Európske, Krajina, Mestá, Mestá, Organizmy, Príroda, Rakúske, Typ krajiny, Vtáky, Živočíchy

Rust – mesto bocianov

skala
Hits: 2404

Rust je malé milé mes­teč­ko pri Nezi­der­skom jaze­re. Je zná­me bocian­mi, kto­ré sa okrem iné­ho nachá­dza­jú pria­mo v mes­te na stre­chách domov (Peter Kac­lík). V Rus­te žije 1714 oby­va­te­ľov na roz­lo­he 19.99 km2. Rust je naj­men­ším šta­tu­tár­nym mes­tom v Rakús­ku, už v roku 1681 bol slo­bod­ným mes­tom. Jeho maďar­ské pome­no­va­nie je Ruszt. Leží v nad­mor­skej výš­ke 123 met­rov nad morom (Wiki­pe­dia).

Rust is a small char­ming town by Lake Neusiedl. It is kno­wn for storks, which are, among other pla­ces, loca­ted direct­ly in the town on the roofs of hou­ses (Peter Kac­lík). In Rust, 1,714 resi­dents live in an area of 19.99 km². Rust is the smal­lest sta­tu­to­ry town in Aus­tria, having gai­ned its sta­tus as a free city as ear­ly as 1681. Its Hun­ga­rian name is Ruszt. It is situ­ated at an ele­va­ti­on of 123 meters abo­ve sea level (Wiki­pe­dia).

Rust ist eine kle­i­ne char­man­te Stadt am Neusied­ler See. Sie ist bekannt für Stör­che, die sich unter ande­rem direkt in der Stadt auf den Dächern der Häu­ser befin­den (Peter Kac­lík). In Rust leben 1.714 Ein­woh­ner auf einer Flä­che von 19,99 km². Rust ist die kle­ins­te Stadt mit Sta­tut in Öster­re­ich und wur­de bere­its im Jahr 1681 zur Fre­is­tadt erho­ben. Ihr unga­ris­cher Name lau­tet Ruszt. Die Stadt liegt auf einer Höhe von 123 Metern über dem Mee­ress­pie­gel (Wiki­pe­dia).

Odka­zy

Krajina, Mestá, Slovenská krajina, Spiš, Typ krajiny

Spišská Belá

skala
Hits: 3192

Spiš­ská Belá leží v nad­mor­skej výš­ke 631 met­rov nad morom. Mes­to je zlo­že­né z dvoch kata­strál­nych úze­mí: Spiš­ská Belá a Stráž­ky. Stráž­ky sú dnes mest­skou čas­ťou, boli pri­čle­ne­né v roku 1972. V Spiš­skej Belej žije 6612 oby­va­te­ľov (spiss​ka​be​la​.sk). Kaž­do­roč­ne sa tu koná Spiš­ský zemia­kár­sky jar­mok, fur­man­ské pre­te­ky Belian­ska pod­ko­va, Kaš­tieľ­ne diva­del­né hry v kaš­tie­li Stráž­ky (spiss​ka​be​la​.sk).

Naj­star­šie osíd­le­nie na tom­to úze­mí je z mlad­šie­ho pale­oli­tu spred 40 000 rokov, na loka­li­te ​“Dlhá medza” pri Stráž­kach. Stre­do­ve­ké osíd­le­nie je spo­je­né s Nemca­mi a maďar­skou pohra­nič­nou pev­nos­ťou v Stráž­kach z 12. sto­ro­čia a slo­van­skou osa­dou Stra­gar (Bušov­ce). Slo­van­skí oby­va­te­lia Stra­ga­ru spo­lu s maďar­skou vojen­skou posád­kou strá­ži­li Uhor­skú brá­nu, kto­rá bola rieč­kou Bie­la (Bela). Ten­to názov pre­vza­li do náz­vu osa­dy aj nemec­kí kolo­nis­ti. V 13. sto­ro­čí vybu­do­va­li pre nedos­ta­tok vody 11 km dlhý prí­vod­ný kanál – dnes Belian­sky potok, s oblas­ti Tatrans­kej Kot­li­ny. V 16. sto­ro­čí bol dopl­ne­ný o ďal­šie prí­vod­né kaná­ly (Andrej Novák). Prvá písom­ná zmien­ka o mes­te je z roku 1263. Už v roku 1271 pat­ri­la medzi spiš­ské nemec­ké mes­tá z mest­ský­mi prá­va­mi a výsa­da­mi. V minu­los­ti bola zná­ma výro­bou spiš­skej boro­vič­ky, dnes je význam­ným cen­trom pes­to­va­nia zemia­kov (spiss​ka​be​la​.sk). V minu­los­ti sa tu rozp­res­tie­ra­li roz­siah­le pasien­ky, kde sa cho­va­li ovce a doby­tok. Reme­sel­ní­ci mali cechy, medzi naj­star­šie pat­ri­li mäsiar­sky, obuv­níc­ky, kraj­čír­sky, kožuš­níc­ky a kováčs­ky. Inten­zív­ne sa pes­to­val ľan, na to nad­vä­zo­va­lo tkáč­stvo, mod­ro­tlač plát­na. Ľano­vé plát­no pozna­li v celom Uhor­sku, vyvá­ža­lo sa aj na Bal­kán a do Turec­ka. Spiš­ská Belá bola od 13. sto­ro­čia tak­mer čis­to nemec­kým mes­tom, slo­ven­ské oby­va­teľ­stvo sa obja­vo­va­lo viac až v 19. sto­ro­čí. V roku 1853 tvo­ri­li Slo­vá­ci len 3.3 %. V roku 1938 už 61 %. V roku 1869 vznik­la tká­čov­ňa ľano­vé­ho plát­na, v roku 1878 škro­bá­reň, v roku 1870 a 1872 dva pivo­va­ry, v roku 1875 tehel­ňa, píly a likér­ka Kle­in­ber­ger. V rokoch 1945 – 1946 boli belian­skí Nemci donú­te­ní odísť. Nehnu­teľ­nos­ti pre­vza­lo oby­va­te­lia z Len­da­ku, Ždia­ru a zama­gur­ských obcí (Andrej Novák).

His­to­ric­ké cen­trum mes­ta je mest­skou pamiat­ko­vou zónou. Nachá­dza sa tu kos­tol svä­té­ho Anto­na Pus­tov­ní­ka z 13. sto­ro­čia, mest­ská rad­ni­ca a rene­sanč­ná zvo­ni­ca zo 16. sto­ro­čia, marián­sky stĺp z roku 1729, sta­ré nemec­ké meš­tian­ske domy. Belian­sky ryb­ník ponú­ka pohľad na pano­rá­mu Vyso­kých Tatier. V Stráž­kach sa nachá­dza rene­sanč­ný kaš­tieľ s anglic­kým par­kom a gotic­ký kos­tol svä­tej Anny so zvo­ni­cou. V kaš­tie­li je expo­zí­cia Slo­ven­skej národ­nej galé­rie veno­va­ná malia­ro­vi Ladi­sla­vo­vi Med­ny­ánsz­ke­mu. V Spiš­skej Belej sa naro­dil mate­ma­tik, fyzik, optik Jozef Maxi­mi­lián Petz­val (spiss​ka​be​la​.sk).

Odka­zy

Biotopy, Krajina, Príroda, Rieky, Rieky, Slovenská krajina, Typ krajiny, Zamagurie

Dunajec

skala
Hits: 2980

Po Dunaj­ci sa dá ísť na plti z rôz­nych miest a na rôz­ne mies­ta. Slo­ven­ské služ­by zväč­ša posky­tu­jú plav­bu z Čer­ve­né­ho Kláš­to­ra do Les­ni­ce. Ak si správ­ne pamä­tám, sezó­na je od aprí­la do októb­ra. Oko­lo rie­ky je množ­stvo skál, pop­ri nej je turis­tic­ký chod­ník, po kto­rom sa zvyk­nú pre­pla­ve­ní turis­ti vra­cať do Čer­ve­né­ho Kláš­to­ra. Pltia­ri v Les­ni­ci nakla­da­jú plte a prí­slu­šen­stvo do áut a cez Les­ni­cu ho dooko­la dove­zú nas­päť do Čer­ve­né­ho Kláš­to­ra (Peter Kac­lík). Splav na pltiach na poľ­skej stra­ne začí­na v obci Sro­mo­wce Wyźne, kon­čí v Kro­ścien­ko nad Dunaj­cem. Na Slo­ven­skej stra­ne začí­na v Maje­roch, ale­bo v Čer­ve­nom Kláš­to­re, kon­čí v Les­ni­ci. Duna­jec je 274 km dlhá rie­ka, kto­rá na Slo­ven­sku tečie len na 17-​tich kilo­met­roch. Od roku 1920 tvo­rí hra­nič­nú čia­ru slovensko-​poľských hra­níc. Od dáv­nych čias je Duna­jec pova­žo­va­ný za dôle­ži­tú doprav­nú ces­tu (Wiki­pe­dia). Už v 2. sto­ro­čí pred n. l. plt­ní­ci pre­pra­vo­va­li na Dunaj­ci tovar. Jan­tár, žele­zo, dre­vo, anti­mon, suše­né sliv­ky, syr, medo­vi­nu a iné (plte​-duna​jec​.sk). Využí­va­li ju gréc­ki a rím­ski kup­ci, v čase keď tu boli gal­skí Kel­ti. Neskôr ces­tu, kto­rá nesie pome­no­va­nie ​“Soľ­ná ces­ta”, pou­ží­va­li Ger­má­nia a Slo­va­nia (Wiki­pe­dia). Pre­pra­va tova­ru na pltiach zazna­me­na­la pre­pad v roku 1813, vďa­ka veľ­kým povod­niam. V roku 1923 plt­níc­tvo na Dunaj­ci zanik­lo cel­kom. Obno­vi­lo sa v šir­šej mie­re spo­lu s pre­vá­ža­ním ľudí po roku 1950. Až do dneš­ných čias sa zacho­val tra­dič­ný sym­bol plt­ní­kov – plt­níc­ky klo­búk, kto­rý je zdo­be­ný muš­lič­ka­mi (plte​-duna​jec​.sk). Poľ­sko v roku 1997 posta­vi­lo na hor­nom toku vod­nú elek­trá­reň Czorsz­tyn a vyrov­ná­va­ciu nádrž Nie­dzi­ca (Wiki­pe­dia).

Na oko­li­tých zrá­zoch žijú napr. Ticho­do­ma mura­ri, Mon­ti­co­la saxa­ti­lis, Lacer­ta vivi­pa­ra, Vipe­ra berus, vydra Lut­ra lut­ra, rybá­rik Alce­do att­his, hniez­di tu výr skal­ný Bubo bubo a krka­vec Cor­vus corax. Ras­tie tu Astra­ga­lus aus­tra­lis, Phy­te­um orbi­cu­la­te, Aster ser­pen­ti­mon­ta­nus (Infor­mač­ná tabuľa).

Along the Duna­jec, you can go raf­ting from vari­ous points to vari­ous des­ti­na­ti­ons. Slo­vak ser­vi­ces typi­cal­ly offer a cru­ise from Čer­ve­ný Kláš­tor to Les­ni­ca. If I remem­ber cor­rect­ly, the sea­son is from April to Octo­ber. The­re are many rocks along the river, and a hiking trail runs besi­de it. Usu­al­ly, raf­ting tou­rists return to Čer­ve­ný Kláš­tor via this trail. Rafts­men in Les­ni­ca load the rafts and equ­ip­ment onto cars, and they tran­s­port it all around to Čer­ve­ný Kláš­tor (Peter Kac­lík). Raf­ting on the Polish side starts in the vil­la­ge of Sro­mo­wce Wyżne and ends in Kro­ścien­ko nad Dunaj­cem. On the Slo­vak side, it starts in Maje­re or Čer­ve­ný Kláš­tor and ends in Les­ni­ca. The Duna­jec River, 274 km long, flo­ws only for 17 km in Slo­va­kia. Sin­ce 1920, it has for­med the bor­der bet­we­en Slo­va­kia and Poland. Duna­jec has been con­si­de­red an impor­tant tra­de rou­te sin­ce ancient times (Wiki­pe­dia). Plt­ní­ci (rafts­men) tran­s­por­ted goods on the Duna­jec as ear­ly as the 2nd cen­tu­ry BC. Items such as amber, iron, wood, anti­mo­ny, dried plums, che­e­se, mead, and more were car­ried on the rafts (plte​-duna​jec​.sk). Gre­ek and Roman mer­chants uti­li­zed this rou­te during the time of the Gau­lish Celts. Later, the path, kno­wn as the ​“Salt Rou­te,” was used by Ger­ma­nic and Sla­vic peop­le (Wiki­pe­dia). Raf­ting as a means of tran­s­por­ting goods expe­rien­ced a dec­li­ne in 1813 due to sig­ni­fi­cant flo­ods. In 1923, raf­ting on the Duna­jec cea­sed enti­re­ly but saw a resur­gen­ce after 1950, pri­ma­ri­ly for peop­le tran­s­port. The tra­di­ti­onal sym­bol of rafts­men, the rafts­me­n’s hat ador­ned with seas­hells, has per­sis­ted to this day (plte​-duna​jec​.sk). In 1997, Poland cons­truc­ted the Czorsz­tyn hyd­ro­elect­ric power plant and the Nie­dzi­ca reser­vo­ir on the upper cour­se (Wiki­pe­dia). Vari­ous fau­na, inc­lu­ding Ticho­do­ma mura­ri, Mon­ti­co­la saxa­ti­lis, Lacer­ta vivi­pa­ra, Vipe­ra berus, otter Lut­ra lut­ra, king­fis­her Alce­do att­his, nesting eag­le owl Bubo bubo, and raven Cor­vus corax, inha­bit the sur­roun­ding slo­pes. Flo­ra like Astra­ga­lus aus­tra­lis, Phy­te­uma orbi­cu­la­tum, and Aster ser­pen­ti­mon­ta­nus also thri­ve here (Infor­ma­ti­on board).

Wzdłuż Dunaj­ca można popły­nąć trat­wą z różnych miejsc do różnych miejsc. Sło­wac­kie usłu­gi zwyk­le ofe­ru­ją rejs z Čer­ve­ný Kláš­tor do Les­ni­ca. Jeśli dobr­ze pami­ętam, sezon trwa od kwiet­nia do paździer­ni­ka. Wzdłuż rze­ki jest wie­le skał, a obok niej bieg­nie szlak turys­tycz­ny. Zazwyc­zaj turys­ty upra­wia­jący spływ trat­wą wra­ca­ją do Čer­ve­ný Kláš­tor wzdłuż tego szla­ku. Trat­wiar­ze w Les­ni­ca zała­du­ją trat­wy i spr­zęt do samo­cho­dów, a następ­nie prze­wi­ozą to wszys­tko dooko­ła do Čer­ve­ný Kláš­tor (Peter Kac­lík). Spływ trat­wą po pol­skiej stro­nie roz­poc­zy­na się w miejs­co­wo­ści Sro­mo­wce Wyżne i końc­zy w Kro­ścien­ku nad Dunaj­cem. Po sło­wac­kiej stro­nie zaczy­na się w Maje­rach lub Čer­ve­ný Kláš­tor i końc­zy w Les­ni­ca. Rze­ka Duna­jec, o dłu­go­ści 274 km, pły­nie tyl­ko przez 17 km na Sło­wac­ji. Od 1920 roku sta­no­wi gra­ni­cę między Sło­wac­ją a Pol­ską. Duna­jec uwa­ża­ny jest za ważny szlak hand­lo­wy od sta­ro­żyt­no­ści (Wiki­pe­dia). Plt­ní­ci (trat­wiar­ze) prze­wo­żą towa­ry Dunaj­cem już od II wie­ku p.n.e. Na trat­wach prze­wo­żo­no takie przed­mi­oty jak bursz­tyn, żela­zo, dre­wno, anty­mon, sus­zo­ne śli­wki, ser, miód pit­ny i wie­le innych (plte​-duna​jec​.sk). Grec­cy i rzyms­cy kup­cy kor­zys­ta­li z tej tra­sy w cza­sach galij­skich Cel­tów. Później szla­kiem, zna­nym jako ​“Dro­ga Sol­na,” podąża­li ludzie ger­ma­ńs­cy i Sło­wia­nie (Wiki­pe­dia). Prze­wóz towa­rów trat­wa­mi zano­to­wał spa­dek w 1813 roku z powo­du powa­żnych powo­dzi. W 1923 roku spływ trat­wa­mi na Dunaj­cu całko­wi­cie zako­ńc­zo­no, ale odro­dził się po 1950 roku, głó­wnie dla tran­s­por­tu ludzi. Tra­dy­cyj­ny sym­bol trat­wiar­zy, kape­lusz trat­wiar­ski zdo­bi­ony musz­la­mi, przetr­wał do dzi­siaj (plte​-duna​jec​.sk). W 1997 roku Pol­ska zbu­do­wa­ła elek­tro­wnię wod­ną Czorsz­tyn i zbi­or­nik reten­cyj­ny Nie­dzi­ca na gór­nym odcin­ku (Wiki­pe­dia). Różne gatun­ki fau­ny, w tym Ticho­do­ma mura­ri, Mon­ti­co­la saxa­ti­lis, Lacer­ta vivi­pa­ra, Vipe­ra berus, wyd­ra Lut­ra lut­ra, zimo­ro­dek Alce­do att­his, gniaz­du­jący puchacz Bubo bubo i kruk Cor­vus corax, zamiesz­ku­ją otac­za­jące zboc­za. Wys­tępu­je tu także flo­ra, takie jak Astra­ga­lus aus­tra­lis, Phy­te­uma orbi­cu­la­tum i Aster ser­pen­ti­mon­ta­nus (Tab­li­ca informacyjna).

Odka­zy

TOP

Všet­ky

Ľudia, Oslavné, Piešťanské reportáže, Považské, Reportáže, Slovenské, Šport

Otužilecký koniec roka Piešťanoch

skala
Hits: 4795

V Pieš­ťa­noch je zvy­kom, že ľado­vé med­ve­de sa tes­ne po Šted­rom dni cho­dia namá­čať do Váhu. Nie­kto­rí sa sna­žia dostať na dru­hú stra­nu bre­hu, prí­pad­ne si len tak pek­ne pop­lá­vu v stu­de­nej vodič­ke. Som zve­da­vý, či nie­ke­dy bude súčas­ťou podu­ja­tia aj ukáž­ka lovu tule­ňov. V roku 2010 bol kon­com roka veľ­mi sil­ný prúd vody vo Váhu, pre­to otu­žil­ci šli do vody z iné­ho mies­ta ako tra­dič­ne.

Otu­ži­lec­ké plá­va­nie vo Váhu pra­vi­del­ne pri­ťa­hu­je miest­nych oby­va­te­ľov i náv­štev­ní­kov. Plav­ci spo­loč­ne vstu­pu­jú do stu­de­ných vôd rie­ky Váh, aby si posil­ni­li zdra­vie a vytvo­ri­li dob­rú nála­du počas svia­toč­né­ho obdo­bia. Tra­dí­cia otu­žo­va­nia v Pieš­ťa­noch sia­ha až do 20. sto­ro­čia, pri­čom orga­ni­zo­va­né spo­loč­né vstu­py do Váhu sa sta­li popu­lár­ny­mi naj­mä v posled­ných dvoch desať­ro­čiach. V roku 1974 pozval do Pieš­ťan Karol Kevan sku­pi­nu vte­dy veľ­mi popu­lár­nych praž­ských otu­žil­cov, čím polo­žil zákla­dy pre pra­vi­del­né zim­né plá­va­nie vo Váhu. (pies​tan​sky​den​nik​.sk).

Kaž­do­roč­ne sa otu­žil­ci stre­tá­va­jú na náb­re­ží za hote­lom Mag­nó­lia, odkiaľ sa spo­loč­ne vydá­va­jú do vôd Váhu (pies​tan​sky​den​nik​.sk). Podu­ja­tie sa zvy­čaj­ne začí­na o 14:00 hodi­ne a zúčast­ňu­je sa na ňom pri­bliž­ne 60 až 80 odváž­nych mužov a žien (mytr​na​va​.sme​.sk). Účast­ní­ci pre­plá­va­jú 300-​metrovú trať medzi breh­mi mest­skej a kúpeľ­nej čas­ti Pieš­ťan, pri­čom kaž­dý plá­va pod­ľa svo­jich schop­nos­tí (domov​.sme​.sk). Podu­ja­tie orga­ni­zu­je Klub otu­žil­cov Pieš­ťa­ny, kto­rý zdru­žu­je nad­šen­cov zim­né­ho plá­va­nia z celé­ho regi­ó­nu. Cie­ľom podu­ja­tia je nie­len pro­pa­gá­cia otu­žo­va­nia ako zdra­vé­ho život­né­ho štý­lu, ale aj posil­ne­nie komu­ni­ty a osla­vy via­noč­ných sviat­kov netra­dič­ným spô­so­bom. Atmo­sfé­ra podu­ja­tia je jedi­neč­ná. Divá­ci z náb­re­žia sle­du­jú vstup otu­žil­cov do vody, kto­rí si pred plá­va­ním zaspie­va­jú otu­ži­lec­kú hym­nu a vyko­na­jú spo­loč­nú roz­cvič­ku (domov​.sme​.sk).

In Pieš­ťa­ny, it is cus­to­ma­ry that ​“polar bears” (ice swim­mers) take a dip in the Váh River short­ly after Chris­tmas Eve. Some attempt to swim to the oppo­si­te sho­re, whi­le others sim­ply enjoy swim­ming lei­su­re­ly in the cold water. I won­der if some­day a demon­stra­ti­on of seal hun­ting might also beco­me part of this event. At the end of 2010, the Váh had a very strong cur­rent, promp­ting the ice swim­mers to enter the water from a dif­fe­rent loca­ti­on than usual.

Ice swim­ming in the Váh regu­lar­ly att­racts local resi­dents and visi­tors ali­ke. Swim­mers enter the cold waters of the Váh toget­her to boost the­ir health and cre­a­te a che­er­ful atmo­sp­he­re during the holi­day sea­son. The tra­di­ti­on of ice swim­ming in Pieš­ťa­ny dates back to the 20th cen­tu­ry, with orga­ni­zed group swims beco­ming par­ti­cu­lar­ly popu­lar over the past two deca­des. In 1974, Karol Kevan invi­ted a group of popu­lar ice swim­mers from Pra­gue to Pieš­ťa­ny, lay­ing the foun­da­ti­on for regu­lar win­ter swim­ming in the Váh (pies​tan​sky​den​nik​.sk).

Eve­ry year, ice swim­mers meet on the river­bank behind the Hotel Mag­nó­lia, from whe­re they enter the Váh toget­her (pies​tan​sky​den​nik​.sk). The event usu­al­ly begins at 2:00 p.m. and att­racts app­ro­xi­ma­te­ly 60 to 80 cou­ra­ge­ous men and women (mytr​na​va​.sme​.sk). Par­ti­ci­pants swim across a 300-​meter cour­se bet­we­en the city and spa sides of Pieš­ťa­ny, each accor­ding to the­ir own abi­li­ties (domov​.sme​.sk). The event is orga­ni­zed by the Pieš­ťa­ny Ice Swim­ming Club, which brings toget­her ent­hu­siasts from across the regi­on. Its pur­po­se is not only to pro­mo­te ice swim­ming as a healt­hy lifes­ty­le but also to strengt­hen com­mu­ni­ty ties and celeb­ra­te the holi­day sea­son in a uni­que way. The even­t’s atmo­sp­he­re is tru­ly uni­que. Spec­ta­tors watch from the river­bank as swim­mers enter the water, sin­ging the­ir ice swim­ming ant­hem and per­for­ming a col­lec­ti­ve warm-​up befo­re swim­ming (domov​.sme​.sk).

In Pieš­ťa­ny ist es üblich, dass sich ​„Eis­bä­ren“ kurz nach Hei­li­ga­bend im Fluss Váh baden. Eini­ge ver­su­chen, das ande­re Ufer zu erre­i­chen, wäh­rend ande­re ein­fach nur gemüt­lich im kal­ten Was­ser sch­wim­men. Ich bin ges­pannt, ob eines Tages eine Vor­füh­rung der Rob­ben­jagd Teil die­ser Verans­tal­tung sein wird. Ende 2010 war die Strömung des Váh sehr stark, wes­halb die Eissch­wim­mer von einer ande­ren Stel­le ins Was­ser gin­gen als gewöhnlich.

Das Eissch­wim­men im Váh zieht regel­mä­ßig sowohl Ein­he­i­mis­che als auch Besu­cher an. Die Sch­wim­mer ste­i­gen geme­in­sam in das kal­te Was­ser des Váh, um ihre Gesund­he­it zu stär­ken und wäh­rend der Feier­ta­ge für gute Lau­ne zu sor­gen. Die Tra­di­ti­on des Eissch­wim­mens in Pieš­ťa­ny reicht bis ins 20. Jahr­hun­dert zurück, wobei orga­ni­sier­te Grup­pen­sch­wim­men ins­be­son­de­re in den letz­ten zwei Jahr­zehn­ten popu­lär wur­den. Im Jahr 1974 lud Karol Kevan eine damals sehr popu­lä­re Grup­pe Pra­ger Eissch­wim­mer nach Pieš­ťa­ny ein und leg­te damit den Grund­ste­in für das regel­mä­ßi­ge Win­tersch­wim­men im Váh (pies​tan​sky​den​nik​.sk).

Jedes Jahr tref­fen sich die Eissch­wim­mer am Ufer hin­ter dem Hotel Mag­nó­lia, von wo aus sie geme­in­sam in den Váh ste­i­gen (pies​tan​sky​den​nik​.sk). Die Verans­tal­tung beginnt gewöhn­lich um 14:00 Uhr, und es neh­men etwa 60 bis 80 muti­ge Män­ner und Frau­en teil (mytr​na​va​.sme​.sk). Die Teil­neh­mer sch­wim­men eine 300 Meter lan­ge Strec­ke zwis­chen dem Stadt- und dem Kuror­tu­fer von Pieš­ťa­ny, wobei jeder nach sei­nen Fähig­ke­i­ten sch­wimmt (domov​.sme​.sk). Die Verans­tal­tung wird vom Eissch­wim­merc­lub Pieš­ťa­ny orga­ni­siert, der Ent­hu­sias­ten des Win­tersch­wim­mens aus der gesam­ten Regi­on zusam­menb­ringt. Ziel der Verans­tal­tung ist es, nicht nur das Eissch­wim­men als gesun­den Lebenss­til zu för­dern, son­dern auch die Geme­in­schaft zu stär­ken und die Weih­nachts­fe­ier­ta­ge auf eine unkon­ven­ti­onel­le Wei­se zu feiern. Die Atmo­sp­hä­re der Verans­tal­tung ist ein­zi­gar­tig. Zus­chau­er ver­fol­gen vom Ufer aus, wie die Sch­wim­mer ins Was­ser ste­i­gen, vor­her die Eisschwimmer-​Hymne sin­gen und sich geme­in­sam aufwär­men (domov​.sme​.sk).

Odka­zy

Dolné Považie, Krajina, Mestá, Mestá, Noc, Piešťanské reportáže, Považské, Reportáže, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Vianoce v Piešťanoch

skala
Hits: 5802

Via­no­ce v Pieš­ťa­noch, kto­ré sú zná­me svo­ji­mi lie­či­vý­mi ter­mál­ny­mi pra­meň­mi, vytvá­ra­jú špe­ci­fic­kú atmo­sfé­ru počas sviat­kov. Cen­trum mes­ta sa pre­me­ní na malý via­noč­ný trh s ruč­ne vyro­be­ný­mi dar­ček­mi, via­noč­ný­mi ozdo­ba­mi a tra­dič­ným jed­lom. Ľudia sa tu stre­tá­va­jú, aby si vychut­na­li via­noč­nú atmo­sfé­ru a poroz­prá­va­li sa. Uli­ce a námes­tia sú ozdo­be­né via­noč­ným osvet­le­ním, kona­jú sa rôz­ne via­noč­né kon­cer­ty, hudob­né a kul­túr­ne podu­ja­tia, via­noč­né pred­sta­ve­nia. V kos­to­loch pre­bie­ha­jú via­noč­né boho­služ­by, pol­noč­né omše. Tra­dič­né via­noč­né jed­lá, ako kapust­ni­ca, medov­ní­ky a kapor sa obja­vu­jú na sto­loch rodín počas sviat­kov. Večer sa roz­dá­va­jú dar­če­ky, rodi­ny majú spo­loč­né stret­nu­tie, prí­pad­ne aj s priateľmi.

Chris­tmas in Pieš­ťa­ny, kno­wn for its hea­ling ther­mal springs, cre­a­tes a spe­ci­fic atmo­sp­he­re during the holi­da­ys. The city cen­ter trans­forms into a small Chris­tmas mar­ket with hand­ma­de gifts, Chris­tmas deco­ra­ti­ons, and tra­di­ti­onal food. Peop­le gat­her here to enjoy the Chris­tmas atmo­sp­he­re and enga­ge in con­ver­sa­ti­ons. Stre­ets and squ­ares are ador­ned with Chris­tmas lights, vari­ous Chris­tmas con­certs, musi­cal and cul­tu­ral events, and Chris­tmas per­for­man­ces take pla­ce. Chur­ches host Chris­tmas ser­vi­ces and mid­night mas­ses. Tra­di­ti­onal Chris­tmas dis­hes such as kapust­ni­ca, gin­gerb­re­ad, and carp appe­ar on fami­ly tab­les during the holi­da­ys. In the eve­ning, gifts are exchan­ged, fami­lies come toget­her for a sha­red celeb­ra­ti­on, possib­ly with friends as well.

TOP

Všet­ky