2011-2015, 2014, Časová línia, Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Zamagurie, Zamagurské

Reľov

Hits: 2357

Reľov leží v nad­mor­skej výš­ke 714 met­rov nad morom. Je najuž­nej­šou zama­gur­skou obcou. Jej his­to­ric­ké náz­vy sú Relow, Rylov, Rily­ov, Rély­o­vá, Reul, Ruln­ho, Rol­lo­wa, Rely­o­va, Rul­nov, Reli­ova, Rylo­wa, Rilov, Relav, Rel­lo­va, Aure­lien­dorf, Ril­la, Ril­li­ova, Ril­lov, Relyó (Wiki­pe­dia). Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1662 (relov​.sk). Reľov pat­rí k naj­star­ším obciam v Zama­gu­rí, kto­ré vznik­li v naj­väč­ších údo­liach medzi výbež­ka­mi Spiš­skej Magu­ry. Vlas­ti­ved­ný slov­ník uvá­dza, že obec zalo­žil v 13. sto­ro­čí Kokoš Ber­ze­vic­zy (relov​.sk). Feke­te Nagy Antal pova­žu­je za zakla­da­te­ľov obce reho­ľu Kri­žov­ní­kov, stráž­cov Božie­ho hro­bu v Len­da­ku. Ľudo­vá tra­dí­cia spo­mí­na, že obec bola zalo­že­ná juž­nej­šie, pod úpä­tím Spiš­skej Magu­ry a nazý­va­la sa Ryl. Len­že pod osa­dou sa uvoľ­ni­li spod­né vrstvy a pre­pad­la sa. Pre­to sa jej oby­va­te­lia pre­miest­ni­li niž­šie na teraj­šie mies­to (Wiki­pe­dia). V roku 1612 vznik­la v kata­stri obce osa­da Hágy. V Reľo­ve v roku 1869 žilo v 69 domoch 437 oby­va­te­ľov. Živi­li sa poľ­no­hos­po­dár­stvom a cho­vom oviec. V roku 1972 doš­lo k zlú­če­niu obcí Reľov a Hágy. Dodnes sa tu hovo­rí goral­ským náre­čím. V súčas­nos­ti tu na plo­che 14.99 km2 žije 355 oby­va­te­ľov (relov​.sk).


Reľov is situ­ated at an ele­va­ti­on of 714 meters abo­ve sea level. It is the sout­hern­most Zama­gu­rian vil­la­ge, and its his­to­ri­cal names inc­lu­de Relow, Rylov, Rily­ov, Rély­o­vá, Reul, Ruln­ho, Rol­lo­wa, Rely­o­va, Rul­nov, Reli­ova, Rylo­wa, Rilov, Relav, Rel­lo­va, Aure­lien­dorf, Ril­la, Ril­li­ova, Ril­lov, and Relyó (Wiki­pe­dia). The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1662 (relov​.sk). Reľov is among the oldest vil­la­ges in Zama­gu­rí, ori­gi­na­ting in the major val­le­ys bet­we­en the rid­ges of Spiš­ská Magu­ra. Accor­ding to local his­to­ry, the vil­la­ge was foun­ded in the 13th cen­tu­ry by Kokoš Ber­ze­vic­zy (relov​.sk). Feke­te Nagy Antal att­ri­bu­tes the vil­la­ge­’s foun­da­ti­on to the Cru­sa­ders’ order, the guar­dians of the Holy Sepulch­re in Len­dak. Folk tra­di­ti­on sug­gests that the vil­la­ge was ini­tial­ly estab­lis­hed furt­her south, bene­ath the slo­pes of Spiš­ská Magu­ra, and was cal­led Ryl. Howe­ver, the lower lay­ers bene­ath the sett­le­ment gave way, lea­ding to its col­lap­se. Con­se­qu­en­tly, the inha­bi­tants relo­ca­ted to the cur­rent site (Wiki­pe­dia). In 1612, the sett­le­ment of Hágy was estab­lis­hed wit­hin the muni­ci­pa­li­ty. In 1869, Reľov had 437 resi­dents in 69 hou­se­holds, pri­ma­ri­ly enga­ged in agri­cul­tu­re and she­ep far­ming. The vil­la­ges of Reľov and Hágy mer­ged in 1972. To this day, a Gora­lian dia­lect is spo­ken here. Cur­ren­tly, the area cove­ring 14.99 km² is home to 355 inha­bi­tants (relov​.sk).


Reľov leży na wyso­ko­ści 714 met­rów nad pozi­omem mor­za. To naj­bar­dziej na połud­nie poło­żo­na wios­ka na Zama­gur­ze, a jej his­to­rycz­ne nazwy to Relow, Rylov, Rily­ov, Rély­o­vá, Reul, Ruln­ho, Rol­lo­wa, Rely­o­va, Rul­nov, Reli­ova, Rylo­wa, Rilov, Relav, Rel­lo­va, Aure­lien­dorf, Ril­la, Ril­li­ova, Ril­lov i Relyó (Wiki­pe­dia). Pier­ws­za pisem­na wzmian­ka o wios­ce pocho­dzi z roku 1662 (relov​.sk). Reľov nale­ży do naj­stars­zych wiosek na Zama­gur­ze, pows­ta­łych w naj­wi­ęks­zych doli­nach między grz­bie­ta­mi Spiš­skiej Magu­ry. Według lokal­nej his­to­rii wios­kę zało­żył w XIII wie­ku Kokoš Ber­ze­vic­zy (relov​.sk). Feke­te Nagy Antal przy­pi­su­je zało­że­nie wios­ki zako­no­wi Krzy­żo­wców, stra­żni­kom Gro­bu Świ­ęte­go w Len­da­ku. Tra­dyc­ja ludo­wa suge­ru­je, że wieś pier­wot­nie zosta­ła zało­żo­na bar­dziej na połud­nie, pod zboc­za­mi Spiš­skiej Magu­ry, i nosi­ła nazwę Ryl. Jed­nak dol­ne warst­wy pod osa­dą ule­gły uwol­nie­niu, co dopro­wa­dzi­ło do jej zawa­le­nia. W rezul­ta­cie miesz­ka­ńcy prze­nie­śli się na obec­ne miejs­ce (Wiki­pe­dia). W 1612 roku na tere­nie gmi­ny pows­ta­ła osa­da Hágy. W 1869 roku w Reľo­ve miesz­ka­ło 437 miesz­ka­ńców w 69 domach, głó­wnie zaj­mu­jących się rol­nict­wem i hodo­wlą owiec. Wios­ki Reľov i Hágy połąc­zy­ły się w 1972 roku. Do dziś w tym miejs­cu uży­wa­ny jest dia­lekt goral­ski. Obe­cnie obszar o powierzch­ni 14.99 km² zamiesz­ku­je 355 miesz­ka­ńców (relov​.sk).


2011-2015, 2014, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Ľudská príroda, Príroda, Slovenská krajina, Vodné nádrže

Vodná nádrž Nosice – priehrada mládeže

Hits: 3048

Vod­ná nádrž je nádr­žou na rie­ke Váh pred mes­tom Púchov. Posta­ve­ná bola v roku 19491957 ako Prieh­ra­da mlá­de­že (Wiki­pe­dia). Je naj­star­šou prieh­ra­dou na rie­ke Váh. Počas jej stav­by vytrys­kol pra­meň uhli­či­tej vody z hĺb­ky 67.5 met­ra. Voda sa agre­sív­ne cho­va­la voči žele­zu a betó­nu, pre­to sa stav­ba natiah­la na dlh­ší čas (teraz​.sk). Na hor­ni­no­vý pod­klad muse­li navŕ­šiť čadi­čo­vé koc­ky, kto­ré zalia­li betó­nom (Miro Mikáč). Pra­meň bol lie­či­vý, vďa­ka čomu vznik­li lie­čeb­né kúpe­le Nim­ni­ca. Pre­hra­de­ním Váhu doš­lo k zato­pe­niu obce Okrut a čas­ti obce Nosi­ce (teraz​.sk), pre­síd­le­ní boli aj oby­va­te­lia obce Milo­chov. Pred výstav­bou muse­lo byť pre­lo­že­ných 12 km želez­níc a 35 km ciest (Maroš Trnik). 

Roz­lo­ha Nosic­kej nádr­že je 5.7 km2, objem 36 mili­ó­nov m3, maxi­mál­na hĺb­ka je 18 met­rov, prieh­rad­ný múr je 36 met­rov vyso­ký a 472 met­rov dlhý (Wiki­pe­dia). V naj­šir­šom mies­te sú od seba bre­hy vzdia­le­né 1.5 km (Maroš Trnik). Nosi­ce sú súčas­ťou Váž­skej kas­ká­dy. Od roku 1957 je súčas­ťou nádr­že je vod­ná elek­trá­reň (Wiki­pe­dia), kto­rá má fun­kciu týž­den­né­ho vyrov­ná­va­nia prie­to­kov (seas​.sk). Nádrž Nosi­ce je aj mies­tom let­nej rekre­ácie, je tu mož­nosť kúpa­nia, sur­fo­va­nia, čln­ko­va­nia, plach­te­nia a rybo­lo­vu (slo​va​kian​gu​ide​.sk). Na úpä­tí Hra­dis­ka nad prieh­rad­ným múrom je posta­ve­ná vežič­ka – roz­hľad­ňa. Mož­no tu pozo­ro­vať 160 dru­hov vtá­kov (Maroš Trnik).


The water reser­vo­ir is loca­ted on the Váh River, ups­tre­am of the town of Púchov. It was cons­truc­ted bet­we­en 1949 and 1957 and was ini­tial­ly named the Prieh­ra­da mlá­de­že” or Youth Dam” (Wiki­pe­dia). It stands as the oldest dam on the Váh River. During its cons­truc­ti­on, a car­bo­na­ted water spring erup­ted from a depth of 67.5 meters. The water exhi­bi­ted agg­res­si­ve beha­vi­or towards iron and conc­re­te, lea­ding to an exten­ded cons­truc­ti­on peri­od (teraz​.sk). Basalt blocks had to be piled onto the bed­rock, which were then cove­red with conc­re­te (Miro Mikáč). The spring was the­ra­pe­utic, con­tri­bu­ting to the estab­lish­ment of the hea­ling spa, Nim­ni­ca. The dam­ming of the Váh River resul­ted in the flo­oding of the vil­la­ge of Okrut and a sec­ti­on of the vil­la­ge of Nosi­ce, lea­ding to the relo­ca­ti­on of the inha­bi­tants of the vil­la­ge of Milo­chov. Pri­or to cons­truc­ti­on, 12 km of rai­lwa­ys and 35 km of roads had to be rerou­ted (Maroš Trnik).

The sur­fa­ce area of Nosi­ce Reser­vo­ir is 5.7 km², with a volu­me of 36 mil­li­on m3. Its maxi­mum depth is 18 meters, and the dam wall is 36 meters high and 472 meters long (Wiki­pe­dia). At its widest point, the sho­res are 1.5 km apart (Maroš Trnik). Nosi­ce is part of the Váh Cas­ca­de. Sin­ce 1957, it has hou­sed a hyd­ro­elect­ric power plant (Wiki­pe­dia), ser­ving the pur­po­se of week­ly flow regu­la­ti­on (seas​.sk). Nosi­ce Reser­vo­ir also ser­ves as a sum­mer rec­re­a­ti­on area, pro­vi­ding oppor­tu­ni­ties for swim­ming, sur­fing, boating, sai­ling, and fis­hing (slo​va​kian​gu​ide​.sk). At the foot of Hra­dis­ko, abo­ve the dam wall, a tower-​observatory has been erec­ted, offe­ring pano­ra­mic vie­ws. It’s an excel­lent spot for obser­ving 160 bird spe­cies (Maroš Trnik).


Odka­zy

2011-2015, 2014, Časová línia, Krajina, Obce, Polia, Slovenská krajina, Slovenské, Turčianske, Turiec, Typ krajiny

Košťany nad Turcom

Hits: 1580

Koš­ťa­ny nad Tur­com ležia na nive rie­ky Turiec v nad­mor­skej výš­ke 410 met­rov nad morom (kos​ta​ny​nad​tur​com​.sk). Na plo­che 6.44 km2 tu žije 1 330 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1323 (kos​ta​ny​nad​tur​com​.sk), zmien­ka je o vil­la Cos­chan (Richard Lac­ko). Názov obce sa odvo­dzu­je od slo­va kosť”. V obci sa nachá­dza rokokovo-​klasicistický kaš­tieľ z dru­hej polo­vi­ce 18. sto­ro­čia. Renesančno-​baroková dre­ve­ná zvo­ni­ca19. sto­ro­čia je prvým objek­tom pre­ne­se­ným do Múzea slo­ven­skej dedi­ny v Mar­ti­ne (kos​ta​ny​nad​tur​com​.sk). V juho­vý­chod­nej čas­ti obce je situ­ova­ná Rut­kai­ov­ská kúria z roku 1775. Bola viac­krát pozme­ne­ná, ale napriek tomu si zacho­va­la svoj ori­gi­nál­ny cha­rak­ter. V roku 1999 bola reštau­ro­va­ná a upra­vo­va­ná (Ľubi­ca Szerdová-​Veľasová). Ľudo­vú archi­tek­tú­ru z 19. sto­ro­čia si mož­no všim­núť v Koš­ťa­noch – cha­rak­te­ris­tic­ké oblú­ko­vé brá­ny (turie​con​li​ne​.sk).


Koš­ťa­ny nad Tur­com is situ­ated on the banks of the Turiec River at an ele­va­ti­on of 410 meters abo­ve sea level (kos​ta​ny​nad​tur​com​.sk). Cove­ring an area of 6.44 km², the vil­la­ge is home to 1,330 resi­dents (Wiki­pe­dia). The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1323 (kos​ta​ny​nad​tur​com​.sk), refer­ring to it as vil­la Cos­chan” (Richard Lac­ko). The name of the vil­la­ge is deri­ved from the word kosť,” mea­ning bone” in Slovak.

Wit­hin the vil­la­ge stands a Rococo-​Classical man­si­on dating from the second half of the 18th cen­tu­ry. Addi­ti­onal­ly, the­re is a Renaissance-​Baroque wooden bell tower from the 19th cen­tu­ry, which was the first object trans­fer­red to the Muse­um of Slo­vak Vil­la­ge in Mar­tin (kos​ta​ny​nad​tur​com​.sk). In the sout­he­ast part of the vil­la­ge, one can find the Rut­kai­ov­ská manor hou­se from 1775. Des­pi­te under­go­ing mul­tip­le modi­fi­ca­ti­ons, it has retai­ned its ori­gi­nal cha­rac­ter and under­went res­to­ra­ti­on and reno­va­ti­ons in 1999 (Ľubi­ca Szerdová-​Veľasová). Notab­le in Koš­ťa­ny are the cha­rac­te­ris­tic arched gates repre­sen­ting folk archi­tec­tu­re from the 19th cen­tu­ry (turie​con​li​ne​.sk).


Lite­ra­tú­ra

Richard Lac­ko, 1993: Koš­ťa­ny nad Tur­com, Neo­gra­fia, Martin.

Ľubi­ca Szerdová-​Veľasová, 2012: Národ­né kul­túr­ne pamiat­ky na Slo­ven­sku, Okres Mar­tin, Kapi­to­la Kúria, Slo­vart, Bra­ti­sla­va, p. 394 – 397.

2011-2015, 2014, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Pasienky, Slovenská krajina, Typ krajiny

Konská

Hits: 1897

Kon­ská sa nachá­dza tak­mer upro­stred Rajec­kej kot­li­ny, v doli­ne Porub­ské­ho poto­ka (obec​kon​ska​.sk), v nad­mor­skej výš­ke 455 met­rov nad morom. Na plo­che 5.31 km2 tu žije 1 542 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Naj­star­šia písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1228 (obec​kon​ska​.sk). Pome­no­va­nie obce pochá­dza od pôvod­né­ho zamest­na­nia svo­jich oby­va­te­ľov (obec​kon​ska​.sk). Po vzni­ku sa vyzna­čo­va­la bohat­stvom pasien­kov, špe­cia­li­zo­va­la sa na chov koní. Koniar­ska tra­dí­cia tu pre­tr­vá­va­la stá­ro­čia. Ešte v 19. sto­ro­čí tu bol žreb­čín Lie­tav­ské­ho hra­du (obec​kon​ska​.sk). Obec bola vo svo­jej his­tó­rii dosíd­ľo­va­ná for­mou šoltýsko-​roľníckej kolo­ni­zá­cie. Kolo­ni­zo­va­li Nemci zo Sliez­ska, osad­ník­mi však boli Slo­vá­ci (obec​kon​ska​.sk). V roku 1598 tu bolo 27 domov, v roku 182840 domoch žilo 725 oby­va­te­ľov. Oby­va­te­lia sa okrem koniar­stvu veno­va­li poľ­no­hos­po­dár­stvu, cho­vu oviec, rybo­lo­vu, vče­lár­stvu, plá­te­níc­tvu. Bola tu výrob­ňa cemen­tár­skych pro­duk­tov a tehel­ňa (obec​kon​ska​.sk).


Kon­ská is situ­ated near­ly in the cen­ter of the Rajec Basin, in the val­ley of the Porub­ský Cre­ek (obec​kon​ska​.sk), at an ele­va­ti­on of 455 meters abo­ve sea level. With an area of 5.31 km², the vil­la­ge is home to 1,542 resi­dents (Wiki­pe­dia). The oldest writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1228 (obec​kon​ska​.sk). The name of the vil­la­ge deri­ves from the ori­gi­nal occu­pa­ti­on of its inha­bi­tants (obec​kon​ska​.sk).

Fol­lo­wing its estab­lish­ment, Kon­ská dis­tin­gu­is­hed itself with the wealth of its pas­tu­res and spe­cia­li­zed in hor­se bre­e­ding. The equ­es­trian tra­di­ti­on endu­red for cen­tu­ries, with a hor­se stud at Lie­ta­va Cast­le in the 19th cen­tu­ry (obec​kon​ska​.sk). Throug­hout its his­to­ry, the vil­la­ge expe­rien­ced resett­le­ment through a form of sol­tys (local admi­ni­stra­tor) and far­mer colo­ni­za­ti­on. Ger­mans from Sile­sia were invol­ved in the colo­ni­za­ti­on, but the sett­lers were Slo­vaks (obec​kon​ska​.sk). In 1598, the­re were 27 hou­ses in the vil­la­ge, and by 1828, 725 inha­bi­tants lived in 40 hou­ses. Besi­des hor­se bre­e­ding, resi­dents were enga­ged in agri­cul­tu­re, she­ep far­ming, fis­hing, bee­ke­e­ping, and wea­ving. The­re was also a pro­duc­ti­on faci­li­ty for cement pro­ducts and a bric­ky­ard (obec​kon​ska​.sk).


Odka­zy

2011, 2011-2015, 2014, Biotopy, Časová línia, Jazerá, Jazerá, Krajina, Plesá, Príroda, Slovenská krajina, Tatry, Typ krajiny

Jazierka lásky pri Štrbskom plese

Hits: 7374

Na Štr­b­skom ple­se nie je samoz­rej­me zau­jí­ma­vé a pek­né len ple­so, ale aj jeho oko­lie. Ba čo viac, kúsok pod úrov­ňou plies sa nachá­dza­jú aj ďal­šie vod­né plo­chy – Jazier­ka lás­ky (Peter Kac­lík). Pôvod­ný názov Jazie­rok lás­ky bol Štr­b­ské ryb­ní­ky. Pou­ží­va­li sa na odchov pstru­hov (tat​ry​.sk). Zalo­že­né boli Jozef Szen­ti­vá­ny­im, kon­com 19. sto­ro­čia (str​ba​.sk). Väč­ší ryb­ník sa nazý­val Joze­fov ryb­ník, men­ší Miku­lá­šov ryb­ník (Ivan Bohuš). Na dne väč­šie­ho jazier­ka sa nachá­dza od roku 1940 slo­ven­ský dvoj­kríž (str​ba​.sk). Dnes sú mies­tom na pre­chádz­ku, oddych (tat​ry​.sk). Nachá­dza­jú sa neďa­le­ko od cen­trál­ne­ho par­ko­vis­ka Štr­b­ské­ho ple­sa, veľ­mi blíz­ko ces­ty (str​ba​.sk). Jazier­ka napá­ja potok Mly­ni­ca (Oskár Maž­gút).


At Štr­b­ské Ple­so, the charm extends bey­ond the lake itself to its sur­roun­dings. Notab­ly, just below the lake­’s sur­fa­ce, the­re are addi­ti­onal water fea­tu­res kno­wn as the Jazier­ka lás­ky” or Love Ponds” (Peter Kac­lík). Ori­gi­nal­ly named Štr­b­ské Ryb­ní­ky, the­se ponds were ori­gi­nal­ly estab­lis­hed for trout bre­e­ding (tat​ry​.sk). Foun­ded by Jozef Szen­ti­vá­nyi in the late 19th cen­tu­ry (str​ba​.sk), the lar­ger pond was cal­led Joze­fov ryb­ník, and the smal­ler one Miku­lá­šov ryb­ník (Ivan Bohuš). Sin­ce 1940, the Slo­vak doub­le cross has been situ­ated at the bot­tom of the lar­ger pond (str​ba​.sk). Today, they ser­ve as a pea­ce­ful wal­king and rela­xa­ti­on spot (tat​ry​.sk), con­ve­nien­tly loca­ted near the cen­tral par­king area of Štr­b­ské Ple­so, in clo­se pro­xi­mi­ty to the road (str​ba​.sk). The ponds are fed by the Mly­ni­ca stre­am (Oskár Mažgút).


Lite­ra­tú­ra

Bohuš Ivan, 1996: Od A po Z o náz­voch Vyso­kých Tatier. 1. vyda­nie, Tatrans­ká Lom­ni­ca: Štát­ne lesy TANA­Pu, p457ISBN 8096752278.