Krajina, Slovensko, Fotografie

Šumiac – kraj pri Kráľovej holi

skala
Hits: 2262

Obec je známa nielen svojou prírodou, ale aj historickými a kultúrnymi pamiatkami. V Šumiaci sa nachádza niekoľko chrámov a kaplniek, ktoré svedčia o bohatej histórii tejto oblasti. Šumiac je obľúbeným miestom pre turistiku aj vďaka blízkosti Nízkych Tatier.

Na ploche 81.76 km2 tu žije 1310 obyvateľov (sumiac.sk), leží v nadmorskej výške 880 metrov nad morom (sumiac.sk). Obec vznikla ako poddanská dedina panstva Muránskeho hradu v 15. storočí (sumiac.sk). Vznikla na valaskom práve, písomne je doložená v roku 1573 (najkrajsikraj.sk). Pôvodnými obyvateľmi boli Rusíni (sumiac.sk). Historické názvy: Sumecz, Seomecz, Sumiacz, Sumjacz, Sumjaczska, Sumiacó (sumiac.sk). Nemecký názov je Königsberg bei Großrauschenbach (Wikipedia). Názov obce je odvodený od lesov obklopujúcich obec a šumu bystrých vôd, napájajúcich koryto Hrona (Wikipedia). Obyvatelia sa venovali paseniu oviec, dobytka, neskôr spracovaniu dreva, výrobou poľnohospodárskeho náradia z dreva a šindľov (sumiac.sk). Nachádzala sa tu píla a sklárska huta (najkrajsikraj.sk). 

V polovici 18. storočia sa obyvatelia živili pálením dreveného uhlia (sumiac.sk). V roku 1828 žilo v Šumiaci v 158 1846 obyvateľov (najkrajsikraj.sk). V 19. storočí bola postavená železnica do Brezna a neskôr až do Červenej . Do roku 1954 patrili Šumiacu Nová Maša, Švábovka, Valkovňa a Zlatno. Od roku 1960 patrí k obci osada Červená Skala (sumiac.sk). Dodnes sa tu zachovali drevené zrubové pod sedlovými strechami v otvorených dvoroch. Pitvory boli pôvodne studené, vykurovala sa len obielená izba zariadená účelovým nábytkom, pokrovcami a tkaninami (nizketatry.sk). V Šumiaci sa narodila spisovateľka Klára Jarunková (Wikipedia). V Šumiaci vznikol 15.1.1957 folklórny súbor Šumiačan. Súbor absolvoval tisícky vystúpení po celom svete. Nahral desiatky piesní pre Slovenský rozhlas, účinkoval v mnohých filmoch (facebook).

The village is known not only for its nature but also for its historical and cultural landmarks. In Šumiac, there are several churches and chapels that bear witness to the rich history of this area. Šumiac is a popular destination for tourism, thanks in part to its proximity to the Low Tatras. Šumiac is a village with an area of 81.76 km2, and it is home to 1310 residents, situated at an altitude of 880 meters above sea level. The village originated as a subject village of Muráň Castle in the 15th century and was established on Wallachian law, with written documentation dating back to 1573. The original inhabitants were Ruthenians. The historical names of the village include Sumecz, Seomecz, Sumiacz, Sumjacz, Sumjaczska, and Sumiacó. The German name for the village is Königsberg bei Großrauschenbach. The name Šumiac is derived from the surrounding forests and the noise of clear waters feeding the Hron River channel. The residents were traditionally involved in sheep and cattle grazing, later engaging in wood processing, the production of agricultural tools from wood, and shingle making. There was a sawmill and a glassworks in the village, and in the mid-18th century, the inhabitants earned a living by producing charcoal. In 1828, Šumiac had 158 houses with 1846 inhabitants.

In the 19th century, a railway was built to Brezno, and later extended to Červená Skala. Until 1954, the settlements of Nová Maša, Švábovka, Valkovňa, and Zlatno belonged to Šumiac. Since 1960, the settlement of Červená Skala has been part of the village. The village is known for its well-preserved wooden log houses with saddle roofs in open courtyards. Traditional houses had cold rooms; only the whitewashed room with purposeful furniture, metalware, and fabrics was heated. Notably, the writer Klára Jarunková was born in Šumiac. On January 15, 1957, the Šumiačan Folk Ensemble was established, which has performed thousands of times worldwide, recorded numerous songs for Slovak Radio, and participated in many films.

Wieś jest znana nie tylko ze swojej przyrody, ale także z historycznych i kulturowych zabytków. W Šumiac znajduje się kilka kościołów i kaplic, które świadczą o bogatej historii tego obszaru. Šumiac to popularne miejsce turystyczne, również ze względu na bliskość Niskich Tatr. Na obszarze o powierzchni 81,76 km2 mieszka 1310 mieszkańców (sumiac.sk), leży na wysokości 880 metrów nad poziomem morza (sumiac.sk). Wieś powstała jako poddamska osada pod panowaniem zamku Muránsky w XV wieku (sumiac.sk). Powstała na prawie wołoskim i pisemnie udokumentowana została w 1573 roku (najkrajsikraj.sk). Pierwotnymi mieszkańcami byli Rusini (sumiac.sk). Historyczne nazwy to: Sumecz, Seomecz, Sumiacz, Sumjacz, Sumjaczska, Sumiacó (sumiac.sk). Niemiecka nazwa wsi to Königsberg bei Großrauschenbach (Wikipedia). Nazwa wsi pochodzi od lasów otaczających miejscowość i szumu bieżących wód, zasilających koryto Hrona (Wikipedia). Mieszkańcy zajmowali się wypasaniem owiec, bydła, później obróbką drewna, produkcją drewnianego narzędzi rolniczych i gontów (sumiac.sk). Istniała tu tartak i huta szkła (najkrajsikraj.sk).

W połowie XVIII wieku mieszkańcy utrzymywali się z wypalania drewna na węgiel drzewny (sumiac.sk). W 1828 roku w Šumiaci mieszkało w 158 domach 1846 mieszkańców (najkrajsikraj.sk). W XIX wieku zbudowano kolej do Brezna, a później aż do Červenej Skaly. Do 1954 roku Šumiac obejmował osady Nová Maša, Švábovka, Valkovňa i Zlatno. Od 1960 roku osada Červená Skala należy do wsi (sumiac.sk). Do dzisiaj zachowały się tu drewniane domy z bali pod siodłowymi dachami na otwartych podwórzach. Izby były pierwotnie zimne, ogrzewano tylko bielonym pomieszczeniem wyposażonym w meble, pokrycia i tkaniny (nizketatry.sk). W Šumiaci urodziła się pisarka Klára Jarunková (Wikipedia). W Šumiaci 15 stycznia 1957 roku powstał zespół folklorystyczny Šumiačan. Zespół dał tysiące wystąpień na całym świecie. Nagrali dziesiątki piosenek dla Słowackiego Radia, występowali w wielu filmach (facebook).

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Fotografie

Filipovo – obec pod Nízkymi Tatrami

skala
Hits: 3109

Filipovo je dedina a Horehroní, z ktorej okrem iného pochádza môj otec. Je to krásny kraj medzi Nízkymi Tatrami a Muránskou planinou na druhej strane. Podľa Banského archívu v Banskej Štiavnici boli v roku 1710 vo Filipove 3 . V jednom býval Tomáš Faško s rodinou, v druhom snáď jeho brat Matej s rodinou. V treťom bývali švagrovci Knapčok a Rusnák. Podľa záznamov si zrejme zobrali sestry Faškové od otca Michala Faška. Podľa sčítania obyvateľov z roku 1810 bolo vo Filipove 12 , v ktorých žilo 106 osôb v 22 rodinách. Veľkú prevahu majú Faškovci – 61 osôb v 9 domoch (z toho v 3 domoch aj s inými rodinami), Dugátovcov bolo 13 a žili tu 2 v jednom dome.

Filipovo is a village in , and it is the birthplace of my father, among other things. It is a beautiful region situated between the Low Tatras and Muránska Planina on the other side. According to the Mining Archive in , there were three houses in Filipovo in 1710. Tomáš Faško lived with his family in one, possibly his brother Matej with his family in another, and the in-laws Knapčok and Rusnák in the third. According to records, the Faško sisters likely married Knapčok and Rusnák. According to the census of 1810, there were 12 houses in Filipovo, with 106 people living in 22 families. The Faško family dominated with 61 individuals in 9 houses (including 3 houses with other families), and there were 13 members of the Dugát family living in 2 houses.

Filipovo ist ein Dorf in Horehronie, aus dem unter anderem mein Vater stammt. Es ist eine wunderschöne Gegend zwischen der Niederen Tatra und der Muránska-Hochebene auf der anderen Seite. Laut dem Bergbauarchiv in Banská Štiavnica gab es im Jahr 1710 in Filipovo 3 Häuser. In einem lebte Tomáš Faško mit seiner Familie, im anderen möglicherweise sein Bruder Matej mit seiner Familie. Im dritten lebten die Schwager Knapčok und Rusnák. Den Aufzeichnungen zufolge heirateten sie wahrscheinlich die Faško-Schwestern, Töchter von Faško. Laut der Volkszählung von 1810 gab es in Filipovo 12 Häuser, in denen 106 Personen in 22 Familien lebten. Die Faško-Familie war mit 61 Personen in 9 Häusern (davon in 3 Häusern auch mit anderen Familien) stark vertreten, die Dugát-Familie umfasste 13 Personen, die in einem Haus lebten.

Ľudia, Fotografie

Rodinné fotografie

skala
Hits: 2408

Rodinné sú cenným pokladom, ktorý nám pomáha zachytiť a zachovať okamihy, ktoré sú neopakovateľné a ktoré sú o našich blízkych. Každá rodina má svoj vlastný príbeh a osobitý štýl, ktorý môže byť zaznamenaný prostredníctvom fotografií. Odporúčam použiť prirodzené , najmä fotografickým laikom. Dajte si pozor, aby ste nefotili vyslovene v protisvetle, svetlo by malo ideálne mieriť do tvárí, prípadne mieriť zboku. Skúste sa vyhnúť pózovaniu, cennejšie sú spontánne momenty, ktoré vypovedajú o rodine, o jednotlivcoch ich charakter. Dbajte na objekty, ktoré sú v zábere, resp. by mohli byť. Zamerajte sa na , vzťahy medzi členmi . Rodinné fotografie sú cenným spôsobom zachytený , a zmeny vo vašich životoch.

Family photos are a valuable treasure that helps us capture and preserve moments that are unique and revolve around our loved ones. Every family has its own story and a distinctive style that can be documented through photographs. I recommend using natural light, especially for amateur photographers. Be careful not to shoot directly against the light; ideally, the light should be facing the faces or coming from the side. Try to avoid posing; spontaneous moments that reveal the family’s essence and individual personalities are more valuable. Pay attention to objects within the frame or those that could be included. Focus on emotions and relationships among family members. Family photos are a valuable way to capture the growth, time, and changes in your lives.

 
,

Objekty, predmety a priestory, Dokumenty, Slovenské dokumenty, Umenie, Stavby, Fotografie, Dopravné a technické diela

Remeselnícky dom v Levoči

skala
Hits: 2899

Remeselnícky dom v Levoči sa nachádza neďaleko od centra.

The Craftsman’s House in Levoča is located near the city center.

Krajina, Slovensko, Myjava, Fotografie

Kopaničiarska obec Priepasné

skala
Hits: 2417

Rozloha je 13.71 km2 (priepasne.sk), leží v nadmorskej výške 343 metrov nad morom (Wikipedia). Žije tu 384 obyvateľov (Wikipedia). Názov obce je údajne odvodený od slova „pasenie“. Obce vznikla odčlenením od obce Košariská v roku 1957. Až do roku 1926 bolo Priepasné súčasťou Brezovej. Osídlenie obce je kopaničiarske, 19 lokálnych osídlení: Podmlynárová, Dlhý Vršek (Haluzice, Výhon a Pažite), U Potúčkov, U Kázikov, U Bielych, U Bachárov, U Blatniakov, U Čúvalov, Batíková, U Kopeckých, U Mosnáčkov, Končiny, U Zubákov, U Hrajnohov, U Markov, U Petráši, U Ševcov, Jandech Dolina a Jurčatári (priepasne.sk). O vzniku obce hovorí povesť, podľa ktorej garbiar Potúček utekal z Liptovského Mikuláša pred Turkami na miesto, ktoré sa dnes nazýva „U Potúčkov“ (priepasne.sk).

The village has an area of 13.71 km2 (priepasne.sk) and is situated at an elevation of 343 meters above sea level (Wikipedia). It is home to 384 inhabitants (Wikipedia). The name of the village is allegedly derived from the word „pasenie“ (grazing). The village was established by separating from the village Košariská in 1957. Until 1926, Priepasné was part of Brezová. The settlement of the village is characterized by hilly terrain with 19 local settlements: Podmlynárová, Dlhý Vršek (Haluzice, Výhon a Pažite), U Potúčkov, U Kázikov, U Bielych, U Bachárov, U Blatniakov, U Čúvalov, Batíková, U Kopeckých, U Mosnáčkov, Končiny, U Zubákov, U Hrajnohov, U Markov, U Petráši, U Ševcov, Jandech Dolina, and Jurčatári (priepasne.sk). According to a legend, the village’s origin is associated with the story of the tanner Potúček, who fled from Liptovský to the place now called „U Potúčkov“ to escape the Turks (priepasne.sk).