Krajina, Typ krajiny, Mestá, Zahraničné mestá, Mestá, Fotografie

Mosonmagyaróvár

Hits: 2926

V Mosonmagyaróváre som sa zastavil v roku 2010 na modelárskej výstave. Nachádza sa neďaleko hraníc so Slovenskom. Latinsky Ad Flexum, nemecky Wieselburg-Altenburg, chorvátsky Stari Grad (Wikipedia.hu). Maďari z okolia hovoria mestu Móvár (Buš). Mesto má termálnu vodu Hrad s opevnením pochádza z 13. storočia. Partnerskými mestami sú rakúske Stockerau a Neusiedl am See, slovenský Senec, Šamorín a Pezinok (Wikipedia.hu). Pred rokom 1939 existoval Magyaróvár a Moson. Moson znamená hrad v bažinách (Wikipedia). Mosonmagyárovár a jeho región boli pravdepodobne osídlené už piatom tisícročí pred n.l. V 1. storočí n.l. bol oblasť Mošoňu začlenená do Rímskeho impéria ako súčasť Panónie. Založenie Ad Flexum bolo významným nielen z vojenského hľadiska. Pre ochranu rímskej hranice, ktorú tvoril Dunaj, ktorý tečie neďaleko Mosonmagyaróváru. Tento fakt napomohol osídľovaniu a zároveň obchodu medzi východom a západom (mosonmagyarovar.hu).


In 2010, I stopped in Mosonmagyaróvár at a modeling exhibition. It is located near the borders with Slovakia. In Latin, it is known as „Ad Flexum,“ in German as „Wieselburg-Altenburg,“ and in Croatian as „Stari Grad“ (Wikipedia.hu). The locals in the area call the city „Móvár“ (Buš). The city has thermal water and spas. The castle with fortifications dates back to the 13th century. Its twin cities are the Austrian Stockerau and Neusiedl am See, Slovak Senec, Šamorín, and Pezinok (Wikipedia.hu). Before 1939, there was „Magyaróvár“ instead of „Moson.“ „Moson“ means a castle in the marshes (Wikipedia). Mosonmagyárovár and its region were probably settled already five millennia BC. In the 1st century AD, the Moson region became part of the Roman Empire as part of Pannonia. The establishment of „Ad Flexum“ was significant not only from a military perspective but also for protecting the Roman border formed by the Danube, which flows near Mosonmagyaróvár. This fact contributed to settlement and trade between the east and west (mosonmagyarovar.hu).

2010-ben megálltam Mosonmagyaróváron egy modellezési kiállításon. Közel helyezkedik el a szlovák határhoz. Latinul Ad Flexum, németül Wieselburg-Altenburg, horvátul Stari Grad (Wikipedia.hu). A környékbeliek „Móvárnak“ (Buš) nevezik a várost. A városnak termálvize és fürdői vannak. A 13. századból származó vár és erődrendszer rendelkezik. Testvértelepülései az osztrák Stockerau és Neusiedl am See, a szlovák Senec, Šamorín és Pezinok (Wikipedia.hu). 1939 előtt Magyaróvár létezett a Moson helyett. Moson azt jelenti, várat a mocsarakban (Wikipedia). Mosonmagyárovár és környéke valószínűleg már az i. e. ötödik évezredben benépesült. Az i. században a Mosoni régió a Római Birodalom részévé vált Pannónia részeként. Az „Ad Flexum“ megalapítása nemcsak katonai szempontból volt jelentős, hanem a Római Birodalom határának védelméhez is hozzájárult, amit a Mosonmagyaróvártól nem messze folyó alkotott. Ez a tény elősegítette a települést és az kelet és nyugat közötti kereskedelmet is (mosonmagyarovar.hu).


Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Príroda, Ľudská príroda, Umenie, Stavby, Fotografie

Betliarsky kaštieľ – gemerská perla

Hits: 3255

Kaštieľ v Betliari sa nachádza neďaleko Rožňavy. Postavili ho na základoch staršieho renesančného kaštieľa Bebekovcov na začiatku 18. storočia (Wikipedia). Betliar bol súčasťou Brzotínskeho panstva, ktoré v stredoveku vlastnili Bebekovci. Na mieste dnešného kaštieľa je pravdepodobne dali postaviť malý vodný hrádok. Avšak v roku 1566 museli Horné Uhorsko opustiť. Správcom už cisárskeho majetku bol v roku 1578 Peter I. Andrássy. Andrássyovci zastávali funkciu hradných kapitánov 400 rokov (betliar.eu). Andrássyovský kaštieľ v Betliari je jediným kaštieľom na Slovensku, ktorý sa po roku 1945 zachoval so svojím pôvodným zariadením a zbierkami (snm.sk). Poslední členovia betliarskej vetvy Andrássyovcov opustili svoje majetky v roku 1944. Čiastočné stavebné úpravy a obnova objektov boli vykonávané v rokoch 1982 – 1986. V roku 1985 bol celý areál kaštieľa aj parkom vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku (snm.sk). Rozsiahla rekonštrukcia kaštieľa bola ukončená v roku 1994 (snm.sk). Jednou z najväčších pozoruhodností kaštieľa je ústredná knižnica, ktorú založil Leopold Andrássy. Uchováva vyše 14-tisíc zväzkov (slovakia.travel). Najvzácnejšími sú prvotlače, ktorých je päť. Najstaršia z roku 1486 a bola vydaná v Benátkach. Knižnica má takmer tretinu zbierok už aj v digitálnej podobe (obecbetliar.sk).

Ku kaštieľu patrí park s rozlohou 57 hektárov, bol založený v rokoch 1792 – 1795 záhradníkom Henrichom Nebbienom vďaka iniciatíve Leopolda Andrássyho. Od roku 1978 je zaradený do zoznamu umelecky a kultúrne hodnotných parkov sveta UNESCO. Od roku 1985 je národnou kultúrnou pamiatkou (snm.sk). V parku je unikátny umelý vodný systém, ktorý pozostáva zo sústavy umelých vodných rigolčekov odvádzajúcich vodu z Betliarskeho potoka do troch jazier, troch fontán a tzv. Veľkého vodopádu, najväčšieho svojho druhu na Slovensku (snm.sk). V parku je pri rybníku zverinec v podobe stredovekého hradu s vežičkou, kde Andrássyovci chovali medveďa hnedého, líšku, vlka a rysa. Nachádza sa tu slobodomurársky a čínsky pavilón, japonský most či Hermesova studňa, pri vstupnej bráne sa nachádza klasicistická rotunda z konca 18. storočia (snm.sk). Nachádza sa tu rímsky vodopád, navrhnutý v roku 1823 Josefom Bergmannom. Je 9 metrov vysoký a je najvyšším umelým vodopádom na Slovensku (Denisa Ballová). V parku sú stále zvyšky prastarého tisového lesa (Wikipedia).


The Betliar Castle is located near Rožňava. It was built on the foundations of an older Renaissance castle of the Bebek family at the beginning of the 18th century (Wikipedia). Betliar was part of the Brzotín estate, owned by the Bebek family in the Middle Ages. It is likely that a small water castle was built at the site of the current castle. However, in 1566, they had to leave Upper Hungary. The imperial property was administered by Peter I. Andrássy in 1578. The Andrássy family held the position of castle captains for 400 years (betliar.eu). The Andrássy Castle in Betliar is the only castle in Slovakia that has preserved its original furnishings and collections since 1945 (snm.sk). The last members of the Betliar branch of the Andrássy family left their properties in 1944. Partial construction modifications and renovations were carried out between 1982 and 1986. In 1985, the entire castle complex, including the park, was declared a national cultural monument (snm.sk). Extensive reconstruction of the castle was completed in 1994 (snm.sk). One of the most notable features of the castle is the central library founded by Leopold Andrássy, housing over 14,000 volumes (slovakia.travel). The most valuable items are first editions, of which there are five. The oldest dates back to 1486 and was issued in Venice. The library has nearly a third of its collections already in digital form (obecbetliar.sk).


A Betliari kastély Rožňavától nem messze található. Az épületet a Bebek család reneszánsz kastélyának alapjaira építették a 18. század elején (Wikipedia). Betliar része volt a Brzotín-i birtoknak, melyet középkorban a Bebek család birtokolt. Valószínű, hogy a jelenlegi kastély helyén egy kis vízi vár állt. Azonban 1566-ban el kellett hagyniuk Felső-Magyaro. Az ingatlant 1578-ban már I. Péter Andrássy kezelte. Az Andrássy család 400 évig töltötte be a várcsászári tisztséget (betliar.eu). A Betliari kastély az egyetlen szlovák kastély, amely megőrizte eredeti bútorzatát és gyűjteményeit 1945 óta (snm.sk). Az Andrássy család betliari ágának utolsó tagjai 1944-ben hagyták el tulajdonaikat. Az épületek részleges átalakításait és felújításait 1982 és 1986 között végezték. 1985-ben az egész kastélykerttel együtt nemzeti kulturális emlékké nyilvánították (snm.sk). A kastély széleskörű helyreállítása 1994-ben fejeződött be (snm.sk). A kastély egyik legjelentősebb része Leopold Andrássy által alapított központi könyvtár, amely több mint 14 000 kötetet tartalmaz (slovakia.travel). A legértékesebb darabok az első kiadások, amelyekből öt darab található. A legrégebbi 1486-ból származik és Velencében jelent meg. A könyvtár köteteinek közel harmada már digitális formában is elérhető (obecbetliar.sk).


Krajina, Slovensko, Fotografie

Blatnica

Hits: 3453

Blatnica patrí medzi najchladnejšie Slovenska, leží v centrálnej oblasti Turca, na styku Turčianskej kotliny a Veľkej Fatry. Leží v nadmorskej výške 495 metrov nad morom. Na ploche 86 km2 žije 913 obyvateľov (Wikipedia). Historické názvy obce: Blathnicha, Blatnicze, Blatnice, Plathnicha, Blatnicza, Turčianská Blatnica (e-obce.sk). V Blatnici a v jej priľahlých dolinách natáčali bratia Siakeľovci prvého slovenského Jánošíka (Wikipedia).

Blatnica je starobylá obec ležiaca po oboch stranách Blatnického potoka v Turčianskej kotline. Prvé pravekého sa viažu na 3. tisícročie pred Kristom. Boli to kanelovanej kultúry. Prvé správy o obci sú z roku 1230. Obec bola pôvodne podhradím Blatnického hradu. Pôsobila tu spisovateľka Maša Haľamová (blatnica.sk), Karol Plicka, narodil sa tu filmový režisér a kameraman Jaroslav Siakeľ (blatnica.sk). V obci nájdeme mnoho murovaných s veľkými bránami – typ olejkársky a typické turčianske drevené s kožovkou len medzi trámami stien (blatnica.sk). Obyvatelia boli poddaní najmä rodu Révayovcov. Venovali sa olejkárstvom, šafraníctvom, remeslami a poľnohospodárstvom (blatnica.sk). V prvej písomnej správe o osídlení na území Blatnice sa spomína dedina Solomus-Sokolčie, dnes časť obce. Koncom 13. storočia je už postavené jadro Blatnického hradu. Tesne nad ním sa nachádzala dedina Sebeslavce. V druhej polovici 16. storočia sa olejkárstvo stalo výnosným zdrojom obživy. V 18. storočí sa touto činnosťou v obci živilo viac ako 100 domácností. Blatnica patrila medzi relatívne veľké obce, v roku 1785 tu žilo 1015 obyvateľov v 157 domoch (blatnica.sk). Našiel sa tu meč slovenského veľmoža z polovice 8. storočia. Patril bojovníkovi z radov vysoko postavenej staroslovenskej šľachty.  Vyrobili ho z damascénskej ocele a kovali ho tradičným spôsobom na drevenom uhlí. Jeho rúčka je zo strieborného plechu, pozlátená 24-karátovým zlatom a sú do nej vsadené červené rubíny (Wikipedia).


Blatnica is one of the coldest villages in Slovakia, situated in the central Turiec region at the confluence of the Turiec Basin and the Great Fatra mountains. It lies at an elevation of 495 meters above sea level, covering an area of 86 km2 with a population of 913 inhabitants (Wikipedia). The historical names of the village include Blathnicha, Blatnicze, Blatnice, Plathnicha, Blatnicza, and Turčianská Blatnica (e-obce.sk). The Siakeľ brothers filmed the first Slovak Jánošík in Blatnica and its surrounding valleys (Wikipedia).

Blatnica is an ancient village situated on both sides of the Blatnický Creek in the Turiec Basin. The earliest traces of prehistoric settlement date back to the 3rd millennium BC, associated with the people of the Corded Ware culture. The first written records of the village are from 1230, and it was originally a sub-castle of Blatnický Castle. The writer Maša Haľamová (blatnica.sk) and the film director and cameraman Jaroslav Siakeľ, who was born in Blatnica (blatnica.sk), have connections to the village.

In Blatnica, one can find many brick houses with large gates, representing the typical oilman’s architecture, as well as traditional Turiec wooden houses with leather insulation between the beams (blatnica.sk). The residents were mainly subjects of the Révay family, engaging in oil pressing, saffron cultivation, crafts, and agriculture (blatnica.sk). The first written mention of settlement in the Blatnica area refers to the village of Solomus-Sokolčie, now part of the village. The core of Blatnický Castle was already built at the end of the 13th century. Oleaginous craftsmanship became a lucrative livelihood in the late 16th century, and by the 18th century, over 100 households in the village were involved in this activity. Blatnica was a relatively large village, with 1,015 inhabitants living in 157 houses in 1785 (blatnica.sk).

An 8th-century Slovak noble’s sword was found in Blatnica, belonging to a warrior from the ranks of the high-ranking Old Slovak nobility. Crafted from Damascus steel and forged using traditional methods on wooden charcoal, the handle is made of silver plate, gilded with 24-carat gold, and embedded with red rubies (Wikipedia).


Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Orava, Umenie, Fotografie

Slanický ostrov umenia

Hits: 3533

Slanický ostrov je ostrov v Oravskej priehrade, ktorý nebol zatopený Oravskou priehradou.

Zatopených bolo 5 osád v roku 1953. Zachovalo sa iba návršie s barokovým kostolom a kalváriou, ktoré tvoril dominantu Slanica (oravskagaleria.sk). Zatopené : Hámry (Oravské Hámre), Lavkovo (Osada Dolného Štefanova), Osada, Slanica (Wikipedia). Kostol Povýšenia Svätého kríža bol postavený v rokoch 1766 – 1769 (racibor.eu). Slanický ostrov je prístupný pre verejnosť od 15. mája do 15. septembra (Informačná tabuľa). Jeho rozloha je 3.5 hektára. Leží v nadmorskej výške 609 metrov nad morom (Wikipedia). Na ostrove sa nachádza stála expozícia Oravskej galérie v Dolnom Kubíne. Sú tu tradičné ľudové plastiky a . Expozícia má celoslovenský charakter (Informačná tabuľa). V Slanici sa narodil v roku 1762 Anton Bernolák (wbl.sk).


Slanický Island is an island in the Reservoir that remained unaffected by the Orava Dam flooding.

Five settlements were submerged in 1953, and only the hill with a Baroque church and calvary, forming the dominant feature of the village Slanica, has been preserved (oravskagaleria.sk). The submerged settlements include Hámry (Oravské Hámre), Lavkovo (settlement of Dolné Štefanov), Osada, and Slanica (Wikipedia). The Church of the Exaltation of the Holy Cross was built between 1766 and 1769 (racibor.eu). Slanický Island is accessible to the public from May 15th to September 15th (Information board). It covers an area of 3.5 hectares and is situated at an altitude of 609 meters above sea level (Wikipedia). The island hosts a permanent exhibition of the Orava Gallery in Dolný Kubín, showcasing traditional folk sculptures and paintings with a nationwide character (Information board). Anton Bernolák, born in 1762, was a native of Slanica (wbl.sk).


Wyspa Slanický to wyspa w Zbiorniku Oravskim, która nie została zalana przez tamę Oravską.

W roku 1953 zalanych zostało pięć osad, a ocalało jedynie wzgórze z barokowym kościołem i kalwarią, stanowiące dominujący element wioski Slanica (oravskagaleria.sk). Zalane osady to: Hámry (Oravské Hámre), Lavkovo (Osada Dolného Štefanova), Osada, Slanica (Wikipedia). Kościół Podwyższenia Świętego Krzyża został zbudowany w latach 1766-1769 (racibor.eu). Wyspa Slanický jest dostępna dla publiczności od 15 maja do 15 września (Tablica informacyjna). Jej powierzchnia wynosi 3,5 hektara, a znajduje się na wysokości 609 metrów nad poziomem morza (Wikipedia). Na wyspie znajduje się stała wystawa Oravskiej Galerii w Dolnym Kubínie. Prezentuje tradycyjne rzeźby i obrazy ludowe o ogólnokrajowym charakterze (Tablica informacyjna). Anton Bernolák, urodzony w 1762 roku, pochodził ze Slanicy (wbl.sk).


 

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Orava, Fotografie

Podbiel – skvost ľudovej architektúry

Hits: 4625

Oravská dedina Podbiel poskytuje návštevníkovi malebný pohľad do minulosti. Drevenice, ktoré sa tu nachádzajú, sú “ živé“. Často slúžia ako ubytovanie turistom. Na druhej strane Podbiel je normálna dedina, kde sú murované . Obec vznikla valašskou kolonizáciou, prvá písomná zmienka o obci je z roku 1556. Názov súvisí s Bielou skalou. Historické názvy obce: Podbyly, Podbielie, Podbilia, Podbiela, Podbel. Časť obce Bobrova rala je pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry (orava.sk). V Podbieli je údajne najzachovalejší komplex zachovalých drevených stavieb ľudovej architektúry v strednej Európe – 64 pôvodných dreveníc, ktoré boli prevažne postavené koncom 19. storočia. Na každej drevenici je vyrezaná ružica – znak slnka, najvýznamnejšieho keltského božstva. Obec má cca 1300 obyvateľov. Leží na starej obchodnej ceste, tzv. jantárovej, prípadne soľnej ceste, ktorej siaha ešte pred keltské osídlenie Oravy a smeruje popri rieke cez Malatinský priesmyk na . Za Uhorska bola v Podbieli druhá colná kontrola po Tvrdošíne, pretože sa nedal obísť. Pri Podbieli sa vypínajú skalné bralá. Jedno z nich sa nazýva Biela skala. Bolo starobylým keltským hradiskom. Podľa povestí bolo aj templárskym hradiskom. Severnejšie sa týči druhé bralo s názvom Červená skala. Z nej vidno, že Podbiel leží akoby na poloostrove, ktorý vytvorili Studená a Orava (podbiel.sk).

V obci sa nachádza národná technická pamiatka Františkova Huta. Ľudia hutu nazývajú hámor. Nachádza sa neďaleko od obce. Zachovali sa obvodové múry a centrálna vysoká pec. Každoročne sa v tejto železiarni usporadúva folk-country festival spojený s ukážkou starovekého tavenie železnej rudy (podbiel.sk). Osudy železiarne postavenej v roku 1836 sú zahalené tajomstvom. Objekt je ľuďmi nazývaný hámor. Koncom augusta sa tu pravidelne organizuje hudobný festival spojený s ukážkou tavenie železnej rudy starovekou technológiou. Počiatky hutníctva a baníctva v obci sú zo 17. storočia (Informačná tabuľa).


The Orava village of Podbiel offers visitors a picturesque glimpse into the past. The wooden houses found here are „alive“ and often serve as accommodation for tourists. On the other hand, Podbiel is a normal village where there are brick houses. The village was formed by Valachian colonization, with the first written mention dating back to 1556. The village’s name is related to the White Rock. Historical names of the village include Podbyly, Podbielie, Podbilia, Podbiela, Podbel. The part of the village called Bobrova rala is a cultural reserve of folk architecture (orava.sk). In Podbiel, there is reportedly the most well-preserved complex of traditional wooden buildings in Central Europe – 64 original cottages, mostly built at the end of the 19th century. Each cottage bears a carved rose – the symbol of the sun, the most significant Celtic deity. The village has around 1300 inhabitants and lies on the old trade route, the so-called amber or salt route, whose history predates Celtic settlements in Orava, running along the Orava River through the Malatinský Pass to Liptov. During the Hungarian period, Podbiel had the second customs control after Tvrdošín, as it could not be bypassed. Near Podbiel, there are prominent rock gates, with one of them named White Rock, believed to be an ancient Celtic fortress and, according to legends, a Templar fortress. Further north, there is another gate called Red Rock, providing a view that makes Podbiel appear as if on a peninsula formed by the Studená and Orava rivers (podbiel.sk).

The village is home to the national technical monument Františkova Huta, commonly known as a „hámor“ (hammer). It is located near the village, and the perimeter walls and a central blast furnace have been preserved. Every year, a folk-country festival is held in this ironworks, featuring a demonstration of ancient iron ore smelting (podbiel.sk). The history of the ironworks, built in 1836, is shrouded in mystery. The facility is commonly referred to as a „hámor.“ At the end of August, a music festival is regularly organized here, combined with a demonstration of iron ore smelting using ancient technology. The origins of metallurgy and mining in the village date back to the 17th century (Information board).


Orawska wioska Podbiel oferuje odwiedzającym malowniczy rzut oka w przeszłość. Drewniane domy tutaj są „żywe“ i często pełnią funkcję noclegową dla turystów. Z drugiej strony Podbiel to normalna wieś, gdzie znajdują się murowane domy. Wieś powstała w wyniku wołoskiej kolonizacji, pierwsza pisemna wzmianka o miejscowości pochodzi z roku 1556. Nazwa wsi związana jest z Bielą Skałą. Historyczne nazwy wsi to Podbyly, Podbielie, Podbilia, Podbiela, Podbel. Część wsi o nazwie Bobrova rala jest zabytkową rezerwatą architektury ludowej (orava.sk). W Podbielu znajduje się rzekomo najbardziej zachowany kompleks tradycyjnych drewnianych budynków w Europie Środkowej – 64 oryginalne chaty, głównie z końca XIX wieku. Na każdej chatce wyryta jest róża – symbol słońca, najważniejszego celtyckiego bóstwa. Wioska liczy około 1300 mieszkańców i leży na starej drodze handlowej, tzw. szlaku bursztynowego lub solnego, którego historia sięga czasów przed celtyckim osadnictwem w Orawie, biegnącej wzdłuż rzeki Orawy przez Przełęcz Malatinską do Liptova. Podczas okresu węgierskiego Podbiel miało drugą kontrolę celno-podatkową po Tvrdošín, ponieważ nie dało się go ominąć. W pobliżu Podbiela znajdują się charakterystyczne bramy skalne, z których jedna nosi nazwę Biela skala, uważana za starożytne celtyckie grodzisko i, zgodnie z legendami, grodzisko templariuszy. Dalej na północ znajduje się kolejna brama o nazwie Czerwona skala, która sprawia, że Podbiel wydaje się być jakby na półwyspie utworzonym przez rzeki Studená i Orawa (podbiel.sk).

W miejscowości znajduje się narodowe zabytkowe Františkova Huta, powszechnie nazywane „hámor“ (kowadło). Znajduje się niedaleko od wsi, a zachowały się mury obwodowe i centralny piec wysokowydzielający. Co roku w tej hucie żelaza odbywa się festiwal muzyki folk-country z pokazem starożytnej obróbki żelaza (podbiel.sk). Historia huty żelaza zbudowanej w 1836 roku jest otoczona tajemnicą. Obiekt jest powszechnie nazywany „hámor“. Pod koniec sierpnia regularnie organizowany jest tutaj festiwal muzyczny z pokazem starożytnej technologii topienia rudy żelaza. Początki hutnictwa i górnictwa w miejscowości sięgają XVII wieku (Tablica informacyjna).