2011, 2011-2015, Časová línia, Interiéry, Krajina, Mlyny, Neživé, Podunajsko, Slovenská krajina, Stavby

Klepáč – mlyn v Bratislave

Hits: 7692

Kle­páč je reno­vo­va­ný sta­rý mlyn, pri kto­rom je obyt­ná budo­va, v kto­rej sa kona­jú rôz­ne akti­vi­ty pre­dov­šet­kým pre deti. Nachá­dza sa na Želez­nej Stu­dien­ke a ja som bol z neho veľ­mi milo prek­va­pe­ný. Z infor­mač­nej tabu­le som sa dozve­del, že Kle­páč je VIII. mlyn z devia­tich na Vydri­ci. Pred­po­kla­dá sa, že mlyn exis­to­val kon­com 16. sto­ro­čia. Meno Kle­páč si objekt zís­kal vďa­ka Joze­fo­vi Raba­no­vi, kto­rý v 30. rokoch 20. sto­ro­čia budo­vu sta­ré­ho mly­na pre­sta­val na reštau­rá­ciu s býva­ním pod tým­to náz­vom. Mlyn stál pôvod­ne medzi dvo­ma rame­na­mi poto­ka Vydri­ca (Zdroj: Infor­mač­ná tabuľa). 

Hlav­ným cie­ľom využi­tia Kle­pá­ča je vdých­nuť tomu­to mies­tu nový život, pod­po­riť sme­ro­va­nie mla­dej gene­rá­cie k uni­ver­zál­nym hod­no­tám člo­ve­ka a prí­ro­dy a oži­viť časť spo­loč­nej his­tó­rie. Má slú­žiť naj­mä deťom a mlá­de­ži pre vzde­lá­va­cie a výchov­né prog­ra­my, voľ­no­ča­so­vé akti­vi­ty, tvo­ri­vé diel­ne, poby­ty v prí­ro­de a ďal­šie záuj­mo­vé čin­nos­ti (kle​pac​.sk). Vo Vydric­kej doli­ne vzni­ka­li vod­né mly­ny od 13. sto­ro­čia. Kon­com 14. sto­ro­čia pri Vydric­kom poto­ku bolo 9 obil­ných mly­nov. V 15. sto­ro­čí sa pre túto doli­nu ujal tiež názov Mlyn­ská doli­na. Mly­ny boli v pre­vádz­ke do polo­vi­ce 19. sto­ro­čia. Meno 8. mly­na je odvo­de­né od nemec­ké­ho Kle­pe­is (kle​pac​.sk), čo ozna­čo­va­lo poze­mok, kto­rý tvo­ri­la lep­ka­vá stu­de­ná zemi­na (wiki­pe­dia). Mlyn od roku 1932 pre­vádz­ko­val Jozef Raban ako let­ný hotel s reštau­rá­ci­ou. V 60-​tych rokoch 20. sto­ro­čia začal devas­to­vať (Brna).


Kle­páč is a reno­va­ted old mill with a resi­den­tial buil­ding near­by, whe­re vari­ous acti­vi­ties, espe­cial­ly for chil­dren, take pla­ce. It is loca­ted in Želez­ná Stu­dien­ka, and I was ple­a­san­tly sur­pri­sed by it. From the infor­ma­ti­on board, I lear­ned that Kle­páč is the eighth mill of nine on the Vydri­ca stre­am. It is pre­su­med that the mill exis­ted at the end of the 16th cen­tu­ry. The name Kle­páč was acqu­ired by the buil­ding thanks to Jozef Raban, who, in the 1930s, con­ver­ted the struc­tu­re of the old mill into a res­tau­rant with living spa­ce under this name. Ori­gi­nal­ly, the mill sto­od bet­we­en two bran­ches of the Vydri­ca stre­am (Sour­ce: Infor­ma­ti­on Board).

The main goal of using Kle­páč is to bre­at­he new life into this pla­ce, pro­mo­te the direc­ti­on of the youn­ger gene­ra­ti­on towards uni­ver­sal human and natu­re valu­es, and revi­ve a part of sha­red his­to­ry. It is inten­ded pri­ma­ri­ly for chil­dren and youth for edu­ca­ti­onal and upb­rin­ging prog­rams, lei­su­re acti­vi­ties, cre­a­ti­ve works­hops, natu­re sta­ys, and other inte­rest acti­vi­ties (kle​pac​.sk). Water mills in the Vydri­ca Val­ley have been emer­ging sin­ce the 13th cen­tu­ry. At the end of the 14th cen­tu­ry, the­re were 9 grain mills along the Vydri­ca stre­am. In the 15th cen­tu­ry, the val­ley was also named Mlyn­ská doli­na (Mill Val­ley). The mills ope­ra­ted until the mid-​19th cen­tu­ry. The name of the 8th mill is deri­ved from the Ger­man word Kle­pe­is” (kle​pac​.sk), which refer­red to a plot of land con­sis­ting of stic­ky cold soil (wiki­pe­dia). Jozef Raban ope­ra­ted the mill as a sum­mer hotel with a res­tau­rant from 1932. In the 1960s, it began to dete­ri­ora­te (Brna).


Odka­zy

2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Senec

Hits: 3383

Senec je men­šie mes­to neďa­le­ko od Bra­ti­sla­vy, ale aj od Trna­vy na juho­zá­pad­nom Slo­ven­sku.

Maďar­ské pome­no­va­nie pre Senec je Szenc, nemec­ké Wart­berg. Jeho roz­lo­ha je tak­mer 39 km2, na kto­rých žije tak­mer 17 000 oby­va­te­ľov. Zná­me sú Slneč­né jaze­rá (Senec­ké jaze­rá), kto­ré sú význam­nou rekre­ač­nou des­ti­ná­ci­ou Slo­ven­ska. Are­ál vzni­kol v medzi­voj­no­vom obdo­bí. Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1252, kde sa Senec spo­mí­na ako Zemch. 13. sto­ro­čí bol Senec pod vply­vom nemec­kej kolo­ni­zá­cie. Nemci si udr­ža­li svo­je vedú­ce posta­ve­nie do kon­ca stre­do­ve­ku. Od roku 1439 sa Senec spo­mí­na ako oppi­dum – mes­teč­ko. V roku 1663 napad­li mes­to Tur­ci. V roku 1715 žilo v Sen­ci asi 1032 oby­va­te­ľov, v roku 1869 2837. V roku 1763 bolo v Sen­ci zeme­tra­se­nie, v roku 1775 zasiah­la mes­to povo­deň. Od decem­bra 1850 je v pre­vádz­ke želez­nič­né spo­je­nie Štú­ro­vo – Bra­ti­sla­va. Medzi prvou a dru­hou sve­to­vou voj­nou doš­lo vyvlast­ne­niu majet­ku Ester­há­zi­ov­cov a k ich pri­de­le­niu kolo­nis­tom z Ora­vy, Kysúc a Mora­vy. Vďa­ka repat­riá­cii po 2. sve­to­vej voj­ne doš­lo, okrem iné­ho, k prí­cho­du tak­mer tisíc Slo­vá­kov do Sen­ca. V mes­te od kon­ca stre­do­ve­ku malo veľ­mi sil­né zastú­pe­nie maďar­ské oby­va­teľ­stvo. Dnes tvo­ria cca 22 % (Wiki​pe​dia​.sk).

V lete sa koná v Sen­ci via­ce­ro pra­vi­del­ných podu­ja­tí: Senec­ké leto, Veľ­ký let­ný kar­ne­val, Troj­k­rá­ľo­vé zim­né plá­va­nie, Záchra­nár­sky Medzi­ná­rod­ný deň detí, Potá­pačs­ký kar­ne­val. Osob­nos­ti mes­ta: spi­so­va­teľ Albert Mol­nár Senc­zi, fut­ba­lis­ta Ján Pop­lu­hár (Wiki​pe​dia​.sk).


Senec is a smal­ler town near Bra­ti­sla­va and also Trna­va in sout­hwes­tern Slovakia.

The Hun­ga­rian name for Senec is Szenc, and in Ger­man, it is cal­led Wart­berg. It covers an area of almost 39 km², with a popu­la­ti­on of near­ly 17,000 inha­bi­tants. The Sun Lakes (Senec­ké jaze­rá) are well-​known and ser­ve as a sig­ni­fi­cant rec­re­a­ti­onal des­ti­na­ti­on in Slo­va­kia. The area was estab­lis­hed during the inter­war peri­od. The first writ­ten men­ti­on dates back to 1252, whe­re Senec is refer­red to as Zemch. In the 13th cen­tu­ry, Senec was under the influ­en­ce of Ger­man colo­ni­za­ti­on, main­tai­ning its lea­ding posi­ti­on until the end of the Midd­le Ages. Sin­ce 1439, Senec has been refer­red to as an oppi­dum – a small town. In 1663, the town was attac­ked by the Turks. In 1715, around 1032 inha­bi­tants lived in Senec, and by 1869, the num­ber inc­re­a­sed to 2837. In 1763, an eart­hqu­ake struck Senec, and in 1775, the town was hit by a flo­od. Sin­ce Decem­ber 1850, the­re has been a rai­lway con­nec­ti­on bet­we­en Štú­ro­vo and Bra­ti­sla­va. Bet­we­en the two World Wars, the pro­per­ty of the Ester­há­zy fami­ly was con­fis­ca­ted and assig­ned to sett­lers from Ora­va, Kysú­ce, and Mora­via. Due to repat­ria­ti­on after World War II, near­ly a thou­sand Slo­vaks arri­ved in Senec. The town has had a strong repre­sen­ta­ti­on of the Hun­ga­rian popu­la­ti­on sin­ce the end of the Midd­le Ages, cons­ti­tu­ting app­ro­xi­ma­te­ly 22% today.

During the sum­mer, Senec hosts vari­ous regu­lar events, inc­lu­ding Senec Sum­mer, the Grand Sum­mer Car­ni­val, Three Kings Win­ter Swim­ming, Inter­na­ti­onal Chil­dre­n’s Res­cu­er Day, and the Dive­r’s Car­ni­val. Notab­le per­so­na­li­ties from the town inc­lu­de wri­ter Albert Mol­nár Senc­zi and foot­bal­ler Ján Pop­lu­hár. (Sour­ce: Wiki​pe​dia​.sk)


Szenc egy kisebb város Szlo­vá­kia dél­ny­uga­ti rés­zén, közel Bra­ti­sla­vá­hoz és Trnavához.

Szenc magy­ar neve Szenc, német neve pedig Wart­berg. Majd­nem 39 km² terüle­ten, közel 17 000 lakos él. Ismer­tek a Napfény-​tavak (Senec­ké jaze­rá), mely­ek fon­tos rekre­áci­ós cél­pont­ként szol­gál­nak Szlo­vá­kiá­ban. A terület az első világ­há­bo­rú utá­ni idős­zak­ban jött lét­re. Az első írá­sos emlí­tés 1252-​ből szár­ma­zik, ami­kor Szen­cet Zemch-​ként emlí­tik. A 13. szá­zad­ban Szenc a német tele­pe­sek befo­ly­á­sa alatt állt, ame­ly veze­tő pozí­ci­ó­ját a közép­kor végé­ig meg­tar­tot­ta. 1439 óta Szenc oppi­dum­ként, azaz kis­vá­ros­ként sze­re­pel. 1663-​ban a várost a törökök meg­tá­mad­ták. 1715-​ben Szenc lakos­sá­ga körül­be­lül 1032 fő volt, 1869-​ben pedig már 2837 fő. 1763-​ban Szen­cen föl­dren­gés tör­tént, 1775-​ben pedig az árvíz súj­tot­ta a várost. 1850 decem­be­ré­től van vasú­ti kapc­so­lat Štú­ro­vo és Pozso­ny között. Az első és a máso­dik világ­há­bo­rú között az Ester­há­zy csa­lád vagy­o­nát elko­boz­ták, és az Ora­va, Kysú­ce és Mora­va terüle­té­ről érke­ző tele­pe­sek­nek ítél­ték oda. A máso­dik világ­há­bo­rú utá­ni repat­riá­ció miatt majd­nem ezer szlo­vák érke­zett Szenc­re. A város­nak erős magy­ar lakos­sá­ga volt a közép­kor végé­től, ma körül­be­lül 22%-os ará­ny­ban képviseltetik.

Nyá­ron Szenc szá­mos rends­ze­res ese­mé­ny­nek ad ott­hont, köz­tük a Senec­ké leto (Szen­ci Nyár), a Nagy Nyá­ri Kar­ne­vál, a Három­ki­rá­lyi téli úszás, a Nemzet­közi Gyer­mek­men­tő Nap és a Búvár­ko­dó Kar­ne­vál. A város neves sze­mé­ly­i­sé­gei közé tar­to­zik az író Albert Mol­nár Senc­zi és a lab­da­rú­gó Ján Pop­lu­hár. (For­rás: Wiki​pe​dia​.sk)


Senec je man­ji grad neda­le­ko od Bra­ti­sla­ve, ali i od Trna­ve na jugo­za­pa­du Slovačke.

Mađar­ski naziv za Senec je Szenc, a nemač­ki Wart­berg. Nje­go­va povr­ši­na je goto­vo 39 km², na kojoj živi sko­ro 17 000 sta­nov­ni­ka. Pozna­ta su Sun­ča­na jeze­ra (Senec­ké jaze­rá), koja su zna­čaj­na rekre­a­tiv­na des­ti­na­ci­ja Slo­vač­ke. Ovaj kom­pleks nastao je izme­đu dva svet­ska rata. Prvi pisa­ni spo­men dati­ra iz 1252. godi­ne, kada se Senec pomin­je kao Zemch. Tokom 13. veka, Senec je bio pod uti­ca­jem nemač­ke kolo­ni­za­ci­je, a Nemci su zadr­ža­li svoj vode­ći polo­žaj do kra­ja sredn­jeg veka. Od 1439. godi­ne Senec se spo­min­je kao oppi­dum – grad. Godi­ne 1663, grad je napao Osman­ski car. Godi­ne 1715, Senec je imao oko 1032 sta­nov­ni­ka, a 1869. godi­ne 2837. Godi­ne 1763. Senec je pogo­dio zeml­jot­res, a 1775. grad je zahva­ti­la popla­va. Od decem­bra 1850. godi­ne posto­ji želez­nič­ka veza Štú­ro­vo – Bra­ti­sla­va. Izme­đu Prvog i Dru­gog svet­skog rata doš­lo je do odu­zi­man­ja imo­vi­ne Ester­há­zi­ja i dodel­ji­van­ja dosel­je­ni­ci­ma iz Ora, Kišu­ca i Mora­ve. Zbog repat­ri­ja­ci­je posle Dru­gog svet­skog rata, doš­lo je, izme­đu osta­log, do dolas­ka sko­ro hil­ja­du Slo­va­ka u Senec. Grad je od kra­ja sredn­jeg veka imao snaž­no mađar­sko pred­stavl­jan­je. Danas čine oko 22% sta­nov­ni­štva (Wiki​pe​dia​.sk).

Tokom leta, u Sen­cu se odr­ža­va neko­li­ko redov­nih doga­đan­ja, ukl­ju­ču­ju­ći Senec Sum­mer, Veli­ki letn­ji kar­ne­val, Zim­sko pli­van­je Tro­j­i­ce kral­je­va, Među­na­rod­ni dan spa­ša­van­ja dece, i Pod­vod­ni kar­ne­val. Lič­nos­ti gra­da ukl­ju­ču­ju pis­ca Alber­ta Mol­ná­ra Senc­zi­ja i fud­ba­le­ra Jána Pop­lu­há­ra (Wiki​pe​dia​.sk).


Odka­zy

2011, 2011-2015, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Obce, Považské, Slovenská krajina, Slovenské

Banka – obec pri Piešťanoch

Hits: 3087

Ban­ka sa nachá­dza na ľavom bre­hu rie­ky Váh, na úpä­tí Považ­ské­ho Inov­ca, v tes­nej blíz­kos­ti Pieš­ťan. Na 8.58 km2 tu žije 2174 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Prvá písom­ná zmien­ka o obci pochá­dza z roku 1348 (Šte­fan Gre­go­rič­ka). Je dolo­že­né pra­ve­ké osíd­le­nie v tej­to oblas­ti. V minu­los­ti tu boli bro­dy cez Váh. Našli sa tu aj kos­tro­vé pozos­tat­ky mamu­ta. Nikdy neza­mŕ­za­jú­ce prí­rod­né ter­mál­ne pra­me­ne vied­li prav­de­po­dob­ne k priaz­ni­vej mik­ro­klí­me, k rela­tív­ne kli­ma­tic­ky priaz­ni­vej­šie­mu pro­stre­diu pre zver. Okrem mamu­tov sa tu našli aj pozos­tat­ky roso­má­ka, jas­kyn­né­ho med­ve­ďa, polár­nej líš­ky, vlka, snež­né­ho zaja­ca. Našlo sa tu naj­dl­h­šie zná­me škra­bad­lo z mla­dé­ho pale­oli­tu na Slo­ven­sku (obec​ban​ka​.sk). Na vyvý­še­ni­nách nad obcou bol do 13. sto­ro­čia prav­de­po­dob­ne hrad Bana (Mod​ro​va​.eu​.sk). Pod­ľa obec​ban​ka​.sk šlo o hrad Baňa. Vraj tu stál už v čase vpá­du nomád­skych ugro­fín­skych kme­ňov. Pred­po­kla­dá sa, že hrad stál na mies­te dneš­né­ho rím­sko­ka­to­líc­ke­ho kos­to­la svä­té­ho Mar­ti­na, prí­pad­ne v jeho oko­lí (obec​ban​ka​.sk). V prie­be­hu 13. sto­ro­čia zani­kol. V minu­los­ti bola Ban­ka spo­me­nu­tá v his­tó­rii ako Bany­ka (Mod​ro​va​.eu​.sk), Banya (Šte­fan Gre­go­rič­ka). Z Ban­ky je dolo­že­né osíd­le­nie aj z rím­skej doby. Rov­na­ko sta­ro­slo­ven­ské (obec​ban​ka​.sk). V roku 1599 Ban­ku spus­to­ši­li Tur­ci (Wiki­pe­dia).

Oko­lo Ban­ky sme­rom na Bac­chus vilu boli kedy­si vinoh­ra­dy. Medzi kúpeľ­ným ostro­vom a Ban­kou pre­pra­vo­va­la ľudí kom­pa. Fun­go­va­la do začiat­ku 20. sto­ro­čia. V roku 1828 žilo v Ban­ke 451 oby­va­te­ľov v 64 domoch. Dedi­či Joze­fa Erdödy­ho vlast­ni­li v Ban­ke kaš­tieľ, veľ­kos­ta­tok a pôdu (obec​ban​ka​.sk). Obec Ban­ka bola v rokoch 1973 – 1995 súčas­ťou Pieš­ťan (Šte­fan Gre­go­rič­ka). V kata­stri obce sa nachá­dza leso­park Čer­ve­ná veža (il15​.cz), lyžiar­ske stre­dis­ko Ahoj (skg​.sk), vrch Hav­ran, Bac­cus Vil­la, na kto­rej vraj Beet­ho­ven vraj skom­po­no­val soná­tu mesač­né­ho svi­tu (Wiki­pe­dia), ter­mál­ne kúpa­lis­ko Sĺňa­va, kto­ré je ale bohu­žiaľ už dlhý čas zavre­té (skg​.sk).


The vil­la­ge is loca­ted on the left bank of the Váh River, at the foot­hills of the Považ­ský Ino­vec, in clo­se pro­xi­mi­ty to Pieš­ťa­ny. It covers an area of 8.58 km² and is home to 2,174 inha­bi­tants (Wiki­pe­dia). The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1348 (Šte­fan Gre­go­rič­ka). Pre­his­to­ric sett­le­ment in this area has been docu­men­ted, and in the past, the­re were fords across the Váh River. Mam­moth ske­le­tal remains were dis­co­ve­red here, along­si­de rem­nants of other ani­mals like the wol­ve­ri­ne, cave bear, polar fox, wolf, and Arc­tic hare. The pre­sen­ce of never-​freezing natu­ral ther­mal springs like­ly con­tri­bu­ted to a favo­rab­le mic­roc­li­ma­te, cre­a­ting a rela­ti­ve­ly climate-​friendly envi­ron­ment for wild­li­fe. In addi­ti­on to mam­moths, the longest-​known scra­per from the Young Pale­olit­hic era in Slo­va­kia was found here (obec​ban​ka​.sk).

Ele­va­ted abo­ve the vil­la­ge, the­re was like­ly a cast­le cal­led Bana until the 13th cen­tu­ry, accor­ding to Mod​ro​va​.eu​.sk. Accor­ding to obec​ban​ka​.sk, this was the Baňa Cast­le, belie­ved to have exis­ted during the inva­si­on of noma­dic Ugric-​Finnish tri­bes. It is pre­su­med that the cast­le sto­od in the loca­ti­on of toda­y­’s Roman Cat­ho­lic Church of St. Mar­tin or its vici­ni­ty (obec​ban​ka​.sk). It cea­sed to exist during the 13th cen­tu­ry. In his­to­ry, Ban­ka was men­ti­oned as Bany­ka (Mod​ro​va​.eu​.sk) or Banya (Šte­fan Gre­go­rič­ka). Evi­den­ce of sett­le­ment in Ban­ka dates back to Roman times and Old Slo­vak times (obec​ban​ka​.sk). In 1599, Ban­ka was devas­ta­ted by the Turks (Wiki­pe­dia).

Vine­y­ards once sur­roun­ded Ban­ka toward Bac­chus Vil­la. A fer­ry tran­s­por­ted peop­le bet­we­en the spa island and Ban­ka, ope­ra­ting until the ear­ly 20th cen­tu­ry. In 1828, Ban­ka had 451 inha­bi­tants living in 64 hou­ses. The heirs of Jozef Erdödy owned a man­si­on, an esta­te, and land in Ban­ka (obec​ban​ka​.sk). From 1973 to 1995, Ban­ka was part of Pieš­ťa­ny (Šte­fan Gre­go­rič­ka). The vil­la­ge­’s cadas­tral area inc­lu­des the Čer­ve­ná veža forest park (il15​.cz), the Ahoj ski resort (skg​.sk), the Hav­ran hill, Bac­cus Vil­la (whe­re Beet­ho­ven sup­po­sed­ly com­po­sed the Moon­light Sona­ta, accor­ding to Wiki­pe­dia), and the Sĺňa­va ther­mal bath, which has unfor­tu­na­te­ly been clo­sed for a long time (skg​.sk).


القرية تقع على الضفة اليسرى لنهر فاه، عند سفح Považ­ský Ino­vec، على مقربة من بييشتياني. تغطي مساحة قدرها 8.58 كم مربع ويسكنها 2,174 نسمة (ويكيبيديا). تعود أول ذكر كتابي للقرية إلى عام 1348 (شتيفان جريجوريكا). تم توثيق الاستيطان ما قبل التاريخ في هذه المنطقة. في الماضي، كانت هناك معابر عبر نهر فاه. تم اكتشاف بقايا هياكل الكتفين هنا، جنبًا إلى جنب مع بقايا حيوانات أخرى مثل الوولفرين والدب الكهفي والثعلب القطبي والذئب والأرنب القطبي. كان هناك أيضًا بقايا أداة تجليد معروفة باسم البلوز الطويلة من العصر الفلكلوري الشاب في سلوفاكيا (obec​ban​ka​.sk).

كان هناك على الأرجح قلعة تُدعى بانا حتى القرن الثالث عشر، وفقًا لـ Mod​ro​va​.eu​.sk. وفقًا لـ obec​ban​ka​.sk، كانت هذه قلعة باينا، ويُعتقد أنها كانت موجودة خلال غزو قبائل الأوغور الفنلندية الرحل. يفترض أن القلعة كانت تقف في مكان كنيسة القديس مارتن الكاثوليكية الرومانية الحالية أو محيطها (obec​ban​ka​.sk). توقفت عن الوجود خلال القرن الثالث عشر. في التاريخ، ذكرت بانكا باسم بانيكا (Mod​ro​va​.eu​.sk) أو بانيا (شتيفان جريجوريكا). يعود دليل الاستيطان في بانكا إلى العصور الرومانية والسلوفاكية القديمة (obec​ban​ka​.sk). في عام 1599، دمرت بانكا من قبل الأتراك (ويكيبيديا).

كانت الكروم في الماضي تحيط ببانكا باتجاه فيلا باخوس. كانت هناك عبَّارة تنقل الناس بين جزيرة السبا وبانكا، وكانت تعمل حتى بداية القرن العشرين. في عام 1828، كانت بانكا تضم 451 نسمة يعيشون في 64 منزلاً. كانت ورثة جوزيف إردودي يمتلكون قصرًا ومزرعة وأراضي في بانكا (obec​ban​ka​.sk). كانت بانكا جزءًا من بييشتياني من عام 1973 إلى 1995 (شتيفان جريجوريكا). يشمل القطاع القري الغابة المحمية Čer­ve­ná veža (il15​.cz)، ومنتجع التزلج Ahoj (skg​.sk)، وتل هافران، وفيلا باخوس (حيث قالت ويكيبيديا إن بيتهوفن قام بتأليف سوناتا الضوء المكتمل)، والحمام الحراري Sĺňa­va، الذي كان مغلقًا لفترة طويلة (skg​.sk).


Odka­zy

2006-2010, 2009, Časová línia, Írsko, Krajina, Zahraničie

Írsko – ostrovná krajina

Hits: 2216

Na plo­che 70 280 km2 žije viac ako 4.5 mili­ó­na oby­va­te­ľov. Tvo­rí cca 56 povr­chu ostro­va Írsko (Wiki​pe​dia​.sk). Tvo­ria ho šty­ri his­to­ric­ké pro­vin­cie: Mum­ha, Laig­hin, Con­nach­ta a Uls­ter (atlas​.sk), dnes Con­naught, Leins­ter, Muns­ter a Uls­ter (Wiki​pe​dia​.sk). Hlav­ným mes­tom je Dub­lin. Pod­ne­bie tej­to nížin­nej kra­ji­ny je pomer­ne vyrov­na­né vzhľa­dom na vplyv Golfs­ké­ho prú­du. Geomor­fo­lo­gic­ky je kra­ji­na pozna­če­ná cel­ko­vým zaľad­ne­ním v minu­los­ti. Západ­né pobre­žie je skal­na­té a veľ­mi čle­ni­té. Pod­ľa poves­ti je v Írsku viac ako 40 odtie­ňov zele­nej (atlas​.sk). Na väč­ši­ne úze­mia sú lúky a vre­so­viš­tia. Prek­va­pi­vo tú ras­tú vav­rí­nymyr­ty, kto­ré sú typic­ké pre Stre­do­mo­rie. Pred prí­cho­dom ľudí tu žili aj bob­ry, divé mač­ky, med­ve­de a vlci. Dnes pre­dov­šet­kým drob­ní hlo­dav­ci, vtá­ky a ovce. Vôbec tu neži­jú hady (Wiki​pe​dia​.sk).

V 3. sto­ro­čí pred n. l. sa tu usa­di­li Kel­ti, v 5. sto­ro­čí pri­ja­li kres­ťan­stvo. V 9. a v 10. sto­ro­čí tu žili Vikin­go­via. Kon­com 12. sto­ro­čia zača­li obsa­dzo­vať úze­mie Angli­ča­nia, čo sa im cel­kom poda­ri­lo až v polo­vi­ci 17. sto­ro­čia. Írska nezá­vis­losť bola obno­ve­ná v roku 1922. V polo­vi­ci 19. sto­ro­čia tu vyčí­ňal zemia­ko­vý hla­do­mor – zomre­lo viac ako 1 mili­ón ľudí (Wiki​pe​dia​.sk).

Väč­ši­nu oby­va­te­ľov tvo­ria Íri. V posled­nom obdo­bí zaží­va kra­ji­na sil­nú imig­rant­skú vlnu hlav­ne z Poľ­ska, Lit­vy, Lotyš­ska a Estón­ska. Žije tu počet­ná ame­ric­ká komu­ni­ta. Odha­dom tu žije 10 % oby­va­te­ľov cudzích kra­jín. Veľ­ké mes­tá: Dub­lin, Cork, Galway, Lime­rick, Wate­ford. Je zau­jí­ma­vé, že naopak v USA žije viac Írov ako v Írsku. Nábo­žen­sky majú dosť veľ­kú pre­va­hu rím­ski kato­lí­ci – 86.8 %. Z Írska pochá­dzal Johant­han Swift – autor prí­be­hov o Guli­ve­ro­vi (Wiki​pe​dia​.sk). Oby­va­teľ­stvo je zná­me lás­kou k hud­be a roz­prá­va­niu. Hovo­rí sa o ňom ako o kra­ji­ne svät­cov a učen­cov, je rodis­kom mno­hých spi­so­va­te­ľov ako Wil­liam But­ler Yeats, James Joy­ce, Samu­el Bec­kett, Oscar Wil­de, Geor­ge Ber­nard Shaw, roc­ko­vých sku­pín a spe­vá­kov: U2, The Corrs, Siné­ad O‘Connor (euro​pa​.eu).


Cove­ring an area of 70,280 squ­are kilo­me­ters, Ire­land is home to over 4.5 mil­li­on peop­le, cons­ti­tu­ting app­ro­xi­ma­te­ly 56 of the island of Ire­land (Wiki​pe​dia​.sk). It com­pri­ses four his­to­ri­cal pro­vin­ces: Muns­ter, Leins­ter, Con­nacht, and Uls­ter (atlas​.sk), kno­wn today as Con­naught, Leins­ter, Muns­ter, and Uls­ter (Wiki​pe​dia​.sk). The capi­tal city is Dub­lin. The cli­ma­te in this lowland coun­try is rela­ti­ve­ly mild due to the influ­en­ce of the Gulf Stre­am. Geomorp­ho­lo­gi­cal­ly, the lands­ca­pe bears the marks of past gla­cia­ti­on. The wes­tern coast is roc­ky and high­ly inden­ted. Accor­ding to legend, the­re are more than 40 sha­des of gre­en in Ire­land (atlas​.sk). Mea­do­ws and heat­hlands cover most of the ter­ri­to­ry. Sur­pri­sin­gly, lau­rels and myrt­les, typi­cal of the Medi­ter­ra­ne­an, also thri­ve here. Befo­re human sett­le­ment, bea­vers, wild­cats, bears, and wol­ves lived in Ire­land. Today, it is home to small rodents, birds, and she­ep, and notab­ly, the­re are no sna­kes (Wiki​pe​dia​.sk).

In the 3rd cen­tu­ry BCE, Celts sett­led here, adop­ting Chris­tia­ni­ty in the 5th cen­tu­ry. Vikings lived in the regi­on during the 9th and 10th cen­tu­ries. By the late 12th cen­tu­ry, the English began to occu­py the ter­ri­to­ry, suc­ce­e­ding in doing so by the mid-​17th cen­tu­ry. Ire­lan­d’s inde­pen­den­ce was res­to­red in 1922. In the mid-​19th cen­tu­ry, the Gre­at Fami­ne occur­red, resul­ting in the death of over 1 mil­li­on peop­le (Wiki​pe​dia​.sk).

The majo­ri­ty of the popu­la­ti­on con­sists of the Irish. In recent times, the coun­try has expe­rien­ced a sig­ni­fi­cant wave of immig­ra­ti­on, main­ly from Poland, Lit­hu­ania, Lat­via, and Esto­nia. The­re is also a sub­stan­tial Ame­ri­can com­mu­ni­ty. An esti­ma­ted 10% of the popu­la­ti­on con­sists of fore­ign nati­onals. Major cities inc­lu­de Dub­lin, Cork, Galway, Lime­rick, and Water­ford. Inte­res­tin­gly, the­re are more Irish peop­le living in the Uni­ted Sta­tes than in Ire­land. Reli­gi­ous­ly, Roman Cat­ho­lics hold a sig­ni­fi­cant majo­ri­ty at 86.8%. Jonat­han Swift, the aut­hor of Gul­li­ve­r’s Tra­vels, hai­led from Ire­land. The popu­la­ti­on is kno­wn for its love of music and sto­ry­tel­ling, ear­ning Ire­land the repu­ta­ti­on of the Land of Saints and Scho­lars” and being the birthp­la­ce of nume­rous wri­ters such as Wil­liam But­ler Yeats, James Joy­ce, Samu­el Bec­kett, Oscar Wil­de, Geor­ge Ber­nard Shaw, and music acts like U2, The Corrs, and Siné­ad O’Con­nor (euro​pa​.eu).


Odka­zy

2006-2010, 2009, 2010, Čachtické Karpaty, Časová línia, Hrady, Krajina, Malé Karpaty, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Stredné Považie, Zrúcaniny

Čachtický hrad

Hits: 4212

Hrad­ný vrch bol obý­va­ný už v pre­his­to­ric­kej dobe, o čom sved­čia arche­olo­gic­ké nále­zy. Je veľ­mi prav­de­po­dob­né, že tu bolo hra­dis­ko (Vla­di­mír Ammer: Čach­ti­ce, Vyda­va­teľ­ské stre­dis­ko ZsK­NV pri Kraj­skom peda­go­gic­kom ústa­ve v Bra­ti­sla­ve). Zrej­me v 8 – 9 sto­ro­čí (Hanuš). His­to­ric­ky hrad nie­sol aj tie­to pome­no­va­nia: Chek­che, Cheh­te, Csej­te. Leží medzi obca­mi Čach­ti­ceViš­ňo­vé v Čach­tic­kom kra­se v nad­mor­skej výš­ke 375 met­rov (hra​dy​-zamky​.org).

Čach­tic­ký hrad je spo­mí­na­ný v roku 1276. Posta­ve­ný bol prav­de­po­dob­ne po roku 1260 a pri­pi­su­je sa Kazi­mí­ro­vi z rodu Hunt-​Poznanovcov (Infor­mač­ná tabu­ľa). Vzni­kol ako dôle­ži­tá pev­nosť tvo­ria­ca súčasť ochra­ny západ­nej hra­ni­ce Uhor­ska (odkli​na​nieh​ra​dov​.sk). Pat­ril medzi prvé hra­dy, kto­ré zabez­pe­čo­va­li túto hra­ni­cu (Wiki​pe​dia​.sk). Vo svo­jej his­tó­rii. ako jeden z mála odo­lal voj­skám Pře­mys­la Ota­ka­ra II (Infor­mač­ná tabu­ľa), kto­rý ho však v rok 1273 sil­ne poško­dil (Hanuš). Ubrá­ni­li ho Kazi­mí­ro­vi syno­via PeterPon­grác (Wiki​pe​dia​.sk). Hrad je zná­my naj­mä vďa­ka Alž­be­te Bát­ho­ri­ovej. V roku 1392 zís­kal hrad Sti­bor zo Sti­bo­ríc od krá­ľa Žig­mun­da. Po roku 1434 kráľ daro­val hrad Orsá­gov­com, kto­rí ho vlast­ni­li do roku 1567. Od nich šiel hrad do rúk Uršu­le Kani­ža­jo­vej, vdo­ve po Tomá­šo­vi Nádaš­dym. Od nej pan­stvo zís­kal Fran­ti­šek Nádaš­dy, man­žel Alž­be­ty Báto­ri­ovej. V roku 1708 bol doby­tý a vypá­le­ný voj­ska­mi Fran­tiš­ka Rákoc­zi­ho II. Neskôr v 18. sto­ro­čí slú­žil ako väz­ni­ca. Odvte­dy hrad pust­ne. Hrad je súčas­ťou chrá­ne­nej prí­rod­nej rezer­vá­cie Čach­tic­ký hrad­ný vrch (Infor­mač­ná tabu­ľa). Nikdy neslú­žil ako repre­zen­tač­né síd­lo svo­jich maji­te­ľov, bol vždy budo­va­ný a udr­žia­va­ný ako vojen­ská pev­nosť. Maji­te­lia hra­du si svo­je síd­la sta­va­li v obci (Hanuš).

Z naj­star­ších čas­tí hra­du je zacho­va­né okrem iné­ho tor­zo päť­bo­kej veže s domi­nant­nou juho­zá­pad­nou ste­nou, dosa­hu­jú­cou výš­ku cca 15 met­rov. V roku 1992 bolo vyko­na­né sta­tic­ké zabez­pe­če­nie najo­hro­ze­nej­ších čas­tí. Začiat­kom 21. sto­ro­čia bol vymu­ro­va­ný oblúk brá­ny dru­hé­ho pred­hra­dia. Neskôr akti­vi­ty pokra­čo­va­li odstra­ňo­va­ním nále­to­vých dre­vín, zabez­pe­čo­va­cí­mi a kon­zer­vač­ný­mi prá­ca­mi, mini­mál­ne do roku 2010 (Aleš Hofe­rek).

Čach­tic­ký hrad­ný vrch je význam­nou loka­li­tou tep­lo­mil­nej vápen­co­vej fló­ry. Ras­tie tu jara­bi­na slo­ven­ská Sor­bus slo­ve­ni­ca, jara­bi­na Kme­ťo­va Sor­bus kme­tia­na, klin­ček Lum­nit­ze­rov Diant­hus lum­nit­ze­ri, senov­ka tesál­ska Tri­go­nel­la mons­pe­lia­ca, kavy­le (Sti­pa spp.). Via­ce­ré orchi­de­je ako hmy­zov­ník Holu­by­ho Oph­rys holo­se­ri­ca ssp. Holu­by­ana, hmy­zov­ník vče­lo­vi­tý Oph­rys api­fe­ra, kruš­tík Epi­pac­tis muel­le­ri, E. pla­cen­ti­na, E. hel­le­bo­ri­ne (pies​ta​ny​.sk). Hrad­ný vrch so svo­jim najb­liž­ším oko­lím je od roku 1964 prí­rod­nou rezer­vá­ci­ou (Hanuš).


Cast­le Hill was inha­bi­ted in pre­his­to­ric times, as evi­den­ced by archa­e­olo­gi­cal finds. It is very like­ly that the­re was a hill­fort here (Vla­di­mír Ammer: Čach­ti­ce, Pub­lis­hing Cen­ter of ZsK­NV at the Regi­onal Peda­go­gi­cal Ins­ti­tu­te in Bra­ti­sla­va). Pro­bab­ly in the 8th-​9th cen­tu­ries (Hanuš). His­to­ri­cal­ly, the cast­le had vari­ous names, such as Chek­che, Cheh­te, Csej­te. It is loca­ted bet­we­en the vil­la­ges of Čach­ti­ce and Viš­ňo­vé in the Čach­ti­ce Karst at an alti­tu­de of 375 meters (hra​dy​-zamky​.org).

Čach­ti­ce Cast­le is men­ti­oned in 1276. It was pro­bab­ly built after 1260 and is att­ri­bu­ted to Kazi­mír from the Hunt-​Poznanovci fami­ly (Infor­ma­ti­on board). It was estab­lis­hed as an impor­tant for­tress for­ming part of the defen­se of the wes­tern bor­der of Hun­ga­ry (odkli​na​nieh​ra​dov​.sk). It belo­n­ged to the first cast­les that secu­red this bor­der (Wiki​pe​dia​.sk). In its his­to­ry, it was one of the few that resis­ted the armies of Pře­mysl Ota­kar II (Infor­ma­ti­on board), who, howe­ver, seve­re­ly dama­ged it in 1273 (Hanuš). It was defen­ded by Kazi­mí­r’s sons Peter and Pon­grác (Wiki​pe​dia​.sk). The cast­le is kno­wn main­ly due to Eli­za­beth Bát­ho­ry. In 1392, Sti­bor from Sti­bo­ri­ce acqu­ired the cast­le from King Sigis­mund. After 1434, the king dona­ted the cast­le to the Orság fami­ly, who owned it until 1567. From them, the cast­le pas­sed into the hands of Ursu­la Kani­ža­jo­vá, the widow of Tomáš Nádaš­dy. From her, the esta­te was acqu­ired by Fran­ti­šek Nádaš­dy, the hus­band of Eli­za­beth Bát­ho­ry. In 1708, it was conqu­e­red and bur­ned by the for­ces of Fran­cis II Rákóc­zi. Later, in the 18th cen­tu­ry, it ser­ved as a pri­son. Sin­ce then, the cast­le has fal­len into ruin. The cast­le is part of the Čach­tic­ký Cast­le Hill pro­tec­ted natu­re reser­ve (Infor­ma­ti­on board). It has never ser­ved as a repre­sen­ta­ti­ve resi­den­ce for its owners; it was alwa­ys built and main­tai­ned as a mili­ta­ry for­tress. The owners of the cast­le built the­ir resi­den­ces in the vil­la­ge (Hanuš).

Among the oldest parts of the cast­le, the rem­nants of a five-​lobed tower with a domi­nant sout­hwest wall, rea­ching a height of about 15 meters, are pre­ser­ved. In 1992, sta­tic secu­ring of the most endan­ge­red parts was car­ried out. At the begin­ning of the 21st cen­tu­ry, the arch of the gate of the second bai­ley was bric­ked up. Later acti­vi­ties inc­lu­ded the remo­val of over­gro­wn tre­es, secu­ri­ty, and con­ser­va­ti­on work, at least until 2010 (Aleš Hoferek).

Čach­tic­ký Cast­le Hill is a sig­ni­fi­cant site for ther­mop­hi­lic limes­to­ne flo­ra. The Slo­vak rowan Sor­bus slo­ve­ni­ca, Kme­ť’s rowan Sor­bus kme­tia­na, Lum­nit­ze­r’s car­na­ti­on Diant­hus lum­nit­ze­ri, clo­ver Tri­go­nel­la mons­pe­lia­ca, and feat­her grass (Sti­pa spp.) grow here. Seve­ral orchids, such as Holu­by­’s Oph­rys holo­se­ri­ca ssp. Holu­by­ana, bee orchid Oph­rys api­fe­ra, hel­le­bo­ri­ne Epi­pac­tis muel­le­ri, E. pla­cen­ti­na, E. hel­le­bo­ri­ne, thri­ve in the area (pies​ta​ny​.sk). The Cast­le Hill and its imme­dia­te sur­roun­dings have been a natu­re reser­ve sin­ce 1964 (Hanuš).


Odka­zy

TOP

Všet­ky