Rakúsko, Krajina, Zahraničie, Fotografie

Markthof

skala
Hits: 2037

Markthof leží neďaleko od hraníc zo Slovenskom, oproti Devínskej Kobyle, resp. mestskej časti Bratislavy – Devínu, na brehu .

Do roku 1906 bolo pomenovanie Hof an der March. Markthof je osadou obce Engelhartstetten. Na úplnom východe Marchfeldu pri ústí Moravy do Dunaja. Prvá písomná zmienka je z roku 1273. V roku 1822 bolo v obci 58 (Wikipedia). Jeho pôvod zrejme súvisí s kráľovským majetkom Disinfurth, ktorý cisár Henrich IV. spolu s právom prepravy cez Moravu daroval 6. marca 1067 biskupovi Altmannovi z Passau. Tento názov obce však neskôr zmizol, možno kvôli povodniam, ktoré obec zničili. Najstaršie písomné zmienky o obci s názvom de Hoven pochádzajú z 12. storočia. Po celé stáročia trpela osada povodňami Moravy a Dunaja. V roku 1774 zničila ľadová povodeň most cez Moravu. V roku 1880 zničila povodeň v dôsledku ľadovej povodne most znova. Následne nebol už viac postavený. Spojenie medzi Hofom a Devínskou Novou Vsou prevzala kompa. Ťažké záplavy postihli túto oblasť vo februári 1876, v septembri 1890, v júni 1892, na 1895, v rokoch 1896 a 1897. Žiadosť obce o presídlenie bola cisárom Františkom Jozefom zamietnutá. Nariadil však predĺženie ochrannej hrádze na Dunaji až po Hof an der March. V roku 1882 začala aj výstavba ochrannej hrádze (gedaechtnisdeslandes.at). 

V roku 1938 tu pôsobil mäsiar, dvaja hostinskí, dvaja obchodníci so zmiešaným tovarom, mliečne družstvo, kováč, dvaja obuvníci a viacero poľnohospodárov. Do Devínskej Novej Vsi viedol cez Moravu most, ktorý bol okrem pilierov demontovaný počas studenej . Nachádza sa tu farský kostol Markthof, kostol svätého Juraja, kaplnka na ochrannej hrádzi – kaplnka svätého Floriána, socha svätého Jána Nepomuckého z roku 1722 (Wikipedia).

Dňa 22. decembra 1971 sa konalo posledné zasadnutie obecného zastupiteľstva. Od 1. januára 1972 patrí Markthof k obci Engelhartstetten. V roku 2010 sa rozhodlo o výstavbe cyklistického a pešieho mosta cez Moravu. Spája cyklotrasu Železná opona resp. cyklotrasu Kamp-Thaya-March a cyklotrasu Marchfeldkanal s cyklotrasou . Po počiatočných problémoch s nájdením názvu sa nakoniec dohodlo na názve „Cyklistický most slobody“ (slovensky „Cyklomost slobody“). Názov má pripomínať železnú oponu a ľudí, ktorí pri pokuse prekročiť Moravu do slobodného západu prišli o život (gedaechtnisdeslandes.at).

Markthof lies near the border with Slovakia, opposite , which is a part of the district , on the bank of the Morava River.

Until 1906, the village was named Hof an der March. Markthof is a settlement of the municipality of Engelhartstetten. It is located at the very eastern end of Marchfeld, where the Morava River flows into the Danube. The first written mention of the village dates back to 1273. In 1822, the village had 58 houses (Wikipedia). Its origin is probably related to the royal estate Disinfurth, which Emperor Henry IV, along with the right to ferry across the Morava, granted to Bishop Altmann of Passau on March 6, 1067. However, this name later disappeared, possibly due to floods that destroyed the village. The oldest written records of the village under the name de Hoven date back to the 12th century. For centuries, the settlement suffered from floods of the Morava and Danube rivers. In 1774, an ice flood destroyed the bridge over the Morava. In 1880, a flood again destroyed the bridge due to an ice flood. Subsequently, it was not rebuilt. The connection between Hof and Devínska Nová Ves was taken over by a ferry. Severe floods hit this area in February 1876, September 1890, June 1892, spring 1895, and in 1896 and 1897. A request by the village for relocation was denied by Emperor Franz Joseph. However, he ordered the extension of the Danube protection dam up to Hof an der March. In 1882, the construction of the Marchfeld protection dam also began (gedaechtnisdeslandes.at).

In 1938, there was a butcher, two innkeepers, two general store owners, a dairy cooperative, a blacksmith, two shoemakers, and several farmers operating in the village. A bridge over the Morava River led to Devínska Nová Ves, which, except for the pillars, was dismantled during the Cold War. The village features the parish church of Markthof, the church of Saint George, the chapel on the protection dam – the chapel of Saint Florian, a statue of Saint John of Nepomuk from 1722 (Wikipedia).

On December 22, 1971, the last meeting of the municipal council took place. Since January 1, 1972, Markthof has been part of the municipality of Engelhartstetten. In 2010, it was decided to build a pedestrian and cyclist bridge over the Morava River. It connects the Iron Curtain Trail and the Kamp-Thaya-March Trail with the Marchfeldkanal Trail and the Danube Trail. After initial difficulties in finding a name, it was finally agreed to name it the „Freedom Cycle Bridge“ (Slovak „Cyklomost slobody“). The name is intended to recall the Iron Curtain and the people who lost their lives trying to cross the Morava River to reach the free West (gedaechtnisdeslandes.at).

Markthof liegt in der Nähe der Grenze zur Slowakei, gegenüber von Devínska Kobyla, einem Teil des Bratislava-Stadtteils Devín, am Ufer der March.

Bis 1906 hieß das Dorf Hof an der March. Markthof ist eine Ortschaft der Gemeinde Engelhartstetten. Es liegt am äußersten östlichen Ende des Marchfeldes, wo die March in die Donau mündet. Die erste schriftliche Erwähnung des Dorfes stammt aus dem Jahr 1273. Im Jahr 1822 hatte das Dorf 58 Häuser (Wikipedia). Sein Ursprung hängt wahrscheinlich mit dem Königsgut Disinfurth zusammen, das Kaiser Heinrich IV. am 6. März 1067 zusammen mit dem Recht auf Überfuhr über die March dem Bischof Altmann von Passau schenkte. Dieser Name verschwand jedoch später, möglicherweise aufgrund von Überschwemmungen, die das Dorf zerstörten. Die ältesten schriftlichen Aufzeichnungen über das Dorf unter dem Namen de Hoven stammen aus dem 12. Jahrhundert. Jahrhunderte lang litt die Siedlung unter den Überschwemmungen von March und Donau. Im Jahr 1774 zerstörte eine Eisflut die Brücke über die March. Im Jahr 1880 zerstörte eine Überschwemmung die Brücke erneut aufgrund einer Eisflut. Anschließend wurde sie nicht wieder aufgebaut. Die Verbindung zwischen Hof und Devínska Nová Ves übernahm eine Fähre. Schwere Überschwemmungen trafen dieses Gebiet im Februar 1876, im September 1890, im Juni 1892, im Frühjahr 1895 sowie in den Jahren 1896 und 1897. Ein Antrag der Gemeinde auf Umsiedlung wurde von Kaiser Franz Joseph abgelehnt. Er ordnete jedoch die Verlängerung des Donau-Schutzdamms bis nach Hof an der March an. Im Jahr 1882 begann auch der Bau des Marchfeldschutzdamms (gedaechtnisdeslandes.at).

Im Jahr 1938 gab es in der Ortschaft einen Fleischer, zwei Gastwirte, zwei Gemischtwarenhändler, eine Milchgenossenschaft, einen Schmied, zwei Schuhmacher und mehrere Landwirte. Eine Brücke über die March führte nach Devínska Nová Ves, die bis auf die Pfeiler während des Kalten Krieges abgebaut wurde. Im Dorf gibt es die Pfarrkirche von Markthof, die Kirche des Heiligen Georg, die Kapelle am Schutzdamm – die Kapelle des Heiligen Florian, eine Statue des Heiligen Johannes von Nepomuk aus dem Jahr 1722 (Wikipedia).

Am 22. Dezember 1971 fand die letzte Gemeinderatssitzung statt. Seit dem 1. Januar 1972 gehört Markthof zur Gemeinde Engelhartstetten. Im Jahr 2010 wurde beschlossen, eine Fußgänger- und Fahrradbrücke über die March zu errichten. Sie verbindet den Iron Curtain Trail und den Kamp-Thaya-March Trail mit dem Marchfeldkanal Trail und dem Donauradweg. Nach anfänglichen Schwierigkeiten bei der Namensfindung einigte man sich schließlich auf den Namen „Fahrradbrücke der Freiheit“ (slowakisch „Cyklomost slobody“). Der Name soll an den Eisernen Vorhang und an die Menschen erinnern, die beim Versuch, über die March in den freien Westen zu gelangen, ihr Leben verloren haben (gedaechtnisdeslandes.at).

Dokumenty o živočíchoch, Príroda, Živočíchy, Dokumenty, Slovenské dokumenty, Dokumenty z prírody, Hornonitrianske dokumenty, Vtáky, Organizmy, Fotografie

Sokoliari Aquila na Bojnickom zámku

skala
Hits: 2651

Sokoliari z klubu Aquila majú dlhodobú spoluprácu s Bojnickým zámkom, kde pravidelne predvádzajú svoje s dravými vtákmi, najmä so sokolmi. Aquila je sokoliarsky klub so sídlom v Slovenskom Grobe. V rámci predstavení na Bojnickom zámku môžu návštevníci vidieť sokoliarov v tradičných kostýmoch, ktorí ukazujú, ako vykonávajú rôzne úkony. Okrem toho sokoliari približujú históriu sokoliarstva a dôležitosť ochrany dravých vtákov. Tieto ukážky poskytujú zábavu a osvetu pre návštevníkov, ale tiež prispievajú k ochrane a zachovaniu slovenskej sokoliarskej .

Falconers from the Aquila club have established a long-term collaboration with Bojnice Castle, where they regularly showcase their artistry with birds of prey, particularly falcons. Aquila is a falconry club based in Slovenský Grob. During the performances at Bojnice Castle, visitors have the opportunity to observe falconers in traditional costumes, demonstrating how raptors execute various maneuvers. Additionally, the falconers provide insights into the history of falconry and the importance of protecting birds of prey. These demonstrations offer both entertainment and education for visitors while contributing to the conservation and preservation of the Slovak falconry tradition.

Piešťanské reportáže, Reportáže, Reportáže zo Slovenska, Fotografie, Fotografické reportáže

Park Foto Piešťany

skala
Hits: 8305

Park Foto 2013 – tento rok nám navarili guľáš priamo v parku hostia

Park Photo 2013 – this year, guests cooked goulash for us right in the park.

Park Foto 2011

Park Foto 2009 – najpríjemnejšie stretnutie amatérskych fotografov na Slovensku

V tretiu septembrovú sobotu sa konal už 4. ročník fotografií v plenéri, ktorú organizuje Piešťanský fotoklub v mestskom parku. Park Foto bolo minulý rok ocenené primátorom mesta – Kultúrny počin roku 2008, ako významná a už tradičná akcia, ktorá úspešne zviditeľňuje Piešťany. Vystavovalo 68 autorov, na ktorých bolo zvedavých približne 1500 návštevníkov, ktorí hodnotili pripnutím štipca. V kategórii do 18 rokov zvíťazili dve mladé dámy: Anna Kopponová a Simona Hanková z Piešťan. Medzi dospelými bolo takéto poradie: 1. Roman Tibenský z Piešťan, 2. Daniel Bašo z Galanty, 3. Milan Maronek z Trnavy. Tento rok Piešťanský fotoklub zaviedol okrem tradičného hodnotenia jednotlivých fotografií štipcami aj hodnotenie porotou, ktorú tvorili členovia Asociácie profesionálnych fotografov SR. Peter Bagi ocenil Annu Kopponovú z Piešťan, Ivan Čaniga Magdu Vrábelovu z Galanty, Vrabko Máriusa Sordela z Nových Zámkov a Anna Struhárová Romana Bučka z Piešťan. Všetci traja spoločne ocenili za fotografiu „Kolotoč“ Noru Lukačovičovú z Piešťan. Park Foto sa dočkal úspešného pokračovania, všetko sa dialo v príjemnej atmosfére, prialo tentokrát aj počasie. Vyhodnotenie prebehlo v peknom a dôstojnom prostredí neďalekého Kursalonu, po ktorom nasledovalo posedenie. To, že do chrumkava upečené prasiatko na záver putovalo do úst vystavovateľov, bolo vynikajúcou bodkou za skvelou sobotou. 

V roku 2009 som sa na Park Foto pripravil oveľa lepšie ako rok predtým. Bolo to aj tým, že som vedel, čo ma čaká. Prišlo nás autorov dva krát toľko, čo je pozitívum. Park Foto bolo pre mňa krajšie aj preto, že už som tu mal známych iných autorov. Večná škoda, že v tom istom termíne prebiehal v Bratislave Fotomaratón. Pripravil som si dve série fotografií. Získal som dojem, že krajinky sa veľmi páčili vlastne všetkým. Séria rýb bola pre mnohých neprijateľná, iným sa páčila. Zrejme zavážilo, že na mnohých pôsobili asi studeno, predpokladám že aj predstava čohosi z mnohých odradila. Bol to môj pokus, ktorý nebudem zrejme opakovať. Zo svojimi fotografiami som však bol spokojný. Z vystavených fotografií sa mi veľmi páčil od Richarda Heska a vôbec najviac a suverénne, fotografie Rasťa Čambala. Je to trochu zvláštne, pretože do 19.9.2009 sa mi tvorba Rasťa Čambala skôr nepáčila. Našiel som si v nej len zopár fotografií, ktoré sa mi páčili. Treba samozrejme priznať, že som videl dovtedy možno 20 – 30 snímkov.

Jeden veľmi negatívny podnet ale mám. Kopec ľudí prechádzalo okolo fotografií ledabolo. Verím tomu, že veľa z nich bolo takých, ktorí si proste na to nevyhradili . Čo mi však udieralo do očí bolo, že málo ľudí si čítalo názvy fotografií, a už vôbec neboli na tieto názvy adekvátne reakcie. Mrzí ma veľmi, že už skoro ani sa nevedia poriadne prejaviť. Zaregistroval som asi štyri adekvátne reakcie na prečítaný názov snímku. Samozrejme nestál som celý čas pri svojich fotkách. Medzi nimi bola aj negatívna reakcia. Teší ma určite viac negatívna reakcia ako žiadna reakcia. Narážam predovšetkým na názvy rýb, pretože je to predsa iná abstrakcia ako pri krajinkách – veď posúďte sami podľa fotiek dole. Veľa som o tom premýšľal. Všimol som si, že návštevníci, ktorí prichádzali z kvetinového sprievodu – inej akcie, sa prejavovali oveľa viac. Asi ich rozprúdil , možno spev, alegorické vozy, kvetiny, mažoretky.

Park Photo 2009 – the most enjoyable meeting of amateur photographers in Slovakia.

On the third Saturday of September, the 4th edition of the open-air photo exhibition took place, organized by the Piešťany Photo Club in the municipal park. Park Photo was awarded the Cultural Act of the Year 2008 by the mayor of Piešťany, recognizing it as a significant and traditional event that successfully highlights the city. The exhibition featured 68 authors, attracting approximately 1500 visitors who evaluated the photos by attaching clothespins. In the under 18 category, two young ladies, Anna Kopponová and Simona Hanková from Piešťany, emerged victorious. Among adults, the rankings were as follows: 1. Roman Tibenský from Piešťany, 2. Daniel Bašo from Galanta, 3. Milan Maronek from Trnava. This year, the Piešťany Photo Club introduced, in addition to the traditional evaluation using clothespins, jury evaluation composed of members of the Association of Professional Photographers of the Slovak Republic. Peter Bagi awarded Anna Kopponová from Piešťany, Ivan Čaniga awarded Magda Vrábelová from Galanta, Martin Vrabko awarded Márius Sordel from Nové , and Anna Struhárová awarded Roman Buček from Piešťany. All three together awarded Nora Lukačovičová from Piešťany for the photograph „Merry-Go-Round.“ Park Photo saw a successful continuation, everything happened in a pleasant atmosphere, and the weather was favorable. The evaluation took place in the beautiful and dignified setting of the nearby Kursalon, followed by socializing. The fact that a crispy-roasted piglet was enjoyed by the exhibitors at the end was an excellent conclusion to a great Saturday.

In 2009, I prepared for Park Photo much better than the previous year. It was also because I knew what to expect. Twice as many authors came as positive. Park Photo was more beautiful for me also because I already knew other authors here. It’s a pity that the Photo Marathon took place in at the same time. I prepared two series of photos. I got the impression that landscapes were liked by almost everyone. The series of fish was unacceptable for many but liked by others. Probably the fact that many found them somewhat cold, I assume that the idea of something from the water discouraged many. It was my attempt, which I probably won’t repeat. However, I was satisfied with my photos. Among the exhibited photos, I really liked Beckov by Richard Hesko, and by far the most, the photos by Rasťo Čambal. It’s a bit strange because until September 19, 2009, I didn’t really like Rasťo Čambal’s work. I found only a few photos that I liked. Of course, it must be admitted that I had probably seen only 20-30 pictures until then.

However, I have one very negative aspect. A lot of people walked past the photos carelessly. I believe that many of them simply didn’t take the time for it. What struck me, however, was that few people read the names of the photos, and the reactions to these names were not adequate at all. I’m very sorry that almost even children can’t express themselves properly. I registered about four adequate reactions to the read name of the shot. Of course, I wasn’t standing by my photos all the time. Among them was also a negative reaction. I am definitely more pleased with a negative reaction than no reaction at all. I am referring primarily to the names of the fish because it is a different abstraction than with landscapes – judge for yourself according to the photos below. I thought a lot about it. I noticed that visitors who came from the flower parade – another event, expressed themselves much more. Perhaps they were stirred up by dance, perhaps singing, allegorical floats, flowers, majorettes.

Rok 2008

20.9.2008 sa v príjemnom prostredí pod pagaštanmi mestského parku uskutočnila už po tretí rok výstava Park Foto. Organizátor ho nazval Park Foto Piešťany 2008, festival  kreatívnej fotografie – výstava fotografií v plenéri. Počasie pravdepodobne „objednal“ a veľmi dobre zaplatil niekto tajomný, ale určite mocný, pretože pršalo asi všade na celom Slovensku, ale v parku v Piešťanoch nie. V tento chladný sobotný deň padli na mňa len tri kvapky. Objektívne treba uznať, že miestami trošku mrholilo, ale keďže sme nad sebou mali veľké pagaštany konské a iné takmer v zápoji, tak naše fotky aj my sme zostali suchí. Organizátor myslel aj na naše nižšie pudy, pripravil čaj aj rum. Miešanie bolo dovolené v akomkoľvek pomere :-). Rum bol len jeden, aj to len litrový ;-). Ak náhodou závidíte, tak nie je veľmi čo, pretože vzduchu, vlhkosť a rýchlosť vetra priam nútili trochu rozšíriť cievy. 20.9 bol aj dátumom slávnostného ukončenia kúpeľnej sezóny. Cez mesto šiel sprievod, kvetinové korzo, načančané boli alegorické vozy. Zhruba okolo 15:30 okolo nás prešli uzimené mažoretky v krátky sukničkách, ktoré mali skôr utekať, ako len pomaly chodiť :-(.

Na výstave fotografií sa zúčastnilo 38 tvorcov. Napriek nepríjemnému počasiu si fotografie prezrelo možno 700-900 ľudí. Pre mňa samotného malo veľký význam, že som sa prezentoval doma (mimochodom po prvý krát) pred ľuďmi, ako aj pred fotografmi. Na ľudí moje fotky spravili podľa slov, ktoré som mal možnosť počuť, dojem. Vzhľadom na to, že na viacerých snímkach som mal Piešťany, tak veľa ľudí skúmalo, čo je to na fotografiách. Niektoré zábery som fotil na miestach, na ktoré sa bežne človek bez snahy nedostane, takže pôsobili trochu exoticky. Bolo pre mňa zvláštne zistiť, že ľuďom často chýba geometrická a priestorová predstavivosť. Iný je pohľad na územie z lietadla, na mape a iný je pohľad človeka a trošku iný je pohľad fotografa. Asi to bude znieť trochu čudne, ale návštevníkov prekvapovalo to, čo poznajú. Uhol pohľadu bol pre nich nepoznaný, pravdaže nie pre všetkých.

Tešilo ma aj iné hodnotenie, ktoré sa párkrát opakovalo a síce že moje fotografie „boli ako živé„. Pre spresnenie – fotografie, ktoré som mal na tejto výstave nepovažujem za úžasné a motívy na nich už vôbec nepovažujem za nejaké umelecky veľmi hodnotné alebo originálne. Jednu jedinú fotku z nich považujem za fotkovatejšiu :-) a tej som napokon dal aj svoje štipce. Hodnotenie prebiehalo pomocou štipcov – orazených kolkov na bielizeň. Najprv hodnotili návštevníci podujatia, potom hodnotili samotní vystavujúci pomocou kolkov, ktoré sami inkasovali. Nebudem ďakovať za prejavenú priazeň, veď nejde o čosi za odmenu, ani o prácu naviac, ale poviem, že ma tá priazeň teší a budem sa aj naďalej snažiť fotiť lepšie a lepšie. Ďakujem ale organizátorom za možnosť sa prezentovať a stráviť príjemne a užitočne čas.

Po skončení výstavy nám Dušan Beláň (dufi) predstavil photobox.sk a fotografie zo , ktorú spáchal na začiatku júla práve photobox.sk. Fotografie boli až do 19.9 na Pribinovej 115 vďaka vtedajšiemu EVEREST FOTO, neskôr boli v Piešťanoch v Kursalone. Potom nasledovalo vyhlásenie víťazov v príjemnom prostredí plnom fotiek. Po vyhodnotení som sa ja viac spoznal s vystavujúcimi, najmä s členmi fotoklubu z Piešťan. Pripili sme si na Dušanove zdravie (vraj sme nemuseli – zrejme je ako repa ;-) ) a potom sme sa pustili do pečeného prasiatka. Rozprávalo sa ešte dlho, ja sám som pobudol asi do 20:30, čiže snáď dve hodiny. Prebrali sme mierne aj organizátorské a ľudské problémy a keďže sa sám podieľam na akvaristickom „hnutí“ v podobnej polohe, tak sme skonštatovali, že je to rovnaké a sranda to určite nie je.

Počas toho, ako som celý deň bol vo výstavnom priestore, tak som postretal kopu známych a reč bola samozrejme aj o fotografiách. Predovšetkým na konci mi pomáhal kamarát Leo, ktorý sa neskôr ocitol aj na vyhodnotení. Videl atmosféru, ktorá tam vládla a sám sa vyjadril prekvapene. Nečakal, že tento sychravý deň napokon vypáli tak pekne.

Year 2008

On September 20, 2008, in the pleasant surroundings under the chestnuts of the municipal park, the third edition of the Park Photo exhibition took place. The event organizer named it Park Photo Piešťany 2008, a festival of creative photography – an open-air photo exhibition. Someone mysterious, but certainly powerful, probably „ordered“ the weather, and someone paid for it very well because it was raining almost everywhere in Slovakia, but not in the park in Piešťany. On this chilly Saturday, only three drops fell on me. Objectively, it must be acknowledged that it drizzled a bit in some places, but since we had large horse chestnut and other trees almost as an umbrella above us, our photos and we remained dry. The organizer also thought of our lower instincts, prepared tea and rum. Mixing was allowed in any ratio :-). There was only one liter of rum, though ;-). If you happen to envy, there’s not much to envy because the air temperature, humidity, and wind speed almost forced us to expand our veins a bit. September 20 also marked the ceremonial end of the bathing season. A procession, a floral parade, allegorical floats, passed through the city. Around 3:30 pm, frozen majorettes in short skirts passed by us, who seemed to be running rather than walking :-(.

38 creators participated in the photo exhibition. Despite the unpleasant weather, maybe 700-900 people viewed the photos. It was significant for me personally that I presented myself at home (by the way, for the first time) in front of people as well as photographers. According to the words I heard, my photos made an impression on people. Since I had Piešťany in several shots, many people examined what was in the photos. I took some shots in places that a person wouldn’t normally reach without effort, so they looked a bit exotic. It was strange for me to find out that people often lack geometric and spatial imagination. The view of the area from an airplane, on a map, is different from a person’s view, and a photographer’s view is a bit different. It might sound a bit strange, but visitors were surprised by what they knew. The angle of view was unknown to them, of course, not to everyone.

I was also pleased with another assessment that repeated a few times, namely that my photos „were like alive.“ To clarify, I do not consider the photos I had at this exhibition as amazing, and the motifs on them are not considered artistically very valuable or original at all. I consider one single photo from them as more photographable :-) and I finally gave my clothespins to it. The evaluation took place using clothespins – pegs attached to clotheslines. First, visitors to the event evaluated, then the exhibitors themselves evaluated using clothespins they collected. I won’t thank for the favor shown because it’s not about something for a reward or extra work, but I’ll say that I’m happy about the favor, and I’ll continue to try to take better and better photos. But I thank the organizers for the opportunity to present myself and spend time pleasantly and usefully.

After the exhibition, Dušan Beláň (dufi) introduced us to photobox.sk and the photos from the competition he had committed in early July on photobox.sk itself. The photos were on Pribinova 115 thanks to the then EVEREST FOTO until September 19, later in Piešťany at Kursalon. Then the announcement of the winners followed in a pleasant environment full of photos. After the evaluation, I got to know the exhibitors more, especially the members of the photo club from Piešťany. We toasted to Dušan’s health (apparently, we didn’t have to – presumably, he’s as fit as a fiddle ;-) ), and then we tackled the roasted piglet. We talked for a long time, I myself stayed until about 8:30 pm, so perhaps two hours. We also discussed organizational and human problems mildly, and since I myself am involved in the aquarium „movement“ in a similar position, we noted that it’s the same, and it’s certainly not fun.

During the whole day, as I was in the exhibition space, I met a lot of acquaintances, and the conversation was, of course, about photographs. Especially at the end, my friend Leo helped me, who later found himself at the evaluation as well. He saw the atmosphere that prevailed there and expressed himself surprised. He didn’t expect that this chilly day would turn out so nicely in the end.

, ,

Gemer, Krajina, Slovensko, Fotografie

Úhorná

skala
Hits: 2620

Obec vznikla na základe valaského práva (uhorna.sk), v južnej časti Volovských vrchov vo výške 713 metrov nad morom (Wikipedia). Historické názvy : Ohary, Ohor, Uhorna, Dénes (spisskanovaves.eu). Obyvatelia sa živili chovom oviec, pálením dreveného uhlia, povozníctvom, prácou v lese a v baniach a tkáčstvom (uhorna.sk). Prvá písomná zmienka je z roku 1383 (uhorna.sk). V obci sa zachovalo množstvo starých zrubových s konca 19. storočia a zo začiatku 20. storočia (keturist.sk). V 19. storočí ťažké životné podmienky a kríza baní v Smolníku podnietili vysťahovanie sa časti miestnych občanov do iných priemyselných obcí Spiša. V roku 1828 mala obec 75 domov a 552 obyvateľov (spisskanovaves.eu). Nad obcou sa nachádza Kaplnka Snežnej Panny Márie, kde sa každoročne 5. augusta koná púť. Pri kaplnke vyteká prameň , ktorý je považovaný veriacimi za liečivý.  Pod obcou je vodná nádrž Úhorná, ktoré bolo vystavané za účelom zásobovania vodou baní v susednej obci Smolník (Wikipedia). Nádrž nesie názov Jazero mieru, bola postavená v roku 1768, používala sa aj na pohon čerpadiel pod Spitzenbergom, kam sa z kanála privádzala potrubím dlhým osem kilometrov (retep.sk). Dnes sa Úhorná stáva chalupárskou obcou, najmä počas víkendov a školských prázdnin. Na hrádzu sa chodia v lete kúpať (keturist.sk). Dnes tu žije na ploche 8.83 km2 140 obyvateľov (uhorna.sk)

The village was established based on Wallachian law (uhorna.sk) in the southern part of the Volovské Vrchy at an altitude of 713 meters above sea level (Wikipedia). Historical names of the village include Ohary, Ohor, Uhorna, Dénes (spisskanovaves.eu). The residents were engaged in sheep farming, wood charcoal burning, carting, forestry, mining, and weaving (uhorna.sk). The first written mention dates back to 1383 (uhorna.sk). The village preserves many old log houses from the late 19th and early 20th centuries (keturist.sk). In the 19th century, difficult living conditions and the crisis of mines in Smolník prompted some locals to migrate to other industrial towns in . In 1828, the village had 75 houses and 552 inhabitants (spisskanovaves.eu). Above the village is the Chapel of Our Lady of the Snows, where an annual pilgrimage takes place on August 5th. A spring of water, considered by believers to be healing, flows near the chapel. Below the village is the Úhorná reservoir, built to supply water to the mines in the neighboring village of Smolník (Wikipedia). The reservoir is named „Jazero mieru“ (Lake of Peace) and was built in 1768; it was also used to power pumps under Spitzenberg, where water was brought through an eight-kilometer-long pipeline (retep.sk). Today, Úhorná becomes a cottage village, especially during weekends and school holidays. People come to swim on the dam in the summer (keturist.sk). Currently, 140 inhabitants live on an area of 8.83 km2 (uhorna.sk).

A falu valakói jog alapján alakult ki (uhorna.sk) a Volovské Vrchy déli részén, tengerszint feletti 713 méteres magasságban (Wikipedia). A falu történelmi nevei közé tartozik az Ohary, Ohor, Uhorna, Dénes (spisskanovaves.eu). A lakosok juhászattal, favágással, szénkészítéssel, szállítással, erdészkedéssel, bányászattal és szövési munkával foglalkoztak (uhorna.sk). Az első írásos említés 1383-ra datálódik (uhorna.sk). A falu számos régi gerendaházat őriz a 19. század végéről és a 20. század elejéről (keturist.sk). A 19. században a nehezen élhető körülmények és a Smolník-i bányák válsága miatt néhány helybeli Spiš más ipari városaiba költözött. 1828-ban a faluban 75 ház és 552 lakos volt (spisskanovaves.eu). A falu felett található a Hóleány-kápolna, ahol minden év augusztus 5-én tartanak búcsút. A kápolna mellett egy forrás található, amit a hívők gyógyítónak tartanak. A falu alatt van az Úhorná víztározó, amelyet a szomszédos Smolník bányáinak vízzel való ellátására építettek (Wikipedia). A tározót „Jazero mieru“ néven ismerik, 1768-ban épült, és a Spitzenberg alatt lévő szivattyúk működtetésére is szolgált, ahova a vizet egy nyolc kilométer hosszú csővezetéken keresztül vezették (retep.sk). Ma az Úhorná üdülőfaluvá válik, különösen hétvégéken és iskolai szünetekben. Az emberek nyáron a gát mellett fürödni járnak (keturist.sk). Jelenleg 140 lakos él 8,83 km2 területen (uhorna.sk).

Das Dorf entstand auf der Grundlage des Wallachischen Rechts (uhorna.sk) im südlichen Teil der Volovské Vrchy auf einer Höhe von 713 Metern über dem Meeresspiegel (Wikipedia). Historische Namen des Dorfes sind Ohary, Ohor, Uhorna, Dénes (spisskanovaves.eu). Die Bewohner waren in Schafzucht, Holzkohleherstellung, Fuhrwesen, Forstwirtschaft, Bergbau und Weberei tätig (uhorna.sk). Die erste schriftliche Erwähnung stammt aus dem Jahr 1383 (uhorna.sk). Das Dorf bewahrt viele alte Blockhäuser aus dem späten 19. und frühen 20. Jahrhundert (keturist.sk). Im 19. Jahrhundert führten schwierige Lebensbedingungen und die Krise der Bergwerke in Smolník dazu, dass einige Einheimische in andere Industriestädte in der Region Spiš umzogen. 1828 hatte das Dorf 75 Häuser und 552 Einwohner (spisskanovaves.eu). Über dem Dorf steht die Kapelle Unserer Lieben Frau vom Schnee, in der am 5. August alljährlich eine Wallfahrt stattfindet. Neben der Kapelle befindet sich eine Quelle, die von Gläubigen als heilend betrachtet wird. Unterhalb des Dorfes liegt der Stausee Úhorná, der zur Wasserversorgung der Bergwerke im benachbarten Dorf Smolník erbaut wurde (Wikipedia). Der Stausee trägt den Namen „Jazero mieru“ (See des Friedens) und wurde 1768 gebaut; er wurde auch zur Stromerzeugung für Pumpen unter Spitzenberg genutzt, wohin das Wasser durch eine acht Kilometer lange Leitung geleitet wurde (retep.sk). Heutzutage wird Úhorná während Wochenenden und Schulferien zu einem Feriendorf, wo die Leute im Sommer zum Schwimmen an den Damm kommen (keturist.sk). Derzeit leben 140 Einwohner auf einer Fläche von 8,83 km2 (uhorna.sk).

Horné Považie, Krajina, Slovensko, Fotografie

Lietava

skala
Hits: 1854

Lietava leží 12 km juhozápadne od Žiliny, v nadmorskej výške 429 metrov nad morom. Nad obcou je zrúcanina jedného z najrozsiahlejších hradov na Slovensku – hradu Lietava. Žije tu 1441 obyvateľov na 10 km2. Názov je odvodený od mena slovanskej bohyne mladosti a jari „Lyty-Lietavy-Lady“. katastra obce siaha do strednej doby bronzovej (1500-700 pred n. l.) (lietava.info). Samotná obec existovala už v roku 1208 a tvorila súčasť Lietavského panstva. Pred rokom 1332 sa spomínala ako Provincia de Lytva (Wikipedia).

Lietava is located 12 km southwest of Žilina, at an altitude of 429 meters above sea level. Above the village lies the ruins of one of the largest castles in Slovakia – Lietava Castle. The village is home to 1441 residents within an area of 10 km2. The name of the village is derived from the name of the Slavic goddess of youth and spring, „Lyty-Lietavy-Lady.“ The history of settlement in the village dates back to the Middle Bronze Age (1500-700 BC) (lietava.info). The village itself existed as early as 1208 and was part of the Lietava estate. Before the year 1332, it was mentioned as Provincia de Lytva (Wikipedia).