2011-2015, 2012, Biotopy, Časová línia, Krajina, Liptov, Príroda, Slovenská krajina, Vodopády

Lúčanský vodopád

skala
Hits: 1849

V obci Lúč­ky, v kto­rej sa Lúčan­ský vodo­pád nachá­dza, sú kúpe­le.

V stre­de obce Lúč­ky (obec​luc​ky​.sk), na úpä­tí Veľ­ké­ho Cho­ča (Ota­kar Bran­dos), sa nachá­dza 13 met­rov vyso­ký kas­ká­do­vý vodo­pád Lúčan­ky, pada­jú­ci z okra­ja tra­ver­tí­no­vej tera­sy (obec​luc​ky​.sk). Je najp­rí­stup­nej­ším slo­ven­ský vodo­pá­dom. Pod vodo­pá­dom je men­šie jazier­ko. Naj­mo­hut­nej­ší je na jar, keď sa topí v horách topí sneh a po väč­ších daž­ďoch (Ján Urda). Je to prí­rod­ný uni­kát, podob­né vodo­pá­dy sú väč­ši­nou situ­ova­né vyso­ko v horách, ďale­ko od ľud­ských obyd­lí. Vodo­pád vďa­ka tep­lým pra­me­ňom nikdy neza­mŕ­za. Je od roku 1974 národ­nou prí­rod­nou pamiat­kou. Boli tu náj­de­né vzác­ne pale­on­to­lo­gic­ké a arche­olo­gic­ké nále­zy (obec​luc​ky​.sk).

In the vil­la­ge of Lúč­ky, whe­re the Lúčan­ský water­fall is loca­ted, the­re are ther­mal baths.

In the cen­ter of Lúč­ky vil­la­ge (obec​luc​ky​.sk), at the foot­hills of Veľ­ký Choč (Ota­kar Bran­dos), stands the 13-​meter-​high cas­ca­ding water­fall Lúčan­ky, cas­ca­ding from the edge of a tra­ver­ti­ne ter­ra­ce (obec​luc​ky​.sk). It is the most acces­sib­le water­fall in Slo­va­kia. Below the water­fall, the­re is a small pond. The water­fall is most power­ful in spring when the snow melts in the moun­tains and after hea­vy rains (Ján Urda). It is a natu­ral rari­ty, as simi­lar water­falls are usu­al­ly situ­ated high in the moun­tains, far from human sett­le­ments. Thanks to warm springs, the water­fall never fre­e­zes. Sin­ce 1974, it has been a nati­onal natu­ral monu­ment. Rare pale­on­to­lo­gi­cal and archa­e­olo­gi­cal finds have been dis­co­ve­red in the vici­ni­ty (obec​luc​ky​.sk).

Odka­zy

2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Obce, Orava, Oravské, Slovenská krajina, Slovenské

Valaská Dubová

skala
Hits: 2057

Obec leží v okre­se Ružom­be­rok v nad­mor­skej výš­ke 662 met­rov nad morom. Na nece­lých 13 km2 tu žije tak­mer 800 oby­va­te­ľov. Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1323. Spo­mí­na sa ako Dubo­ra, Dubo­va Walas­ka, Vala­cho­rum. Najpr pat­ri­la hra­du Lika­va, v roku 1556 pre­šla pod Orav­ské pan­stvo. Budo­va hos­tin­ca je zo začiat­ku 19. sto­ro­čia, kto­rý sto­jí na mies­te býva­lej sta­rej dre­ve­nej budo­vy, v kto­rej údaj­ne chy­ti­li Jura­ja Jáno­ší­ka, čo však nie je dolo­že­né. V roku 1933 obec vyho­re­la, vysta­va­ná bola zno­vu po roku 1945. Na oko­lí sa nachá­dza­jú jas­ky­ne, v nie­kto­rých sa ukrý­va­li ľudia počas 2. sve­to­vej voj­ny (wiki​pe​dia​.sk).

The vil­la­ge is loca­ted in the Ružom­be­rok dis­trict at an ele­va­ti­on of 662 meters abo­ve sea level. Cove­ring an area of just under 13 km², it is home to near­ly 800 resi­dents. The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1323, refer­red to as Dubo­ra, Dubo­va Walas­ka, Vala­cho­rum. Ini­tial­ly, it belo­n­ged to Lika­va Cast­le, and in 1556, it beca­me part of the Ora­va domain. The inn buil­ding, dating back to the ear­ly 19th cen­tu­ry, stands on the site of a for­mer old wooden struc­tu­re, whe­re Juraj Jáno­šík was alle­ged­ly cap­tu­red, alt­hough this is not docu­men­ted. In 1933, the vil­la­ge was devas­ta­ted by fire but was rebu­ilt after 1945. The sur­roun­ding area fea­tu­res caves, some of which ser­ved as hiding pla­ces for peop­le during World War II (wiki​pe​dia​.sk).

Odka­zy

2011-2015, 2013, Biotopy, Časová línia, Gemer, Gemerské, Jazerá, Krajina, Ľudská príroda, Obce, Príroda, Slovenská krajina, Slovenské, Vodné nádrže

Dedinky, vodné nádrže Palcmanská a Dobšinská Maša

skala
Hits: 2794

Dedin­ky sú obcou na Hor­nom Geme­ri (dedin​ky​.eu), v údo­li rie­ky Hni­lec, pod juž­ný­mi svah­mi pla­ni­ny Gera­vy. Na úze­mí Národ­né­ho par­ku Slo­ven­ský raj (Zdroj: nezná­my). V obci žije asi 300 oby­va­te­ľov v nad­mor­skej výš­ke 795 met­rov nad morom. Vznik­la v roku 1933 zlú­če­ním baníc­kych osád Šte­fa­nov­ce a Imri­chov­ce (dedin​ky​.eu). Imri­chov­ce boli ban­skou osa­dou zo 14. sto­ro­čia, jej názov je odvo­de­ný od zeme­pá­na Imri­cha Csá­ky­ho. Šte­fa­nov­ce boli rov­na­ko ban­skou osa­dou zo 14. – 15 sto­ro­čia (dedin​ky​.eu). V roku 1960 bola k obci pri­po­je­ná aj Dob­šin­ská Maša. Cha­rak­ter obce sfor­mo­va­la vod­ná nádrž Palc­man­ská Maša, posta­ve­ná v 50-​tych rokoch 20. sto­ro­čia (dedin​ky​.eu). Palc­man­ská Maša je naj­väč­šia vod­ná nádrž v Slo­ven­skom raji. Jej úče­lom je aku­mu­lo­va­nie vody pre vod­nú elek­trá­reňv Dob­ši­nej, vyrov­na­nie prie­tok rie­ky Hni­lec a pre rekre­ač­né úče­ly. Jej objem môže dosiah­nuť viac ako 11 mili­ó­nov m3 vody. Zato­pe­ná plo­cha má roz­lo­hu 86.5 hek­tá­rov (wiki​pe​dia​.sk). Palc­man­ská Maša pat­rí k najc­hlad­nej­ším nádr­žiam u nás. Obec ponú­ka turis­tom mož­nos­ti uby­to­va­nia a aktív­ne­ho pohy­bu v prí­ro­de (wordp​ress​.com).

Dedin­ky is a vil­la­ge loca­ted in Upper Gemer (dedin​ky​.eu), in the val­ley of the Hni­lec River, bene­ath the sout­hern slo­pes of the Gera­vy Pla­te­au. Situ­ated wit­hin the ter­ri­to­ry of the Slo­vak Para­di­se Nati­onal Park (Sour­ce: unkno­wn), the vil­la­ge is home to app­ro­xi­ma­te­ly 300 resi­dents at an ele­va­ti­on of 795 meters abo­ve sea level. It was estab­lis­hed in 1933 through the mer­ger of the mining sett­le­ments of Šte­fa­nov­ce and Imri­chov­ce (dedin​ky​.eu). Imri­chov­ce was a mining sett­le­ment dating back to the 14th cen­tu­ry, named after the lan­do­wner Imrich Csá­ky. Šte­fa­nov­ce simi­lar­ly ser­ved as a mining sett­le­ment in the 14th to 15th cen­tu­ries (dedin​ky​.eu). In 1960, Dob­šin­ská Maša was also anne­xed to the vil­la­ge. The cha­rac­ter of the vil­la­ge was sig­ni­fi­can­tly sha­ped by the Palc­man­ská Maša reser­vo­ir, cons­truc­ted in the 1950s (dedin​ky​.eu). Palc­man­ská Maša is the lar­gest reser­vo­ir in the Slo­vak Para­di­se. Its pur­po­se inc­lu­des water accu­mu­la­ti­on for the Dob­ši­ná hyd­ro­elect­ric power plant, regu­la­ti­on of the Hni­lec River flow, and rec­re­a­ti­onal use. The reser­vo­ir’s capa­ci­ty can reach over 11 mil­li­on m3 of water, cove­ring an area of 86.5 hec­ta­res (wiki​pe​dia​.sk). Palc­man­ská Maša is among the col­dest reser­vo­irs in the coun­try. The vil­la­ge offers accom­mo­da­ti­on opti­ons and oppor­tu­ni­ties for out­do­or acti­vi­ties to tou­rists (wordp​ress​.com).

Odka­zy

2011-2015, 2013, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Zrúcaniny

Hričovský hrad

skala
Hits: 2117

Hri­čov­ský hrad sa nachá­dza nad Hri­čov­ským Pod­hra­dím v nad­mor­skej výš­ke 507 met­rov nad morom. (Wiki­pe­dia). Na naj­se­ver­nej­šom výbež­ku Súľov­ských vrchov (slo​ven​skeh​ra​dy​.sk). Slo­va­nia oko­lie hra­du osíd­li­li v 9. sto­ro­čí. Názov Hri­čov je odvo­de­ný od slo­va Grič (ska­la, skal­na­tý). Rov­na­ký význam má slo­vo v srbo­chor­vát­či­ne. Zem Hri­čov sa prvý­krát spo­mí­na v roku 1208 (hradh​ri​cov​.sk). Náz­vy Hri­čov­ské­ho hra­du: Hri­chou, Hry­chou, Hery­chou, Hyri­chou, Ric­zo, Hri­chou. Pat­rí roz­lo­hou k naj­men­ším slo­ven­ským hra­dom. Posta­vi­li ho krát­ko po tatár­skom vpá­de ako dre­ve­né hra­dis­ko. Začiat­kom 2. polo­vi­ce 13. sto­ro­čia ho pre­sta­va­li na kamen­ný hrad (slo​ven​skeh​ra​dy​.sk).

Hri­čov Cast­le is loca­ted abo­ve Hri­čov­ské Pod­hra­die at an ele­va­ti­on of 507 meters abo­ve sea level (Wiki­pe­dia). Posi­ti­oned on the nort­hern­most edge of the Súľov Moun­tains (slo​ven​skeh​ra​dy​.sk), the area around the cast­le was sett­led by the Slavs in the 9th cen­tu­ry. The name Hri­čov is deri­ved from the word Grič, mea­ning rock or roc­ky, with a simi­lar mea­ning in Serbo-​Croatian. The land of Hri­čov is first men­ti­oned in 1208 (hradh​ri​cov​.sk). The vari­ous names for Hri­čov Cast­le inc­lu­de Hri­chou, Hry­chou, Hery­chou, Hyri­chou, Ric­zo, and Hri­chou. In terms of area, it is one of the smal­lest cast­les in Slo­va­kia. Ori­gi­nal­ly built short­ly after the Tatar inva­si­on as a wooden for­ti­fi­ca­ti­on, it was recons­truc­ted into a sto­ne cast­le in the ear­ly second half of the 13th cen­tu­ry (slo​ven​skeh​ra​dy​.sk).

Odka­zy

2006-2010, 2010, Časová línia, Krajina, Malé Karpaty, Myjava, Neživé, Pamätníky, Slovenská krajina, Stavby

Mohyla Milana Rastislava Štefánika na Bradle

skala
Hits: 4104

Myš­lien­ka mies­ta, hro­bu a pom­ní­ka Mila­na Ras­ti­sla­va Šte­fá­ni­ka je mojím vlast­ným pre­ja­vom lás­ky a úcty k veľ­kej a svet­lej pamiat­ke na naše spo­loč­né sty­ky v det­stve. Vznik­la v prvej chví­li veľ­kej boles­ti nad tra­gic­kým osu­dom, vo chví­li, keď ho, len mŕt­ve­ho, obja­la oslo­bo­de­ná zem … Spo­je­ním roz­mer­ných hmôt spiš­ské­ho tra­ver­tí­nu oštie­pa­ných tupým hra­no­lom oce­le, pre­važ­ne bie­lej far­by, ostro zare­za­ných do pros­tej ináč nedot­knu­tej krá­sy prí­ro­dy a mies­ta, či v mod­ra­vom opa­re ran­ných hmiel, či na azú­ro­vej klen­be ďale­ké­ho hori­zon­tu roz­ja­sa­né­ho sln­kom, pokú­sil som sa vytvo­riť die­lo hod­né legen­dár­ne­ho živo­ta Šte­fá­ni­kov­ho plné­ho súzvu­ku, hrdin­stva, har­mó­nia a lás­ky (Dušan Jur­ko­vič)

Mohy­la sa zača­la sta­vať v roku 1927 (Zdroj: Pamät­ník). Pred­tým tu bol jed­no­du­chý hrob v tva­re krí­ža, v kto­rom bol pocho­va­ný Šte­fá­nik spo­lu s tro­ma talian­sky­mi vojak­mi len nie­koľ­ko dní po svo­jej smr­ti (bre​zo​va​.sk). Jed­né­ho z talian­skych voja­kov na žia­dosť rodi­ny v roku 1921 pre­viez­li do Talian­ska (obno​va​.sk). Talian­ski voja­ci: Aggius­ti Gab­rie­le, Man­ci­nel­li Scot­ti (pre­ve­ze­ný) a Mer­li­ni Umber­to. Mohy­la je z tra­ver­tí­nu zo Spiš­ských Vla­chov. Dove­ze­ných bolo 194 vagó­nov (mrs​te​fa​nik​.sk).

Mohy­la je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou. Pri­po­mí­na Mila­na Ras­ti­sla­va Šte­fá­ni­ka, rodá­ka z Koša­rísk, ved­ca, poli­ti­ka, dip­lo­ma­ta, pred­sta­vi­te­ľa zahra­nič­né­ho odbo­ja za prvej sve­to­vej voj­ny, člo­ve­ka kto­rý sa význam­ne podie­ľal na vzni­ku Čes­ko­slo­ven­skej repub­li­ky (Zdroj: Pamät­ník). Šte­fá­nik sa naro­dil 21.7.1880 v Koša­ris­kách, zomrel 4.5.1919 (Pin­čí­ko­vá) pri letec­kom nešťas­tí v Iván­ke pri Duna­ji. Bol vojen­ský letec, astro­nóm, vedec, kto­rý stál pri zro­de novo­do­bej štát­nos­ti Čes­ko­slo­ven­skej repub­li­ky. Vplý­val na európ­sku poli­ti­ku, s myš­lien­ka­mi, názor­mi aj čin­mi ho môže­me pova­žo­vať za prvé­ho ​“Euró­pa­na”. Pred­po­kla­dal, že nasta­ne har­mó­nia náro­dov v Euró­pe – euro­pe­i­zá­cia. Žil pod­ľa slov: Veriť, milo­vať, pra­co­vať. Jeho odkaz je dedič­stvom, kto­rým sme pris­pe­li k budo­va­niu moder­nej Euró­py (Pin­čí­ko­vá).

Mohy­la na Brad­le bola odha­le­ná 23.9.1928, jej auto­rom je Dušan Jur­ko­vič (Pin­čí­ko­vá). Brad­lo je vrch v Myjav­skej pahor­ka­ti­ne, týči sa do výš­ky 544 met­rov nad morom. Teles­né pozos­tat­ky Šte­fá­ni­ka sa nachá­dza­jú asi v hrob­ke v 10 met­ro­vej hĺb­ke pod vrcho­lom mohy­ly, spo­lu s ďal­ší­mi dvo­mi talian­mi. Dušan Jur­ko­vič pred­lo­žil po skon­če­ní dru­hej sve­to­vej voj­ny návrh na úpra­vu mohy­ly, aby roz­ší­ri­la svoj význam o pri­po­mien­ku pad­lých čes­ko­slo­ven­ských let­cov a legi­oná­rov, ale pro­jekt sa nere­a­li­zo­val. Rekon­štruk­cie sa mohy­la doč­ka­la až v roku 1989. Trva­la do roku 1996 (sme​.sk). Verej­nos­ti opäť sprí­stup­ne­ná bola 4.5.1996 (bre​zo​va​.sk). Vždy v máji sa kona­jú celo­ná­rod­né stret­nu­tia (sme​.sk). Sú vďa­kou a spo­mien­kou Slo­vá­koch, Čechov a iných Euró­pa­nov na skve­lé­ho Mila­na Ras­ti­sla­va Šte­fá­ni­ka (bre​zo​va​.sk). Celá stav­ba je posta­ve­ná z tra­ver­tí­no­vých blo­kov (wiki​pe​dia​.sk).

The idea of the pla­ce, tomb, and monu­ment of Milan Ras­ti­slav Šte­fá­nik is my own expres­si­on of love and res­pect for the gre­at and bright memo­ry of our sha­red child­ho­od con­nec­ti­ons. It ori­gi­na­ted in the first moment of gre­at pain over the tra­gic fate, at the moment when the libe­ra­ted land embra­ced him, life­less… By com­bi­ning mas­si­ve blocks of Spiš tra­ver­ti­ne split with a blunt ste­el chi­sel, pre­do­mi­nan­tly whi­te in color, sharp­ly cut into the sim­ple, other­wi­se untou­ched beau­ty of natu­re and the pla­ce, whet­her in the blu­ish haze of ear­ly hops, or on the azu­re vault of the dis­tant hori­zon illu­mi­na­ted by the sun, I attemp­ted to cre­a­te a work wort­hy of the legen­da­ry life of Šte­fá­nik, full of reso­nan­ce, hero­ism, har­mo­ny, and love (Dušan Jurkovič).

The mound cons­truc­ti­on began in 1927 (Sour­ce: Memo­rial). Befo­re that, the­re was a sim­ple cross-​shaped gra­ve whe­re Šte­fá­nik was buried with three Ita­lian sol­diers just a few days after his death (bre​zo​va​.sk). One of the Ita­lian sol­diers was tran­s­por­ted to Ita­ly in 1921 at the requ­est of the fami­ly (obno​va​.sk). The Ita­lian sol­diers were Aggius­ti Gab­rie­le, Man­ci­nel­li Scot­ti (tran­s­por­ted), and Mer­li­ni Umber­to. The mound is made of tra­ver­ti­ne from Spiš­ské Vla­chy, and 194 wagons of it were impor­ted (mrs​te​fa​nik​.sk).

The mound is a nati­onal cul­tu­ral monu­ment, com­me­mo­ra­ting Milan Ras­ti­slav Šte­fá­nik, a nati­ve of Koša­ris­ká, a scien­tist, poli­ti­cian, dip­lo­mat, repre­sen­ta­ti­ve of fore­ign resis­tan­ce during World War I, a man who sig­ni­fi­can­tly con­tri­bu­ted to the cre­a­ti­on of the Cze­cho­slo­vak Repub­lic (Sour­ce: Memo­rial). Šte­fá­nik was born on July 21, 1880, in Koša­ris­ká, and pas­sed away on May 4, 1919 (Pin­čí­ko­vá) in an airp­la­ne acci­dent in Ivan­ka pri Duna­ji. He was a mili­ta­ry avia­tor, astro­no­mer, and scien­tist who pla­y­ed a cru­cial role in the estab­lish­ment of the modern Cze­cho­slo­vak sta­te. His influ­en­ce on Euro­pe­an poli­tics and his thoughts and acti­ons make him the first ​“Euro­pe­an.” He anti­ci­pa­ted the har­mo­ny of nati­ons in Euro­pe – Euro­pe­a­ni­za­ti­on. He lived by the words: Belie­ve, love, work. His lega­cy is a con­tri­bu­ti­on to buil­ding modern Euro­pe (Pin­čí­ko­vá).

The Brad­lo Mound was unve­i­led on Sep­tem­ber 23, 1928, and its aut­hor is Dušan Jur­ko­vič (Pin­čí­ko­vá). Brad­lo is a hill in the Myja­va Hills, rising to a height of 544 meters abo­ve sea level. Šte­fá­ni­k’s remains are loca­ted app­ro­xi­ma­te­ly in a tomb 10 meters below the sum­mit of the mound, along with two other Ita­lians. After the end of World War II, Dušan Jur­ko­vič pro­po­sed modi­fy­ing the mound to expand its sig­ni­fi­can­ce to com­me­mo­ra­te fal­len Cze­cho­slo­vak avia­tors and legi­ona­ries, but the pro­ject was not rea­li­zed. The recons­truc­ti­on of the mound took pla­ce in 1989 and las­ted until 1996 (sme​.sk). It was reope­ned to the pub­lic on May 4, 1996 (bre​zo​va​.sk). Nati­onal mee­tings take pla­ce eve­ry May (sme​.sk). It stands as a gra­ti­tu­de and memo­ry of Slo­vaks, Czechs, and other Euro­pe­ans for the remar­kab­le Milan Ras­ti­slav Šte­fá­nik (bre​zo​va​.sk). The enti­re struc­tu­re is built from tra­ver­ti­ne blocks (wiki​pe​dia​.sk).

Odka­zy