rix, Silu­rus gla­nis, San­der luci­oper­ca (gv​.at) Jaze­ro využí­va­jú via­ce­ré dru­hy vtá­kov ako svo­je zimo­vis­ko (Wiki­pe­dia DE).

Wört­her­see je jed­nou z naj­po­pu­lár­nej­ších dovo­len­ko­vých des­ti­ná­cií na juhu Rakús­ka. Toto alp­ské jaze­ro v kra­ji­ne Karyn­tia pat­rí k naj­tep­lej­ším jaze­rám v tej­to oblas­ti. Je obklo­pe­né poho­rím Nock­ber­ge. Plá­že posky­tu­jú jem­ný pie­sok, náv­štev­ní­ci tú môžu špor­to­vať. Vyhľa­dá­va­né plá­va­nie, wind­sur­fing, jach­ting. V oko­lí je množ­stvo peších a cyk­lis­tic­kých trás.


The lake is 16.5 kilo­me­ters long and 1.7 kilo­me­ters wide, cove­ring an area of 19.39 km² (Wiki­pe­dia DE). In the sum­mer, it rea­ches a tem­pe­ra­tu­re of 27 °C, thanks to under­ground springs (aus​tria​.sk), and is influ­en­ced by a Medi­ter­ra­ne­an cli­ma­te (aus​tria​.sk). The sho­re­li­ne stret­ches for 42 kilo­me­ters (Gün­ter Kaindls­tor­fer). The lake has a gla­cial ori­gin, with the wes­tern part des­cen­ding to a depth of 85 meters (ces​ka​te​le​vi​ze​.cz). In Czech, the lake is kno­wn as Vrb­ské jaze­ro (Wiki­pe­dia CZ). The name is deri­ved from the vil­la­ge of Maria Wörth. In 1143, the lake was men­ti­oned as Werd­see (Wiki­pe­dia DE). It is con­nec­ted to Kla­gen­furt by a water chan­nel, whe­re excur­si­on boats sail. On the wes­tern sho­re stands Vel­den Cast­le with a har­bor. The town of Maria Wörth is loca­ted on a roc­ky penin­su­la exten­ding from the sout­hern sho­re, hou­sing the oldest Chris­tian sett­le­ment in Carint­hia with a Marian church from the 9th cen­tu­ry (Wiki­pe­dia CZ).

The­re are vari­ous opti­ons for sports and rec­re­a­ti­onal acti­vi­ties (zoznam​.sk), inc­lu­ding water sports, hiking, swim­ming, Nor­dic wal­king, sai­ling, sur­fing, golf, and cyc­ling (aus​tria​.sk). The Klan­gwel­le – Sound Wave, a water-​music laser show, is fas­ci­na­ting and is per­for­med three times a week at 10 PM on the Vel­den pro­me­na­de (zoznam​.sk). On the eas­tern sho­re, the­re is a waters­li­de that is 114 meters long. The Pyra­mi­den­ko­gel (Pyra­mid Hill) obser­va­ti­on tower is 54 meters high and stands 400 meters abo­ve the lake­’s sur­fa­ce. The Rosegg Cast­le fea­tu­res a zoo with Aus­tria­’s lar­gest gar­den laby­rinth (aus​tria​.sk). Small ports on the eas­tern sho­re, Krum­pen­dorf and Pörts­chach, are very char­ming (hory​do​ly​.cz). Near the lake is the Mini­mun­dus park with 150 minia­tu­re models of famous buil­dings (aktu​ali​ty​.sk).

The lake is home to vari­ous nati­ve fish spe­cies: Leucis­cus cep­ha­lus, Cte­nop­ha­ryn­go­don idel­la, Per­ca flu­via­ti­lis, Rho­de­us seri­ce­us ama­rus, Abra­mis bra­ma, Angu­il­la angu­il­la, Mic­rop­te­rus sal­mo­ides, Lepo­mis gib­bo­sus, Abra­mis björk­na, Esox lucius, Cyp­ri­nus car­pio, Albur­nus albur­nus, Chal­cal­bur­nus chal­co­ides men­to, Core­go­nus lava­re­tus, Ruti­lus ruti­lus, Scar­di­nius eryth­ropht­hal­mus, Tin­ca tin­ca, Sal­mo trut­ta lacus­tris, Hypopht­hal­micht­hys molit­rix, Silu­rus gla­nis, San­der luci­oper­ca (gv​.at). Seve­ral bird spe­cies use the lake as the­ir win­te­ring ground (Wiki­pe­dia DE).

Wört­her­see is one of the most popu­lar holi­day des­ti­na­ti­ons in sout­hern Aus­tria. This alpi­ne lake in the regi­on of Carint­hia is among the war­mest lakes in the area. It is sur­roun­ded by the Nock­ber­ge moun­tain range.he bea­ches offer fine sand, pro­vi­ding visi­tors with oppor­tu­ni­ties for vari­ous water sports. It is a sought-​after loca­ti­on for acti­vi­ties such as swim­ming, wind­sur­fing, and sai­ling. The sur­roun­ding area fea­tu­res nume­rous hiking and cyc­ling trails.


Der See ist 16,5 Kilo­me­ter lang und 1,7 Kilo­me­ter bre­it, mit einer Flä­che von 19,39 km² (Wiki­pe­dia DE). Im Som­mer erre­icht er dank unte­rir­dis­cher Quel­len (aus​tria​.sk) eine Tem­pe­ra­tur von 27 °C und unter­liegt einem medi­ter­ra­nen Kli­ma (aus​tria​.sk). Das Ufer ers­trec­kt sich über 42 Kilo­me­ter (Gün­ter Kaindls­tor­fer). Der See hat einen gla­zia­len Urs­prung, und der west­li­che Teil erre­icht eine Tie­fe von 85 Metern (ces​ka​te​le​vi​ze​.cz). In Tsche­chien wird der See als Vrb­ské jaze­ro bez­e­ich­net (Wiki­pe­dia CZ). Der Name lei­tet sich von der Orts­chaft Maria Wörth ab. Im Jahr 1143 wur­de der See als Werd­see erwähnt (Wiki­pe­dia DE). Er ist durch einen Was­ser­ka­nal mit Kla­gen­furt ver­bun­den, auf dem Ausf­lugs­bo­ote fah­ren. Am west­li­chen Ufer befin­det sich das Sch­loss Vel­den mit einem Hafen. Auf der fel­si­gen Hal­bin­sel am süd­li­chen Ufer liegt das Städt­chen Maria Wörth, die ältes­te christ­li­che Sied­lung in Kärn­ten mit einer Marien­kir­che aus dem 9. Jahr­hun­dert (Wiki­pe­dia CZ).

Es gibt zahl­re­i­che Mög­lich­ke­i­ten für sport­li­che Akti­vi­tä­ten (zoznam​.sk), darun­ter Was­ser­sport, Wan­dern, Sch­wim­men, Nor­dic Wal­king, Segeln, Sur­fen, Golf und Rad­fah­ren (aus​tria​.sk). Die Klan­gwel­le – Sound Wave, eine Wasser-​Musik-​Lasershow, ist fas­zi­nie­rend und wird dre­i­mal wöchen­tlich um 22 Uhr auf der Vel­de­ner Pro­me­na­de auf­ge­fü­hrt (zoznam​.sk). Am öst­li­chen Ufer befin­det sich eine 114 Meter lan­ge Was­ser­ruts­che. Der Aus­sichts­turm Pyra­mi­den­ko­gel ist 54 Meter hoch und steht 400 Meter über der Was­se­ro­berf­lä­che. Das Sch­loss Rosegg beher­bergt einen Zoo mit dem größten Gar­ten­la­by­rinth Öster­re­ichs (aus​tria​.sk). Kle­i­ne Häfen am öst­li­chen Ufer, Krum­pen­dorf und Pörts­chach, sind sehr char­mant (hory​do​ly​.cz). In der Nähe des Sees liegt der Park Mini­mun­dus mit 150 Minia­tur­mo­del­len berühm­ter Gebä­u­de (aktu​ali​ty​.sk).

Im See leben vers­chie­de­ne hei­mis­che Fis­char­ten: Leucis­cus cep­ha­lus, Cte­nop­ha­ryn­go­don idel­la, Per­ca flu­via­ti­lis, Rho­de­us seri­ce­us ama­rus, Abra­mis bra­ma, Angu­il­la angu­il­la, Mic­rop­te­rus sal­mo­ides, Lepo­mis gib­bo­sus, Abra­mis björk­na, Esox lucius, Cyp­ri­nus car­pio, Albur­nus albur­nus, Chal­cal­bur­nus chal­co­ides men­to, Core­go­nus lava­re­tus, Ruti­lus ruti­lus, Scar­di­nius eryth­ropht­hal­mus, Tin­ca tin­ca, Sal­mo trut­ta lacus­tris, Hypopht­hal­micht­hys molit­rix, Silu­rus gla­nis, San­der luci­oper­ca (gv​.at). Meh­re­re Voge­lar­ten nut­zen den See als Win­te­rqu­ar­tier (Wiki­pe­dia DE).

Der Wört­her­see ist eines der belieb­tes­ten Urlaubs­zie­le im Süden Öster­re­ichs. Die­ser alpi­ne See in Kärn­ten gehört zu den wärm­sten Seen in die­ser Regi­on. Er ist von der Nock­ber­ge Berg­ket­te umge­ben. Die Strän­de bie­ten fei­nen Sand und ermög­li­chen den Besu­chern vers­chie­de­ne Was­ser­sport­mög­lich­ke­i­ten. Es ist ein bege­hr­ter Ort für Akti­vi­tä­ten wie Sch­wim­men, Wind­sur­fen und Segeln. In der Umge­bung gibt es zahl­re­i­che Wander- und Radwege.


Odka­zy

2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Slovenská krajina, Tatry

Tatranská Polianka

Hits: 2494

Tatrans­ká Polian­ka leží medzi Novou Polian­kouSmo­kov­ca­mi. Nachá­dza na juž­nej stra­ne Vyso­kých Tatier. Ponú­ka nád­her­né výhľa­dy na kra­ji­nu. Je výbor­ným výcho­dis­ko­vým bodom pre turis­tov a lyžia­rov, kto­rí sa chcú vydať do Vyso­kých Tatier. Napr. na Sliez­sky dom, Rysy, Hre­bie­nok. Okrem turis­ti­ky sa tu mož­no vyžiť aj cyk­lo­tu­ris­ti­kou, well­nes­som, gas­tro­nó­mi­ou. Leží v nad­mor­skej výš­ke 1005 m. Neďa­le­ko od nej sa nachá­dza Žltá ste­na, význam­ná arche­olo­gic­ký­mi nález­mi sved­čia­ci­mi o osíd­le­ní spred 2 tisíc rokov. Tatrans­ká Polian­ka je veľ­mi dob­rou výcho­dis­ko­vou základ­ňou pre turis­ti­ku do Velic­kej doli­ny. Vznik­la v roku 1884, keď Wesz­ter, Nitsch a Guhr s Veľ­ké­ho Slav­ko­va posta­vi­li poľov­níc­ku cha­tu a neskôr tri turis­tic­ké hote­ly. V roku 1902 Michal Guhr posta­vil sana­tó­rium na lie­če­nie tuber­ku­ló­zy a astmy. Guhr bol nad­še­ným pro­pa­gá­to­rom lyžo­va­nia a v roku 1911 uspo­ria­dal v Tatrans­kej Polian­ke vôbec prvé zjaz­dár­ske lyžiar­ske pre­te­ky vo Vyso­kých Tat­rách. Nad osa­dou v roku 1912 vybu­do­val lyžiar­sky mos­tík, neskôr tu vysta­va­li aj bobo­vú drá­hu (vyso​ke​-tat​ry​.info).


Tatrans­ká Polian­ka is situ­ated bet­we­en Nová Polian­ka and Smo­ko­vec, on the sout­hern side of the High Tatras. It offers stun­ning vie­ws of the lands­ca­pe and ser­ves as an excel­lent star­ting point for hikers and skiers hea­ding into the High Tatras, such as Sliez­sky dom, Rysy, and Hre­bie­nok. In addi­ti­on to hiking, visi­tors can also enjoy acti­vi­ties like cyc­ling, well­ness ser­vi­ces, and gas­tro­no­my. The vil­la­ge is loca­ted at an alti­tu­de of 1005 meters. Near­by, you­’ll find Žltá ste­na, kno­wn for sig­ni­fi­cant archa­e­olo­gi­cal fin­dings dating back 2,000 years, pro­vi­ding evi­den­ce of ear­ly sett­le­ments. Tatrans­ká Polian­ka is an ide­al base for hiking into Velic­ká doli­na. Estab­lis­hed in 1884, it ori­gi­na­ted when Wesz­ter, Nitsch, Guhr, and Veľ­ký Slav­kov built a hun­ting lod­ge and later three tou­rist hotels. In 1902, Michal Guhr erec­ted a sana­to­rium for tre­a­ting tuber­cu­lo­sis and asth­ma. Guhr was an ent­hu­sias­tic pro­mo­ter of ski­ing and orga­ni­zed the first down­hill ski­ing com­pe­ti­ti­on in the High Tatras in Tatrans­ká Polian­ka in 1911. Abo­ve the sett­le­ment in 1912, a ski­ing brid­ge was cons­truc­ted, and later, a bobs­le­igh track was built (vyso​ke​-tat​ry​.info).


Tatrans­ká Polian­ka leży między Novou Polian­kou a Smo­kov­ca­mi, po połud­ni­owej stro­nie Wyso­kich Tatr. Ofe­ru­je prze­pi­ęk­ne wido­ki na kra­job­raz i sta­no­wi dosko­na­łe miejs­ce wyjścia dla turys­tów i nar­ciar­zy, któr­zy chcą udać się w Wyso­kie Tat­ry, na przy­kład do Sliez­sky dom, Rysy czy Hre­bie­nok. Oprócz turys­ty­ki, miejs­ce to ofe­ru­je również możli­wo­ść upra­wia­nia kolarst­wa, kor­zys­ta­nia z usług well­ness i degus­tac­ji lokal­nej kuch­ni. Poło­żo­na jest na wyso­ko­ści 1005 m n.p.m. W pobli­żu znaj­du­je się Žltá ste­na, obszar zna­ny ze znac­zących zna­le­zisk arche­olo­gicz­nych świadc­zących o osad­nict­wie spr­zed 2000 lat. Tatrans­ká Polian­ka to dosko­na­ła baza wypa­do­wa dla turys­ty­ki w Doli­nie Velic­kiej. Pows­ta­ła w 1884 roku, gdy Wesz­ter, Nitsch i Guhr z Veľ­ké­ho Slav­ko­va wybu­do­wa­li myśli­ws­ką cha­tę, a później trzy hote­le turys­tycz­ne. W 1902 roku Michal Guhr zbu­do­wał sana­to­rium lec­zące gru­źli­cę i astmę. Guhr był entuz­jas­tycz­nym pro­pa­ga­to­rem nar­ciarst­wa i w 1911 roku zor­ga­ni­zo­wał w Tatrans­kiej Polian­ce pier­ws­ze zjaz­do­we zawo­dy nar­ciar­skie w Wyso­kich Tat­rach. Powy­żej osa­dy w 1912 roku zbu­do­wa­no most nar­ciar­ski, a później także tor sanecz­ko­wy (vyso​ke​-tat​ry​.info).


Odka­zy

2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Slovenská krajina, Tatry

Tri studničky

Hits: 1688

Tri stud­nič­ky sa nachá­dza­jú vo Vyso­kých Tat­rách medzi Pod­ban­ským Štr­b­ským ple­som, sever­ne od obce Važec (Peter Kac­lík). Je to turis­tic­ké ráz­ces­tie, leží pri Ces­te slo­bo­dy v nad­mor­skej výš­ke 1 141 met­rov nad morom. Je jed­ným z výcho­dis­ko­vých bodov pre výstup na Kri­váň (tat​ra​mi​.sk). Star­šie slo­ven­ské pra­me­ne ho ozna­ču­jú aj náz­vom Tri Stud­ne. Nachá­dza­la sa tu sta­rá lesov­ňa TANA­Pu. V roku 1806 malo arci­knie­ža Jozef Habs­burg vystú­piť na Kri­váň. Pri tej­to prí­le­ži­tos­ti lip­tov­skoh­rá­doc­ká les­ná sprá­va posta­vi­la neveľ­ký prí­stre­šok, kto­rý spo­ra­dic­ky slú­žil aj turis­tom. V roku 1907 bola vybu­do­va­ná horá­reň, kto­rú neskôr nazva­li Tri Stud­nič­ky (kam​na​ho​ry​.sk).


Tri Stud­nič­ky is loca­ted in the High Tatras bet­we­en Pod­ban­ské and Štr­b­ské Ple­so, north of the vil­la­ge Važec (Peter Kac­lík). It is a tou­rist junc­ti­on situ­ated along the Road of Fre­e­dom at an alti­tu­de of 1,141 meters abo­ve sea level. It ser­ves as one of the star­ting points for the ascent to Kri­váň (tat​ra​mi​.sk). Older Slo­vak sour­ces also refer to it as Tri Stud­ne. The­re used to be an old forest lod­ge of TANAP here. In 1806, Arch­du­ke Joseph Habs­burg was sup­po­sed to climb Kri­váň, and on this occa­si­on, the Lip­tov­ský Hrá­dok forest admi­ni­stra­ti­on built a small shel­ter, which spo­ra­di­cal­ly ser­ved tou­rists as well. In 1907, a moun­tain hut was built, later named Tri Stud­nič­ky (kam​na​ho​ry​.sk).


Odka­zy