Česko, Krajina, Ľudská príroda, Príroda, Vodné nádrže, Zahraničie

Žermanická priehrada

skala
Hits: 2587

Žer­ma­nic­ká prieh­ra­da bola vybu­do­va­ná na rie­ke Luči­na v rokoch 1951 – 1958 pre záso­bo­va­nie ostrav­ské­ho prie­mys­lu vodou. Hrá­dza je 314 met­rov dlhá a 38 met­rov vyso­ká. Vod­ná plo­cha zabe­rá 248 ha, objem prieh­ra­dy je viac ako 25 mili­ó­nov m3 vody. V dôsled­ku stav­by boli zato­pe­né obce Hor­ní a Dol­ní Soběso­vi­ce. Prieh­ra­da slú­ži aj výro­be elek­tric­kej ener­gie. Je vyhľa­dá­va­ným rekre­ač­ným mies­tom (wiki​pe​dia​.cz) a vyko­ná­va sa tu aj ryb­né hos­po­dá­re­nie. Prieh­ra­da je sta­va­ná a 500 roč­nú vodu (Balaj).

Žer­ma­nic­ká prieh­ra­da pred­sta­vu­je význam­nú vod­nú stav­bu, kto­rú posta­vi­li v 70-​tych rokoch 20. sto­ro­čia. Slú­ži na regu­lá­ciu vod­ných tokov, dodá­va pit­nú vodu. Avšak slú­ži aj pre rekre­ač­né úče­ly, vod­né špor­ty, plav­by na člnoch, wind­sur­fing, rybo­lov. Oko­li­tá kra­ji­na posky­tu­je pries­tor pre množ­stvo dru­hov rast­lín a živočíchov.

The Žer­ma­nic­ká Dam was built on the Luči­na River bet­we­en 1951 and 1958 to supp­ly water to the Ostra­va indus­try. The dam is 314 meters long and 38 meters high. The water area covers 248 hec­ta­res, and the reser­vo­ir’s volu­me is more than 25 mil­li­on cubic meters of water. As a result of the cons­truc­ti­on, the vil­la­ges of Hor­ní and Dol­ní Soběso­vi­ce were sub­mer­ged. The dam also ser­ves for the pro­duc­ti­on of elect­ri­cal ener­gy. It is a popu­lar rec­re­a­ti­onal area (wiki​pe​dia​.cz), and fish far­ming is also car­ried out the­re. The dam is built to withs­tand a 500-​year flo­od (Balaj).

Žer­ma­nic­ká Dam stands as a sig­ni­fi­cant water struc­tu­re cons­truc­ted in the 1970s. Its pri­ma­ry pur­po­se is the regu­la­ti­on of water flo­ws and the supp­ly of drin­king water. Howe­ver, it also ser­ves rec­re­a­ti­onal pur­po­ses, inc­lu­ding water sports, boating, wind­sur­fing, and fis­hing. The sur­roun­ding lands­ca­pe pro­vi­des habi­tat for a varie­ty of plant and ani­mal species.

Žer­ma­nic­ká přeh­ra­da byla vybu­do­vá­na na řece Luči­na v letech 1951 – 1958 pro záso­bo­vá­ní ostrav­ské­ho průmys­lu vodou. Hráz je 314 met­rů dlou­há a 38 met­rů vyso­ká. Vod­ní plo­cha zabí­rá 248 ha, objem přeh­ra­dy je více než 25 mili­onů m³ vody. V důsled­ku stav­by byly zato­pe­ny obce Hor­ní a Dol­ní Soběšo­vi­ce. Přeh­ra­da slou­ží také k výro­bě elek­tric­ké ener­gie. Je vyhle­dá­va­ným rekre­ač­ním mís­tem (wiki​pe​dia​.cz) a pro­vo­zu­je se zde i rybá­řs­ké hos­po­da­ře­ní. Přeh­ra­da je sta­věná na 500letou vodu (Balaj).

Žer­ma­nic­ká přeh­ra­da před­sta­vu­je význam­nou vod­ní stav­bu, kte­rou posta­vi­li v 70. letech 20. sto­le­tí. Slou­ží k regu­la­ci vod­ních toků, dodá­vá pit­nou vodu. Avšak slou­ží také pro rekre­ač­ní úče­ly, vod­ní spor­ty, plav­by na člu­nech, wind­sur­fing a rybo­lov. Okol­ní kra­ji­na posky­tu­je pros­tor pro množ­ství dru­hů rost­lin a živočichů.

Odka­zy

Krajina, Myjava, Slovenská krajina

Mitalovec

skala
Hits: 2313

Mita­lo­vec pat­rí ku kopa­ni­čiar­skej obci Kraj­né (Peter Kac­lík). Pat­rí do chrá­ne­nej kra­jin­nej oblas­ti Malé Kar­pa­ty (zskraj​ne​.sk). Žije tu 22 oby­va­te­ľov v 3 domoch, kto­ré slú­žia ako cha­lu­py (zskraj​ne​.sk). Názov obce pochá­dza od mena Michal. V minu­los­ti sa osa­da nazý­va­la Micha­lo­vec (zskraj​ne​.sk). Je naj­sl­neč­nej­šia kopa­ni­ca Kraj­né­ho. Dre­ve­ná sto­do­la v stre­de Mita­lov­ca sa nazý­va Ander­lo­vec, pod­ľa rodi­ny Ander­lov­cov, kto­rá tu býva­la (zskraj​ne​.sk). Tri domy slú­žia ako cha­lu­py (zskraj​ne​.sk). Mita­lo­vec a oko­li­té osa­dy tvo­ria štvr­tý, posled­ný obvod Kraj­né­ho (zskraj​ne​.sk). Pes­tu­je sa tu pše­ni­ca, raž, ovoc, jač­meň, ďate­li­na, kuku­ri­ca, zemia­ky, hrach, fazu­ľa, bôb, cibu­ľa, ces­nak, šalát, raj­či­ny, pap­ri­ka, kale­ráb, kapus­ta, jab­lo­ne, hruš­ky, sliv­ky, čereš­ne, vinič, mar­hu­le. Cho­vá sa hovä­dzí doby­tok, oší­pa­né, hydi­na, zaja­ce, hol­by. Pri obci je les Dub­ník, v kto­rom ras­tie veľa húb (zskraj​ne​.sk). 

Mita­lo­vec belo­ngs to the dis­per­sed sett­le­ment com­mu­ni­ty of Kraj­né (Peter Kac­lík). It is part of the pro­tec­ted lands­ca­pe area of the Litt­le Car­pat­hians (zskraj​ne​.sk). The vil­la­ge has 22 inha­bi­tants living in 3 hou­ses, which ser­ve as cot­ta­ges (zskraj​ne​.sk). The name of the vil­la­ge comes from the name Michal. In the past, the sett­le­ment was cal­led Micha­lo­vec (zskraj​ne​.sk). It is the sun­niest part of Kraj­né. The wooden barn in the cen­ter of Mita­lo­vec is cal­led Ander­lo­vec, named after the Anderl fami­ly who lived the­re (zskraj​ne​.sk). The three hou­ses ser­ve as cot­ta­ges (zskraj​ne​.sk). Mita­lo­vec and the sur­roun­ding sett­le­ments form the fourth and last dis­trict of Kraj­né (zskraj​ne​.sk). Vari­ous crops are gro­wn here, inc­lu­ding whe­at, rye, bar­ley, clo­ver, corn, pota­to­es, peas, beans, bro­ad beans, oni­ons, gar­lic, let­tu­ce, toma­to­es, pep­pers, kohl­ra­bi, cab­ba­ge, app­les, pears, plums, cher­ries, gra­pe­vi­nes, and apri­cots. Lives­tock rai­sed here inc­lu­des catt­le, pigs, poul­try, rab­bits, and pige­ons. Near the vil­la­ge is the Dub­ník forest, whe­re many mush­ro­oms grow (zskraj​ne​.sk).

Krajina, Obce, Podunajské, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské

Cífer

skala
Hits: 2502

Cífer je s pri­dru­že­ný­mi čas­ťa­mi Pác a Jar­ná naj­väč­šou obcou Trnav­ské­ho okre­su. Žije v ňom cca 4000 oby­va­te­ľov (cifer​.sk). Naj­star­šia zmien­ka o Cífe­ri je už čias Veľ­kej Mora­vy z 9. sto­ro­čia (cifer​.sk). Z doby kamen­nej upú­ta­va množ­stvo náj­de­nej kera­mi­ky. Kolek­cia nádob rekon­štru­ova­ných z náj­de­ných frag­men­tov pred­sta­vu­je naj­rep­re­zen­ta­tív­nej­ší kera­mic­ký kom­plex nie­len na Slo­ven­sku. Našiel sa tu hli­ne­ný štít­ko­vý idol, naj­star­šia plas­ti­ka toh­to dru­hu v stred­nej Euró­pe (cifer​.sk). Z úze­mia Cífe­ra a jeho najb­liž­šie­ho oko­lia sa spo­mí­na­jú nále­zy azda naj­star­šie­ho ger­mán­ske­ho hro­bu na úze­mí Slo­ven­ska, kon­krét­ne zo začiat­ku 1. sto­ro­čia pred n.l. V Cífe­ri – Páci sa našli zvyš­ky rím­skej usad­los­ti zo 4. sto­ro­čia (cifer​.sk). Cez Cífer pre­te­ká potok Gid­ra. Pochá­dza­jú z tade­to: pla­vec Mar­cel Géry, spi­so­va­teľ Milan Zelin­ka, spe­vák a muzi­kant Laco Luče­nič, herec, dra­ma­turg a reži­sér Otto Vareč­ka (Wiki­pe­dia). Cífer­ské výšiv­ky, kro­je, šitie majú veľ­ký ohlas a boha­tú his­tó­riu (goog​le​.com). V roku 1892 bola zalo­že­ná výšiv­kár­ska diel­ňa, kde pod vede­ním Márie Hol­lós­sy­o­vej tvo­ri­li nároč­né výšiv­ky, zásta­vy, cir­kev­né a koru­no­vač­né rúcha (goog​le​.com).

Domi­nan­tou obce je kos­tol svä­té­ho Micha­la Archa­nie­la. Jeho gotic­ká archi­tek­tú­ra pri­ťa­hu­je pozor­nosť. Ďal­šou význam­nou pamiat­kou je kaš­tieľ, kto­rý v minu­los­ti slú­žil ako síd­lo šľach­ti­cov. Miest­ni oby­va­te­lia sa sna­žia udr­žia­vať tra­dí­cie pro­stred­níc­tvom folk­lór­nych podu­ja­tí. Mes­to je dob­re dostup­né z hlav­ných doprav­ných trás.

Cífer, along with its asso­cia­ted parts Pác and Jar­ná, is the lar­gest muni­ci­pa­li­ty in the Trna­va dis­trict. It has a popu­la­ti­on of app­ro­xi­ma­te­ly 4,000 resi­dents (cifer​.sk). The ear­liest men­ti­on of Cífer dates back to the times of Gre­at Mora­via in the 9th cen­tu­ry (cifer​.sk). Abun­dant finds of potte­ry from the Sto­ne Age have been dis­co­ve­red, with a col­lec­ti­on of ves­sels recons­truc­ted from found frag­ments repre­sen­ting the most repre­sen­ta­ti­ve cera­mic com­plex not only in Slo­va­kia. A clay tag-​like idol was also found here, the oldest sculp­tu­re of its kind in Cen­tral Euro­pe (cifer​.sk). Dis­co­ve­ries from the ter­ri­to­ry of Cífer and its imme­dia­te sur­roun­dings inc­lu­de per­haps the oldest Ger­ma­nic gra­ve on the ter­ri­to­ry of Slo­va­kia, spe­ci­fi­cal­ly from the begin­ning of the 1st cen­tu­ry BC. Remains of a Roman sett­le­ment from the 4th cen­tu­ry were found in Cífer – Pác (cifer​.sk).

The Gid­ra stre­am flo­ws through Cífer. Notab­le indi­vi­du­als from Cífer inc­lu­de swim­mer Mar­cel Géry, wri­ter Milan Zelin­ka, sin­ger and musi­cian Laco Luče­nič, and actor, dra­ma­tur­ge, and direc­tor Otto Vareč­ka (Wiki­pe­dia). Cífe­r’s embro­ide­ries, cos­tu­mes, and sewing have a gre­at impact and a rich his­to­ry (goog​le​.com). In 1892, an embro­ide­ry works­hop was estab­lis­hed, whe­re, under the guidan­ce of Mária Hol­lós­sy, intri­ca­te embro­ide­ries, ban­ners, church items, and coro­na­ti­on robes were cre­a­ted (goog​le​.com)

The domi­nant fea­tu­re of the vil­la­ge is the Church of St. Micha­el the Archan­gel. Its Got­hic archi­tec­tu­re att­racts atten­ti­on. Anot­her sig­ni­fi­cant monu­ment is the cast­le, which in the past ser­ved as the resi­den­ce of nobi­li­ty. Local resi­dents stri­ve to main­tain tra­di­ti­ons through folk­lo­re events. The town is easi­ly acces­sib­le from major tran­s­por­ta­ti­on routes.

Odka­zy

Dolné Považie, Krajina, Ľudská príroda, Príroda, Slovenská krajina, Typ krajiny, Vodné nádrže, Vodné nádrže

Čerenec – vodná nádrž pri Vrbovom

skala
Hits: 3054

Vod­ná nádrž Čere­nec sa nachá­dza medzi Praš­ní­kom a Vrbo­vým. Vznik­la na poto­ku Holeš­ka, so začiat­kom prác v roku 1961 a napĺňa­nia o tri roky neskôr. Cel­ko­vý objem na maxi­mál­nej plo­che 0.46 km2 je 1.68 mili­ó­na m3 pri maxi­mál­nej hĺb­ke 7.5 met­ra (Wiki­pe­dia).

The Čere­nec reser­vo­ir is loca­ted bet­we­en Praš­ník and Vrbo­vý. It was cre­a­ted on the Holeš­ka stre­am, with cons­truc­ti­on com­men­cing in 1961 and fil­ling three years later. The total volu­me on a maxi­mum sur­fa­ce area of 0.46 km² is 1.68 mil­li­on m3, with a maxi­mum depth of 7.5 meters (Wiki­pe­dia).

Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Tatranské, Tatry

Rakúsy – obec pod Tatrami

skala
Hits: 2910

Rakú­sy sú obec pod Vyso­ký­mi Tat­ra­mi, neďa­le­ko od Spiš­skej Belej, seve­ro­zá­pad­ne od Kež­mar­ku (Peter Kac­lík). Domi­nan­tým je pohľad na Lom­nic­ký štít, Kež­mar­ský štít, Hun­cov­ský štít a Slav­kov­ský štít a Buja­čí vrch (raku​sy​.sk). Obec sa po prvý krát spo­mí­na v roku 1288 pod náz­vom Rokus. Zakla­da­te­lia boli nemci. Prav­de­po­dob­ne obec vytvo­ri­li na mies­te dubo­vé­ho lesa. V roku 1294 polo­vi­cu obce kúpil Henc s Kež­mar­ku (raku​sy​.sk). Neďa­le­ko obce sa našli napr. bron­zo­vé meče s plnou ruko­vä­ťou. V roku 1700 žilo v obci 231 oby­va­te­ľov. Naj­viac Slo­vá­kov priš­lo do obce v obdo­bí rokov 1870 – 1910, oso­bit­ne zo Ždia­ru. Po roku 1945 sa muse­li Nemci po 700 roč­nom poby­te odsťa­ho­vať do Nemec­ka. Namies­to nich do obce priš­li Rómo­via. V súčas­nos­ti žije v obci 2300 oby­va­te­ľov, 76 % z nich je Rómov (raku​sy​.sk). V minu­los­ti remes­lá drža­li v obci Nemci. Po ich odcho­de remes­lá upad­li, čo sa mení až v 21. sto­ro­čí (raku​sy​.sk). Na plo­che 6.34 km2 tu žije 3 007 oby­va­te­ľov. Rakú­sy ležia v nad­mor­skej výš­ke 676 met­rov nad morom (raku​sy​.sk). V obci je rím­sko­ka­to­líc­ky kos­tol svä­té­ho Mar­ti­na bis­ku­pa z roku 1883 a evan­je­lic­ký kos­tol z roku 1792 (Wiki­pe­dia).

Rakú­sy is a vil­la­ge bene­ath the High Tatras, near Spiš­ská Belá, nort­hwest of Kež­ma­rok (Peter Kac­lík). The domi­nant view inc­lu­des Lom­nic­ký štít, Kež­mar­ský štít, Hun­cov­ský štít, Slav­kov­ský štít, and Buja­čí vrch (raku​sy​.sk). The vil­la­ge is first men­ti­oned in 1288 under the name Rokus, foun­ded by Ger­mans. Pre­su­mab­ly, the vil­la­ge was estab­lis­hed in a loca­ti­on cove­red by an oak forest. In 1294, Henc from Kež­ma­rok pur­cha­sed half of the vil­la­ge (raku​sy​.sk). Bron­ze swords with full hand­les were found near the vil­la­ge. In 1700, the vil­la­ge had 231 resi­dents. The lar­gest influx of Slo­vaks to the vil­la­ge occur­red bet­we­en 1870 and 1910, espe­cial­ly from Ždiar. After 1945, Ger­mans, who had lived in the vil­la­ge for 700 years, had to move to Ger­ma­ny. In the­ir pla­ce, the Roma com­mu­ni­ty sett­led in the vil­la­ge. Cur­ren­tly, the vil­la­ge has 2,300 resi­dents, with 76% of them being Roma (raku​sy​.sk). In the past, Ger­mans were enga­ged in crafts in the vil­la­ge. After the­ir depar­tu­re, the crafts dec­li­ned, which is chan­ging in the 21st cen­tu­ry (raku​sy​.sk). The vil­la­ge covers an area of 6.34 km², with an alti­tu­de of 676 meters abo­ve sea level (raku​sy​.sk). The vil­la­ge fea­tu­res the Roman Cat­ho­lic Church of Saint Mar­tin, built in 1883, and an evan­ge­li­cal church from 1792 (Wiki­pe­dia).

Raku­sy to wieś poło­żo­na pod Wyso­ki­mi Tat­ra­mi, nie­da­le­ko od Spiš­skiej Bełej, na północ­ny zachód od Kež­mar­ku (Peter Kac­lík). Domi­nu­jący widok to Lom­nic­ký štít, Kež­mar­ský štít, Hun­cov­ský štít, Slav­kov­ský štít oraz Buja­čí vrch (raku​sy​.sk). Wieś po raz pier­ws­zy wspo­mi­na­na jest w 1288 roku pod nazwą Rokus. Zało­ży­cie­la­mi byli Niem­cy. Pra­wdo­po­dob­nie wieś pows­ta­ła na miejs­cu dębo­we­go lasu. W 1294 roku poło­wę wsi zaku­pił Henc z Kež­mar­ku (raku​sy​.sk). W pobli­żu wsi zna­le­zi­ono m.in. brązo­we miec­ze z pełnym uchwy­tem. W 1700 roku w miejs­co­wo­ści miesz­ka­ło 231 osób. Naj­wi­ęcej Sło­wa­ków przy­by­ło do wsi w latach 1870 – 1910, szc­ze­gól­nie z Ždia­ru. Po 1945 roku Niem­cy musie­li opu­ścić wieś po 700 latach poby­tu i prze­nie­ść się do Nie­miec. W zamian za nich do wsi przy­by­li Romo­wie. Obe­cnie w miejs­co­wo­ści miesz­ka 2300 osób, z cze­go 76% to Romo­wie (raku​sy​.sk). W przes­zło­ści rze­mi­osła w miejs­co­wo­ści utr­zy­my­wa­li Niem­cy. Po ich ode­jściu rze­mi­osła podu­pa­dły, co zmie­nia się dopie­ro w XXI wie­ku (raku​sy​.sk). Na powierzch­ni 6,34 km² żyje tu 3007 miesz­ka­ńców. Raku­sy leżą na wyso­ko­ści 676 met­rów nad pozi­omem mor­za (raku​sy​.sk). W wios­ce znaj­du­je się kości­ół kato­lic­ki św. Mar­ci­na z roku 1883 oraz kości­ół ewan­ge­lic­ki z roku 1792 (Wiki­pe­dia).