Biotopy, Dolné Považie, Krajina, Mokrade, Príroda, Slovenská krajina

Výsadba

Hits: 1086

Výsad­ba – Kubá­no­va važi­na – sa nachá­dza za Lode­ni­cou. Je to ostrov” živo­ta. V lete tam čas­to vyspe­vu­je trs­te­nia­rik, rybá­rik, občas sú tam chav­ko­še noč­né, váž­ky, koryt­nač­ky Emys orbi­cu­la­ris apod. Prí­pad­ne si tam labuť vodí svo­je mla­dé pome­dzi lek­ná. O túto plo­chu sa dlhé roky sta­ral pán Viliam Kubán, orni­to­lóg kto­rý však žiaľ už zomrel. Pod­ľa Fran­tiš­ka Baču, sa tú nachá­dza ako Typ­ha lati­fo­lia ako aj T. angus­ti­fo­lia, dokon­ca tu tie­to dva dru­hy vytvá­ra­jú vzác­ne krí­žen­ce. Ras­tie tu jel­ša lep­ka­vá – Alnus glu­ti­no­sa.

Nachá­dza sa na pra­vom bre­hu vod­nej nádr­že Sĺňa­va, na roz­lo­he 2,5 hek­tá­ra. Jej súčas­ťou je orni­to­lo­gic­ký sta­ci­onár urče­ný na pozo­ro­va­nie a krúž­ko­va­nie ope­ren­cov. Je to mies­to, kto­ré odbor­ní­ci nazý­va­jú vtá­čí raj. V posled­ných rokoch je Výsad­ba prí­sne chrá­ne­ným vtá­čím úze­mím, kto­rá sa otvá­ra verej­nos­ti. Orni­to­lóg Erich Kubi­ca tam v rám­ci popu­la­ri­zá­cie envi­ron­men­tál­nych tém orga­ni­zu­je pred­náš­ky, počas kto­rých si účast­ní­ci môžu vyskú­šať naprí­klad aj krúž­ko­va­nie voľ­ne žijú­cich vtá­kov. Okrem toho sa dozve­dia, pre­čo je dôle­ži­tá ochra­na prí­ro­dy ako sa mení dru­ho­vá sklad­ba ope­ren­cov hniez­dia­cich pri Sĺňa­ve, i to, kam vša­de vtá­ky zakrúž­ko­va­né v Pieš­ťa­noch dole­te­li. Medzi najv­zác­nej­šie dru­hy, kto­ré v tej­to loka­li­te pra­vi­del­ne hniez­dia, pat­rí ohro­ze­ný rybá­rik rieč­ny (naj​zu​pa​.sk).

Výsad­ba je vzác­ny pries­tor nie len pre vtác­tvo, kto­ré tu nachá­dza odpo­či­nok pri mig­rá­cii, ale aj pre drob­ný hmyz, pavú­ky, motý­le, váž­ky, šid­lá, oboj­ži­vel­ní­ky a nov­šie aj koryt­nač­ky. Za desiat­ky rokov od vzni­ku vod­nej plo­chy a bre­ho­vých poras­tov sa tu udo­mác­ni­la vzác­na močiar­na a bažin­ná fló­ra. Z dre­vín tu domi­nu­je jel­ša lep­ka­vá ako pôvod­ný druh na tom­to mies­te. Močiar­ne a vod­né rast­li­ny sa šíria nivou Váhu od juhu, násled­kom otep­ľo­va­nia a aj s pris­pe­ním vtác­tva. Mno­hé rast­lin­né dru­hy tu dosa­hu­jú sever­nú hra­ni­cu roz­ší­re­nia. S jarou začí­na pokrý­vať vod­nú plo­chu lek­ni­ca žltá. Občas sa na Výsad­be obja­ví vzác­na bub­li­nat­ka juž­ná, pre­va­žu­jú­cim dru­hom je na jaze­re pál­ka úzko­lis­tá, kto­rá s pál­kou širo­ko­lis­tou vytvá­ra dokon­ca vzác­ne krí­žen­ce. Z iných dru­hov kruš­tík nesko­rý, rož­ka­tec pohrú­že­ný, mrv­ka plá­va­jú­ca, šípov­ka vod­ná, škri­pi­nec jazier­ny, žab­ník sko­ro­ce­lo­vý. V súčas­nos­ti pre opra­vu hrá­dze sme zazna­me­na­li zní­že­nie vod­nej hla­di­ny Sĺňa­vy. Hro­zí vyhy­nu­tie vzác­nych dru­hov rast­lín, ak ten­to stav potr­vá dlh­šiu dobu, naj­mä cez zimu (Fran­ti­šek Bača).


Plan­ting – Kubá­n’s Marsh­land – is loca­ted behind Lode­ni­ca. It is an island” of life. In sum­mer, reed warb­lers often sing the­re, king­fis­hers can be seen, and occa­si­onal­ly night herons, dra­gon­flies, and turt­les such as Emys orbi­cu­la­ris appe­ar. Some­ti­mes a swan leads its young through the water lilies. This area was cared for many years by Mr. Viliam Kubán, an ornit­ho­lo­gist who, unfor­tu­na­te­ly, has pas­sed away. Accor­ding to Fran­ti­šek Bača, both Typ­ha lati­fo­lia and T. angus­ti­fo­lia are pre­sent here, and the­se two spe­cies even form rare hyb­rids. The area is also home to the black alder – Alnus glutinosa.

The marsh­land is loca­ted on the right bank of the Sĺňa­va reser­vo­ir, cove­ring an area of 2.5 hec­ta­res. It inc­lu­des an ornit­ho­lo­gi­cal sta­ti­on desig­ned for bird wat­ching and rin­ging. Experts call it a bird para­di­se. In recent years, the marsh­land has beco­me a strict­ly pro­tec­ted bird area that is occa­si­onal­ly ope­ned to the pub­lic. Ornit­ho­lo­gist Erich Kubi­ca orga­ni­zes lec­tu­res the­re to popu­la­ri­ze envi­ron­men­tal issu­es, during which par­ti­ci­pants can try bird rin­ging, among other acti­vi­ties. They also learn about the impor­tan­ce of natu­re con­ser­va­ti­on, chan­ges in bird spe­cies nesting near Sĺňa­va, and whe­re birds rin­ged in Pieš­ťa­ny have tra­ve­led. Among the rarest spe­cies that regu­lar­ly nest in this area is the endan­ge­red com­mon king­fis­her (Alce­do atthis).

The marsh­land is a valu­ab­le habi­tat not only for birds, which find rest here during mig­ra­ti­on, but also for small insects, spi­ders, but­terf­lies, dra­gon­flies, dam­self­lies, amp­hi­bians, and recen­tly, turt­les. Over the deca­des sin­ce the cre­a­ti­on of the water body and ripa­rian vege­ta­ti­on, rare marsh and swamp flo­ra have beco­me estab­lis­hed here. The domi­nant tree spe­cies is the nati­ve black alder. Marsh and aqu­atic plants are spre­a­ding nort­hwards along the Váh River, aided by war­ming and bird acti­vi­ty. Many plant spe­cies here reach the­ir nort­hern dis­tri­bu­ti­on limit. In spring, the water sur­fa­ce is cove­red by yel­low water lilies. Occa­si­onal­ly, the rare sout­hern blad­der­wort appe­ars in the marsh­land, whi­le the pre­do­mi­nant spe­cies in the lake is the nar­ro­wle­af cat­tail, which forms rare hyb­rids with the bro­ad­le­af cat­tail. Other spe­cies inc­lu­de the late marsh orchid, horn­wort, water mil­fo­il, arro­whe­ad, and bur-​reed. Due to recent dam repairs, the water level in Sĺňa­va has dec­re­a­sed. If this con­di­ti­on per­sists, espe­cial­ly through win­ter, the extinc­ti­on of rare plant spe­cies is a seri­ous thre­at (Fran­ti­šek Bača).


Die Pflan­zung – Kubáns Sumpf­land – befin­det sich hin­ter der Lode­ni­ca. Es ist eine Insel” des Lebens. Im Som­mer sin­gen dort oft Rohr­sän­ger, Eis­vögel sind zu sehen, und gele­gen­tlich ers­che­i­nen Nacht­re­i­her, Libel­len und Schildk­röten wie Emys orbi­cu­la­ris. Manch­mal führt ein Sch­wan sei­ne Jun­gen durch die See­ro­sen. Die­ses Gebiet wur­de vie­le Jah­re lang von Herrn Viliam Kubán, einem Ornit­ho­lo­gen, bet­re­ut, der lei­der vers­tor­ben ist. Laut Fran­ti­šek Bača sind hier sowohl Typ­ha lati­fo­lia als auch T. angus­ti­fo­lia zu fin­den, und die­se bei­den Arten bil­den sogar sel­te­ne Hyb­ri­den. Das Gebiet beher­bergt auch die Schwarz-​Erle – Alnus glutinosa.

Das Sumpf­land liegt am rech­ten Ufer des Sĺňava-​Stausees und ers­trec­kt sich über eine Flä­che von 2,5 Hek­tar. Es umfasst eine ornit­ho­lo­gis­che Sta­ti­on, die für Vogel­be­obach­tun­gen und Berin­gun­gen genutzt wird. Fach­le­ute nen­nen es ein Vogel­pa­ra­dies. In den letz­ten Jah­ren wur­de das Sumpf­land zu einem streng ges­chütz­ten Vogel­ge­biet, das gele­gen­tlich der Öffen­tlich­ke­it zugän­glich gemacht wird. Der Ornit­ho­lo­ge Erich Kubi­ca orga­ni­siert dort Vor­trä­ge zur Popu­la­ri­sie­rung von Umweltt­he­men, bei denen die Teil­neh­mer unter ande­rem die Vogel­be­rin­gung aus­pro­bie­ren kön­nen. Sie erfah­ren auch, warum der Naturs­chutz wich­tig ist, wie sich die Arten­zu­sam­men­set­zung der am Sĺňa­va nis­ten­den Vögel verän­dert und wohin die in Pieš­ťa­ny bering­ten Vögel gef­lo­gen sind. Zu den sel­tens­ten Arten, die regel­mä­ßig in die­sem Gebiet nis­ten, gehört der gefä­hr­de­te Eis­vo­gel (Alce­do atthis).

Das Sumpf­land ist ein wer­tvol­ler Lebens­raum nicht nur für Vögel, die hier wäh­rend ihrer Mig­ra­ti­on Ruhe fin­den, son­dern auch für kle­i­ne Insek­ten, Spin­nen, Sch­met­ter­lin­ge, Libel­len, Kle­in­li­bel­len, Amp­hi­bien und neuer­dings auch Schildk­röten. Im Lau­fe der Jahr­zehn­te seit der Ents­te­hung des Gewäs­sers und der Ufer­ve­ge­ta­ti­on hat sich hier eine sel­te­ne Moor- und Sumpff­lo­ra ange­sie­delt. Die domi­nie­ren­de Bau­mart ist die ein­he­i­mis­che Schwarz-​Erle. Sumpf- und Was­serpf­lan­zen bre­i­ten sich entlang der Waag-​Niederung von Süden her aus, begüns­tigt durch die Erwär­mung und die Akti­vi­tät der Vögel. Vie­le Pflan­ze­nar­ten erre­i­chen hier ihre nörd­li­che Verb­re­i­tungsg­ren­ze. Im Früh­ling bedec­kt die Gel­be Teich­ro­se die Was­se­ro­berf­lä­che. Gele­gen­tlich ers­che­int im Sumpf­land der sel­te­ne süd­li­che Was­sersch­lauch, wäh­rend die vor­herrs­chen­de Art im See die Sch­malb­lätt­ri­ge Rohr­kol­ben ist, die sel­te­ne Hyb­ri­den mit der Bre­itb­lätt­ri­gen Rohr­kol­ben bil­det. Wei­te­re Arten sind die Spä­te Kuckucks-​Lichtnelke, das Horn­kraut, die Sch­wim­men­de Was­ser­lin­se, der Pfe­ilk­raut, und der Wasser-​Scheiberich. Aufg­rund von jüng­sten Damm­re­pa­ra­tu­ren ist der Was­ser­spie­gel in der Sĺňa­va gesun­ken. Soll­te die­ser Zus­tand anhal­ten, beson­ders im Win­ter, droht das Auss­ter­ben sel­te­ner Pflan­ze­nar­ten (Fran­ti­šek Bača).


Česko, Južná Morava, Krajina, Mestá, Moravské, Neživé, Stavby, Zahraničie

Vila Tugendhat v Brne

Hits: 346

Vila Tue­gend­hat sa nachá­dza na Drob­né­ho uli­ci v Brne. Je poboč­kou Muzea Brněn­ska. Pat­rí ku nej aj záh­ra­da. Maji­teľ Alf­red Löw-​Beer v roku 1929 daro­val hor­nú časť pozem­ku svo­jej dcé­re, kto­rá si na ňom posta­vi­la rodin­ný dom, vilu Tugend­hat (vila​lo​wbe​er​.cz). V 19. sto­ro­čí tu stá­ly záh­rad­né domy, vinoh­rad a záh­ra­da. V roku 1903 tu dal posta­viť Moriz Fuhr­mann rodin­nú vilu. V roku 1913 dal vilu Alf­red Löw-​Beer čias­toč­ne upra­viť. V roku 1940 zaba­vi­li vilu Nemci a síd­li­lo tu ges­ta­po. Po voj­ne tu krát­ko fun­go­val Ame­ric­ký ústav. Od roku 1954 do roku 2012 objekt fun­go­val ako Masa­ry­kov štu­dent­ský domov (vila​lo​wbe​er​.cz).

Od 50-​tych rokov do kon­ca 20. sto­ro­čia spra­ve­ná iba čias­toč­ná opra­va stre­chy, inšta­lá­cie nové­ho kot­la a ústred­né­ho kúre­nia. Ku pamiat­ko­vej obno­ve doš­lo v máji 2013 a trva­la do decem­bra 2014. Súčas­ťou boli mno­hé reme­sel­né inte­ri­é­ro­vé prá­ce. Rekon­štru­ova­ný bol aj záh­rad­ný dom, tzv. Col­ni­ca”. Záh­ra­da bola pre­tvo­re­ná do podo­by z 30-​tych rokov 20. sto­ro­čia. (vila​lo​wbe​er​.cz).


Vil­la Tugend­hat is loca­ted on Drob­né­ho Stre­et in Brno. It is a branch of the Brno Muse­um. It also inc­lu­des a gar­den. Owner Alf­red Löw-​Beer dona­ted the upper part of the land to his daugh­ter in 1929, who built a fami­ly hou­se on it, Vil­la Tugend­hat (vila​lo​wbe​er​.cz). In the 19th cen­tu­ry, the­re were gar­den hou­ses, a vine­y­ard, and a gar­den. In 1903, Moriz Fuhr­mann built a fami­ly vil­la here. In 1913, Alf­red Löw-​Beer par­tial­ly reno­va­ted the vil­la. In 1940, the vil­la was con­fis­ca­ted by the Ger­mans and used as a Ges­ta­po hea­dqu­ar­ters. After the war, the Ame­ri­can Ins­ti­tu­te brief­ly ope­ra­ted here. From 1954 to 2012, the buil­ding ser­ved as the Masa­ryk Stu­dent Resi­den­ce (vila​lo​wbe​er​.cz).

From the 1950s to the end of the 20th cen­tu­ry, only par­tial repairs were made to the roof, ins­tal­la­ti­on of a new boiler, and cen­tral hea­ting sys­tem. Monu­men­tal res­to­ra­ti­on took pla­ce from May 2013 to Decem­ber 2014. Many craft inte­ri­or works were inc­lu­ded. The gar­den hou­se, kno­wn as the Cus­toms Hou­se,” was also reno­va­ted. The gar­den was trans­for­med to resem­ble its appe­a­ran­ce in the 1930s (vila​lo​wbe​er​.cz).


Vila Tugend­hat se nachá­zí na uli­ci Drob­né­ho v Brně. Je sou­čás­tí Muzea Brněn­ska a zahr­nu­je také zahra­du. Maji­tel Alf­red Löw-​Beer v roce 1929 daro­val hor­ní část pozem­ku své dce­ři, kte­rá na něm posta­vi­la rodin­ný dům, vilu Tugendhat.

V 19. sto­le­tí zde stá­ly zahrad­ní domy, vini­ce a zahra­dy. V roce 1903 nechal Moriz Fuhr­mann posta­vit rodin­nou vilu. V roce 1913 nechal Alf­red Löw-​Beer vilu čás­teč­ně upra­vit. V roce 1940 byla vila zabrá­na Něm­ci a slou­ži­la jako síd­lo ges­ta­pa. Po vál­ce zde krát­ce fun­go­val Ame­ric­ký ústav. Od roku 1954 do roku 2012 slou­žil objekt jako Masa­ry­kův stu­dent­ský dům.

Od 50. let do kon­ce 20. sto­le­tí byla pro­ve­de­na pou­ze čás­teč­ná opra­va stře­chy, ins­ta­la­ce nové­ho kot­le a ústřed­ní­ho tope­ní. Památ­ko­vá obno­va pro­běh­la v květ­nu 2013 a trva­la do pro­sin­ce 2014. Zahr­no­va­la mno­ho řeme­sl­ných inte­ri­é­ro­vých pra­cí. Byl také zre­kons­tru­ován zahrad­ní dům, tzv. Col­ni­ca”. Zahra­da byla přet­vo­ře­na do podo­by z 30. let 20. století.


Krajina, Obce, Podpoľanie, Podpolianske, Slovenská krajina, Slovenské

Vígľaš

Hits: 337

Víg­ľaš leží v údo­lí rie­ky Sla­ti­na vo Zvo­len­skej kot­li­ne, v nad­mor­skej výš­ke 385 met­rov nad morom, 14 km od Zvo­le­na. Na plo­che 32 km2 tu žije 1523 oby­va­te­ľov. Prvá písom­ná zmien­ka pochá­dza z roku 1392 (Wiki­pe­dia). His­to­ric­ké náz­vy: Wee­les, Vyles, Wig­los, Weg­les, Podwig­leš (najk​raj​sik​raj​.sk). Domi­nan­tou je gotic­ký zámok z kon­ca 14. sto­ro­čia. Pôvod­ne to bol poľov­níc­ky zámok, kto­rý pre­šiel via­ce­rý­mi úpra­va­mi (Wiki­pe­dia). V 16. – 17. sto­ro­čí bol Víg­ľaš pro­ti­tu­rec­kou pev­nos­ťou, úspeš­ne čelil Tur­kom. Od roku 1890 sa odtiaľ­to vyvá­ža­la mine­rál­ka Vera. V roku 1828 tu v 84 domoch žilo 636 oby­va­te­ľov, kto­rý sa zaobe­ra­li poľ­no­hos­po­dár­stvom a cho­vom dobyt­ka. V roku 1890 bola zalo­že­ná Bur­ka­to­va výrob­ňa syrov (najk​raj​sik​raj​.sk). V polo­vi­ci 20. sto­ro­čia bol Víg­ľaš stre­dis­kom boha­to ozdo­bo­va­ných píš­ťal a fujár (najk​raj​sik​raj​.sk).

V roku 1945 zámok vyho­rel, z pôvod­nej stav­by sa zacho­va­li iba obvo­do­vé múry. Kom­plet­ne zre­kon­štru­ova­ný bol v roku 2013 (Wiki­pe­dia). Zámok je zapí­sa­ný v zozna­me Národ­ných kul­túr­nych pamia­tok. Je prí­stup­ný verej­nos­ti, voľ­ný vstup je do na vstup­né nádvo­rie s hrad­ba­mi. Kona­jú sa tu aj pre­hliad­ky, zámok slú­ži aj ako hotel (Moni­ka Maj­te­ny­i­ová).


Víg­ľaš lies in the val­ley of the Sla­ti­na River in the Zvo­len Basin, at an ele­va­ti­on of 385 meters abo­ve sea level, 14 km from Zvo­len. Cove­ring an area of 32 km², the vil­la­ge is home to 1523 inha­bi­tants. The first writ­ten men­ti­on dates back to 1392 (Wiki­pe­dia). His­to­ri­cal names inc­lu­de Wee­les, Vyles, Wig­los, Weg­les, and Podwig­leš (najk​raj​sik​raj​.sk). The domi­nant fea­tu­re is the Got­hic cast­le from the late 14th cen­tu­ry. Ori­gi­nal­ly a hun­ting lod­ge, it under­went seve­ral modi­fi­ca­ti­ons (Wiki­pe­dia). In the 16th-​17th cen­tu­ries, Víg­ľaš ser­ved as an anti-​Turkish for­tress, suc­cess­ful­ly resis­ting Tur­kish attacks. Sin­ce 1890, the mine­ral water Vera has been expor­ted from here. In 1828, 636 inha­bi­tants lived in 84 hou­ses, enga­ged in agri­cul­tu­re and catt­le bre­e­ding. In 1890, the Bur­kat che­e­se fac­to­ry was estab­lis­hed (najk​raj​sik​raj​.sk). In the mid-​20th cen­tu­ry, Víg­ľaš was a cen­ter for ela­bo­ra­te­ly deco­ra­ted pipes and fuja­ras (najk​raj​sik​raj​.sk).

In 1945, the cast­le was des­tro­y­ed by fire, with only the peri­me­ter walls remai­ning from the ori­gi­nal struc­tu­re. It was com­ple­te­ly recons­truc­ted in 2013 (Wiki­pe­dia). The cast­le is lis­ted as a Nati­onal Cul­tu­ral Monu­ment. It is open to the pub­lic, with free entry to the cour­ty­ard with walls. Guided tours are avai­lab­le, and the cast­le also ser­ves as a hotel (Moni­ka Majtenyiová).


Odka­zy

Česko, Krajina, Moravské, Obce, Severná Morava, Zahraničie

Veľké Karlovice – klenot Beskýd

Hits: 352

Veľ­ké Kar­lo­vi­ce ležia v pod­ho­rí Javor­ní­kov a Bes­kýd, v chrá­ne­nej kra­jin­nej oblas­ti Bes­ky­dy. Boli zalo­že­né v roku 1714. V obci žije 2296 oby­va­te­ľov (vel​ke​kar​lo​vi​ce​.cz). Veľ­ké Kar­lo­vi­ce sú typic­kou valaš­skou obcou, nachá­dza­jú sa tu stá­le pas­tvi­ny so stá­da­mi oviec (vel​ke​kar​lo​vi​ce​.cz). V 19. sto­ro­čí tu boli zalo­že­né sklár­ne. Vrch Soláň je význam­ným mies­tom stre­tá­va­nia sa výtvar­ných umel­cov. Oblasť dneš­nej obce sa pred jej zalo­že­ním mala údaj­ne nazý­vať Doli­na Uro­ga­ti­na”, resp. Doli­na Urga­ti­na”. Názov Kar­lo­vi­ce pochá­dza od mena zakla­da­te­ľa Kar­la Jin­dři­cha. Dĺž­ka obce pre­sa­hu­je 10 km (Wiki­pe­dia).

Maleb­né Veľ­ké Kar­lo­vi­ce ležia v srd­ci Bes­kýd na seve­ro­vý­cho­de Mora­vy, láka­jú nád­her­nou prí­ro­dou, tra­dí­cia­mi a pohos­tin­nos­ťou. V minu­los­ti boli sved­kom mno­hých zmien, čo sa pod­pí­sa­lo na jeho ulič­kách a stav­bách, kto­rým bol vdýc­hnu­tý his­to­ric­ký nádych. Vo Veľ­kých Kar­lo­viach sa pýši svoj­ráz­nou archi­tek­tú­rou. Kos­tol svä­té­ho Cyri­la a Meto­da je posta­ve­ný v baro­ko­vom štý­le. Nachá­dza­jú sa tu tra­dič­né dre­ve­né domy, múzeá, galé­rie, reme­sel­níc­ke diel­ne. Kona­jú sa tu rôz­ne podu­ja­tia, folk­lór­ne fes­ti­va­ly, ume­lec­ké výsta­vy, dodr­žia­va­jú sa tu tradície.

Oko­li­té hory, lesy, krás­ne údo­lia posky­tu­jú mož­nosť vyži­tia sa turis­tom, cyk­lo­tu­ris­tom a v zime aj lyžia­rom. Geomor­fo­lo­gic­ky je to veľ­mi pes­trá a zvl­ne­ná kra­ji­na, kto­rá posky­tu­je úchvat­né výhľa­dy. Fun­gu­jú tu aj ter­mál­ne kúpe­le. Ochut­nať mož­no tra­dič­né jed­lá, regi­onál­ne špe­cia­li­ty, napr. syry, klo­bá­sy, kys­nu­té knedle.


Veľ­ké Kar­lo­vi­ce lie in the foot­hills of the Javor­ní­ky and Bes­kids, wit­hin the pro­tec­ted lands­ca­pe area of Bes­ky­dy. They were foun­ded in 1714, and the vil­la­ge is home to 2,296 inha­bi­tants (vel​ke​kar​lo​vi​ce​.cz). Veľ­ké Kar­lo­vi­ce epi­to­mi­ze a typi­cal Valaš­sko vil­la­ge, with pas­to­ral sce­nes of she­ep gra­zing still pre­va­lent (vel​ke​kar​lo​vi​ce​.cz). Glas­sworks were estab­lis­hed here in the 19th cen­tu­ry. The peak of Soláň is a sig­ni­fi­cant gat­he­ring pla­ce for artists. The area of toda­y­’s vil­la­ge alle­ged­ly bore the name Doli­na Uro­ga­ti­na” or Doli­na Urga­ti­na” befo­re its foun­ding. The name Kar­lo­vi­ce deri­ves from the foun­de­r’s name, Karel Jin­dřich. The length of the vil­la­ge exce­eds 10 km (Wiki­pe­dia).

Pic­tu­re­sque Veľ­ké Kar­lo­vi­ce lie in the heart of the Bes­kids in nort­he­as­tern Mora­via, enti­cing visi­tors with the­ir stun­ning natu­re, tra­di­ti­ons, and hos­pi­ta­li­ty. They have wit­nes­sed many chan­ges in the past, ref­lec­ted in the­ir stre­ets and his­to­ric buil­dings imbu­ed with a sen­se of his­to­ry. Veľ­ké Kar­lo­vi­ce boasts diver­se archi­tec­tu­re, with the Baroque-​style Church of St. Cyril and Met­ho­dius stan­ding out. Tra­di­ti­onal wooden hou­ses, muse­ums, gal­le­ries, and arti­san works­hops are scat­te­red throug­hout the vil­la­ge. Vari­ous events, folk­lo­re fes­ti­vals, art exhi­bi­ti­ons, and the pre­ser­va­ti­on of tra­di­ti­ons take pla­ce here.

The sur­roun­ding moun­tains, forests, and beau­ti­ful val­le­ys offer oppor­tu­ni­ties for hiking, cyc­ling, and ski­ing in win­ter. Geomorp­ho­lo­gi­cal­ly, it is a varied and undu­la­ting lands­ca­pe, pro­vi­ding bre­ath­ta­king vie­ws. Ther­mal spas are also avai­lab­le for rela­xa­ti­on. Visi­tors can tas­te tra­di­ti­onal dis­hes and regi­onal spe­cial­ties such as che­e­ses, sau­sa­ges, and dumplings.


Ve Vel­kých Kar­lo­vi­cích se nachá­zí v pod­hůří Javor­ní­ků a Bes­kyd, v chrá­něné kra­jin­né oblas­ti Bes­ky­dy. Byly zalo­že­ny v roce 1714. V obci žije 2296 oby­va­tel. Vel­ké Kar­lo­vi­ce jsou typic­kou valaš­skou obcí, stá­le zde naj­de­me pas­tvi­ny se stá­dy ovcí. V 19. sto­le­tí zde byly zalo­že­ny sklár­ny. Vrch Soláň je význam­ným mís­tem set­ká­vá­ní výtvar­ných uměl­ců. Oblast dneš­ní obce se před jejím zalo­že­ním údaj­ně nazý­va­la Doli­na Uro­ga­ti­na” nebo Doli­na Urga­ti­na”. Název Kar­lo­vi­ce pochá­zí od jmé­na zakla­da­te­le Kar­la Jin­dři­cha. Dél­ka obce pře­sa­hu­je 10 km.

Maleb­né Vel­ké Kar­lo­vi­ce leží v srd­ci Bes­kyd na seve­ro­vý­cho­dě Mora­vy, láka­jí nád­her­nou pří­ro­dou, tra­di­ce­mi a pohos­tin­nos­tí. V minu­los­ti byly svěd­kem mno­ha změn, což se podep­sa­lo na jeho ulič­kách a stav­bách, kte­rým byl vdýc­hnut his­to­ric­ký nádech. Ve Vel­kých Kar­lo­vi­cích se pyš­ní své­ráz­nou archi­tek­tu­rou. Kos­tel sva­té­ho Cyri­la a Meto­děje je posta­ven v barok­ním sty­lu. Naj­de­me zde tra­dič­ní dře­věné domy, muzea, gale­rie, řeme­sl­nic­ké díl­ny. Kona­jí se zde růz­né akce, folk­lór­ní fes­ti­va­ly, umělec­ké výsta­vy, dodr­žu­jí se zde tradice.

Okol­ní hory, lesy, krás­ná údo­lí posky­tu­jí mož­nost vyži­tí turis­tům, cyk­lo­tu­ris­tům a v zimě i lyža­řům. Geomor­fo­lo­gic­ky je to vel­mi pes­trá a zvl­něná kra­ji­na, kte­rá posky­tu­je úchvat­né výhle­dy. Zde fun­gu­jí i ter­mál­ní láz­ně. Ochut­nat lze tra­dič­ní jíd­la, regi­onál­ní spe­cia­li­ty, např. sýry, klo­bá­sy, kysa­né knedlíky.


Česko, Krajina, Mestá, Moravské, Severná Morava, Zahraničie

Valašské Meziříčí – valašské Atény

Hits: 366

Valas­ké Mezi­ří­čí leží na súto­ku riek Řož­nov­ská a Vse­tín­ska Beč­va. Je brá­nou do Morav­skos­lez­ských Bes­kýd (valass​ke​me​zi​ri​ci​.cz). Leží v nad­mor­skej výš­ke 311 met­rov nad morom (info​-vm​.cz). Prvá písom­ná zmien­ka pochá­dza z roku 1297. Žije tu 22630 oby­va­te­ľov na plo­che 35,2 km2. Domi­nan­tou mes­ta je zámok Žero­tí­nov (valass​ke​me​zi​ri​ci​.cz). Miest­ne čas­ti: Hra­cho­vec, Pod­le­sí (Kři­vé), Brňov, Byni­na, Juřin­ka, Lho­ta (valass​ke​me​zi​ri​ci​.cz). Valaš­sky názov pre mes­to je Mez­ríč, nemec­ký Wal­la­chisch Mese­ritch. Nie­ke­dy sa Valaš­ské­mu Mezi­ří­čí hovo­rí tiež Valaš­ské Até­ny, skrá­te­ne Val­mez. Dôvo­dom je fakt, že v minu­los­ti bolo Valaš­ské Mezi­ří­čí cen­trom škols­tva a kul­tú­ry. His­to­ric­ké jad­ro mes­ta bolo v roku 1992 vyhlá­se­né za pamiat­ko­vú zónu. Budo­va rad­ni­ce pochá­dza z roku 1677. Po roku 1945 sa mes­to sta­lo cen­trom che­mic­ké­ho a sklár­ske­ho prie­mys­lu. Na juž­nom okra­ji mes­ta, na kop­ci Stí­nad­la sa nachá­dza hvez­dá­reň, v kto­rej sa kona­jú pred­náš­ky, semi­ná­re, pôso­bia tu astro­no­mic­ké krúž­ky. V are­áli sa nachá­dza aj mete­oro­lo­gic­ká sta­ni­ce Čes­ké­ho hyd­ro­me­te­oro­lo­gic­ké­ho ústa­vu. Kaž­dý dru­hý rok sa koná folk­lór­ny fes­ti­val Babí létoFes­ti­val cim­bá­lu. Kaž­do­roč­ne sa koná fes­ti­val folk­o­vé a roc­ko­vej hud­by Valaš­ský špa­lí­ček. Pochá­dza odtiaľ­to Mňá­ga a Žďorp. Medzi osob­nos­ti mes­ta pat­rí: fut­ba­lis­ta Milan Baroš, novi­nár Mar­tin Dora­zín, spe­váč­ka Mar­ké­ta Irg­lo­vá, hudob­ník Vlas­ta Redl (Wiki­pe­dia).


Valaš­ské Mezi­ří­čí lies at the con­flu­en­ce of the Řož­nov­ská and Vse­tín­ska Beč­va rivers. It ser­ves as the gate­way to the Moravian-​Silesian Bes­kids (valass​ke​me​zi​ri​ci​.cz). Situ­ated at an ele­va­ti­on of 311 meters abo­ve sea level (info​-vm​.cz), it was first men­ti­oned in wri­ting in 1297. The popu­la­ti­on of 22,630 inha­bits an area of 35.2 km². The town’s domi­nant fea­tu­re is Žero­tín Cast­le (valass​ke​me​zi​ri​ci​.cz). Its local parts inc­lu­de Hra­cho­vec, Pod­le­sí (Kři­vé), Brňov, Byni­na, Juřin­ka, and Lho­ta (valass​ke​me​zi​ri​ci​.cz). The Valaš­ský name for the town is Mez­ríč, whi­le in Ger­man, it is cal­led Wal­la­chisch Mese­ritch. Some­ti­mes, Valaš­ské Mezi­ří­čí is also refer­red to as Valaš­ské Athens, abb­re­via­ted as Val­mez, due to its his­to­ri­cal sig­ni­fi­can­ce as a cen­ter of edu­ca­ti­on and cul­tu­re. The his­to­ric cen­ter of the town was dec­la­red a heri­ta­ge zone in 1992. The town hall buil­ding dates back to 1677. After 1945, the town beca­me a cen­ter for the che­mi­cal and glass indus­tries. On the sout­hern edge of the town, on the hill of Stí­nad­la, the­re is an obser­va­to­ry whe­re lec­tu­res, semi­nars, and astro­no­mi­cal circ­les are held. The obser­va­to­ry also hou­ses a mete­oro­lo­gi­cal sta­ti­on of the Czech Hyd­ro­me­te­oro­lo­gi­cal Ins­ti­tu­te. Eve­ry other year, the folk fes­ti­val Babí léto and the Cim­ba­lom Fes­ti­val are held. Addi­ti­onal­ly, the folk and rock music fes­ti­val Valaš­ský špa­lí­ček takes pla­ce annu­al­ly. Notab­le per­so­na­li­ties from the town inc­lu­de foot­bal­ler Milan Baroš, jour­na­list Mar­tin Dora­zín, sin­ger Mar­ké­ta Irg­lo­vá, and musi­cian Vlas­ta Redl (Wiki­pe­dia).


Valaš­ské Mezi­ří­čí leží na sou­to­ku řek Rož­nov­ská a Vse­tín­ská Beč­va. Je bra­nou do Morav­skos­lez­ských Bes­kyd. Nachá­zí se v nad­mo­řs­ké výš­ce 311 met­rů nad mořem. Prv­ní písem­ná zmín­ka pochá­zí z roku 1297. Žije zde 22 630 oby­va­tel na plo­še 35,2 km². Domi­nan­tou měs­ta je zámek Žero­tí­nov. Míst­ní čás­ti zahr­nu­jí Hra­cho­vec, Pod­le­sí (Kři­vé), Brňov, Byni­na, Juřin­ka, Lho­ta. Valaš­ský název pro měs­to je Mez­ríč, němec­ky Wal­la­chisch Mese­ritch. Občas se Valaš­ské­mu Mezi­ří­čí říká také Valaš­ské Athé­ny, zkrá­ce­ně Val­mez, kvůli tomu, že v minu­los­ti bylo cen­trem škols­tví a kul­tu­ry. His­to­ric­ké jád­ro měs­ta bylo v roce 1992 vyhlá­še­no památ­ko­vou zónou. Budo­va rad­ni­ce pochá­zí z roku 1677. Po roce 1945 se měs­to sta­lo cen­trem che­mic­ké­ho a sklá­řs­ké­ho průmys­lu. Na již­ním okra­ji měs­ta, na kop­ci Stí­nad­la, se nachá­zí hvěz­dár­na, kde se kona­jí před­náš­ky, semi­ná­ře a půso­bí zde astro­no­mic­ké krouž­ky. V are­álu se nachá­zí i mete­oro­lo­gic­ká sta­ni­ce Čes­ké­ho hyd­ro­me­te­oro­lo­gic­ké­ho ústa­vu. Kaž­dý dru­hý rok se koná folk­lór­ní fes­ti­val Babí léto a Fes­ti­val cim­bá­lu. Kaž­do­roč­ně se koná fes­ti­val folk­o­vé a roc­ko­vé hud­by Valaš­ský špa­lí­ček. Z měs­ta pochá­zí napří­klad Milan Baroš, Mar­tin Dora­zín, Mar­ké­ta Irg­lo­vá nebo Vlas­ta Redl.


Odka­zy