Krajina, Slovensko, Tatry, Fotografie

Dolný Smokovec

Hits: 2378

Dolný Smokovec sa nachádza dva km od Starého Smokovca. Poskytuje možnosti ubytovania, priamo v obci sa nachádza vlek a lyžiarsky svah pre začiatočníkov. V lete poskytuje možnosti cyklistiky (vysoke-tatry.travel). Dolný Smokovec sa počas prvej svetovej nazýval Nižný Smokovec. Maďarský názov pre obec je Alsó-Tátrafüred, nemecký Unterschmecks. Je najväčším tatranským strediskom liečby detskej tuberkulózy a respiračných chorôb. Nachádzajú sa tu , ktoré využívali miestne rašelinové bahno, kosodrevinové a teplé uhličité kúpele. Založenie sa spája s kežmarským učiteľom Jozefom Bohušom v roku 1881. Väčšinu budov v obci projektoval architekt Gedeon Majunke zo Spišskej Soboty. Na začiatku 1. svetovej vojny sa stal majiteľom Dolného Smokovca Krajinský ústav pre zaopatrovanie invalidov a zriadil tu Vojenskú liečebňu tuberkulózy. V roku 1919 sa toto zariadenie transformovalo na Ústav pre liečbu detskej tuberkulózy. V medzivojnovom období v Dolnom Smokovci vyrástlo niekoľko menších rodinných penziónov a rodinných . Od roku 2004 je Šrobárov ústav detskej tuberkulózy a respiračných chorôb neštátnym zdravotníckym zariadením, neziskovou organizáciou, ktorá poskytuje verejnoprospešné služby. Poskytuje špecializovanú, ústavnú a ambulantnú liečebno – preventívnu starostlivosť a diferenciálnu diagnostiku najmä v oblasti detskej pneumoftizeológie, imunoalergológie a cystickej fibrózy. Od roku 2009 ústav rozšíril svoju činnosť o poskytovanie jednodňovej zdravotnej starostlivosti v odbore detská chirurgia. V roku 2010 pribudol odbor detská otorinolaryngológia (Wikipedia).


Dolný Smokovec is located two kilometers from Starý Smokovec. It provides accommodation options, and there is a ski lift and a ski slope for beginners directly in the village. In the summer, it offers opportunities for cycling (vysoke-.travel). During the First World War, Dolný Smokovec was called Nižný Smokovec. The Hungarian name for the village is Alsó-Tátrafüred, and in German, it is Unterschmecks. It is the largest resort in the High Tatras for the treatment of pediatric tuberculosis and respiratory diseases. There are spas that utilized local peat mud, heather, and warm carbonated baths. The establishment of the village is associated with the teacher Jozef Bohuš from Kežmarok in 1881. Most of the buildings in the village were designed by architect Gedeon Majunke from Spišská Sobota. At the beginning of World War I, Dolný Smokovec became the property of the Country Institute for the Provision of Invalids and established a Military Tuberculosis Hospital there. In 1919, this facility transformed into the Institute for the Treatment of Pediatric Tuberculosis. In the interwar period, several smaller family pensions and homes were built in Dolný Smokovec. Since 2004, the Šrobár Institute for Pediatric Tuberculosis and Respiratory Diseases has been a non-state healthcare facility, a non-profit organization providing public benefit services. It offers specialized, institutional, and outpatient treatment and preventive care, as well as differential diagnostics, especially in the field of pediatric pneumophthisiology, immunology, and cystic fibrosis. Since 2009, the institute has expanded its activities to provide one-day health care services in pediatric surgery. In 2010, the pediatric otolaryngology department was added (Wikipedia).


Dolný Smokovec znajduje się dwa kilometry od Starého Smokovca. Oferuje możliwości zakwaterowania, w samej wsi znajduje się wyciąg narciarski i stok narciarski dla początkujących. Latem oferuje możliwości rowerowych wycieczek (vysoke-tatry.travel). Dolný Smokovec był nazywany Nižný Smokovec podczas I wojny światowej. Węgierska nazwa wsi to Alsó-Tátrafüred, niemiecka Unterschmecks. Jest największym ośrodkiem leczenia gruźlicy i chorób oddechowych w Tatrach. Znajdują się tutaj kąpieliska, które wykorzystywały lokalne błota torfowe, kosodrzewinowe i kąpiele wodne z gazem. Założenie wsi wiąże się z nauczycielem z Kežmarku, Jozefem Bohušem, w 1881 roku. Większość budynków w miejscowości zaprojektował architekt Gedeon Majunke ze Spišskiej Soboty. Na początku I wojny światowej właścicielem Dolnego Smokovca został Krajowy Instytut Obsługi Inwalidów, a utworzono tu Sanatorium Wojskowe na gruźlicę. W 1919 roku to urządzenie przekształciło się w Instytut Leczenia Dziecięcej Gruźlicy. W okresie międzywojennym w Dolnym Smokovcu powstało kilka mniejszych rodzinnych pensjonatów i domów rodzinnych. Od 2004 roku Instytut Šrobár na gruźlicę i choroby oddechowe u dzieci jest niepaństwowym zakładem opieki zdrowotnej, organizacją non-profit, która świadczy usługi publiczne. Oferuje specjalistyczną, instytucjonalną i ambulatoryjną opiekę leczniczą i profilaktyczną oraz diagnostykę różnicową głównie w obszarze pneumoftizeologii dziecięcej, immunologii alergicznej i mukowiscydozy. Od 2009 roku instytut rozszerzył swoją działalność o świadczenie jednodniowej opieki zdrowotnej w dziedzinie chirurgii dziecięcej. W 2010 roku dodano dziedzinę otorynolaryngologii dziecięcej (Wikipedia).


Krajina, Slovensko, Liptov, Fotografie

Prosiek

Hits: 2241

Prosiek je obec na Liptove, ležiaca v nadmorskej výške 612 metrov nad morom. Neďaleko sa nachádza vodná nádrž Liptovská Mara (ocu.sk). Na ploche 12.65 km2 žije 202 obyvateľov (Wikipedia). Severne od sa našlo eneolitické sídlisko a z mladšej doby rímskej. Prvá písomná zmienka o obci medzi Prosieckym potokom a Sielnicou je z roku 1287. V roku 1352 sa spomína pod názvom Prezeky. Ďalšie historické názvy obce: Prozyk, Prozek, Prosýk. V roku 1600 bolo v obci 24 . Časti obce, Nižný Zádiel a Vyšný Zádiel boli v polovici 19. storočia začlenené s obcou Prosiek. V roku 1967 bola vyhlásená národná prírodná rezervácia Prosiecka dolina, kaňonovité krasové údolie (ocu.sk).

Prosiek patrí do okresu Liptovský , nachádza sa v Západných Tatrách. Je obklopený horskou krajinou, ponúka široké možnosti turisticky sa vyžiť.


Prosiek is a village in , situated at an altitude of 612 meters above sea level. Nearby is the Liptovská Mara water reservoir (ocu.sk). The village covers an area of 12.65 km2, and it is home to 202 inhabitants (Wikipedia). North of the village, an Eneolithic settlement and one from the younger Roman period were discovered. The first written mention of the village between the Prosiecky Stream and Sielnica dates back to 1287. In 1352, it is mentioned under the name Prezeky. Other historical names for the village include Prozyk, Prozek, and Prosýk. In 1600, there were 24 houses in the village. The parts of the village, Nižný Zádiel and Vyšný Zádiel, were incorporated into Prosiek in the mid-19th century. In 1967, the Prosiecka Dolina National Nature Reserve was declared, featuring a canyon-like karst valley (ocu.sk).

Prosiek belongs to the Liptovský Mikuláš district and is situated in the Western Tatras. Surrounded by mountainous landscapes, it offers a wide range of opportunities for tourist activities.


Prosiek to miejscowość na Liptowie, położona na wysokości 612 metrów nad poziomem morza. W pobliżu znajduje się zbiornik wodny Liptovská Mara (ocu.sk). Na powierzchni 12,65 km2 mieszka 202 mieszkańców (Wikipedia). Na północ od wsi znaleziono osadę eneolityczną i z okresu późnorzymskiego. Pierwsza pisemna wzmianka o wsi między potokiem Prosieckim a Sielnicą pochodzi z 1287 roku. W 1352 roku wspomina się o niej pod nazwą Prezeky. Kolejne historyczne nazwy wsi to Prozyk, Prozek, Prosýk. W 1600 roku we wsi było 24 domów. Części wsi, Nižný Zádiel i Vyšný Zádiel, zostały w połowie XIX wieku włączone do wsi Prosiek. W 1967 roku ogłoszono rezerwat przyrody Prosiecka dolina, kanionowe krasowate (ocu.sk).

Prosiek należy do powiatu Liptovský Mikuláš i znajduje się w Zachodnich Tatrach. Otoczony jest górskim krajobrazem i oferuje szerokie możliwości aktywnego wypoczynku turystycznego.


Krajina, Zahraničie, Fotografie

Trybsz

Hits: 2007

Trybsz sa nachádza v oblasti Podhale. Tatry, ktoré sa nachádzajú, čo by kameňom dohodil, tvoria impozantnú kulisu. V zimných mesiacoch sa z Trybszu stáva lyžiarske a snowboardové centrum.

Trybsz je spišská dedina, nachádzajúca sa v južnej časti Poľska, pri hranici zo Slovenskom. Slovenský názov pre obec je Tribš, maďarsky Újterebes, Tribs, nemecky Treibs. Pôvodne bola takmer výlučne osídlená slovenským etnikom, bola súčasťou Uhorska. Anektovaná bola v roku 1945 Poľskom (Wikipedia). Spomína sa od 16. storočia, patril majiteľom hradu Dunajec – dnes Niedzica. Žije tu 833 obyvateľov (Wikipedia PL).


Trybsz is located in the Podhale region. The Tatra Mountains, situated just a stone’s throw away, create an impressive backdrop. During the winter months, Trybsz transforms into a skiing and snowboarding center.

Trybsz is a village located in the southern part of Poland, near the border with Slovakia. The Slovak name for the village is Tribš, in Hungarian, it is Újterebes or Tribs, and in German, it’s Treibs. Originally, it was almost exclusively settled by the Slovak ethnic group and was part of Hungary. It was annexed by Poland in 1945 (Wikipedia). It has been mentioned since the 16th century and belonged to the owners of Dunajec Castle, which is known as Niedzica today. The village is home to 833 inhabitants (Wikipedia PL).


Trybsz to słowacka wieś spišska położona w południowej części Polski, przy granicy ze Słowacją. Słowacka nazwa wsi to Tribš, węgierska to Újterebes lub Tribs, a niemiecka to Treibs. Początkowo była ona niemal wyłącznie zamieszkana przez grupę etniczną Słowaków i była częścią Węgier. W 1945 roku została anektowana przez Polskę (Wikipedia). Jest wspominana od XVI wieku i należała do właścicieli Zamku Dunajec, obecnie znanego jako Niedzica. W wiosce mieszka 833 mieszkańców (Wikipedia PL).


Krajina, Slovensko, Liptov, Fotografie

Veľký Slavkov

Hits: 2204

Veľký Slavkov sa nachádza neďaleko od Vysokých Tatier, preto je vyhľadávaným východiskovým bodom pre milovníkov turistiky, horských výstupov a lyžovania. Počas leta cyklistov aj korčuliarov. Ponúka rôznorodé možnosti ubytovania, od penziónov až po luxusné hotely.

Veľký Slavkov leží v nadmorskej výške 677 metrov. Žije tu 1040 obyvateľov. V katastrálnom území sa nachádza archeologické nálezisko svedčiace o pravekom osídlení. V listinách sa obec spomína v roku 1251. Obec bola kolonizovaná Nemcami, ktorí ju začlenili do Spoločenstva spišských Sasov. Od roku 1465 bola vo vlastníctve Spišského hradu. Obec bola po povojnovom vysťahovaní Nemcov dosídlená obyvateľmi z dvadsiatich dedín (vysoke-tatry.info).


Veľký Slavkov is located near the High Tatras, making it a sought-after starting point for hiking enthusiasts, mountain climbers, and skiers. In the summer, it attracts cyclists and rollerbladers. It offers diverse accommodation options, ranging from guesthouses to luxury hotels.

Veľký Slavkov is located at an elevation of 677 meters. There are 1040 inhabitants living here. The cadastral territory of the municipality contains an archaeological site indicating prehistoric settlement. The village is mentioned in documents from the year 1251. The village was colonized by Germans, who incorporated it into the Community of Saxons. From 1465, it was in the possession of Spiš Castle. After the post-war expulsion of Germans, the village was resettled by inhabitants from twenty other villages.


Krajina, Zahraničie, Rakúsko, Fotografie

Groissenbrunn

Hits: 2026

Groißenbrunn je obec v okrese Gänserndorf v Dolnom Rakúsku. V južnom Marchfelde na severe trhového mesta v oblasti schodiska vo Wagrame. Prvá písomná zmienka je z roku 1150. V roku 1260 sa odohrala bitka pri Kressenbrunne medzi Ottokarom II. a Belom IV. V roku 1683 došlo k tureckému vpádu. V rokoch 1704/1706 tu boli kurucké vpády . V roku 1938 tu pôsobili dvaja viazači, dvaja krčmári, dvaja obchodníci so zmiešaným tovarom, mliekarenské družstvo, mlynár, zámočník, dvaja kováči, kolár a mnoho roľníkov. Na severe stojí farský kostol (Wikipedia). Veľmi rada ho navštevovala Mária Terézia (donau.com). Väčšina okrajových ulíc má uzavreté jednoposchodové konštrukcie na odkvapoch. Zwerchhöfe sú väčšinou uličkové so štítmi. Na západnej vonkajšej ulici sú pozdĺžne a priečne stodoly z konca 19. storočia. V strede mesta sa nachádzajú , ktoré sa v minulosti používali ako zberné pre vodné prvky na zámku Schlosshof (Wikipedia).


Groißenbrunn is a municipality in the Gänserndorf district in Lower Austria. It is located in southern Marchfeld to the north of the market town in the Wagram staircase area. The first written mention dates back to 1150. In 1260, the Battle of Kressenbrunn took place between Ottokar II and Bela IV. In 1683, there was a Turkish invasion. Between 1704 and 1706, there were Kuruc invasions. In 1938, there were two bookbinders, two innkeepers, two general store owners, a dairy cooperative, a miller, a locksmith, two blacksmiths, a wheelwright, and many farmers operating here. To the north stands the parish church (Wikipedia). Maria Theresa was very fond of visiting it (donau.com). Most of the peripheral streets have enclosed single-story constructions on the eaves. Zwerchhöfe are mostly street houses with gables. On the western outer street, there are longitudinal and transverse barns from the late 19th century. In the center of the town, there are ponds that were historically used as collection basins for water features at Schlosshof Castle (Wikipedia).


Groißenbrunn ist eine Gemeinde im Bezirk Gänserndorf in Niederösterreich. Sie liegt im südlichen Marchfeld nördlich der Marktgemeinde im Bereich der Wagramstiege. Die erste schriftliche Erwähnung stammt aus dem Jahr 1150. Im Jahr 1260 fand die Schlacht bei Kressenbrunn zwischen Ottokar II. und Bela IV. statt. 1683 gab es einen türkischen Einfall. Zwischen 1704 und 1706 gab es Einfälle der Kuruzzen. 1938 gab es hier zwei Buchbinder, zwei Gastwirte, zwei Gemischtwarenhändler, eine Molkereigenossenschaft, einen Müller, einen Schlosser, zwei Schmiede, einen Wagner und viele Bauern. Im Norden steht die Pfarrkirche (Wikipedia). Maria Theresia besuchte sie sehr gerne (donau.com). Die meisten Randstraßen haben geschlossene einstöckige Bauten an den Traufen. Zwerchhöfe sind meist Straßengebäude mit Giebeln. In der westlichen Außenstraße gibt es längs und quer verlaufende Scheunen aus dem späten 19. Jahrhundert. Im Zentrum der Stadt befinden sich Teiche, die früher als Sammelbecken für die Wasserspiele im Schloss Schlosshof genutzt wurden (Wikipedia).