Dolný Smokovec sa nachádza dva km od Starého Smokovca. Poskytuje možnosti ubytovania, priamo v obci sa nachádza vlek a lyžiarsky svah pre začiatočníkov. V lete poskytuje možnosti cyklistiky (vysoke-tatry.travel). Dolný Smokovec sa počas prvej svetovej vojny nazýval Nižný Smokovec. Maďarský názov pre obec je Alsó-Tátrafüred, nemecký Unterschmecks. Je najväčším tatranským strediskom liečby detskej tuberkulózy a respiračných chorôb. Nachádzajú sa tu kúpele, ktoré využívali miestne rašelinové bahno, kosodrevinové a teplé uhličité kúpele. Založenie obce sa spája s kežmarským učiteľom Jozefom Bohušom v roku 1881. Väčšinu budov v obci projektoval architekt Gedeon Majunke zo Spišskej Soboty. Na začiatku 1. svetovej vojny sa stal majiteľom Dolného Smokovca Krajinský ústav pre zaopatrovanie invalidov a zriadil tu Vojenskú liečebňu tuberkulózy. V roku 1919 sa toto zariadenie transformovalo na Ústav pre liečbu detskej tuberkulózy. V medzivojnovom období v Dolnom Smokovci vyrástlo niekoľko menších rodinných penziónov a rodinných domov. Od roku 2004 je Šrobárov ústav detskej tuberkulózy a respiračných chorôb neštátnym zdravotníckym zariadením, neziskovou organizáciou, ktorá poskytuje verejnoprospešné služby. Poskytuje špecializovanú, ústavnú a ambulantnú liečebno – preventívnu starostlivosť a diferenciálnu diagnostiku najmä v oblasti detskej pneumoftizeológie, imunoalergológie a cystickej fibrózy. Od roku 2009 ústav rozšíril svoju činnosť o poskytovanie jednodňovej zdravotnej starostlivosti v odbore detská chirurgia. V roku 2010 pribudol odbor detská otorinolaryngológia (Wikipedia).
Krajina, Slovensko, Liptov, Fotografie
Prosiek
Prosiek je obec na Liptove, ležiaca v nadmorskej výške 612 metrov nad morom. Neďaleko sa nachádza vodná nádrž Liptovská Mara (ocu.sk). Na ploche 12.65 km2 žije 202 obyvateľov (Wikipedia). Severne od obce sa našlo eneolitické sídlisko a z mladšej doby rímskej. Prvá písomná zmienka o obci medzi Prosieckym potokom a Sielnicou je z roku 1287. V roku 1352 sa spomína pod názvom Prezeky. Ďalšie historické názvy obce: Prozyk, Prozek, Prosýk. V roku 1600 bolo v obci 24 domov. Časti obce, Nižný Zádiel a Vyšný Zádiel boli v polovici 19. storočia začlenené s obcou Prosiek. V roku 1967 bola vyhlásená národná prírodná rezervácia Prosiecka dolina, kaňonovité krasové údolie (ocu.sk).
Prosiek patrí do okresu Liptovský Mikuláš, nachádza sa v Západných Tatrách. Je obklopený horskou krajinou, ponúka široké možnosti turisticky sa vyžiť.
Prosiek to miejscowość na Liptowie, położona na wysokości 612 metrów nad poziomem morza. W pobliżu znajduje się zbiornik wodny Liptovská Mara (ocu.sk). Na powierzchni 12,65 km2 mieszka 202 mieszkańców (Wikipedia). Na północ od wsi znaleziono osadę eneolityczną i z okresu późnorzymskiego. Pierwsza pisemna wzmianka o wsi między potokiem Prosieckim a Sielnicą pochodzi z 1287 roku. W 1352 roku wspomina się o niej pod nazwą Prezeky. Kolejne historyczne nazwy wsi to Prozyk, Prozek, Prosýk. W 1600 roku we wsi było 24 domów. Części wsi, Nižný Zádiel i Vyšný Zádiel, zostały w połowie XIX wieku włączone do wsi Prosiek. W 1967 roku ogłoszono rezerwat przyrody Prosiecka dolina, kanionowe krasowate doliny (ocu.sk).
Prosiek należy do powiatu Liptovský Mikuláš i znajduje się w Zachodnich Tatrach. Otoczony jest górskim krajobrazem i oferuje szerokie możliwości aktywnego wypoczynku turystycznego.
- Monika Nosková – 10 čarovných miest obce Prosiek, ktoré stoja za návštevu
- Daniela Mäkká – Túra Prosiecka a Kvačianska dolina s deťmi
- Pavel Wronski
- hradiska.sk
- canonline.sk
- ephoto.sk
Krajina, Zahraničie, Fotografie
Trybsz
Trybsz sa nachádza v oblasti Podhale. Tatry, ktoré sa nachádzajú, čo by kameňom dohodil, tvoria impozantnú kulisu. V zimných mesiacoch sa z Trybszu stáva lyžiarske a snowboardové centrum.
Trybsz je spišská dedina, nachádzajúca sa v južnej časti Poľska, pri hranici zo Slovenskom. Slovenský názov pre obec je Tribš, maďarsky Újterebes, Tribs, nemecky Treibs. Pôvodne bola takmer výlučne osídlená slovenským etnikom, bola súčasťou Uhorska. Anektovaná bola v roku 1945 Poľskom (Wikipedia). Spomína sa od 16. storočia, patril majiteľom hradu Dunajec – dnes Niedzica. Žije tu 833 obyvateľov (Wikipedia PL).
Krajina, Slovensko, Liptov, Fotografie
Veľký Slavkov
Veľký Slavkov sa nachádza neďaleko od Vysokých Tatier, preto je vyhľadávaným východiskovým bodom pre milovníkov turistiky, horských výstupov a lyžovania. Počas leta cyklistov aj korčuliarov. Ponúka rôznorodé možnosti ubytovania, od penziónov až po luxusné hotely.
Veľký Slavkov leží v nadmorskej výške 677 metrov. Žije tu 1040 obyvateľov. V katastrálnom území obce sa nachádza archeologické nálezisko svedčiace o pravekom osídlení. V listinách sa obec spomína v roku 1251. Obec bola kolonizovaná Nemcami, ktorí ju začlenili do Spoločenstva spišských Sasov. Od roku 1465 bola vo vlastníctve Spišského hradu. Obec bola po povojnovom vysťahovaní Nemcov dosídlená obyvateľmi z dvadsiatich dedín (vysoke-tatry.info).
Veľký Slavkov is located near the High Tatras, making it a sought-after starting point for hiking enthusiasts, mountain climbers, and skiers. In the summer, it attracts cyclists and rollerbladers. It offers diverse accommodation options, ranging from guesthouses to luxury hotels.
Veľký Slavkov is located at an elevation of 677 meters. There are 1040 inhabitants living here. The cadastral territory of the municipality contains an archaeological site indicating prehistoric settlement. The village is mentioned in documents from the year 1251. The village was colonized by Germans, who incorporated it into the Community of Spiš Saxons. From 1465, it was in the possession of Spiš Castle. After the post-war expulsion of Germans, the village was resettled by inhabitants from twenty other villages.
Krajina, Zahraničie, Rakúsko, Fotografie
Groissenbrunn
Groißenbrunn je obec v okrese Gänserndorf v Dolnom Rakúsku. V južnom Marchfelde na severe trhového mesta v oblasti schodiska vo Wagrame. Prvá písomná zmienka je z roku 1150. V roku 1260 sa odohrala bitka pri Kressenbrunne medzi Ottokarom II. a Belom IV. V roku 1683 došlo k tureckému vpádu. V rokoch 1704/1706 tu boli kurucké vpády . V roku 1938 tu pôsobili dvaja viazači, dvaja krčmári, dvaja obchodníci so zmiešaným tovarom, mliekarenské družstvo, mlynár, zámočník, dvaja kováči, kolár a mnoho roľníkov. Na severe stojí farský kostol (Wikipedia). Veľmi rada ho navštevovala Mária Terézia (donau.com). Väčšina okrajových ulíc má uzavreté jednoposchodové konštrukcie na odkvapoch. Zwerchhöfe sú väčšinou uličkové domy so štítmi. Na západnej vonkajšej ulici sú pozdĺžne a priečne stodoly z konca 19. storočia. V strede mesta sa nachádzajú rybníky, ktoré sa v minulosti používali ako zberné nádrže pre vodné prvky na zámku Schlosshof (Wikipedia).
Groißenbrunn is a municipality in the Gänserndorf district in Lower Austria. It is located in southern Marchfeld to the north of the market town in the Wagram staircase area. The first written mention dates back to 1150. In 1260, the Battle of Kressenbrunn took place between Ottokar II and Bela IV. In 1683, there was a Turkish invasion. Between 1704 and 1706, there were Kuruc invasions. In 1938, there were two bookbinders, two innkeepers, two general store owners, a dairy cooperative, a miller, a locksmith, two blacksmiths, a wheelwright, and many farmers operating here. To the north stands the parish church (Wikipedia). Maria Theresa was very fond of visiting it (donau.com). Most of the peripheral streets have enclosed single-story constructions on the eaves. Zwerchhöfe are mostly street houses with gables. On the western outer street, there are longitudinal and transverse barns from the late 19th century. In the center of the town, there are ponds that were historically used as collection basins for water features at Schlosshof Castle (Wikipedia).
Groißenbrunn ist eine Gemeinde im Bezirk Gänserndorf in Niederösterreich. Sie liegt im südlichen Marchfeld nördlich der Marktgemeinde im Bereich der Wagramstiege. Die erste schriftliche Erwähnung stammt aus dem Jahr 1150. Im Jahr 1260 fand die Schlacht bei Kressenbrunn zwischen Ottokar II. und Bela IV. statt. 1683 gab es einen türkischen Einfall. Zwischen 1704 und 1706 gab es Einfälle der Kuruzzen. 1938 gab es hier zwei Buchbinder, zwei Gastwirte, zwei Gemischtwarenhändler, eine Molkereigenossenschaft, einen Müller, einen Schlosser, zwei Schmiede, einen Wagner und viele Bauern. Im Norden steht die Pfarrkirche (Wikipedia). Maria Theresia besuchte sie sehr gerne (donau.com). Die meisten Randstraßen haben geschlossene einstöckige Bauten an den Traufen. Zwerchhöfe sind meist Straßengebäude mit Giebeln. In der westlichen Außenstraße gibt es längs und quer verlaufende Scheunen aus dem späten 19. Jahrhundert. Im Zentrum der Stadt befinden sich Teiche, die früher als Sammelbecken für die Wasserspiele im Schloss Schlosshof genutzt wurden (Wikipedia).
