Skala - Fotografie, akvaristika, rodina a iné

Hrady, Krajina, Liptov, Neživé, Slovenská krajina, Stavby

Likavský hrad

05/03/201605/01/2025 skala

Je najväčším hradom Liptova (liptov.sk). Podľa niektorých ho postavili templárski rytieri, iní za jeho budovateľa pokladajú majstra Tomáša Csókaköiho (kamennydom.sk). Prvá písomná zmienka je z roku 1315, vtedy bol jeho majiteľom župan Donč (wikipedia.sk). Pánom na hrade v roku 1397 bol moravský margróf Prokop, ale o dva roky neskôr ho vyhnal kráľ Žigmund, ktorý hrad dal uhorskému palatínovi Mikulášovi a Jánovi Garovi, ktorý ju mali do roku 1418. V septembri 1431 husiti Likavu vypálili. Po ich odchode v roku 1434 bola Likava majetkom Jána Hunyadyho. Neskôr Peter Komorowský. kráľ Matej I., Ján Korvín, Zápoľskí. V rokoch 1569 – 1580 chorvátsky veľmož Ján Krušič. Od roku 1580 Illésházovci. Od polovice 17. storočia Thököly. V roku 1707 dal František Rákoczi zrúcať (likavka.sk). Hrad strážil cestu z Považia na Oravu (wikipedia.sk). Inšpirovaný touto povesťou zložil báseň o Likavskom hrade a Jánošíkovi aj slovenský národovec a básnik Samo Chalupka (wordpress.com).

It is the largest castle in Liptov (liptov.sk). According to some, it was built by Templar knights, while others consider Master Tomáš Csókaköi as its builder (kamennydom.sk). The first written mention is from 1315 when it was owned by the county chief Donč (wikipedia.sk). In 1397, Moravian margrave Prokop was the lord of the castle, but two years later, King Sigismund expelled him. The king then gave the castle to the Hungarian palatines Nicholas and John Garai, who held it until 1418. In September 1431, the castle was set on fire by the Hussites. After their departure in 1434, Likava became the property of Ján Hunyady, and later of Peter Komorowski, King Matthias I, Ján Korvín, and the Zápoľski family. From 1569 to 1580, it belonged to the Croatian magnate Ján Krušič. From 1580, it was owned by the Illésház family. From the mid-17th century, it was associated with the Thököly family. In 1707, it was demolished by Francis II Rákóczi (likavka.sk). The castle guarded the route from Považie to Orava (wikipedia.sk). Inspired by this legend, the Slovak nationalist and poet Samo Chalupka composed a poem about Likava Castle and Jánošík (wordpress.com).

Odkazy

Horehronie, Krajina, Slovenská krajina

Telgárt

04/03/201605/01/2025 skala

Telgárt je obec na Slovensku, nachádzajúca sa v Horehroní, leží v nadmorskej výške 752 metrov. Obklopený je Nízkymi Tatrami. Historicky patrila obec ku kráľovskému majetku, až neskôr sa stala centrom lesného hospodárstva. V súčasnosti je Telgárt obľúbeným miestom pre turistov, ktorí sem prichádzajú za prírodou a možnosťami pre turistiku, lyžovanie a ďalšie outdoorové aktivity. V zime je Telgárt vyhľadávaný pre lyžovanie a iné zimné športy. V lete je oblasť ideálnym východiskovým bodom napr. na Kráľovú hoľu. Možno tu nájsť tradičné drevené domy a ľudovú architektúru. Telgárt je známy aj značným zastúpením rómskeho obyvateľstva. Počas sezóny často stoja pri ceste a ponúkajú čučoriedky a huby.

Kamenný most v Telgárte patrí najzaujímavejšie mosty. Nachádza sa pod Kráľovou hoľou. Viadukt je celý v oblúku, ktorý ma polomer 300 metrov. Dĺžka je 113.6 metrov (Páteček).

Telgárt is a village in Slovakia, located in Horehronie, at an altitude of 752 meters. It is surrounded by the Low Tatras. Historically, the village belonged to royal property, later becoming a center of forestry. Today, Telgárt is a popular destination for tourists who come for nature and opportunities for hiking, skiing, and other outdoor activities. In winter, Telgárt is sought after for skiing and other winter sports. In summer, the area is an ideal starting point, for example, to Kráľová hoľa. Traditional wooden houses and folk architecture can be found here. Telgárt is also known for its significant Roma population. During the season, they often stand by the road, offering blueberries and mushrooms.

The stone bridge in Telgárt is one of the most interesting bridges. It is located below Kráľová hoľa. The viaduct is entirely arched, with a radius of 300 meters. Its length is 113.6 meters (Páteček).

Telgárt isko naselij les Slovensko, lel o Horehronie, leskirdo an o 752 metra ari. O Del andre Nízkymi Tatrami. Historikani than keren teljovipe o naselij lel an o kralo majaripe, sar peski dikhle lačhe majaripnasko. Ando drom te dživel te kerel turistura, save aven ani priroda thaj avutne te dživel te kerel drab, ski, thaj aver outdoorovestke aktivitura. Ande patjáno, Telgárti sas phenďo ando drom, bo phenen Kráľová hoľa. Ando naselija phenďa tradiciona draba khera thaj romani architektúra. Telgárt sas agor te phenďo sas e roma. O bervari drom te sikavel pes te dživavel ando patjáno, thaj sas te phagavel borikane thaj kukurikane.

O kamenný most ando Telgárt sas phenďo save oda sas e najčača mostura. Oda sas kajkerdo andre Kráľová hoľa. O viadukt sas sačo andre ola, save phenďe 300 metra. Oda sas e dživipen 113.6 metra (Páteček).

Odkazy

Hont, Kostoly, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby

Kalvária v Banskej Štiavnici

01/03/201605/01/2025 skala

Banskoštiavnická Kalvária je najimpozantnejšou barokovou kalváriou v strednej Európe. Jednou z najstarších kalvárií na Slovensku. Od roku 1993 je súčasťou územia, ktoré spolu s historickým mestom Banská Štiavnica boli zaradené na Zoznam svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Od júna 2007 je na zozname 100 najohrozenejších pamiatok sveta. Kaplnky a kostoly Kalvárie: Ježiš sa lúči so svojou Matkou, Diabol pokúša Ježiša, Ježiš umýva apoštolom nohy, Kaplnka Božského Srdca, Posledná večera, Bolestné srdce Panny Márie, Ježiš na hore Olivovej, Kaplnka svätých schodov, Judášova zrada, Odsúdenie Ježiša, Ježiš pred Herodesom, Ježiša bičujú, Kaplnka Ecce Homo, Ježiš berie svoj kríž, Ježiša pribíjajú na kríž, Horný kostol – Kristus na kríži, Boží hrob, Obrezanie Pána, Útek do Egypta, Dvanásťročný Ježiš v chráme, Ježiš sa stretá so svojou Matkou, Panna Mária pod krížom, Ježišovo telo v lone Matky, Ježiša pochovávajú (kalvaria.org). Predpokladá sa, že tvorcom architektonického návrhu bol Samuel Mikovíny (nomad.sk).

Kalvária sa nachádza severovýchodne od centra mesta. Z informačnej tabule som sa dočítal, že kalvária predstavuje barokovú sakrálnu architektúru, sochárstvo, výtvarné umenie a umelecké remeslá. Iniciátorom vybudovania bol páter František Perger v 18. storočí z miestnej komunity Spoločnosti Ježišovej, ktorý na kopci Scharffenberg (Ostrý vrch) vybudoval Krížovú cestu. Základný kameň položili 14.9.1744. Komplex tvorí 17 kaplniek, tri kostoly, Žalár, a Boží hrob (Informačná tabuľa). Kalvária je osobitá aj svojou liturgickou koncepciou. Nekopíruje tradičný model 14-ich zastavení krížovej cesty, ale kombinuje výjavy zo života Ježiša a Panny Márie. Hore svahom obráteným k mestu plynulo stúpa symetricky rozložená zostava hlavných objektov. Kaplnky sú vzájomne pospájané serpentínami chodníčkov. V nich sú drevené reliéfy, interiéry kostolov sú dekorované nástennými maľbami, ktorá sa pripisuje rakúskemu maliarovi Antonovi Schmidtovi (Bujnová et all, 2003).

Časť výtvarnej výzdoby a mobiliáru jednej z najvzácnejších barokových pamiatok na Slovensku bola vykradnutá, časť sa stala terčom vandalov. Miestni aktivisti sa zaslúžili o to, že Kalvária je zapísaná v zozname 100 najohrozenejších pamiatok sveta (Informačná tabuľa). Kalvária bola obnovená na prelome 70-tych a 80-tych rokov 20. storočia (Bujnová et all, 2003). Štiavnická kalvária vznikla tak, že páter František Perger z jezuitského kláštora v Banskej Štiavnici chcel od bohatého ťažiara Leopolda Ondreja Fritza z Friedenliebu kúpiť Scharffenberg. Pánovi Fritzovi bolo čudné, načo chce takú ničotu. Kriaky a bodľačie. Páter až na tretie naliehanie naveľa prezradil svoj úmysel vybudovať na vrchu Kalváriu. Fritz sa rozhodol, že na takýto účel Scharffenberg nepredá, ale daruje, “kým bude slúžiť na úctu k Bohu” (podľa Hidvéghy).

Banská Štiavnica Calvary is the most imposing Baroque calvary in Central Europe, also one of the oldest calvaries in Slovakia. Since 1993, it has been part of the territory along with the historic town of Banská Štiavnica, inscribed on the UNESCO World Cultural and Natural Heritage List. Since June 2007, it has been listed among the 100 most endangered monuments in the world. Chapels and churches of the Calvary include: Jesus Bids Farewell to His Mother, Devil Tempts Jesus, Jesus Washes the Apostles’ Feet, Chapel of the Divine Heart, Last Supper, Sorrowful Heart of Virgin Mary, Jesus on the Mount of Olives, Chapel of the Holy Stairs, Judas’ Betrayal, Condemnation of Jesus, Jesus Before Herod, Flagellation of Jesus, Chapel of Ecce Homo, Jesus Takes Up His Cross, Jesus Nailed to the Cross, Upper Church – Christ on the Cross, Holy Sepulcher, Circumcision of the Lord, Flight into Egypt, Twelve-Year-Old Jesus in the Temple, Jesus Meets His Mother, Virgin Mary Beneath the Cross, Jesus’ Body in His Mother’s Lap, Burial of Jesus (kalvaria.org). It is presumed that Samuel Mikovínyi was the architect behind the design (nomad.sk).

The Calvary is located northeast of the city center. According to an information board, the calvary represents Baroque sacral architecture, sculpture, visual arts, and crafts. The initiative for its construction came from Father František Perger in the 18^th century, a member of the local community of the Society of Jesus, who built the Stations of the Cross on Scharffenberg Hill. The foundation stone was laid on September 14, 1744. The complex consists of 17 chapels, three churches, the Lamentation, and the Holy Sepulcher (Information Board). The calvary is unique in its liturgical conception, not copying the traditional model of the 14 Stations of the Cross but combining scenes from the lives of Jesus and the Virgin Mary. The main objects are symmetrically arranged on a slope facing the city. The chapels are connected by winding paths with wooden reliefs, and the interiors of the churches are decorated with wall paintings attributed to the Austrian painter Anton Schmidt (Bujnová et al., 2003).

Part of the artistic decoration and furniture of one of the most valuable Baroque monuments in Slovakia was stolen, and some became the target of vandals. Local activists played a crucial role in including Calvary in the list of the 100 most endangered monuments in the world (Information Board). The Calvary was restored in the late 1970s and early 1980s (Bujnová et al., 2003). The Štiavnica Calvary came into being when Father František Perger from the Jesuit monastery in Banská Štiavnica wanted to buy Scharffenberg from the wealthy miner Leopold Andrej Fritz of Friedenlieb. Fritz found it odd that someone would want such a worthless place with thorns and prickles. Only after persistent insistence did Father reveal his intention to build a Calvary on the top. Fritz decided not to sell Scharffenberg for such a purpose but to donate it, “as long as it serves for the honor of God” (according to Hidvéghy).

Odkazy

Cestou hore sa nachádza množstvo malých kaplniek

Krajina, Organizmy, Príroda, Rastliny, Slovenská krajina, Tatry

Nová Polianka

26/02/201605/01/2025 skala

Nová Polianka je najmladšia z tatranských osád, vznikla v roku 1956 vo výške 1040 metrov nad morom. Je v nej vojenský liečebný ústav pre liečbu respiračných ochorení a tuberkulózy. Osada je prísne liečebná, nie je východiskom pre turistiku, nemá ubytovacie, ani stravovacie zariadenia. Jej názov je odvodený od neďalekej Tatranskej Polianky. Medzi týmito dvoma obcami pôvodne stála poľovnícka chata Daniela Rolanda Diergardta, ktorý v rokoch 1898 – 1929 vlastnil okolité lesy. Samotu nazývali aj Danielovo. Dnes je tam samota s lesovňou TANAPu Danielov dom (vysoketatry.sk).

Nová Polianka is the youngest of the Tatra settlements, established in 1956 at an elevation of 1040 meters above sea level. It houses a military medical institute specializing in the treatment of respiratory diseases and tuberculosis. The settlement is strictly for medical purposes, not serving as a starting point for tourism, and lacks accommodation or dining facilities. Its name is derived from the nearby Tatranská Polianka. Originally situated between these two villages was the hunting lodge of Daniel Roland Diergardt, who owned the surrounding forests from 1898 to 1929. The lodge was also known as Danielovo. Today, in that location, there is a solitary house with a forest nursery called TANAP’s Daniel’s House (vysoketatry.sk).

Európske, Krajina, Mestá, Mestá, Rakúske, Rakúsko, Typ krajiny, Zahraničie

Viedeň – mesto valčíkov

26/02/201605/01/2025 skala

Viedeň – Wien, latinsky Vindobona, maďarsky Bécs, slovinsky Dunaj, chorvátsky Beč, anglicky Vienna má 1.65 milióna obyvateľov. Je sídlom mnohých medzinárodných organizácií spojených národov a iných inštitúcií, napr. OPEC‑u. Po New Yorku a Ženeve je tretím centrom v ktorom sídlia orgány OSN. Zaujímavé je, že viedenská električková sieť je tretia najväčšia na svete. Historické centrum bolo v roku 2001 zapísané na Zoznam svetového dedičstva UNESCO. Rozloha mesta je 414,89 km² . Mesto má 23 mestských častí: Innere Stadt, Leopoldstadt, Landstraße, Wieden, Margareten, Mariahilf, Neubau, Josefstadt, Alsergrund, Favoriten, Simmering, Meidling, Hietzing, Penzing, Rudolfsheim-Fünfhaus, Ottakring, Hernals, Währing, Döbling, Brigittenau, Floridsdorf, Donaustadt, Liesing (Wikipédia). Centrum mesta – Innere Stadt bolo v minulosti obkolesené hradbami, ktoré boli zbúrané v roku 1857 (earthinpictures.com).

Územie dnešnej Viedne bolo osídľované už Keltmi v 5. storočí pred n. l.. Pomenovanie Viedne je odvodené z keltského slova „Vedunia“, čo znamená rieka v lesoch (earthinpictures.com). V prvom storočí po Kristovi tu bol tábor rímskej légie a civilná osada Vindobona. Počas markomanských vojen (166 – 180) sa tu zdržiaval rímsky cisár Marcus Aurelius, ktorý tu aj zomrel. Vláda Rimanov sa končí zhruba v 5. storočí príchodom germánskych kmeňov. V písomných záznamoch sa mesto spomína v roku 881 ako Wenia. V roku 1137 je prvýkrát spomenuté ako Wien. Od roku 1156 je mesto sídlo Babenbergovcov. Po vymretí tejto dynastie si robil nároky na Viedeň Přemysl Otakar II., ktorého však porazil Rudolf I. Habsburgský v bitke na Moravskom poli. Za vlády Habsburgovcov sa mesto stalo sídlom cisára Rímskonemeckej ríše Svätej ríše rímskej (Wikipédia).

V 18. a 19. storočí žili vo Viedni umelci ako Joseph Haydn, Wolfgang Amadeus Mozart, Ludwig van Beethoven, Franz Schubert, Johannes Brahms, Johann Strauss (Wikipédia). V roku 1754 tu žilo 175460 obyvateľov. V roku 1850 551300, v roku 1900 už 1769137 a v roku 1910 2083630. Ale do roku 1991 nastal pokles – 1539848 (wikipedia). Viedeň je v súčasnosti po New Yorku a Ženeve tretím centrom, v ktorom sídlia orgány OSN. Viedeň je obľúbeným mestom medzinárodných konferencií a rokovaní na najvyššej diplomatickej úrovni. Medzi známe architektonické diela patrí budova Radnice, Parlamentu, Karlskirche, Belvedér – Palác Eugena Savojského, Schönbrunn – rezidencia Habsburgovcov, Hofburg – cisársky palác, Stephansdom – Katedrála svätého Štefana (Wikipédia), Albertina (wikipedia), Hundertwasserhaus (Sedláková). 137 metrov vysoký Stephansdom bol postavený v priebehu 14. a 15. storočia na mieste románskej baziliky. V Albertine je najrozsiahlejšia zbierka grafiky na svete (info-tour.info). V Kunsthistorisches Museum nájdete diela Rubensa, Dürera, Rembrandta, Rafaela, Caravaggia, Tiziana (dromedar.sk). Je tu 50 divadiel, 4 opery, dve muzikálové scény, 100 múzeí, koná sa tu množstvo divadelných, hudobných a tanečných festivalov. Zámok Schönbrunn, zahŕňa aj park z 18. storočia a najstaršiu zoologickú záhradu na svete – z roku 1752 (earthinpictures.com).

Viedeň je aj mestom vzdelania, pôsobí tu veľa univerzít: Academy of Fine Arts, Diplomatic Academy, Medical University, PEF Private University of Management, University of Applied Arts, University of Music and Performing Arts, University of Veterinary Medicine, University of Vienna, University of Economics and Business, University of Natural Resources and Applied Life Sciences, University of Technology, Webster University (wikipedia). Viedenský dopravný systém patrí medzi najlepšie v Európe. Jednotné lístky platia pre regionálne vlaky, metro, električky a pre autobusy. Linky jazdia často, zriedka sa čaká dlhšie ako 10 minút. Mesto križuje 700 km cyklistických trás (dromedar.sk).

Vienna – Wien, Latin Vindobona, Hungarian Bécs, Slovenian Dunaj, Croatian Beč, English Vienna has a population of 1.65 million. It is the seat of many international organizations, including OPEC. After New York and Geneva, it is the third center where UN bodies are located. Interestingly, Vienna’s tram network is the third-largest in the world. The historical center was inscribed on the UNESCO World Heritage List in 2001. The city covers an area of 414.89 km². Vienna is divided into 23 districts: Innere Stadt, Leopoldstadt, Landstraße, Wieden, Margareten, Mariahilf, Neubau, Josefstadt, Alsergrund, Favoriten, Simmering, Meidling, Hietzing, Penzing, Rudolfsheim-Fünfhaus, Ottakring, Hernals, Währing, Döbling, Brigittenau, Floridsdorf, Donaustadt, Liesing (Wikipedia). The city center, Innere Stadt, was surrounded by walls, which were demolished in 1857 (earthinpictures.com).

The territory of present-day Vienna was settled by Celts in the 5^th century BC. The name Vienna is derived from the Celtic word “Vedunia,” meaning river in the woods (earthinpictures.com). In the first century AD, there was a Roman legion camp and a civilian settlement called Vindobona. During the Marcomannic Wars (166 – 180), the Roman Emperor Marcus Aurelius stayed here and died. The rule of the Romans ended around the 5^th century with the arrival of Germanic tribes. The city is mentioned in written records in 881 as Wenia. In 1137, it is mentioned for the first time as Wien. Since 1156, the city has been the seat of the Babenberg family. After the extinction of this dynasty, Přemysl Otakar II claimed Vienna, but he was defeated by Rudolf I of Habsburg in the Battle on the Marchfeld. Under the rule of the Habsburgs, the city became the seat of the Holy Roman Emperor (Wikipedia).

In the 18^th and 19^th centuries, artists such as Joseph Haydn, Wolfgang Amadeus Mozart, Ludwig van Beethoven, Franz Schubert, Johannes Brahms, Johann Strauss lived in Vienna (Wikipedia). In 1754, 175,460 people lived here. In 1850, it was 551,300, in 1900 already 1,769,137, and in 1910, 2,083,630. However, there was a decline until 1991 – 1,539,848 (wikipedia). Vienna is currently the third center, after New York and Geneva, where UN bodies are located. Vienna is a popular city for international conferences and high-level diplomatic negotiations. Among the famous architectural works are the Town Hall, Parliament, Karlskirche, Belvedere – Palais Eugen Savoyen, Schönbrunn – the residence of the Habsburgs, Hofburg – the imperial palace, Stephansdom – St. Stephen’s Cathedral (Wikipedia), Albertina (wikipedia), Hundertwasserhaus (Sedláková). The 137-meter-high Stephansdom was built during the 14^th and 15^th centuries on the site of a Romanesque basilica. In Albertina, there is the most extensive collection of graphics in the world (info-tour.info). In the Kunsthistorisches Museum, you can find works by Rubens, Dürer, Rembrandt, Raphael, Caravaggio, Tizian (dromedar.sk). There are 50 theaters, 4 operas, two musical stages, 100 museums, and numerous theater, music, and dance festivals. Schönbrunn Palace includes an 18^th-century park and the world’s oldest zoo from 1752 (earthinpictures.com).

Vienna is also a city of education, with many universities: Academy of Fine Arts, Diplomatic Academy, Medical University, PEF Private University of Management, University of Applied Arts, University of Music and Performing Arts, University of Veterinary Medicine, University of Vienna, University of Economics and Business, University of Natural Resources and Applied Life Sciences, University of Technology, Webster University (wikipedia). Vienna’s transportation system is among the best in Europe. Unified tickets are valid for regional trains, metro, trams, and buses. Lines run frequently, with waits rarely exceeding 10 minutes. The city boasts 700 km of cycling routes (dromedar.sk).

Wien – Wien, Latein Vindobona, Ungarisch Bécs, Slowenisch Dunaj, Kroatisch Beč, Englisch Vienna, hat eine Bevölkerung von 1,65 Millionen. Es ist der Sitz vieler internationaler Organisationen, darunter die OPEC. Nach New York und Genf ist es das dritte Zentrum, in dem UNO-Organe ansässig sind. Interessanterweise ist das Straßenbahnnetz Wiens das drittgrößte der Welt. Das historische Zentrum wurde 2001 in die Liste des UNESCO-Weltkulturerbes aufgenommen. Die Stadt erstreckt sich über eine Fläche von 414,89 km². Wien ist in 23 Bezirke unterteilt: Innere Stadt, Leopoldstadt, Landstraße, Wieden, Margareten, Mariahilf, Neubau, Josefstadt, Alsergrund, Favoriten, Simmering, Meidling, Hietzing, Penzing, Rudolfsheim-Fünfhaus, Ottakring, Hernals, Währing, Döbling, Brigittenau, Floridsdorf, Donaustadt, Liesing (Wikipedia). Das Stadtzentrum, Innere Stadt, war in der Vergangenheit von Mauern umgeben, die 1857 abgerissen wurden (earthinpictures.com).

Das Gebiet des heutigen Wien war bereits im 5. Jahrhundert v. Chr. von Kelten besiedelt. Der Name Wien leitet sich vom keltischen Wort “Vedunia” ab, was Fluss im Wald bedeutet (earthinpictures.com). Im ersten Jahrhundert nach Christus gab es hier ein Lager der römischen Legion und eine zivile Siedlung namens Vindobona. Während der Markomannenkriege (166 – 180) verweilte der römische Kaiser Marcus Aurelius hier und starb sogar hier. Die Herrschaft der Römer endete gegen das 5. Jahrhundert mit der Ankunft der germanischen Stämme. Die Stadt wird erstmals 881 als Wenia in schriftlichen Aufzeichnungen erwähnt. Im Jahr 1137 wird sie erstmals als Wien genannt. Seit 1156 ist die Stadt der Sitz der Babenberger. Nach dem Aussterben dieser Dynastie erhob Přemysl Otakar II. Anspruch auf Wien, wurde jedoch von Rudolf I. von Habsburg in der Schlacht auf dem Marchfeld besiegt. Unter der Herrschaft der Habsburger wurde die Stadt der Sitz des römisch-deutschen Kaisers im Heiligen Römischen Reich (Wikipedia).

Im 18. und 19. Jahrhundert lebten Künstler wie Joseph Haydn, Wolfgang Amadeus Mozart, Ludwig van Beethoven, Franz Schubert, Johannes Brahms, Johann Strauss in Wien (Wikipedia). Im Jahr 1754 lebten hier 175.460 Menschen. Im Jahr 1850 waren es 551.300, im Jahr 1900 bereits 1.769.137 und im Jahr 1910 2.083.630. Bis 1991 gab es jedoch einen Rückgang auf 1.539.848 (Wikipedia). Wien ist derzeit nach New York und Genf das dritte Zentrum, in dem UNO-Organe ansässig sind. Wien ist eine beliebte Stadt für internationale Konferenzen und diplomatische Verhandlungen auf höchster Ebene. Zu den berühmten architektonischen Werken gehören das Rathaus, das Parlament, die Karlskirche, das Belvedere – Palais Eugen Savoyen, Schönbrunn – der Wohnsitz der Habsburger, die Hofburg – der kaiserliche Palast, der Stephansdom – der Stephansdom (Wikipedia), die Albertina (Wikipedia), das Hundertwasserhaus (Sedláková). Der 137 Meter hohe Stephansdom wurde im Laufe des 14. und 15. Jahrhunderts an der Stelle einer romanischen Basilika erbaut. In der Albertina befindet sich die umfangreichste Grafiksammlung der Welt (info-tour.info). Im Kunsthistorischen Museum finden Sie Werke von Rubens, Dürer, Rembrandt, Raphael, Caravaggio, Tizian (dromedar.sk). Es gibt 50 Theater, 4 Opern, zwei Musical-Bühnen, 100 Museen und zahlreiche Theater‑, Musik- und Tanzfestivals. Schloss Schönbrunn umfasst einen Park aus dem 18. Jahrhundert und den ältesten Zoo der Welt aus dem Jahr 1752 (earthinpictures.com).

Wien ist auch eine Stadt der Bildung, mit vielen Universitäten: Akademie der Bildenden Künste, Diplomatische Akademie, Medizinische Universität, PEF Private Universität für Management, Universität für Angewandte Kunst, Universität für Musik und darstellende Kunst, Veterinärmedizinische Universität, Universität Wien, Wirtschaftsuniversität, Universität für Bodenkultur, Technische Universität, Webster University (Wikipedia). Das Verkehrssystem Wiens gehört zu den besten in Europa. Einheitliche Tickets gelten für Regionalzüge, U‑Bahnen, Straßenbahnen und Busse. Die Linien verkehren häufig, und die Wartezeiten überschreiten selten 10 Minuten. Die Stadt bietet 700 km Radwege (dromedar.sk).

Odkazy