Krajina, Slovensko, Horné Považie, Fotografie

Hričovské Podhradie

skala
Hits: 2865

Na území súčasného Hričovského Podhradia bolo slovanské sídlisko. Na hradnom vrchu bolo veľkomoravské sídlisko a pravdepodobne drevený hrad. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1265 pod názvom Hrichow, neskôr Hrychov. Názov Hričovské Podhradie sa objavuje až v roku 1808. Obyvatelia sa zaoberali najmä poľnohospodárstvom, rozšírené bolo včelárstvo, , ovocinárstvo, lesníctvo, furmanstvo a neskôr aj pltníctvo. Z drobných remesiel mali zastúpenie mlynári, pekári, kováči a tesári (hricovskepodhradie.ocu.sk).

Obec Hričovské Podhradie je súčasťou Euroregiónu Beskydy. Na ploche 2.04 km2 v nej žije 374 obyvateľov. Nedávno sa tu zaviedla tradícia „Hradných dní„, počas ktorých budú prebiehať rôzne kultúrne a športové akcie (hricovskepodhradie.ocu.sk). Leží v doline Závadského potoka. Južnú časť chotára v Súľovských skalách tvoria treťohorné vápenité zlepence, zvetrávaním ktorých vznikli zaujímavé skalnaté útvary. Napr. chránená pamiatka Hričovská skalná ihla (hricovskepodhradie.ocu.sk) a Hričovské rify (Wikipedia). Leží v nadmorskej výške 323 metrov nad morom (Wikipedia).

In the territory of present-day Hričovské Podhradie, there was a Slavic settlement. On the castle hill, there was a Great Moravian settlement and probably a wooden castle. The first written mention of the village is from 1265 under the name Hrichow, later Hrychov. The name Hričovské Podhradie appears only in 1808. The inhabitants were mainly engaged in agriculture, with beekeeping, herding, fruit growing, forestry, carting, and later rafting being widespread. Among the small crafts, there were millers, bakers, blacksmiths, and carpenters (hricovskepodhradie.ocu.sk).

The village of Hričovské Podhradie is part of the Euroregion Beskydy. In an area of 2.04 km2, 374 inhabitants live there. Recently, the tradition of „Castle Days“ has been introduced, during which various cultural and sports events will take place (hricovskepodhradie.ocu.sk). It is located in the valley of Závadský Creek. The southern part of the cadastral area in the Súľov Rocks consists of Tertiary calcareous conglomerates, weathering into interesting rocky formations. For example, the protected monument Hričovská Skalná Ihla (Hričovská Rock Needle) (hricovskepodhradie.ocu.sk) and Hričovské Rify (Wikipedia). It is situated at an elevation of 323 meters above sea level (Wikipedia).

Krajina, Slovensko, Gemer, Fotografie

Slavec

skala
Hits: 2864

Obec Slavec vznikla v 13. storočí osamostatnením z Brzotína. Prvá písomná zmienka je z roku 1243. Historické názvy : Zalouchhaza, Zavalya, Szalóka, Szalócz, Salovec. Ku obci sa viažu viaceré archeologické náleziská: Maštaľná jaskyňa, jaskynné sídlo z mladšej doby kamennej, doby bronzovej a staršej doby železnej. A jaskyňa Ľudmila, jaskynné sídlisko z mladšej doby kamennej, staršej doby železnej a zo stredoveku. V Gombaseku sídlisko založené začiatkom 14. storočia. Obec má miestne časti: Vidová a Gombasek a Hámor. V 16. – 17. storočí bola obec vystavená tureckým nájazdom a drancovaniu cisárskych vojsk. V 19. storočí tu bol hámor Rimamuránskej spoločnosti a vo Vidovej vznikla huta a elektráreň. V minulosti sa obyvatelia zaoberali prevažne poľnohospodárstvom, pastierstvom, pálením vápna a hutníctvom. Obyvatelia už v stredoveku pálili uhlie pre železiarske podniky (slavec.sk).

Obec Slavec sa nachádza v strede Národného parku Slovenský (slavec.sk), v nadmorskej výške 232 metrov nad morom (Wikipedia). Rozloha obce je 17.53 km2 (slavec.sk). Žije tu 463 obyvateľov. Najvýznamnejšou pamiatkou je areál zaniknutého gotického kláštora Paulínov zo 14. storočia v časti Gombasek (Wikipedia). Gombasecká jaskyňa, ktorá je súčasťou svetového dedičstva UNESCO sa nachádza v katastri obce. Vyskytuje sa tu kvalitný vápenec, kameňolom Gombasek na svahu Plešiveckej planiny funguje od roku 1906. Je však pravda, že značne znižuje estetickú hodnotu krajiny. Rastú tu najmä teplomilné druhy rastlín, ktoré sú veľmi náročné na teplo (slavec.sk).

The village of Slavec originated in the 13th century through its independence from Brzotín. The first written mention is from 1243. Historical names of the village include Zalouchhaza, Zavalya, Szalóka, Szalócz, Salovec. The region is associated with several archaeological sites: Maštaľná Cave, a cave settlement from the Neolithic, Bronze Age, and Iron Age. And the cave Ľudmila, a cave settlement from the Neolithic, Iron Age, and the medieval period. In Gombasek, a settlement was founded at the beginning of the 14th century. The village has local parts: Vidová, and the hamlets of Gombasek and Hámor. In the 16th-17th centuries, the village faced attacks from the Ottoman Empire and pillaging by imperial forces. In the 19th century, there was a hammer mill of the Rimamuráňska Company and a smelter and power plant in Vidová. Historically, residents were mainly engaged in agriculture, herding, lime burning, and metallurgy. In medieval times, residents produced coal for ironworks (slavec.sk).

The village of Slavec is located in the center of the Slovak Karst National Park, at an elevation of 232 meters above sea level (Wikipedia). The area of the village is 17.53 km2 (slavec.sk). It is home to 463 inhabitants. The most significant landmark is the complex of the extinct Gothic Pauline monastery from the 14th century in the part of Gombasek (Wikipedia). The Gombasecká Cave, which is part of the UNESCO World Heritage, is located in the village’s cadastre. Quality limestone is found here, and the Gombasek quarry on the slope of Plešivecká Planina has been in operation since 1906. However, it significantly diminishes the aesthetic value of the landscape. Warm-loving plant species, highly demanding of warmth, primarily grow in this area (slavec.sk).

A Slavec a 13. században jött létre, mint önálló település a Brzotínból való kiválásával. Az első írásos említés 1243-ból származik. A település történelmi nevei közé tartozik a Zalouchhaza, Zavalya, Szalóka, Szalócz, Salovec. A terület számos régészeti lelőhelyhez kapcsolódik: a Maštaľná-barlang, ahol a neolitikum, a bronzkor és a vaskor maradványai találhatók. És a Ľudmila-barlang, ahol a neolitikum, a vaskor és a középkor maradványai láthatók. Gombasekben egy települést az 14. század elején alapítottak. A falu helyi részekből áll: Vidová és a Gombasek és Hámor települések. A 16. és 17. században a falut az Oszmán Birodalom támadásainak és a császári erők fosztogatásának volt kitéve. A 19. században volt egy hámor a Rimamuráňska Társaságtól, és a Vidovában kohászat és erőmű is létrejött. Történelmileg a lakosok főként mezőgazdasággal, állattenyésztéssel, mészégetéssel és fémiparral foglalkoztak. A középkorban a lakosok vasipari üzemek számára szénét termelték (slavec.sk).

A Slavec falu központi elhelyezkedésű a Szlovák Karszt Nemzeti Parkban, tengerszint feletti magassága 232 méter (Wikipedia). A falu területe 17,53 km2 (slavec.sk). Itt él 463 lakos. A legjelentősebb látnivaló a kihalt gótikus pálmafa kolostor komplexuma a Gombasek részén (Wikipedia). A Gombasecká-barlang, amely a UNESCO Világörökség része, a falu katastrális területén található. Itt minőségi mészkő található, és a Plešivecká Planina lejtőjén lévő Gombasek kőfejtő 1906 óta működik. Azonban számottevően csökkenti a táj esztétikai értékét. Az itt élő növényfajok főként melegkedvelők és nagy melegséget igényelnek (slavec.sk).

Krajina, Slovensko, Horné Považie, Fotografie

Brezany

skala
Hits: 2428

Brezany sa nachádzajú v doline Súľovských skál, 7 km od Žiliny, ležia v nadmorskej výške 385 metrov nad morom. Rozloha je je len trochu viac ako 4 km2. Žije tu 466 obyvateľov. Má tieto časti: Buchalka, , Nad sadisko, Sadisko, Radoš, Záhumnie, Skotňa, Do stúp, Za Nivu, Diel, Za diel, Za vrchy. Územie sídla obce v úvalinovej doline má za príčinu slabú ventiláciu vzduchu, čo spôsobuje hromadenie chladného vzduchu so značnou relatívnou vlhkosťou, čoho výsledkom je zvýšený výskyt zamračených dní, ako aj dní s hmlou (obecbrezany.sk). Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1393, kde sa spomína ako Berzen, neskôr ako Brezen, Brezanw, Bražany. V stredoveku patrila do Trenčianskej župy k panstvu Lietava. Obyvatelia sa živili chovom dobytka a poľnohospodárstvom, ešte v prvej polovici 20. storočia sa obyvatelia venovali povozníctvu a kupčeniu s koňmi (obecbrezany.sk). Tri km od obce sa nachádza Lietavský hrad.

Brezany are situated in the valley of the Sulov Rocks, 7 km from Zilina, at an elevation of 385 meters above sea level. The area of the municipality is just over 4 km2, and it is home to 466 residents. The village is divided into the following parts: Buchalka, Rybniky, Nad sadisko, Sadisko, Rados, Zahumnie, Skotna, Do stup, Za Nivu, Diel, Za diel, Za vrchy. The settlement’s location in a valley causes poor air circulation, leading to the accumulation of cold air with significant relative humidity. This results in an increased occurrence of cloudy days and days with fog (obecbrezany.sk). The first written mention of the village dates back to 1393 when it was referred to as Berzen, later as Brezen, Brezanw, Bražany. In the Middle Ages, it belonged to the Trenčín County under the Lietava estate. The residents were engaged in cattle farming and agriculture, and in the first half of the 20th century, they were involved in carting and horse trading (obecbrezany.sk). Lietava Castle is located three kilometers from the village.

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Mestá, Slovenské mestá, Mestá, Zamagurie, Fotografie

Stará Ľubovňa – slobodné kráľovské mesto Zamaguria

skala
Hits: 3543

Mesto patrí do regiónu Spiš, prípadne Zamagurie. Neďaleko sú hranice s Poľskom.

Mesto leží v nadmorskej výške 550 metrov nad morom. Na ploche 31 km2 tu žije 16 500 obyvateľov (Bibiána Kundľová). Stará Ľubovňa sa nachádza na severovýchode Slovenska v Prešovskom kraji, v západnej časti Ľubovnianskej kotliny. Mesto má dve mestské časti: Podsadek a Stará Ľubovňa (Wikipedia). V centre na námestí svätého Mikuláša sa nachádza rímskokatolický kostol svätého Mikuláša z roku 1280 (Bibiána Kundľová). mesta: herec Ján Melkovič. Pravidelne sa v Starej Ľubovni koná Ľubovniansky jarmok, medzinárodná súťaž pre stredoškolákov „Kľúč od “ v štýle Pevnosť Boyard, Salašnícka noc – kultúrna a zábavná akcia pri motoreste Salaš u Franka (staralubovna.sk).

Za najstaršiu stopu o osídlení mesta Stará Ľubovňa človekom sa považuje nález sivého radiolaritu, predbežne datovaný do stredného úseku staršej doby kamennej – paleolitu (staralubovna.sk). Prvá písomná zmienka je z roku 1292. V roku 1364 sa stala slobodným kráľovským mestom (Bibiána Kundľová). Historické názvy mesta: Liblou, Lyblio, Lublow, Lyblyo (Wikipedia). Rozvinuté tu bolo tkáčstvo, obuvníctvo, čižmárstvo, krajčírstvo, kožušníctvo, mäsiarstvo, ktoré sa vyvíjalo aj v poľskom zálohu. Existovala tu dokonca mincovňa. Návrat spišských miest do Uhorska v r.1772 v období panovania Márie Terézie Starej Ľubovni veľmi neprospel, nakoľko mesto stratilo svoje výsadné postavenie (Bibiána Kundľová). Mesto vtedy opustili úradníci a šľachta (staralubovna.sk).

The town belongs to the region, or alternatively, . The borders with Poland are nearby.

The town of Stará Ľubovňa is situated at an altitude of 550 meters above sea level. In an area of 31 km2, it is home to 16,500 residents (Bibiána Kundľová). Stará Ľubovňa is located in the northeastern part of Slovakia in the Prešov Region, in the western part of Ľubovnianska kotlina. The town has two districts: Podsadek and Stará Ľubovňa (Wikipedia). In the center on St. Nicholas Square, there is the Roman Catholic Church of St. Nicholas, dating back to 1280 (Bibiána Kundľová). Notable figures from the town include actor Ján Melkovič. Regular events in Stará Ľubovňa include the Ľubovniansky jarmok, an international competition for high school students called „Kľúč od pevnosti“ in the style of Fort Boyard, and Salašnícka noc – a cultural and entertaining event at the Salaš u Franka motor inn (staralubovna.sk).

The oldest evidence of human settlement in the town of Stará Ľubovňa is considered to be the discovery of gray radiolarite, preliminarily dated to the middle section of the older Stone Age – Paleolithic (staralubovna.sk). The first written mention is from 1292. In 1364, it became a free royal town (Bibiána Kundľová). Historical names of the town: Liblou, Lyblio, Lublow, Lyblyo (Wikipedia). Industries such as weaving, shoemaking, bootmaking, tailoring, furriery, and butchery thrived here and also developed in the Polish deposit. There even existed a mint. The return of Spiš towns to Hungary in 1772 during the reign of Maria Theresa did not favor Stará Ľubovňa, as the town lost its privileged status (Bibiána Kundľová). Many officials and nobility left the town during that period (staralubovna.sk).

Miasto należy do regionu Spisz, a także Zamagurie. W pobliżu znajdują się granice z Polską.

Miasto Stará Ľubovňa położone jest na wysokości 550 metrów nad poziomem morza. Na obszarze 31 km2 mieszka tutaj 16 500 mieszkańców (Bibiána Kundľová). Stará Ľubovňa leży w północno-wschodniej części Słowacji w kraju Preszów, w zachodniej części Kotliny Ľubovnianska. Miasto składa się z dwóch dzielnic: Podsadek i Stará Ľubovňa (Wikipedia). W centrum, na placu św. Mikołaja, znajduje się kościół rzymskokatolicki św. Mikołaja z 1280 roku (Bibiána Kundľová). Znane postaci miasta to aktor Ján Melkovič. Regularne wydarzenia w Stará Ľubovňa obejmują jarmark Ľubovniansky, międzynarodowy konkurs dla uczniów szkół średnich „Kľúč od pevnosti“ w stylu Fort Boyard oraz Salašnícka noc – wydarzenie kulturalne i rozrywkowe w motelu Salaš u Franka (staralubovna.sk).

Najstarszym świadectwem osadnictwa w Stará Ľubovňa jest odkrycie szarego radiolarytu, wstępnie datowanego na środkowy okres starszego paleolitu (staralubovna.sk). Pierwsza pisemna wzmianka pochodzi z roku 1292. W 1364 roku stała się wolnym miastem królewskim (Bibiána Kundľová). Historyczne nazwy miasta to Liblou, Lyblio, Lublow, Lyblyo (Wikipedia). Tutaj rozwijały się przemysły takie jak tkactwo, produkcja obuwia, szewstwo, krawiectwo, kuśnierstwo i rzeźnictwo, które rozwijały się również w polskim depozycie. Istniał nawet mennica. Powrót miast spiskich do Węgier w 1772 roku za panowania Marii Teresy nie sprzyjał Stará Ľubovňa, ponieważ miasto straciło swoje uprzywilejowane status (Bibiána Kundľová). Wtedy wielu urzędników i szlachta opuściła miasto (staralubovna.sk).

Місто входить до регіону Спіш, або, в іншому випадку, Замагур’я. Недалеко є кордони з Польщею.

Місто Стара Любовня розташоване на висоті 550 метрів над рівнем моря. На площі 31 км2 тут проживає 16 500 жителів (Бібіана Кундльова). Стара Любовня знаходиться на північному сході Словаччини в Пряшівському краї, на заході Любовнянської котловини. Місто має два міські райони: Подсадок і Стара Любовня (Wikipedia). У центрі на площі святого Миколая знаходиться римсько-католицька церква святого Миколая, збудована в 1280 році (Бібіана Кундльова). Видатні постаті міста: актор Ян Мелкович. Регулярно в Старій Любовні проводиться Любовнянський ярмарок, міжнародний конкурс для старшокласників „Кľúč od pevnosti“ в стилі Форт Боярд, Ніч Salašnícka – культурна і розважальна подія в моторесторані Salaš u Franka (staralubovna.sk).

Найстарішою слідкою поселення міста Стара Любовня людиною вважається знахідка сірого радіоляриту, попередньо датована до середнього періоду старшого кам’яного віку – палеоліту (staralubovna.sk). Перша писемна згадка датується 1292 роком. У 1364 році вона стала вільним королівським містом (Бібіана Кундльова). Історичні назви міста: Ліблоу, Либліо, Лублов, Либльо (Wikipedia). Тут розвивалися промисли, такі як ткацтво, виробництво взуття, черевичне виробництво, портняжництво, хутряництво і м’ясництво, яке також розвивалося в польському завдатку. Тут навіть існувала монетниця. Повернення спишських міст до Угорщини в 1772 році за панування Марії Терезії Старій Любовні дуже не сприяло, оскільки місто втратило свій привілейований статус (Бібіана Кундльова). Тоді місто покинули чиновники та шляхта (staralubovna.sk).

Krajina, Zahraničie, Rakúsko, Fotografie

Markthof

skala
Hits: 1982

Markthof leží neďaleko od hraníc zo Slovenskom, oproti Devínskej Kobyle, resp. mestskej časti Bratislavy – Devínu, na brehu .

Do roku 1906 bolo pomenovanie Hof an der March. Markthof je osadou obce Engelhartstetten. Na úplnom východe Marchfeldu pri ústí Moravy do Dunaja. Prvá písomná zmienka je z roku 1273. V roku 1822 bolo v obci 58 (Wikipedia). Jeho pôvod zrejme súvisí s kráľovským majetkom Disinfurth, ktorý cisár Henrich IV. spolu s právom prepravy cez Moravu daroval 6. marca 1067 biskupovi Altmannovi z Passau. Tento názov obce však neskôr zmizol, možno kvôli povodniam, ktoré obec zničili. Najstaršie písomné zmienky o obci s názvom de Hoven pochádzajú z 12. storočia. Po celé stáročia trpela osada povodňami Moravy a Dunaja. V roku 1774 zničila ľadová povodeň most cez Moravu. V roku 1880 zničila povodeň v dôsledku ľadovej povodne most znova. Následne nebol už viac postavený. Spojenie medzi Hofom a Devínskou Novou Vsou prevzala kompa. Ťažké záplavy postihli túto oblasť vo februári 1876, v septembri 1890, v júni 1892, na 1895, v rokoch 1896 a 1897. Žiadosť obce o presídlenie bola cisárom Františkom Jozefom zamietnutá. Nariadil však predĺženie ochrannej hrádze na Dunaji až po Hof an der March. V roku 1882 začala aj výstavba ochrannej hrádze (gedaechtnisdeslandes.at). 

V roku 1938 tu pôsobil mäsiar, dvaja hostinskí, dvaja obchodníci so zmiešaným tovarom, mliečne družstvo, kováč, dvaja obuvníci a viacero poľnohospodárov. Do Devínskej Novej Vsi viedol cez Moravu most, ktorý bol okrem pilierov demontovaný počas studenej . Nachádza sa tu farský kostol Markthof, kostol svätého Juraja, kaplnka na ochrannej hrádzi – kaplnka svätého Floriána, socha svätého Jána Nepomuckého z roku 1722 (Wikipedia).

Dňa 22. decembra 1971 sa konalo posledné zasadnutie obecného zastupiteľstva. Od 1. januára 1972 patrí Markthof k obci Engelhartstetten. V roku 2010 sa rozhodlo o výstavbe cyklistického a pešieho mosta cez Moravu. Spája cyklotrasu Železná opona resp. cyklotrasu Kamp-Thaya-March a cyklotrasu Marchfeldkanal s cyklotrasou . Po počiatočných problémoch s nájdením názvu sa nakoniec dohodlo na názve „Cyklistický most slobody“ (slovensky „Cyklomost slobody“). Názov má pripomínať železnú oponu a ľudí, ktorí pri pokuse prekročiť Moravu do slobodného západu prišli o život (gedaechtnisdeslandes.at).

Markthof lies near the border with Slovakia, opposite , which is a part of the district , on the bank of the Morava River.

Until 1906, the village was named Hof an der March. Markthof is a settlement of the municipality of Engelhartstetten. It is located at the very eastern end of Marchfeld, where the Morava River flows into the Danube. The first written mention of the village dates back to 1273. In 1822, the village had 58 houses (Wikipedia). Its origin is probably related to the royal estate Disinfurth, which Emperor Henry IV, along with the right to ferry across the Morava, granted to Bishop Altmann of Passau on March 6, 1067. However, this name later disappeared, possibly due to floods that destroyed the village. The oldest written records of the village under the name de Hoven date back to the 12th century. For centuries, the settlement suffered from floods of the Morava and Danube rivers. In 1774, an ice flood destroyed the bridge over the Morava. In 1880, a flood again destroyed the bridge due to an ice flood. Subsequently, it was not rebuilt. The connection between Hof and Devínska Nová Ves was taken over by a ferry. Severe floods hit this area in February 1876, September 1890, June 1892, spring 1895, and in 1896 and 1897. A request by the village for relocation was denied by Emperor Franz Joseph. However, he ordered the extension of the Danube protection dam up to Hof an der March. In 1882, the construction of the Marchfeld protection dam also began (gedaechtnisdeslandes.at).

In 1938, there was a butcher, two innkeepers, two general store owners, a dairy cooperative, a blacksmith, two shoemakers, and several farmers operating in the village. A bridge over the Morava River led to Devínska Nová Ves, which, except for the pillars, was dismantled during the Cold War. The village features the parish church of Markthof, the church of Saint George, the chapel on the protection dam – the chapel of Saint Florian, a statue of Saint John of Nepomuk from 1722 (Wikipedia).

On December 22, 1971, the last meeting of the municipal council took place. Since January 1, 1972, Markthof has been part of the municipality of Engelhartstetten. In 2010, it was decided to build a pedestrian and cyclist bridge over the Morava River. It connects the Iron Curtain Trail and the Kamp-Thaya-March Trail with the Marchfeldkanal Trail and the Danube Trail. After initial difficulties in finding a name, it was finally agreed to name it the „Freedom Cycle Bridge“ (Slovak „Cyklomost slobody“). The name is intended to recall the Iron Curtain and the people who lost their lives trying to cross the Morava River to reach the free West (gedaechtnisdeslandes.at).

Markthof liegt in der Nähe der Grenze zur Slowakei, gegenüber von Devínska Kobyla, einem Teil des Bratislava-Stadtteils Devín, am Ufer der March.

Bis 1906 hieß das Dorf Hof an der March. Markthof ist eine Ortschaft der Gemeinde Engelhartstetten. Es liegt am äußersten östlichen Ende des Marchfeldes, wo die March in die Donau mündet. Die erste schriftliche Erwähnung des Dorfes stammt aus dem Jahr 1273. Im Jahr 1822 hatte das Dorf 58 Häuser (Wikipedia). Sein Ursprung hängt wahrscheinlich mit dem Königsgut Disinfurth zusammen, das Kaiser Heinrich IV. am 6. März 1067 zusammen mit dem Recht auf Überfuhr über die March dem Bischof Altmann von Passau schenkte. Dieser Name verschwand jedoch später, möglicherweise aufgrund von Überschwemmungen, die das Dorf zerstörten. Die ältesten schriftlichen Aufzeichnungen über das Dorf unter dem Namen de Hoven stammen aus dem 12. Jahrhundert. Jahrhunderte lang litt die Siedlung unter den Überschwemmungen von March und Donau. Im Jahr 1774 zerstörte eine Eisflut die Brücke über die March. Im Jahr 1880 zerstörte eine Überschwemmung die Brücke erneut aufgrund einer Eisflut. Anschließend wurde sie nicht wieder aufgebaut. Die Verbindung zwischen Hof und Devínska Nová Ves übernahm eine Fähre. Schwere Überschwemmungen trafen dieses Gebiet im Februar 1876, im September 1890, im Juni 1892, im Frühjahr 1895 sowie in den Jahren 1896 und 1897. Ein Antrag der Gemeinde auf Umsiedlung wurde von Kaiser Franz Joseph abgelehnt. Er ordnete jedoch die Verlängerung des Donau-Schutzdamms bis nach Hof an der March an. Im Jahr 1882 begann auch der Bau des Marchfeldschutzdamms (gedaechtnisdeslandes.at).

Im Jahr 1938 gab es in der Ortschaft einen Fleischer, zwei Gastwirte, zwei Gemischtwarenhändler, eine Milchgenossenschaft, einen Schmied, zwei Schuhmacher und mehrere Landwirte. Eine Brücke über die March führte nach Devínska Nová Ves, die bis auf die Pfeiler während des Kalten Krieges abgebaut wurde. Im Dorf gibt es die Pfarrkirche von Markthof, die Kirche des Heiligen Georg, die Kapelle am Schutzdamm – die Kapelle des Heiligen Florian, eine Statue des Heiligen Johannes von Nepomuk aus dem Jahr 1722 (Wikipedia).

Am 22. Dezember 1971 fand die letzte Gemeinderatssitzung statt. Seit dem 1. Januar 1972 gehört Markthof zur Gemeinde Engelhartstetten. Im Jahr 2010 wurde beschlossen, eine Fußgänger- und Fahrradbrücke über die March zu errichten. Sie verbindet den Iron Curtain Trail und den Kamp-Thaya-March Trail mit dem Marchfeldkanal Trail und dem Donauradweg. Nach anfänglichen Schwierigkeiten bei der Namensfindung einigte man sich schließlich auf den Namen „Fahrradbrücke der Freiheit“ (slowakisch „Cyklomost slobody“). Der Name soll an den Eisernen Vorhang und an die Menschen erinnern, die beim Versuch, über die March in den freien Westen zu gelangen, ihr Leben verloren haben (gedaechtnisdeslandes.at).