Krajina, Malé Karpaty, Slovenská krajina

Častá

skala
Hits: 2494

Obec Čas­tá leží na roz­hra­ní Malých Kar­pát a Trnav­skej pahor­ka­ti­ny (cas​ta​.sk), v nad­mor­skej výš­ke 248 met­rov nad morom (cas​ta​.sk). Nad obcou je hrad Čer­ve­ný Kameň (cas​ta​.sk). Roz­lo­ha obce je 35.23 km2. Žije tu 2 235 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Od roku 2004 tu Divad­lo na kole­ne orga­ni­zu­je kaž­do­roč­ne diva­del­ný fes­ti­val Fes­te­át­ro. 1. sep­tem­bra sa koná­va vytrva­lost­ný beh Mraz­nic­ké chod­níč­ky. 8. mája turis­tic­ký pochod Čas­tov­ská päť­de­siat­ka. Od roku 2004 sa pra­vi­del­ne orga­ni­zu­je Via­noč­ný volej­ba­lo­vý tur­naj (Wiki­pe­dia).

Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1240 (Wiki­pe­dia). Vznik­la ako pod­hra­die hra­du Čer­ve­ný Kameň (cas​ta​.sk). His­to­ric­ké náz­vy: Shas­tus, Sath­mans­dorf, Sath­ma­nia, Schat­mans­dorf, Czas­ta, Czes­te, Chuzt­hu, Veres­keo, Chez­tey, Chas­tuc, Chacht­ha, Chach­ta, Schat­mans­torf, Weres­kew oppi­dum, Woero­es­ke­we falwa, Sath­mand, Weres­ke­ofa­lwa, Schad­manss­dorff, Chaz­tew, Schad­ma­nia, Cha­ytcz­ke, Che­ys­he alias Sath­ma­nia, Chaz­tew, Czas­ta, Csesz­te, Schad­mans­dorff, Csches­te, Cschas­ta, Schath­mans­dorff, Cžas­ta, Cses­te (cas​ta​.sk). Maďar­ský názov je Csesz­te, nemec­ký Schatt­manns­dorf (Wiki­pe­dia). V roku 1560 zís­ka­la Čas­tá pri­vi­lé­gia mes­teč­ka. V polo­vi­ci 16. sto­ro­čia sa tu usa­di­lo nie­koľ­ko zemian­skych rodín a chor­vát­ski kolo­nis­ti. Oby­va­te­lia sa zaobe­ra­li poľ­no­hos­po­dár­stvom, vinoh­rad­níc­tvom, pôso­bi­li tu via­ce­ré cechy: deb­ná­rov, kraj­čí­rov, číž­má­rov, hrn­čia­rov, súken­ní­kov. V 16. sto­ro­čí tu bol vybu­do­va­ný pivo­var. Na kon­ci 17. sto­ro­čia tu bola papie­reň. Zo 17. sto­ro­čia sú zmien­ky o baniach na zla­to a strieb­ro, v 19. sto­ro­čí na síru a meď. V roku 1738 bola v Čas­tej moro­vá epi­dé­mia, na zaľud­ne­nie boli pozva­ní nemec­kí kolo­nis­ti (cas​ta​.sk).

Neďa­le­ko od Čas­tej pre­chá­dza aj Malo­kar­pat­ská vín­na ces­ta, kto­rá pozý­va milov­ní­kov vína k obja­vo­va­niu kva­lit­ných slo­ven­ských vín. Medzi naj­výz­nam­nej­šie pamiat­ky pat­rí kos­tol svä­té­ho Šte­fa­na, kto­rý je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou. Je to gotic­ký kos­tol so zacho­va­ný­mi rene­sanč­ný­mi a baro­ko­vý­mi prvkami.

The vil­la­ge of Čas­tá is loca­ted on the bor­der of the Small Car­pat­hians and the Trna­va Hills (cas​ta​.sk), at an ele­va­ti­on of 248 meters abo­ve sea level (cas​ta​.sk). Abo­ve the vil­la­ge stands Čer­ve­ný Kameň Cast­le (cas​ta​.sk). The area of the vil­la­ge is 35.23 km², and it is home to 2,235 resi­dents (Wiki­pe­dia). Sin­ce 2004, the The­a­ter on the Knee has been orga­ni­zing the annu­al the­a­ter fes­ti­val Fes­te­át­ro here. On Sep­tem­ber 1st, the endu­ran­ce race Mraz­nic­ké chod­níč­ky takes pla­ce. On May 8th, the tou­rist march Čas­tov­ská päť­de­siat­ka is orga­ni­zed. Sin­ce 2004, the Chris­tmas vol­le­y­ball tour­na­ment has been regu­lar­ly orga­ni­zed (Wiki­pe­dia).

The first writ­ten men­ti­on is from the year 1240 (Wiki­pe­dia). It ori­gi­na­ted as a sub-​castle sett­le­ment of Čer­ve­ný Kameň Cast­le (cas​ta​.sk). His­to­ri­cal names inc­lu­de Shas­tus, Sath­mans­dorf, Sath­ma­nia, Schat­mans­dorf, Czas­ta, Czes­te, Chuzt­hu, Veres­keo, Chez­tey, Chas­tuc, Chacht­ha, Chach­ta, Schat­mans­torf, Weres­kew oppi­dum, Woero­es­ke­we falwa, Sath­mand, Weres­ke­ofa­lwa, Schad­manss­dorff, Chaz­tew, Schad­ma­nia, Cha­ytcz­ke, Che­ys­he alias Sath­ma­nia, Chaz­tew, Czas­ta, Csesz­te, Schad­mans­dorff, Csches­te, Cschas­ta, Schath­mans­dorff, Cžas­ta, Cses­te (cas​ta​.sk). The Hun­ga­rian name is Csesz­te, and the Ger­man name is Schatt­manns­dorf (Wiki­pe­dia). In 1560, Čas­tá was gran­ted town pri­vi­le­ges. In the mid-​16th cen­tu­ry, seve­ral nob­le fami­lies and Cro­atian colo­nists sett­led here. The resi­dents were enga­ged in agri­cul­tu­re, viti­cul­tu­re, and vari­ous guilds ope­ra­ted here: coopers, tai­lors, cobb­lers, potters, and clot­hiers. A bre­we­ry was built in the 16th cen­tu­ry. At the end of the 17th cen­tu­ry, the­re was a paper mill. From the 17th cen­tu­ry, the­re are men­ti­ons of mines for gold and sil­ver, and in the 19th cen­tu­ry, for sul­fur and cop­per. In 1738, the­re was a pla­gue epi­de­mic in Čas­tá, and Ger­man colo­nists were invi­ted to repo­pu­la­te the area (cas​ta​.sk).

Near Čas­tá, the Small Car­pat­hians Wine Rou­te pas­ses by, invi­ting wine ent­hu­siasts to dis­co­ver high-​quality Slo­vak wines. Among the most sig­ni­fi­cant land­marks is the Church of Saint Step­hen, recog­ni­zed as a nati­onal cul­tu­ral monu­ment. It is a Got­hic church with pre­ser­ved Renais­san­ce and Baro­que elements.

Odka­zy

Krajina, Organizmy, Príroda, Rastliny, Slovenská krajina, Tatry

Vyšné Hágy

skala
Hits: 2490

V blíz­kos­ti Vyšných Hágov je Ger­la­chov­ský štít, Kon­čis­tá (Peter Kac­lík). V roku 1935 zača­la vte­daj­šia Robot­níc­ka sociál­na pois­ťov­ňa výstav­bu pro­ti­tu­ber­ku­lóz­ne­ho sana­tó­ria, kto­ré bolo uve­de­né do pre­vádz­ky v roku 1941. Špe­cia­li­zo­va­ný ústav vyko­ná­va veľ­mi nároč­né pro­ce­dú­ry a zákro­ky, vrá­ta­ne hrud­nej chi­rur­gie (vyso​ke​-tat​ry​.info).

Na pre­lo­me 19. a 20. sto­ro­čia tu bola turis­tic­ký základ­ňa. Vyšné Hágy ležia pod vyús­te­ním Bati­zov­skej kot­li­ny do Pop­rad­skej kot­li­ny pri Ces­te slo­bo­dy medzi Štr­b­ským ple­som a Sta­rým Smo­kov­com. Pri zro­de bol vte­dy Fran­ti­šek Máriás­sy. V roku 1897 svo­je majet­ky pre­dal prus­ké­mu knie­ža­ťu Kris­tiá­no­vi Hohen­lo­ho­vi. Avšak on nepre­ja­vo­val veľ­ký záu­jem o roz­voj turis­tic­ké­ho ruchu, Vyšné Hágy zača­li upa­dať. Táto nepriaz­ni­vá situ­ácia sa zme­ni­la v roku 1927, kedy majet­ky zís­kal štát (vyso​ke​tat​ry​.sk).

Maďar­ský názov pre Vyšné Hágy je Fel­sőhá­gi, nemec­ký Hoch­ha­gi, poľ­sky Wyżnie Hagi Ležia v nad­mor­skej výš­ke 1125 met­rov nad morom. Síd­lis­ko­vá časť Vyšných Hágov, kto­rá sa nachá­dza pod Ces­tou Slo­bo­dy sa nazý­va Sta­ré Hágy. Súčas­ťou osa­dy je tiež Horá­reň Zbe­lo­vo. Z Vyšných Hágov sa str­mou, namá­ha­vou žlto zna­če­nou turis­tic­kou tra­sou môže­me dostať až na Tatrans­kú magis­trá­lu a k Bati­zov­ské­mu ple­su a na dru­hú stra­nu vedie tra­sa na Niž­né Hágy na okra­ji obce Štô­la, kde pokra­ču­je do Novej Polian­ky. Vo Vyšných Hágoch kon­čí Chod­ník zdra­via, kto­rý vedie z Tatrans­kej Lom­ni­ce para­lel­ne s Ces­tou Slo­bo­dy. Z Vyšných Hágov pochá­dza mode­rá­tor Gre­gor Mareš (Wiki­pe­dia).

Near Vyšné Hágy are Ger­la­chov­ský štít and Kon­čis­tá (Peter Kac­lík). In 1935, the then Wor­kers’ Social Insu­ran­ce star­ted the cons­truc­ti­on of an anti-​tuberculosis sana­to­rium, which was put into ope­ra­ti­on in 1941. The spe­cia­li­zed ins­ti­tu­ti­on per­forms very deman­ding pro­ce­du­res and sur­ge­ries, inc­lu­ding tho­ra­cic sur­ge­ry (vyso​ke​-tat​ry​.info).

At the turn of the 19th and 20th cen­tu­ries, the­re was a tou­rist base here. Vyšné Hágy is loca­ted below the Bati­zov­ská basin, whe­re it opens into the Pop­rad basin near the Road of Fre­e­dom, bet­we­en Štr­b­ské Ple­so and Sta­rý Smo­ko­vec. At its incep­ti­on, Fran­ti­šek Máriás­sy was invol­ved. In 1897, he sold his pro­per­ties to Prus­sian Prin­ce Chris­tian Hohen­lo­he. Howe­ver, the prin­ce sho­wed litt­le inte­rest in deve­lo­ping tou­rism, lea­ding to the dec­li­ne of Vyšné Hágy. This unfa­vo­rab­le situ­ati­on chan­ged in 1927 when the sta­te acqu­ired the pro­per­ties (vyso​ke​tat​ry​.sk).

The Hun­ga­rian name for Vyšné Hágy is Fel­sőhá­gi, the Ger­man name is Hoch­ha­gi, and the Polish name is Fel­sőhá­gi. Vyšné Hágy is loca­ted at an alti­tu­de of 1125 meters abo­ve sea level. The resi­den­tial area of Vyšné Hágy, situ­ated below the Road of Fre­e­dom, is cal­led Sta­ré Hágy. The sett­le­ment also inc­lu­des Horá­reň Zbe­lo­vo. From Vyšné Hágy, a ste­ep, chal­len­ging yellow-​marked hiking trail leads to the Tat­ra Magis­tra­la and Bati­zov­ské Ple­so. On the other side, a rou­te leads to Niž­né Hágy on the edge of the vil­la­ge of Štô­la, con­ti­nu­ing to Nová Polian­ka. Vyšné Hágy is also the end­po­int of the Health Trail, which runs from Tatrans­ká Lom­ni­ca paral­lel to the Road of Fre­e­dom. The mode­ra­tor Gre­gor Mareš is ori­gi­nal­ly from Vyšné Hágy (Wiki­pe­dia).

W pobli­żu Vyšných Hágov znaj­du­ją się Ger­la­chov­ský štít i Kon­čis­tá (Peter Kac­lík). W 1935 roku ówc­zes­na Robot­nic­za Kasa Cho­rych roz­poc­zęła budo­wę sana­to­rium prze­ci­wg­ru­źlic­ze­go, któ­re zosta­ło odda­ne do użyt­ku w 1941 roku. Wys­pec­ja­li­zo­wa­ny ośro­dek wyko­nu­je bar­dzo skom­pli­ko­wa­ne pro­ce­du­ry i ope­rac­je, w tym chi­rur­gię klat­ki pier­si­owej (vyso​ke​-tat​ry​.info).

Na prze­ło­mie XIX i XX wie­ku znaj­do­wa­ła się tu baza turys­tycz­na. Vyšné Hágy leżą poni­żej Kot­li­ny Bati­zov­skiej, gdzie otwie­ra się ona na Kot­li­nę Pop­radz­ką, przy Dro­dze Wol­no­ści, między Szc­zyrb­skim Jezi­orem a Sta­rym Smo­ko­wcem. Przy ich zało­że­niu uczest­nic­zył Fran­ti­šek Máriás­sy. W 1897 roku spr­ze­dał swo­je mająt­ki prus­kie­mu ksi­ęciu Chris­tia­no­wi Hohen­lo­he. Jed­nak ksi­ążę nie wyka­zy­wał więks­ze­go zain­te­re­so­wa­nia rozwo­jem turys­ty­ki, co dopro­wa­dzi­ło do upad­ku Vyšných Hágov. Ta nie­kor­zyst­na sytu­ac­ja zmie­ni­ła się w 1927 roku, kie­dy mająt­ki zosta­ły prze­jęte przez państ­wo (vyso​ke​tat​ry​.sk).

Węgier­ska nazwa Vyšných Hágov to Fel­sőhá­gi, nie­miec­ka to Hoch­ha­gi, a pol­ska to Fel­sőhá­gi. Vyšné Hágy leżą na wyso­ko­ści 1125 met­rów nad pozi­omem mor­za. Część miesz­kal­na Vyšných Hágov, poło­żo­na poni­żej Dro­gi Wol­no­ści, nazy­wa­na jest Sta­ré Hágy. W skład osa­dy wcho­dzi również leśnic­zó­wka Zbe­lo­vo. Z Vyšných Hágov można dostać się stro­mym, wyma­ga­jącym szla­kiem turys­tycz­nym oznac­zo­nym kolo­rem żółtym na Magis­tra­lę Tatr­za­ńs­ką i do Bati­zov­skie­go Sta­wu. Z dru­giej stro­ny pro­wa­dzi tra­sa na Niž­né Hágy na skra­ju wsi Štô­la, kon­ty­nu­ująca się do Nowej Polian­ki. W Vyšných Hágoch końc­zy się również Ście­żka Zdro­wia, któ­ra pro­wa­dzi z Tatr­za­ńs­kiej Łom­ni­cy równo­leg­le do Dro­gi Wol­no­ści. Z Vyšných Hágov pocho­dzi pre­zen­ter Gre­gor Mareš (Wiki­pe­dia).

Krajina, Obce, Poľské obce, Zahraničné

Cyrhla – rekreačná oblasť neďaleko od Vysokých Tatier

skala
Hits: 1942

Cyrh­la sa nachá­dza blíz­ko od slo­ven­ských hra­níc, za Vyso­ký­mi Tat­ra­mi. Neďa­le­ko od Zako­pa­ne. Je mož­né, že Cyrh­la je nie­čo ako miest­na časť Zakopane.

Topo­ro­wa Cyrh­la je mest­ská časť Zako­pa­né­ho. Leží na veľ­kej pod­re­gi­ón­skej čis­ti­ne. Cyrh­la pôvod­ne zna­me­na­la vykl­čo­va­nú čis­ti­nu, názov pochá­dza zo slo­va ​“czyrh­lić” ale­bo ​“czerch­lić,” čo zna­me­ná zba­vo­vať kôru stro­mu, aby vyschol. V roku 1990 sa zača­la výstav­ba kláš­to­ra (maria​nie​.pl).

Odka­zy

Cyrh­la is loca­ted clo­se to the Slo­vak bor­der, bey­ond the High Tatras, near Zako­pa­ne. It is possib­le that Cyrh­la is con­si­de­red a dis­trict of Zakopane.

Topo­ro­wa Cyrh­la is a dis­trict of Zako­pa­ne. It is situ­ated on a lar­ge sub­mon­ta­ne cle­a­ring. The name ​“Cyrh­la” ori­gi­nal­ly refer­red to a cle­a­red area, and it comes from the word ​“czyrh­lić” or ​“czerch­lić,” which means to remo­ve the bark from a tree to dry it. In 1990, the cons­truc­ti­on of a monas­te­ry began (maria​nie​.pl).

Cyrh­la znaj­du­je się blis­ko gra­ni­cy ze Sło­wac­ją, za Tat­ra­mi Wyso­ki­mi, nie­da­le­ko Zako­pa­ne­go. Możli­we, że Cyrh­la jest uzna­wa­na za dziel­ni­cę Zakopanego.

Topo­ro­wa Cyrh­la to dziel­ni­ca Zako­pa­ne­go. Leży na dużej pod­reg­lo­wej pola­nie. Nazwa ​“Cyrh­la” pier­wot­nie oznac­za­ła wykarc­zo­wa­ny teren, a pocho­dzi od sło­wa ​“czyrh­lić” lub ​“czerch­lić,” co oznac­za zdej­mo­wa­nie kory z drze­wa, aby wys­chło. W 1990 roku roz­poc­zęła się budo­wa klasz­to­ru (maria​nie​.pl).