2011-2015, 2015, Časová línia, Kostoly, Krajina, Mestá, Neživé, Slovenská krajina, Slovenské, Spiš, Stavby

Spišské Vlachy

skala
Hits: 390

Spiš­ské Vla­chy, nem. Wal­len­dorf (Wiki­pe­dia) ležia v Hor­nád­skej kot­li­ne (spiss​kev​la​chy​.sk). Na roz­lo­he 42,21 km2 žije 3550 oby­va­te­ľov. Leží v nad­mor­skej výš­ke 389 met­rov nad morom. Vznik­li začiat­kom 12. sto­ro­čia, v 14. sto­ro­čí pat­ri­li do Spo­lo­čen­stva spiš­ských Sasov. Od roku 1412 boli na 360 rokov v poľ­skom zálo­hu. V rokoch 1656 a 1862 zasiah­li Spiš­ské Vla­chy veľ­ké požia­re. V sever­nej čas­ti kata­strál­ne­ho úze­mia sa nachá­dza poróm­šte­ná osa­da Dob­rá Voľa (spiss​kev​la​chy​.sk). 

Prvá písom­ná zmien­ka je z 31.5.1243. V roku 1900 v Spiš­ských Vla­chov vznik­lo via­ce­ro závo­dov na spra­co­va­nie ľanu, teheľ­ňa, klam­piar­ska dieľ­ňa, dre­ve­ná a kamen­ná píla (spiss​kev​la​chy​.sk). Význam­ným rodá­kom bol pro­fe­sor, bis­kup Fran­ti­šek Ton­dra (spiss​kev​la​chy​.sk).

Spiš­ské Vla­chy, Ger­man: Wal­len­dorf (Wiki­pe­dia), are loca­ted in the Hor­nád Basin (spiss​kev​la​chy​.sk). With an area of​42.21 km², the vil­la­ge is home to 3,550 inha­bi­tants. It is situ­ated at an alti­tu­de of 389 meters abo­ve sea level. They ori­gi­na­ted in the ear­ly 12th cen­tu­ry and in the 14th cen­tu­ry belo­n­ged to the com­mu­ni­ty of Spiš Saxons. From 1412, they were in Polish pled­ge for 360 years. In 1656 and 1862, Spiš­ské Vla­chy were hit by major fires. In the nort­hern part of the cadas­tral area, the­re is the aban­do­ned vil­la­ge of Dob­rá Voľa (spiss​kev​la​chy​.sk).

The first writ­ten men­ti­on is from May 31, 1243. In 1900, seve­ral flax pro­ces­sing plants, a bric­ky­ard, a locks­mit­h’s works­hop, and a wooden and sto­ne sawmill were estab­lis­hed in Spiš­ské Vla­chy (spiss​kev​la​chy​.sk). A notab­le nati­ve was Pro­fes­sor and Bis­hop Fran­ti­šek Ton­dra (spiss​kev​la​chy​.sk).

Spiš­ské Vla­chy, deutsch: Wal­len­dorf (Wiki­pe­dia), lie­gen im Hornád-​Becken (spiss​kev​la​chy​.sk). Mit einer Flä­che von 42,21 km² zählt das Dorf 3.550 Ein­woh­ner. Es liegt auf einer Höhe von 389 Metern über dem Mee­ress­pie­gel. Sie ents­tan­den zu Beginn des 12. Jahr­hun­derts und gehör­ten im 14. Jahr­hun­dert zur Geme­in­schaft der Spi­šer Sach­sen. Ab 1412 waren sie für 360 Jah­re im pol­nis­chen Pfand. Im Jahr 1656 und 1862 wur­den Spiš­ské Vla­chy von gro­ßen Brän­den heim­ge­sucht. Im nörd­li­chen Teil des Kata­ster­ge­biets befin­det sich das ver­las­se­ne Dorf Dob­rá Voľa (spiss​kev​la​chy​.sk).

Die ers­te sch­rift­li­che Erwäh­nung stammt vom 31. Mai 1243. Im Jahr 1900 wur­den in Spiš­ské Vla­chy meh­re­re Flachs­be­ar­be­i­tungs­bet­rie­be, eine Zie­ge­lei, eine Sch­mie­de­werks­tatt sowie eine Holz- und Ste­in­sä­ge geg­rün­det (spiss​kev​la​chy​.sk). Ein bede­uten­der Ein­he­i­mis­cher war Pro­fes­sor und Bis­chof Fran­ti­šek Ton­dra (spiss​kev​la​chy​.sk).

Odka­zy

2011-2015, 2012, 2015, Časová línia, Krajina, Orava, Polia, Slovenská krajina, Typ krajiny

Vaňovka

skala
Hits: 3124

Vaňov­ka je v súčas­ťou obce Hruš­tín (ora​va​-lip​tov​.sk). Do roku 1972 bola samos­tat­nou obcou (Anna Glu­cho­vá). Leží v nad­mor­skej výš­ke 703 met­rov nad morom. Bola zalo­že­ná po valas­kom prá­ve oko­lo roku 1600. Oby­va­te­lia sa zaobe­ra­li poľ­no­hos­po­dár­stvom a cho­vom dobyt­ka. V roku 1785 tu žilo 227 oby­va­te­ľov (ora​va​-lip​tov​.sk).

Vaňov­ka is part of the muni­ci­pa­li­ty of Hruš­tín (ora​va​-lip​tov​.sk). Until 1972, it was an inde­pen­dent vil­la­ge (Anna Glu­cho­vá). It is situ­ated at an alti­tu­de of 703 meters abo­ve sea level. It was foun­ded after the Wal­la­chian law around the year 1600. The inha­bi­tants were enga­ged in agri­cul­tu­re and lives­tock far­ming. In 1785, the­re were 227 inha­bi­tants living here (ora​va​-lip​tov​.sk).

Vaňov­ka jest częścią gmi­ny Hruš­tín (ora​va​-lip​tov​.sk). Do roku 1972 była samo­dziel­ną wsią (Anna Glu­cho­vá). Poło­żo­na jest na wyso­ko­ści 703 met­rów nad pozi­omem mor­za. Zosta­ła zało­żo­na po pra­wie wołos­kim oko­ło roku 1600. Miesz­ka­ńcy zaj­mo­wa­li się rol­nict­wem i hodo­wlą bydła. W 1785 roku miesz­ka­ło tu 227 miesz­ka­ńców (ora​va​-lip​tov​.sk).

2011-2015, 2015, Časová línia, Dokumenty, Krajina, Orava, Oravské, Slovenská krajina, Slovenské

Plavby plťou riekou Orava ku Oravskému hradu

skala
Hits: 404

Vyhliad­ko­vé plav­by plťou po rie­ke Ora­va oko­lo Orav­ské­ho hra­du sa dostup­né pre záu­jem­cov z Hor­nej Leho­ty do Orav­ské­ho Podzám­ku naj­mä v čase let­ných práz­dnin. Plav­ba trvá hodi­nu (plte​-ora​va​.sk).

Sight­se­e­ing raft trips on the Ora­va River around Ora­va Cast­le are avai­lab­le for inte­res­ted par­ties from Hor­ná Leho­ta to Orav­ský Podzá­mok, espe­cial­ly during the sum­mer holi­da­ys. The cru­ise lasts for an hour (plte​-ora​va​.sk).

Wido­ko­we wyciecz­ki trat­wa­mi po rze­ce Ora­wa wokół Zamku Ora­ws­kie­go są dostęp­ne dla zain­te­re­so­wa­nych z Hor­ná Leho­ta do Orav­ský Podzá­mok, szc­ze­gól­nie w cza­sie let­nich wakac­ji. Rejs trwa godzi­nę (plte​-ora​va​.sk).

Odka­zy

2011-2015, 2015, Časová línia, Krajina, Obce, Orava, Oravské, Slovenská krajina, Slovenské

Oravská Lesná – jedna z najchladnejších obcí Slovenska

skala
Hits: 413

Orav­ská Les­ná sa rozp­res­tie­ra na Les­nian­skej pla­ni­ne, naj­zá­pad­nej­šej čas­ti Pod­bes­kyd­skej vrcho­vi­ny v nad­mor­skej výš­ke oko­lo 800 met­rov nad morom. Pat­rí medzi najc­hlad­nej­šie mies­ta na Slo­ven­sku (Wiki­pe­dia). Roz­lo­ha obce je asi 65 km2. Obec je zlo­že­ná z via­ce­rých osád, kto­ré sa nachá­dza­jú aj v oko­li­tých kop­coch. Osa­dy: Pri­biš­ská, Buči­na, Taneč­ník. Ústre­die, Bri­šov­ka, Flaj­šo­vá, Jase­nov­ská, Demä­no­vá. Orav­ská Les­ná exis­tu­je od 23.7.1731. Zakla­da­te­ľom obce je gróf Juraj Erdödy mlad­ší. Sku­toč­ným zakla­da­te­ľom bol Ján Mut­nian­ský, bol aj prvým rich­tá­rom Orav­skej Les­nej, kto­rá sa vte­dy nazý­va­la Erdöd. Oby­va­te­lia pou­ží­va­li názov Erdút­ka, čo sa pou­ží­va­lo až do kon­ca roka 1945 (orav​ska​les​na​.sk). V obci pôso­bí folk­lór­ny súbor Fľaj­šo­van, det­ský folk­lór­ny súbor Magur­ka, folk­lór­ne sku­pi­ny Fľaj­šo­van­ček a Taneč­ník, ľudo­vá hud­ba bra­tov Chu­do­bov­cov (orav​ska​les​na​.sk).

Zacho­va­li sa tu mno­hé tra­dí­cie a remes­lá – výro­ba syro­vých kor­bá­či­kov, peče­nie via­noč­ných oblá­tok a tru­bi­čiek, rez­bár­stvo, det­ský náby­tok, ple­te­né výrob­ky z papie­ra, výro­ba prí­rod­ných mydiel, bižu­té­rie zo živi­ce, maľ­ba na hod­váb, šper­kár­stvo, dro­tár­stvo, maľo­va­nie, výro­ba peče­ných čajov, deko­rá­cií z látok, vypi­ľo­va­nie z dre­va (orav​ska​les​na​.sk). V roku 1919 bola dokon­če­ná výstav­ba les­nej želez­nič­ky. V roku 1925 bola dokon­če­ná úvra­ťo­vá pre­po­jo­va­cia trať s Kysuc­kou les­nou želez­ni­cou (Wiki­pe­dia).

Orav­ská Les­ná stret­ches across the Les­nian­ska Plain, the wes­tern­most part of the Pod­bes­kyd­ska High­lands, at an alti­tu­de of around 800 meters abo­ve sea level. It is one of the col­dest pla­ces in Slo­va­kia (Wiki­pe­dia). The area of​the vil­la­ge is about 65 km². The vil­la­ge con­sists of seve­ral sett­le­ments, which are also loca­ted in the sur­roun­ding hills. Sett­le­ments: Pri­biš­ská, Buči­na, Taneč­ník. Ústre­die, Bri­šov­ka, Flaj­šo­vá, Jase­nov­ská, Demä­no­vá. Orav­ská Les­ná has exis­ted sin­ce July 23, 1731. The foun­der of the vil­la­ge was Count Juraj Erdödy the Youn­ger. The real foun­der was Ján Mut­nian­ský, who was also the first may­or of Orav­ska Les­na, which was then cal­led Erdöd. The inha­bi­tants used the name Erdút­ka, which was used until the end of 1945 (orav​ska​les​na​.sk). In the vil­la­ge, the­re is a folk­lo­re ensem­ble Fľaj­šo­van, chil­dre­n’s folk­lo­re ensem­ble Magur­ka, folk­lo­re groups Fľaj­šo­van­ček and Taneč­ník, folk music of the Chu­do­bov­ci brot­hers (orav​ska​les​na​.sk).

Many tra­di­ti­ons and crafts have been pre­ser­ved here – pro­duc­ti­on of che­e­se whips, baking of Chris­tmas wafers and tubes, wood­car­ving, chil­dre­n’s fur­ni­tu­re, paper pro­ducts, pro­duc­ti­on of natu­ral soaps, resin jewel­ry, silk pain­ting, jewel­ry making, wire­wor­king, pain­ting, baking of teas, fab­ric deco­ra­ti­ons, wood car­ving (orav​ska​les​na​.sk). In 1919, the cons­truc­ti­on of a forest narrow-​gauge rai­lway was com­ple­ted. In 1925, a con­nec­ting track with the Kysuc­ká Forest Rai­lway was com­ple­ted (Wiki­pe­dia).

Orav­ská Les­ná spra­wia wra­że­nie na Les­nian­skiej Płas­ko­wy­żu, naj­bar­dziej na zachod­nim kra­ńcu Pod­bes­kyd­skej Gór­skiej, na wyso­ko­ści oko­ło 800 met­rów nad pozi­omem mor­za. Jest to jed­no z naj­chłod­niejs­zych miejsc na Sło­wac­ji (Wiki­pe­dia). Powierzch­nia wsi wyno­si oko­ło 65 km². Wieś skła­da się z kil­ku osied­li, któ­re znaj­du­ją się również na oko­licz­nych wzgór­zach. Osied­la: Pri­biš­ská, Buči­na, Taneč­ník. Ústre­die, Bri­šov­ka, Flaj­šo­vá, Jase­nov­ská, Demä­no­vá. Orav­ská Les­ná ist­nie­je od 23.7.1731 roku. Zało­ży­cie­lem wsi był hra­bia Juraj Erdödy młods­zy. Rzec­zy­wis­tym zało­ży­cie­lem był Ján Mut­nian­ský, któ­ry był także pier­ws­zym wój­tem Orav­skej Les­nej, któ­ra wte­dy nosi­ła nazwę Erdöd. Miesz­ka­ńcy uży­wa­li nazwy Erdút­ka, któ­ra była uży­wa­na aż do końca 1945 roku (orav​ska​les​na​.sk). We wsi dzia­ła zes­pół folk­lo­rys­tycz­ny Fľaj­šo­van, dzie­ci­ęcy zes­pół folk­lo­rys­tycz­ny Magur­ka, gru­py folk­lo­rys­tycz­ne Fľaj­šo­van­ček i Taneč­ník, ludo­wa muzy­ka bra­ci Chu­do­bov­cov (orav​ska​les​na​.sk).

Wie­le tra­dyc­ji i rze­mi­osł zosta­ło tu zacho­wa­nych – wyt­war­za­nie sero­wych bato­nów, piec­ze­nie bożo­na­ro­dze­ni­owych opłat­ków i rur­ki, rze­źbiarst­wo, meb­le dzie­ci­ęce, wyro­by papie­ro­we, pro­dukc­ja natu­ral­nych mydeł, biżu­te­ria z żywi­cy, malo­wa­nie na jedwa­biu, jubi­lerst­wo, kowalst­wo, malo­wa­nie, wypie­ka­nie her­ba­ty, deko­rac­je z tka­nin, wyci­na­nie dre­wna (orav​ska​les​na​.sk). W 1919 roku zako­ńc­zo­no budo­wę leśnej kolei wąs­ko­to­ro­wej. W 1925 roku uko­ńc­zo­no połąc­ze­nie z Kysuc­ką leśną kole­jo­wą (Wiki­pe­dia).

Odka­zy

2011, 2011-2015, 2015, Časová línia, Krajina, Liptov, Slovenská krajina

Hybe – liptovská krajina

skala
Hits: 3571

Obec Hybe leží v Lip­tov­skej kot­li­ne, v údo­lí Hybi­ce a Bie­le­ho Váhu v nad­mor­skej výš­ke 690 met­rov nad morom. Žije tu 1 548 oby­va­te­ľov (hybe​.sk) na plo­che 52.82 km2 (Wiki­pe­dia). Jad­ro obce je zónou kul­túr­ne­ho bohat­stva. Miest­ni špor­tov­ci zís­ka­va­jú oce­ne­nia v rám­ci Slo­ven­ska naj­mä v bežec­kom lyžo­va­ní. Neďa­le­ko je turis­tic­ky zau­jí­ma­vá Hyb­ská ties­ňa­va. Osob­nos­ti obce: spi­so­va­te­lia Dob­ro­slav Chro­bák, Peter Jaroš, Rudo Brtáň, bás­nik Júl­lius Len­ko, her­ci Ivan Raj­niak, Ondrej Jaria­bek, Sla­vo Zahrad­ník, reží­sér Ondrej Raj­niak, malia­ri Pavol Micha­li­des (hybe​.sk).

Ako slo­ven­ská osa­da sa Hybe spo­mí­na už kon­com 12. sto­ro­čia (Wiki­pe­dia). Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1239 (hybe​.sk). Názov obce pochá­dza od poto­ka Hybi­ca. V prvej polo­vi­ci 13. sto­ro­čia sa sem pre­sťa­ho­va­li Sasi. V 13. sto­ro­čí sa Hybe­nia pokú­ša­li dolo­vať zla­to na úpä­tí Kri­vá­ňa, ťaž­ba sa však nevyp­lá­ca­la. Časť baní­kov odiš­la do Bocian­skej doli­ny (Wiki­pe­dia). Výsa­dy krá­ľov­ské­ho mes­ta zís­ka­lo v roku 1265. Hybe­nia sa veno­va­li poľ­no­hos­po­dár­stvu, remes­lám a naj­mä obcho­du. V 16. sto­ro­čí sa Hybe sta­li cen­trom refor­má­cie. V matič­ných rokoch bola obec zakla­da­te­ľov Mati­ce slo­ven­skej, malo šty­ri kniž­ni­ce, čita­teľ­ský spo­lok, roz­ví­ja­la sa ochot­níc­ka čin­nosť (hybe​.sk). Murá­ri z Hybe sa pre­slá­vi­li pri sta­va­ní Buda­peš­ti. Impo­zant­nou monu­men­tál­nou stav­bou obce je arti­ku­lár­ny evan­je­lic­ký kos­tol nachá­dza­jú­ci sa v stre­de obce. Hybe pre­slá­vi­lo film Mar­ti­na Ťapá­ka ​“Pacho, hyb­ský zboj­ník”. Sce­ná­ris­tom bol Hybian­sky rodák Peter Jaroš (Wiki­pe­dia).

The vil­la­ge of Hybe is loca­ted in the Lip­tov Basin, in the val­le­ys of Hybi­ca and the Whi­te Váh, at an alti­tu­de of 690 meters abo­ve sea level. It is home to 1,548 inha­bi­tants (hybe​.sk) over an area of 52.82 km² (Wiki­pe­dia). The core of the vil­la­ge is a zone of cul­tu­ral rich­ness. Local athle­tes rece­i­ve awards wit­hin Slo­va­kia, espe­cial­ly in cross-​country ski­ing. Near­by is the tou­ris­ti­cal­ly inte­res­ting Hyb­ská Gor­ge. Notab­le figu­res from the vil­la­ge inc­lu­de wri­ters Dob­ro­slav Chro­bák, Peter Jaroš, Rudo Brtáň, poet Júl­lius Len­ko, actors Ivan Raj­niak, Ondrej Jaria­bek, Sla­vo Zahrad­ník, direc­tor Ondrej Raj­niak, and pain­ters Pavol Micha­li­des (hybe​.sk).

As a Slo­vak sett­le­ment, Hybe is men­ti­oned as ear­ly as the late 12th cen­tu­ry (Wiki­pe­dia). The first writ­ten men­ti­on is from the year 1239 (hybe​.sk). The name of the vil­la­ge comes from the Hybi­ca stre­am. In the first half of the 13th cen­tu­ry, Saxons moved here. In the 13th cen­tu­ry, the peop­le of Hybe attemp­ted to mine gold at the foot of Kri­váň, but mining was not pro­fi­tab­le. Some miners went to the Bocian­ska Val­ley (Wiki­pe­dia). It acqu­ired the pri­vi­le­ges of a roy­al town in 1265. The peop­le of Hybe were enga­ged in agri­cul­tu­re, crafts, and espe­cial­ly tra­de. In the 16th cen­tu­ry, Hybe beca­me the cen­ter of the Refor­ma­ti­on. In the foun­ding years, the vil­la­ge was a foun­der of the Slo­vak Mati­ce, had four lib­ra­ries, a rea­ding club, and ama­te­ur the­a­ter acti­vi­ties flou­ris­hed (hybe​.sk). Hybe­’s masons beca­me famous for buil­ding Buda­pest. The impres­si­ve monu­men­tal struc­tu­re of the vil­la­ge is the arti­cu­la­to­ry evan­ge­li­cal church loca­ted in the cen­ter of the vil­la­ge. Hybe beca­me famous for Mar­tin Ťapá­k’s film ​“Pacho, the Hybe Rob­ber”. The script­wri­ter was the nati­ve of Hybe, Peter Jaroš (Wiki­pe­dia).

Odka­zy