Skala - Fotografie, akvaristika, rodina a iné

2011-2015, 2013, Časová línia, Kostoly, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Tekov

Benediktínsky kláštor v Hronskom Beňadiku

11/11/201607/03/2024 skala

O vzniku kláštora vraví legenda, podľa ktorej kráľ Gejza, ktorý veľmi rád poľoval v okolitých lesoch stretol s jeho príbuzným Šalamúnom, alebo s niekým, kto sa naňho podobal. Gejza bol týmto stretnutím dojatý, preto na tomto mieste založil benediktínsky kláštor a obdaroval ho aj značným majetkom. Dejiny sú však iné, Gejza a Šalamún boli súperi. Šalamún mal kláštor v Pannonhalme. Dnešný Hronský Beňadik bol miestom, kde založil kláštor Gejza, vtedy bolo od dávna miesto známe ako Slovenská Brána. Predpokladá sa, že existoval už v roku 1075 (benadik-klastor.sk). Hronský Beňadik sa spomína vtedy ako monasterium, ecclesia Sancti Benedicti (pamiatky.net).

Stal sa významným strediskom kultúrneho života a vzdelanosti. Vznikali diela výtvarného umenia, hudobnej kultúry, liturgie a teológie. Mal kompetenciu na vydávanie takmer všetkých druhov písomností, potvrdzovanie a overovanie listín, mal pôsobnosť pri sporných majetkových záležitostiach, bol miestom deponovania cenností a archívov (obechronskybenadik.sk). Vďaka Turkom sa stal v 16. storočí kláštor vojenskou pevnosťou (benadik-klastor.sk).

V roku 1950 sa stal koncentračným kláštorom pre rehoľné sestry z celého Slovenska (benadik-klastor.sk). Od roku 1927 s prestávkami do roku 1999 tu pôsobili saleziáni. Momentálne tu pôsobí rehoľa pallotínov objekt slúži ako charitný domov, ale aj ako miesto krátkodobého pobytu (Wikipedia). Od roku 1970 je opátstvo vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku (benadik-klastor.sk). V roku 2011 bol vyhlásený za jeden zo siedmich divov Banskobystrického samosprávneho kraja (aktuality.sk).

The legend tells of the founding of the monastery, according to which King Gejza, who enjoyed hunting in the surrounding forests, encountered his relative Šalamún or someone resembling him. Touched by this meeting, Gejza founded a Benedictine monastery at this location and endowed it with considerable wealth. However, history paints a different picture, as Gejza and Šalamún were rivals. Šalamún had a monastery in Pannonhalma. The present-day Hronský Beňadik was where Gejza founded the monastery, and the place had long been known as the Slovak Gate. It is assumed to have existed as early as 1075 (benadik-klastor.sk). Hronský Beňadik is mentioned at that time as monasterium, ecclesia Sancti Benedicti (pamiatky.net).

It became a significant center of cultural life and education, giving rise to works of visual arts, musical culture, liturgy, and theology. The monastery had the authority to issue almost all types of documents, confirm and verify charters, adjudicate in disputed property matters, and served as a depository for valuables and archives (obechronskybenadik.sk). Due to the threat of the Turks, the monastery became a military fortress in the 16^th century (benadik-klastor.sk).

In 1950, it became a concentration monastery for nuns from across Slovakia (benadik-klastor.sk). From 1927 with interruptions until 1999, the Salesians worked here. Currently, the Pallottine order operates in the facility, serving as a charitable home and a place for short-term stays (Wikipedia). Since 1970, the abbey has been declared a national cultural monument (benadik-klastor.sk). In 2011, it was declared one of the seven wonders of the Banská Bystrica Self-Governing Region (aktuality.sk).

Odkazy

2011-2015, 2012, Časová línia, Hrady, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Zamagurie

Ľubovniansky hrad

06/11/201604/04/2024 skala

Ľubovniansky hrad sa nachádza na severe Slovenska, nad mestom Stará Ľubovňa, v nadmorskej výške 548 metrov. V minulosti bol známy aj ako castrum Liblou, de Lyblio, de Lublow, Lyblyo, arx Lublos. Vznikol na rozhraní 13. a 14. storočia ako hraničný, strážny. Podľa niektorých prameňov ho vybudovalo okolo roku 1280 poľské knieža Boleslav, zať uhorského kráľa Bela IV. V roku 1412 sa spolu s ďalšími 13. spišskými mestami a panstvami dostal do poľského zálohu. Následne na hrade sídlili starostovia zálohovaných miest. V roku ho takmer zničil veľký požiar. Hrad nákladne renovovali. Záloh sa skončil v roku 1772, hrad začal upadať. Bol využívaný ako kasáreň, neskôr skladisko. Po roku 1945 bol po viacerých iných dávnejších rekonštrukciách obnovený ako škola. V roku 1971 začal na hrade archeologický a architektonický výskum (Wikipedia). V areáli hradu rastie mohutná 25 metrov vysoká lipa malolistá s obvodom kmeňa 450 cm, stará asi 350 – 400 rokov (Wikipedia).

The Ľubovňa Castle is located in the north of Slovakia, above the town of Stará Ľubovňa, at an elevation of 548 meters. In the past, it was also known as castrum Liblou, de Lyblio, de Lublow, Lyblyo, arx Lublos. It originated at the turn of the 13^th and 14^th centuries as a border, guarding fortress. According to some sources, it was built around the year 1280 by the Polish prince Bolesław, the son-in-law of the Hungarian King Béla IV. In 1412, together with 13 other Spiš towns and estates, it fell into Polish pawn. Subsequently, castellans of pawned towns resided in the castle. In the same year, it was almost destroyed by a large fire, leading to an expensive renovation. The pawn ended in 1772, and the castle began to decline. It was used as a barracks and later as a warehouse. After 1945, following several earlier reconstructions, it was restored as a school. In 1971, archaeological and architectural research began at the castle (Wikipedia). Within the castle grounds, a massive small-leaved lime tree grows, reaching a height of 25 meters with a trunk circumference of 450 cm, estimated to be around 350 – 400 years old (Wikipedia).

Любовнянський замок розташований на півночі Словаччини, над містом Стара Любовня, на висоті 548 метрів. У минулому його також відомо як castrum Liblou, de Lyblio, de Lublow, Lyblyo, arx Lublos. Виник на рубежі 13-го і 14-го століть як кордоновий, сторожовий замок. За деякими джерелами, його побудував близько 1280 року польський князь Болеслав, зять угорського короля Бели IV. У 1412 році, разом із 13 іншими містами та володіннями Спішу, він потрапив у польську заставу. Після цього на замку проживали замкові голови заставлених міст. У той же рік його майже знищив великий пожежа, що призвела до дороговартісного ремонту. Заставу завершено в 1772 році, і замок почав втрачати свою популярність. Його використовували як касарню, а пізніше як склад. Після 1945 року, після кількох попередніх реконструкцій, він був відновлений як школа. У 1971 році розпочався археологічний і архітектурний дослідження на замку (Wikipedia). На території замку росте величезна липа звичайна, висотою 25 метрів і об’ємом стовбура 450 см, вік якої оцінюється приблизно в 350 – 400 років (Wikipedia).

Odkazy

TOP

Všetky

Sokoliarske vystúpenie na hrade Stará Ľubovňa

2011-2015, 2012, Časová línia, Dokumenty, Krajina, Orava, Oravské, Oravské, Slovenská krajina, Slovenské, Slovenské, Stavby, V čase

Oravská dedina v Zuberci

06/11/201603/04/2024 skala

Využitím ľudových stavieb pre múzejné účely sa zaoberal už v 20-tych rokoch 20. storočia Pavol Florek. Po roku 1945 dochádzalo k likvidácii kultúrneho dedičstva. Ochrana drevenej ľudovej architektúry na pôvodnom mieste je nereálna. Juraj Langer uskutočnil v 60-tych rokoch 20. storočia prieskum vo všetkých oravských dedinách. 24.9.1967 bol položený základný kameň budúceho múzea na poľane Brestová pri Zuberci v nadmorskej výške 830 metrov. Pri výstavbe boli zamestnaní zuberskí a habovskí tesári, ktorí mali skúsenosti so stavbou zrubových domov. Väčšiu časť tvoria prenesené originály. Prvý krát bolo múzeum sprístupnené verejnosti 31.8.1975 po ukončení prvej etapy (zuberec.sk). Cez areál preteká potok Studená, z ktorého je rekonštruovaný náhon na mlyn a valchu (zuberec.sk). Celkovo sa tu nachádza 56 domov, hospodárskych stavieb, technických a sakrálnych objektov na rozlohe 8 hektárov (zuberec.sk).

Múzeum je rozdelené na 5 celkov: Dolnooravský rínok, Hornooravská ulica, Goralské lazy, Kostol s cintorínom a Mlynisko s vodnými technickými stavbami. Dolnooravský rínok predstavuje zemiansku osadu s námestíčkom. Nachádzajú sa tu objekty s Malatinej, Žaškova, zvonica zo Záskalia, zemianska kúria Meškovcov z Vyšného Kubína, mangeľ a remeselný dom z Veličnej, želiarsky dom zo Bziny, sýpka zo Srňacieho. Hornooravská ulica je ukážkou radovej zástavby mnohých oravských dedín. Je tu hrnčiarska pec z Trstenej, roľnícka usadlosť s Čimhovej, z Beňadova, Podbielu, Zuberca, Hruštína, Dolnej Lehoty, plátennícka kúria zo Štefanova, šoltýska usadlosť z Vasiľova a Rabčíc, komora z Lomnej, kováčska vyhňa z Habovky, V goralských lazoch je drevorubačsko – pastierska usadlosť z Oravského Veselého, salašnícka koliba zo Zuberca, šoltýsky dom a lisovňa z Novoti, Rabčická zvonica, roľnícka usadlosť z Oravskej Lesnej. V rámci časti Kostol: márnica z Rabčíc, neskorogotický drevený kostol svätej Alžbety Uhorskej zo Zábrežu, izbica z Hruštína, senníky z Oravskej Jasenice. V rámci Mlyniska: Novoťský mlyn, valcha z Lomnej (zuberec.sk).

The utilization of folk buildings for museum purposes was already undertaken in the 1920s by Pavol Florek. After 1945, there was a trend of cultural heritage destruction. Preserving wooden folk architecture in its original location became unrealistic. Juraj Langer conducted a survey in all Orava villages in the 1960s. On September 24, 1967, the foundation stone of the future museum was laid on the Brestová meadow near Zuberec at an elevation of 830 meters. The construction involved craftsmen from Zuberec and Habovka with experience in building log houses. The majority of the museum consists of relocated originals. The museum was first opened to the public on August 31, 1975, after completing the initial phase (zuberec.sk). A stream called Studená flows through the area, and a reconstructed millrace and millpond are also present (zuberec.sk). Overall, there are 56 houses, farm buildings, technical structures, and sacred objects spread across 8 hectares (zuberec.sk).

The museum is divided into 5 sections: Dolnooravský Market, Hornooravská Street, Goralské Meadows, the Church with a Cemetery, and Mlynisko with Water Technical Buildings. Dolnooravský Market represents a noble settlement with a small square. Here, you’ll find objects from Malatina, Žaškov, a bell tower from Záskalie, noble manor Meškovcov from Vyšný Kubín, a trough and craft house from Veličná, a blacksmith’s house from Bziny, a granary from Srňacie. Hornooravská Street showcases the typical row construction of many Orava villages. It includes a pottery kiln from Trstená, a farmer’s settlement from Čimhová, Beňadovo, Podbiel, Zuberec, Hruštín, Dolná Lehota, a linen manor from Štefanová, a bailiff settlement from Vasiľovo and Rabčice, a chamber from Lomná, a blacksmith’s forge from Habovka. In the Goralské Meadows, there is a lumberjack-shepherd settlement from Oravské Veselé, a shepherd’s hut from Zuberec, a bailiff’s house and press house from Novoť, Rabčice bell tower, a farmer’s settlement from Oravská Lesná. Under the Church section: a mortuary from Rabčice, a late Gothic wooden church of St. Elizabeth of Hungary from Zábrež, a small room from Hruštín, haylofts from Oravská Jasenica. In the Mlynisko section: Novoť Mill, a millpond from Lomná (zuberec.sk).

Wykorzystanie ludowych budynków do celów muzealnych zajmował się już w latach 20. XX wieku Pavol Florek. Po roku 1945 doszło do likwidacji dziedzictwa kulturowego. Ochrona drewnianej architektury ludowej w miejscu pierwotnym stała się nierealna. Juraj Langer przeprowadził w latach 60. XX wieku badania we wszystkich wioskach Oravy. 24 września 1967 roku na polanie Brestová koło Zuberca, na wysokości 830 metrów, położono kamień węgielny pod przyszłe muzeum. Przy budowie zatrudnieni byli cieśle z Zuberca i Habovki, którzy mieli doświadczenie w budowie domów z bali. Większość muzeum stanowią przeniesione oryginały. Muzeum po raz pierwszy otwarto dla publiczności 31 sierpnia 1975 roku po zakończeniu pierwszego etapu (zuberec.sk). Przez teren przepływa strumień Studená, z którego odtworzono kanał młyński i staw młyński (zuberec.sk). Ogólnie na terenie znajduje się 56 domów, budynków gospodarczych, obiektów technicznych i sakralnych, zajmujących powierzchnię 8 hektarów (zuberec.sk).

Muzeum podzielone jest na 5 sekcji: Dolnoorawski Rynek, Ulica Hornoorawska, Goralskie Łąki, Kościół z Cmentarzem oraz Mlynisko z Budowlami Technicznymi. Dolnoorawski Rynek reprezentuje osadę szlachecką z małym placem. Znajdują się tu obiekty z Malatiny, Žaškova, dzwonnica ze Záskalia, szlachecka karczma Meškovcov z Vyšného Kubína, koryto i dom rzemieślniczy z Veličnej, dom kowala z Bziny, spichlerz ze Srňacie. Ulica Hornoorawska jest przykładem szeregowej zabudowy wielu orawskich wiosek. Znajduje się tu piec garncarski z Trstenej, rolnicze osiedle z Čimhovej, Beňadova, Podbielu, Zuberca, Hruštína, Dolnej Lehoty, dwór płóciennika ze Štefanova, szlacheckie osiedle z Vasiľova i Rabčic, komora z Lomnej, kuźnia z Habovki. W Goralskich Łąkach znajduje się osada drwala-pasterza z Oravského Veselého, sala pasterska z Zuberca, szlachecka chałupa i kuźnia z Novoti, Rabčicka dzwonnica, rolnicze osiedle z Oravskej Lesnej. W ramach sekcji Kościół: kostnica z Rabčic, drewniany kościół św. Elżbiety Węgierskiej z Zábrežu, izbica z Hruštína, stodoła z Oravskej Jasenice. W ramach sekcji Mlynisko: Młyn Novoť, kuźnia z Lomnej (zuberec.sk).

Odkazy

TOP

Všetky

2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Rakúsko, Zahraničie

Petronell

06/11/201607/03/2024 skala

Petronell-Carnuntum je obec ležiaca v nadmorskej výške 175 metrov nad morom, v ktorej sa nachádzajú najväčšie rímske vykopávky v strednej Európe. Vtedajšie mesto Carnuntum malo asi 70 000 obyvateľov. Dnes tu na rozlohe 25.36 km² žije 1 213 obyvateľov (Wikipedia). Cca 2 km od obce sa nachádza Heidentor – Pohanská brána, najznámejšia rímska stavebná pamiatka v Rakúsku a symbol archeologického parku Carnuntum. Do dnešných čias sa nám zachoval iba oblúk brány. Pôvodná stavba bola postavená v rokoch 354 – 361 ako triumfálny monument cisára Konštantína II.. Označenia Pohanská brána pochádza zo stredoveku, kedy bol tento oblúk považovaný za nekresťanské dielo (carnuntum.co.at). V obci sa nachádza kaplnka svätého Jána Krstiteľa, románska rotunda z prvej polovice 12. storočia, ktorú postavili templári pôvodne ako opevnený kostol. Kostol svätej Petronily je s prelomu 13. storočia. Pôvodný vodný hrad, zámok Petronell, nazývaný tiež zámok Traun je zo 17. storočia (Wikipedia CS).

Petronell-Carnuntum is a village situated at an elevation of 175 meters above sea level, housing the largest Roman excavations in Central Europe. The former city of Carnuntum had around 70,000 inhabitants. Today, 1,213 people reside in the village, covering an area of 25.36 km² (Wikipedia). Approximately 2 km from the village is the Heidentor – Pagan Gate, the most famous Roman architectural monument in Austria and a symbol of the Carnuntum archaeological park. Only the gate’s arch has survived to this day. The original structure was built between 354 – 361 as a triumphal monument by Emperor Constantine II. The term “Pagan Gate” dates back to the Middle Ages when this arch was considered a non-Christian work (carnuntum.co.at). The village is home to the Chapel of Saint John the Baptist, a Romanesque rotunda from the first half of the 12^th century, initially constructed by the Templars as a fortified church. The Church of Saint Petronilla dates back to the turn of the 13^th century. The original water castle, Petronell Castle, also known as Traun Castle, dates from the 17^th century (Wikipedia CS).

Petronell-Carnuntum ist ein Dorf auf einer Höhe von 175 Metern über dem Meeresspiegel und beherbergt die größten römischen Ausgrabungen in Mitteleuropa. Die damalige Stadt Carnuntum hatte etwa 70.000 Einwohner. Heute leben 1.213 Menschen im Dorf, das eine Fläche von 25,36 km² abdeckt (Wikipedia). Etwa 2 km vom Dorf entfernt befindet sich das Heidentor – das Heidentor, das berühmteste römische architektonische Denkmal in Österreich und ein Symbol des archäologischen Parks Carnuntum. Nur der Bogen des Tores hat bis heute überlebt. Die ursprüngliche Struktur wurde zwischen 354 und 361 als Triumphmonument von Kaiser Konstantin II. errichtet. Der Begriff “Heidentor” stammt aus dem Mittelalter, als dieses Tor als nicht-christliches Werk galt (carnuntum.co.at). Im Dorf befindet sich die Kapelle des Heiligen Johannes des Täufers, eine romanische Rotunde aus der ersten Hälfte des 12. Jahrhunderts, die ursprünglich von den Templern als befestigte Kirche erbaut wurde. Die Kirche der Heiligen Petronilla stammt aus der Wende des 13. Jahrhunderts. Das ursprüngliche Wasserschloss, Schloss Petronell, auch als Schloss Traun bekannt, stammt aus dem 17. Jahrhundert (Wikipedia CS).

Odkazy

Táto časť je mimo areálu centrálneho múzea. Nazval by som ho amfiteáter

2011-2015, 2013, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny, Záhorie

Skalica

05/11/201607/03/2024 skala

Skalica je mesto na západe Slovenska. Dá sa povedať, že susedí s moravským Hodonínom a s Holíčom. Leží v nadmorskej výške 177 metrov na rozlohe 60 km². Žije tu takmer 15 000 obyvateľov. Neďaleko od mesta tečie rieka Morava. Prvá písomná zmienka o meste je z roku 1217 (Wikipedia). Historické názvu mesta: Uherská Skalica, Uhorská Skalica (Dúbravský), Zakolcha (skalica.sk). Po roku 1270 bola vybudovaná najstaršia stavba v meste – rotunda sv. Juraja. Od roku 1372 je Skalica slobodným kráľovským mestom. Pravdepodobne od začiatku 15. storočia sa výrazne vyvíja vinohradníctvo. Vyrábalo sa tu jedno z najkvalitnejších súkien v Uhorsku. Skalický trdelník je zákusok vyrobený z kysnutého cesta, obaleného orechami a pečený na otvorenom ohni (Wikipedia).

Obyvatelia mesta sú Skaličané (asb.sk). V meste pôsobí Záhorské múzeum, organizuje sa tu Trdlofest, festival Skalické dni. Osobnosti Skalice: operný spevák Janko Blaho, spevák František Krištof Veselý, dablér Svätopluk Šablatúra, kňaz Anton Srholec, maliar Dušan Grečner, hudobník Marián Varga, herečka Bibiana Ondrejková, hokejista Žigmund Pálfy (Wikipedia).

Skalica is a town in western Slovakia, situated in close proximity to the Moravian town of Hodonín and Holíč. It lies at an elevation of 177 meters, covering an area of 60 km², and is home to nearly 15,000 residents. The Morava River flows nearby. The first written mention of the town dates back to 1217 (Wikipedia). Historical names of the town include Uherská Skalica, Uhorská Skalica (Dúbravský), and Zakolcha (skalica.sk). After 1270, the oldest structure in the town was built – the rotunda of St. George. Since 1372, Skalica has been a free royal town. Likely from the early 15^th century, viticulture has significantly developed in the region. Skalica was known for producing some of the highest-quality textiles in the Kingdom of Hungary. The Skalica trdelník is a pastry made from leavened dough, coated with nuts, and baked over an open flame (Wikipedia).

The inhabitants of the town are called Skaličané (asb.sk). Skalica is home to the Záhorie Museum, and events such as Trdlofest and the Skalica Days festival are organized here. Notable personalities associated with Skalica include opera singer Janko Blaho, singer František Krištof Veselý, stuntman Svätopluk Šablatúra, priest Anton Srholec, painter Dušan Grečner, musician Marián Varga, actress Bibiana Ondrejková, and hockey player Žigmund Pálfy (Wikipedia).

Odkazy