Organizmy, Príroda, Živočíchy

Vtáčie búdky v Piešťanskom parku a ich návštevníci

skala
Hits: 4006

V par­ku v Pieš­ťa­noch sa nachá­dza, v jeho cen­trál­nej čas­ti, množ­stvo búdiek, kam cho­dí celé roky pri­kr­mo­vať vtá­ky pán Karol Fano. Už od roku 1970. Nie raz som ho tam stre­tol. Cho­dí pra­vi­del­ne v rov­na­kú hodi­nu, vtá­ky si naň­ho už urči­te zvyk­li. Iste aj vďa­ka tomu to je vďač­né mies­to pre foto­gra­fa.

Za sle­do­va­né obdo­bie celé­ho roka kŕmid­lo nav­ští­vi­lo 28 dru­hov vtá­kov. Pre­dov­šet­kým sýkor­ka veľ­ká a vra­bec poľ­ný. Veľ­mi čas­tý­mi náv­štev­ník­mi je brhlík oby­čaj­ný, ďateľ veľ­ký a ďateľ pro­stred­ný. Čas­to sa obja­ví drozd čier­ny, hrd­lič­ka záh­rad­ná a sýkor­ka bela­sá. Občas pri­le­tí sýkor­ka mly­nár­ka, sýkor­ka uhliar­ka, sýkor­ka hôr­na, sýkor­ka choch­la­tá, zelien­ka oby­čaj­ná, kaná­rik poľ­ný, pin­ka oby­čaj­ná. Zried­ka­vo vra­bec domo­vý, hav­ran, kav­ka, vra­na popo­la­vá, soj­ka, ško­rec, kači­ca divá. V zime čer­vien­ka oby­čaj­ná, glezg oby­čaj­ný, čížik oby­čaj­ný, pin­ka sever­ská, kôrov­ník dlho­prs­tý. Občas ulo­ví na kŕmid­le neja­ké­ho vtá­ka aj jas­trab kra­hu­lec (Kaňuš­čák, 2012).

In the park in Pieš­ťa­ny, in its cen­tral part, the­re are nume­rous bird fee­ders whe­re Mr. Karol Fano has been fee­ding birds for many years, sin­ce 1970. I have encoun­te­red him the­re more than once. He con­sis­ten­tly visits at the same hour, and the birds have sure­ly gro­wn accus­to­med to him. Cer­tain­ly, this has made it a gra­te­ful spot for photographers.

Throug­hout the obser­ved peri­od of the who­le year, 28 spe­cies of birds have visi­ted the fee­der. Par­ti­cu­lar­ly com­mon visi­tors inc­lu­de the gre­at tit and the hou­se spar­row. Other fre­qu­ent visi­tors are the gre­at spot­ted wood­pec­ker, the gre­a­ter spot­ted wood­pec­ker, and the midd­le spot­ted wood­pec­ker. The black­bird, the com­mon wood pige­on, and the Eura­sian blue tit are also seen fre­qu­en­tly. Occa­si­onal­ly, the cres­ted tit, the coal tit, the marsh tit, the wil­low tit, the gre­en­finch, the com­mon lin­net, and the com­mon chaf­finch make an appe­a­ran­ce. More rare­ly obser­ved are the hou­se spar­row, the car­ri­on crow, the jack­daw, the hooded crow, the mag­pie, the jay, the gre­at grey shri­ke, and the mal­lard. In win­ter, the com­mon red­poll, the Eura­sian sis­kin, the com­mon chaf­finch, the nort­hern bull­finch, and the long-​tailed tit are added to the mix. Occa­si­onal­ly, a spar­ro­wha­wk cap­tu­res a bird at the fee­der (Kaňuš­čák, 2012).

Odka­zy

Dolné Považie, Krajina, Slovenská krajina

Gonove lazy

skala
Hits: 5813

Gono­ve lazy sa nachá­dza­jú v Považ­skom Inov­ci. Kedy­si tu stá­li domy, v kto­rých sa býva­lo. Časom v 80-​tych a 90-​tych rokoch tie­to stav­by defi­ni­tív­ne zbú­ra­li. Pod tými­to budo­va­mi je ráz­ces­tie – sú tu ces­ty z Výto­kov, z Mar­há­tu a z Mod­ro­vej horár­ne. V blíz­kos­ti je lyžiar­sky vlek, kde sa ešte nie tak dáv­no v lete kona­li lyžiar­ske pre­te­ky na tráve.

Gono­ve lazy are loca­ted in Považ­ský Ino­vec. In the past, the­re were hou­ses whe­re peop­le used to live. Over time, in the 80s and 90s, the­se buil­dings were per­ma­nen­tly demo­lis­hed. Bene­ath the­se buil­dings is a cross­ro­ads – the­re are roads from Výto­ky, Mar­hát, and Mod­rá horár­na. Near­by is a ski lift whe­re, not so long ago, grass ski­ing com­pe­ti­ti­ons were held in the summer.

Mäkkýše, Organizmy, Príroda, Živočíchy

Slimáky

skala
Hits: 2704

Zoznam dru­hov (1)

  • Helix poma­tia

Sli­má­ky majú pomer­ne výraz­ný vplyv na eko­sys­tém. Pat­ria medzi mäk­ký­še – Gas­tro­po­da a sú roz­ší­re­né po celom sve­te. Obý­va­jú rôz­ne pro­stre­dia od záh­rad po lesy a vod­né eko­sys­té­my. Sli­má­ky majú jed­no­du­ché telo, kto­ré tvo­rí sval­na­tá noha a schrán­ka – uli­ta. V prí­pa­de sliz­nia­kov uli­ta chý­ba. Nie­kto­ré sú her­maf­ro­di­ty, čiže dis­po­nu­jú obo­ma pohlav­ný­mi orgán­mi. Iné majú odde­le­né pohlav­né role. Sú byli­nož­ra­vé, živia sa aj roz­kla­da­jú­ci­mi rast­li­na­mi. V úst­nom otvo­re majú radu­lu – drs­ný jazyk. Nie­kto­ré dru­hy sú využí­va­né v medi­cí­ne, ich sliz má lie­čeb­né účinky.

Snails have a rela­ti­ve­ly sig­ni­fi­cant impact on the eco­sys­tem. They belo­ng to the mol­lusk class Gas­tro­po­da and are dis­tri­bu­ted worl­dwi­de. They inha­bit vari­ous envi­ron­ments, from gar­dens to forests and aqu­atic eco­sys­tems. Snails have a sim­ple body con­sis­ting of a mus­cu­lar foot and a shell. In the case of slugs, the shell is absent. Some are her­maph­ro­di­tes, posses­sing both male and fema­le repro­duc­ti­ve organs, whi­le others have sepa­ra­te gen­der roles. They are her­bi­vo­res, fee­ding on plants and also decom­po­sing plant mat­ter. They have a radu­la, a rough ton­gue, in the­ir oral cavi­ty. Some spe­cies are uti­li­zed in medi­ci­ne, as the­ir sli­me has hea­ling properties.

Dolné Považie, Krajina, Mestá, Mestá, Neživé, Slovenská krajina, Slovenské, Stavby, Typ krajiny

Aupark v Piešťanoch

skala
Hits: 9795

Aupark je sieť obchod­ných cen­tier pre­vádz­ko­va­ná v rôz­nych mes­tách a kra­ji­nách stred­nej Euró­py. Tie­to nákup­né cen­trá sú zná­me svo­jou rôz­no­ro­dou ponu­kou obcho­dov, reštau­rá­cií a slu­žieb. Názov ​“Aupark” je spá­ja­ný so zába­vou, nákup­mi a rela­xá­ci­ou v moder­nom pro­stre­dí. Pri Nit­rian­skej uli­ci v Pieš­ťa­noch sa budo­val Aupark. 29.4.2010 sa jeho brá­ny otvorili.

Cel­ko­vá pre­na­jí­ma­teľ­ná plo­cha je 10104 m². Objekt má 380 par­ko­va­cích miest vo viac­pod­laž­nom par­ko­vis­ku. Archi­tek­to­nic­ký návrh spra­co­val Juraj Jan­či­na v roku 2004. Pôvod­ný pro­jekt počí­tal aj s výstav­bou bytov a hote­la, tie nako­niec nebo­li rea­li­zo­va­né (Wiki­pe­dia).

Aupark is a chain of shop­ping cen­ters ope­ra­ting in vari­ous cities and coun­tries across Cen­tral Euro­pe. The­se shop­ping cen­ters are kno­wn for the­ir diver­se ran­ge of shops, res­tau­rants, and ser­vi­ces. The name ​“Aupark” is asso­cia­ted with enter­tain­ment, shop­ping, and rela­xa­ti­on in a modern envi­ron­ment. In Pieš­ťa­ny, near Nit­rian­ska Stre­et, an Aupark was deve­lo­ped and ope­ned its doors on April 29, 2010.

The total lea­sab­le area is 10,104 m². The pro­per­ty fea­tu­res 380 par­king spa­ces in a multi-​story par­king gara­ge. The archi­tec­tu­ral design was done by Juraj Jan­či­na in 2004. The ori­gi­nal pro­ject also inc­lu­ded plans for resi­den­tial apart­ments and a hotel, which were ulti­ma­te­ly not rea­li­zed (Wiki­pe­dia).

Odka­zy

Organizmy, Príroda, TOP, Živočíchy

Kone – ušlachtilé, elegantné, hrdé

skala
Hits: 2132

Kôň – Equ­us ferus cabal­lus je jed­ným z naj­vzne­se­nej­ších a naj­dô­le­ži­tej­ších spo­loč­ní­kov, kto­ré člo­vek má. Tie­to nád­her­né stvo­re­nie zdie­ľa­jú s ľuď­mi dlhú his­tó­riu a ovplyv­ni­li ich kul­túr­ne, eko­no­mic­ky a aj vojen­sky. His­tó­ria koňa sia­ha tisí­ce rokov doza­du. Divo­ký pra­pre­dok tar­pan obý­val roz­siah­le úze­mia Euró­py a Ázie. Ľudia si veľ­mi sko­ro uve­do­mi­li ako mu kone uľah­čia život. Prvá domes­ti­fi­ká­cia pre­beh­la prav­de­po­dob­ne oko­lo roku 4000 pred naším leto­poč­tom v stred­nej Ázii. V rôz­nych kul­tú­rach boli využí­va­ní ako spo­ľah­li­vý spo­loč­ní­ci v boji, v pries­ku­me a v poľnohospodárstve.

Dnes exis­tu­je veľ­ké množ­stvo dru­hov a ple­mien koní, od malých až po veľ­ké a ťaž­ké. Kaž­dá for­ma má svo­je jedi­neč­né vlast­nos­ti a schop­nos­ti, čo umož­ňu­je vybrať si pod­ľa svo­jich potrieb a pre­fe­ren­cií. Dnes mno­hé ich úlo­hy pre­vza­li tech­no­ló­gie, kone si však stá­le udr­žu­jú svoj význam. Sú využí­va­né aj k rekre­ač­né­mu jaz­de­niu, na šport, či dokon­ca tera­piu. Ich cit­li­vá pova­ha, schop­nosť budo­vať si vzťa­hy s ľuď­mi pri­ná­ša pros­pech aj v oblas­ti fyzic­ké­ho a emo­ci­onál­ne­ho zdra­via. Sta­rost­li­vosť o kone si vyža­du­je zna­los­ti a vôľu. Vyža­du­jú si správ­nu výži­vu, pra­vi­del­ný pohyb a vete­ri­nár­nu sta­rost­li­vosť. Kôň je pova­žo­va­ní za hrdé, krás­ne, sil­né a ele­gant­né zviera.

The Hor­se – Equ­us ferus cabal­lus is one of the most majes­tic and cru­cial com­pa­ni­ons that humans have. The­se beau­ti­ful cre­a­tu­res sha­re a long his­to­ry with peop­le and have influ­en­ced them cul­tu­ral­ly, eco­no­mi­cal­ly, and even mili­ta­ri­ly. The his­to­ry of the hor­se spans thou­sands of years. The wild ances­tor, the tar­pan, inha­bi­ted exten­si­ve ter­ri­to­ries in Euro­pe and Asia. Peop­le soon rea­li­zed how hor­ses could make the­ir lives easier. The first domes­ti­ca­ti­on like­ly took pla­ce around 4000 BCE in Cen­tral Asia. In vari­ous cul­tu­res, hor­ses were used as reliab­le com­pa­ni­ons in war­fa­re, explo­ra­ti­on, and agriculture.

Today, the­re is a vast varie­ty of hor­se bre­eds, ran­ging from small to lar­ge and light to hea­vy. Each bre­ed has its uni­que cha­rac­te­ris­tics and abi­li­ties, allo­wing peop­le to cho­ose hor­ses based on the­ir needs and pre­fe­ren­ces. Whi­le many of the­ir roles have been taken over by tech­no­lo­gy, hor­ses still main­tain the­ir sig­ni­fi­can­ce. They are used for rec­re­a­ti­onal riding, sports, and even the­ra­py. The­ir sen­si­ti­ve natu­re and abi­li­ty to build rela­ti­ons­hips with humans bring bene­fits in both phy­si­cal and emo­ti­onal health. Caring for hor­ses requ­ires kno­wled­ge and com­mit­ment. They need pro­per nut­ri­ti­on, regu­lar exer­ci­se, and vete­ri­na­ry care. Hor­ses are con­si­de­red proud, beau­ti­ful, strong, and ele­gant animals.