Krajina, Česko, Mestá, Mestá, Moravské, Stredná Morava, Typ krajiny, Zahraničie

Olomouc

Hits: 99

Olo­mouc je his­to­ric­ké mes­to ležia­ce na stred­nej Mora­ve v Čes­kej repub­li­ke. Je šies­tym naj­väč­ším mes­tom v Čes­ku. Pat­rí medzi naj­star­šie mes­tá v Čes­kej repub­li­ke. Jeho počiat­ky sia­ha­jú do obdo­bia Veľ­kej Mora­vy, keď bolo dôle­ži­tým cen­trom kres­ťan­stva. V stre­do­ve­ku sa mes­to sta­lo význam­ným obchod­ným a poli­tic­kým cen­trom Mora­vy. Počas trid­sať­roč­nej voj­ny v 17. sto­ro­čí bolo obsa­de­né švéd­sky­mi voj­ska­mi, čo malo výraz­ný vplyv na jeho ďal­ší vývoj. Olo­mouc je síd­lom jed­nej z naj­star­ších uni­ver­zít v stred­nej Euró­pe – Uni­ver­zi­ty Palac­ké­ho, zalo­že­nej v roku 1573. Uni­ver­zi­ta zohrá­va kľú­čo­vú úlo­hu v aka­de­mic­kom a kul­túr­nom živo­te mes­ta. Mes­to je tiež zná­me svo­ji­mi fes­ti­val­mi, divad­la­mi a hudob­ný­mi podu­ja­tia­mi, kto­ré pri­ťa­hu­jú náv­štev­ní­kov z celé­ho sve­ta. His­to­ric­ké cen­trum Olo­mou­ca je jed­ným z naj­väč­ších mest­ských pamiat­ko­vých rezer­vá­cií v Čes­kej repub­li­ke. Medzi naj­výz­nam­nej­šie pamiat­ky pat­rí stĺp Najs­vä­tej­šej Tro­j­i­ce, kto­rý je zapí­sa­ný na zozna­me sve­to­vé­ho dedič­stva UNESCO. Ten­to monu­men­tál­ny baro­ko­vý stĺp je pova­žo­va­ný za naj­väč­šie súso­šie v stred­nej Euró­pe. Ďal­šou domi­nan­tou mes­ta je Olo­mouc­ký hrad s kated­rá­lou svä­té­ho Vác­la­va. Kated­rá­la je význam­ným prí­kla­dom gotic­kej archi­tek­tú­ry a jej veža je jed­nou z naj­vyš­ších v kra­ji­ne. Mes­to je tiež zná­me svo­ji­mi baro­ko­vý­mi fon­tá­na­mi, ako sú Her­ku­lo­va, Cae­sa­ro­va a Jupi­te­ro­va fon­tá­na, kto­ré zdo­bia hlav­né námes­tia (Marián Puček).

Názov mes­ta je odvo­de­ný od krst­né­ho mena Olo­mút, meno pôvod­nej osa­dy pôvod­ne zna­me­na­lo Olo­mo­tov dvo­rec resp. sta­tok apod. Naj­star­šia zmien­ka je z roku 1055 a his­to­ric­ké náz­vy sú: Olo­muz, Olo­muc, Olo­mucz. V roku 1573 bola zalo­že­ná jezu­it­ská uni­ver­zi­ta, dnes UPOL, prvá vyso­ká ško­la na Mora­ve. V roku 1576 Filo­zo­fic­ká fakul­ta. V Olo­mou­ci sa nachá­dza via­ce­ro palá­cov: Zdí­kův palác, Edel­man­nův palác, Hau­en­schil­dův palác, Pet­rá­šův palác, Žero­tín­ský palác, palác Pod­stat­ských Pru­si­no­vic, Dit­richš­tejn­ský palác, May­ův palác, Sal­mův palác, Arci­bis­kup­ský palác. Nachá­dza sa tu kated­rá­la sva­té­ho Vác­la­va, kated­rál­ní chrám sva­té­ho Goraz­da, kos­tol sva­té­ho Moři­ce, kos­tel sva­té­ho Micha­la, bazi­li­ka Nav­ští­ve­ní Pan­ny Marie na Sva­tém Kopeč­ku, Čer­ve­ný kos­tel (Wiki­pe­dia).

V roku 1237 tu žilo 16300 oby­va­te­ľov. Oko­lo 1475 cca 4500, 15059000, 16582500, 17406000, 182811 948, 192057 206. Nachá­dza sa tu množ­stvo kul­túr­nych inšti­tú­cií: Morav­ské divad­lo Olo­mouc, Morav­ská fil­har­mo­nie, Divad­lo na cuc­ky, Divad­lo hud­by, Divad­lo Tram­ta­rie, Slo­van­ský tyátr, Divad­lo na Šan­tov­ce, Lout­ko­vé divad­lo Kaš­pár­ko­va říše (Wiki­pe­dia). Osob­nos­ti spo­je­né s Olo­mou­com: prí­ro­do­ve­dec Gre­gor Men­del, bás­nik Petr Bez­ruč, fut­ba­lo­vý tré­ner Karel Brück­ner, spe­vá­ci Karel Kryl, Jaro­slav Hut­ka, Karel Plí­hal, bavič Petr Novot­ný, herec Jan Kany­za, muzi­kant Emil Vik­lic­ký, sce­ná­ris­ta, fil­mo­vý his­to­rik Pavel Taus­sig, hoke­jis­ti Jiří Hud­ler, Jiří Dopi­ta, auto­mo­bi­lo­vý závod­ník Aleš Lop­rais. (Wiki­pe­dia).

Olo­mouc je naj­väč­šie mes­to ležia­ce na rie­ke Mora­va. Rozp­res­tie­ra sa v Hor­no­mo­rav­skej níži­ne v niv­nej oblas­ti tej­to rie­ky pri súto­ku s Bys­tři­cou a s Mlýn­ským poto­kom. Obklo­pu­je ho úrod­ná kra­ji­na Hané. Olo­mouc je vyhľa­dá­va­ným mies­tom medzi­ná­rod­ných kon­fe­ren­cií a fes­ti­va­lov. Napr. sa tu koná­va Aca­de­mia Film Olo­mouc – medzi­ná­rod­ný fes­ti­val doku­men­tár­nych fil­mov a video­p­rog­ra­mov. Diva­del­ný fes­ti­val Diva­del­ní Flo­ra, medzi­ná­rod­ná výsta­va záh­rad­nic­tva a pes­to­va­nia rast­lín Flo­ra Olo­mouc. Podzim­ní fes­ti­val duchov­ní hud­by, Beer­fest, Fla­men­co fes­ti­val (Wiki­pe­dia).

Olo­mouc ponú­ka množ­stvo par­kov a záh­rad, kto­ré posky­tu­jú pries­tor na oddych a rekre­áciu. Medzi najob­ľú­be­nej­šie pat­rí Sme­ta­no­vy sady, Bez­ru­čo­vy sady a bota­nic­ká záh­ra­da Uni­ver­zi­ty Palac­ké­ho. Pre milov­ní­kov zvie­rat je tu zoolo­gic­ká záh­ra­da na Sva­tom Kopeč­ku, kto­rá je domo­vom pre viac ako 300 dru­hov zvie­rat. Je význam­ným eko­no­mic­kým cen­trom regi­ó­nu s roz­vi­nu­tým prie­mys­lom, obcho­dom a služ­ba­mi. Mes­to má dob­ré doprav­né spo­je­nie s ostat­ný­mi čas­ťa­mi Čes­kej repub­li­ky, vrá­ta­ne diaľ­nic a želez­nič­ných tra­tí. Je mes­to s boha­tou his­tó­ri­ou, kul­túr­nym dedič­stvom a živou súčas­nos­ťou. Jeho archi­tek­to­nic­ké pamiat­ky, uni­ver­zit­ná tra­dí­cia a prí­rod­né krá­sy ho robia atrak­tív­nym mies­tom pre náv­štev­ní­kov aj oby­va­te­ľov (Marián Puček).

Sva­tý Kope­ček pri Olo­mou­ci je pút­nic­kým mies­tom. Je aj mest­skou čas­ťou Olo­mou­ca, vzdia­le­nou pri­bliž­ne 5 km seve­ro­vý­chod­ne od cen­tra mes­ta. Atrak­tív­nym ho robí pre­dov­šet­kým monu­men­tál­na bazi­li­ka Nav­ští­ve­nia Pan­ny Márie, kto­rá je význam­ným die­lom baro­ko­vej archi­tek­tú­ry. Pôvod­ne na jej mies­te v roku 1633 stá­la malá kapl­n­ka, kto­rú ini­ci­oval olo­mouc­ký obchod­ník s vínom Jan Andrý­sek (kudyz​nu​dy​.cz). V roku 1669 sa zača­la výstav­ba súčas­né­ho kos­to­la pod­ľa návrhu cisár­ske­ho archi­tek­ta Giovan­ni­ho Piet­ra Ten­cal­lu (rico​lo​mouc​.cz). Kos­tol bol vysvä­te­ný v roku 1679 (regi​on​tou​rist​.cz). V roku 1995 pápež Ján Pavol II. pový­šil kos­tol na bazi­li­ku minor (kudyz​nu​dy​.cz). Inte­ri­ér zdo­bia fres­ky od význam­ných umel­cov, ako je J. K. Hand­ke. Hlav­ný oltár je die­lom Bal­tas­sa­re Fon­ta­nu (sva​ty​-kope​cek​.cz). Okrem duchov­né­ho význa­mu ponú­ka Sva­tý Kope­ček aj Zoolo­gic­kú záh­ra­du Olo­mouc, v kto­rej sa cho­vá viac ako 350 dru­hoch živo­čí­chov (euro​pe​pilg​ri​me​.eu).


Olo­mouc is a his­to­ric city loca­ted in cen­tral Mora­via in the Czech Repub­lic. It is the sixth-​largest city in the coun­try and one of its oldest. Its ori­gins date back to the time of Gre­at Mora­via when it was an impor­tant cen­ter of Chris­tia­ni­ty. In the Midd­le Ages, Olo­mouc beca­me a sig­ni­fi­cant com­mer­cial and poli­ti­cal hub of Mora­via. During the Thir­ty Years’ War in the 17th cen­tu­ry, the city was occu­pied by Swe­dish tro­ops, which sig­ni­fi­can­tly influ­en­ced its furt­her development.

Olo­mouc is home to one of the oldest uni­ver­si­ties in Cen­tral Euro­pe – Palac­ký Uni­ver­si­ty, foun­ded in 1573. The uni­ver­si­ty pla­ys a key role in the city’s aca­de­mic and cul­tu­ral life. The city is also kno­wn for its fes­ti­vals, the­a­ters, and music events, att­rac­ting visi­tors from around the world. The his­to­ri­cal cen­ter of Olo­mouc is one of the lar­gest urban con­ser­va­ti­on are­as in the Czech Repub­lic. Among its most notab­le land­marks is the Holy Tri­ni­ty Column, a UNESCO World Heri­ta­ge Site. This monu­men­tal Baro­que column is con­si­de­red the lar­gest sculp­tu­ral group in Cen­tral Euro­pe. Anot­her pro­mi­nent fea­tu­re is the Olo­mouc Cast­le with the Cat­hed­ral of St. Wen­ces­las, an excel­lent exam­ple of Got­hic archi­tec­tu­re, with one of the tal­lest towers in the country.

Olo­mouc is also reno­wned for its Baro­que foun­tains, such as the Her­cu­les Foun­tain, Caesar’s Foun­tain, and Jupiter’s Foun­tain, which adorn the main squ­ares (Marián Puček).

The city­’s name ori­gi­na­tes from the first name Olo­mút, refer­ring to the ori­gi­nal sett­le­ment, which meant Olomút’s court or esta­te. The ear­liest writ­ten men­ti­on of the city is from 1055. His­to­ri­cal names inc­lu­de Olo­muz, Olo­muc, and Olo­mucz. In 1573, the Jesu­it Uni­ver­si­ty, now Palac­ký Uni­ver­si­ty (UPOL), was foun­ded, fol­lo­wed by the estab­lish­ment of the Facul­ty of Phi­lo­sop­hy in 1576. Olo­mouc fea­tu­res many pala­ces, inc­lu­ding Zdík’s Pala­ce, Edel­mann Pala­ce, Hau­en­schild Pala­ce, Pet­ráš Pala­ce, Žero­tín Pala­ce, Pod­stat­ský Pala­ce, Diet­richs­te­in Pala­ce, May Pala­ce, Salm Pala­ce, and the Archbishop’s Pala­ce. Other sig­ni­fi­cant land­marks inc­lu­de the Cat­hed­ral of St. Wen­ces­las, the Cat­hed­ral of St. Gorazd, St. Maurice’s Church, St. Michael’s Church, the Basi­li­ca of the Visi­ta­ti­on of the Vir­gin Mary on Sva­tý Kope­ček, and the Red Church (Wiki­pe­dia).

Sva­tý Kope­ček (Holy Hill) near Olo­mouc is a pilg­ri­ma­ge site and a dis­trict of the city, loca­ted about 5 km nort­he­ast of the city cen­ter. Its main att­rac­ti­on is the monu­men­tal Basi­li­ca of the Visi­ta­ti­on of the Vir­gin Mary, a sig­ni­fi­cant Baro­que archi­tec­tu­ral work. Ori­gi­nal­ly, a small cha­pel sto­od on this site in 1633, ini­tia­ted by Olo­mouc wine mer­chant Jan Andrý­sek (kudyz​nu​dy​.cz). In 1669, cons­truc­ti­on of the cur­rent church began based on a design by impe­rial archi­tect Giovan­ni Piet­ro Ten­cal­la (rico​lo​mouc​.cz). The church was con­sec­ra­ted in 1679 (regi​on​tou​rist​.cz) and ele­va­ted to the sta­tus of a minor basi­li­ca by Pope John Paul II in 1995 (kudyz​nu​dy​.cz). The inte­ri­or is ador­ned with fres­co­es by reno­wned artists such as J. K. Hand­ke, and the main altar was craf­ted by Bal­tas­sa­re Fon­ta­na (sva​ty​-kope​cek​.cz). In addi­ti­on to its spi­ri­tu­al sig­ni­fi­can­ce, Sva­tý Kope­ček is home to the Olo­mouc Zoo, which hou­ses over 350 ani­mal spe­cies (euro​pe​pilg​ri​me​.eu).

In 1237, Olo­mouc had a popu­la­ti­on of 16,300. Around 1475, it had about 4,500 inha­bi­tants, rising to 9,000 by 1505, 2,500 in 1658, 6,000 in 1740, 11,948 in 1828, and 57,206 in 1920. The city hosts nume­rous cul­tu­ral ins­ti­tu­ti­ons, inc­lu­ding the Mora­vian The­a­ter Olo­mouc, Mora­vian Phil­har­mo­nic Orches­tra, Divad­lo na cuc­ky, Divad­lo hud­by, Divad­lo Tram­ta­rie, Slo­van­ský Tyátr, Divad­lo na Šan­tov­ce, and the pup­pet the­a­ter Kaš­pár­ko­va říše (Wiki­pe­dia).

Notab­le figu­res con­nec­ted to Olo­mouc inc­lu­de the natu­ra­list Gre­gor Men­del, poet Petr Bez­ruč, foot­ball coach Karel Brück­ner, sin­gers Karel Kryl, Jaro­slav Hut­ka, and Karel Plí­hal, enter­tai­ner Petr Novot­ný, actor Jan Kany­za, musi­cian Emil Vik­lic­ký, scre­en­wri­ter and film his­to­rian Pavel Taus­sig, hoc­key pla­y­ers Jiří Hud­ler and Jiří Dopi­ta, and race car dri­ver Aleš Lop­rais (Wiki­pe­dia).

Olo­mouc, the lar­gest city on the Mora­va River, is situ­ated in the Upper Mora­va Val­ley, whe­re the river mer­ges with the Bys­tři­ce and Mlýn­ský Potok stre­ams. It is sur­roun­ded by the fer­ti­le lands­ca­pe of Haná. Olo­mouc is a sought-​after des­ti­na­ti­on for inter­na­ti­onal con­fe­ren­ces and fes­ti­vals. Events inc­lu­de the Aca­de­mia Film Olo­mouc, an inter­na­ti­onal fes­ti­val of docu­men­ta­ry films and video prog­rams; the the­a­ter fes­ti­val Diva­del­ní Flo­ra; the inter­na­ti­onal hor­ti­cul­tu­ral exhi­bi­ti­on Flo­ra Olo­mouc; the Autumn Fes­ti­val of Sac­red Music, Beer­fest, and the Fla­men­co Fes­ti­val (Wiki­pe­dia).

Olo­mouc offers nume­rous parks and gar­dens for rela­xa­ti­on and rec­re­a­ti­on. Popu­lar spots inc­lu­de Sme­ta­na Gar­dens, Bez­ruč Gar­dens, and the bota­ni­cal gar­den of Palac­ký Uni­ver­si­ty. For ani­mal lovers, the Olo­mouc Zoo on Sva­tý Kope­ček is home to over 300 ani­mal spe­cies. The city is a sig­ni­fi­cant eco­no­mic cen­ter in the regi­on, with a deve­lo­ped indus­try, com­mer­ce, and ser­vi­ces. It has excel­lent tran­s­port con­nec­ti­ons to other parts of the Czech Repub­lic, inc­lu­ding hig­hwa­ys and rai­lwa­ys. With its rich his­to­ry, cul­tu­ral heri­ta­ge, and vib­rant pre­sent, Olo­mouc is an att­rac­ti­ve des­ti­na­ti­on for visi­tors and resi­dents ali­ke (Marián Puček).


Olo­mouc je his­to­ric­ké měs­to leží­cí na střed­ní Mora­vě v Čes­ké repub­li­ce. Je šes­tým nej­vět­ším měs­tem v zemi a záro­veň patří mezi nej­star­ší. Jeho počát­ky saha­jí do obdo­bí Vel­ké Mora­vy, kdy bylo důle­ži­tým cen­trem křes­ťan­ství. Ve stře­do­věku se Olo­mouc sta­la význam­ným obchod­ním a poli­tic­kým cen­trem Mora­vy. Během tři­ce­ti­le­té vál­ky v 17. sto­le­tí bylo měs­to obsa­ze­no švéd­ský­mi voj­sky, což mělo výraz­ný dopad na jeho dal­ší vývoj.

Olo­mouc je síd­lem jed­né z nej­star­ších uni­ver­zit ve střed­ní Evro­pě – Uni­ver­zi­ty Palac­ké­ho, zalo­že­né v roce 1573. Uni­ver­zi­ta hra­je klí­čo­vou roli v aka­de­mic­kém a kul­tur­ním živo­tě měs­ta. Měs­to je zná­mé svý­mi fes­ti­va­ly, divad­ly a hudeb­ní­mi udá­los­tmi, kte­ré při­ta­hu­jí návš­těv­ní­ky z celé­ho světa. His­to­ric­ké cen­trum Olo­mou­ce patří k nej­vět­ším měst­ským památ­ko­vým rezer­va­cím v Čes­ké repub­li­ce. Mezi nej­výz­nam­něj­ší památ­ky patří sloup Nejs­větěj­ší Tro­j­i­ce, kte­rý je zapsán na sez­nam světo­vé­ho dědic­tví UNESCO. Ten­to monu­men­tál­ní barok­ní sloup je pova­žo­ván za nej­vět­ší sou­so­ší ve střed­ní Evro­pě. Dal­ší domi­nan­tou měs­ta je Olo­mouc­ký hradkated­rá­lou sva­té­ho Vác­la­va, kte­rá je význam­ným pří­kla­dem gotic­ké archi­tek­tu­ry. Její věž patří mezi nej­vyš­ší v zemi.

Olo­mouc je také pros­lu­lá svý­mi barok­ní­mi kaš­na­mi, jako jsou Her­ku­lo­va, Cae­sa­ro­vaJupi­te­ro­va kaš­na, kte­ré zdo­bí hlav­ní náměs­tí (Marián Puček).

Název měs­ta pochá­zí z křest­ní­ho jmé­na Olo­mút, kte­ré ozna­čo­va­lo původ­ní osa­du, a zna­me­na­lo Olo­mú­tův dvo­rec či sta­tek. Nej­star­ší písem­ná zmín­ka o měs­tě pochá­zí z roku 1055. His­to­ric­ké náz­vy zahr­nu­jí Olo­muz, Olo­muc a Olo­mucz. V roce 1573 byla zalo­že­na jezu­it­ská uni­ver­zi­ta, dnes Uni­ver­zi­ta Palac­ké­ho (UPOL), a v roce 1576 filo­zo­fic­ká fakul­ta. Olo­mouc má mno­ho palá­ců, napří­klad Zdí­kův palác, Edel­man­nův palác, Hau­en­schil­dův palác, Pet­rá­šův palác, Žero­tín­ský palác, palác Pod­stat­ských z Pru­si­no­vic, Diet­richš­tejn­ský palác, May­ův palác, Sal­mův palácArci­bis­kup­ský palác. Mezi dal­ší význam­né památ­ky patří kated­rá­la sva­té­ho Vác­la­va, kated­rál­ní chrám sva­té­ho Goraz­da, kos­tel sva­té­ho Moři­ce, kos­tel sva­té­ho Micha­la, bazi­li­ka Nav­ští­ve­ní Pan­ny Marie na Sva­tém Kopeč­kuČer­ve­ný kos­tel (Wiki­pe­dia).

Sva­tý Kope­ček u Olo­mou­ce je pout­ním mís­tem a záro­veň měst­skou čás­tí, vzdá­le­nou přib­liž­ně 5 km seve­ro­vý­chod­ně od cen­tra měs­ta. Jeho hlav­ním lákad­lem je monu­men­tál­ní bazi­li­ka Nav­ští­ve­ní Pan­ny Marie, význam­né dílo barok­ní archi­tek­tu­ry. Původ­ně zde v roce 1633 stá­la malá kap­lič­ka, kte­rou ini­ci­oval olo­mouc­ký obchod­ník s vínem Jan Andrý­sek (kudyz​nu​dy​.cz). V roce 1669 byla zahá­je­na výstav­ba sou­čas­né­ho kos­te­la pod­le návrhu císa­řs­ké­ho archi­tek­ta Giovan­ni­ho Piet­ra Ten­cal­ly (rico​lo​mouc​.cz). Kos­tel byl vysvěcen v roce 1679 (regi​on​tou​rist​.cz) a v roce 1995 byl pape­žem Janem Pav­lem II. pový­šen na bazi­li­ku minor (kudyz​nu​dy​.cz). Inte­ri­ér zdo­bí fres­ky od význam­ných uměl­ců, jako je J. K. Hand­ke, a hlav­ní oltář je dílem Bal­tas­sa­ra Fon­ta­ny (sva​ty​-kope​cek​.cz). Kro­mě duchov­ní­ho význa­mu se na Sva­tém Kopeč­ku nachá­zí také Zoolo­gic­ká zahra­da Olo­mouc, kte­rá cho­vá přes 350 dru­hů zví­řat (euro​pe​pilg​ri​me​.eu).

V roce 1237 měla Olo­mouc 16 300 oby­va­tel. Kolem roku 1475 zhru­ba 4 500, v roce 1505 již 9 000, v roce 1658 jen 2 500, v roce 1740 pak 6 000, v roce 1828 11 948 a v roce 192057 206. Měs­to je domo­vem mno­ha kul­tur­ních ins­ti­tu­cí, jako jsou Morav­ské divad­lo Olo­mouc, Morav­ská fil­har­mo­nie, Divad­lo na cuc­ky, Divad­lo hud­by, Divad­lo Tram­ta­rie, Slo­van­ský tyátr, Divad­lo na Šan­tov­ce a lout­ko­vé divad­lo Kaš­pár­ko­va říše (Wiki­pe­dia).

K význam­ným osob­nos­tem spo­je­ným s Olo­mou­cí patří pří­ro­do­vědec Gre­gor Men­del, bás­ník Petr Bez­ruč, fot­ba­lo­vý tre­nér Karel Brück­ner, zpěvá­ci Karel Kryl, Jaro­slav Hut­kaKarel Plí­hal, bavič Petr Novot­ný, herec Jan Kany­za, muzi­kant Emil Vik­lic­ký, sce­ná­ris­ta a fil­mo­vý his­to­rik Pavel Taus­sig, hoke­jis­té Jiří Hud­lerJiří Dopi­ta a auto­mo­bi­lo­vý závod­ník Aleš Lop­rais (Wiki­pe­dia).

Olo­mouc je nej­vět­ší měs­to leží­cí na řece Mora­vě. Rozk­lá­dá se v Hor­no­mo­rav­ském úva­lu, v niv­ní oblas­ti této řeky u sou­to­ku s Bys­tři­cíMlýn­ským poto­kem. Obklo­pu­je ji úrod­ná kra­ji­na Hané. Olo­mouc je vyhle­dá­va­ným mís­tem pro mezi­ná­rod­ní kon­fe­ren­ce a fes­ti­va­ly, napří­klad Aca­de­mia Film Olo­mouc – mezi­ná­rod­ní fes­ti­val doku­men­tár­ních fil­mů a video­p­rog­ra­mů, diva­del­ní fes­ti­val Diva­del­ní Flo­ra, mezi­ná­rod­ní výsta­va zahrad­nic­tví Flo­ra Olo­mouc, Podzim­ní fes­ti­val duchov­ní hud­by, Beer­festFla­men­co fes­ti­val (Wiki­pe­dia).

Olo­mouc nabí­zí mno­ho par­ků a zahrad, kte­ré posky­tu­jí pros­tor k odpo­čin­ku a rekre­a­ci. Mezi nejob­lí­be­něj­ší patří Sme­ta­no­vy sady, Bez­ru­čo­vy sady a bota­nic­ká zahra­da Uni­ver­zi­ty Palac­ké­ho. Pro milov­ní­ky zví­řat je zde zoolo­gic­ká zahra­da na Sva­tém Kopeč­ku, kte­rá je domo­vem pro více než 300 dru­hů zví­řat. Měs­to je význam­ným eko­no­mic­kým cen­trem regi­onu s roz­vi­nu­tým průmys­lem, obcho­dem a služ­ba­mi. Má výbor­né doprav­ní spo­je­ní s ostat­ní­mi čás­tmi Čes­ké repub­li­ky, včet­ně dál­nic a želez­nic. Olo­mouc je měs­to s boha­tou his­to­rií, kul­tur­ním dědic­tvím a živou sou­čas­nos­tí. Jeho archi­tek­to­nic­ké památ­ky, uni­ver­zit­ní tra­di­ce a pří­rod­ní krá­sy z něj činí atrak­tiv­ní mís­to jak pro návš­těv­ní­ky, tak pro oby­va­te­le (Marián Puček).


Odka­zy


Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Mestá, Mestá, Šariš, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Prešov – mesto hudby

Hits: 2874

Pre­šov, maďar­sky Eper­jes, nemec­ky Epe­ries /​Pre­schau, rus­ky Prja­šev, poľ­sky Pre­szów, latin­sky Fra­go­po­lis /​Epe­ries­si­num (Wiki​pe​dia​.sk), Lang­dorf, Ape­rias­ci­num (Michal Kali­ňák). Jed­na hypo­té­za hovo­rí o tom, že pôvod­ný názov mes­ta Epe­ries je odvo­de­ný od maďar­ské­ho slo­va eper” – jaho­da. Slo­ven­ský his­to­rik Ulič­ný tvr­dí, že pome­no­va­nie Pre­šov kore­ní v slo­van­skom mene Preš (Peter Švorc a kol, 1997, p 14). Je cen­trom Šari­ša a Pre­šov­ské­ho samo­správ­ne­ho kra­ja. Leží v Košic­kej kot­li­ne, medzi Slán­sky­mi vrch­mi a Šariš­skou vrcho­vi­nou v nad­mor­skej výš­ke cca 255 met­rov nad morom. Mes­to má dve rie­ky, Tory­su a Sek­čov. Ku 1.1.2005 tu žilo 91 205 oby­va­te­ľov, čo je tre­tí naj­vyš­ší počet oby­va­te­ľov na Slo­ven­sku (pre​sov​.sk). Má šty­ri mest­ské čas­ti: Pre­šov, Niž­ná Šebas­to­vá, Soli­var, Šal­go­vík (Wiki​pe​dia​.sk). Počiat­ky osíd­le­nia sia­ha­jú až do doby kamen­nej. Slo­van­ské osíd­le­nie je dolo­že­né z pre­lo­mu 8. a 9. sto­ro­čia. Prvá písom­ná zmien­ka je v lis­ti­ne krá­ľa Belu IV. z roku 1247. Slo­bod­ným krá­ľov­ským mes­tom je Pre­šov od roku 1374. Od roku 1412 pat­ril do Pen­ta­po­li­ta­ny – spo­lo­čen­stva pia­tich krá­ľov­ských miest spo­lu s Koši­ca­mi, Bar­de­jo­vom, Levo­čou a Sabi­no­vom (Wiki​pe​dia​.sk). V 14. a 15. sto­ro­čí sa tešil mimo­riad­nym hos­po­dár­skym roz­vo­jom. Pre mes­to je rok 1687 zná­my pre­šov­ský­mi jat­ka­mi (Caraf­fo­ve jat­ky), kedy boli na námes­tí kru­to pop­ra­ve­ní 24 meš­ťa­nia za pod­po­ru Imri­cha Tököli­ho, vod­co­vi pro­ti­habs­bur­ské­ho povs­ta­nia. V roku 1816 doš­lo k zria­de­niu gréc­ko­ka­to­líc­kej die­cé­zy, vďa­ka čomu sem zača­lo pri­chá­dzať viac Rusí­nov. Veľ­ký hos­po­dár­sky význam pre mes­to mala výro­ba soli (Wiki​pe​dia​.sk) – Soli­var Pre­šov, kto­rý zni­či­li” demok­ra­ti po roku 2010. 1.11.1918 doš­lo k tzv. Pre­šov­skej vzbu­re – bolo pop­ra­ve­ných 41 voja­kov a dva­ja civi­lis­ti. Pod vply­vom revo­lú­cie v Buda­peš­ti odo­pre­li nie­kto­rí voja­ci posluš­nosť a násled­ne rabo­va­li obcho­dy. Neskôr boli zais­te­ní a napriek tomu, že nedoš­lo ku stra­tám na živo­toch, boli odsú­de­ní na trest smr­ti (Peter Švorc a kol, 1997, p 33).

His­to­ric­ké jad­ro mes­ta je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou (pre​sov​.sk). Je tu množ­stvo pamia­tok, napr.: gréc­ko­ka­to­líc­ky chrám svä­té­ho Jána Krs­ti­te­ľa, palác Klo­bu­šic­kých, Šariš­ská galé­ria, Neptú­no­va fon­tá­na, Rákoc­zi­ho palác, rím­sko­ka­to­líc­ky far­ský kos­tol svä­té­ho Miku­lá­ša, súso­šie Imma­cu­la­ty, Bosá­ko­va ban­ka, Caraf­fo­va väz­ni­ca (pre​sov​.sk), Chrám svä­té­ho Ale­xan­dra Nevské­ho, Kal­vá­ria, vodo­hos­po­dár­ska stav­ba Kumšt (Wiki​pe​dia​.sk). Síd­li tu Divad­lo Joná­ša Zábor­ské­ho, orga­ni­zu­jú sa tu Dni mes­ta Pre­šov, Muvi­na – Medzi­ná­rod­ná súťaž­ná pre­hliad­ka vín, Pre­šov­ský tro­j­ič­ný jar­mok, Pre­šov­ská hudob­ná jar, Pre­šov­ská hudob­ná jeseň, JAZZ Pre­šov, Deň Zeme (pre​sov​.sk). Vďa­ka hudob­né­mu živo­tu a úspe­chom hudob­nej pro­duk­cie si mes­to vyslú­ži­lo pre­zýv­ku slo­ven­ský Seatt­le” (Radek Antl, pre​sov​.info/sk, Michal Frank), resp. mes­to hud­by (Wiki​pe​dia​.sk). Nie­kto­rí hudob­ní­ci a kape­ly: Ivan Tás­ler, Peha, Kat­ka Knech­to­vá, Chi­ki liki tu‑a, Kat­ka Koš­čo­vá, Peter Lipa, David Kol­lar, Koma­jo­ta, Peter Nagy. Pra­vi­del­ne sa tu koná fes­ti­val štu­dent­ské­ho ume­nia Aka­de­mic­ký Pre­šov, Pre­šov­ská hudob­ná jar, Soľ­no­ban­ský jar­mok, Fes­ti­val palič­ko­va­nej čip­ky, Fes­ti­val zlej hud­by, Pre­šov­ský tro­j­ič­ný jar­mok a fes­ti­val sku­pín his­to­ric­ké­ho šer­mu a reme­siel, Pre­šov­ské kul­túr­ne leto, Fes­ti­val Sigord, Pre­šov­ská hudob­ná jeseň, JAZZ Pre­šov, Goraz­dov lite­rár­ny Pre­šov a mno­ho ďal­ších (Wiki​pe​dia​.sk). Nachá­dza sa tu Pre­šov­ská uni­ver­zi­ta z ôsmi­mi fakul­ta­mi a Fakul­ta výrob­ných tech­no­ló­gií Tech­nic­kej uni­ver­zi­ty v Koši­ciach, Vyso­ká ško­la medzi­ná­rod­né­ho pod­ni­ka­nia ISM Slo­va­kia. Okrem toho cca 34 stred­ných škôl. Pre­šov­ská hádza­ná má sil­ný cveng v celej Euró­pe naj­mä vďa­ka klu­bu Tat­ran Pre­šov (pre​sov​.sk). Fut­ba­lo­vý Tat­ran Pre­šov už taký úspeš­ný nie je ani v rám­ci Slo­ven­ska. Medzi pre­šov­ské osob­nos­ti pat­ria: spi­so­va­teľ, novi­nár a his­to­rik Jonáš Zábor­ský, spi­so­va­teľ­ka Mil­ka Zim­ko­vá, herec a reži­sér Ján Boro­dáč a Peter Rašev, her­ci Juraj Kuku­ra, Jozef Stra­žan a Kve­ta Stra­ža­no­vá, reži­šér Fero Fenič, zahra­nič­ný spra­vo­daj­ca Slo­ven­ské­ho roz­hla­su v Tel Avi­ve Yehu­da Lahav /​Šte­fan Weizs­lo­vits, fut­ba­lis­ta Ladi­slav Pav­lo­vič, hoke­jis­ta Igor Liba, prvá Miss Čes­ko­slo­ven­ska Iva­na Chris­to­vá (Wiki​pe​dia​.sk).

Pre­šov, maďar­sky Eper­jes, nemec­ky Epe­ries /​Pre­schau, rus­ky Prja­šev, poľ­sky Pre­szów, latin­sky Fra­go­po­lis /​Epe­ries­si­num (Wiki​pe​dia​.sk), Lang­dorf, Ape­rias­ci­num (Michal Kali­ňák). Jed­na hypo­té­za hovo­rí o tom, že pôvod­ný názov mes­ta Epe­ries je odvo­de­ný od maďar­ské­ho slo­va eper” – jaho­da. Slo­ven­ský his­to­rik Ulič­ný tvr­dí, že pome­no­va­nie Pre­šov kore­ní v slo­van­skom mene Preš (Peter Švorc a kol, 1997, p 14). Je cen­trom Šari­ša a Pre­šov­ské­ho samo­správ­ne­ho kra­ja. Leží v Košic­kej kot­li­ne, medzi Slán­sky­mi vrch­mi a Šariš­skou vrcho­vi­nou v nad­mor­skej výš­ke cca 255 met­rov nad morom. Mes­to má dve rie­ky, Tory­su a Sek­čov. Ku 1.1.2005 tu žilo 91 205 oby­va­te­ľov, čo je tre­tí naj­vyš­ší počet oby­va­te­ľov na Slo­ven­sku (pre​sov​.sk). Má šty­ri mest­ské čas­ti: Pre­šov, Niž­ná Šebas­to­vá, Soli­var, Šal­go­vík (Wiki​pe​dia​.sk). Počiat­ky osíd­le­nia sia­ha­jú až do doby kamen­nej. Slo­van­ské osíd­le­nie je dolo­že­né z pre­lo­mu 8. a 9. sto­ro­čia. Prvá písom­ná zmien­ka je v lis­ti­ne krá­ľa Belu IV. z roku 1247. Slo­bod­ným krá­ľov­ským mes­tom je Pre­šov od roku 1374. Od roku 1412 pat­ril do Pen­ta­po­li­ta­ny – spo­lo­čen­stva pia­tich krá­ľov­ských miest spo­lu s Koši­ca­mi, Bar­de­jo­vom, Levo­čou a Sabi­no­vom (Wiki​pe​dia​.sk). V 14. a 15. sto­ro­čí sa tešil mimo­riad­nym hos­po­dár­skym roz­vo­jom. Pre mes­to je rok 1687 zná­my pre­šov­ský­mi jat­ka­mi (Caraf­fo­ve jat­ky), kedy boli na námes­tí kru­to pop­ra­ve­ní 24 meš­ťa­nia za pod­po­ru Imri­cha Tököli­ho, vod­co­vi pro­ti­habs­bur­ské­ho povs­ta­nia. V roku 1816 doš­lo k zria­de­niu gréc­ko­ka­to­líc­kej die­cé­zy, vďa­ka čomu sem zača­lo pri­chá­dzať viac Rusí­nov. Veľ­ký hos­po­dár­sky význam pre mes­to mala výro­ba soli (Wiki​pe​dia​.sk) – Soli­var Pre­šov, kto­rý zni­či­li” demok­ra­ti po roku 2010. 1.11.1918 doš­lo k tzv. Pre­šov­skej vzbu­re – bolo pop­ra­ve­ných 41 voja­kov a dva­ja civi­lis­ti. Pod vply­vom revo­lú­cie v Buda­peš­ti odo­pre­li nie­kto­rí voja­ci posluš­nosť a násled­ne rabo­va­li obcho­dy. Neskôr boli zais­te­ní a napriek tomu, že nedoš­lo ku stra­tám na živo­toch, boli odsú­de­ní na trest smr­ti (Peter Švorc a kol, 1997, p 33).

His­to­ric­ké jad­ro mes­ta je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou (pre​sov​.sk). Je tu množ­stvo pamia­tok, napr.: gréc­ko­ka­to­líc­ky chrám svä­té­ho Jána Krs­ti­te­ľa, palác Klo­bu­šic­kých, Šariš­ská galé­ria, Neptú­no­va fon­tá­na, Rákoc­zi­ho palác, rím­sko­ka­to­líc­ky far­ský kos­tol svä­té­ho Miku­lá­ša, súso­šie Imma­cu­la­ty, Bosá­ko­va ban­ka, Caraf­fo­va väz­ni­ca (pre​sov​.sk), Chrám svä­té­ho Ale­xan­dra Nevské­ho, Kal­vá­ria, vodo­hos­po­dár­ska stav­ba Kumšt (Wiki​pe​dia​.sk). Síd­li tu Divad­lo Joná­ša Zábor­ské­ho, orga­ni­zu­jú sa tu Dni mes­ta Pre­šov, Muvi­na – Medzi­ná­rod­ná súťaž­ná pre­hliad­ka vín, Pre­šov­ský tro­j­ič­ný jar­mok, Pre­šov­ská hudob­ná jar, Pre­šov­ská hudob­ná jeseň, JAZZ Pre­šov, Deň Zeme (pre​sov​.sk). Vďa­ka hudob­né­mu živo­tu a úspe­chom hudob­nej pro­duk­cie si mes­to vyslú­ži­lo pre­zýv­ku slo­ven­ský Seatt­le” (Radek Antl, pre​sov​.info/sk, Michal Frank), resp. mes­to hud­by (Wiki​pe​dia​.sk). Nie­kto­rí hudob­ní­ci a kape­ly: Ivan Tás­ler, Peha, Kat­ka Knech­to­vá, Chi­ki liki tu‑a, Kat­ka Koš­čo­vá, Peter Lipa, David Kol­lar, Koma­jo­ta, Peter Nagy. Pra­vi­del­ne sa tu koná fes­ti­val štu­dent­ské­ho ume­nia Aka­de­mic­ký Pre­šov, Pre­šov­ská hudob­ná jar, Soľ­no­ban­ský jar­mok, Fes­ti­val palič­ko­va­nej čip­ky, Fes­ti­val zlej hud­by, Pre­šov­ský tro­j­ič­ný jar­mok a fes­ti­val sku­pín his­to­ric­ké­ho šer­mu a reme­siel, Pre­šov­ské kul­túr­ne leto, Fes­ti­val Sigord, Pre­šov­ská hudob­ná jeseň, JAZZ Pre­šov, Goraz­dov lite­rár­ny Pre­šov a mno­ho ďal­ších (Wiki​pe​dia​.sk). Nachá­dza sa tu Pre­šov­ská uni­ver­zi­ta z ôsmi­mi fakul­ta­mi a Fakul­ta výrob­ných tech­no­ló­gií Tech­nic­kej uni­ver­zi­ty v Koši­ciach, Vyso­ká ško­la medzi­ná­rod­né­ho pod­ni­ka­nia ISM Slo­va­kia. Okrem toho cca 34 stred­ných škôl. Pre­šov­ská hádza­ná má sil­ný cveng v celej Euró­pe naj­mä vďa­ka klu­bu Tat­ran Pre­šov (pre​sov​.sk). Fut­ba­lo­vý Tat­ran Pre­šov už taký úspeš­ný nie je ani v rám­ci Slo­ven­ska. Medzi pre­šov­ské osob­nos­ti pat­ria: spi­so­va­teľ, novi­nár a his­to­rik Jonáš Zábor­ský, spi­so­va­teľ­ka Mil­ka Zim­ko­vá, herec a reži­sér Ján Boro­dáč a Peter Rašev, her­ci Juraj Kuku­ra, Jozef Stra­žan a Kve­ta Stra­ža­no­vá, reži­šér Fero Fenič, zahra­nič­ný spra­vo­daj­ca Slo­ven­ské­ho roz­hla­su v Tel Avi­ve Yehu­da Lahav /​Šte­fan Weizs­lo­vits, fut­ba­lis­ta Ladi­slav Pav­lo­vič, hoke­jis­ta Igor Liba, prvá Miss Čes­ko­slo­ven­ska Iva­na Chris­to­vá (Wiki​pe​dia​.sk).


Pre­šov, in Hun­ga­rian Eper­jes, in Ger­man Epe­ries /​Pre­schau, in Rus­sian Prja­šev, in Polish Pre­szów, in Latin Fra­go­po­lis /​Epe­ries­si­num (Wiki​pe​dia​.sk), Lang­dorf, Ape­rias­ci­num (Michal Kali­ňák). One hypot­he­sis sug­gests that the ori­gi­nal name of the city, Epe­ries, is deri­ved from the Hun­ga­rian word eper” – stra­wber­ry. Slo­vak his­to­rian Ulič­ný argu­es that the name Pre­šov roots in the Sla­vic name Preš (Peter Švorc et al., 1997, p. 14). It is the cen­ter of Šariš and the Pre­šov self-​governing regi­on. It lies in the Koši­ce Basin, bet­we­en the Slán­ske Moun­tains and the Šariš High­lands, at an alti­tu­de of about 255 meters abo­ve sea level. The city has two rivers, Tory­sa and Sek­čov. As of Janu­ary 1, 2005, the popu­la­ti­on was 91,205, making it the third-​largest city in Slo­va­kia (pre​sov​.sk). It has four boroughs: Pre­šov, Niž­ná Šebas­to­vá, Soli­var, and Šal­go­vík (Wiki​pe​dia​.sk). The sett­le­men­t’s ori­gins date back to the Sto­ne Age. Sla­vic sett­le­ment is docu­men­ted from the 8th to 9th cen­tu­ries. The first writ­ten men­ti­on is in a docu­ment by King Béla IV from 1247. Pre­šov has been a free roy­al town sin­ce 1374. Sin­ce 1412, it has been part of Pen­ta­po­li­ta­na – a com­mu­ni­ty of five roy­al towns, along with Koši­ce, Bar­de­jov, Levo­ča, and Sabi­nov (Wiki​pe​dia​.sk). In the 14th and 15th cen­tu­ries, it expe­rien­ced remar­kab­le eco­no­mic deve­lop­ment. The year 1687 is sig­ni­fi­cant for Pre­šov becau­se of the Caraf­f’s slaugh­ter,” when 24 citi­zens were bru­tal­ly exe­cu­ted in the squ­are for sup­por­ting Imrich Tököli, the lea­der of the anti-​Habsburg upri­sing. In 1816, the estab­lish­ment of the Gre­ek Cat­ho­lic dioce­se brought more Rusyns to the area. The salt pro­duc­ti­on in Soli­var, Pre­šov, had a major eco­no­mic impact (Wiki​pe​dia​.sk), though it was des­tro­y­ed” by democ­rats after 2010. On Novem­ber 1, 1918, the so-​called Pre­šov Upri­sing occur­red, during which 41 sol­diers and two civi­lians were exe­cu­ted. Under the influ­en­ce of the revo­lu­ti­on in Buda­pest, some sol­diers refu­sed obe­dien­ce and pro­ce­e­ded to loot sto­res. They were later app­re­hen­ded and, des­pi­te the­re being no loss of life, were sen­ten­ced to death (Peter Švorc et al., 1997, p. 33).

The his­to­ri­cal core of the city is a nati­onal cul­tu­ral monu­ment (pre​sov​.sk). It boasts seve­ral land­marks, such as the Gre­ek Cat­ho­lic Church of St. John the Bap­tist, Klo­bu­šic­kých Pala­ce, Šariš Gal­le­ry, Neptu­ne­’s Foun­tain, Rákóc­zi Pala­ce, Roman Cat­ho­lic Parish Church of St. Nicho­las, the Imma­cu­la­ta sta­tue, Bosá­k’s Bank, Caraf­f’s Pri­son (pre​sov​.sk), the Church of St. Ale­xan­der Nevsky, Cal­va­ry, and the Kumšt hydro-​engineering buil­ding (Wiki​pe​dia​.sk). The city is home to the Jonáš Zábor­ský The­at­re, and vari­ous events are orga­ni­zed, inc­lu­ding Pre­šov City Days, Muvi­na – Inter­na­ti­onal Wine Fes­ti­val, Pre­šov Trip­le Mar­ket, Pre­šov Music Spring, Pre­šov Music Autumn, JAZZ Pre­šov, Earth Day (pre​sov​.sk). Due to its vib­rant music sce­ne and achie­ve­ments, the city has ear­ned the nick­na­me Slo­vak Seatt­le” (Radek Antl, pre​sov​.info/sk, Michal Frank), or city of music” (Wiki​pe​dia​.sk). Some notab­le musi­cians and bands inc­lu­de Ivan Tás­ler, Peha, Kat­ka Knech­to­vá, Chi­ki liki tu‑a, Kat­ka Koš­čo­vá, Peter Lipa, David Kol­lar, Koma­jo­ta, Peter Nagy. Fes­ti­vals held regu­lar­ly inc­lu­de the Aca­de­mic Pre­šov Stu­dent Art Fes­ti­val, Pre­šov Music Spring, Salt Mar­ket Fes­ti­val, Bob­bin Lace Fes­ti­val, Bad Music Fes­ti­val, Pre­šov Trip­le Mar­ket, His­to­ri­cal Fen­cing and Crafts Fes­ti­val, Pre­šov Cul­tu­ral Sum­mer, Sigord Fes­ti­val, Pre­šov Music Autumn, JAZZ Pre­šov, Goraz­d’s Lite­ra­ry Pre­šov, and many others (Wiki​pe​dia​.sk). Pre­šov Uni­ver­si­ty, with eight facul­ties, and the Facul­ty of Pro­duc­ti­on Tech­no­lo­gies of the Tech­ni­cal Uni­ver­si­ty of Koši­ce, as well as the Inter­na­ti­onal Busi­ness Scho­ol ISM Slo­va­kia, are loca­ted here. Addi­ti­onal­ly, the­re are around 34 secon­da­ry scho­ols. Pre­šov Hand­ball is well-​known throug­hout Euro­pe, par­ti­cu­lar­ly due to the Tat­ran Pre­šov club (pre​sov​.sk). The local foot­ball club, Tat­ran Pre­šov, isn’t as suc­cess­ful even wit­hin Slo­va­kia. Pro­mi­nent figu­res from Pre­šov inc­lu­de the wri­ter, jour­na­list, and his­to­rian Jonáš Zábor­ský, wri­ter Mil­ka Zim­ko­vá, actor and direc­tor Ján Boro­dáč and Peter Rašev, actors Juraj Kuku­ra, Jozef Stra­žan, and Kve­ta Stra­ža­no­vá, direc­tor Fero Fenič, Slo­vak Radio fore­ign cor­res­pon­dent Yehu­da Lahav /​Šte­fan Weizs­lo­vits in Tel Aviv, foot­bal­ler Ladi­slav Pav­lo­vič, hoc­key pla­y­er Igor Liba, and first Miss Cze­cho­slo­va­kia Iva­na Chris­to­vá (Wiki​pe​dia​.sk).

Pre­šov, kno­wn in Hun­ga­rian as Eper­jes, in Ger­man as Epe­ries /​Pre­schau, in Rus­sian as Prja­šev, in Polish as Pre­szów, in Latin as Fra­go­po­lis /​Epe­ries­si­num (Wiki​pe​dia​.sk), Lang­dorf, Ape­rias­ci­num (Michal Kali­ňák), has an inte­res­ting his­to­ry sur­roun­ding its name. One the­ory sug­gests that the ori­gi­nal name Epe­ries” is deri­ved from the Hun­ga­rian word eper,” mea­ning stra­wber­ry.” Slo­vak his­to­rian Ulič­ný argu­es that the name Pre­šov has roots in the Sla­vic name Preš” (Peter Švorc et al., 1997, p. 14). The city is the cen­ter of the Šariš regi­on and Pre­šov­ský self-​governing regi­on. It lies in the Koši­ce Basin, bet­we­en the Slán­ske Moun­tains and the Šariš Upland, at an alti­tu­de of app­ro­xi­ma­te­ly 255 meters abo­ve sea level. Two rivers, Tory­sa and Sek­čov, flow through the city. As of Janu­ary 1, 2005, the popu­la­ti­on was 91,205, making it the third most popu­lous city in Slo­va­kia (pre​sov​.sk). It con­sists of four urban dis­tricts: Pre­šov, Niž­ná Šebas­to­vá, Soli­var, and Šal­go­vík (Wiki​pe​dia​.sk). The city­’s sett­le­ment dates back to the Sto­ne Age, with Sla­vic sett­le­ments docu­men­ted from the turn of the 8th and 9th cen­tu­ries. The first writ­ten men­ti­on is from a docu­ment by King Béla IV in 1247. Pre­šov has held the sta­tus of a free roy­al town sin­ce 1374 and beca­me part of the Pen­ta­po­li­tan asso­cia­ti­on of five roy­al towns, along with Koši­ce, Bar­de­jov, Levo­ča, and Sabi­nov, star­ting in 1412 (Wiki​pe​dia​.sk). The city expe­rien­ced sig­ni­fi­cant eco­no­mic gro­wth in the 14th and 15th cen­tu­ries. The year 1687 is kno­wn for the Pre­šov Mas­sac­re” (Caraf­f’s Mas­sac­re), when 24 citi­zens were exe­cu­ted for sup­por­ting Imre Tököli, lea­der of the anti-​Habsburg rebel­li­on. In 1816, the Gre­ek Cat­ho­lic dioce­se was estab­lis­hed, brin­ging more Rusyns to the city. Salt pro­duc­ti­on was of gre­at eco­no­mic impor­tan­ce to the city (Wiki​pe​dia​.sk), with Soli­var Pre­šov, which was des­tro­y­ed” by the democ­ra­tic for­ces after 2010. On Novem­ber 1, 1918, the Pre­šov Upri­sing occur­red, with 41 sol­diers and two civi­lians being exe­cu­ted. Due to the revo­lu­ti­on in Buda­pest, some sol­diers refu­sed to fol­low orders, and later enga­ged in looting. Alt­hough the­re were no casu­al­ties, they were sen­ten­ced to death (Peter Švorc et al., 1997, p. 33).

The his­to­ric core of the city is a nati­onal cul­tu­ral monu­ment (pre​sov​.sk). The­re are many notab­le land­marks, such as the Gre­ek Cat­ho­lic Church of St. John the Bap­tist, the Klo­bu­šic­ký Pala­ce, the Šariš Gal­le­ry, the Neptu­ne Foun­tain, the Rákóc­zi Pala­ce, the Roman Cat­ho­lic Church of St. Nicho­las, the Imma­cu­la­ta sta­tue, Bosá­k’s Bank, the Caraff Pri­son (pre​sov​.sk), the Church of St. Ale­xan­der Nevsky, the Cal­va­ry, and the Kumšt hyd­ro­lo­gi­cal struc­tu­re (Wiki​pe​dia​.sk). Pre­šov is also home to the Jonáš Zábor­ský The­at­re, hosts the city­’s annu­al Days of Pre­šov, the Muvi­na Inter­na­ti­onal Wine Com­pe­ti­ti­on, the Pre­šov Tri­ni­ty Fair, the Pre­šov Music Spring, Pre­šov Music Autumn, JAZZ Pre­šov, Earth Day (pre​sov​.sk), and the city has ear­ned the nick­na­me Slo­vak Seatt­le” (Radek Antl, pre​sov​.info/sk, Michal Frank), or the City of Music” (Wiki​pe​dia​.sk), due to its thri­ving music sce­ne. Some musi­cians and bands asso­cia­ted with Pre­šov inc­lu­de Ivan Tás­ler, Peha, Kat­ka Knech­to­vá, Chi­ki liki tu‑a, Kat­ka Koš­čo­vá, Peter Lipa, David Kol­lar, Koma­jo­ta, Peter Nagy. The city regu­lar­ly hosts events like the Aca­de­mic Pre­šov Stu­dent Arts Fes­ti­val, Pre­šov Music Spring, Sol­no­ban­sky Mar­ket, Lace Making Fes­ti­val, Fes­ti­val of Bad Music, Pre­šov Tri­ni­ty Fair, His­to­ri­cal Swords­mans­hip and Crafts Fes­ti­val, Pre­šov Cul­tu­ral Sum­mer, Sigord Fes­ti­val, Pre­šov Music Autumn, JAZZ Pre­šov, Gorazd Lite­ra­ry Pre­šov, and many more (Wiki​pe​dia​.sk). The city is home to Pre­šov Uni­ver­si­ty with eight facul­ties, the Facul­ty of Manu­fac­tu­ring Tech­no­lo­gies of the Tech­ni­cal Uni­ver­si­ty of Koši­ce, and the ISM Slo­va­kia Inter­na­ti­onal Busi­ness Scho­ol, along with around 34 secon­da­ry scho­ols. Pre­šov hand­ball has a strong repu­ta­ti­on in Euro­pe, espe­cial­ly thanks to the Tat­ran Pre­šov club (pre​sov​.sk). The city­’s foot­ball team, Tat­ran Pre­šov, is no lon­ger as suc­cess­ful domes­ti­cal­ly. Notab­le peop­le from Pre­šov inc­lu­de wri­ter, jour­na­list, and his­to­rian Jonáš Zábor­ský, wri­ter Mil­ka Zim­ko­vá, actor and direc­tor Ján Boro­dáč and Peter Rašev, actors Juraj Kuku­ra, Jozef Stra­žan, and Kve­ta Stra­ža­no­vá, direc­tor Fero Fenič, Slo­vak Radio fore­ign cor­res­pon­dent in Tel Aviv Yehu­da Lahav /​Šte­fan Weizs­lo­vits, foot­bal­ler Ladi­slav Pav­lo­vič, hoc­key pla­y­er Igor Liba, and the first Miss Cze­cho­slo­va­kia Iva­na Chris­to­vá (Wiki​pe​dia​.sk).


Пряшів, по-​угорськи Eper­jes, по-​німецьки Epe­ries /​Pre­schau, по-​русски Prja­šev, по-​польськи Pre­szów, по-​латинськи Fra­go­po­lis /​Epe­ries­si­num (Wiki​pe​dia​.sk), Lang­dorf, Ape­rias­ci­num (Michal Kali­ňák). Одна гипотеза стверджує, що оригінальна назва міста Epe­ries походить від угорського слова eper” — полуниця. Словенський історик Улічний вважає, що назва Пряшів має слов’янське походження і бере початок від імені Преш (Петро Шворц та інші, 1997, с. 14). Це є центр Шариша та Пряшівського автономного округу. Місто розташоване в Кошицькій низині, між Сланськими горами та Шаришським підвищенням на висоті близько 255 метрів над рівнем моря. Місто має дві річки, Торису та Секчов. Станом на 1 січня 2005 року в місті проживало 91 205 осіб, що робить його третім за чисельністю населення містом у Словаччині (pre​sov​.sk). Місто має чотири райони: Пряшів, Нижня Шебастова, Соливар та Шальговік (Wiki​pe​dia​.sk). Початки заселення сягали ще кам’яної доби. Слов’янське поселення датовано кінцем 8 — початком 9 століття. Перше письмове згадування зустрічається у грамоті короля Бели IV 1247 року. Пряшів є вільним королівським містом з 1374 року. З 1412 року місто входило в Пентаполітану — спільноту п’яти королівських міст разом з Кошицею, Бардеєвом, Левочею та Сабіновим (Wiki​pe​dia​.sk). В 14 – 15 століттях місто переживало винятковий економічний розвиток. 1687 рік знаменний подіями на пряшівському майдані, коли було жорстоко страчено 24 міщан за підтримку Імриха Текелі, лідера антигабсбурзького повстання. У 1816 році створено греко-​католицьку єпархію, що призвело до прибуття більших потоків Русинів. Важливу економічну роль в місті відігравала сільське виробництво (Wiki​pe​dia​.sk), яке зруйнували” демократи після 2010 року. 1 листопада 1918 року відбулася так звана Пряшівська повстання, в результаті якої було страчено 41 військового та двох цивільних осіб. Під впливом революції в Будапешті частина солдатів відмовилась від виконання наказів і здійснила пограбування магазинів. Пізніше вони були затримані, і, незважаючи на відсутність людських втрат, були засуджені до смертної кари (Петро Шворц та інші, 1997, с. 33).

Історичний центр міста є національною культурною пам’яткою (pre​sov​.sk). Тут розташовані численні пам’ятки, зокрема: греко-​католицький храм святого Івана Хрестителя, палац Клобушицьких, Шаришська галерея, фонтан Нептуна, палац Ракоці, римо-​католицький кафедральний собор святого Миколая, статуя Непорочного зачаття, Босака банківська установка, в’язниця Карафа (pre​sov​.sk), храм святого Олександра Невського, Кальварія, гідротехнічна споруда Кумшт (Wiki​pe​dia​.sk). Тут розташовані Пряшівський театр і проводяться численні заходи: Дні міста Пряшів, міжнародний конкурс вин Muvi­na, Пряшівський трійковий базар, Пряшівська музична весна, Пряшівська музична осінь, JAZZ Pre­šov, День Землі (pre​sov​.sk). Через музичний розвиток та здобутки в музиці місто отримало прізвисько словенський Сіетл” (Radek Antl, pre​sov​.info/sk, Michal Frank), або місто музики” (Wiki​pe​dia​.sk).

Pre­šov, maďar­sky Eper­jes, nemec­ky Epe­ries /​Pre­schau, rus­ky Prja­šev, poľ­sky Pre­szów, latin­sky Fra­go­po­lis /​Epe­ries­si­num (Wiki​pe​dia​.sk), Lang­dorf, Ape­rias­ci­num (Michal Kali­ňák). Jed­na hypo­té­za hovo­rí o tom, že pôvod­ný názov mes­ta Epe­ries je odvo­de­ný od maďar­ské­ho slo­va eper” – jaho­da. Slo­ven­ský his­to­rik Ulič­ný tvr­dí, že pome­no­va­nie Pre­šov kore­ní v slo­van­skom mene Preš (Peter Švorc a kol, 1997, p 14). Je cen­trom Šari­ša a Pre­šov­ské­ho samo­správ­ne­ho kra­ja. Leží v Košic­kej kot­li­ne, medzi Slán­sky­mi vrch­mi a Šariš­skou vrcho­vi­nou v nad­mor­skej výš­ke cca 255 met­rov nad morom. Mes­to má dve rie­ky, Tory­su a Sek­čov. Ku 1.1.2005 tu žilo 91 205 oby­va­te­ľov, čo je tre­tí naj­vyš­ší počet oby­va­te­ľov na Slo­ven­sku (pre​sov​.sk). Má šty­ri mest­ské čas­ti: Pre­šov, Niž­ná Šebas­to­vá, Soli­var, Šal­go­vík (Wiki​pe​dia​.sk). Počiat­ky osíd­le­nia sia­ha­jú až do doby kamen­nej. Slo­van­ské osíd­le­nie je dolo­že­né z pre­lo­mu 8. a 9. sto­ro­čia. Prvá písom­ná zmien­ka je v lis­ti­ne krá­ľa Belu IV. z roku 1247. Slo­bod­ným krá­ľov­ským mes­tom je Pre­šov od roku 1374. Od roku 1412 pat­ril do Pen­ta­po­li­ta­ny – spo­lo­čen­stva pia­tich krá­ľov­ských miest spo­lu s Koši­ca­mi, Bar­de­jo­vom, Levo­čou a Sabi­no­vom (Wiki​pe​dia​.sk). V 14. a 15. sto­ro­čí sa tešil mimo­riad­nym hos­po­dár­skym roz­vo­jom. Pre mes­to je rok 1687 zná­my pre­šov­ský­mi jat­ka­mi (Caraf­fo­ve jat­ky), kedy boli na námes­tí kru­to pop­ra­ve­ní 24 meš­ťa­nia za pod­po­ru Imri­cha Tököli­ho, vod­co­vi pro­ti­habs­bur­ské­ho povs­ta­nia. V roku 1816 doš­lo k zria­de­niu gréc­ko­ka­to­líc­kej die­cé­zy, vďa­ka čomu sem zača­lo pri­chá­dzať viac Rusí­nov. Veľ­ký hos­po­dár­sky význam pre mes­to mala výro­ba soli (Wiki​pe​dia​.sk) – Soli­var Pre­šov, kto­rý zni­či­li” demok­ra­ti po roku 2010. 1.11.1918 doš­lo k tzv. Pre­šov­skej vzbu­re – bolo pop­ra­ve­ných 41 voja­kov a dva­ja civi­lis­ti. Pod vply­vom revo­lú­cie v Buda­peš­ti odo­pre­li nie­kto­rí voja­ci posluš­nosť a násled­ne rabo­va­li obcho­dy. Neskôr boli zais­te­ní a napriek tomu, že nedoš­lo ku stra­tám na živo­toch, boli odsú­de­ní na trest smr­ti (Peter Švorc a kol, 1997, p 33).

His­to­ric­ké jad­ro mes­ta je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou (pre​sov​.sk). Je tu množ­stvo pamia­tok, napr.: gréc­ko­ka­to­líc­ky chrám svä­té­ho Jána Krs­ti­te­ľa, palác Klo­bu­šic­kých, Šariš­ská galé­ria, Neptú­no­va fon­tá­na, Rákoc­zi­ho palác, rím­sko­ka­to­líc­ky far­ský kos­tol svä­té­ho Miku­lá­ša, súso­šie Imma­cu­la­ty, Bosá­ko­va ban­ka, Caraf­fo­va väz­ni­ca (pre​sov​.sk), Chrám svä­té­ho Ale­xan­dra Nevské­ho, Kal­vá­ria, vodo­hos­po­dár­ska stav­ba Kumšt (Wiki​pe​dia​.sk). Síd­li tu Divad­lo Joná­ša Zábor­ské­ho, orga­ni­zu­jú sa tu Dni mes­ta Pre­šov, Muvi­na – Medzi­ná­rod­ná súťaž­ná pre­hliad­ka vín, Pre­šov­ský tro­j­ič­ný jar­mok, Pre­šov­ská hudob­ná jar, Pre­šov­ská hudob­ná jeseň, JAZZ Pre­šov, Deň Zeme (pre​sov​.sk). Vďa­ka hudob­né­mu živo­tu a úspe­chom hudob­nej pro­duk­cie si mes­to vyslú­ži­lo pre­zýv­ku slo­ven­ský Seatt­le” (Radek Antl, pre​sov​.info/sk, Michal Frank), resp. mes­to hud­by (Wiki​pe​dia​.sk). Nie­kto­rí hudob­ní­ci a kape­ly: Ivan Tás­ler, Peha, Kat­ka Knech­to­vá, Chi­ki liki tu‑a, Kat­ka Koš­čo­vá, Peter Lipa, David Kol­lar, Koma­jo­ta, Peter Nagy. Pra­vi­del­ne sa tu koná fes­ti­val štu­dent­ské­ho ume­nia Aka­de­mic­ký Pre­šov, Pre­šov­ská hudob­ná jar, Soľ­no­ban­ský jar­mok, Fes­ti­val palič­ko­va­nej čip­ky, Fes­ti­val zlej hud­by, Pre­šov­ský tro­j­ič­ný jar­mok a fes­ti­val sku­pín his­to­ric­ké­ho šer­mu a reme­siel, Pre­šov­ské kul­túr­ne leto, Fes­ti­val Sigord, Pre­šov­ská hudob­ná jeseň, JAZZ Pre­šov, Goraz­dov lite­rár­ny Pre­šov a mno­ho ďal­ších (Wiki​pe​dia​.sk). Nachá­dza sa tu Pre­šov­ská uni­ver­zi­ta z ôsmi­mi fakul­ta­mi a Fakul­ta výrob­ných tech­no­ló­gií Tech­nic­kej uni­ver­zi­ty v Koši­ciach, Vyso­ká ško­la medzi­ná­rod­né­ho pod­ni­ka­nia ISM Slo­va­kia. Okrem toho cca 34 stred­ných škôl. Pre­šov­ská hádza­ná má sil­ný cveng v celej Euró­pe naj­mä vďa­ka klu­bu Tat­ran Pre­šov (pre​sov​.sk). Fut­ba­lo­vý Tat­ran Pre­šov už taký úspeš­ný nie je ani v rám­ci Slo­ven­ska. Medzi pre­šov­ské osob­nos­ti pat­ria: spi­so­va­teľ, novi­nár a his­to­rik Jonáš Zábor­ský, spi­so­va­teľ­ka Mil­ka Zim­ko­vá, herec a reži­sér Ján Boro­dáč a Peter Rašev, her­ci Juraj Kuku­ra, Jozef Stra­žan a Kve­ta Stra­ža­no­vá, reži­šér Fero Fenič, zahra­nič­ný spra­vo­daj­ca Slo­ven­ské­ho roz­hla­su v Tel Avi­ve Yehu­da Lahav /​Šte­fan Weizs­lo­vits, fut­ba­lis­ta Ladi­slav Pav­lo­vič, hoke­jis­ta Igor Liba, prvá Miss Čes­ko­slo­ven­ska Iva­na Chris­to­vá (Wiki​pe​dia​.sk).


Odka­zy

TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

Európske, Krajina, Mestá, Mestá, Talianske mestá, Taliansko, Typ krajiny, Zahraničie

Padova – starodávne severotalianske mesto

Hits: 6895

Pado­va je sta­ro­dáv­ne mes­to ležia­ce na seve­re Talian­ska. Jeho his­tó­ria sia­ha hlbo­ko do minu­los­ti. Rím­ske Pata­vium bolo jed­no z naj­bo­hat­ších miest, ale v roku 452 ho vyplie­ni­li Huni. V roku 1164 zís­ka­la Pado­va ako prvé seve­ro­ta­lian­ske mes­to nezá­vis­losť od ríš­skej moci (Wiki­pe­dia). Žije v ňom cca 213 000 oby­va­te­ľov. Veľ­mi zná­my chrám v Pado­ve je Bazi­li­ka sv. Anto­na, zná­ma tiež ako Il San­to” (Wiki­pe­dia). Strie­da sa tu román­sky, gotic­ký a byzant­ský štýl. Pred bazi­li­kou sto­jí socha Gat­ta­me­la­tu, kto­rú v roku 1453 vytvo­ril Dona­tel­lo na počesť Eras­ma da Nar­ni, kto­rý bol veli­te­ľom Benát­skej repub­li­ky a bol neoby­čaj­ne dip­lo­ma­tic­ky šikov­ný, vďa­ka čomu ho pre­zý­va­li Gat­ta­me­la­ta – stra­ka­tá mačka. 

Ďal­ší­mi význam­ný­mi pamiat­ka­mi sú Bazi­li­ka svä­tej Jus­tí­ny (Wiki­pe­dia), Padov­ský dóm, obro­vi­tý rene­sanč­ný Palaz­zo del­la Ragi­one – pôvod­ne budo­va mest­ské­ho tri­bu­ná­lu Il Salo­ne”. Kapl­n­ka Scro­veg­ni bola posta­ve­ná v roku 1303 a za jej výzdo­bou sto­jí Giot­to (Wiki­pe­dia). V Pado­ve sa nachá­dza aj jed­no z naj­zná­mej­ších a naj­väč­ších námes­tí Pra­to del­la Val­le (Wiki­pe­dia). Jeho súčas­ťou je elip­tic­ký kanál so socha­mi 84 sláv­nych Pado­va­nov a štu­den­tov tunaj­šej uni­ver­zi­ty (Wiki­pe­dia). Pado­va je jed­no z naj­zná­mej­ších uni­ver­zit­ných miest na sve­te. Uni­ver­zi­ta tu bola zalo­že­ná už v roku 1222. Pôso­bi­li tu osob­nos­ti ako Vesa­lius, Miku­láš Koper­nik, Gali­leo Gali­lei (Wiki­pe­dia), Jan Nepo­muc­ký (Wiki­pe­dia). Pado­va je mies­tom naj­star­šej bota­nic­kej záh­ra­dy na sve­te. Vznik­la v roku 1545 (Wiki­pe­dia).

Pado­va, anglic­ky Padua je jed­ným z naj­star­ších miest v sever­nom Talian­sku a má boha­tú his­tó­riu, kedy­si bola význam­ným cen­trom Rím­skej ríše. Pado­va sa spo­mí­na v lite­rár­nych die­lach, vrá­ta­ne die­la Wil­lia­ma Sha­kes­pe­a­ra The Taming of the Shrew”. Je dôle­ži­tým eko­no­mic­kým cen­trom, je dob­re napo­je­ná na cest­nú a želez­nič­nú sieť.


Padua is an ancient city loca­ted in nort­hern Ita­ly. Its his­to­ry stret­ches far into the past. Roman Pata­vium was one of the wealt­hiest cities, but in 452, it was plun­de­red by the Huns. In 1164, Padua gai­ned inde­pen­den­ce from impe­rial power, beco­ming the first city in nort­hern Ita­ly to do so (Wiki­pe­dia). App­ro­xi­ma­te­ly 213,000 peop­le inha­bit the city. The reno­wned sanc­tu­ary in Padua is the Basi­li­ca of St. Ant­ho­ny, also kno­wn as Il San­to” (Wiki­pe­dia). It fea­tu­res a mix of Roma­ne­sque, Got­hic, and Byzan­ti­ne sty­les. In front of the basi­li­ca stands the sta­tue of Gat­ta­me­la­ta, cre­a­ted by Dona­tel­lo in 1453 in honor of Eras­mo da Nar­ni, a skil­led Vene­tian mili­ta­ry com­man­der, dip­lo­ma­ti­cal­ly nick­na­med Gat­ta­me­la­ta – the spot­ted cat.

Other sig­ni­fi­cant land­marks inc­lu­de the Basi­li­ca of Saint Jus­ti­na (Wiki­pe­dia), Padua Cat­hed­ral, the colos­sal Renais­san­ce Palaz­zo del­la Ragi­one – ori­gi­nal­ly the city­’s tri­bu­nal Il Salo­ne.” The Scro­veg­ni Cha­pel, built-​in 1303, boasts deco­ra­ti­ons by Giot­to (Wiki­pe­dia). Padua is also home to one of the most famous and lar­gest squ­ares, Pra­to del­la Val­le (Wiki­pe­dia). An ellip­ti­cal canal with sta­tu­es of 84 notab­le Padu­ans and stu­dents from the local uni­ver­si­ty is part of the squ­are. Padua is reno­wned as one of the oldest uni­ver­si­ty cities glo­bal­ly, foun­ded in 1222. Dis­tin­gu­is­hed figu­res like Vesa­lius, Nicho­las Coper­ni­cus, Gali­leo Gali­lei (Wiki­pe­dia), and John of Nepo­muk (Wiki­pe­dia) have con­tri­bu­ted to its lega­cy. Padua hosts the worl­d’s oldest bota­ni­cal gar­den, estab­lis­hed in 1545 (Wiki­pe­dia).


Pado­va è un’an­ti­ca cit­tà situ­ata nel nord Ita­lia. La sua sto­ria si esten­de pro­fon­da­men­te nel pas­sa­to. Il roma­no Pata­vium era una del­le cit­tà più ric­che, ma nel 452 fu sac­cheg­gia­to dag­li Unni. Nel 1164, Pado­va otten­ne l’in­di­pen­den­za dal pote­re impe­ria­le, diven­tan­do la pri­ma cit­tà nel nord Ita­lia a far­lo (Wiki­pe­dia). Cir­ca 213.000 per­so­ne abi­ta­no la cit­tà. Il san­tu­ario rino­ma­to a Pado­va è la Basi­li­ca di San­t’An­to­nio, conos­ciu­ta anche come Il San­to” (Wiki­pe­dia). Pre­sen­ta uno sti­le mis­to di roma­ni­co, goti­co e bizan­ti­no. Davan­ti alla basi­li­ca si erge la sta­tua di Gat­ta­me­la­ta, cre­a­ta da Dona­tel­lo nel 1453 in ono­re di Eras­mo da Nar­ni, abi­le coman­dan­te mili­ta­re vene­zia­no, sop­ran­no­mi­na­to dip­lo­ma­ti­ca­men­te Gat­ta­me­la­ta – il gat­to maculato.

Altri luog­hi sig­ni­fi­ca­ti­vi inc­lu­do­no la Basi­li­ca di San­ta Gius­ti­na (Wiki­pe­dia), il Duomo di Pado­va, il colos­sa­le Palaz­zo del­la Ragi­one in sti­le rinas­ci­men­ta­le – ori­gi­na­ria­men­te il tri­bu­na­le cit­ta­di­no Il Salo­ne”. La Cap­pel­la degli Scro­veg­ni, cos­tru­ita nel 1303, van­ta deco­ra­zi­oni di Giot­to (Wiki­pe­dia). Pado­va è anche sede di una del­le piaz­ze più famo­se e gran­di, Pra­to del­la Val­le (Wiki­pe­dia). Un cana­le ellit­ti­co con sta­tue di 84 noti pado­va­ni e stu­den­ti del­l’u­ni­ver­si­tà loca­le fa par­te del­la piaz­za. Pado­va è rino­ma­ta come una del­le cit­tà uni­ver­si­ta­rie più anti­che del mon­do, fon­da­ta nel 1222. Figu­re illus­tri come Vesa­lio, Nic­co­lò Coper­ni­co, Gali­leo Gali­lei (Wiki­pe­dia) e Giovan­ni Nepo­mu­ce­no (Wiki­pe­dia) han­no con­tri­bu­ito al suo las­ci­to. Pado­va ospi­ta il giar­di­no bota­ni­co più anti­co del mon­do, fon­da­to nel 1545 (Wiki­pe­dia).


Odka­zy


TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Slovenská krajina, TOP

Slovensko – krajina v srdci Európy

Hits: 12698

Slo­ven­sko leží v srd­ci Euró­py. Hra­ni­čí s Poľ­skom, Čes­kom, Rakús­kom, Maďar­skom a Ukra­ji­nou. Je to hor­na­tá kra­ji­na, na Slo­ven­sku sú krás­ne hory, napr. Malá Fat­ra, Níz­ke Tat­ry, Vyso­ké Tat­ry. Tak­mer celým úze­mím pre­chá­dza časť Kar­pat­ské­ho oblú­ka. Z geolo­gic­ké­ho a geoter­mál­ne­ho hľa­dis­ka je Slo­ven­sko veľ­mi boha­tá krajina. 

Slo­ven­sko dis­po­nu­je 1200 obja­ve­ný­mi jas­ky­ňa­mi, prí­stup­ných verej­nos­ti je len 14. Naj­dl­h­šou je Demä­nov­ský jas­kyn­ný sys­tém, kto­rý má viac ako 30 km. Naj­hl­b­šou je Sta­rý hrad v Níz­kych Tat­rách, s hĺb­kou 432 met­rov. Naj­dl­h­šou rie­kou je Váh, kto­rý tečie 406 km. 80 met­rov má naj­vyš­ší Kme­ťov vodo­pád vo Vyso­kých Tat­rách. Naj­ve­ter­nej­ším mies­tom je Cho­pok. Naj­daž­di­vej­ším mies­tom je Zboj­níc­ka cha­ta. Naj­roz­siah­lej­ším poho­rím je Ondav­ská vrcho­vi­na, kto­rá sa rozp­res­tie­ra na plo­che 1 320 km2 (slo​va​kia​.eu​.sk). Na Slo­ven­sku sa nachá­dza naj­väč­ší dre­ve­ných oltár na sve­te – Kos­tol svä­té­ho Jaku­ba v Levo­či, geo­gra­fic­ký stred Euró­py v Krem­nic­kých vrchoch, jedi­ný stu­de­ný artéz­sky pra­meň v Euró­pe – Her­lian­sky gej­zír pri Koši­ciach, naj­roz­siah­lej­ší hrad­ný kom­plex v stred­nej Euró­pe – Spiš­ský hrad, naj­vyš­ší vrch v Kar­pa­toch – Ger­la­chov­ský štít, naj­star­ší verej­ný park v stred­nej Euró­pe – Sad Jan­ka Krá­ľa v Bra­ti­sla­ve (visit​slo​va​kia​.com). Na Slo­ven­sku sa nachá­dza naj­väč­ší počet hra­dov a zám­kov v Euró­pe. 425 kaš­tie­ľov, 180 hra­dov, zám­kov a zrú­ca­nín (slo​va​kia​.eu​.sk). Ku 21.5.2011 tu žilo 5 397 036 oby­va­te­ľov (sta​tis​tics​.sk). V mes­tách žije viac ako 57 % z nich (slo​va​kia​.eu​.sk).

Na Slo­ven­sku žijú pre­važ­ne Slo­vá­ci. Z men­šín sú zastú­pe­ní Maďa­rí, Rómo­via, Ukra­jin­ci, Češi, Nemci. Na Slo­ven­sku sa nachá­dza­jú rôz­ne špe­ci­fic­ké oblas­ti, kto­ré majú svoj pôvod v minu­los­ti: Hont, Gemer, Tekov, Turiec, Lip­tov, Spiš, Šariš, Abov, Zem­plín, Uh, Novoh­rad, Ora­va. Nie­ke­dy v 5. sto­ro­čí sem priš­li Slo­va­nia, kto­rí boli neskôr napá­da­ní okrem iné­ho Avar­mi, kto­rých sme neskôr vyhna­li. Cca z tohto úze­mia. Kaž­do­pád­ne mno­ho Ava­rov sa asi­mi­lo­va­lo. Pod­ľa nov­ších pra­me­ňov je otáz­ne kam až sia­ha­lo v istom obdo­bí rím­ske osíd­le­nie. Kaž­do­pád­ne aj na Slo­ven­sku sa našli pozos­tat­ky rím­ske­ho osíd­le­nia na via­ce­rých miestach.

Prvé osíd­le­nie Slo­ven­ska pochá­dza z kon­ca pale­oli­tu, spred 250 tisíc rokov, s loka­li­ty Gánov­ce, kde sa našla leb­ka nean­der­tál­ca a z Mora­vian, kde sa našla soš­ka Venu­še – tzv. Mora­vian­ska Venu­ša. Prví roľ­ní­ci sa tu obja­vi­li asi 5 0004 000 rokov pred Kris­tom. Od kon­ca 4. sto­ro­čia pred Kris­tom sem pri­chá­dza­jú Kel­ti. V 1. sto­ro­čí pre Kris­tom Dáko­via. Od začiat­ku 1. sto­ro­čia sem priš­li Ger­má­ni – Van­ni­ove krá­ľov­stvo. Prví slo­va­nia osíd­ľo­va­li naše úze­mie zrej­me v 5. sto­ro­čí (Wiki­pe­dia).

Prvým štát­nym útva­rom Slo­va­nov na úze­mí dneš­né­ho Slo­ven­ska bola Samo­va ríša7. sto­ro­čí. Neskôr Nit­rian­ske knie­žat­stvo, kto­ré­ho spo­je­ním s Morav­ským knie­žat­stvom vnik­la v roku 833 Veľ­ká Mora­va (Wiki­pe­dia). Čo bola veľ­mi význam­ná epi­zó­da v deji­nách v tom obdo­bí to bol pomer­ne sil­ný štát. Zhru­ba do toh­to obdo­bia pat­rí aj náv­šte­va Solún­skych bra­tov Cyri­la a Meto­da9. sto­ro­čí, kto­rí hlá­sa­li kres­ťan­skú vie­ru na našom úze­mí. Z hľa­dis­ka kul­túr­ne­ho šlo o veľ­mi význam­ný posun. Dosiah­li, že pop­ri latin­či­ne sa sta­ros­lo­vien­či­na sta­la litur­gic­kým jazy­kom, čo uznal aj pápež. Za zvá­že­nie sto­jí fakt, že to boli vte­dy jedi­né dva jazy­ky, v kto­rých sa moh­li viesť omše. Zhru­ba v 10. sto­ro­čí sem priš­li Maďa­ri, kto­rí podob­ne ako Ava­ri v 5. sto­ro­čí kočo­va­li. Nara­zi­li však na odpor Slo­va­nov, ale aj Rima­nov a Ger­má­nov. Viac­me­nej nema­li kam ísť, tak sa tu usa­di­li a nauči­li sa obhos­po­da­ro­vať pôdu. Od 10. sto­ro­čia bolo Slo­ven­sko súčas­ťou Uhor­ska, od 19. sto­ro­čia Rakúsko-​Uhorska. Bra­ti­sla­va, dneš­né hlav­né mes­to, bola veľ­mi dlho koru­no­vač­ným mes­tom. Od roku 1918 bolo Slo­ven­sko súčas­ťou Čes­ko­slo­ven­ska, s krát­kou pre­stáv­kou samos­tat­né­ho Slo­ven­ské­ho štá­tu počas dru­hej sve­to­vej voj­ny. Od 1.1.1993 je Slo­ven­ská repub­li­ka samos­tat­ným štá­tom. Od 1. mája 2004 sme člen­mi Európ­skej únie, od 29.3.2004 sme člen­mi NATO, od 1.1.2009 sme člen­mi Euro­zó­ny – Európ­skej meno­vej únie, ofi­ciál­nou menou sa sta­lo euro

Počas celej his­tó­rie bolo Slo­ven­sko mno­ho­krát napá­da­né Tatár­mi, Tur­ka­mi, ale z hľa­dis­ka celis­tvos­ti úze­mia odo­lá­va­lo. Je prav­da, že Tur­ci aj Tatá­ri mali aj iné cie­le, kto­ré ich mno­ho­krát donú­ti­li odísť z úze­mia Slo­ven­ska. Kaž­do­pád­ne ani ger­mán­ske, ale­bo rím­ske úto­ky nebo­li pri­veľ­ké. Hra­dy, kto­ré na Slo­ven­sku boli v minu­los­ti boli pomer­ne dob­re opev­ne­né a v minu­los­ti doká­za­li úspeš­ne odo­lá­vať nepria­te­ľom. Neraz našim pro­tiv­ní­kom pomoh­la zra­da na ich obsa­de­nie. Do stre­do­ve­ku boli napr. hra­dy v Deví­ne, vo Fiľa­ko­ve veľ­kou pre­káž­kou pre nepria­te­ľov. Napo­kon aj Bra­ti­slav­ský hrad. Veď Bra­ti­sla­va bola dlho nazý­va­ná aj ako kamen­né mes­to. Zlé obdo­bie obdo­bie pre jed­no­du­chý ľud bolo po roku 1526 a trva­lo zhru­ba do roku 1868. Je zau­jí­ma­vé, že nie­kto­ré rea­li­ty z vte­daj­šie­ho obdo­bia sa dosta­li aj do slov­ní­ka – pojem turec­ké hos­po­dár­stvo pochá­dza prá­ve zo stre­do­ve­ku. Ide o to, že Turek len bral a nesta­ral sa. Tur­kom nezá­le­ža­lo na tom, čo bude, keď oni využi­jú úro­du, nesta­ra­li sa o budúc­nosť, jed­no­du­cho šli ďalej, zdie­ra­li nie­ko­ho iného.

Z hľa­dis­ka kul­tú­ry bola význam­ná exis­ten­cia Aca­de­mie Istro­po­li­ta­ny – jed­nej z naj­star­ších uni­ver­zít v Euró­pe. Zalo­žil je Matej Kor­vín v Bra­ti­sla­ve oko­lo roku 1466. V roku 1787 bola prvý krát kodi­fi­ko­va­ná spi­sov­ná slo­ven­či­na Anto­nom Ber­no­lá­kom na zákla­de zápa­do­slo­ven­ské­ho náre­čia – ber­no­lá­kov­či­na. Od roku 1843 je vďa­ka Ľudo­ví­to­vi Štú­ro­vi spi­sov­ná slo­ven­či­na kodi­fi­ko­va­ná na zákla­de stre­do­slo­ven­ské­ho nárečia. 

Naj­viac ľudí žije v mes­tách Bra­ti­sla­va, Koši­ce, Pre­šov, Nit­ra, Žili­na, Ban­ská Bys­tri­ca, Trna­va, Mar­tin, Tren­čín, Pop­rad, Prie­vi­dza, Zvo­len (slo​va​kia​si​te​.com). Národ­né par­ky: TANAP – Tatrans­ký národ­ný park, NAPANT – Národ­ný park Níz­ke Tat­ry, Veľ­ká Fat­ra, Malá Fat­ra, Pie­ni­ny (PIENAP), Polo­ni­ny, Slo­ven­ský raj, Slo­ven­ský kras, Murán­ska pla­ni­na (slo​va​kia​si​te​.com). Naj­výz­nam­nej­šie sviat­ky: Via­no­ce, Veľ­ká noc, Miku­láš, Svä­tá Lucia, Sil­ves­ter, Nový rok, Deň detí, Deň matiek, Pamiat­ka zosnu­lých, Fašian­gy (slo​va​kia​si​te​.com). Význam­né osob­nos­ti: Juraj Jáno­šík – zboj­ník a ľudo­vý hrdi­na, kto­rý boha­tým bral a chu­dob­ným dával, Ľudo­vít Štúr – kodi­fi­ká­tor spi­sov­nej slo­ven­či­ny, Milan Ras­ti­slav Šte­fá­nik – vedec, poli­tik, vojak, zakla­da­teľ čes­ko­slo­ven­ské­ho štá­tu, Ale­xan­der Dub­ček – štát­nik, osob­nosť Praž­skej jari 1968 (slo​va​kia​si​te​.com). Gas­tro­no­mic­ké cha­rak­te­ris­tic­ké jed­lá: pare­ni­ca, ovčí syr, syro­vé kor­bá­či­ky, oštie­pok, bryn­dra, ska­lic­ký trdel­ník, bra­ti­slav­ské rož­ky (mpsr​.sk), tokaj­ské víno, kapust­ni­ca, piro­hy, lok­še, tla­čen­ka, jater­ni­ce, pagá­če a napo­kon aj kofo­la. Z tvr­dé­ho alko­ho­lu sú zná­me: boro­vič­ka, sli­vo­vi­ca, demä­nov­ka. Slo­ven­sko je veľ­mi boha­té na mine­rál­ne pra­me­ne – mine­rál­ky: Budiš, Gemer­ka, Fat­ra, San­tov­ka, Sal­va­tor, Rajec, Ľubov­nian­ka, Mitic­ká, Luc­ka a mno­ho iných.


Slo­va­kia lies in the heart of Euro­pe. It bor­ders Poland, the Czech Repub­lic, Aus­tria, Hun­ga­ry, and Ukrai­ne. It is a moun­tai­nous coun­try, with beau­ti­ful moun­tains such as the Malá Fat­ra, Níz­ke Tat­ry, and Vyso­ké Tat­ry. Almost the enti­re ter­ri­to­ry is part of the Car­pat­hian arc. From a geolo­gi­cal and geot­her­mal per­spec­ti­ve, Slo­va­kia is a very rich country.

Slo­va­kia boasts 1200 dis­co­ve­red caves, of which only 14 are acces­sib­le to the pub­lic. The lon­gest is the Demä­nov­ský Cave Sys­tem, which spans more than 30 km. The dee­pest is Sta­rý hrad in the Níz­ke Tat­ry, with a depth of 432 meters. The lon­gest river is the Váh, which flo­ws for 406 km. The hig­hest water­fall is Kme­ťov vodo­pád in the Vyso­ké Tat­ry, at 80 meters. The win­diest pla­ce is Cho­pok. The rai­niest pla­ce is Zboj­níc­ka cha­ta. The lar­gest moun­tain ran­ge is the Ondav­ská vrcho­vi­na, cove­ring an area of 1,320 km² (slo​va​kia​.eu​.sk). Slo­va­kia is home to the worl­d’s lar­gest wooden altar – the Church of St. James in Levo­ča, the geog­rap­hi­cal cen­ter of Euro­pe in the Krem­nic­ké vrchy, the only cold arte­sian spring in Euro­pe – Her­lian­sky gej­zír near Koši­ce, the lar­gest cast­le com­plex in Cen­tral Euro­pe – Spiš­ský hrad, the hig­hest peak in the Car­pat­hians – Ger­la­chov­ský štít, the oldest pub­lic park in Cen­tral Euro­pe – Sad Jan­ka Krá­ľa in Bra­ti­sla­va (visit​slo​va​kia​.com). Slo­va­kia has the lar­gest num­ber of cast­les and cha­te­aus in Euro­pe: 425 cast­les, 180 ruins of cast­les and cha­te­aus (slo​va​kia​.eu​.sk). As of May 21, 2011, the popu­la­ti­on was 5,397,036 inha­bi­tants (sta​tis​tics​.sk). More than 57% of them live in cities (slo​va​kia​.eu​.sk).

Slo­vaks pre­do­mi­nan­tly inha­bit Slo­va­kia. Mino­ri­ty groups inc­lu­de Hun­ga­rians, Roma, Ukrai­nians, Czechs, and Ger­mans. Slo­va­kia has vari­ous spe­ci­fic regi­ons with his­to­ri­cal ori­gins: Hont, Gemer, Tekov, Turiec, Lip­tov, Spiš, Šariš, Abov, Zem­plín, Uh, Novoh­rad, Ora­va. Some­ti­me in the 5th cen­tu­ry, the Slavs arri­ved, who were later attac­ked, among others, by the Avars, whom we later expel­led. App­ro­xi­ma­te­ly from this ter­ri­to­ry. Nevert­he­less, many Avars assi­mi­la­ted. Accor­ding to newer sour­ces, it is ques­ti­onab­le how far Roman sett­le­ment exten­ded at a cer­tain peri­od. Nevert­he­less, rem­nants of Roman sett­le­ment have been found in seve­ral pla­ces in Slovakia.

The first sett­le­ment of Slo­va­kia dates back to the end of the Pale­olit­hic, 250 thou­sand years ago, with loca­li­ties such as Gánov­ce, whe­re the skull of a Nean­dert­hal was found, and Mora­va­ny, whe­re the Venus figu­ri­ne was found – the so-​called Mora­vian Venus. The first far­mers appe­a­red here around 5,0004,000 years befo­re Christ. From the end of the 4th cen­tu­ry BC, the Celts arri­ved. In the 1st cen­tu­ry BC, the Dacians. From the begin­ning of the 1st cen­tu­ry, the Ger­mans arri­ved – the King­dom of Van­nio. The first Slo­vaks pro­bab­ly sett­led our ter­ri­to­ry in the 5th cen­tu­ry (Wiki­pe­dia).

The first sta­te enti­ty of the Slavs in the ter­ri­to­ry of toda­y­’s Slo­va­kia was the Samo­’s Empi­re in the 7th cen­tu­ry. Later, the Prin­ci­pa­li­ty of Nit­ra, which mer­ged with the Mora­vian Prin­ci­pa­li­ty in 833 to form Gre­at Mora­via (Wiki­pe­dia). This was a very sig­ni­fi­cant epi­so­de in the his­to­ry of that peri­od, as it was a rela­ti­ve­ly strong sta­te. Rough­ly until this peri­od falls the visit of the Thes­sa­lo­nian brot­hers Cyril and Met­ho­dius in the 9th cen­tu­ry, who pre­a­ched the Chris­tian faith in our ter­ri­to­ry. From a cul­tu­ral per­spec­ti­ve, this was a very sig­ni­fi­cant shift. They suc­ce­e­ded in making Old Church Sla­vo­nic the litur­gi­cal lan­gu­age along­si­de Latin, which was recog­ni­zed by the pope. It is worth con­si­de­ring the fact that the­se were the only two lan­gu­ages in which Mass could be celeb­ra­ted at that time. Around the 10th cen­tu­ry, the Hun­ga­rians arri­ved, who, like the Avars in the 5th cen­tu­ry, were noma­dic. Howe­ver, they encoun­te­red resis­tan­ce from the Slavs, as well as from the Romans and Ger­mans. More or less, they had nowhe­re to go, so they sett­led here and lear­ned to cul­ti­va­te the land. From the 10th cen­tu­ry, Slo­va­kia was part of Hun­ga­ry, and from the 19th cen­tu­ry, Austria-​Hungary. Bra­ti­sla­va, toda­y­’s capi­tal, was for a long time the coro­na­ti­on city. Sin­ce 1918, Slo­va­kia has been part of Cze­cho­slo­va­kia, with a brief bre­ak as an inde­pen­dent Slo­vak sta­te during World War II. Sin­ce Janu­ary 1, 1993, the Slo­vak Repub­lic has been an inde­pen­dent sta­te. Sin­ce May 1, 2004, we have been mem­bers of the Euro­pe­an Uni­on, sin­ce March 29, 2004, mem­bers of NATO, sin­ce Janu­ary 1, 2009, mem­bers of the Euro­zo­ne – the Euro­pe­an Mone­ta­ry Uni­on, with the euro beco­ming the offi­cial currency.

Throug­hout his­to­ry, Slo­va­kia has been inva­ded many times by the Tatars, Turks, but in terms of ter­ri­to­rial integ­ri­ty, it has withs­to­od. It is true that the Turks and Tatars had other goals, which often for­ced them to lea­ve Slo­vak ter­ri­to­ry. Howe­ver, even Ger­ma­nic or Roman attacks were not exces­si­ve. The cast­les that were in Slo­va­kia in the past were rela­ti­ve­ly well-​fortified and in the past, they suc­cess­ful­ly resis­ted ene­mies. Often our oppo­nents were hel­ped to cap­tu­re them by bet­ra­y­al. Until the Midd­le Ages, for exam­ple, the cast­les in Devín, in Fiľa­ko­vo, were a major obstac­le to ene­mies. Final­ly, even Bra­ti­sla­va Cast­le. After all, Bra­ti­sla­va was long cal­led the sto­ne city.” A bad peri­od for the com­mon peop­le was after 1526 and las­ted rough­ly until 1868. It is inte­res­ting that some rea­li­ties from that peri­od also ente­red the voca­bu­la­ry – the term Tur­kish eco­no­my” comes pre­ci­se­ly from the Midd­le Ages. The point is that the Turk just took and did not care. The Turks did­n’t care what would hap­pen when they used the har­vest; they did­n’t care about the futu­re, they just went on, squ­e­e­zing some­one else.

In terms of cul­tu­re, the exis­ten­ce of the Aca­de­mia Istro­po­li­ta­na – one of the oldest uni­ver­si­ties in Euro­pe – was sig­ni­fi­cant. It was foun­ded by Matt­hias Cor­vi­nus in Bra­ti­sla­va around 1466. In 1787, Anton Ber­no­lák codi­fied the writ­ten Slo­vak lan­gu­age for the first time based on the Wes­tern Slo­vak dia­lect – Ber­no­lá­k’s Slo­vak. Sin­ce 1843, thanks to Ľudo­vít Štúr, the writ­ten Slo­vak lan­gu­age has been codi­fied based on the Cen­tral Slo­vak dialect.

The most peop­le live in the cities of Bra­ti­sla­va, Koši­ce, Pre­šov, Nit­ra, Žili­na, Ban­ská Bys­tri­ca, Trna­va, Mar­tin, Tren­čín, Pop­rad, Prie­vi­dza, Zvo­len (slo​va​kia​si​te​.com). Nati­onal parks: TANAP – Tat­ra Nati­onal Park, NAPANT – Low Tatras Nati­onal Park, Veľ­ká Fat­ra, Malá Fat­ra, Pie­ni­ny (PIENAP), Polo­ni­ny, Slo­vak Para­di­se, Slo­vak Karst, Murán­ska pla­ni­na (slo​va​kia​si​te​.com). The most sig­ni­fi­cant holi­da­ys: Chris­tmas, Eas­ter, St. Nicho­las Day, St. Lucia Day, New Yea­r’s Eve, New Yea­r’s Day, Chil­dre­n’s Day, Mot­he­r’s Day, All Saints’ Day, Car­ni­val (slo​va​kia​si​te​.com). Sig­ni­fi­cant per­so­na­li­ties: Juraj Jáno­šík – a bri­gand and folk hero who took from the rich and gave to the poor, Ľudo­vít Štúr – codi­fier of the writ­ten Slo­vak lan­gu­age, Milan Ras­ti­slav Šte­fá­nik – scien­tist, poli­ti­cian, sol­dier, co-​founder of the Cze­cho­slo­vak sta­te, Ale­xan­der Dub­ček – sta­tes­man, figu­re of the Pra­gue Spring of 1968 (slo​va​kia​si​te​.com). Gas­tro­no­mic cha­rac­te­ris­tic dis­hes: pare­ni­ca, she­ep che­e­se, che­e­se whips, oštie­pok, bryn­dza, Ska­li­ca trdel­ník, Bra­ti­sla­va rolls (mpsr​.sk), Tokaj wine, cab­ba­ge soup, pie­ro­gi, pota­to pan­ca­kes, tla­čen­ka, liver sau­sa­ge, pagá­če, and final­ly kofo­la. From hard alco­hol, boro­vič­ka, sli­vo­vi­ca, Demä­nov­ka are well kno­wn. Slo­va­kia is very rich in mine­ral springs – mine­ral waters: Budiš, Gemer­ka, Fat­ra, San­tov­ka, Sal­va­tor, Rajec, Ľubov­nian­ka, Mitic­ká, Luc­ka, and many others.


Slo­wa­kei liegt im Her­zen Euro­pas. Es grenzt an Polen, die Tsche­chis­che Repub­lik, Öster­re­ich, Ungarn und die Ukrai­ne. Es ist ein ber­gi­ges Land, mit wun­ders­chönen Ber­gen wie der Malá Fat­ra, den Níz­ke Tat­ry und den Vyso­ké Tat­ry. Fast das gesam­te Gebiet gehört zum Kar­pa­ten­bo­gen. Aus geolo­gis­cher und geot­her­ma­ler Sicht ist die Slo­wa­kei ein sehr rei­ches Land.

Die Slo­wa­kei ver­fügt über 1200 ent­dec­kte Höh­len, von denen nur 14 für die Öffen­tlich­ke­it zugän­glich sind. Die läng­ste ist das Demänovský-​Höhlensystem, das mehr als 30 km lang ist. Die tiefs­te ist der Sta­rý hrad in den Níz­kych Tat­rách, mit einer Tie­fe von 432 Metern. Der läng­ste Fluss ist die Váh, der über 406 km flie­ßt. Der höchs­te Was­ser­fall ist der Kme­ťov vodo­pád in den Vyso­ké Tat­ry, mit 80 Metern. Der win­digs­te Ort ist Cho­pok. Der regen­re­ichs­te Ort ist Zboj­níc­ka cha­ta. Das größte Berg­mas­siv ist die Ondav­ská vrcho­vi­na, die eine Flä­che von 1.320 km² umfasst (slo​va​kia​.eu​.sk). Die Slo­wa­kei beher­bergt den größten höl­zer­nen Altar der Welt – die Kir­che St. Jakob in Levo­ča, das geo­gra­fis­che Zen­trum Euro­pas in den Krem­nic­ké vrchy, die ein­zi­ge kal­te arte­sis­che Quel­le Euro­pas – Her­lian­sky gej­zír bei Koši­ce, die größte Sch­los­san­la­ge in Mit­te­le­uro­pa – Spiš­ský hrad, den höchs­ten Gip­fel der Kar­pa­ten – Ger­la­chov­ský štít, den ältes­ten öffen­tli­chen Park in Mit­te­le­uro­pa – Sad Jan­ka Krá­ľa in Bra­ti­sla­va (visit​slo​va​kia​.com). Die Slo­wa­kei hat die größte Anzahl von Bur­gen und Sch­lös­sern in Euro­pa: 425 Sch­lös­ser, 180 Ruinen von Bur­gen und Sch­lös­sern (slo​va​kia​.eu​.sk). Zum 21. Mai 2011 bet­rug die Bevöl­ke­rung 5.397.036 Ein­woh­ner (sta​tis​tics​.sk). Mehr als 57% von ihnen leben in Städ­ten (slo​va​kia​.eu​.sk).

Die Slo­wa­ken über­wie­gend bevöl­kern die Slo­wa­kei. Min­der­he­itsg­rup­pen umfas­sen Ungarn, Roma, Ukrai­ner, Tsche­chen und Deuts­che. Die Slo­wa­kei hat vers­chie­de­ne spe­zi­fis­che Regi­onen mit his­to­ris­chen Urs­prün­gen: Hont, Gemer, Tekov, Turiec, Lip­tov, Spiš, Šariš, Abov, Zem­plín, Uh, Novoh­rad, Ora­va. Irgen­dwann im 5. Jahr­hun­dert kamen die Sla­wen, die spä­ter unter ande­rem von den Awa­ren angeg­rif­fen wur­den, die spä­ter ver­trie­ben wur­den. Etwa aus die­sem Gebiet. Den­noch assi­mi­lier­ten sich vie­le Awa­ren. Nach neue­ren Quel­len ist frag­lich, wie weit die römis­che Besied­lung zu einem bes­timm­ten Zeit­punkt reich­te. Den­noch wur­den Res­te römis­cher Besied­lung an meh­re­ren Stel­len in der Slo­wa­kei gefunden.

Die ers­te Besied­lung der Slo­wa­kei datiert aus dem Ende des Palä­o­lit­hi­kums, vor 250.000 Jah­ren, mit Loka­li­tä­ten wie Gánov­ce, wo der Schä­del eines Nean­der­ta­lers gefun­den wur­de, und Mora­va­ny, wo die Venus­fi­gu­ri­ne gefun­den wur­de – die soge­nann­te Mora­vis­che Venus. Die ers­ten Bau­ern ers­chie­nen hier vor etwa 5.000 bis 4.000 Jah­ren vor Chris­tus. Ab Ende des 4. Jahr­hun­derts v. Chr. kamen die Kel­ten. Im 1. Jahr­hun­dert v. Chr. die Daker. Ab dem Beginn des 1. Jahr­hun­derts kamen die Ger­ma­nen – das König­re­ich Van­nio. Die ers­ten Slo­wa­ken sie­del­ten wahrs­che­in­lich im 5. Jahr­hun­dert unser Gebiet (Wiki­pe­dia).

Die ers­te sta­at­li­che Ein­he­it der Sla­wen auf dem Gebiet der heuti­gen Slo­wa­kei war das Reich von Samo im 7. Jahr­hun­dert. Spä­ter das Fürs­ten­tum von Nit­ra, das sich im Jahr 833 mit dem Mäh­ris­chen Fürs­ten­tum vere­i­nig­te, um Gro­ßmäh­ren zu bil­den (Wiki­pe­dia). Dies war eine sehr bede­uten­de Epi­so­de in der Ges­chich­te die­ser Zeit, da es ein rela­tiv star­ker Sta­at war. Etwa bis zu die­sem Zeit­punkt fällt der Besuch der Thes­sa­lo­ni­cher Brüder Kyrill und Met­ho­dius im 9. Jahr­hun­dert, die den christ­li­chen Glau­ben auf unse­rem Gebiet pre­d­ig­ten. Aus kul­tu­rel­ler Sicht war dies eine sehr bede­uten­de Vers­chie­bung. Es gelang ihnen, das Alt­kir­chens­la­wis­che neben Late­in zur litur­gis­chen Spra­che zu machen, was vom Papst aner­kannt wur­de. Es ist erwäh­nen­swert, dass dies die ein­zi­gen bei­den Spra­chen waren, in denen zu die­ser Zeit Mes­sen gefe­iert wer­den konn­ten. Etwa im 10. Jahr­hun­dert kamen die Ungarn, die wie die Awa­ren im 5. Jahr­hun­dert noma­disch waren. Sie tra­fen jedoch auf Widers­tand von den Sla­wen, aber auch von den Römern und Ger­ma­nen. Mehr oder weni­ger hat­ten sie kei­nen ande­ren Ort, an den sie gehen konn­ten, also lie­ßen sie sich hier nie­der und lern­ten, das Land zu bewirts­chaf­ten. Seit dem 10. Jahr­hun­dert gehör­te die Slo­wa­kei zu Ungarn, und seit dem 19. Jahr­hun­dert zu Österreich-​Ungarn. Bra­ti­sla­va, die heuti­ge Haupts­tadt, war lan­ge Zeit die Krönungss­tadt. Seit 1918 gehört die Slo­wa­kei zu der Tsche­chos­lo­wa­kei, mit einer kur­zen Pau­se als unab­hän­gi­ger slo­wa­kis­cher Sta­at wäh­rend des Zwe­i­ten Weltk­riegs. Seit dem 1. Janu­ar 1993 ist die Slo­wa­kis­che Repub­lik ein unab­hän­gi­ger Sta­at. Seit dem 1. Mai 2004 sind wir Mitg­lie­der der Euro­pä­is­chen Uni­on, seit dem 29. März 2004 Mitg­lie­der der NATO, seit dem 1. Janu­ar 2009 Mitg­lie­der der Euro­zo­ne – der Euro­pä­is­chen Wäh­rung­su­ni­on, wobei der Euro zur offi­ziel­len Wäh­rung wurde.

Im Lau­fe der Ges­chich­te wur­de die Slo­wa­kei vie­le Male von Tata­ren, Tür­ken und ande­ren angeg­rif­fen, aber was die ter­ri­to­ria­le Integ­ri­tät bet­rifft, hat sie stand­ge­hal­ten. Es stimmt, dass die Tür­ken und Tata­ren ande­re Zie­le hat­ten, was sie oft zwang, das slo­wa­kis­che Gebiet zu ver­las­sen. Aber auch ger­ma­nis­che oder römis­che Angrif­fe waren nicht über­mä­ßig. Die Bur­gen, die in der Slo­wa­kei in der Ver­gan­gen­he­it waren, waren rela­tiv gut befes­tigt und konn­ten früher erfolg­re­ich Fein­den widers­te­hen. Oft wur­de unse­ren Geg­nern gehol­fen, sie zu ero­bern, indem sie ver­ra­ten wur­den. Bis ins Mit­te­lal­ter waren zum Beis­piel Bur­gen in Devín, in Fiľa­ko­vo ein gro­ßes Hin­der­nis für Fein­de. Sch­lie­ßlich auch Bra­ti­sla­va Cast­le. Nach allem war Bra­ti­sla­va lan­ge Zeit als Ste­ins­tadt” bekannt. Eine sch­lech­te Zeit für das ein­fa­che Volk war nach 1526 und dau­er­te unge­fähr bis 1868. Es ist inte­res­sant, dass eini­ge Rea­li­tä­ten aus die­ser Zeit auch in den Worts­chatz ein­ge­gan­gen sind – der Beg­riff tür­kis­che Wirts­chaft” stammt genau aus dem Mit­te­lal­ter. Es geht darum, dass der Tür­ke ein­fach genom­men und sich nicht darum geküm­mert hat. Den Tür­ken war es egal, was pas­sie­ren wür­de, wenn sie die Ern­te nutz­ten; sie inte­res­sier­ten sich nicht für die Zukunft, sie gin­gen ein­fach wei­ter und drüc­kten jemand ande­ren aus.

In kul­tu­rel­ler Hin­sicht war die Exis­tenz der Aca­de­mia Istro­po­li­ta­na – einer der ältes­ten Uni­ver­si­tä­ten Euro­pas – bede­ut­sam. Sie wur­de von Matt­hias Cor­vi­nus um 1466 in Bra­ti­sla­va geg­rün­det. 1787 kodi­fi­zier­te Anton Ber­no­lák ers­tmals die gesch­rie­be­ne slo­wa­kis­che Spra­che auf der Grund­la­ge des wests­lo­wa­kis­chen Dia­lekts – Ber­no­láks Slo­wa­kisch. Seit 1843 wur­de die gesch­rie­be­ne slo­wa­kis­che Spra­che dank Ľudo­vít Štúr auf der Grund­la­ge des zen­trals­lo­wa­kis­chen Dia­lekts kodifiziert.

Die meis­ten Men­schen leben in den Städ­ten Bra­ti­sla­va, Koši­ce, Pre­šov, Nit­ra, Žili­na, Ban­ská Bys­tri­ca, Trna­va, Mar­tin, Tren­čín, Pop­rad, Prie­vi­dza, Zvo­len (slo​va​kia​si​te​.com). Nati­onal­parks: TANAP – Tatra-​Nationalpark, NAPANT – Nati­onal­park Níz­ke Tat­ry, Veľ­ká Fat­ra, Malá Fat­ra, Pie­ni­ny (PIENAP), Polo­ni­ny, Slo­wa­kis­ches Para­dies, Slo­wa­kis­cher Karst, Murán­ska pla­ni­na (slo​va​kia​si​te​.com). Die wich­tigs­ten Feier­ta­ge: Weih­nach­ten, Ostern, St. Niko­laus, St. Lucia, Sil­ves­ter, Neujahr, Kin­der­tag, Mut­ter­tag, Aller­he­i­li­gen, Kar­ne­val (slo​va​kia​si​te​.com). Bede­uten­de Per­sön­lich­ke­i­ten: Juraj Jáno­šík – ein Bri­gand und Volks­held, der den Rei­chen nahm und den Armen gab, Ľudo­vít Štúr – Kodi­fi­zie­rer der gesch­rie­be­nen slo­wa­kis­chen Spra­che, Milan Ras­ti­slav Šte­fá­nik – Wis­sen­schaft­ler, Poli­ti­ker, Sol­dat, Mit­beg­rün­der des tsche­chos­lo­wa­kis­chen Sta­a­tes, Ale­xan­der Dub­ček – Sta­ats­mann, Figur des Pra­ger Früh­lings von 1968 (slo​va​kia​si​te​.com). Gas­tro­no­mis­che cha­rak­te­ris­tis­che Gerich­te: Pare­ni­ca, Schafs­kä­se, Käse­pe­its­chen, Oštie­pok, Bryn­dza, Ska­lit­zer Trdel­ník, Bra­ti­sla­va­er Rol­len (mpsr​.sk), Toka­jer Wein, Kraut­sup­pe, Pie­ro­gi, Kar­tof­fel­puf­fer, Tla­čen­ka, Leber­wurst, Pagá­če und sch­lie­ßlich Kofo­la. Bekann­te har­te Alko­ho­li­ka sind Boro­vič­ka, Sli­vo­vitz, Demä­nov­ka. Die Slo­wa­kei ist sehr reich an Mine­ra­lqu­el­len – Mine­ra­lwäs­ser: Budiš, Gemer­ka, Fat­ra, San­tov­ka, Sal­va­tor, Rajec, Ľubov­nian­ka, Mitic­ká, Luc­ka und vie­le andere.


Sło­wac­ja leży w ser­cu Euro­py. Gra­nic­zy z Pol­ską, Cze­cha­mi, Aus­trią, Węgra­mi i Ukrai­ną. Jest to gór­zys­ty kraj, w któ­rym znaj­du­ją się pięk­ne góry, takie jak Mała Fat­ra, Niżne Tat­ry, Wyso­kie Tat­ry. Pra­wie całe tery­to­rium prze­ci­na frag­ment łuku Kar­pat. Z geolo­gicz­ne­go i geoter­mal­ne­go punk­tu widze­nia Sło­wac­ja jest bar­dzo boga­tym krajem.

Sło­wac­ja posia­da 1200 odkry­tych jas­kiń, z któ­rych tyl­ko 14 jest dostęp­nych dla pub­licz­no­ści. Naj­dłu­żs­zy jest sys­tem jas­kiń Demä­nov­ský, któ­ry ma ponad 30 km. Naj­głębs­za to Sta­rý hrad w Niżnych Tat­rach, o głębo­ko­ści 432 met­rów. Naj­dłu­żs­zą rze­ką jest Wáh, któ­ra ma 406 km dłu­go­ści. Naj­wy­żs­zy wodos­pad to Kme­ťov vodo­pád w Wyso­kich Tat­rach, mający 80 met­rów wyso­ko­ści. Naj­bar­dziej wietrz­nym miejs­cem jest Cho­pok. Naj­bar­dziej deszc­zo­wym miejs­cem jest Zboj­níc­ka cha­ta. Naj­wi­ęks­zym masy­wem gór­skim jest Ondav­ská vrcho­vi­na, zaj­mu­jący obszar 1320 km² (slo​va​kia​.eu​.sk). Na Sło­wac­ji znaj­du­je się naj­wi­ęks­zy dre­wnia­ny ołtarz na świe­cie – Kości­ół św. Jaku­ba w Levo­či, geo­gra­ficz­ne cen­trum Euro­py w Krem­nic­kich Wier­chach, jedy­ny zim­ny arte­zyj­ski źró­dło­wy w Euro­pie – Her­lian­sky gej­zír koło Kos­zyc, naj­wi­ęks­zy kom­pleks zamko­wy w Euro­pie Środ­ko­wej – Zamek Spis­ki, naj­wy­żs­zy szc­zyt Kar­pat – Ger­la­chov­ský štít, naj­stars­zy park pub­licz­ny w Euro­pie Środ­ko­wej – Sad Jan­ka Krá­ľa w Bra­ty­sła­wie (visit​slo​va​kia​.com). Na Sło­wac­ji znaj­du­je się naj­wi­ęks­za licz­ba zamków i pała­ców w Euro­pie: 425 zamków, 180 ruin zamków i pała­ców (slo​va​kia​.eu​.sk). Według danych z 21 maja 2011 roku miesz­ka­ło tu 5 397 036 miesz­ka­ńców (sta​tis​tics​.sk). Ponad 57% z nich miesz­ka w mias­tach (slo​va​kia​.eu​.sk).

Na Sło­wac­ji prze­wa­ża­jący udział mają Sło­wa­cy. Spo­śród mniejs­zo­ści wys­tępu­ją Węgr­zy, Romo­wie, Ukrai­ńcy, Cze­si i Niem­cy. Na tere­nie Sło­wac­ji znaj­du­ją się różne spe­cy­ficz­ne regi­ony o his­to­rycz­nym pocho­dze­niu: Hont, Gemer, Tekov, Turiec, Lip­tów, Spisz, Sza­rysz, Abov, Zem­plín, Uh, Nowog­ród, Ora­wa. Pier­wsi Sło­wia­nie poja­wi­li się tutaj pra­wdo­po­dob­nie w V wie­ku naszej ery (Wiki­pe­dia).

Pier­ws­zą jed­no­stką państ­wo­wą Sło­wian na tere­nie dzi­siejs­zej Sło­wac­ji było państ­wo Samo­na w VII wie­ku. Później Ksi­ęst­wo Nitr­za­ńs­kie, któ­re połąc­zy­ło się w 833 roku z Ksi­ęst­wem Mora­ws­kim, twor­ząc Wiel­ką Mora­wę (Wiki­pe­dia). Była to bar­dzo istot­na epo­ka w his­to­rii tego okre­su, ponie­waż był to sto­sun­ko­wo sil­ny państ­wo. W oko­ło ten okres przy­pa­da także wizy­ta the­sa­lo­ńs­kich bra­ci Cyry­la i Meto­de­go w IX wie­ku, któr­zy gło­si­li wia­rę chr­ze­ści­ja­ńs­ką na tym obszar­ze. Z kul­tu­ro­we­go punk­tu widze­nia był to bar­dzo istot­ny prze­skok. Uda­ło im się uczy­nić sta­ro­sło­wia­ńs­ki obok łaci­ny języ­kiem litur­gicz­nym, co zosta­ło uzna­ne przez papie­ża. War­to zau­wa­żyć, że były to jedy­ne dwa języ­ki, w któ­rych w tym cza­sie można było odpra­wiać msze. W oko­ło X wie­ku przy­by­li Węgr­zy, któr­zy podob­nie jak Awa­ro­wie w V wie­ku byli koc­zo­wni­ka­mi. Spot­ka­li się jed­nak z opo­rem Sło­wian, ale także Rzy­mian i Ger­ma­nów. W zasa­dzie nie mie­li dokąd iść, więc osied­li­li się tutaj i nauc­zy­li się upra­wiać zie­mię. Od X wie­ku Sło­wac­ja nale­ża­ła do Węgier, a od XIX wie­ku do Austro-​Węgier. Bra­ty­sła­wa, obec­na sto­li­ca, była przez dłu­gi czas mias­tem koro­na­cyj­nym. Od 1918 roku Sło­wac­ja była częścią Cze­cho­sło­wac­ji, z krót­ką przer­wą na nie­pod­le­głe państ­wo sło­wac­kie w cza­sie II woj­ny świa­to­wej. Od 1 stycz­nia 1993 roku Repub­li­ka Sło­wac­ka jest nie­pod­le­głym państ­wem. Od 1 maja 2004 roku jes­te­śmy człon­kiem Unii Euro­pej­skiej, od 29 mar­ca 2004 roku człon­kiem NATO, od 1 stycz­nia 2009 roku człon­kiem stre­fy euro – Unii Walu­to­wej, gdzie euro sta­ło się ofic­jal­ną walutą.

Podc­zas całej his­to­rii Sło­wac­ja była wie­lok­rot­nie ata­ko­wa­na przez Tata­rów, Tur­ków, ale pod wzg­lędem integ­ral­no­ści tery­to­rial­nej przetr­wa­ła. Pra­wdą jest, że Tur­cy i Tatar­zy mie­li inne cele, co częs­to zmus­za­ło ich do opuszc­ze­nia tery­to­rium Sło­wac­ji. Jed­nak ata­ki ger­ma­ńs­kie czy rzym­skie nie były zbyt licz­ne. Zamki, któ­re ist­nia­ły na tere­nie Sło­wac­ji w przes­zło­ści, były sto­sun­ko­wo dobr­ze ufor­ty­fi­ko­wa­ne i potra­fi­ły sku­tecz­nie prze­ci­ws­ta­wiać się wro­gom. Częs­to naszym prze­ci wni­kom poma­ga­ła zdra­da, by je zdo­być. Do śred­ni­owiec­za zamki w Deví­nie, Fiľa­ko­vie były na przy­kład dużą przesz­ko­dą dla wro­gów. W końcu także zamek bra­ty­sła­ws­ki. Bra­ty­sła­wa była dłu­go zna­na jako mias­to z kamie­nia”. Cza­sa­mi nazwa turec­ka gos­po­dar­ka” pocho­dzi wła­śnie ze śred­ni­owiec­za. Cho­dzi o to, że Tur­ko­wi zale­ża­ło tyl­ko na zabra­niu, nie dbał o nic. Tur­kom nie zale­ża­ło na tym, co się sta­nie, gdy wykor­zys­ta­ją plo­ny, nie dba­li o przys­zło­ść, po pros­tu szli dalej, wyzys­ku­jąc kogoś innego.

Z kul­tu­ro­we­go punk­tu widze­nia ist­nie­nie Aca­de­mia Istro­po­li­ta­na – jed­ne­go z naj­stars­zych uni­wer­sy­te­tów w Euro­pie – mia­ło znac­ze­nie. Zało­żył go Matej Kor­vín w Bra­ty­sła­wie oko­ło 1466 roku. W 1787 roku po raz pier­ws­zy znor­ma­li­zo­wa­no język sło­wac­ki na pod­sta­wie dia­lek­tu zachod­ni­osło­wac­kie­go – język ber­no­lá­ko­wy. Od 1843 roku, dzi­ęki Ľudo­ví­to­wi Štú­ro­wi, język sło­wac­ki jest znor­ma­li­zo­wa­ny na pod­sta­wie dia­lek­tu środkowosłowackiego.

Naj­wi­ęcej ludzi miesz­ka w mias­tach Bra­ty­sła­wie, Kos­zy­cach, Pre­szo­wie, Nitr­ze, Żyli­nie, Bańs­kiej Bys­tr­zy­cy, Trna­wie, Mar­ti­nie, Trenc­zy­nie, Pop­ra­dzie, Prie­vi­dzy, Zvo­len (slo​va​kia​si​te​.com). Par­ki naro­do­we: TANAP – Tatr­za­ńs­ki Park Naro­do­wy, NAPANT – Park Naro­do­wy Niżne Tat­ry, Wiel­ka Fat­ra, Mała Fat­ra, Pie­ni­ny (PIENAP), Polo­ni­ny, Sło­wac­ki Raj, Sło­wac­ki Kras, Murán­ska pla­ni­na (slo​va​kia​si​te​.com). Naj­wa­żniejs­ze świ­ęta: Boże Naro­dze­nie, Wiel­ka­noc, św. Miko­łaj, św. Łuc­ja, Sylwes­ter, Nowy Rok, Dzień Dziec­ka, Dzień Mat­ki, Wszys­tkich Świ­ętych, Kar­na­wał (slo​va​kia​si​te​.com). Wybit­ne oso­bis­to­ści: Juraj Jáno­šík – zbój­nik i boha­ter ludo­wy, któ­ry zabie­rał boga­tym i dawał bied­nym, Ľudo­vít Štúr – kodi­fi­ka­tor języ­ka sło­wac­kie­go, Milan Ras­ti­slav Šte­fá­nik – nauko­wiec, poli­tyk, żołnierz, wspó­łza­ło­ży­ciel państ­wa cze­cho­sło­wac­kie­go, Ale­xan­der Dub­ček – poli­tyk, postać Pras­kiej Wios­ny 1968 roku (slo​va​kia​si​te​.com). Cha­rak­te­rys­tycz­ne potra­wy gas­tro­no­micz­ne: pare­ni­ca, ser owc­zy, kor­bá­či­ky sero­we, oštie­pok, bryn­dza, trdel­ník ska­lic­ki, bra­ti­slav­ské rož­ky (mpsr​.sk), wino tokaj­skie, kapust­ni­ca, pie­ro­gi, plac­ki ziem­niac­za­ne, tla­čen­ka, kas­zan­ka, pagá­če i wresz­cie kofo­la. Z moc­nych alko­ho­li zna­ne są: boro­vič­ka, śli­wo­wi­ca, demä­nov­ka. Sło­wac­ja jest bar­dzo boga­ta w źró­dła mine­ral­ne – wody mine­ral­ne: Budiš, Gemer­ka, Fat­ra, San­tov­ka, Sal­va­tor, Rajec, Ľubov­nian­ka, Mitic­ká, Luc­ka i wie­le innych.


Szlo­vá­kia közép-​Európában talál­ha­tó. Hatá­ros Len­gy­elors­zág­gal, Cse­hors­zág­gal, Auszt­riá­val, Magy­arors­zág­gal és Ukraj­ná­val. Ez egy hegy­vi­dé­ki ors­zág, Szlo­vá­kiá­ban szép hegy­ek talál­ha­tók, pél­dá­ul a Kis-​Fátra, a Nagy-​Fátra, a Magas-​Tátra. Majd­nem az egész terüle­ten átha­lad a Kár­pá­tok íve. Geoló­giai és geoter­mi­kus szem­pont­ból Szlo­vá­kia nagy­on gaz­dag ország.

Szlo­vá­kiá­nak 1200 fel­fe­de­zett bar­lang­ja van, közülük csak 14 nyit­va áll a nyil­vá­nos­ság előtt. A leg­hoss­zabb a Demé­ny­fal­vi bar­lan­grends­zer, ame­ly több mint 30 km hoss­zú. A leg­mé­ly­ebb a Sta­rý hrad a Alacsony-​Tátrában, 432 méte­res mély­ség­ben. A leg­hoss­zabb folyó a Vág, ame­ly 406 km hoss­zú. A leg­ma­ga­sabb víze­sés a Magas-​Tátrában a Kmeť-​vízesés, 80 méter magas. A legs­zél­se­be­sebb hely Cho­pok. A lege­sősebb hely a Zboj­níc­ka cha­ta. A leg­na­gy­obb hegy­ség az Ondavai-​dombság, ame­ly 1320 km² terüle­ten terül el. Szlo­vá­kiá­ban talál­ha­tó a világ leg­na­gy­obb fából kés­zült oltá­ra, a Levo­čai Szent Jakab-​templom, Euró­pa geog­rá­fiai közép­pont­ja a Kremnica-​hegységben, az egy­et­len hideg arte­zi kút Euró­pá­ban a Her­lian­sky gej­zír Kas­sá­nál, a közép-​európai régió leg­na­gy­obb várá­gy­ai a Sze­pe­si vár, a leg­ma­ga­sabb hegyc­súcs a Kár­pá­tok­ban a Gerlachovský-​gerinc, a legöre­gebb köz­park a közép-​európai régi­ó­ban a Jan­ka Krá­ľa Park Pozso­ny­ban. Szlo­vá­kiá­ban talál­ha­tó a leg­több vár és kas­té­ly Euró­pá­ban. 425 kas­té­ly, 180 vár, kas­té­ly és rom (slo​va​kia​.eu​.sk). 2011. május 21-​én 5 397 036 lakos élt itt (sta​tis​tics​.sk). Lakos­sá­gá­nak több mint 57%-a él váro­sok­ban (slo​va​kia​.eu​.sk).

Szlo­vá­kiá­ban főként szlo­vá­kok élnek. Kisebb­sé­gi cso­por­tok közé tar­to­znak a magy­arok, a romák, az ukrá­nok, a cse­hek és a néme­tek. Szlo­vá­kiá­ban külön­böző tör­té­nel­mi régi­ók talál­ha­tók, mint pél­dá­ul Hont, Gemer, Tekov, Turiec, Lip­tov, Sze­pes, Šariš, Abov, Zem­plén, Uh, Novoh­rad, Ora­va. A szlá­vok valós­zí­nűleg az 5. szá­zad­ban érkez­tek Szlo­vá­kiá­ba, aki­ket külön­böző táma­dá­sok értek, töb­bek között az Ava­ro­ké, aki­ket később elűz­tek. A népes­sé­gük egy rés­ze azon­ban Szlo­vá­kiá­ban maradt. A legf­ris­sebb ada­tok sze­rint kér­dé­ses, hogy az egy­es idős­za­kok­ban a római tele­pülé­sek mily­en mess­zi­re ter­jed­tek. Min­de­ne­set­re Szlo­vá­kiá­ban is talál­tak római tele­pülé­si marad­vá­ny­o­kat több helyen.

Szlo­vá­kia első tele­pülé­se a pale­olit végén, min­te­gy 250 000 évvel eze­lőtt kelet­ke­zett, oly­an hely­eken, mint Gánov­ce, ahol nean­der­völ­gyi kopo­ny­át talál­tak, és Mora­vian­ban, ahol Vénusz szob­rot talál­tak – a Mora­vai Vénuszt. Az első gaz­dál­ko­dók valós­zí­nűleg Kr. e. 5 0004 000 évvel eze­lőtt jelen­tek meg itt. Kr. e. 4. szá­zad vége óta a kel­ták érkez­tek ide. Kr. e. 1. szá­zad­ban jöt­tek a dákok. Az 1. szá­zad ele­jé­től kezdve a ger­má­nok – Van­ni­ove kirá­ly­sá­ga – is ide érkez­tek. Az első szlá­vok valós­zí­nűleg az 5. szá­zad­ban tele­ped­tek le erre a terület­re (Wiki­pe­dia).

A szlá­vok első álla­ma­la­ku­la­ta Szlo­vá­kiá­ban a 7. szá­zad­ban lét­re­jött Samo biro­da­lom volt. Később az Nit­ri her­ceg­ség, ame­ly­nek 833-​ban Mor­va her­ceg­ség­gel tör­té­nő egy­esí­té­sé­vel nagy Mor­va­ors­zág ala­kult ki (Wiki­pe­dia). Ez egy nagy­on fon­tos epi­zód volt a tör­té­ne­lem­ben ebben az idős­zak­ban, mivel ez egy vis­zo­ny­lag erős álla­ma­la­ku­lat volt. Ehhez az idős­zak­hoz tar­to­zik Cyril és Metód miss­zi­ó­ja a 9. szá­zad­ban, akik a keresz­té­ny hitet hir­det­ték ezen a terüle­ten. Kul­tu­rá­lis szem­pont­ból ez egy nagy­on fon­tos vál­to­zás volt. Sike­rült elér­ni, hogy a latin mel­lett a sta­rosz­láv a litur­gi­kus nyelv is legy­en, amit még a pápa is eli­smert. Így ők let­tek az egy­et­len két nyelv, ame­ly­ek­ben misét lehe­tett celeb­rál­ni. Kb. a 10. szá­zad­ban érkez­tek a magy­arok, akik hason­ló­an az 5. szá­za­di ava­rok­hoz nomá­dok vol­tak. Azon­ban elle­nál­lás­ba ütköz­tek a szlá­vok, vala­mint a rómaiak és a ger­má­nok rés­zé­ről. Kevés lehe­tősé­gük volt, ezért lete­le­ped­tek és meg­ta­nul­ták művel­ni a föl­det. A 10. szá­zad­tól Szlo­vá­kia rés­ze volt Magy­arors­zág­nak, a 19. szá­zad­tól Ausztria-​Magyarországnak. Pozso­ny, a mai fővá­ros hoss­zú ide­ig koro­ná­zá­si város volt. 1918-​tól Szlo­vá­kia rés­ze volt Csehsz­lo­vá­kiá­nak, rövid időre önál­ló Szlo­vák Állam­ként a máso­dik világ­há­bo­rú alatt. 1993. janu­ár 1‑jétől Szlo­vá­kia önál­ló állam. 2004. május 1‑jétől az Euró­pai Unió tag­ja vagy­unk, 2004. már­cius 29-​től a NATO tag­ja vagy­unk, 2009. janu­ár 1‑jétől az euró­öve­zet tag­ja vagy­unk – az euró lett az hiva­ta­los fizetőeszköz.

Tör­té­nel­mi szem­pont­ból Szlo­vá­kia soks­zor volt táma­dá­sok­nak kitett, Tatá­rok, törökök által, de az ors­zág terüle­ti integ­ri­tá­sa szem­pont­já­ból elle­nállt. Igaz, hogy a törökök­nek és a tatá­rok­nak más célok is vol­tak, ami soks­zor arra kénys­ze­rí­tet­te őket, hogy elha­gy­ják Szlo­vá­kia terüle­tét. Min­de­ne­set­re sem a ger­mán, sem a római táma­dá­sok nem vol­tak túl nagy­ok. A múlt­ban a szlo­vá­kiai várak vis­zo­ny­lag jól mege­rősí­tet­tek vol­tak, és sike­re­sen elle­náll­tak az ellen­sé­gek­nek. Gyak­ran a meg­ny­eré­sük­höz áru­lás is hoz­zá­já­rult. A közép­kor­ban pél­dá­ul a Dévé­nyi, a Fülek várak nagy aka­dá­lyt jelen­tet­tek az ellen­sé­gek szá­má­ra. Végül is a Pozso­nyi vár is. His­zen Pozso­nyt soká­ig kővá­ros­nak is nevez­ték. Rossz idős­zak volt az egys­ze­rű embe­rek szá­má­ra 1526 után és körül­be­lül 1868-​ig. Érde­kes, hogy néhá­ny való­ság az akko­ri idős­zak­ból beke­rült a szó­tár­ba – a török gaz­da­ság kife­je­zés éppen a közép­kor­ból szár­ma­zik. Arról van szó, hogy a török csak vett, és nem törődött azzal, mi lesz, ha ők hasz­nál­ják a ter­mést, nem törődött a jövővel, egys­ze­rűen csak tovább men­tek, máso­kat zsaroltak.

Kul­tu­rá­lis szem­pont­ból fon­tos volt az Istro­po­li­ta­na Aca­de­mia léte­zé­se is – Euró­pa egy­ik leg­ré­geb­bi egy­ete­me. Matej Kor­vín ala­pí­tot­ta Pozso­ny­ban körül­be­lül 1466-​ban. 1787-​ben Anton Ber­no­lák elős­zör kodi­fi­kál­ta a szlo­vák nyel­vet Nyugat-​Szlovákiai dia­lek­tus alap­ján – ber­no­lá­ki szlo­vák nyelv. 1843 óta Ľudo­vít Štúr miatt a közép­ső szlo­vák dia­lek­tus alap­ján kodi­fi­kál­ták a szlo­vák nyelvet.

A leg­több ember Pozso­ny­ban, Kas­sán, Pre­sov­ban, Nit­rá­ban, Zsol­nán, Besz­ter­ce­bá­ny­án, Trenc­sén­ben, Mar­ton­ban, Trenc­sén­ben, Pop­rád­ban, Prie­vi­dzá­ban, Zsol­nán él (slo​va​kia​si​te​.com). Nemze­ti par­kok: TANAP – Tát­rai Nemze­ti Park, NAPANT – Alacsony-​Tátrai Nemze­ti Park, Nagy-​Fátra, Kis-​Fátra, Pie­ni­ny (PIENAP), Polo­ni­ny, Szlo­vák Para­dic­som, Szlo­vák Karszt, Murá­nyi sík­ság (slo​va​kia​si​te​.com). Leg­fon­to­sabb ünne­pek: Karác­so­ny, Hús­vét, Miku­lás, Szent Lucia, Szil­vesz­ter, Újév, Gyer­mek­nap, Any­ák napja, Halot­tak napja, Far­sang (slo​va​kia​si​te​.com). Jelen­tős sze­mé­ly­i­sé­gek: Juraj Jáno­šík – rab­ló és népi hős, aki a gaz­da­gok­tól vett és a sze­gé­ny­ek­nek adott, Ľudo­vít Štúr – a szlo­vák írás­be­li nyelv kodi­fi­ká­to­ra, Milan Ras­ti­slav Šte­fá­nik – tudós, poli­ti­kus, kato­na, a Csehsz­lo­vák állam meg­te­rem­tője, Ale­xan­der Dub­ček – poli­ti­kus, 1968-​as Prá­gai Tavasz jelen­tős alak­ja (slo​va​kia​si​te​.com). Gaszt­ro­nó­miai jel­leg­ze­tes­sé­gek: pare­ni­ca, juh­sajt, sajt­ko­ron­gok, oštie­pok, bryn­dza, szil­vás­vi­rágh, pozso­nyi kif­li (mpsr​.sk), toka­ji bor, káposz­ta­le­ves, gom­bóc, palac­sin­ta, tla­čen­ka, hur­ka, pás­ká, és végül a kofo­la. Az erős alko­ho­lok közül ismer­tek: boro­vič­ka, szil­vó­rium, demä­nov­ka. Szlo­vá­kia nagy­on gaz­dag ásvá­ny­vi­zek­ben – ásvá­ny­vi­zek­ben: Budiš, Gemer­ka, Fat­ra, San­tov­ka, Sal­va­tor, Rajec, Ľubov­nian­ka, Mitic­ká, Luc­ka és sok más.


Nie­kto­ré príspevky

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Klubová činnosť

História akvaristiky

Hits: 6408

Je otáz­ne kedy mož­no dato­vať vznik akva­ris­ti­ky. Kaž­do­pád­ne deji­ny hovo­ria o cho­va­ní malých pek­ných rýb už zo sta­ro­ve­ké­ho Egyp­ta. Mini­mál­ne tisíc­roč­nú minu­losť má chov na ázij­skom kon­ti­nen­te v Číne, kde chov kara­sov má veľ­mi boha­tú tra­dí­ciu. Pred­me­ty, v kto­rých sa cho­va­li ryby a pes­to­va­li rast­li­ny boli úpl­ne iné ako ich pozná­me dnes. Aj u nás si nie­kto­rí pamä­ta­jú gup­ky v päť lit­ro­vých fľa­šiach od uho­riek. V 19. sto­ro­čí akvá­ri­um bolo vlast­ne atrak­ci­ou, zaria­di­li si ich bio­ló­go­via, leká­ri, vzde­la­ní ľudia na uni­ver­zi­tách, vo verej­ných záh­ra­dách. Medzi jed­ny z naj­star­ších klu­bov pat­ria tu v našom regi­ó­ne napr. Cype­rus, 1899. U nás je naj­star­ší prav­de­po­dob­ne klub v Ban­skej Bys­tri­ci. Dá sa pove­dať, že Euró­pa sa sta­la kolís­kou akva­ris­ti­ky a trú­fam si pove­dať, že je ňou dodnes. Už od spo­mí­na­né­ho 19. sto­ro­čia sa v nej zača­la akva­ris­ti­ka vzmá­hať. Je zau­jí­ma­vé, že aj naša kra­ji­na pat­rí medzi vyspe­lé štá­ty, kto­ré posky­tu­jú akva­ris­tov, kto­rí pat­ria medzi špič­ku. Nemec­ko, Poľ­sko, Čes­koSlo­ven­sko sú aj his­to­ric­ky aj v súčas­nos­ti špič­kou na poli cho­vu rýb a pes­to­va­nie rast­lín.


The ori­gin of aqu­arium kee­ping is a ques­ti­on open to deba­te. Nevert­he­less, his­to­ry tells us about the kee­ping of small, beau­ti­ful fish dating back to ancient Egypt. The prac­ti­ce has at least a millennium-​old his­to­ry on the Asian con­ti­nent in Chi­na, whe­re the cul­ti­va­ti­on of carp has a rich tra­di­ti­on. The con­tai­ners used for kee­ping fish and cul­ti­va­ting plants were com­ple­te­ly dif­fe­rent from what we know today. Some peop­le may recall gup­pies kept in five-​liter bott­les from pic­kles here. In the 19th cen­tu­ry, aqu­ariums were essen­tial­ly att­rac­ti­ons, set up by bio­lo­gists, doc­tors, and edu­ca­ted indi­vi­du­als at uni­ver­si­ties and pub­lic gar­dens. Among the oldest clubs in our regi­on is, for exam­ple, Cype­rus, estab­lis­hed in 1899. The oldest club in Slo­va­kia is pro­bab­ly in Ban­ská Bys­tri­ca. It can be said that Euro­pe beca­me the crad­le of aqu­arium kee­ping and, I dare say, still holds that posi­ti­on today. Sin­ce the men­ti­oned 19th cen­tu­ry, aqu­arium kee­ping began to flou­rish in Euro­pe. It is inte­res­ting to note that our coun­try is among the deve­lo­ped sta­tes that pro­vi­de aqu­arium ent­hu­siasts who are at the foref­ront. Ger­ma­ny, Poland, Cze­chia, and Slo­va­kia have his­to­ri­cal­ly and con­ti­nue to be at the foref­ront in the field of fish kee­ping and plant cultivation.


Es ist frag­lich, wann der Urs­prung der Aqu­aris­tik datiert wer­den kann. Den­noch berich­ten die Ges­chichts­bücher von der Hal­tung kle­i­ner, schöner Fis­che bere­its im alten Ägyp­ten. Die Pra­xis hat auf dem asia­tis­chen Kon­ti­nent in Chi­na, wo die Zucht von Karp­fen eine lan­ge Tra­di­ti­on hat, min­des­tens ein Jahr­tau­send alte Wur­zeln. Die Behält­nis­se, in denen Fis­che gehal­ten und Pflan­zen gezüch­tet wur­den, waren völ­lig anders als das, was wir heute ken­nen. Hier­zu­lan­de erin­nern sich eini­ge viel­le­icht an Gup­pys, die in Fünf-​Liter-​Flaschen von ein­ge­leg­ten Gur­ken gehal­ten wur­den. Im 19. Jahr­hun­dert waren Aqu­arien im Grun­de genom­men Att­rak­ti­onen, die von Bio­lo­gen, Ärz­ten und gebil­de­ten Per­so­nen an Uni­ver­si­tä­ten und in öffen­tli­chen Gär­ten ein­ge­rich­tet wur­den. Zu den ältes­ten Vere­i­nen in unse­rer Regi­on gehört zum Beis­piel Cype­rus, geg­rün­det 1899. Der ältes­te Vere­in in der Slo­wa­kei befin­det sich wahrs­che­in­lich in Ban­ská Bys­tri­ca. Man kann sagen, dass Euro­pa zur Wie­ge der Aqu­aris­tik wur­de und ich traue mich zu sagen, dass es dies bis heute ist. Seit dem genann­ten 19. Jahr­hun­dert begann die Aqu­aris­tik in Euro­pa auf­zub­lühen. Inte­res­sant ist, dass unser Land zu den ent­wic­kel­ten Sta­a­ten gehört, die Aqu­aria­ner an der Spit­ze haben. Deutsch­land, Polen, Tsche­chien und die Slo­wa­kei sind his­to­risch und gegen­wär­tig füh­rend auf dem Gebiet der Fisch­hal­tung und Pflanzenzucht.

Use Facebook to Comment on this Post