Krajina, Slovenská krajina, Tatry

Zamkovského chata – vysokohorská chata v Malej Studenej doline

Hits: 2214

Cha­tu posta­vil v rokoch 19421943 zná­my hor­ský vod­ca a horo­le­zec Šte­fan Zamkov­ský (vyso​ke​tat​ry​.com). Pochá­dzal z Levo­če. V Tat­rách začí­nal ako nosič na Zboj­níc­ku a Téry­ho cha­tu. Absol­vo­val množ­stvo výstu­pov, v rokoch 19291938 vyko­nal množ­stvo ťaž­kých prvo­vý­stu­pov. V roku 1934 sa stal hor­ským vod­com I. trie­dy. V roku 1936 sa stal nájom­com na Téry­ho cha­te, po pia­tich rokoch si posta­vil vlast­nú (hory​do​ly​.cz). Cez voj­nu posky­to­va­la úkryt poli­tic­kým ute­čen­com, par­ti­zá­nom a židov­ským rodi­nám. Po zná­rod­ne­ní (zrej­me v roku 1948) bol Zamkov­ský pove­re­ný sprá­vou Bíli­ko­vej cha­ty. Po nie­koľ­kých týž­dňov ho pozba­vi­li mies­ta a vyká­za­li z Tatier. Odišiel aj s rodi­nou do Ban­skej Štiav­ni­ce. V roku 1992 bola cha­ta rešti­tu­ova­ná jeho potom­kom (vyso​ke​tat​ry​.com). Po roku 1948 nies­la cha­ta meno Cha­ta kapi­tá­na Nálep­ku (kam​na​ho​ry​.sk). Táto hor­ská cha­ta sa nachá­dza v ústí Malej Stu­de­nej doli­ny vo Vyso­kých Tat­rách v nad­mor­skej výš­ke 1475 met­rov nad morom. V súčas­nos­ti cha­ta ponú­ka uby­to­va­nie a občerstve­nie pre turis­tov. Ako zdroj elek­tric­kej ener­gie slú­ži malá vod­ná elek­trá­reň na Malom Stu­de­nom poto­ku (wiki​pe​dia​.sk). Cha­ta je otvo­re­ná celo­roč­ne, je prí­stup­ná turis­tom z Hre­bien­ka, zo Skal­na­té­ho ple­sa ale­bo od Téry­ho cha­ty (hiking​.sk).


The hut was built in 1942 – 1943 by the reno­wned moun­tain guide and clim­ber Šte­fan Zamkov­ský (vyso​ke​tat​ry​.com). He ori­gi­na­ted from Levo­ča. In the Tatras, he star­ted as a por­ter at Zboj­níc­ka cha­ta and Téry­ho cha­ta. He com­ple­ted nume­rous climbs and made seve­ral chal­len­ging first ascents bet­we­en 1929 and 1938. In 1934, he beca­me a first-​class moun­tain guide. In 1936, he beca­me the tenant of Téry­ho cha­ta, and after five years, he built his own hut (hory​do​ly​.cz).

During the war, the hut pro­vi­ded shel­ter for poli­ti­cal refu­ge­es, par­ti­sans, and Jewish fami­lies. After nati­ona­li­za­ti­on (pre­su­mab­ly in 1948), Zamkov­ský was entrus­ted with the mana­ge­ment of Bíli­ko­va cha­ta. After a few weeks, he was remo­ved from his posi­ti­on and expel­led from the Tatras. He left with his fami­ly to Ban­ská Štiav­ni­ca. In 1992, the hut was res­ti­tu­ted to his des­cen­dants (vyso​ke​tat​ry​.com). After 1948, the hut bore the name Cha­ta kapi­tá­na Nálep­ka (kam​na​ho​ry​.sk).

This moun­tain hut is loca­ted at the mouth of Malá Stu­de­ná doli­na in the High Tatras at an alti­tu­de of 1475 meters abo­ve sea level. Cur­ren­tly, the hut offers accom­mo­da­ti­on and ref­resh­ments for tou­rists. A small hyd­ro­elect­ric power plant on Malý Stu­de­ný potok ser­ves as the sour­ce of elect­ri­ci­ty (wiki​pe​dia​.sk). The hut is open year-​round and is acces­sib­le to hikers from Hre­bie­nok, Skal­na­té ple­so, or Téry­ho cha­ta (hiking​.sk).


Cha­ta zosta­ła zbu­do­wa­na w latach 1942 – 1943 przez zna­ne­go prze­wod­ni­ka gór­skie­go i alpi­nis­tę Ste­fa­na Zamkov­skie­go (vyso​ke​tat​ry​.com). Pocho­dził z Lewoc­zy. W Tat­rach zaczy­nał jako tra­garz na Zboj­nic­kiej i Téry­’e­go cha­ty. Przes­ze­dł wie­le wspi­nac­zek, w latach 1929 – 1938 doko­nał wie­lu trud­nych pier­ws­zych wejść. W 1934 roku został prze­wod­ni­kiem gór­skim I kla­sy. W 1936 roku został dzie­rża­wcą cha­ty Téry­’e­go, po pięciu latach posta­wił swo­ją włas­ną (hory​do​ly​.cz). Podc­zas woj­ny udzie­lał sch­ro­nie­nia ucie­ki­nie­rom poli­tycz­nym, par­ty­zan­tom i żydo­ws­kim rodzi­nom. Po upa­ńst­wo­wie­niu (pra­wdo­po­dob­nie w 1948 roku) Zamkov­ský został powo­ła­ny do zarządza­nia cha­tą Bíli­ko­vej. Po kil­ku tygod­niach został pozba­wi­ony miejs­ca i wyg­na­ny z Tatr, wyje­chał także z rodzi­ną do Bańs­kiej Szc­za­wni­cy. W 1992 roku cha­ta zosta­ła zre­ha­bi­li­to­wa­na przez jego potom­ków (vyso​ke​tat​ry​.com). Po 1948 roku cha­ta nosi­ła nazwę Cha­ty kapi­tá­na Nálep­ku (kam​na​ho​ry​.sk). Ta gór­ska cha­ta znaj­du­je się u ujścia Małej Stu­den­nej Doli­ny w Wyso­kich Tat­rach na wyso­ko­ści 1475 met­rów nad pozi­omem mor­za. Obe­cnie cha­ta ofe­ru­je zakwa­te­ro­wa­nie i wyży­wie­nie dla turys­tów. Jako źró­dło ener­gii elek­trycz­nej słu­ży mała elek­tro­wnia wod­na na poto­ku Małe­go Stu­de­ne­go (wiki​pe​dia​.sk). Cha­ta jest otwar­ta przez cały rok, dostęp­na dla turys­tów z Hre­bien­ka, ze Skal­na­té­ho ple­sa lub od cha­ty Téry­’e­go (hiking​.sk).


Odka­zy

Krajina, Polia, Slovenská krajina, Spiš, Typ krajiny

Hodkovce – krajina pod Spišským hradom

Hits: 2721

Hod­kov­ce sa nachá­dza­jú pod Spiš­ským hra­dom. Z inej stra­ny ako Spiš­ské Pod­hra­die. Na náv­šte­vu Spiš­ské­ho hra­du sú pre blíz­kosť vhod­nej­šie. Sú miest­nou čas­ťou Žeh­ry (Peter Kac­lík). Nachá­dza sa tu kaš­tieľ gró­fa Csá­ky­ho (ter​rain​cog​ni​ta​.sk). Hod­kov­ce sa spo­mí­na­jú už v roku 1293. Nachá­dza sa tu čáki­ov­ský kaš­tieľ zo 17. sto­ro­čia s fran­cúz­skym par­kom, rodin­ným cin­to­rí­nom Čáki­ov­cov a hos­po­dár­sky­mi objekt­mi. Roku 1780 bol pre­bu­do­va­ný. V roku 1780 Ema­nu­el Csá­ky objekt pre­sta­val a zalo­žil pri ňom aj roz­siah­ly park. V súčas­nos­ti kaš­tieľ slú­ži ako zaria­de­nie sociál­nych slu­žieb a nie je bež­ne prí­stup­ný verej­nos­ti (obec​zeh​ra​.sk). Park je prí­stup­ný verej­nos­ti. Súčas­ťou par­ku je aj ovoc­ný sad. Ide o park so zacho­va­ný­mi pamiat­ko­vý­mi hod­no­ta­mi – chod­ník­mi, vod­ným sys­té­mom s jazier­ka­mi, drob­nou par­ko­vou archi­tek­tú­rou (naspark​.sk). Nachá­dza sa tu aj ale­ja, kto­rá pat­rí medzi naj­star­šie a naj­za­cho­va­lej­šie na Slo­ven­sku. Tvo­rí ju 62 stro­mov sta­rých až 230 rokov s prie­mer­nou výš­kou 20 met­rov. ras­tú tu lipy, javo­ry a boro­vi­ce. Čas­ťou ale­je pre­chá­dza náuč­ný chod­ník Sivá Bra­da – Spiš­ský hrad – Dre­ve­ník (Milan Bar­log).


Hod­kov­ce is loca­ted bene­ath Spiš Cast­le, but from a dif­fe­rent side than Spiš­ské Pod­hra­die. Due to the­ir pro­xi­mi­ty, they are a more con­ve­nient star­ting point for visi­ting Spiš Cast­le. Hod­kov­ce is a local part of the vil­la­ge Žeh­ra (Peter Kac­lík). The manor hou­se of Count Csá­ky is loca­ted here (ter​rain​cog​ni​ta​.sk). Hod­kov­ce was first men­ti­oned in 1293. The manor hou­se, dating back to the 17th cen­tu­ry, fea­tu­res a French park, the Csá­ky fami­ly ceme­te­ry, and vari­ous out­bu­il­dings. It was rebu­ilt in 1780 by Ema­nu­el Csá­ky, who also estab­lis­hed a lar­ge park around it. Today, the manor ser­ves as a social ser­vi­ces faci­li­ty and is not gene­ral­ly open to the pub­lic (obec​zeh​ra​.sk). Howe­ver, the park is acces­sib­le to visi­tors and inc­lu­des an orchard. The park retains its his­to­ri­cal fea­tu­res, inc­lu­ding pat­hwa­ys, a water sys­tem with ponds, and small park struc­tu­res (naspark​.sk). The­re is also an ave­nue of tre­es, one of the oldest and best-​preserved in Slo­va­kia. It con­sists of 62 tre­es, some as old as 230 years, with an ave­ra­ge height of 20 meters. The tre­es inc­lu­de lin­den, map­le, and pine. A natu­re trail, Sivá Bra­da – Spiš Cast­le – Dre­ve­ník, pas­ses through part of the ave­nue (Milan Barlog).


Odka­zy


Biotopy, Krajina, Príroda, Slovenská krajina, Tatry, Vodopády

Obrovský vodopád v Malej Studenej doline

Hits: 2504

Obrov­ský vodo­pád sa nachá­dza v Malej Stu­de­nej doli­ne. Neďa­le­ko je Lom­nic­ké sed­lo, Lom­nic­ký štít, Pro­stred­ný hre­beň. Obrov­ský vodo­pád je dostup­ný po turis­tic­kom chod­ní­ku vedú­com Mlyn­skou dolinou.

Je vo výš­ke 1330 met­rov nad morom. Dosa­hu­je výš­ku tak­mer 20 met­rov (por​tal​tat​ra​.sk).


The Giant Water­fall is loca­ted in the Mala Stu­de­na Val­ley. Near­by, the­re are Lom­nic­ky Sadd­le, Lom­nic­ky Peak, and the Pro­stred­ny Rid­ge. The Giant Water­fall is acces­sib­le via a hiking trail lea­ding through the Mlyn­ska Valley.

It is situ­ated at an alti­tu­de of 1,330 meters abo­ve sea level. It rea­ches a height of near­ly 20 meters (por​tal​tat​ra​.sk).


Wodos­pad Obrov­ský znaj­du­je się w Doli­nie Małej Zim­nej. W pobli­żu znaj­du­ją się Prze­łęcz Lom­nic­ka, Szc­zyt Lom­nic­ki i Grz­biet Środ­ko­wy. Dojście do Wodos­pa­du Obrov­ský jest możli­we ście­żką turys­tycz­ną pro­wa­dzącą przez Doli­nę Młynarską.

Znaj­du­je się na wyso­ko­ści 1330 met­rów nad pozi­omem mor­za. Osi­ąga wyso­ko­ść nie­mal 20 met­rów (por​tal​tat​ra​.sk).


Odka­zy

Biotopy, Hory, Hory, Krajina, Príroda, Slovenská krajina, Tatry, Typ krajiny

Tatranské Matliare

Hits: 2378

Z Tatrans­kých Mat­lia­rov je výhľad pre­dov­šet­kým na Lom­nic­ký štít (Peter Kac­lík). Tatrans­ké Mat­lia­re ležia vo výš­ke 885 met­rov (vyso​ke​-tat​ry​.info). Žije tu 101 oby­va­te­ľov. Maďar­ský názov obce je Tát­ra­mat­lár­há­za, Mat­lár­há­za, nemec­ký Tatra-​Matlarenau, poľ­ský Tatr­za­ńs­kie Mat­la­ry. Mat­lia­re sú rekre­ač­ná osa­da a miest­na časť mes­ta Vyso­ké Tat­ry. Cez obec pre­te­ká Skal­na­tý potok (Wiki­pe­dia). Obec vznik­la v roku 1884, ale už v 14. sto­ro­čí bol v tej­to loka­li­te majer, kto­ré­ho osad­ník­mi boli tirol­skí kolo­nis­ti (vyso​ke​-tat​ry​.info). Priš­li sem z hor­skej usad­los­ti Mat­rei. V kež­mar­skom archí­ve sa v lis­ti­ne z roku 1326 spo­mí­na ako Mar­ty­rum­fa­lua. Osa­da oko­lo roku 1360 zanik­la, ale zacho­val sa názov tej­to oblas­ti – Mat­re­i­rer laren – hor­ské pasien­ky Mat­re­i­ča­nov. Ten­to názov sa neskôr menil na Mak­lar, Mek­ler, Met­ler, Mat­la­ren, Mat­lia­re, Mat­lar­há­za, Tatrans­ké Mat­lia­re (Ivan Bohuš). Začiat­ky teraj­ších Mat­lia­rov sia­ha­jú do roku 1884, vznik­li ako súkrom­né leto­vis­ko Mate­ja Lois­cha, kto­rý tu v roku 1889 posta­vil hotel (vyso​ke​tat​ry​.com). V roku 1928 vysta­va­li v Mat­lia­roch hotel Esp­la­na­de, kto­rý sa po II. sve­to­vej voj­ne stal cen­trál­nym objek­tom vojen­skej ozdra­vov­ne. V osem­de­sia­tych rokoch pri­bud­li veľ­ké zota­vov­ne Hut­ník a Meta­lurg (vyso​ke​-tat​ry​.info).

Tatrans­ké Mat­lia­re sa nachá­dza­jú v Tatrans­kej kot­li­ne v juž­nej čas­ti Pop­rad­ské­ho pries­my­ku, asi 14 km od Pop­ra­du. Je odtiaľ­to nád­her­ný výhľad na Vyso­ké Tat­ry.


From Tatrans­ké Mat­lia­re, the­re is a view pri­ma­ri­ly of Lom­nic­ký štít (Peter Kac­lík). Tatrans­ké Mat­lia­re is situ­ated at an alti­tu­de of 885 meters (vyso​ke​-tat​ry​.info). The­re are 101 inha­bi­tants living here. The Hun­ga­rian name of the vil­la­ge is Tát­ra­mat­lár­há­za, Mat­lár­há­za, the Ger­man Tatra-​Matlarenau, and the Polish Tatr­za­ńs­kie Mat­la­ry. Mat­lia­re is a rec­re­a­ti­onal sett­le­ment and a local part of the town of Vyso­ké Tat­ry. The vil­la­ge is cros­sed by the Skal­na­tý potok (Wiki­pe­dia). The vil­la­ge was estab­lis­hed in 1884, but in the 14th cen­tu­ry, the­re was alre­a­dy a majer” (small far­ming sett­le­ment), who­se sett­lers were Tyro­le­an colo­nists (vyso​ke​-tat​ry​.info). They came here from the moun­tain sett­le­ment of Mat­rei. In a docu­ment from the Kež­ma­rok archi­ve from 1326, it is men­ti­oned as Mar­ty­rum­fa­lua. The sett­le­ment around 1360 disap­pe­a­red, but the name of this area per­sis­ted – Mat­re­i­rer laren – moun­tain pas­tu­res of Mat­re­i­ča­nov. This name later chan­ged to Mak­lar, Mek­ler, Met­ler, Mat­la­ren, Mat­lia­re, Mat­lar­há­za, Tatrans­ké Mat­lia­re (Ivan Bohuš). The begin­nings of present-​day Mat­lia­re date back to 1884 when they were estab­lis­hed as a pri­va­te resort by Matej Lois­cha, who built a hotel here in 1889 (vyso​ke​tat​ry​.com). In 1928, the Esp­la­na­de Hotel was built in Mat­lia­re, which after World War II beca­me the cen­tral faci­li­ty of a mili­ta­ry sana­to­rium. In the eigh­ties, lar­ge reco­ve­ry cen­ters Hut­ník and Meta­lurg were added (vyso​ke​-tat​ry​.info).

Tatrans­ké Mat­lia­re is loca­ted in the Tatrans­ká kot­li­na in the sout­hern part of the Pop­rad­ský pries­myk, about 14 km from Pop­rad. From the­re, you can enjoy a beau­ti­ful view of the High Tatras.


Z Tatrans­kých Mat­lia­rov je widok prze­de wszys­tkim na Lom­nic­ký štít (Peter Kac­lík). Tatrans­ké Mat­lia­re znaj­du­ją się na wyso­ko­ści 885 met­rów (vyso​ke​-tat​ry​.info). Miesz­ka tu 101 miesz­ka­ńców. Węgier­ska nazwa wios­ki to Tát­ra­mat­lár­há­za, Mat­lár­há­za, nie­miec­ka Tatra-​Matlarenau, a pol­ska Tatr­za­ńs­kie Mat­la­ry. Mat­lia­re to osa­da rekre­a­cyj­na i część miejs­co­wo­ści Vyso­ké Tat­ry. Przez wieś prze­pły­wa potok Skal­na­tý (Wiki­pe­dia). Wios­ka pows­ta­ła w 1884 roku, ale już w XIV wie­ku ist­niał w tym miejs­cu majer”, któ­re­go osad­ni­cy byli tyrol­ski­mi kolo­nis­ta­mi (vyso​ke​-tat​ry​.info). Przy­by­li stąd z gór­skiej osa­dy Mat­rei. W keżmar­skim archi­wum wspo­mi­na się o niej w doku­men­cie z 1326 roku jako Mar­ty­rum­fa­lua. Osa­da w oko­li­cach 1360 roku znik­nęła, ale przetr­wa­ła nazwa tego obsza­ru – Mat­re­i­rer laren – gór­skie past­wis­ka Mat­re­i­ča­nov. Ta nazwa później zmie­ni­ła się na Mak­lar, Mek­ler, Met­ler, Mat­la­ren, Mat­lia­re, Mat­lar­há­za, Tatrans­ké Mat­lia­re (Ivan Bohuš). Poc­ząt­ki wspó­łc­zes­nych Mat­lia­rov sięga­ją roku 1884, kie­dy pows­ta­ły jako pry­wat­na miejs­co­wo­ść wypoc­zyn­ko­wa Mate­ja Lois­cha, któ­ry w 1889 roku wybu­do­wał tu hotel (vyso​ke​tat​ry​.com). W 1928 roku w Mat­lia­roch zbu­do­wa­no hotel Esp­la­na­de, któ­ry po II woj­nie świa­to­wej stał się głó­wnym obiek­tem woj­sko­we­go sana­to­rium. W latach osiem­dzie­si­ątych doda­no duże ośrod­ki wypoc­zyn­ko­we Hut­ník i Meta­lurg (vyso​ke​-tat​ry​.info).

Tatrans­ké Mat­lia­re znaj­du­ją się w kot­li­nie Tatr­za­ńs­kiej, w połud­ni­owej części Przes­my­ku Pop­radz­kie­go, oko­ło 14 km od Pop­ra­du. Stąd roz­tac­za się pięk­ny widok na Wyso­kie Tatry.


Lite­ra­tú­ra

Ivan Bohuš, 1996: Od A po Z o náz­voch Vyso­kých Tatier, Štát­ne lesy TANA­Pu, Tatrans­ká Lom­ni­ca, ISBN 8096752278

Bratislavské, Dokumenty, Slovenské, V čase

Voľby

Hits: 2077

Voľ­by sú pro­ces, kto­rým obča­nia vybe­ra­jú svo­jich zástup­cov na rôz­ne úrov­ne vlá­dy ale­bo roz­ho­du­jú o urči­tých otáz­kach verej­né­ho záuj­mu. Cie­ľom volieb je umož­niť obča­nom par­ti­ci­pá­ciu na poli­tic­kom pro­ce­se a výber tých, kto­rí ich budú zastu­po­vať a roz­ho­do­vať v ich mene. Exis­tu­jú rôz­ne dru­hy volieb, vrá­ta­ne par­la­ment­ných volieb, pre­zi­dent­ských volieb, komu­nál­nych volieb a refe­rend. V par­la­ment­ných voľ­bách voli­či vybe­ra­jú poslan­cov ale­bo zástup­cov do legis­la­tí­vy, v pre­zi­dent­ských voľ­bách zvo­lia hla­vu štá­tu, v komu­nál­nych voľ­bách volia miest­ne samo­správ­ne orgá­ny a v refe­ren­de môžu roz­ho­do­vať pria­mo o kon­krét­nych otáz­kach. Voľ­by sú základ­ným prv­kom demok­ra­cie a umož­ňu­jú obča­nom vyjad­riť svo­je názo­ry a pre­fe­ren­cie. Pro­stred­níc­tvom hla­so­va­nia majú mož­nosť ovplyv­niť poli­tic­ké roz­hod­nu­tia a výber tých, kto­rí budú zod­po­ved­ní za ria­de­nie kra­ji­ny ale­bo miest­nej samosprávy.


Elec­ti­ons are a pro­cess through which citi­zens cho­ose the­ir repre­sen­ta­ti­ves at vari­ous levels of govern­ment or deci­de on spe­ci­fic mat­ters of pub­lic inte­rest. The goal of elec­ti­ons is to enab­le citi­zens to par­ti­ci­pa­te in the poli­ti­cal pro­cess and select tho­se who will repre­sent and make deci­si­ons on the­ir behalf. The­re are vari­ous types of elec­ti­ons, inc­lu­ding par­lia­men­ta­ry elec­ti­ons, pre­si­den­tial elec­ti­ons, local elec­ti­ons, and refe­ren­dums. In par­lia­men­ta­ry elec­ti­ons, voters cho­ose mem­bers of the legis­la­tu­re, in pre­si­den­tial elec­ti­ons, they elect the head of sta­te, in local elec­ti­ons, they vote for local self-​government bodies, and in refe­ren­dums, they can direct­ly deci­de on spe­ci­fic issu­es. Elec­ti­ons are a fun­da­men­tal ele­ment of democ­ra­cy and allow citi­zens to express the­ir opi­ni­ons and pre­fe­ren­ces. Through voting, they have the oppor­tu­ni­ty to influ­en­ce poli­ti­cal deci­si­ons and select tho­se who will be res­pon­sib­le for gover­ning the coun­try or local governance.