Skala - Fotografie, akvaristika, rodina a iné

2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Slovenská krajina, Tatry

Tatranská Kotlina

20/11/201307/03/2024 skala

V katastri Tatranskej Kotliny sa nachádza Belianska jaskyňa. Obec s ňou priamo bytostne súvisí. Už rok po objavení jaskyne v roku 1881 začala výstavba. Tatranská kotlina je najnižšie položená tatranská osada na úpätí Kobylieho Bujačieho vrchu. Osadu založilo mesto Spišská Belá. Do konca 19. storočia bolo postavených 31 budov. Počas 1. svetovej vojny sa tu liečili frontoví vojaci. Po vojne sa osada dostala do rúk podnikateľovi Ondřichovi a neskôr lekárnikovi Ctiborovi Zelenému. Ten zriadil liečebňu tuberkulózy pre menej náročnú klientelu. V medzivojnovom období tento ústav neoficiálne nazývali aj železničiarskym sanatóriom. Od roku 1948 sú všetky kúpeľné objekty súčasťou Odborného Liečebného ústavu respiračných chorôb (vysoketatry.sk). Liečia sa v nich nešpecifické ochorenia dýchacieho ústrojenstva. Využíva sa aj speleoterapia (Terem). Tatranská Kotlina leží vo výške 760 metrov nad morom (vysoke-tatry.info).

In the cadastral area of Tatranská Kotlina, you will find the Belianska Cave. The village is intimately connected with it. Just a year after the discovery of the cave in 1881, construction began. Tatranská Kotlina is the lowest-lying Tatra settlement at the foot of Kobylí Bujací vrch. The settlement was founded by the town of Spišská Belá. By the end of the 19^th century, 31 buildings had been constructed. During World War I, frontline soldiers were treated here. After the war, the settlement came into the hands of entrepreneur Ondřich and later pharmacist Ctibor Zelený. He established a tuberculosis sanatorium for a less demanding clientele. In the interwar period, this facility was unofficially called the railway sanatorium. Since 1948, all spa facilities have been part of the Specialist Institute for the Treatment of Respiratory Diseases (vysoketatry.sk). They treat non-specific diseases of the respiratory system and also utilize speleotherapy (Terem). Tatranská Kotlina is located at an altitude of 760 meters above sea level (vysoke-tatry.info).

W katastrze Tatranskiej Kotliny znajduje się Jaskinia Beliańska. Wioska jest z nią ściśle związana. Już rok po odkryciu jaskini w 1881 roku rozpoczęła się budowa. Tatranská Kotlina to najniżej położona osada tatrzańska u podnóża Kobylí Bujací vrch. Osadę założyło miasto Spišská Belá. Do końca XIX wieku wybudowano tu 31 budynków. W czasie I wojny światowej leczono tutaj żołnierzy frontowych. Po wojnie osada trafiła w ręce przedsiębiorcy Ondřicha, a później farmaceuty Ctibora Zelenego. Ten założył sanatorium gruźlicze dla mniej wymagającej klienteli. W okresie międzywojennym to miejsce nieoficjalnie nazywano także sanatorium kolejowym. Od 1948 roku wszystkie obiekty uzdrowiskowe są częścią Specjalistycznego Instytutu Leczenia Chorób Oddechowych (vysoketatry.sk). Leczone są tu choroby nieokreślone układu oddechowego, stosuje się także speleoterapię (Terem). Tatranská Kotlina leży na wysokości 760 metrów nad poziomem morza (vysoke-tatry.info).

2011, 2011-2015, Časová línia, Dokumenty, Liptovské, Slovenské, Technika

Považská lesná železnica v Pribyline

20/11/201307/03/2024 skala

Považská lesná železnička je súčasťou expozície Liptovského múzea – Liptovskej dediny v Pribyline. Samotný “skanzen” sa nachádza v obci a železnička je len asi kilometer od konca expozície liptovskej dediny. Okrem iného expozíciu tvorí “hangár”, v ktorom je okrem vlakov aj zopár áut. Predtým bola lesná železnička umiestnená v Liptovskom Hrádku. Ide o expozíciu historického vozového parku úzkorozchodnej železnice, ktorá premávala v doline Čierneho Váhu od 1. svetovej vojny do roku 1972. Je sprístupnená od 13.6. 2004 (virtualne.sk). V časoch najväčšej slávy mala viac ako 100 km. Z Liptovského Hrádku smerovala až po úpätie Kráľovej hole (lesmedium.sk). Najzaujímavejší je motorový vozeň M210006 a parný rušeň KČ 4 (Kačena). Najstaršia lokomotíva je z roku 1912 (Kramarovičová). Železnica slúžila predovšetkým na odvoz dreva. Po jej odstavení chátrala, aj značná časť trate bola rozkradnutá. Vďaka snahám zväčša nadšencov dnes železnička existuje. Štát opäť raz ukázal svoju pravú, zlú tvár. Napokon, urobte si obraz sami – plz.sk.

The Považská Forest Railway is part of the exhibition of the Liptov Museum – Liptov Village in Pribylina. The “skanzen” itself is located in the village, and the railway is only about a kilometer from the end of the Liptov Village exhibition. Among other things, the exhibition includes a “hangar” that houses not only trains but also a few cars. Previously, the forest railway was located in Liptovský Hrádok. It is an exhibition of the historical rolling stock of a narrow-gauge railway that operated in the Čierny Váh valley from World War I until 1972. It has been accessible since June 13, 2004 (virtualne.sk). In its heyday, it had over 100 km. It ran from Liptovský Hrádok to the foothills of Kráľova hoľa (lesmedium.sk). The most interesting are the motor car M210006 and the steam locomotive KČ 4 (Kačena). The oldest locomotive dates back to 1912 (Kramarovičová). The railway served primarily for transporting wood. After its decommissioning, it fell into disrepair, and a considerable part of the track was stolen. Thanks to the efforts of mostly enthusiasts, the railway exists today. Once again, the state showed its true, unfortunate face. In the end, make your own judgment – plz.sk.

Odkazy

2011, 2011-2015, Časová línia, Európske, Krajina, Mestá, Mestá, Poľské, Poľsko, Typ krajiny, Zahraničie

Zakopane – goralské aj lyžiarske stredisko Vysokých Tatier

13/11/201328/03/2024 skala

Zakopane je známe turistické stredisko južného Poľska. Dá sa povedať, že je vstupnou bránou pre Vysoké Tatry. Je tu známe lyžiarske stredisko, mostík. Videl som tu, ostatne aj v iných obciach v Poľsku, že ľudia tu bývajú inak, ako zopár kilometrov ďalej na Slovensku. Domy sú tu stavané veľkorysejšie, nie sú tak strašne na husto ako u nás. Myslí sa na to, že tu chcú ľudia aj žiť a nielen prežívať. Nevidel som tu toľko vysokých múrov, brán, všetko sa mi tu videlo otvorenejšie, prístupnejšie. Veľmi mi to udrelo do očí, asi aj preto, že som odtiaľto sa vracal na Slovensko cez Oravu. Všimol som si aj to, že ľudia sú tu pokojnejší, zrejme aj tolerantnejší. Minimálne na za volantom. Leží v v regióne Podhale. Je centrom goralskej kultúry, populárnou destináciou pre horolezectvo, lyžovanie a turistiku. V 17. storočí je spomínané ako Zakopisko. V 19. storočí bolo centrom ťažobného a hutníckeho priemyslu. Zakopane hostilo viackrát majstrovstvá sveta v klasickom lyžovaní, v biatlone, svetový pohár v lyžovaní, zimnú univerziádu apod. (Wikipedia.en). Býva prezývané zimným hlavným mestom Poľska. Zároveň je najvyššie položeným mestom v Poľsku. Poprad a Vysoké Tatry sú partnerskými mestami (Wikipedia.cz). Najfrekventovanejšou ulicou je Krupówki, kde sa dajú ochutnať tradičné syrové oscypki (Repta). Už v 19. storočí sa drevených kaviarničkach Zakopaneho schádzal poľská intelektuálna a umelecká elita. Bolo výhodné ukázať sa v Zakopanom – prírodnom a vidieckom protipóle Krakova, Varšavy (sme.sk).

Zakopane is a well-known tourist resort in southern Poland. It can be said that it serves as the gateway to the High Tatras. The town is famous for its ski resort and bridge. I noticed, not only here but also in other towns in Poland, that people live differently than just a few kilometers away in Slovakia. The houses are more generously built, and the density is not as high as it is with us. There is a consideration for people to live here and not just survive. I didn’t see as many high walls, gates; everything seemed more open and accessible to me. It caught my eye a lot, probably because I was returning to Slovakia from there through Orava. I also noticed that people here are calmer, probably more tolerant, at least behind the wheel. It is located in the Podhale region. It is the center of the highland culture, a popular destination for mountaineering, skiing, and hiking. In the 17^th century, it was mentioned as Zakopisko. In the 19^th century, it was a center of mining and metallurgical industry. Zakopane hosted several world championships in classical skiing, biathlon, the Ski World Cup, the Winter Universiade, etc. (Wikipedia.en). It is known as the winter capital of Poland and, at the same time, is the highest-located city in Poland. Poprad and the High Tatras are partner cities (Wikipedia.cz). The most frequented street is Krupówki, where you can taste traditional smoked oscypek cheese (Repta). In the 19^th century, Polish intellectual and artistic elites gathered in the wooden cafes of Zakopane. It was advantageous to show up in Zakopane – the natural and rural counterpart to Krakow and Warsaw (sme.sk).

Zakopane to znane ośrodek turystyczny w południowej Polsce. Można powiedzieć, że pełni rolę bramy do Wysokich Tatr. Miasto jest znane z ośrodka narciarskiego i mostu. Zauważyłem, nie tylko tutaj, ale także w innych miastach w Polsce, że ludzie żyją inaczej niż kilka kilometrów dalej na Słowacji. Domy są tu budowane bardziej hojnie, a gęstość zabudowy nie jest tak duża jak u nas. Myśli się tutaj o tym, żeby ludzie chcieli żyć, a nie tylko przetrwać. Nie zauważyłem tu tylu wysokich murów, bram; wszystko wydało mi się bardziej otwarte i dostępne. Bardzo mi to rzuciło się w oczy, prawdopodobnie dlatego, że wracałem stąd na Słowację przez Orawę. Zauważyłem również, że ludzie tutaj są spokojniejsi, prawdopodobnie bardziej tolerancyjni, przynajmniej za kierownicą. Miasto leży w regionie Podhale. To centrum kultury góralskiej, popularny cel wspinaczek, narciarstwa i turystyki. W XVII wieku wymieniano je jako Zakopisko. W XIX wieku było centrum przemysłu górniczego i hutniczego. Zakopane było miejscem wielokrotnego organizowania mistrzostw świata w narciarstwie klasycznym, biathlonie, Pucharu Świata w narciarstwie, Zimowej Uniwersjady, itp. (Wikipedia.en). Jest nazywane zimową stolicą Polski i jednocześnie najwyżej położonym miastem w Polsce. Poprad i Wysokie Tatry są miastami partnerskimi (Wikipedia.cz). Najbardziej uczęszczaną ulicą jest Krupówki, gdzie można skosztować tradycyjnych wędzonych serów oscypek (Repta). Już w XIX wieku polska elita intelektualna i artystyczna zbierała się w drewnianych kawiarniach Zakopanego. Korzystne było pojawienie się w Zakopanem – naturalnym i wiejskim odpowiednikiem Krakowa i Warszawy (sme.sk).”

Odkazy:

2006-2010, 2010, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Malé Karpaty, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Zámky

Smolenický zámok

12/11/201318/03/2024 skala

Smolenice ležia na úpätí Malých Karpát. Smolenický zámok je veľmi známy, celoročne je využívaný. Pri zámku sa nachádza veľmi pekný park. V zámku sídli Kongresové centrum Slovenskej akadémie vied. Zámok postavili v 14. storočí. V roku 1390 ho kráľ Žigmund daroval Stiborovi zo Stiboríc. Od roku 1777 patril Pálfyovcom (Informačná tabuľa). Na začiatku 18. storočia, keď František Rákoczi povstal proti cisárovi a chcel vydobyť Uhorsku samostatnosť, stal sa Smolenický hrad dejiskom bojov medzi kurucmi a vojskom. Posledný opis nespustnutého hradu pochádza z 18. storočia. Neskôr sa na ňom nerobili už žiadne úpravy. Hrad bol obohnaný múrom, v ktorom sa nachádzali štyri bašty s troma delami. Vstupná brána bola orientovaná na sever. Chránili ju dve železné krídlové bránky a vyťahovací most, pod ktorým sa nachádzala hlboká priekopa. Na nádvorí bola 27 siah hlboká, do skaly vykresaná studňa (Štefan Jastrabík).

V rokoch 1948 – 1950 bola vyčistená a prehĺbená na 60 metrov. Z prízemného nádvoria viedli kamenné schody do hradnej záhrady. Pod východnou stranou hradu sa nachádzali dve veľké pivnice s vínom. V kaplnke sa nachádzal oltár s obrazmi Márie Magdalény, Panny Márie a sv. Tomáša. Na treťom pochodí bývali grófi, kontesy a iní príslušníci grófskej rodiny. Grófkin nábytok bol dekorovaný žltou farbou, grófov bol čierny a lemovaný zlatom. Za napoleonským vojen hrad vyhorel a časom sa zmenil na rumovisko (Štefan Jastrabík). V roku 1855 založil gróf Móric Pálfy pod Smolenickým hradom žrebčín. Spočiatku na chov hospodárskych koní pre vlastnú potrebu. V 80-tych rokoch 19. storočia ho Ján Pálfy zveľadil. Zameral sa na chov kočiarových ťažších karotierov a ťažších jazdeckých koní, neskôr dostihových koní. Žrebčín zanikol po rozpade Rakúsko-Uhorska (Wikipedia).

“Dnešný” zámok bol vybudovaný na začiatku 20. storočia na ruinách starého hradu, aj keď prvé práce sa začali už v roku 1887 úpravou bášt a stavbou kaplnky v južnej bašte. Začal ho budovať majiteľ smolenického a dobrovodského panstva, gróf Jozef Pálfy (1853 – 1920). Skutočná výstavba hlavnej budovy sa začala v roku 1911. Gróf Pálfy si z dvoch plánov stavby vybral ten, ktorý sa najviac podobal zámku v Kreuzensteine pri Viedni. Tento zámok vlastnila jeho matka, grófka Vilczeková. Prvá svetová vojna v lete v roku 1914 bola príčinou zastavenia stavebných prác. Vonkajšie práce boli zhruba hotové, ale vnútorná výstavba bola len v začiatkoch. V roku 1921 celú zbierku keramiky presunuli na Červený Kameň. Po roku 1945 sa stal majiteľom zámku štát. Slovenská národná rada prevzala zámok a zvolila si ho za svoje letné sídlo. Dala ho dostavať a vnútro zariadiť. 22. júla 1952 na zámku vznikol požiar a časť bašty zostala bez strechy. Začiatkom roku 1955 začala druhá etapa dostavby zámku, ktorá skončila v roku 1957. Nezvyčajná podoba veže poukazuje na to, ako si šľachtickí feudáli potrpeli na zvláštnosti. Má tri poschodia. Medzi druhým a tretím poschodím je galéria. Na samom vrchole je rozhľadňa. Súčasťou zámku je anglický park (Štefan Jastrabík).

“Smolenice is situated at the foot of the Small Carpathians. The Smolenice Castle is well-known and is used throughout the year. A beautiful park is located next to the castle. The castle houses the Congress Center of the Slovak Academy of Sciences. The castle dates back to the 14^th century. In 1390, King Sigismund donated it to Stibor of Stiboric. Since 1777, it belonged to the Pálffys (Information Panel). In the early 18^th century, during the uprising led by Francis II Rákóczi against the emperor to achieve Hungary’s independence, Smolenice Castle became the scene of battles between kurucs and imperial troops. The last description of the uninhabited castle dates back to the 18^th century. No further modifications were made later. The castle was surrounded by a wall with four towers equipped with cannons. The entrance gate faced north, protected by two iron gates and a drawbridge over a deep moat. In the courtyard, there was a well carved 27 fathoms deep into the rock (Štefan Jastrabík).

In the years 1948 – 1950, it was cleared and deepened to 60 meters. Stone stairs led from the ground courtyard to the castle garden. Two large wine cellars were located under the eastern side of the castle. The chapel housed an altar with paintings of Mary Magdalene, the Virgin Mary, and St. Thomas. On the third floor, there were the counts’ quarters. The countess’s furniture was decorated with yellow paint, while the count’s furniture was black with gold trim. After the Napoleonic Wars, the castle burned down and eventually turned into ruins (Štefan Jastrabík). In 1855, Count Móric Pálffy established a stud farm beneath Smolenice Castle. Initially, it was for breeding working horses for personal use. In the 1880s, Ján Pálffy expanded it, focusing on the breeding of carriage draft horses and heavier riding horses, later also racehorses. The stud farm disappeared after the collapse of Austria-Hungary (Wikipedia).

The current castle was built at the beginning of the 20^th century on the ruins of the old castle, although the first work began in 1887 with the renovation of the bastions and the construction of a chapel in the southern bastion. The construction of the main building began in 1911 by Count Jozef Pálffy (1853 – 1920), the owner of the Smolenice and Dobrovoľa estates. The real construction of the main building started in 1911. Count Pálffy chose a design that resembled the Kreuzenstein Castle near Vienna, owned by his mother, Countess Vilczek. The First World War in the summer of 1914 caused a halt in construction. External works were roughly finished, but the internal construction was only in its beginnings. In 1921, the entire ceramic collection was moved to Červený Kameň. After 1945, the state became the owner of the castle. The Slovak National Council took over the castle and chose it as its summer residence. It had it completed and furnished. On July 22, 1952, a fire broke out at the castle, leaving part of the bastion without a roof. In early 1955, the second phase of castle completion began, ending in 1957. The unusual shape of the tower reflects the peculiarities that aristocratic feudal lords appreciated. It has three floors, with a gallery between the second and third floors. At the very top is an observation tower. The castle is surrounded by an English park (Štefan Jastrabík).”