2011, 2011-2015, Biotopy, Časová línia, Krajina, Príroda, Slovenská krajina, Tatry, TOP, Vodopády

Dlhý vodopád vo Veľkej Studenej doline

skala
Hits: 2173

Dlhý vodo­pád sa nachá­dza v rám­ci Stu­de­né­ho poto­ka vo Veľ­kej Stu­de­nej doli­ne (Peter Kac­lík). Kon­čí v nad­mor­skej výš­ke 1153 met­rov nad morom (por​tal​tat​ra​.sk).

The Long Water­fall is loca­ted wit­hin the Stu­de­ný Stre­am in the Veľ­ká Stu­de­ná Val­ley (Peter Kac­lík). It ends at an alti­tu­de of 1153 meters abo­ve sea level (por​tal​tat​ra​.sk).

Odka­zy

2011, 2011-2015, Biotopy, Časová línia, Krajina, Potoky, Potoky, Príroda, Slovenská krajina, Tatry, Typ krajiny

Hincov potok

skala
Hits: 2246

Hin­cov potok sa nachá­dza v Men­gu­sov­skej doli­ne (Peter Kac­lík). Meria 4.9 km, vyte­ká z Veľ­ké­ho Hin­cov­ho ple­sa, z nad­mor­skej výš­ky 1940 met­rov. Spo­lu s ľavo­stran­nou Kru­pou vytvá­ra rie­ku Pop­rad (wiki​pe​dia​.sk).

The Hin­cov Stre­am is loca­ted in the Men­gu­sov­ská Val­ley (Peter Kac­lík). It is 4.9 km long and ori­gi­na­tes from the Gre­at Hin­cov Lake at an alti­tu­de of 1940 meters abo­ve sea level. Toget­her with the left tri­bu­ta­ry Kru­pa, it forms the Pop­rad River (wiki​pe​dia​.sk).

Hin­cov potok znaj­du­je się w Doli­nie Men­gus­zo­ws­kiej (Peter Kac­lík). Mier­zy 4,9 km i wypły­wa z Wiel­kie­go Hin­co­we­go Sta­wu, z wyso­ko­ści 1940 met­rów nad pozi­omem mor­za. Razem z lewym dopły­wem Kru­pa twor­zy rze­kę Pop­rad (wiki​pe​dia​.sk).

Odka­zy

  • Bog­dan Kaleta

2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Slovenská krajina, Tatry

Podbanské

skala
Hits: 1987

Pod­ban­ské je krás­ny kraj. Z Pod­ban­ské­ho je dostup­ná Tichá doli­na a Kôp­ro­vá doli­na. Je tu aj krás­ny výhľad na Kri­váň (Peter Kac­lík). Je to naj­zá­pad­nej­šia tatrans­ká osa­da. Nachá­dza sa v ústí Tichej doli­ny na bre­hu Belej. V 17. sto­ro­čí tu pas­tie­ri z neďa­le­kej Pri­by­li­ny pasú. V roku 1871 v čas­ti Nad­ban­ské už exis­tu­je horá­reň. V roku 1896 bola časť horár­ne zria­de­ná ako turis­tic­ká noc­la­há­reň. V roku 1969 tu bol posta­ve­ný hotel Kri­váň a v roku 1981 Per­mon. Oblasť pat­ri­la k naj­dô­le­ži­tej­ším ope­rač­ným pás­mam par­ti­zán­ske­ho oddie­lu ​“Vyso­ké Tat­ry” počas SNP (vyso​ke​-tat​ry​.info). Pod­ban­ské je skve­lá loka­li­ta pre turis­tov, kto­rý sme­ru­jú na Kri­váň, Bara­nec, Tichú doli­nu, Kôp­rov­ský štít. V zime sú k dis­po­zí­cii udr­žia­va­né zjaz­dov­ky, bežec­ké trate. 

Pod­ban­ské is a beau­ti­ful regi­on. Tichá Doli­na and Kôp­ro­vá Doli­na are easi­ly acces­sib­le from Pod­ban­ské. The­re is also a beau­ti­ful view of Kri­váň from Pod­ban­ské. It is the wes­tern­most sett­le­ment in the Tatras, loca­ted at the mouth of Tichá Doli­na on the banks of Belá. In the 17th cen­tu­ry, shep­herds from the near­by Pri­by­li­na gra­zed the­ir flocks here. In 1871, a moun­tain hut alre­a­dy exis­ted in the Nad­ban­ské part. In 1896, part of the moun­tain hut was estab­lis­hed as a tou­rist hos­tel. In 1969, the Kri­váň Hotel was built here, fol­lo­wed by Per­mon in 1981. The area was one of the most impor­tant ope­ra­ti­onal zones of the par­ti­san unit ​‘High Tatras’ during the Slo­vak Nati­onal Upri­sing (vyso​ke​-tat​ry​.info). Pod­ban­ské is gre­at des­ti­na­ti­on for tou­rists hea­ded to Kri­váň, Bara­nec, Tichá doli­na, Kôp­rov­ský štít. In win­ter, main­tai­ned ski slo­pes and cross-​country trails are available.

Odka­zy

2011, 2011-2015, Časová línia, Ľudia, Piešťanské reportáže, Reportáže, Slovenské, Šport, Športové

Kanoistické preteky na Piešťanskej Sĺňave

skala
Hits: 1788

Pieš­ťan­ská Sĺňa­va posky­tu­je výbor­né pod­mien­ky pre rôz­ne vod­né špor­ty. Aj kano­is­tov pri­ťa­hu­je, množ­stvo vodá­kov vyrást­lo prá­ve tu, napr. Róbert Erban. Aj kvô­li tra­dí­ciam sú pre­te­ky aj spo­lo­čen­ským podu­ja­tím. Fanú­ši­ko­via ho môžu sle­do­vať s bre­hov vod­nej nádr­že, resp. z bre­hu rie­ky Váh. Veľa­krát ich pre­ná­ša aj televízia.

Pieš­ťan­ská Sĺňa­va pro­vi­des excel­lent con­di­ti­ons for vari­ous water sports. It also att­racts cano­eists, with many padd­lers having gro­wn up here, such as Róbert Erban. Due to tra­di­ti­ons, the races are not only a spor­ting event but also a social gat­he­ring. Fans can watch them from the sho­res of the water reser­vo­ir or the banks of the Váh River. Tele­vi­si­on often bro­ad­casts the races, allo­wing a bro­ader audien­ce to enjoy the events.

2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Malé Karpaty, Slovenská krajina

Častá

skala
Hits: 2192

Obec Čas­tá leží na roz­hra­ní Malých Kar­pát a Trnav­skej pahor­ka­ti­ny (cas​ta​.sk), v nad­mor­skej výš­ke 248 met­rov nad morom (cas​ta​.sk). Nad obcou je hrad Čer­ve­ný Kameň (cas​ta​.sk). Roz­lo­ha obce je 35.23 km2. Žije tu 2 235 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Od roku 2004 tu Divad­lo na kole­ne orga­ni­zu­je kaž­do­roč­ne diva­del­ný fes­ti­val Fes­te­át­ro. 1. sep­tem­bra sa koná­va vytrva­lost­ný beh Mraz­nic­ké chod­níč­ky. 8. mája turis­tic­ký pochod Čas­tov­ská päť­de­siat­ka. Od roku 2004 sa pra­vi­del­ne orga­ni­zu­je Via­noč­ný volej­ba­lo­vý tur­naj (Wiki­pe­dia).

Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1240 (Wiki­pe­dia). Vznik­la ako pod­hra­die hra­du Čer­ve­ný Kameň (cas​ta​.sk). His­to­ric­ké náz­vy: Shas­tus, Sath­mans­dorf, Sath­ma­nia, Schat­mans­dorf, Czas­ta, Czes­te, Chuzt­hu, Veres­keo, Chez­tey, Chas­tuc, Chacht­ha, Chach­ta, Schat­mans­torf, Weres­kew oppi­dum, Woero­es­ke­we falwa, Sath­mand, Weres­ke­ofa­lwa, Schad­manss­dorff, Chaz­tew, Schad­ma­nia, Cha­ytcz­ke, Che­ys­he alias Sath­ma­nia, Chaz­tew, Czas­ta, Csesz­te, Schad­mans­dorff, Csches­te, Cschas­ta, Schath­mans­dorff, Cžas­ta, Cses­te (cas​ta​.sk). Maďar­ský názov je Csesz­te, nemec­ký Schatt­manns­dorf (Wiki­pe­dia). V roku 1560 zís­ka­la Čas­tá pri­vi­lé­gia mes­teč­ka. V polo­vi­ci 16. sto­ro­čia sa tu usa­di­lo nie­koľ­ko zemian­skych rodín a chor­vát­ski kolo­nis­ti. Oby­va­te­lia sa zaobe­ra­li poľ­no­hos­po­dár­stvom, vinoh­rad­níc­tvom, pôso­bi­li tu via­ce­ré cechy: deb­ná­rov, kraj­čí­rov, číž­má­rov, hrn­čia­rov, súken­ní­kov. V 16. sto­ro­čí tu bol vybu­do­va­ný pivo­var. Na kon­ci 17. sto­ro­čia tu bola papie­reň. Zo 17. sto­ro­čia sú zmien­ky o baniach na zla­to a strieb­ro, v 19. sto­ro­čí na síru a meď. V roku 1738 bola v Čas­tej moro­vá epi­dé­mia, na zaľud­ne­nie boli pozva­ní nemec­kí kolo­nis­ti (cas​ta​.sk).

Neďa­le­ko od Čas­tej pre­chá­dza aj Malo­kar­pat­ská vín­na ces­ta, kto­rá pozý­va milov­ní­kov vína k obja­vo­va­niu kva­lit­ných slo­ven­ských vín. Medzi naj­výz­nam­nej­šie pamiat­ky pat­rí kos­tol svä­té­ho Šte­fa­na, kto­rý je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou. Je to gotic­ký kos­tol so zacho­va­ný­mi rene­sanč­ný­mi a baro­ko­vý­mi prvkami.

The vil­la­ge of Čas­tá is loca­ted on the bor­der of the Small Car­pat­hians and the Trna­va Hills (cas​ta​.sk), at an ele­va­ti­on of 248 meters abo­ve sea level (cas​ta​.sk). Abo­ve the vil­la­ge stands Čer­ve­ný Kameň Cast­le (cas​ta​.sk). The area of the vil­la­ge is 35.23 km², and it is home to 2,235 resi­dents (Wiki­pe­dia). Sin­ce 2004, the The­a­ter on the Knee has been orga­ni­zing the annu­al the­a­ter fes­ti­val Fes­te­át­ro here. On Sep­tem­ber 1st, the endu­ran­ce race Mraz­nic­ké chod­níč­ky takes pla­ce. On May 8th, the tou­rist march Čas­tov­ská päť­de­siat­ka is orga­ni­zed. Sin­ce 2004, the Chris­tmas vol­le­y­ball tour­na­ment has been regu­lar­ly orga­ni­zed (Wiki­pe­dia).

The first writ­ten men­ti­on is from the year 1240 (Wiki­pe­dia). It ori­gi­na­ted as a sub-​castle sett­le­ment of Čer­ve­ný Kameň Cast­le (cas​ta​.sk). His­to­ri­cal names inc­lu­de Shas­tus, Sath­mans­dorf, Sath­ma­nia, Schat­mans­dorf, Czas­ta, Czes­te, Chuzt­hu, Veres­keo, Chez­tey, Chas­tuc, Chacht­ha, Chach­ta, Schat­mans­torf, Weres­kew oppi­dum, Woero­es­ke­we falwa, Sath­mand, Weres­ke­ofa­lwa, Schad­manss­dorff, Chaz­tew, Schad­ma­nia, Cha­ytcz­ke, Che­ys­he alias Sath­ma­nia, Chaz­tew, Czas­ta, Csesz­te, Schad­mans­dorff, Csches­te, Cschas­ta, Schath­mans­dorff, Cžas­ta, Cses­te (cas​ta​.sk). The Hun­ga­rian name is Csesz­te, and the Ger­man name is Schatt­manns­dorf (Wiki­pe­dia). In 1560, Čas­tá was gran­ted town pri­vi­le­ges. In the mid-​16th cen­tu­ry, seve­ral nob­le fami­lies and Cro­atian colo­nists sett­led here. The resi­dents were enga­ged in agri­cul­tu­re, viti­cul­tu­re, and vari­ous guilds ope­ra­ted here: coopers, tai­lors, cobb­lers, potters, and clot­hiers. A bre­we­ry was built in the 16th cen­tu­ry. At the end of the 17th cen­tu­ry, the­re was a paper mill. From the 17th cen­tu­ry, the­re are men­ti­ons of mines for gold and sil­ver, and in the 19th cen­tu­ry, for sul­fur and cop­per. In 1738, the­re was a pla­gue epi­de­mic in Čas­tá, and Ger­man colo­nists were invi­ted to repo­pu­la­te the area (cas​ta​.sk).

Near Čas­tá, the Small Car­pat­hians Wine Rou­te pas­ses by, invi­ting wine ent­hu­siasts to dis­co­ver high-​quality Slo­vak wines. Among the most sig­ni­fi­cant land­marks is the Church of Saint Step­hen, recog­ni­zed as a nati­onal cul­tu­ral monu­ment. It is a Got­hic church with pre­ser­ved Renais­san­ce and Baro­que elements.

Odka­zy