Krajina, Slovensko, Malé Karpaty, TOP, Fotografie

Malé Karpaty

skala
Hits: 4734

V rámci pohoria Malých Karpát bola v roku 1976 vyhlásená Chránená krajinná oblasť . Rozprestiera sa na 65 504 hektároch, od ľavého brehu Dunaja až po Nové Mesto nad Váhom s dĺžkou 100 kilometrov. Súčasťou je viacero krasov, v ktorých sa nachádza viacero jaskýň: Borinský, Plavecký, Dobrovodský a Čachtický (stupava.sk).

Malé Karpaty je pohorie na západnom Slovensku, tiahne sa z juhovýchodu na severozápad a oddeľuje Záhorskú nížinu od centrálnych a východných častí krajiny. Na jeho úpätí a svahoch nájdeme množstvo turistických chodníkov, cyklotrás a príležitostí na aktívny oddych. Malé Karpaty sa vyznačujú pestrým reliéfom, kde sa striedajú zalesnené kopce, a skalnaté úseky. Ich rozmanitý charakter poskytuje útočisko množstvu rastlín a živočíchov. Bohatá pohoria zahŕňa vzácne druhy rastlín a živočíchov. Okrem prírodnej krásy nesie Malé Karpaty aj bohatú históriu a kultúrne dedičstvo. Nachádzajú sa tu zrúcaniny, hrady, kaštiele a . Malé Karpaty sú tiež známe vinárskou tradíciou. na ich južných svahoch produkujú vynikajúce vína, a návštevníci môžu ochutnať vína v tradičných vinárňach a pivniciach.

In 1976, the Protected Landscape Area of Malé Karpaty (Little Carpathians) was established within the Malé Karpaty mountain range. Covering an area of 65,504 hectares, it stretches from the left bank of the Danube River to Nové Mesto nad Váhom, spanning a length of 100 kilometers. The area is adorned with several karsts, housing notable caves such as Borinský, Plavecký, Dobrovodský, and Čachtický.

Malé Karpaty is a mountain range in western Slovakia, extending from the southeast to the northwest, serving as a natural boundary between the Lowland and the central and eastern parts of the country. Along its foothills and slopes, numerous hiking trails, cycling routes, and opportunities for active recreation await enthusiasts. The range is characterized by diverse terrain, featuring wooded hills, meadows, and rocky sections. This varied landscape provides a habitat for a multitude of plants and animals, showcasing rich biodiversity with rare species.

Beyond its natural beauty, Malé Karpaty bears a rich history and cultural heritage. The region is dotted with ruins, castles, mansions, and fortresses. Additionally, Malé Karpaty is renowned for its winemaking tradition. Vineyards on the southern slopes of the mountains produce excellent wines, inviting visitors to savor the local vintages in traditional wine cellars.

The establishment of the Protected Landscape Area emphasizes the commitment to preserving the unique natural and cultural features of Malé Karpaty. Whether exploring historical landmarks, embarking on outdoor adventures, or enjoying the local wines, Malé Karpaty offers a multifaceted experience that captivates both locals and visitors alike.

, , , , ,

Krajina, Slovensko, TOP, Fotografie

Hont

skala
Hits: 3351

je jedným z regiónov Slovenska, jeho sídlom boli Šahy. V niektorých turistických publikáciách sa región nazýva aj Poiplie (Wikipedia). Názov je odvodený od šľachtického rodu Hunt – Poznan (slovakregion.sk). Do regiónu Hont patrí napr. Banská Štiavnica, Bzovík, Krupina, Dudince, Bŕhlovce (Wikipedia). Hranice tvorili Štiavnické vrchy na severe, Hron na západe, rieka Krtíš na východe, Dunaj a Ipeľ na juhu (slovakregion.sk). Hontianska župa za Uhorska mala 2 633 km2 a siahal do dnešného Maďarska. Jej vznik sa datuje do 11. storočia odčlenením Hontianskeho komitátu od Novohradského komitátu. Koncom 13. storočia sa komitát zmenil na zemiansku stolicu. V rokoch 1552 až 1682 väčšinu územia Hontu obsadili turecké vojská a pripojili ku Novohradskému sandžaku. bola v roku 1787 druhým najväčším slovenským mestom, mala 18 926 obyvateľov. Malohont bol v roku 1802 pripojený ku Gemeru. V roku 1877 bola ku Hontianskej župe pripojená Krupina. V stredoveku sa Hontianska stolica delila na štyri slúžnovské okresy: Bátovský, Banskoštiavnický, Bzovický a Malohontský. Po roku 1802 na juh od Ipľa vytvoril Ipeľský okres (Wikipedia). Charakteristický prvkom Hontu je laznícke osídlenie a pretrvávanie tradičných ľudových zvyklostí. V niektorých obciach sa dodnes zachovali – čipkárstvo, hrnčiarstvo, kováčstvo (slovakregion.sk).

Hont is one of the regions of Slovakia, with its capital being Šahy. In some tourist publications, the region is also referred to as Poiplie (Wikipedia). The name is derived from the noble Hunt-Poznan family (slovakregion.sk). The Hont region includes places like Banská Štiavnica, Bzovík, Krupina, Dudince, and Bŕhlovce (Wikipedia). Its boundaries are formed by the Štiavnické vrchy in the north, the Hron River in the west, the Krtíš River in the east, and the Danube and Ipeľ rivers in the south (slovakregion.sk).

During the time of the Kingdom of Hungary, Hont County had an area of 2,633 km², extending into present-day Hungary. Its establishment dates back to the 11th century when it separated from the Novohrad County. In the late 13th century, the county transformed into a noble county. From 1552 to 1682, Turkish forces occupied most of the Hont territory and annexed it to the Novohrad Sanjak. In 1787, Banská Štiavnica was the second-largest Slovak town with 18,926 inhabitants. Malohont was annexed to in 1802. In 1877, Krupina was added to Hont County. In the medieval period, Hont County was divided into four servile districts: Bátovský, Banskoštiavnický, Bzovický, and Malohontský. After 1802, the Ipeľ District was created south of the Ipeľ River (Wikipedia).

A characteristic feature of Hont is its spa settlements and the preservation of traditional folk customs. In some villages, traditional crafts such as lace making, pottery, and blacksmithing are still practiced today (slovakregion.sk).

Hont Szlovákia egyik régiója, központja Šahy. Néhány turisztikai kiadványban a régiót Poiplie-nek is nevezik (Wikipedia). A név a Hunt-Poznan nemes családtól származik (slovakregion.sk). A Hont régió többek között Banská Štiavnica, Bzovík, Krupina, Dudince és Bŕhlovce területét foglalja magában (Wikipedia). A határokat északon a Štiavnické vrchy, nyugaton a Hron folyó, keleten a Krtíš folyó, délen pedig a és az Ipeľ folyók alkotják (slovakregion.sk).

A Magyar Királyság idején a Hont megye területe 2 633 km² volt, kiterjedve a mai Magyarország területére is. A megye kialakulása egészen a 11. századig nyúlik vissza, amikor elkülönült a Novohrad megyétől. A 13. század végén a megye nemesi megyévé alakult át. 1552-től 1682-ig a török erők megszállták a Hont területének nagy részét, és hozzátoldották a Novohrad szandzsákhoz. 1787-ben Banská Štiavnica a második legnagyobb szlovák város volt 18 926 lakossal. Malohontot 1802-ben csatolták Gemerhez. 1877-ben Krupina is hozzácsatlakozott a Hont megyéhez. A középkorban a Hont megye négy szolgasági körzetre volt osztva: Bátovský, Banskoštiavnický, Bzovický és Malohontský. 1802 után az Ipeľ folyó déli részén Ipeľ körzetet hoztak létre (Wikipedia).

A Hont jellegzetes vonása a gyógyfürdő településeinek és a hagyományos népszokások megőrzése. Néhány faluban ma is gyakorolják a hagyományos kézműves mesterségeket, mint a csipkekészítés, fazekasság és kovácsmesterség (slovakregion.sk).

Niektoré lokality

,

Krajina, Slovensko, Zamagurie, TOP, Fotografie

Zamagurie

skala
Hits: 3088

je oblasť severozápadné Spiša, medzi Spišskou Magurou a riekou Dunajec. Vyznačuje sa malebnou krajinou a zachovalo ľudovou architektúrou. Úzkymi švíkmi políčok pretkávaných strmými medzami a lesíkmi, ktoré na hrebeňoch prechádzajú do hlbokých lesov (muzeumcervenyklastor.sk).

Prví stáli obyvatelia prišli na Zamagurie koncom 13. storočia – šoltýska kolonizácia. Spočívalo na práve, kde šlo o zmluvný vzťah medzi šoltýsom – človekom ktorý osídlil nevyužívanú pôdu, a jej majiteľom. Prvou známou osadou za Magurou bola Lesnica, spomínaná už v roku 1297. Richvald, dnes Veľká Lesná v roku 1323, Lipník 1330, Haligovce 1338. Založili ich Görgyovci zo Starého Toporca. Ďalšími vznikajúcimi obcami boli Spišská Stará Ves, Fridman, Kacvin, Franková, Nedeca, Matiašovce, Lechnica, Keheľ, Spišské Hanušovce, Reľov, Durštýn, Krempach, Tribš, Nová Belá. Väčšinu z týchto obcí založili šoltýsi a osídlenci od poľského Miechova. Tretiu vrstvu tvorili osadníci z Gemera (Marec).

V druhej polovici 16. storočia bola všetka roľníkmi využiteľná pôda obsadená, ďalšie osídľovanie už bolo založené na valašskom práve. Boli to pastieri, obývajúci západnú časť dnešných rumunských Karpát, ktorí utekali pre Turkami. Hľadali od polovice 14. storočia vhodné miesta pre život. Strážili hranice, , neplatili cirkevný desiatok, pásli a dobytok, mohli nosiť zbraň. Na Zamagurí doosídlili jestvujúce , iné, ako napr. Jurgov, vznikli ako nové. Valasi postupne splývali s usadeným obyvateľstvom – sformovalo sa etnikum Goralov (Marec).

Lazová kolonizácia bola poslednou fázou osídľovania Zamaguria. Prenajaté územia sa delilo na toľko častí – zarembkov (lazov), koľko rodín osadu zakladalo. Vznikli takto súbežné pásy, vďaka čomu vznikli nezvyčajne dlhé ako Osturňa, Ždiar, Čierna Hora, Repiská, Malá Franková, Jezersko, Hágy. Už v 14. storočí sa tu usadili Rusíni – v Osturni, vo Veľkom Lipníku, v Stráňavách (Marec).

Zamagurie is a region in the northwest of , between Spišská Magura and the Dunajec River. It is characterized by picturesque landscapes and preserved folk architecture. Narrow strips of fields interspersed with steep meadows and small woods, which on the ridges transform into deep forests (muzeumcervenyklastor.sk).

The first permanent residents arrived in Zamagurie at the end of the 13th century through the „šoltýska“ colonization system. This system was based on a contractual relationship between the „šoltýs“ – a person who settled unused land, and its owner. The first known settlement beyond Magura was Lesnica, mentioned as early as 1297. Richvald, now Veľká Lesná, in 1323, Lipník 1330, Haligovce 1338. They were founded by the Görgy family from Starý Topoľč. Other emerging villages included Spišská Stará Ves, Fridman, Kacvin, Franková, Nedeca, Matiašovce, Lechnica, Keheľ, Spišské Hanušovce, Reľov, Durštýn, Krempach, Tribš, Nová Belá. Most of these villages were founded by šoltýs and settlers from the Polish town of Miechov. The third layer consisted of settlers from (Marec).

In the second half of the 16th century, all arable land was occupied by farmers, and further settlement was based on the „Valachian Law.“ These were shepherds inhabiting the western part of the present-day Romanian Carpathians who fled from the Turks. They looked for suitable places to live from the mid-14th century. They guarded borders, roads, did not pay church tithes, grazed sheep and cattle, and were allowed to carry weapons. In Zamagurie, they resettled existing villages, while others, such as Jurgov, emerged as new settlements. The Vlachs gradually merged with the settled population, forming the ethnic group of Gorals (Marec).

The „Lazová kolonizácia“ was the final phase of settling Zamagurie. Leased territories were divided into as many parts, called „zarembkov“ (lazov), as families founding the settlement. This resulted in parallel strips, creating unusually long villages like Osturňa, Ždiar, Čierna Hora, Repiská, Malá Franková, Jezersko, Hágy. In the 14th century, Rusyns settled here in places such as Osturnia, Veľký Lipník, and Stráňavy (Marec).

Zamagurie to obszar na północny zachód od Spiszu, między Magurą Spiską a rzeką Dunajec. Charakteryzuje się malowniczym krajobrazem i zachowaną architekturą ludową. Wąskie pola przecinane stromymi łąkami i małymi lasami, które na grzbietach przechodzą w głębokie lasy (muzeumcervenyklastor.sk).

Pierwsi stałe mieszkania przybyły na Zamagurie pod koniec XIII wieku poprzez system kolonizacji „šoltýska“. System ten opierał się na relacji umownej między „šoltýsem“ – osobą osiedlającą nieużywaną ziemię, a jej właścicielem. Pierwszym znanym osiedlem za Magurą była Lesnica, wspomniana już w 1297 roku. Richvald, obecnie Veľká Lesná, w 1323 roku, Lipník w 1330 roku, Haligovce w 1338 roku. Założyła je rodzina Görgy z Starého Topoľč. Inne powstające wsie to m.in. Spišská Stará Ves, Fridman, Kacvin, Franková, Nedeca, Matiašovce, Lechnica, Keheľ, Spišské Hanušovce, Reľov, Durštýn, Krempach, Tribš, Nová Belá. Większość z tych wsi założyli šoltýsi i osadnicy z polskiego Miechowa. Trzecią warstwę stanowili osadnicy z Gemer (Marec).

W drugiej połowie XVI wieku wszystkie użytki rolne zostały zajęte przez rolników, a dalsze osadnictwo opierało się na tzw. „Prawie Wołoskim“. Byli to pasterze zamieszkujący zachodnią część dzisiejszych rumuńskich Karpat, którzy uciekli przed Turkami. Szukali od połowy XIV wieku odpowiednich miejsc do życia. Strzegli granic, dróg, nie płacili dziesięciny kościołowi, wypasali owce i bydło, mieli prawo nosić broń. W Zamagurie ponownie osiedlili istniejące wsie, podczas gdy inne, takie jak Jurgov, powstały jako nowe osiedla. Walasi stopniowo łączyli się z osadzonym ludnością, tworząc grupę etniczną Górali (Marec).

„Lazová kolonizácia“ była ostatnią fazą osadnictwa Zamaguria. Wynajęte terytoria dzielono na tyle części, zwanych „zarembkov“ (lazov), ile rodzin zakładało osadę. W rezultacie powstały równoległe pasy, tworząc niezwykle długie wsie, takie jak Osturňa, Ždiar, Čierna Hora, Repiská, Malá Franková, Jezersko, Hágy. Już w XIV wieku osiedlili się tutaj Rusini, m.in. w Osturni, Veľký Lipník i Stráňavách (Marec).

Замагур’я – та обласьць на паўночны захад ад Спіша, паміж Спіськаю Магураю і ракай Дунаец. Яе характарызуе выдатны пейзаж і захаваная народная архітэктура. Вузкія смугі полі на фоне крутых лугаў і малых лесаў, якія на грэбенях пераходзяць у глыбокія лесы (muzeumcervenyklastor.sk).

Першыя пастаянныя жыхары прыйшлі на Замагур’е канцом XIII стагоддзя праз сістэму коланізацыі „шольцкі“. Гэтая сістэма аснавалася на дагаворным адносінах паміж „шольцкім“ – асабістасцю, якая засяляла неўжываную зямлю, і яе ўладальнікам. Першай вядомай пасяленьню за Магурай была Лесніца, ужо ў 1297 годзе. Рыхвальд, зараз Вялікая Лесная, у 1323 годзе, Ліпнік у 1330 годзе, Галігаўцы ў 1338 годзе. Іх заснавала сям’я Гёргі з Старога Топорца. Іншымі развиваючыміся вёскамі былі м.і. Спісьская Старая Вес, Фрыдман, Кацвін, Франкова, Нядэца, Мацяшоўцы, Лехніца, Кегель, Спісьскія Ганушавцы, Рельов, Дурсцін, Крэмпах, Трыбш, Новая Бела. Большасць з гэтых вёс стварылі шольцы і посельцы з польскага Мехова. Трэцюю сферу складалі посельцы з Гемэра (Марец).

У другой палове XVI стагоддзя ўся сельская зямля была захоплена селянамі, і далейшая коланізацыя аснована на „Валахскім Законе“. Гэта былі пастухі, якія населялі захадную частку сучасных румунскіх Карпатаў і паўтэкалі ад Туркаў. Яны шукалі ўласныя месцы для жыцця з середзіны XIV стагоддзя. Абаранялі мяжы, дарогі, не плацілі царкве дзесяціну, пасілалі авечак і худобу, мелі права на носіць зброю. На Замагур’і яны паўторна засялі існуючыя вёскі, а іншыя, такія як Юргаў, узніклі як новыя. Валасы паступова зліваліся з мясцовым насельніцтвам – склалася этнічная група Гараліў (Марец).

„Лазова каланізацыя“ была апошняй фазай засялення Замагур’я. Арэндаваныя тэрыторыі дзеляцца на столькі частак – „зарэмбкаў“ (лазоў), сколькі сямей заснавала вёску. У выніку атрымліваюцца паралельныя смугі, ствараючы надзвычай даўгія вёскі, такія як Остурня, Ждіар, Чярна Гора, Рэпіскі, Мала Франкова, Єжарскае, Гагі. Ужо ў XIV стагоддзі асідляціся тут Русіны, м.і. ў Остурні, Вялікім Ліпніку і Странавых (Марец).

Niektoré príspevky

Príroda, Rastliny, Organizmy, Fotografie

Flóra Oravy

skala
Hits: 2640

Región Oravy patrí medzi chladné oblasti Slovenska. Iba dolina patrí do mierne teplej oblasti. Vodná nádrž Orava spôsobila zmenu pôvodných lúčnych spoločenstiev. V lesoch má zastúpenie smrek, jedľa, buk, borovica, smrekovec. Smrekové monokultúry tvoria väčšinu. Rozšírená je borievka obyčajná (sorger.sk). Je tu zastúpený stupeň pahorkatín, podhorský, horský až subalpínsky. V nižších polohách prevažujú listnaté . Vyskytuje sa tu aj jelša, breza, lieska. Floristicky najzaujímavejšie sú rašeliniská Hornej Oravy – Klinské rašelinisko, a rašelinisko na Suchej Hore (orava.sk). Klinské rašelinisko, zásobované len zrážkami, je Národnou prírodnou rezerváciou, predstavuje najviac vyvinuté vrchoviskové rašelinisko nelesného typu na Slovensku (orava-region.sk).

The Orava region is situated among the colder areas of Slovakia. Only the valley of the Orava River belongs to a moderately warm zone. The Orava Reservoir has caused a change in the original meadow communities. The forests are characterized by the presence of spruce, fir, beech, pine, and spruce-fir. Spruce monocultures make up the majority. The common juniper is widespread (sorger.sk). The region encompasses hills, submountainous, mountainous, and subalpine terrain. In lower elevations, deciduous forests prevail, including alder, birch, and hazel. Notably, the peat bogs of Upper Orava – Klinské peat bog and the peat bog on Suchá Hora are floristically interesting (orava.sk). Klinské peat bog, supplied only by precipitation, is a National Nature Reserve and represents the most developed non-forest mountain peat bog in Slovakia (orava-region.sk).

, ,

Krajina, Zahraničie, Objekty, predmety a priestory, Hrady, Rakúsko, Umenie, Stavby, Fotografie

Hrad Schlossberg

skala
Hits: 3229

Hrad Schlossberg sa týči nad Hainburgom.

Kopec nad mestom, na ktorom je hrad postavený leží vo výške 291 metrov nad morom. Hrad tu začali budovať v roku 1050. Sídlo sa neskôr dostalo do rúk Babenbergovcom. V roku 1152 prešlo do vlastníctva Přemysla Otakara II.. Od roku 1278 ho vystriedali Habsburgovci (Haratíková). V 16. storočí tu súdili bosorky (kira-blackrain.blog.cz). V roku 1683 hrad vyplienili a vypálili (Haratíková).

Hrad Schlossberg towers above .

The hill above the town, on which the castle is situated, rises to an elevation of 291 meters above sea level. Construction of the castle began in 1050. The residence later came into the hands of the Babenbergs. In 1152, it passed into the ownership of Přemysl Otakar II. From 1278 onward, it was succeeded by the Habsburgs (Haratíková). In the 16th century, witches were tried here (kira-blackrain.blog.cz). In 1683, the castle was plundered and set ablaze by the Turks (Haratíková).

Hrad Schlossberg erhebt sich über Hainburg.

Der Hügel über der Stadt, auf dem das Schloss steht, erhebt sich auf eine Höhe von 291 Metern über dem Meeresspiegel. Der Bau des Schlosses begann im Jahr 1050. Das Anwesen gelangte später in die Hände der Babenberger. Im Jahr 1152 ging es in den Besitz von Přemysl Otakar II. über. Ab 1278 wurde es von den Habsburgern abgelöst (Haratíková). Im 16. Jahrhundert wurden hier Hexenprozesse durchgeführt (kira-blackrain.blog.cz). Im Jahr 1683 wurde das Schloss von den Türken geplündert und in Brand gesteckt (Haratíková).

 TOP

Všetky

, ,