2006, 2006-2010, Časová línia, Krajina, Obce, Podunajské, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské

Cífer

skala
Hits: 2319

Cífer je s pri­dru­že­ný­mi čas­ťa­mi Pác a Jar­ná naj­väč­šou obcou Trnav­ské­ho okre­su. Žije v ňom cca 4000 oby­va­te­ľov (cifer​.sk). Naj­star­šia zmien­ka o Cífe­ri je už čias Veľ­kej Mora­vy z 9. sto­ro­čia (cifer​.sk). Z doby kamen­nej upú­ta­va množ­stvo náj­de­nej kera­mi­ky. Kolek­cia nádob rekon­štru­ova­ných z náj­de­ných frag­men­tov pred­sta­vu­je naj­rep­re­zen­ta­tív­nej­ší kera­mic­ký kom­plex nie­len na Slo­ven­sku. Našiel sa tu hli­ne­ný štít­ko­vý idol, naj­star­šia plas­ti­ka toh­to dru­hu v stred­nej Euró­pe (cifer​.sk). Z úze­mia Cífe­ra a jeho najb­liž­šie­ho oko­lia sa spo­mí­na­jú nále­zy azda naj­star­šie­ho ger­mán­ske­ho hro­bu na úze­mí Slo­ven­ska, kon­krét­ne zo začiat­ku 1. sto­ro­čia pred n.l. V Cífe­ri – Páci sa našli zvyš­ky rím­skej usad­los­ti zo 4. sto­ro­čia (cifer​.sk). Cez Cífer pre­te­ká potok Gid­ra. Pochá­dza­jú z tade­to: pla­vec Mar­cel Géry, spi­so­va­teľ Milan Zelin­ka, spe­vák a muzi­kant Laco Luče­nič, herec, dra­ma­turg a reži­sér Otto Vareč­ka (Wiki­pe­dia). Cífer­ské výšiv­ky, kro­je, šitie majú veľ­ký ohlas a boha­tú his­tó­riu (goog​le​.com). V roku 1892 bola zalo­že­ná výšiv­kár­ska diel­ňa, kde pod vede­ním Márie Hol­lós­sy­o­vej tvo­ri­li nároč­né výšiv­ky, zásta­vy, cir­kev­né a koru­no­vač­né rúcha (goog​le​.com).

Domi­nan­tou obce je kos­tol svä­té­ho Micha­la Archa­nie­la. Jeho gotic­ká archi­tek­tú­ra pri­ťa­hu­je pozor­nosť. Ďal­šou význam­nou pamiat­kou je kaš­tieľ, kto­rý v minu­los­ti slú­žil ako síd­lo šľach­ti­cov. Miest­ni oby­va­te­lia sa sna­žia udr­žia­vať tra­dí­cie pro­stred­níc­tvom folk­lór­nych podu­ja­tí. Mes­to je dob­re dostup­né z hlav­ných doprav­ných trás.

Cífer, along with its asso­cia­ted parts Pác and Jar­ná, is the lar­gest muni­ci­pa­li­ty in the Trna­va dis­trict. It has a popu­la­ti­on of app­ro­xi­ma­te­ly 4,000 resi­dents (cifer​.sk). The ear­liest men­ti­on of Cífer dates back to the times of Gre­at Mora­via in the 9th cen­tu­ry (cifer​.sk). Abun­dant finds of potte­ry from the Sto­ne Age have been dis­co­ve­red, with a col­lec­ti­on of ves­sels recons­truc­ted from found frag­ments repre­sen­ting the most repre­sen­ta­ti­ve cera­mic com­plex not only in Slo­va­kia. A clay tag-​like idol was also found here, the oldest sculp­tu­re of its kind in Cen­tral Euro­pe (cifer​.sk). Dis­co­ve­ries from the ter­ri­to­ry of Cífer and its imme­dia­te sur­roun­dings inc­lu­de per­haps the oldest Ger­ma­nic gra­ve on the ter­ri­to­ry of Slo­va­kia, spe­ci­fi­cal­ly from the begin­ning of the 1st cen­tu­ry BC. Remains of a Roman sett­le­ment from the 4th cen­tu­ry were found in Cífer – Pác (cifer​.sk).

The Gid­ra stre­am flo­ws through Cífer. Notab­le indi­vi­du­als from Cífer inc­lu­de swim­mer Mar­cel Géry, wri­ter Milan Zelin­ka, sin­ger and musi­cian Laco Luče­nič, and actor, dra­ma­tur­ge, and direc­tor Otto Vareč­ka (Wiki­pe­dia). Cífe­r’s embro­ide­ries, cos­tu­mes, and sewing have a gre­at impact and a rich his­to­ry (goog​le​.com). In 1892, an embro­ide­ry works­hop was estab­lis­hed, whe­re, under the guidan­ce of Mária Hol­lós­sy, intri­ca­te embro­ide­ries, ban­ners, church items, and coro­na­ti­on robes were cre­a­ted (goog​le​.com)

The domi­nant fea­tu­re of the vil­la­ge is the Church of St. Micha­el the Archan­gel. Its Got­hic archi­tec­tu­re att­racts atten­ti­on. Anot­her sig­ni­fi­cant monu­ment is the cast­le, which in the past ser­ved as the resi­den­ce of nobi­li­ty. Local resi­dents stri­ve to main­tain tra­di­ti­ons through folk­lo­re events. The town is easi­ly acces­sib­le from major tran­s­por­ta­ti­on routes.

Odka­zy

2011, 2011-2015, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Ľudská príroda, Príroda, Slovenská krajina, Typ krajiny, Vodné nádrže, Vodné nádrže

Čerenec – vodná nádrž pri Vrbovom

skala
Hits: 2677

Vod­ná nádrž Čere­nec sa nachá­dza medzi Praš­ní­kom a Vrbo­vým. Vznik­la na poto­ku Holeš­ka, so začiat­kom prác v roku 1961 a napĺňa­nia o tri roky neskôr. Cel­ko­vý objem na maxi­mál­nej plo­che 0.46 km2 je 1.68 mili­ó­na m3 pri maxi­mál­nej hĺb­ke 7.5 met­ra (Wiki­pe­dia).

The Čere­nec reser­vo­ir is loca­ted bet­we­en Praš­ník and Vrbo­vý. It was cre­a­ted on the Holeš­ka stre­am, with cons­truc­ti­on com­men­cing in 1961 and fil­ling three years later. The total volu­me on a maxi­mum sur­fa­ce area of 0.46 km² is 1.68 mil­li­on m3, with a maxi­mum depth of 7.5 meters (Wiki­pe­dia).

2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Tatranské, Tatry

Rakúsy – obec pod Tatrami

skala
Hits: 2667

Rakú­sy sú obec pod Vyso­ký­mi Tat­ra­mi, neďa­le­ko od Spiš­skej Belej, seve­ro­zá­pad­ne od Kež­mar­ku (Peter Kac­lík). Domi­nan­tým je pohľad na Lom­nic­ký štít, Kež­mar­ský štít, Hun­cov­ský štít a Slav­kov­ský štít a Buja­čí vrch (raku​sy​.sk). Obec sa po prvý krát spo­mí­na v roku 1288 pod náz­vom Rokus. Zakla­da­te­lia boli nemci. Prav­de­po­dob­ne obec vytvo­ri­li na mies­te dubo­vé­ho lesa. V roku 1294 polo­vi­cu obce kúpil Henc s Kež­mar­ku (raku​sy​.sk). Neďa­le­ko obce sa našli napr. bron­zo­vé meče s plnou ruko­vä­ťou. V roku 1700 žilo v obci 231 oby­va­te­ľov. Naj­viac Slo­vá­kov priš­lo do obce v obdo­bí rokov 1870 – 1910, oso­bit­ne zo Ždia­ru. Po roku 1945 sa muse­li Nemci po 700 roč­nom poby­te odsťa­ho­vať do Nemec­ka. Namies­to nich do obce priš­li Rómo­via. V súčas­nos­ti žije v obci 2300 oby­va­te­ľov, 76 % z nich je Rómov (raku​sy​.sk). V minu­los­ti remes­lá drža­li v obci Nemci. Po ich odcho­de remes­lá upad­li, čo sa mení až v 21. sto­ro­čí (raku​sy​.sk). Na plo­che 6.34 km2 tu žije 3 007 oby­va­te­ľov. Rakú­sy ležia v nad­mor­skej výš­ke 676 met­rov nad morom (raku​sy​.sk). V obci je rím­sko­ka­to­líc­ky kos­tol svä­té­ho Mar­ti­na bis­ku­pa z roku 1883 a evan­je­lic­ký kos­tol z roku 1792 (Wiki­pe­dia).

Rakú­sy is a vil­la­ge bene­ath the High Tatras, near Spiš­ská Belá, nort­hwest of Kež­ma­rok (Peter Kac­lík). The domi­nant view inc­lu­des Lom­nic­ký štít, Kež­mar­ský štít, Hun­cov­ský štít, Slav­kov­ský štít, and Buja­čí vrch (raku​sy​.sk). The vil­la­ge is first men­ti­oned in 1288 under the name Rokus, foun­ded by Ger­mans. Pre­su­mab­ly, the vil­la­ge was estab­lis­hed in a loca­ti­on cove­red by an oak forest. In 1294, Henc from Kež­ma­rok pur­cha­sed half of the vil­la­ge (raku​sy​.sk). Bron­ze swords with full hand­les were found near the village.

In 1700, the vil­la­ge had 231 resi­dents. The lar­gest influx of Slo­vaks to the vil­la­ge occur­red bet­we­en 1870 and 1910, espe­cial­ly from Ždiar. After 1945, Ger­mans, who had lived in the vil­la­ge for 700 years, had to move to Ger­ma­ny. In the­ir pla­ce, the Roma com­mu­ni­ty sett­led in the vil­la­ge. Cur­ren­tly, the vil­la­ge has 2,300 resi­dents, with 76% of them being Roma (raku​sy​.sk). In the past, Ger­mans were enga­ged in crafts in the vil­la­ge. After the­ir depar­tu­re, the crafts dec­li­ned, which is chan­ging in the 21st cen­tu­ry (raku​sy​.sk). The vil­la­ge covers an area of 6.34 km², with an alti­tu­de of 676 meters abo­ve sea level (raku​sy​.sk). The vil­la­ge fea­tu­res the Roman Cat­ho­lic Church of Saint Mar­tin, built in 1883, and an evan­ge­li­cal church from 1792 (Wiki­pe­dia).

Raku­sy to wieś poło­żo­na pod Wyso­ki­mi Tat­ra­mi, nie­da­le­ko od Spiš­skiej Bełej, na północ­ny zachód od Kež­mar­ku (Peter Kac­lík). Domi­nu­jący widok to Lom­nic­ký štít, Kež­mar­ský štít, Hun­cov­ský štít, Slav­kov­ský štít oraz Buja­čí vrch (raku​sy​.sk). Wieś po raz pier­ws­zy wspo­mi­na­na jest w 1288 roku pod nazwą Rokus. Zało­ży­cie­la­mi byli Niem­cy. Pra­wdo­po­dob­nie wieś pows­ta­ła na miejs­cu dębo­we­go lasu. W 1294 roku poło­wę wsi zaku­pił Henc z Kež­mar­ku (raku​sy​.sk). W pobli­żu wsi zna­le­zi­ono m.in. brązo­we miec­ze z pełnym uchwy­tem. W 1700 roku w miejs­co­wo­ści miesz­ka­ło 231 osób. Naj­wi­ęcej Sło­wa­ków przy­by­ło do wsi w latach 1870 – 1910, szc­ze­gól­nie z Ždia­ru. Po 1945 roku Niem­cy musie­li opu­ścić wieś po 700 latach poby­tu i prze­nie­ść się do Nie­miec. W zamian za nich do wsi przy­by­li Romo­wie. Obe­cnie w miejs­co­wo­ści miesz­ka 2300 osób, z cze­go 76% to Romo­wie (raku​sy​.sk). W przes­zło­ści rze­mi­osła w miejs­co­wo­ści utr­zy­my­wa­li Niem­cy. Po ich ode­jściu rze­mi­osła podu­pa­dły, co zmie­nia się dopie­ro w XXI wie­ku (raku​sy​.sk). Na powierzch­ni 6,34 km² żyje tu 3007 miesz­ka­ńców. Raku­sy leżą na wyso­ko­ści 676 met­rów nad pozi­omem mor­za (raku​sy​.sk). W wios­ce znaj­du­je się kości­ół kato­lic­ki św. Mar­ci­na z roku 1883 oraz kości­ół ewan­ge­lic­ki z roku 1792 (Wiki­pe­dia).

2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Orava, Slovenská krajina

Zuberec

skala
Hits: 1861

Zube­rec leží v nad­mor­skej výš­ke 760 met­rov nad morom. Na plo­che 72.33 km2 žije 1838 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Nenaš­li sa nija­ké písom­nos­ti, ani pozos­tat­ky mate­riál­nej kul­tú­ry, kto­ré by sved­či­li o trva­lom osíd­le­ní toho­to kra­ja v stre­do­ve­ku ale­bo skôr (zube​rec​.sk). Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1592. Poľ­ský názov pre Zube­rec je Zuber­zec, maďar­ský Bölé­ny­fa­lu. Leží v Stu­de­nej doli­ne na pome­dzí Západ­ných Tatier a Sko­ru­šin­ských vrchov. 23 km od Tvrdo­ší­na, 33 km sever­ne od Lip­tov­ské­ho Miku­lá­ša. V Spá­le­nej a Roháčs­kej doli­ne sa nachá­dza význam­né lyžiar­ske stre­dis­ko Zve­rov­ka – Spá­le­ná, v blíz­kos­ti obce aj turis­tic­ky atrak­tív­ne Múze­um orav­skej dedi­ny. Meno obce pochá­dza od zub­ra les­né­ho. Naj­star­šie zmien­ky o osa­de ​„Zwberc­zyc“ pochá­dza­jú z roku 1593, kedy tu stá­lo 5 sed­liac­kych domov. V roku 1604 bol Zube­rec vyplie­ne­ný počas Boč­ka­jov­ho povs­ta­nia. Opä­tov­ne bol zalo­že­ný v roku 1609. V 17. sto­ro­čí to nema­la obec ľah­ké, čas­to tu bola okrem toho aj neúro­da, kto­rá deci­mo­va­la oby­va­teľ­stvo a vyhá­ňa­lo ich do úrod­nej­ších regi­ó­nov. Pop­ri roz­vo­ji reme­siel miest­ni ľudia páli­li váp­no a tka­li súk­no. V roku 1870 žilo v Zuber­ci v 182 domov 1007 oby­va­te­ľov. Napriek drs­ným pod­mien­kam sa Zube­rec stal obľú­be­nou rekre­ač­nou oblas­ťou a bolo tu rela­tív­ne nedáv­no vybu­do­va­ných viac ako 70 chát (Wiki­pe­dia).

Dnes je Zube­rec jed­na z naj­nav­šte­vo­va­nej­ších obcí na Ora­ve. Výraz­nej­ší roz­voj turis­ti­ky začal až v polo­vi­ci minu­lé­ho sto­ro­čia. Dnes je Zube­rec význam­ným cen­trom turis­tic­ké­ho ruchu. Dve lyžiar­ske stre­dis­ká sa nachá­dza­jú pria­mo v obci a jed­no v Tatrans­kom národ­nom par­ku. Začí­na v nad­mor­skej výš­ke 1 000 kon­čí v 1 400 met­rov nad morom. Pat­ria medzi naj­vyš­šie polo­že­né lyžiar­ske stre­dis­ká na Slo­ven­sku. Tra­te sú pra­vi­del­ne upra­vo­va­né, vhod­né nie­len pre začia­toč­ní­kov ale aj zdat­ných lyžia­rov. Počas zimy si prí­du na svo­je aj bež­ká­ri, v oko­lí Zuber­ca sú upra­vo­va­né bežec­ké tra­te (Ľubo­mír Motyč­ka).

Zube­rec je zná­my aj svo­ji­mi dre­ve­ný­mi doma­mi, kto­ré sú cha­rak­te­ris­tic­kým zna­kom slo­ven­skej vidiec­kej archi­tek­tú­ry. Dre­ve­né cha­lu­py odrá­ža­jú boha­tú ľudo­vú tra­dí­ciu oblas­ti. Mno­hé z tých­to dre­ve­ných domov boli pre­miest­ne­né do etno­gra­fic­ké­ho múzea pod náz­vom ​“Orav­ská dedi­na” v Zuber­ci, kto­ré je popu­lár­nym mies­tom pre náv­štev­ní­kov hľa­da­jú­cich pohľad na his­tó­riu a kul­tú­ru regi­ó­nu. V obci samot­nej sa nachá­dza aj nie­koľ­ko his­to­ric­kých pamia­tok, vrá­ta­ne dre­ve­né­ho kos­to­la svä­té­ho Kriš­to­fa, kto­rý je súčas­ťou sve­to­vé­ho dedič­stva UNESCO. Kos­tol pochá­dza zo 17. sto­ro­čia a pred­sta­vu­je význam­ný prí­klad dre­ve­nej sak­rál­nej archi­tek­tú­ry na Slovensku.

Zube­rec is loca­ted at an alti­tu­de of 760 meters abo­ve sea level, cove­ring an area of 72.33 km² with a popu­la­ti­on of 1838 resi­dents (Wiki­pe­dia). No wri­tings or mate­rial cul­tu­re rem­nants indi­ca­ting per­ma­nent sett­le­ment in this regi­on during the medie­val peri­od or ear­lier have been found (zube​rec​.sk). The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1592. The Polish name for Zube­rec is Zuber­zec, and the Hun­ga­rian name is Bölé­ny­fa­lu. It is situ­ated in Stu­de­ná doli­na on the bor­der bet­we­en the Wes­tern Tatras and Sko­ru­šin­ské vrchy, 23 km from Tvrdo­šín, and 33 km north of Lip­tov­ský Mikuláš.

In the Spá­le­ná and Roháčs­ka doli­na val­le­ys, the­re is a sig­ni­fi­cant ski resort, Zve­rov­ka – Spá­le­ná, and near the vil­la­ge is the tourist-​attractive Muse­um of Ora­va Vil­la­ge. The name of the vil­la­ge comes from the Euro­pe­an bison. The oldest men­ti­ons of the sett­le­ment ​‘Zwberc­zyc’ date back to 1593, with five pea­sant homes stan­ding at that time. In 1604, Zube­rec was plun­de­red during the Bocs­kai Upri­sing but was later re-​established in 1609. In the 17th cen­tu­ry, the vil­la­ge faced chal­len­ges, inc­lu­ding fre­qu­ent crop fai­lu­res, lea­ding to a dec­re­a­se in popu­la­ti­on as peop­le sought bet­ter con­di­ti­ons in more fer­ti­le regi­ons. Along­si­de the deve­lop­ment of crafts, the locals enga­ged in lime bur­ning and wool wea­ving. In 1870, Zube­rec had 182 hou­ses with 1007 resi­dents. Des­pi­te harsh con­di­ti­ons, Zube­rec beca­me a popu­lar rec­re­a­ti­onal area, wit­nes­sing the recent cons­truc­ti­on of over 70 cot­ta­ges (Wiki­pe­dia).

Today, Zube­rec is one of the most visi­ted vil­la­ges in Ora­va, with sig­ni­fi­cant tou­rism deve­lop­ment star­ting in the mid-​20th cen­tu­ry. Zube­rec is now a major tou­rist hub with two ski resorts in the vil­la­ge and one in the Tat­ra Nati­onal Park. The ele­va­ti­on ran­ges from 1,000 to 1,400 meters abo­ve sea level, making them among the hig­hest ski resorts in Slo­va­kia. The slo­pes are regu­lar­ly gro­omed, suitab­le for both begin­ners and skil­led skiers. During win­ter, cross-​country skiers also find gro­omed trails in the vici­ni­ty of Zube­rec (Ľubo­mír Motyčka).”

Zube­rec is also kno­wn for its wooden hou­ses, which are

a cha­rac­te­ris­tic fea­tu­re of Slo­vak rural archi­tec­tu­re. The wooden cot­ta­ges ref­lect the rich folk tra­di­ti­on of the regi­on. Many of the­se wooden homes have been relo­ca­ted to the eth­nog­rap­hic muse­um cal­led ​“Orav­ská dedi­na” (Ora­va Vil­la­ge) in Zube­rec, which is a popu­lar des­ti­na­ti­on for visi­tors see­king a glim­pse into the his­to­ry and cul­tu­re of the regi­on. In the vil­la­ge itself, the­re are also seve­ral his­to­ri­cal land­marks, inc­lu­ding the wooden church of St. Chris­top­her, which is part of the UNESCO World Heri­ta­ge. The church dates back to the 17th cen­tu­ry and repre­sents a sig­ni­fi­cant exam­ple of wooden sac­ral archi­tec­tu­re in Slovakia.

Zube­rec leży na wyso­ko­ści 760 met­rów nad pozi­omem mor­za. Na powierzch­ni 72,33 km² miesz­ka 1838 miesz­ka­ńców (Wiki­pe­dia). Nie zna­le­zi­ono żad­nych pism, ani pozos­ta­ło­ści mate­rial­nej kul­tu­ry, któ­re świadc­zy­ły­by o sta­łym osad­nict­wie tego obsza­ru w śred­ni­owiec­zu lub wcze­śniej (zube​rec​.sk). Pier­ws­za pisem­na wzmian­ka o wsi pocho­dzi z roku 1592. Pol­ska nazwa dla Zuber­ca to Zuber­zec, węgier­ska Bölé­ny­fa­lu. Leży w Kot­li­nie Stu­dzien­nic­kiej na pog­ra­nic­zu Zachod­nich Tatr i Gór Sko­rus­zy­ńs­kich. 23 km od Tur­zy­ńca, 33 km na północ od Lip­to­ws­kie­go Miku­łas­za. W Doli­nie Spa­le­ni i Roháčs­kej znaj­du­je się ważne ośro­dek nar­ciar­ski Zve­rov­ka – Spá­le­ná, w pobli­żu wsi także atrak­cyj­ne turys­tycz­nie Muze­um Ora­ws­kiej Wsi. Nazwa wsi pocho­dzi od żub­ra euro­pej­skie­go. Naj­stars­ze wzmian­ki o osa­dzie ​“Zwberc­zyc” pocho­dzą z 1593 roku, gdy sta­ło tu 5 domów chłop­skich. W 1604 roku Zube­rec został zniszc­zo­ny podc­zas pows­ta­nia Boč­ka­ja. Pono­wnie został zało­żo­ny w 1609 roku. W XVII wie­ku wieś nie mia­ła łat­wo, częs­to doświadc­za­ła klęsk uro­dza­ju, co dez­imo­wa­ło lud­no­ść i zmus­za­ło ją do opuszc­za­nia obsza­rów na rzecz bar­dziej uro­dzaj­nych regi­onów. Oprócz rozwo­ju rze­mi­osła lokal­na lud­no­ść wypa­la­ła wap­no i tka­ła wełnę. W 1870 roku w Zuber­cu miesz­ka­ło w 182 domach 1007 miesz­ka­ńców. Pomi­mo trud­nych warun­ków Zube­rec stał się popu­lar­nym obsza­rem rekre­a­cyj­nym, a nie­da­wno wybu­do­wa­no tu ponad 70 chat (Wiki­pe­dia).

Dziś Zube­rec jest jed­ną z najc­zęściej odwie­dza­nych wiosek na Ora­wie. Znacz­ny rozwój turys­ty­ki roz­poc­zął się dopie­ro w poło­wie ubie­głe­go wie­ku. Obe­cnie Zube­rec jest ważnym cen­trum ruchu turys­tycz­ne­go. Dwa ośrod­ki nar­ciar­skie znaj­du­ją się bez­po­śred­nio w wios­ce, a jeden w Tatr­za­ńs­kim Par­ku Naro­do­wym. Zaczy­na się na wyso­ko­ści 1000 met­rów i końc­zy na 1400 met­rach nad pozi­omem mor­za. Nale­żą do naj­wy­żej poło­żo­nych ośrod­ków nar­ciar­skich na Sło­wac­ji. Tra­sy są regu­lar­nie przy­go­to­wy­wa­ne, odpo­wied­nie zaró­wno dla poc­ząt­ku­jących, jak i zaa­wan­so­wa­nych nar­ciar­zy. W ciągu zimy bie­gac­ze nar­ciars­cy również znaj­dą coś dla sie­bie, w oko­li­cach Zuber­ca są przy­go­to­wa­ne tra­sy bie­go­we (Ľubo­mír Motyčka).

Zube­rec jest również zna­ny ze swo­ich dre­wnia­nych domów, któ­re są cha­rak­te­rys­tycz­nym ele­men­tem sło­wac­kiej archi­tek­tu­ry wiej­skiej. Dre­wnia­ne cha­ty odzwier­cied­la­ją boga­tą ludo­wą tra­dyc­ję regi­onu. Wie­le z tych dre­wnia­nych domów zosta­ło prze­nie­si­onych do muze­um etno­gra­ficz­ne­go o nazwie ​“Orav­ská dedi­na” w Zuber­cu, któ­re jest popu­lar­nym miejs­cem dla odwie­dza­jących poszu­ku­jących spojr­ze­nia na his­to­rię i kul­tu­rę regi­onu. W samej wios­ce znaj­du­je się kil­ka zabyt­ków, w tym dre­wnia­ny kości­ół św. Krzysz­to­fa, któ­ry jest częścią świa­to­we­go dzie­dzict­wa UNESCO. Kości­ół pocho­dzi z XVII wie­ku i sta­no­wi znac­zący przy­kład dre­wnia­nej archi­tek­tu­ry sak­ral­nej na Słowacji.

Odka­zy

2011, 2011-2015, Biotopy, Časová línia, Hory, Hory, Krajina, Príroda, Slovenská krajina, Tatry, Typ krajiny

Tatranská Lesná

skala
Hits: 2211

Z Tatrans­kej Les­nej je výhľad na Slav­kov­ský a Lom­nic­ký štít, neďa­le­ko je Veľ­ká Stu­de­ná doli­na a Malá Stu­de­ná doli­na. Tatrans­ká Les­ná leží na kra­ji Tatrans­ké­ho národ­né­ho par­ku, láka neoká­za­lou atmo­sfé­rou, oko­li­tý­mi majes­tát­ny­mi štít­mi Vyso­kých Tatier. V zime sa mení na raj pre lyžia­rov s per­fekt­ný­mi pod­mien­ka­mi a je tak úto­čis­kom pre milov­ní­kov zim­ných špor­tov. Zacho­va­la si auten­tic­kú kar­pat­skú iden­ti­tu. Dis­po­nu­je širo­kou šká­lou uby­to­va­cích možností.

Leží v nad­mor­skej výš­ke 915 m. Väč­ši­na pen­zi­ó­nov, kto­ré tu od roku 1927 vyras­ta­li, posta­vi­li a pre­vádz­ko­va­li čes­kí pod­ni­ka­te­lia, kto­rí si kupo­va­li pozem­ky od obce Sta­rá Les­ná (vyso​ke​-tat​ry​.info).

From Tatrans­ká Les­ná, the­re is a view of Slav­kov­ský and Lom­nic­ký štít, with Veľ­ká Stu­de­ná doli­na and Malá Stu­de­ná doli­na lying near­by. Tatrans­ká Les­ná is situ­ated on the edge of the Tat­ra Nati­onal Park, enti­cing visi­tors with an unas­su­ming atmo­sp­he­re and the majes­tic peaks of the High Tatras. In win­ter, it trans­forms into a para­di­se for skiers with per­fect con­di­ti­ons, beco­ming a refu­ge for win­ter sports ent­hu­siasts. The vil­la­ge has pre­ser­ved its aut­hen­tic Car­pat­hian iden­ti­ty and offers a wide ran­ge of accom­mo­da­ti­on options.

Loca­ted at an ele­va­ti­on of 915 meters, Tatrans­ká Les­ná pro­vi­des a bre­ath­ta­king pano­ra­ma of the sur­roun­ding lands­ca­pe. Most of the pen­si­ons that have gro­wn here sin­ce 1927 were built and ope­ra­ted by Czech entrep­re­ne­urs who pur­cha­sed land from the vil­la­ge of Sta­rá Les­ná (vyso​ke​-tat​ry​.info).