Akvaristika, Burzy

Exotika Bratislava 2016

Hits: 2716

Ter­mí­ny akcií: 21.5.2016


The event dates are as fol­lo­ws: May 212016.


Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Bratislavské, Burzy, Chovateľstvo, Reportáže, Slovenské, Teraristické burzy, Výstavy, Výstavy rýb, Výstavy zvierat

Exotika Bratislava 2013

Hits: 915

Akvá­ri­ové trhy – DK Zrkad­lo­vý háj

14. 12. sme pri­pra­vi­li malú výsta­vu pan­cier­ni­kov. Uká­za­li sme nie­koľ­ko dru­hov rodu Cory­do­ras. Napr. Cory­do­ras aene­us, C. ster­bai, C. sp. vene­zu­e­la black ….

9. 11. sme uká­za­li zopár tetier. Tet­ry vo vše­obec­nos­ti by som odpo­ru­čil začí­na­jú­cim akva­ris­tom. Väč­ši­na bež­ne dostup­ných dru­hov je men­ších roz­me­rov, ich sprá­va­nie je zväč­ša sociál­ne a neag­re­sív­ne ako voči sebe, tak aj vo vzťa­hu ku zaria­de­niu akvá­ria. Zau­ží­va­ným nie cel­kom pres­ným pome­no­va­ním v minu­los­ti pre tet­ry bolo cha­ra­ci­dy. Medzi veľ­mi roz­ší­re­né dru­hy pat­rí neón­ka pra­vá, , rod Hyp­hes­sob­ry­con a Hemigrammus.

12. 10. sme zor­ga­ni­zo­va­li Akva & Tera trhy. Súčas­ťou nebo­la žiad­na výstava.

14. 9. sme uspo­ria­da­li ďal­šie Akvá­ri­ové trhy, na kto­rej sme pred­sta­vi­li for­mou men­šej výsta­vy kre­ve­ty.  sa cho­va­li v akvá­riách aj v dáv­nej­šej minu­los­ti. Ako mno­ho vecí, aj kre­ve­ty pod­lie­ha­li mód­nym vlnám. Cca oko­lo roku 2009 aj ku nám dora­zi­la sil­ná vlna cho­va­nia kre­viet. Boli hádam v kaž­dom akva­ris­tic­kom obcho­de. Čer­ve­né, mod­ré, hne­dé, malé, veľ­ké, viac požie­ra­jú­ce ria­sy, menej požie­ra­jú­ce ria­sy, roz­mno­žu­jú­ce sa, neroz­mno­žu­jú­ce sa, chú­los­ti­vej­šie aj nená­roč­né … Pre­dá­va­li sa pomer­ne vo veľ­kých množ­stvách v obcho­doch, na bur­zách. Občas bolo v pre­daj­niach počuť otáz­ky, čo sa to vlast­ne pohy­bu­je v nádr­žiach. Sil­ný dopyt trval cca dva roky, potom záu­jem o ne poľa­vil. Trh sa nasý­til, napriek tomu že kre­ve­ty neži­jú dlho. Vďa­ka men­šej veľ­kos­ti väč­ši­ny bež­ných kre­viet, medzi nimi náj­de­me mno­ho dru­hov, kto­ré sú vhod­né do men­ších akvá­rií. Hodia sa k nim ryby, kto­ré ich v prvom rade neskon­zu­mu­jú ako potra­vu. Výho­dou kre­viet je, že sa posta­ra­jú o zvyš­ky potra­vy, o spad­nu­té lis­ty apod. Samoz­rej­me tre­ba mys­lieť na to, že zväč­ša radi upred­nost­nia bež­né krmi­vo pred čím­koľ­vek iným. Nie­kto­ré dru­hy kre­viet sú pomer­ne chú­los­ti­vé na zme­nu pod­mie­nok, iné sú nená­roč­né. Asi naj­jed­no­duch­ší na  je druh Neoca­ri­di­na davi­di –pred­tým N. hete­ro­po­da, N. denticulata.

15. 6 bol ďal­ší ter­mín Akvá­ri­ových trhov. Ten­to­krát sme pri­pra­vi­li malú výsta­vu rakov, kto­rá sa teši­la zvý­še­nej pozor­nos­ti. Boli naozaj krás­ne, ako je vid­no na foto­gra­fiách nižsie.

11. 5. sa kona­li Akva & Tera trhy. Súčas­ťou bola malá ukáž­ka machov. Machy pat­ria medzi Bry­op­hy­ta – macho­ras­ty. Sú sta­ro­by­lou sku­pi­nou rast­lín, nek­vit­nú, nema­jú seme­ná ani ciev­ne zväz­ky ako Pes­to­va­nie machov v akvá­riu nie je zvy­čaj­ne je ťaž­ké. Tole­ru­jú niž­šie osvet­le­nie, aj niž­ší prí­sun živín. Machy sa dajú uchy­tiť na mriež­ku, na kameň, dre­vo apod. Nie­kto­ré dru­hy: Fis­si­dens fon­ta­nus – Pho­enix moss, F. zip­pe­lia­nus, F. nobi­lis,  – Mari­no moss ball, Dre­pa­noc­la­dus adun­cus, D. sendt­ne­ri, Taxip­hyl­lum bar­bie­ri – Java moss, T. alte­rans – Tai­wan moss, T. sp. – Fla­me moss, Giant moss, Gre­en Sock moss, Pea­cock moss, Spi­ky moss, String moss – Japan moss, Mono­se­le­nium tene­rum, Amlys­te­gium ser­pens – Nano moss, Loma­ri­op­sis line­a­ta, Amblys­te­gium ser­pens ‑Nano moss, Fon­ti­na­lis anti­py­re­ti­ca, F. hyp­no­ides – Wil­low moss, Isop­te­ry­gium sp. – Mini Tai­wan moss, Cra­ton­ne­uron fili­ci­num – Trian­gle moss, Lep­to­dic­ty­um ripa­rium – Strin­gy moss, Vesi­cu­la­ria duby­ana – Sin­ga­po­re moss, V. mon­tag­nei /​V. d. var. abb­re­via­ta – Chris­tmas moss, V. reti­cu­la­ta – Erect moss, V. fer­rie­ri – Wee­ping moss, V. sp.- Cre­e­ping moss, Ric­car­dia cha­med­ry­fo­lia – Mini pel­lia, Bar­bul­la sp.- Mili­me­ter moss.

V Bra­ti­slav­skej Petr­žal­ke sa kona­li 6. 4. Akvá­ri­ové trhy – Výsta­va bojov­níc. Pri­pra­ve­ná bola men­šia  Bet­ta splen­dens31 bojov­níc čaka­lo na svo­jich obdi­vo­va­te­ľov. Ďaku­je­me za ne Danie­lo­vi Holé­mu. Uká­za­lo sa na náv­štev­ní­koch, že ich atrak­ti­vi­ta je vyš­šia ako v prí­pa­de živo­ro­diek. Bolo zau­jí­ma­vé, že väč­ši­na náv­štev­ní­kov si našla najk­raj­šie­ho bojov­ní­ka rov­na­ké­ho – pou­ka­zu­je na to prvá foto­gra­fia. Bojov­ni­ca pat­rí medzi laby­rint­ky. Dýcha­jú špe­ci­fic­kým dýcha­cím ústro­jom – laby­rin­tom. To bojov­ni­ciam dáva mož­nosť pre­ží­vať v malých zaras­te­ných výcho­do­á­zij­ských mlá­kach, kto­ré sú chu­dob­né na kys­lík. Je o nich zná­me, že sam­ce medzi sebou boju­jú čas­to krát na život a na . Keď­že sú závis­lé od atmo­sfé­ric­ké­ho kys­lí­ka, občas sa potre­bu­jú ísť nadých­nuť na hla­di­nu. Je veľ­mi zau­jí­ma­vé, že aj počas ostré­ho súbo­ja samec, kto­rý nepot­re­bu­je sa ísť nadých­nuť, počká na svoj­ho soka, kým sa nadých­ne. K ostat­ným neprí­buz­ným dru­hom sa sprá­va až apa­tic­ky, tak­že je mož­né ju mať v spo­lo­čen­skom akvá­riu, za pred­po­kla­du iba jed­né­ho sam­ca v nádr­ži. Aj keď je prav­da, že mla­dé jedin­ce bojov­níc sa v mla­dos­ti medzi sebou neklb­čia. Bojov­ni­ce sa neho­dí kom­bi­no­vať s rájov­ca­mi ( spp.), gura­ma­mi – rod Tri­cho­gas­ter . Tie­to ázij­ské tig­re by si nedop­ria­li poko­ja, voči sebe sa sprá­va­jú nepria­teľ­sky. Bojov­ni­ca je pomer­ne nená­roč­ná na , pri roz­mno­žo­va­ní si sam­ce sta­va­jú peno­vé hniez­do – nabe­ra­jú vzduch do úst a pod hla­di­nou s tými­to malý­mi bub­lin­ka­mi vytvá­ra­jú priam kolís­ku. Pre­to je nevy­hnut­né, aby sa hla­di­na vody veľ­mi v takom­to prí­pa­de nehý­ba­la, ale­bo pohy­bo­va­la len mier­ne. Plá­va­jú­ce rast­li­ny, rast­li­ny na hla­di­ne sú víta­nou súčas­ťou nor­mál­ne­ho cho­vu aj odcho­vu bojov­níc. Plô­dik je veľ­mi drob­ný, vyža­du­je na začiat­ku kŕme­nie nálev­ní­kom, ale­bo inou veľ­mi malou živou potra­vou. Je náchyl­ný na tep­lot­né výky­vy, pre­to je nut­né zame­dziť zme­nám tep­lo­ty v celom vod­nom stĺp­ci. Pre­to je nanaj­výš vhod­né zakryť čo naj­tes­nej­šie hla­di­nu akvá­ria. Je opti­mál­ne, aby voda mala rov­na­kú tep­lo­tu ako  vzdu­chu nad hladinou.


Aqu­arium mar­kets – DK Zrkad­lo­vý háj

On Decem­ber 14th, we orga­ni­zed a small exhi­bi­ti­on of armo­red cat­fish. We sho­wca­sed seve­ral spe­cies of the Cory­do­ras genus, such as Cory­do­ras aene­us, C. ster­bai, C. sp. Vene­zu­e­la black …

On Novem­ber 9th, we pre­sen­ted some tetras. Tetras, in gene­ral, I would recom­mend to begin­ner aqu­arists. Most com­mon­ly avai­lab­le spe­cies are smal­ler in size, the­ir beha­vi­or is usu­al­ly social and non-​aggressive towards both them­sel­ves and the aqu­arium equ­ip­ment. The term cha­ra­cids” was pre­vi­ous­ly used, alt­hough not enti­re­ly accu­ra­te, to refer to tetras. Among the very wides­pre­ad spe­cies are the neon tet­ra, Hyp­hes­sob­ry­con, and Hemi­gram­mus genera.

On Octo­ber 12th, we orga­ni­zed the Aqu­atic & Ter­ra­rium Mar­kets. The­re was no exhi­bi­ti­on included.

On Sep­tem­ber 14th, we held anot­her Aqu­arium Mar­ket event, whe­re we pre­sen­ted shrimp in the form of a smal­ler exhi­bi­ti­on. Shrimp have been kept in aqu­ariums in the past. Like many things, shrimp also went through trends. Around 2009, the­re was a strong wave of shrimp kee­ping that rea­ched us. They were per­haps in eve­ry aqu­arium shop. Red, blue, bro­wn, small, lar­ge, more algae-​eating, less algae-​eating, repro­du­cing, not repro­du­cing, deli­ca­te, and unde­man­ding ones… They were sold in lar­ge quan­ti­ties in sto­res and at fairs. Occa­si­onal­ly, ques­ti­ons were heard in shops about what exact­ly was moving in the tanks. The strong demand las­ted for about two years, then inte­rest in them waned. Des­pi­te the­ir short lifes­pan, the mar­ket beca­me satu­ra­ted. Due to the smal­ler size of most com­mon shrimp, many spe­cies suitab­le for smal­ler aqu­ariums can be found among them. They are suitab­le for fish that pri­ma­ri­ly don’t con­su­me them as food. The advan­ta­ge of shrimp is that they take care of food lef­to­vers, fal­len lea­ves, etc. Of cour­se, they usu­al­ly pre­fer regu­lar food over anyt­hing else. Some shrimp spe­cies are quite sen­si­ti­ve to chan­ges in con­di­ti­ons, whi­le others are unde­man­ding. Per­haps the sim­plest to keep is the Neoca­ri­di­na davi­di spe­cies – for­mer­ly N. hete­ro­po­da, N. denticulata.

On June 15th, the­re was anot­her date for the Aqu­arium Mar­kets. This time, we pre­pa­red a small exhi­bi­ti­on of cra­y­fish, which rece­i­ved inc­re­a­sed atten­ti­on. They were tru­ly beau­ti­ful, as can be seen in the pho­tos below.

On May 11th, the Aqu­arium & Ter­ra­rium Mar­kets took pla­ce. A small sho­wca­se of mos­ses was inc­lu­ded. Mos­ses belo­ng to Bry­op­hy­ta – moss plants. They are an ancient group of plants, non-​flowering, and lack seeds or vas­cu­lar bund­les like hig­her plants. Gro­wing mos­ses in an aqu­arium is usu­al­ly not dif­fi­cult. They tole­ra­te lower light and lower nut­rient input. Mos­ses can be atta­ched to a grid, sto­ne, wood, etc. Some spe­cies inc­lu­de Fis­si­dens fon­ta­nus – Pho­enix moss, F. zip­pe­lia­nus, F. nobi­lis, Cla­dop­ho­ra aegag­ro­pi­la – Mari­no moss ball, Dre­pa­noc­la­dus adun­cus, D. sendt­ne­ri, Taxip­hyl­lum bar­bie­ri – Java moss, T. alte­rans – Tai­wan moss, T. sp. – Fla­me moss, Giant moss, Gre­en Sock moss, Pea­cock moss, Spi­ky moss, String moss – Japan moss, Mono­se­le­nium tene­rum, Amlys­te­gium ser­pens – Nano moss, Loma­ri­op­sis line­a­ta, Amblys­te­gium ser­pens – Nano moss, Fon­ti­na­lis anti­py­re­ti­ca, F. hyp­no­ides – Wil­low moss, Isop­te­ry­gium sp. – Mini Tai­wan moss, Cra­ton­ne­uron fili­ci­num – Trian­gle moss, Lep­to­dic­ty­um ripa­rium – Strin­gy moss, Vesi­cu­la­ria duby­ana – Sin­ga­po­re moss, V. mon­tag­nei /​V. d. var. abb­re­via­ta – Chris­tmas moss, V. reti­cu­la­ta – Erect moss, V. fer­rie­ri – Wee­ping moss, V. sp. – Cre­e­ping moss, Ric­car­dia cha­med­ry­fo­lia – Mini pel­lia, Bar­bul­la sp. – Mili­me­ter moss.

On April 6th, Aqu­arium Mar­kets – Bet­ta fish exhi­bi­ti­on was held in Bra­ti­sla­va Petr­žal­ka. A small Bet­ta splen­dens exhi­bi­ti­on was pre­pa­red. 31 bet­tas awai­ted the­ir admi­rers. Thanks to Daniel Holý for them. It was sho­wn to the visi­tors that the­ir att­rac­ti­ve­ness is hig­her than that of live­be­a­rers. It was inte­res­ting that most visi­tors found the same most beau­ti­ful bet­ta – as indi­ca­ted by the first pho­tog­raph. Bet­ta fish belo­ng to laby­rinth fish. They bre­at­he through a spe­ci­fic res­pi­ra­to­ry organ – the laby­rinth. This allo­ws bet­tas to sur­vi­ve in small, oxygen-​poor, den­se­ly vege­ta­ted East Asian pudd­les. It is kno­wn about them that males often fight each other to the death. Sin­ce they depend on atmo­sp­he­ric oxy­gen, they some­ti­mes need to go to the sur­fa­ce to bre­at­he. It is very inte­res­ting that even during a fier­ce fight, a male who does­n’t need to go up for air will wait for his oppo­nent to do so. Towards other unre­la­ted spe­cies, they beha­ve apat­he­ti­cal­ly, so it is possib­le to have them in a com­mu­ni­ty aqu­arium, assu­ming only one male in the tank. Alt­hough it is true that young bet­tas don’t fight each other when they are young. Bet­tas are not suitab­le to be com­bi­ned with para­di­se fish (Mac­ro­po­dus spp.), gou­ra­mis – Tri­cho­gas­ter genus. The­se Asian tigers would not grant them pea­ce, beha­ving agg­res­si­ve­ly towards them. Bet­tas are rela­ti­ve­ly unde­man­ding in care, for bre­e­ding, males build foam nests – they gat­her air in the­ir mouths and cre­a­te a kind of crad­le under the sur­fa­ce with the­se small bubb­les. The­re­fo­re, it is neces­sa­ry for the water sur­fa­ce to be very still in such cases, or to move only slight­ly. Flo­ating plants are a wel­co­me part of nor­mal bet­ta kee­ping and bre­e­ding. The fry is very small and requ­ires fee­ding with a pipet­te or other very small live food at the begin­ning. They are sus­cep­tib­le to tem­pe­ra­tu­re fluc­tu­ati­ons, so it is neces­sa­ry to pre­vent tem­pe­ra­tu­re chan­ges throug­hout the water column. The­re­fo­re, it is high­ly advi­sab­le to cover the aqu­arium sur­fa­ce as tight­ly as possib­le. It is opti­mal for the water to have the same tem­pe­ra­tu­re as the air abo­ve the surface.


V Bra­ti­slav­skej Petr­žal­ke sa v , kona­li 16. 3 Akva­tr­hy. Súčas­ťou akcie bola malá výsta­va živo­ro­diek. Akva­tr­hy ako také už majú svo­ju tra­dí­ciu. Kona­jú sa vďa­ka Mila­no­vi Líba­lo­vi. Najprv sa kona­li v Dúb­rav­ke, asi od zimy 2011 sa pre­sťa­ho­va­li“ do pries­to­rov v Petr­žal­ke. Je sna­ha, aby sa trhy kona­li kaž­dý mesiac s výnim­kou let­ných práz­dnin. Tri­krát do roka roz­ší­re­né o tera­ris­tic­kú časť. Od mar­co­vej akcie v roku 2013 je sna­ha, aby súčas­ťou akcie bola vždy aspoň malá výsta­va. Okrem toho sa na podu­ja­tí vyskyt­ne zopár foto­gra­fií s akva­ris­tic­kou tema­ti­kou a oma­ľo­ván­ky pre deti, prí­pad­ne dospe­lých. Ja sa sna­žím Akva­tr­hom pomá­hať. Súčas­ťou mediál­nej kam­pa­ne pre Akvá­ri­ové trhy je fanú­ši­kov­ská strán­ka na Face­bo­oku – www​.face​bo​ok​.com/​a​k​v​a​trh, kde sa stre­tá­va komu­ni­ta ľudí, kde zís­ka­va ope­ra­tív­ne“ infor­má­cie o pre­daj­coch, o výsta­ve apod.. Na mar­co­vých Akva­tr­hoch bola bliž­šie pred­sta­ve­ná mečov­ka zele­ná – Xip­hop­ho­rus hel­le­ri, pla­ta pes­trá – Xip­hop­ho­rus varia­tus, tzv. end­ler­ka – Poeci­lia win­gei, Poeci­lia reti­cu­la­ta. Tie­to dru­hy boli vysta­ve­né v akvá­riách a boli k nim pri­pra­ve­né zjed­no­du­še­né tex­ty, kto­ré uvá­dzam pod foto­gra­fia­mi. Keď­že sna­hou výsta­vy živo­ro­diek bolo uká­zať krá­su tých­to rýb, a my máme vo svo­jom oko­lí úspeš­ných cho­va­te­ľov a posu­dzo­va­te­ľov súťaž­ných živo­ro­diek, jed­né­ho z nich – Iva­na Vyslú­ži­la sme aj bliž­šie pred­sta­vi­li. Takis­to sme struč­ne opí­sa­li súťa­že živo­ro­dých rýb.


In Bra­ti­sla­va­’s Petr­žal­ka, at DK Zrkad­lo­vý háj, Aqu­at­ra­des were held on March 16th. The event inc­lu­ded a small live­be­a­rer exhi­bi­ti­on. Aqu­at­ra­des as such alre­a­dy have the­ir tra­di­ti­on. They are orga­ni­zed thanks to Milan Líbal. Ori­gi­nal­ly held in Dúb­rav­ka, they moved” to Petr­žal­ka around the win­ter of 2011. The­re is an effort to hold the mar­kets eve­ry month, except during the sum­mer holi­da­ys. Three times a year, they are expan­ded to inc­lu­de a ter­ra­rium sec­ti­on. Sin­ce the March event in 2013, the­re has been an effort to alwa­ys inc­lu­de at least a small exhi­bi­ti­on as part of the event. In addi­ti­on, the­re are a few pho­tog­raphs with an aqu­aris­tic the­me and colo­ring pages for chil­dren or even adults at the event. I try to help with Aqu­at­ra­des. Part of the media cam­paign for Aqu­arium Mar­kets is a fan page on Face­bo­ok – www​.face​bo​ok​.com/​a​k​v​a​trh, whe­re a com­mu­ni­ty of peop­le gat­hers and gets ope­ra­ti­onal” infor­ma­ti­on about sel­lers, exhi­bi­ti­ons, etc. At the March Aqu­at­ra­des, the gre­en sword­tail – Xip­hop­ho­rus hel­le­ri, varia­tus pla­ty – Xip­hop­ho­rus varia­tus, so-​called end­ler – Poeci­lia win­gei, and rain­bow gup­py – Poeci­lia reti­cu­la­ta were intro­du­ced in more detail. The­se spe­cies were exhi­bi­ted in aqu­ariums, and sim­pli­fied texts were pre­pa­red for them, which are inc­lu­ded with the pho­tog­raphs. Sin­ce the aim of the live­be­a­rer exhi­bi­ti­on was to sho­wca­se the beau­ty of the­se fish, and we have suc­cess­ful bre­e­ders and asses­sors of com­pe­ti­ti­ve live­be­a­rers in our vici­ni­ty, we also intro­du­ced one of them – Ivan Vyslú­žil. We also brief­ly desc­ri­bed live­be­a­rer competitions.


Xip­hop­ho­rus hel­le­ri – mečov­ka zele­ná (pod­ľa Xip­hop­ho­rus hel­le­ri – mečov­ka zele­ná, mexic­ký krá­sa­vec). Mečov­ky pat­ria medzi živo­rod­ky. Ich pre­chá­dza­jú­ce slo­ven­ské syno­ny­mum bolo mečúň mexic­ký. Ako už napo­ve­dá pome­no­va­nie dru­hu, pochá­dza z Mexi­ka. Roz­ší­re­ný je od sever­né­ho Mexi­ka do cen­trál­nej a západ­nej čas­ti Guate­ma­ly a Hon­du­ra­su. Je to jed­na z naj­zná­mej­ších rybiek vôbec. Jeho  je jed­no­du­chý, ale tre­ba mys­lieť na to, že mečov­ky veľ­mi zaťa­žu­jú pro­stre­die svo­ji­mi exkre­men­ta­mi. Je to doslo­va stroj na pre­me­nu ener­giu. V akva­ris­tic­kom slan­gu sa mu nie­ke­dy pejo­ra­tív­ne vra­ví kom­bajn”. Jeho lát­ko­vá pre­me­na je obdi­vu­hod­ná. Zavďa­čí­me sa mu niten­ka­mi, patent­ka­mi, pri­jí­ma aj suše­nú potra­vu, ale nesmie­me zabú­dať spes­tro­vať mu jedál­ni­ček aj spa­re­ným šalá­tom, špe­ná­tom, prí­pad­ne inou zele­ni­nou. Mečov­ky vytvá­ra­jú hie­rar­chiu alfa sam­ca a beta sam­ca. Pohlav­ný dimor­fiz­mu je zjav­ný. Sam­ček sa líši od samič­ky von­kaj­ším pohlav­ným orgá­nom — gono­pó­di­om. Okrem toho je štíh­lej­ší. Ako pre­dĺže­nie chvos­to­vej plut­vy mu ras­tie mečík. Roz­mno­žo­va­nie je jed­no­du­ché. Samič­ky kto­ré čaka­jú mla­dé spo­zná­me pod­ľa plné­ho bruš­ka, tma­vej škvr­ny v bruš­nej duti­ne. Samič­ky sú kani­bal­ky, čiže ak chce­me mla­dý plô­dik odcho­vať, bude­me musieť zame­dziť jej sty­ku s potom­stvom. Komerč­ne sa na ten­to účel ponú­ka­jú pôrod­nič­ky. V nich umiest­ne­ná samič­ka rodí mla­dé, a tie buď uni­ka­jú do uzav­re­té­ho pries­to­ru cez pries­tor úzkych štr­bín, ale­bo pre­ni­ka­jú cez tie­to štr­bi­ny do voľ­né­ho akvá­ria. Zále­ží od toho, čo nám viac vyho­vu­je. Pôrod­nič­ku si môže­te zho­to­viť z ume­lo­hmot­né­ho ple­ti­va, ale­bo iné­ho vhod­né­ho mate­riá­lu. Sta­čí si zohnať v záh­rad­níc­tve, žele­ziar­stve, sta­veb­níc­tve ple­ti­vo, kto­ré zoši­je­me, a zabez­pe­čí­me aby pri­me­ra­ne drža­lo na hla­di­ne. V chov­niach sa podob­né sie­te pou­ží­va­jú aj v dlh­šom časo­vom obdo­bí. Pri pôro­de dbá­me na to, aby sme samič­ku neumiest­ni­li do tep­lej­šej vody ako bola zvyk­nu­tá v pred­chá­dza­jú­com pro­stre­dí. V opač­nom prí­pa­de sa môže­me stret­núť s pred­čas­ným vrhom nevy­vi­nu­tých, ale­bo mŕt­vych mlá­ďat. Plô­dik mečo­viek je veľ­ký, v prvom mesia­ci ras­tie dosť poma­ly, neskôr sa roz­ras­tie rých­lej­šie. Vra­ví sa, že sam­ci, kto­rým naras­tá mečík skôr, nebu­dú mať takú veľ­kú poten­ciu, ako sam­ce kto­rým začne rásť neskôr. U mečo­viek je zná­ma zme­na pohla­via, kedy sa pri nedos­tat­ku sam­cov v popu­lá­cii samič­ky zme­nia na sam­ca. Naras­tie im gono­pó­dium, mečík. Mečík je zvy­čaj­ne men­ší. Čo sa však nezme­ní je robust­ný sami­čí vzrast. Je ško­da, že táto úžas­ná zme­na veľa­krát k úspe­chu neve­die — tak­to vyvi­nu­tí sam­ci sú oby­čaj­ne neplod­ní. Mečov­ky sú zdro­jom mno­hých šľach­ti­teľ­ských poku­sov. Exis­tu­je nepre­ber­né . Zná­me sú napr. vie­den­ské mečov­ky, kto­ré sú z tých štan­dard­ných asi najv­zác­nej­šie. Vyzna­ču­jú sa jem­nej­šou čer­ve­nou – ble­do­čer­ve­nou far­bou s čer­ve­ný­mi oča­mi. Sú o dosť chú­los­ti­vej­šie ako iné for­my. Sam­ce sú tak­mer všet­ky neplod­né, mož­no jeden z 200 je fertilný.

Xip­hop­ho­rus varia­tus – pla­ta pes­trá je druh pochá­dza­jú­ci z juž­né­ho Mexi­ka. Zne­sú vyš­šie zaso­le­nie, jed­nu poliev­ko­vú lyži­ca na 20 lit­rov vody. Pla­ty sú podob­né mečov­kám, sú však o nie­čo men­šie. Cel­ko­vo pôso­bia než­nej­šie. Vzá­jom­ne sa dru­hy X. macu­la­tus, varia­tus s hel­le­ri spon­tán­ne krí­žia, ale je to zried­ka­vé. Opro­ti mečov­kám sú pokoj­nej­šie, samič­ka zvy­čaj­ne nie je kani­bal­ka voči vlast­né­mu potom­stvu, ale aj tak je efek­tív­nej­šie pou­ži­tie pôrod­nič­ky. Aj u tej­to nád­her­nej živo­rod­ky sa uspo­ra­dú­va­jú súťa­že pod­ľa štan­dar­du. Exis­tu­je veľ­mi veľa fareb­ných aj tva­ro­vých variet.

Poeci­lia win­gei – malí indiá­ni (pod­ľa Poeci­lia win­gei – malí indiá­ni) je divo­ký druh živo­rod­ky. John A. End­ler obja­vil ten­to druh v roku 1975 v  pri mes­te Puer­to La Cruz v seve­ro­vý­chod­nej Vene­zu­e­le. Pred ním sa to v roku 1930 poda­ri­lo Frank­ly­no­vi F. Bon­do­vi. Lagu­na de Patos je jedi­ná zná­ma loka­li­ta end­le­riek. Pôvod­né pome­no­va­nie bolo pome­no­va­né prá­ve po End­le­ro­vi – Poeci­lia sp. end­le­ri. Doras­tá do 22.5 cm, sam­ček je men­ší ako samič­ka. Fareb­né vzo­ry sam­če­kov sú úžas­né. Samič­ky sú prak­tic­ky bez­fa­reb­né, podob­né gup­ke – Poeci­lia reti­cu­la­ta. Nie je veľa cho­va­te­ľov, kto­rí cho­va­jú pôvod­nú prí­rod­nú for­mu toh­to dru­hu. Ryb­ky sú to pomer­ne krát­ko­ve­ké, jeden rok živo­ta je rari­ta, doží­va­jú sa zvy­čaj­ne 89 mesia­cov. Sú to ryb­ky vhod­né do malých akvá­rií. Dob­re sa budú cítiť v zaras­te­nom akvá­riu. Roz­mno­žo­va­nie pre­bie­ha ochot­ne, počet mla­dých je men­ší ako u gupiek, 20 kusov z vrhu je sluš­ný počet. Ak chce­me zacho­vať čis­tý , je nut­né zabrá­niť pre­krí­že­niu s Poeci­li­ou reti­cu­la­ta, s kto­rou sa end­ler­ki veľ­mi ľah­ko spá­ria. Nie­kto­ré mečí­ka­té gup­ky boli dosia­hnu­té prá­ve vďa­ka krí­že­niu s P. win­gei. Zele­ná far­ba end­le­riek sa naj­skôr vytrá­ca v odchovoch.


Xip­hop­ho­rus hel­le­ri – Gre­en Sword­tail (accor­ding to Xip­hop­ho­rus hel­le­ri – Gre­en Sword­tail, Mexi­can Sword­tail). Sword­tails belo­ng to live­be­a­rers. The­ir pre­vi­ous Slo­vak syno­nym was Mexi­can sword­be­a­rer. As the spe­cies name sug­gests, it ori­gi­na­tes from Mexi­co. It is wides­pre­ad from nort­hern Mexi­co to the cen­tral and wes­tern parts of Guate­ma­la and Hon­du­ras. It is one of the most well-​known fish ever. The­ir care is sim­ple, but it should be noted that sword­tails hea­vi­ly pol­lu­te the envi­ron­ment with the­ir exc­re­ments. They are lite­ral­ly ener­gy con­ver­si­on machi­nes. In aqu­arium slang, they are some­ti­mes pejo­ra­ti­ve­ly refer­red to as com­bi­nes”. The­ir meta­bo­lic con­ver­si­on is admi­rab­le. We owe them strings, patents, they also accept dried food, but we must not for­get to diver­si­fy the­ir diet with blan­ched let­tu­ce, spi­nach, or other vege­tab­les. Sword­tails estab­lish an alp­ha male and beta male hie­rar­chy. Sexu­al dimorp­hism is evi­dent. The male dif­fers from the fema­le by exter­nal geni­ta­lia — gono­po­dia. Addi­ti­onal­ly, it is slim­mer. A sword gro­ws as an exten­si­on of its cau­dal fin. Repro­duc­ti­on is sim­ple. We recog­ni­ze gra­vid fema­les by the­ir full bel­lies, dark spot in the abdo­mi­nal cavi­ty. Fema­les are can­ni­bals, so if we want to rear the young fry, we will have to pre­vent her con­tact with the offs­pring. Birt­hing tanks are com­mer­cial­ly avai­lab­le for this pur­po­se. In them, a fema­le gives birth to young, and they eit­her esca­pe to a con­fi­ned spa­ce through nar­row slits or penet­ra­te through the­se slits into the main aqu­arium. It depends on what suits us bet­ter. You can make a birt­hing tank from plas­tic mesh or other suitab­le mate­rial. Just get mesh from a gar­de­ning sto­re, iron­mon­ge­ry, cons­truc­ti­on sto­re, stitch it up, and make sure it holds pro­per­ly on the sur­fa­ce. Simi­lar nets are also used in bre­e­ding faci­li­ties for lon­ger peri­ods. During birt­hing, make sure we don’t pla­ce the fema­le in war­mer water than she was accus­to­med to in her pre­vi­ous envi­ron­ment. Other­wi­se, we may encoun­ter pre­ma­tu­re deli­ve­ry of unde­ve­lo­ped or dead fry. Sword­tail fry are lar­ge, grow quite slo­wly in the first month, and then grow fas­ter. It is said that males who­se sword gro­ws ear­lier will not have as much poten­cy as males who­se sword begins to grow later. In sword­tails, gen­der chan­ge is kno­wn, whe­re in the absen­ce of males in the popu­la­ti­on, fema­les chan­ge into males. They deve­lop a gono­po­dium, sword. The sword is usu­al­ly smal­ler. Howe­ver, what does not chan­ge is the robust fema­le build. It’s a pity that this ama­zing chan­ge often does­n’t lead to suc­cess — thus deve­lo­ped males are usu­al­ly infer­ti­le. Sword­tails are the sour­ce of many bre­e­ding expe­ri­ments. The­re are coun­tless forms kno­wn. For exam­ple, Vien­ne­se sword­tails are pro­bab­ly the rarest of the stan­dard ones. They are cha­rac­te­ri­zed by a finer red – pale red color with red eyes. They are con­si­de­rab­ly more deli­ca­te than other forms. Almost all males are infer­ti­le, may­be one in 200 is fertile.

Xip­hop­ho­rus varia­tus – Varia­tus Pla­ty is a spe­cies ori­gi­na­ting from sout­hern Mexi­co. They tole­ra­te hig­her sali­ni­ty, one tab­les­po­on per 20 liters of water. Pla­ties are simi­lar to sword­tails but slight­ly smal­ler. Ove­rall, they appe­ar more deli­ca­te. The spe­cies X. macu­la­tus, varia­tus, and hel­le­ri spon­ta­ne­ous­ly crossb­re­ed, but it is rare. Com­pa­red to sword­tails, they are cal­mer; the fema­le usu­al­ly is not a can­ni­bal towards her own offs­pring, but it is still more effec­ti­ve to use a birt­hing tank. Even with this beau­ti­ful live­be­a­rer, com­pe­ti­ti­ons are orga­ni­zed accor­ding to the stan­dard. The­re are a lot of color and sha­pe varieties.

Poeci­lia win­gei – End­le­r’s Live­be­a­rer is a wild live­be­a­rer spe­cies. John A. End­ler dis­co­ve­red this spe­cies in 1975 in Lagu­na de Patos near the town of Puer­to La Cruz in nort­he­as­tern Vene­zu­e­la. Befo­re him, it was dis­co­ve­red in 1930 by Frank­lyn F. Bond. Lagu­na de Patos is the only kno­wn loca­ti­on of end­lers. The ori­gi­nal name was named after End­ler – Poeci­lia sp. end­le­ri. It gro­ws up to 22.5 cm, the male is smal­ler than the fema­le. The color pat­terns of males are ama­zing. Fema­les are prac­ti­cal­ly color­less, simi­lar to gup­pies – Poeci­lia reti­cu­la­ta. The­re are­n’t many bre­e­ders who keep the ori­gi­nal natu­ral form of this spe­cies. They are rela­ti­ve­ly short-​lived fish; one year of life is rare, they usu­al­ly live for 89 months. They are suitab­le for small aqu­ariums. They will feel good in a plan­ted aqu­arium. Repro­duc­ti­on occurs wil­lin­gly, the num­ber of young is smal­ler than with gup­pies, 20 pie­ces from a lit­ter is a decent num­ber. If we want to main­tain a pure bre­ed, it is neces­sa­ry to pre­vent crossb­re­e­ding with Poeci­lia reti­cu­la­ta, with which end­lers easi­ly crossb­re­ed. Some sword­tail gup­pies were achie­ved pre­ci­se­ly by cros­sing with P. win­gei. The gre­en color of end­lers is first lost in offspring.


Poeci­lia reti­cu­la­ta – pávie očko – gup­ka dúho­vá (pod­ľa Naj­zná­mej­ší druh akvá­ri­ovej ryby – pávie očko, Poeci­lia reti­cu­la­ta). Krás­ne pome­no­va­nie pávie očko má pôvod v prí­rod­nej for­me P. reti­cu­la­ta, kto­rá má na  fareb­ne obrú­be­nú tma­vú škvr­nu, orien­to­va­nú zväč­ša k hor­né­mu okra­ju chvos­to­vej plut­vy. Pôvod­né roz­ší­re­nie je vo Vene­zu­e­le, dnes jej are­ál zasa­hu­je východ­nú Ama­zó­niu, Vene­zu­e­lu, Tri­ni­dad a Toba­go, Bar­ba­dos, sever­nú Bra­zí­liu a Guay­anu – povo­die Ori­no­ka. Dnes  náj­de­me aj v Aus­trá­lii, na Kube, na Hava­ji, v juho­vý­chod­nej Ázii, vo východ­nej a juž­nej Afri­ke, v Juž­nej Ame­ri­ke až po USA, v juž­nom Špa­niel­sku, Gréc­ku, Talian­sku, dokon­ca aj v Čes­ku a na Slo­ven­sku. Sam­ček v prí­ro­de dosa­hu­je 3,5 cm, samič­ka 6 cm. Žijú prie­mer­ne 812 mesia­cov. Vyzna­ču­je sa veľ­kým pohlav­ným dimor­fiz­mom. Sam­ček je ove­ľa fareb­nej­ší, štíh­lej­ší a má gono­pó­dium – pohlav­ný orgán, kto­rý je modi­fi­ká­ci­ou 3 až 5 lúča rit­nej plut­vy. Základ­ná far­ba oboch pohla­ví je sivá. Gup­ka je veľ­mi pria­teľ­ská ryba zväč­ša plá­va­jú­ca v stred­nej a dol­nej čas­ti akvá­ria. Chov gupiek je celo­sve­to­vo roz­ší­re­ný. Exis­tu­je množ­stvo tva­ro­vých a fareb­ných foriem. Chov gupiek bol kedy­si bez­prob­lé­mo­vý. Dnes sú už sil­ne pre­šľach­te­né a sta­li aj menej odol­ný­mi. Pomer pohla­ví odpo­rú­čam 3:1 a viac v pros­pech sami­čiek. Za ide­ál­ne hod­no­ty cho­vu pova­žu­jem tep­lo­tu 2227 °C, 1020°dGH, ph 7.5. Vyslo­ve­ne  nie je vhod­ná. Gup­ky v noci oddy­chu­jú ležiac na dne, chvos­ty sa dotý­ka­jú dna a vte­dy im hro­zí náka­za. Dno nesmie obsa­ho­vať veľa det­ri­tu, účin­ná fil­trá­cia je dob­rým pred­po­kla­dom zdra­vých rýb. Gup­ky doslo­va milu­jú čerstvú vodu a ak sa im veľ­mi čas­to mení voda, ras­tú veľ­mi rých­lo a sú vo výbor­nej kon­dí­cii. Ide­ál­na je kon­ti­nu­ál­na výme­na vody. Roz­mno­žo­va­nie gupiek je jed­no­du­ché, čas­to krát sa môže v nádr­žiach akva­ris­tov diať aj pro­ti ich vôli. Sam­če­ko­via, nezried­ka aj tra­ja naraz nahá­ňa­jú vytrva­lo samič­ku, kto­rá ale zvy­čaj­ne zo začiat­ku igno­ru­je ich akti­vi­tu. Keď ale samič­ka pri­vo­lí, sam­ček pomo­cou pohlav­né­ho orgá­nu, gono­pó­dia, kopu­lu­je. Samič­ka je schop­ná držať si sper­mie v záso­be a rodiť aj v ďal­ších 34 nasle­du­jú­cich vrhoch. Čo je ove­ľa väč­ší prob­lém, je mla­dé odcho­vať. Ako hovo­rí Ivan Vyslú­žil: Gup­ku roz­mno­ží aj žia­čik, ale odcho­vá iba cho­va­teľ.“ Naro­de­né mla­dé  sú rela­tív­ne veľ­kým rybím plô­di­kom – dosa­hu­jú oko­lo 1 cm. Najprv ras­tú pomal­šie, po dvoch týžd­ňoch sa ich rast pri dob­rom kŕme­ní roz­beh­ne. Tak ako aj pri iných rybách,  do veľ­kos­ti dvoch cen­ti­met­rov je vhod­né kŕmiť čo naj­dô­sled­nej­šie. Hneď ako sa dá roz­lí­šiť pohla­vie, mlaď roz­deľ­te pod­ľa pohla­via, ak chce­te zabrá­niť dege­ne­rá­cii prí­bu­zen­ským krí­že­ním. Sam­če­ko­via pohlav­ne dospie­va­jú vo veku dvoch mesia­cov, samič­ky o mesiac neskôr. Samič­ky so sam­ca­mi daj­te doko­py vte­dy, ak chce­te, aby sa spo­lu párili.


Poeci­lia reti­cu­la­ta – Gup­py (accor­ding to The most famous spe­cies of aqu­arium fish – Gup­py, Poeci­lia reti­cu­la­ta). The beau­ti­ful name Gup­py” ori­gi­na­tes from the natu­ral form of P. reti­cu­la­ta, which has a dark spot bor­de­red with color on the body, usu­al­ly orien­ted towards the upper edge of the cau­dal fin. Its ori­gi­nal dis­tri­bu­ti­on is in Vene­zu­e­la, but today its ran­ge extends to the eas­tern Ama­zon, Vene­zu­e­la, Tri­ni­dad and Toba­go, Bar­ba­dos, nort­hern Bra­zil, and Guy­ana – the Ori­no­co Basin. Today, gup­pies can also be found in Aus­tra­lia, Cuba, Hawaii, Sout­he­ast Asia, Eas­tern and Sout­hern Afri­ca, South Ame­ri­ca up to the USA, Sout­hern Spain, Gre­e­ce, Ita­ly, and even in the Czech Repub­lic and Slo­va­kia. In the wild, males reach 3.5 cm, fema­les 6 cm. They live on ave­ra­ge 812 months. They are cha­rac­te­ri­zed by sig­ni­fi­cant sexu­al dimorp­hism. The male is much more color­ful, slim­mer, and has a gono­po­dium – a modi­fied anal fin ray 3 to 5. The basic color of both sexes is gray. Gup­pies are very friend­ly fish, most­ly swim­ming in the midd­le and lower part of the aqu­arium. Gup­py bre­e­ding is wides­pre­ad worl­dwi­de. The­re are many sha­pe and color varie­ties. Gup­py bre­e­ding used to be trouble-​free. Today, they are hea­vi­ly overb­red and have beco­me less resi­lient. I recom­mend a sex ratio of 3:1 or more in favor of fema­les. I con­si­der the ide­al bre­e­ding valu­es to be a tem­pe­ra­tu­re of 2227 °C, 1020°dGH, pH 7.5. Extre­me­ly soft water is not suitab­le. Gup­pies rest at night lying on the bot­tom, the­ir tails tou­ching the ground, which expo­ses them to infec­ti­on. The sub­stra­te must not con­tain a lot of det­ri­tus, effec­ti­ve fil­tra­ti­on is a good con­di­ti­on for healt­hy fish. Gup­pies lite­ral­ly love fresh water, and if the water is chan­ged very often, they grow very quick­ly and are in excel­lent con­di­ti­on. Con­ti­nu­ous water chan­ges are ide­al. Gup­py repro­duc­ti­on is straight­for­ward, often occur­ring in aqu­ariums against the will of the aqu­arist. Males, often three at a time, per­sis­ten­tly cha­se the fema­le, who usu­al­ly igno­res the­ir acti­vi­ty at first. Howe­ver, when the fema­le con­sents, the male copu­la­tes using the gono­po­dium. The fema­le is capab­le of sto­ring sperm and giving birth in the next 34 sub­se­qu­ent lit­ters. A much big­ger prob­lem is rai­sing the young. As Ivan Vyslú­žil says, Any­o­ne can bre­ed gup­pies, but only a bre­e­der can rai­se them.” Newly born gup­py fry are rela­ti­ve­ly lar­ge fish fry – rea­ching around 1 cm. They ini­tial­ly grow slo­wer, but after two weeks of good fee­ding, the­ir gro­wth acce­le­ra­tes. Like with other fish, it is advi­sab­le to feed gup­pies as con­sis­ten­tly as possib­le until they reach a size of two cen­ti­me­ters. As soon as the gen­der can be dis­tin­gu­is­hed, sepa­ra­te the young by gen­der if you want to pre­vent dege­ne­ra­ti­on through inb­re­e­ding. Males reach sexu­al matu­ri­ty at the age of two months, fema­les one month later. Put fema­les with males toget­her only when you want them to mate.


Prvú akciu pod náz­vom Akvá­ri­ové trhy sme mali 17.2.2013


The first event under the name Aqu­arium Mar­ket took pla­ce on Feb­ru­ary 172013.


Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Bratislavské, Burzy, Chovateľstvo, Reportáže, Slovenské, Teraristické burzy, Výstavy, Výstavy rýb, Výstavy zvierat

Exotika Bratislava 2014

Hits: 1098

Od roka 2014 sa akcie nazý­va­jú EXOTIKA BRATISLAVA. Pred­tým to boli Akvá­ri­ové trhy“, resp. Akva & Tera trhy“. Akcie sa kona­jú desať krát do roka, kaž­dý mesiac okrem júla a augus­ta. Prís­pev­ky nie sú z kaž­dej akcie.

13. 12 – Mali sme výsta­vu ter­čov­cov Šte­fa­na Kno­te­ka, a Milan Líbal nám pri­pra­vil iné nezvy­čaj­né živočíchy.

15. 11 – Vďa­ka Peťo­vi Mrvo­vi sme moh­li vidieť rast­li­ny rodu Bucep­ha­lan­dra

13. 9 – Novú sezó­nu sme naštar­to­va­li dis­kus­mi (ter­čov­ca­mi). Ďaku­je­me za ne Fran­zo­vi Pfe­me­te­ro­vi.

14. 6Stra­šil­ky, pako­byl­ky, lis­tov­ky. Vysta­ve­né dru­hy sme mali naj­mä vďa­ka Mar­ti­no­vi Sto­lá­ri­ko­vi.

17. 5Gura­my. Za vysta­vo­va­né ryby sme boli vďač­ný páno­vi Miro­sla­vo­vi Príkazskému.

12. 4. – Živé krmi­vá. Uká­za­li sme akva­ris­tic­ké aj tera­ris­tic­ké krmi­vá. Za tera­ris­tic­ké krmi­vá ďaku­je­me Anto­no­vi Saxo­vi a Pet­ro­vi Krajčimu.

Blap­ti­ca dubia – šváb argen­tín­sky pochá­dza z Argen­tí­ny. Je dlhý asi 5 cm, pat­rí ku väč­ším švá­bom. Dob­re sa mno­žia. Je to vhod­ný druh pre začia­toč­ní­kov, po prí­pad­nom úte­ku sa v našich pod­mien­kach neve­dia roz­mno­žiť. Chov si vyža­du­je terá­rium o mini­mál­nych roz­me­roch 30×20×25 cm. Nele­zú po skle. Vhod­ným sub­strá­tom sú plá­ty z vajec, ale­bo mier­ne vlh­ká les­ná hra­ban­ka. Môže byť aj raše­li­na ale­bo lig­no­cel. Vyža­du­je tep­lo­tu 2630 °C,  5070 %. Ako potra­va sú vhod­né len  a čerstvé  a  (Anton Sax).

Bla­be­rus cra­ni­i­fer pochá­dza naj­mä z Mexi­ka a Kuby. Je dlhý 5 – 6 cm, kres­ba na hla­ve pri­po­mí­na ľud­skú leb­ku. Chov si vyža­du­je aké­koľ­vek väč­šie terá­rium, ale­bo plas­to­vú nádo­bu s vrch­ná­kom, aj keď nele­zie po skle. Je nelie­ta­vý, kríd­la pou­ží­va hlav­ne pri sva­dob­ných tan­coch. Je vhod­ný druh pre začia­toč­ní­kov, po prí­pad­nom úte­ku z terá­ria v našich pod­mien­kach nepre­ži­je. Vhod­ným sub­strá­tom je mier­ne vlh­ká hli­na zmie­ša­ná s dubo­vou lis­tov­kou ale­bo hra­ban­kou. Prí­pad­ne lig­no­cel zmie­ša­ný s les­nou hra­ban­kou. Vyža­du­je tep­lo­tu 2223 °C,  5070 %. Ako potra­va sú vhod­né suché rož­ky, chlieb, piš­kó­ty, čín­ska kapus­ta, obil­ni­ny, psie . Z ovo­cia baná­ny, hruš­ky a jabl­ká (Anton Sax).


June 14 – Cock­ro­aches, cric­kets, leaf insects. The exhi­bi­ted spe­cies were main­ly thanks to Mar­tin Stolárik.

May 17 – Gura­mis. We were gra­te­ful to Mr. Miro­slav Prí­kaz­ský for the exhi­bi­ted fish.

April 12 – Live feed. We sho­wca­sed both aqu­arium and ter­ra­rium feeds. We thank Anton Sax and Peter Kraj­čí for the ter­ra­rium feeds.

Blap­ti­ca dubia – The Argen­ti­ne cock­ro­ach ori­gi­na­tes from Argen­ti­na. It mea­su­res about 5 cm and belo­ngs to the lar­ger cock­ro­aches. They repro­du­ce well. It is a suitab­le spe­cies for begin­ners; howe­ver, if they esca­pe, they can­not repro­du­ce in our con­di­ti­ons. Kee­ping them requ­ires a ter­ra­rium with mini­mum dimen­si­ons of 30×20×25 cm. They do not climb glass. Suitab­le sub­stra­tes inc­lu­de egg flats or slight­ly moist forest bed­ding. Peat moss or lig­no­cel­lu­lo­se can also be used. They requ­ire a tem­pe­ra­tu­re of 2630 °C and humi­di­ty of 5070%. Suitab­le food inc­lu­des only pel­lets and fresh fru­its and vege­tab­les (Anton Sax).

Bla­be­rus cra­ni­i­fer ori­gi­na­tes main­ly from Mexi­co and Cuba. It mea­su­res 5 – 6 cm, with mar­kings on the head resem­bling a human skull. Kee­ping them requ­ires any lar­ger ter­ra­rium or plas­tic con­tai­ner with a lid, even though they do not climb glass. They are non-​flying; they main­ly use the­ir wings during mating dan­ces. It is a suitab­le spe­cies for begin­ners; howe­ver, if they esca­pe from the ter­ra­rium, they can­not sur­vi­ve in our con­di­ti­ons. Suitab­le sub­stra­te is slight­ly moist soil mixed with oak leaf lit­ter or bed­ding. Alter­na­ti­ve­ly, lig­no­cel­lu­lo­se mixed with forest bed­ding can be used. They requ­ire a tem­pe­ra­tu­re of 2223 °C and humi­di­ty of 5070%. Suitab­le food inc­lu­des dry bis­cu­its, bre­ad, Chi­ne­se cab­ba­ge, grains, dog pel­lets. From fru­its, bana­nas, pears, and app­les (Anton Sax).


Gromp­ha­dor­hi­na por­ten­to­sa pochá­dza z Mada­gas­ka­ru. Je dlhý 57 cm, vysky­tu­jú sa dve for­my toh­to dru­hu, svet­lá a tma­vá. Ras­tie dlho. Vypúš­ťa­ním vzdu­chu zo vzduš­níc vydá­va­jú pri vyru­še­ní syka­vý vzduch. Druh pat­rí medzi vhod­né pre začia­toč­ní­kov. Chov si vyža­du­je terá­rium o mini­mál­nych roz­me­roch 30×20×25 cm (pre 2040 jedin­cov). Lezú po skle. Vhod­ným sub­strá­tom je mier­ne vlh­ká hli­na zmie­ša­ná s dubo­vou lis­tov­kou. Spo­koj­ný bude aj s raše­li­nou, resp. lig­no­ce­lom. Vyža­du­je tep­lo­tu 2528 °C,  5070 %. Ako potra­va sú vhod­né suché rož­ky, chlieb, piš­kó­ty, čín­ska kapus­ta, obil­ni­ny, psie . Z ovo­cia baná­ny, hruš­ky a jabl­ká. V našich pod­mien­kach neve­dia roz­mno­žiť (Anton Sax).

Shel­for­del­la tar­ta­ra – šváb tur­kis­tan­ský pôvo­dom z Turk­mén­ska. Je dlhý asi 3 cm, sú pohyb­li­vé, pre­to ich terá­ri­ové zvie­ra­tá dob­re žerú, mno­žia sa rých­lo. Smr­dí. Chov si vyža­du­je terá­rium o mini­mál­nych roz­me­roch 30×20×25 cm, ale­bo uzat­vá­ra­teľ­ný box. Lozí rých­lo, špl­há dob­re po skle. Po prí­pad­nom úte­ku z terá­ria sa v našich pod­mien­kach doká­žu dlho udr­žať pri živo­te. Vhod­ným sub­strá­tom sú plá­ty z vajec. Vyža­du­je tep­lo­tu 2830 °C,  5070 %. Ako potra­va sú vhod­né suché rož­ky, chlieb, piš­kó­ty, čín­ska kapus­ta, obil­ni­ny, psie . Z ovo­cia baná­ny, hruš­ky a jabl­ká. Je vhod­ný ako potra­va pre zvie­ra­tá, kto­ré sa živia živo­číš­nou potra­vou (Anton Sax).

Eub­la­be­rus dis­tan­ti pochá­dza zo Stred­nej Ame­ri­ky a seve­ru Juž­nej Ame­ri­ky. Je dlhý 5 – 6 cm, pohyb­li­vý. Nele­zie po skle, mno­žia sa rých­lo. Chov si vyža­du­je terá­rium o mini­mál­nych roz­me­roch 30×20×25 cm. Vhod­ným sub­strá­tom je mier­ne vlh­ká hli­na zmie­ša­ná s dubo­vou lis­tov­kou. Žijú pre­važ­ne v sub­strá­te. Je vhod­ným krmi­vom pre terá­ri­ové zvie­ra­tá živia­ce sa živo­číš­nou potra­vou. Vyža­du­je tep­lo­tu 2025 °C,  5080 %. Ako potra­va sú vhod­né suché rož­ky, chlieb, piš­kó­ty, čín­ska kapus­ta, obil­ni­ny, psie . Z ovo­cia baná­ny, hruš­ky a jabl­ká (Anton Sax).

Ellip­tor­hi­na java­ni­ca pochá­dza z Mada­gas­ka­ru. Je dlhý 35 cm, dob­re sa mno­ží. Chov si vyža­du­je terá­rium o mini­mál­nych roz­me­roch 30×20×25 cm. Lezie vša­de, aj po skle. Potre­bu­je veľa vzdu­chu. Vhod­ným sub­strá­tom sú plá­ty vajec, ale­bo mier­ne vlh­ká les­ná hra­ban­ka. Vyža­du­je tep­lo­tu 2226 °C,  5070 %. Ako potra­va sú vhod­né suché rož­ky, chlieb, piš­kó­ty, čín­ska kapus­ta, obil­ni­ny, psie . V našich pod­mien­kach sa dlh­šie držia pri živo­te (Anton Sax).


Gromp­ha­dor­hi­na por­ten­to­sa ori­gi­na­tes from Mada­gas­car. It mea­su­res 57 cm, and two forms of this spe­cies exist: light and dark. It gro­ws slo­wly. When dis­tur­bed, they rele­a­se a his­sing sound by expel­ling air from the­ir spi­rac­les. This spe­cies is suitab­le for begin­ners. Kee­ping them requ­ires a ter­ra­rium with mini­mum dimen­si­ons of 30×20×25 cm (for 2040 indi­vi­du­als). They climb glass. Suitab­le sub­stra­te is slight­ly moist soil mixed with oak leaf lit­ter. They are also con­tent with peat moss or lig­no­cel­lu­lo­se. They requ­ire a tem­pe­ra­tu­re of 2528 °C and humi­di­ty of 5070%. Suitab­le food inc­lu­des dry bis­cu­its, bre­ad, Chi­ne­se cab­ba­ge, grains, dog pel­lets. From fru­its, bana­nas, pears, and app­les. They can­not repro­du­ce in our con­di­ti­ons (Anton Sax).

Shel­for­del­la tar­ta­ra – The Tur­kis­tan cock­ro­ach ori­gi­na­tes from Turk­me­nis­tan. It mea­su­res about 3 cm, is mobi­le, thus ter­ra­rium ani­mals eat them well, and they repro­du­ce quick­ly. They emit a strong odor. Kee­ping them requ­ires a ter­ra­rium with mini­mum dimen­si­ons of 30×20×25 cm or a clo­sab­le box. They lay eggs quick­ly and climb well on glass. If they esca­pe from the ter­ra­rium, they can sur­vi­ve for a long time in our con­di­ti­ons. Suitab­le sub­stra­te inc­lu­des egg flats. They requ­ire a tem­pe­ra­tu­re of 2830 °C and humi­di­ty of 5070%. Suitab­le food inc­lu­des dry bis­cu­its, bre­ad, Chi­ne­se cab­ba­ge, grains, dog pel­lets. From fru­its, bana­nas, pears, and app­les. They are suitab­le as food for ani­mals that feed on live prey (Anton Sax).

Eub­la­be­rus dis­tan­ti ori­gi­na­tes from Cen­tral Ame­ri­ca and the nort­hern part of South Ame­ri­ca. It mea­su­res 5 – 6 cm and is mobi­le. They do not climb glass and repro­du­ce quick­ly. Kee­ping them requ­ires a ter­ra­rium with mini­mum dimen­si­ons of 30×20×25 cm. Suitab­le sub­stra­te is slight­ly moist soil mixed with oak leaf lit­ter. They main­ly live in the sub­stra­te. They are suitab­le food for ter­ra­rium ani­mals fee­ding on live prey. They requ­ire a tem­pe­ra­tu­re of 2025 °C and humi­di­ty of 5080%. Suitab­le food inc­lu­des dry bis­cu­its, bre­ad, Chi­ne­se cab­ba­ge, grains, dog pel­lets. From fru­its, bana­nas, pears, and app­les (Anton Sax).

Ellip­tor­hi­na java­ni­ca ori­gi­na­tes from Mada­gas­car. It mea­su­res 35 cm and repro­du­ces well. Kee­ping them requ­ires a ter­ra­rium with mini­mum dimen­si­ons of 30×20×25 cm. They climb eve­ry­whe­re, inc­lu­ding glass, and requ­ire plen­ty of air. Suitab­le sub­stra­te inc­lu­des egg flats or slight­ly moist forest bed­ding. They requ­ire a tem­pe­ra­tu­re of 2226 °C and humi­di­ty of 5070%. Suitab­le food inc­lu­des dry bis­cu­its, bre­ad, Chi­ne­se cab­ba­ge, grains, dog pel­lets, fru­it. They can sur­vi­ve for a lon­ger peri­od in our con­di­ti­ons (Anton Sax).


Archi­man­dri­ta tes­se­la­ta pochá­dza zo Stred­nej a Juž­nej Ame­ri­ky. Je dlhý 7 cm, má zau­jí­ma­vú kres­bu krí­del. Je vhod­ný pre pokro­či­lých cho­va­te­ľov. Ras­tie dlho. Nele­zie po skle. Chov si vyža­du­je terá­rium o mini­mál­nych roz­me­roch 30×20×25 cm. Vhod­ným sub­strá­tom je mier­ne vlh­ká hli­na zmie­ša­ná s dubo­vou lis­tov­kou. Spo­koj­ný bude aj s raše­li­nou, resp. lig­no­ce­lom. Vyža­du­je tep­lo­tu 2528 °C,  5070 %. Ako potra­va sú vhod­né suché rož­ky, chlieb, piš­kó­ty, čín­ska kapus­ta, obil­ni­ny, psie . Z ovo­cia baná­ny, hruš­ky a jabl­ká. V našich pod­mien­kach neve­dia prežiť(Anton Sax).

Pach­no­da mar­gi­na­ta pereg­ri­na – zla­toh­lá­vok pochá­dza zo západ­né­ho pobre­žia Afri­ky. Druh dosa­hu­je 24 cm. V noci je zahra­ba­ný v zemi. Pri lete nemô­žu zlo­žiť krov­ky, pre­to vydá­va­jú bzu­či­vý zvuk. Chov si vyža­du­je terá­rium o mini­mál­nych roz­me­roch 40×30×30 cm pre veľ­kú sku­pi­nu. Vhod­ným sub­strá­tom je mier­ne vlh­ká hli­na zmie­ša­ná s dubo­vou lis­tov­kou, prí­pad­ne les­ná hra­ban­ka. Vyža­du­je tep­lo­tu 2528 °C,  5060 %. Dospe­lé jedin­ce žerú baná­ny, prí­pad­ne iné slad­ké . Lar­vy pri­jí­ma­jú bio­lo­gic­ký mate­riál z les­nej hra­ban­ky a sťa­hu­jú si kús­ky lis­tov a zele­ni­ny z povr­chu sub­strá­tu. Z čas­ti les­nej hra­ban­ky zle­pia kokón, v kto­rom pre­bie­ha pre­me­na na dospe­lé imá­go. Ako krmi­vo sa pou­ží­va­jú lar­vy (Anton Sax).

Schis­to­cer­ca gre­ga­ria – saran­ča pus­tin­né pochá­dza z Afri­ky. Dosa­hu­je 68 cm. Samič­ky sú ružo­vo­hne­dé. Dospe­lé sam­če­ky sú sfar­be­né do žlta. Ská­ču, lezú vša­de aj po skle, potre­bu­jú veľa vzdu­chu v zakry­tom terá­riu, prí­pa­de v plas­to­vej nádo­be. Ako sub­strát je ide­ál­ny plát s vajec. Vyža­du­je tep­lo­tu 3240 °C,  5060 %. Živia sa zele­ný­mi lis­ta­mi, suše­ným senom, ovo­cím, pše­ni­cou, žitom, jač­me­ňom, trá­va­mi, suchý­mi rož­ka­mi, chle­bom. Dob­re sa mno­žia. Naj­bež­nej­šie živé krmi­vo sú nym­fy, ale aj dospe­lé jedin­ce. Po prí­pad­nom úte­ku z terá­ria dlho nepre­ží­va­jú (Anton Sax).

Gryl­lus assi­mi­lis – cvr­ček baná­no­vý pochá­dza z Afri­ky. Je dlhý asi 3 cm, podo­bá sa na cvrč­ka domá­ce­ho, avšak na prsiach a bru­chu ma dva uhlop­rieč­ne čier­ne pru­hy. Bež­né tera­ris­tic­ké krmi­vo. Ská­če, lezie vša­de, aj po skle. Potre­bu­je veľa vzdu­chu, mno­ží sa dob­re. Vhod­ným sub­strá­tom sú plá­ty vajec. Vyža­du­je tep­lo­tu 30 °C,  60 %. Ako potra­va sú vhod­né suché rož­ky, chlieb, piš­kó­ty, čín­ska kapus­ta, obil­ni­ny, psie  a rôz­ne trá­vy. V našich pod­mien­kach dlho nepre­ži­je (Anton Sax).

Ache­ta domes­ti­ca – cvr­ček domá­ci, pochá­dza zo sever­nej Afri­ky. je dlhý asi 2.5 cm. Bež­né terá­ri­ové krmi­vo. Ská­če, lezie vša­de, aj po skle. Potre­bu­je veľa vzdu­chu, mno­ží sa dob­re. Vhod­ným sub­strá­tom sú plá­ty vajec. Vyža­du­je tep­lo­tu 30 °C, vlh­kosť 5070 %. Ako potra­va sú vhod­né suché rož­ky, chlieb, piš­kó­ty, čín­ska kapus­ta, obil­ni­ny, psie  a rôz­ne trá­vy. V našich pod­mien­kach doká­že pre­žiť na tep­lých mies­tach budov, naj­čas­tej­šie v pekár­ňach (Anton Sax).


Archi­man­dri­ta tes­se­la­ta ori­gi­na­tes from Cen­tral and South Ame­ri­ca. It mea­su­res 7 cm and has an inte­res­ting wing pat­tern. It is suitab­le for advan­ced bre­e­ders. It gro­ws slo­wly and does not climb glass. Kee­ping them requ­ires a ter­ra­rium with mini­mum dimen­si­ons of 30×20×25 cm. Suitab­le sub­stra­te is slight­ly moist soil mixed with oak leaf lit­ter. They are also con­tent with peat moss or lig­no­cel­lu­lo­se. They requ­ire a tem­pe­ra­tu­re of 2528 °C and humi­di­ty of 5070%. Suitab­le food inc­lu­des dry bis­cu­its, bre­ad, Chi­ne­se cab­ba­ge, grains, dog pel­lets. From fru­its, bana­nas, pears, and app­les. They can­not sur­vi­ve in our con­di­ti­ons (Anton Sax).

Pach­no­da mar­gi­na­ta pereg­ri­na – The Sun beet­le ori­gi­na­tes from the west coast of Afri­ca. It mea­su­res 24 cm. During the night, it bur­ro­ws in the soil. As they can­not fold the­ir wings during flight, they emit a buz­zing sound. Kee­ping them requ­ires a ter­ra­rium with mini­mum dimen­si­ons of 40×30×30 cm for a lar­ge group. Suitab­le sub­stra­te is slight­ly moist soil mixed with oak leaf lit­ter or forest bed­ding. They requ­ire a tem­pe­ra­tu­re of 2528 °C and humi­di­ty of 5060%. Adult indi­vi­du­als feed on bana­nas or other swe­et fru­its. Lar­vae con­su­me orga­nic mat­ter from forest bed­ding and gat­her leaf and vege­tab­le pie­ces from the sub­stra­te sur­fa­ce. They use part of the forest bed­ding to cre­a­te coco­ons whe­re they under­go meta­morp­ho­sis into adult beet­les. Lar­vae are used as feed (Anton Sax).

Schis­to­cer­ca gre­ga­ria – The Desert locust ori­gi­na­tes from Afri­ca. It mea­su­res 68 cm. Fema­les are pinkish-​brown, whi­le adult males are yel­lo­wish. They jump and climb eve­ry­whe­re, inc­lu­ding glass, and requ­ire plen­ty of air in a cove­red ter­ra­rium or plas­tic con­tai­ner. Suitab­le sub­stra­te inc­lu­des egg flats. They requ­ire a tem­pe­ra­tu­re of 3240 °C and humi­di­ty of 5060%. They feed on gre­en lea­ves, dried grass, fru­its, whe­at, rye, bar­ley, gras­ses, dry bis­cu­its, bre­ad. They repro­du­ce well. Nymphs are the most com­mon live feed, but adult indi­vi­du­als can also be used. If they esca­pe from the ter­ra­rium, they do not sur­vi­ve for long (Anton Sax).

Gryl­lus assi­mi­lis – The Banan cric­ket ori­gi­na­tes from Afri­ca. It mea­su­res about 3 cm and resem­bles the hou­se cric­ket, but it has two dia­go­nal black stri­pes on its chest and abdo­men. It is a com­mon ter­ra­rium feed. They jump and climb eve­ry­whe­re, inc­lu­ding glass, and requ­ire plen­ty of air. They repro­du­ce well. Suitab­le sub­stra­te inc­lu­des egg flats. They requ­ire a tem­pe­ra­tu­re of 30 °C and humi­di­ty of 60%. Suitab­le food inc­lu­des dry bis­cu­its, bre­ad, Chi­ne­se cab­ba­ge, grains, dog pel­lets, fru­it, and vari­ous gras­ses. They do not sur­vi­ve for long in our con­di­ti­ons (Anton Sax).

Ache­ta domes­ti­ca – The Hou­se cric­ket ori­gi­na­tes from North Afri­ca. It mea­su­res about 2.5 cm. It is a com­mon ter­ra­rium feed. They jump and climb eve­ry­whe­re, inc­lu­ding glass, and requ­ire plen­ty of air. They repro­du­ce well. Suitab­le sub­stra­te inc­lu­des egg flats. They requ­ire a tem­pe­ra­tu­re of 30 °C and humi­di­ty of 5070%. Suitab­le food inc­lu­des dry bis­cu­its, bre­ad, Chi­ne­se cab­ba­ge, grains, dog pel­lets, fru­it, and vari­ous gras­ses. They can sur­vi­ve in warm are­as of buil­dings, com­mon­ly found in bake­ries (Anton Sax).


Teneb­rio moli­tor – múč­ne čer­vy sú vhod­né krmi­vo naj­mä pre bez­sta­vov­ce (napr. , mod­liv­ky), ale aj pre iné dru­hy terá­ri­ových zvie­rat. Pri pla­zoch ale odpo­rú­čam nekŕ­miť ich prí­liš čas­to tou­to stra­vou, nakoľ­ko nie kaž­dé zvie­ra doká­že ľah­ko strá­viť ich obal“. Pri pla­zoch je to skôr vhod­ný dopl­nok stra­vy na spes­tre­nie. Ich veľ­kou výho­dou je pomer­ne dlhá život­nosť pri mini­mál­ne sta­rost­li­vos­ti a níz­ka cena (Peter Krajčí).

Zop­ho­bas morio – sú čer­vy podob­né vzhľa­dom múč­nym čer­vom, avšak sú výraz­ne väč­šie. Ten­to druh je vhod­ný ako krmi­vo naj­mä pre dospe­lé  a väč­šie dru­hy pla­zov ako aga­my, cha­me­le­óny, vara­ny a iné. Z vlast­nej skú­se­nos­ti si mys­lím, že je to o nie­čo vhod­nej­šie krmi­vo pre pla­zy ako múč­ne čer­vy, nakoľ­ko som pozo­ro­val ľah­šie strá­ve­nie naj­mä u cha­me­le­ónov. Napriek tomu, pre pla­zy je to tak isto ako múč­ne čer­vy vhod­nej­šie skôr ako dopl­nok na spes­tre­nie jedál­nič­ku ako hlav­ný zdroj potra­vy. Sú pomer­ne odol­né, tak­že vydr­žia v poho­de žiť aj nie­koľ­ko mesia­cov pri mini­mál­nej sta­rost­li­vos­ti. Ďal­šou výho­dou je pomer­ne níz­ka obsta­rá­va­cia cena (Peter Krajčí).

Mus­ca domes­ti­ca ( – nelie­ta­vá for­ma) je vyni­ka­jú­ce krmi­vo pre men­šie dru­hy zvie­rat ale­bo mlá­ďa­tá. Bež­ne pou­ží­va­né pri cho­ve rham­po­le­onov, malých dru­hov cha­me­le­ónov, žiab a mod­li­viek. Chov nie je nároč­ný, posta­čí pše­nič­ný šrot s mlie­kom, aby bol sub­strát vlh­ký. Muchy ho kon­zu­mu­jú a aj kla­dú doň vajíč­ka. Čer­ví­ky sa tak­tiež živia tým­to sub­strá­tom. Po nie­koľ­kých dňoch sa začnú zakuk­ľo­vať a postup­ne sa liah­nu muchy. Ide­ál­ne je čer­ví­kov roz­de­liť do via­ce­rých nádob, aby nena­sta­la situ­ácia, že sa Vám naraz vyliah­ne nie­koľ­ko tisíc múch. Lar­vy a kuk­ly je vhod­né pre­miest­niť do , aby sa spo­ma­lil ich vývoj a pod­ľa potre­by ich vybe­rať a nechať povy­lie­tať muchy. Výho­dou je nená­roč­ný . Nevý­ho­dou je hor­šia dostup­nosť a občas sla­bý zápach sub­strá­tu (ide­ál­ne je ich cho­vať nie­kde v piv­ni­ci ale­bo kôl­ni (Peter Krajčí).


Teneb­rio moli­tor – Mea­lworms are suitab­le feed pri­ma­ri­ly for inver­teb­ra­tes (e.g., birds, man­ti­ses) but also for other spe­cies of ter­ra­rium ani­mals. Howe­ver, I recom­mend not fee­ding them to repti­les too fre­qu­en­tly, as not eve­ry ani­mal can easi­ly digest the­ir shell.” For repti­les, they are more suitab­le as a die­ta­ry supp­le­ment to add varie­ty. The­ir sig­ni­fi­cant advan­ta­ge is the­ir rela­ti­ve­ly long lifes­pan with mini­mal care and low cost (Peter Krajčí).

Zop­ho­bas morio – Super­worms are worms simi­lar in appe­a­ran­ce to mea­lworms but sig­ni­fi­can­tly lar­ger. This spe­cies is suitab­le as feed pri­ma­ri­ly for adult birds and lar­ger repti­le spe­cies such as aga­mas, cha­me­le­ons, moni­tors, and others. From my own expe­rien­ce, I belie­ve they are some­what more suitab­le feed for repti­les than mea­lworms, as I have obser­ved easier diges­ti­on, espe­cial­ly in cha­me­le­ons. Nevert­he­less, for repti­les, they are still more suitab­le as a die­ta­ry supp­le­ment rat­her than the main sour­ce of food. They are rela­ti­ve­ly resi­lient, so they can easi­ly live for seve­ral months with mini­mal care. Anot­her advan­ta­ge is the­ir rela­ti­ve­ly low acqu­isi­ti­on cost (Peter Krajčí).

Mus­ca domes­ti­ca (hou­sef­ly – non-​flying form) is excel­lent feed for smal­ler ani­mal spe­cies or hatch­lings. Com­mon­ly used in the bre­e­ding of Rham­po­le­on spe­cies, small cha­me­le­ons, frogs, and man­ti­ses. Bre­e­ding is not deman­ding; whe­at bran with milk is suf­fi­cient to keep the sub­stra­te moist. Flies con­su­me it and lay eggs in it. The lar­vae also feed on this sub­stra­te. After a few days, they begin to pupa­te, and flies gra­du­al­ly hatch. It is ide­al to divi­de the lar­vae into seve­ral con­tai­ners to pre­vent the situ­ati­on whe­re thou­sands of flies hatch at once. Lar­vae and pupae should be trans­fer­red to the ref­ri­ge­ra­tor to slow down the­ir deve­lop­ment, and as needed, they can be taken out to let the flies emer­ge. An advan­ta­ge is the low-​maintenance bre­e­ding. A disad­van­ta­ge is the poorer avai­la­bi­li­ty and occa­si­onal­ly weak odor of the sub­stra­te (ide­al­ly, they should be kept some­whe­re in a base­ment or shed) (Peter Krajčí).


Rupi­ce – Enchyt­ra­e­us albi­dus – sú pôd­ne  (roz­kla­da­če) hmo­ty, živia sa roz­kla­dom rast­lin­né­ho mate­riá­lu. Ich nut­rič­ná hod­no­ta je podob­ná niten­kám, grin­da­lu, či patent­kám. Môže­me ich cho­vať na pôde za pred­po­kla­du neus­tá­le­ho vlh­ka v zemi­ne. Ako zdroj potra­vy pre ne je mož­né pou­žiť napr. roz­kla­da­jú­ce dre­vo, namo­če­ný chlieb, vare­nú zele­ni­nu, , strú­han­ku, piš­kó­ty. Opti­mál­na  cho­vu je 16 °C, pod 2 °C sa pre­sta­nú roz­mno­žo­vať, a pri tep­lo­te nad 24 °C kapú. Pre­to na ich  je vhod­ný rodin­ný dom, piv­ni­ca, neja­ké chlad­nej­šie miesto.

Octo­vé mik­ry – Tur­bat­rix ace­ti – háďat­ko octo­vé. Pri izbo­vej tep­lo­te sa doží­va­jú prie­mer­ne 55 dní, pri níz­kych tep­lo­tách až 10 mesia­cov. Za dob­rých pod­mie­nok sa kul­tú­ra octo­viek za 810 dní zdvad­sať­ná­so­bí. Cho­vá­me ich napr. v PET fľa­šiach, kde je ocot s vodou v pome­re 1:1. Do octu vlo­ží­me malé množ­stvo jabĺč­ka,  ale­bo iné­ho ovo­cia. Ide­ál­ne je, ak toto  roz­mi­xu­je­me na kašu v mixé­ri. Do uzá­ve­rov odpo­rú­čam vyvŕ­tať malé otvo­ry. Octo­vé mik­ry sú veľ­mi drob­né krmi­vo, ešte ten­šie ako oby­čaj­né“ mik­ry. Na úspeš­né pre­ce­de­nie je potreb­ná veľ­kosť ôk 5 μm. Skr­mo­va­nie – mik­ry zle­jem do , kto­rá má hrd­lo, kto­ré sa dá utes­niť zvnút­ra. Napr. vatou, han­drič­kou, fil­trač­nou hmo­tou. Pre mik­ry sú ide­ál­ne oby­čaj­né víno­vé , kde hrd­lo je viac­me­nej rov­né, úzke. Nale­jem do tej­to  mik­ry po zúže­né mies­to, utes­ním a dole­jem čerstvou stu­de­nou vodou. Mik­ry sú antig­ra­vi­tač­né, navy­še majú ten­den­ciu ísť do čis­tej­šej vody. Za 24 hodín sa väč­ši­na tých­to malých živo­čí­chov pre­pa­sí­ru­je do čis­tej vody. Z tej­to ich strie­kač­kou vytiah­nem, ale­bo jed­no­du­cho zle­jem a skŕ­mim rybám. Sub­strát, kto­rý bol pod utes­ne­ním zno­vu vle­jem do PET  s kultúrou.

Niten­ky sa dá nájsť tak­mer v kaž­dom toku u nás, ale nie v množ­stve, kto­ré je pre akva­ris­tu zau­jí­ma­vé. Dnes už je voda čas­to pred­tým trans­for­mo­va­ná v čis­tič­kách, odpa­du je menej, živi­ny chý­ba­jú. Niten­ky ako ich pozna­jú akva­ris­ti majú hne­do­čer­ve­nú far­bu. V prí­ro­de je ich far­ba varia­bil­ná a závi­sí od množ­stva kys­lí­ka vo vode. Niten­ky v prí­ro­de môžu byť aj bie­lej far­by. Sú veľ­mi vhod­ná potra­va napr. pre sum­co­vi­té ryby, pan­cier­ni­ky, prí­sav­ní­ky, sum­če­ky. Vo svo­jich čre­vách im kolu­je  ešte dlho po ich odlo­ve­ní. Pre­to sa musia riad­ne pre­mý­vať a po nalo­ve­ní nechať aspoň tri dni vytrá­viť. Sú veľ­mi závis­lé od čerstvej vody, ove­ľa viac ako živé patent­ky, pre­to sa musia čas­to pre­pla­cho­vať vodou, prí­pad­ne sa pre ne nechá­va neus­tá­ly prí­tok a odtok vody. Vhod­né je ucho­vá­vať ich napr. v plo­chých mis­kách napr. na spod­ku .

Nálev­ník – trep­ka (Para­me­cium) nepat­rí medzi prí­liš vhod­né a výživ­né krmi­vo, nie­ke­dy je však nevy­hnut­né.  sa cho­vá v PET fľa­šiach. Ide­ál­na je dostup­ná  a samoz­rej­me exis­tu­jú­ce kul­tú­ra nálev­ní­ka, kto­rú dáme do vody a pri­dá­me suro­vý vaječ­ný  ako potra­vu pre nálev­ní­ka. Ak nemá­me mäk­kú vodu, pou­ži­me aspoň odstá­tu vodu. Je vhod­né nálev­ní­ka cho­vať vo via­ce­rých fľa­šiach, pre­to­že naj­mä výdat­ným kŕme­ním si veľ­kú časť nálev­ní­ka vždy odstrá­ni­me z kul­tú­ry a čas­to sa sta­ne, že zmiz­ne z nie­kto­rej . Dôle­ži­té je, aby sa vo fľa­ši netvo­ri­la ria­sa, pre­to drží­me kul­tú­ru bez prí­stu­pu svet­la. Fľa­še s nálev­ní­kom by mali mať pre­vŕ­ta­ný vrch­ná­čik, aby sme mu zabez­pe­či­li vzduch. Skr­mo­va­nie nálev­ní­ka nie je bez­prob­lé­mo­vé. Nálev­ní­kom sa dá skŕ­miť podob­ným spô­so­bom ako octo­vé mik­ry. Ide­ál­ne sú  na víno, kto­ré majú zúže­né hrd­lo, kto­ré sa násled­ne roz­ši­ru­je. Nálev­ní­ky zle­jem do takej­to , zvr­chu utes­ním fil­trač­nou hmo­tou a dole­jem čerstvú vodu. Do dru­hé­ho dňa sa zväč­ša väč­ši­na tých­to malých živo­čí­chov pre­pa­sí­ru­je do čis­tej vody. Z tej­to ich strie­kač­kou vytiah­nem ale­bo jed­no­du­cho zle­jem a skŕ­mim rybám.


Rupi­ce – Enchyt­ra­e­us albi­dus – are soil decom­po­sers, fee­ding on the decom­po­si­ti­on of plant mate­rial. The­ir nut­ri­ti­onal value is simi­lar to whi­te­worms, grin­dal worms, or mic­ro­worms. They can be bred in soil pro­vi­ded the­re is cons­tant mois­tu­re in the ground. As a food sour­ce, decom­po­sing wood, soaked bre­ad, oat­me­al, cooked vege­tab­les, pas­ta, bre­adc­rumbs, and bis­cu­its can be used. The opti­mal bre­e­ding tem­pe­ra­tu­re is 16 °C; they stop repro­du­cing below 2 °C and die at tem­pe­ra­tu­res abo­ve 24 °C. The­re­fo­re, a fami­ly hou­se, base­ment, or some cooler pla­ce is suitab­le for the­ir breeding.

Vine­gar eels – Tur­bat­rix ace­ti – vine­gar eels. At room tem­pe­ra­tu­re, they live on ave­ra­ge for 55 days, and at low tem­pe­ra­tu­res, up to 10 months. Under good con­di­ti­ons, the vine­gar eel cul­tu­re can mul­tip­ly twen­ty­fold in 8 to 10 days. They can be bred, for exam­ple, in PET bott­les con­tai­ning vine­gar and water in a 1:1 ratio. A small amount of app­le, peach, or other fru­it is added to the vine­gar. Ide­al­ly, this fru­it should be pure­ed in a blen­der. It is recom­men­ded to drill small holes in the caps. Vine­gar eels are very small feed, even thin­ner than regu­lar” mic­ro­worms. A mesh sie­ve is used for strai­ning – mic­ro­worms are pou­red into a bott­le with a neck that can be sea­led from the insi­de, e.g., with cot­ton, cloth, or fil­ter mate­rial. Ordi­na­ry wine bott­les with a most­ly straight, nar­row neck are ide­al for mic­ro­worms. Mic­ro­worms are pou­red into the bott­le up to the nar­ro­wed part, sea­led, and top­ped up with fresh cold water. Mic­ro­worms are anti-​gravity, and they tend to move towards cle­a­ner water. Wit­hin 24 hours, most of the­se small cre­a­tu­res will mig­ra­te into cle­an water. They can be extrac­ted from the water using a syrin­ge or sim­ply pou­red out and fed to fish. The sub­stra­te that was sea­led can be pou­red back into a PET bott­le with the culture.

Tubi­fex worms – Tubi­fex tubi­fex can be found in almost eve­ry stre­am in our area, but not in the quan­ti­ties that are inte­res­ting for aqu­arium ent­hu­siasts. Today, water is often pre-​processed in tre­at­ment plants, resul­ting in less was­te and nut­rients. Tubi­fex worms, as kno­wn to aqu­arists, have a reddish-​brown color. In natu­re, the­ir color is variab­le and depends on the amount of oxy­gen in the water. Tubi­fex worms in natu­re can also be whi­te. They are very suitab­le food, for exam­ple, for cat­fish, loaches, suc­ker­fish, and small pre­da­to­ry fish. Mud cir­cu­la­tes in the­ir intes­ti­nes long after they are caught. The­re­fo­re, they must be tho­rough­ly rin­sed and allo­wed to digest for at least three days after cat­ching. They are very depen­dent on fresh water, much more so than live whi­te­worms, so they must be fre­qu­en­tly flus­hed with water, or a cons­tant flow of water is pro­vi­ded for them. It is suitab­le to keep them, for exam­ple, in shal­low dis­hes pla­ced at the bot­tom of the refrigerator.

Para­me­cium – the slip­per cilia­te (Para­me­cium), is not among the most suitab­le and nut­ri­ti­ous feed, but some­ti­mes it is neces­sa­ry. Para­me­cium is bred in PET bott­les. Ide­al is acces­sib­le soft water and, of cour­se, an exis­ting para­me­cium cul­tu­re, which is pla­ced in water, and raw egg yolk is added as food for the para­me­cium. If soft water is not avai­lab­le, use at least stan­ding water. It is advi­sab­le to bre­ed para­me­cium in seve­ral bott­les becau­se, espe­cial­ly with abun­dant fee­ding, a lar­ge part of the para­me­cium is alwa­ys remo­ved from the cul­tu­re, and it often hap­pens that it disap­pe­ars from one bott­le. It is impor­tant that algae do not form in the bott­le, so keep the cul­tu­re in the dark. The bott­les with para­me­cium should have a dril­led cap to ensu­re air supp­ly. Fee­ding para­me­cium is not wit­hout prob­lems. Para­me­cium can be fed in a simi­lar way to vine­gar eels. Wine bott­les with a nar­ro­wed neck that expands late­ral­ly are ide­al for this pur­po­se. Pour the para­me­cium into such a bott­le, seal it from the top with fil­ter mate­rial, and top up with fresh water. By the second day, most of the­se small cre­a­tu­res will mig­ra­te into cle­an water. They can be extrac­ted from the water using a syrin­ge or sim­ply pou­red out and fed to fish.


Mik­ra­mi sa ozna­ču­jú via­ce­ré dru­hy háďa­tok. Pat­ria medzi hlís­ty – Nema­to­da. Roz­mno­žu­jú sa aj pri tep­lo­te 10 °C. Mik­ry sú tuč­ná potra­va s vyso­kým obsa­hom tukov. Cho­va­jú v mis­kách – sta­čí mis­ka od rast­lin­né­ho mas­la. Ako živ­ný sub­strát je naj­lep­ší pod­ľa mňa kefír a rozo­mle­té . Hodí sa aj acid­ko, jogurt, kys­lé mlie­ko, prí­pad­né slad­ké mlie­ko oby­čaj­né. Dá sa pou­žiť aj strú­han­ka, voda, ale má to svo­je nevý­ho­dy. Čias­toč­ne smo­ta­na. V strú­han­ke bude mikier veľa, ale na ste­ny budú liezť len veľ­mi neochot­ne. V prí­pa­de pou­ži­tia chle­bo­vej kaše – zme­si vody a chle­bu, mik­ry na ste­ny vylie­za­jú, ale v men­šom množ­stve. Slad­ké mlie­ko sa ľah­ko kazí. Ovse­né  odpo­rú­čam zomlieť v mixé­ri. Kaša vlo­čiek a kefí­ru by mala byť skôr hus­tá. Je vhod­né mať via­ce­ro cho­vov, pre­to­že po čase sa pro­stre­die pre­kys­lí a je nut­né kul­tú­ru mikier pre­oč­ko­vať do novej. Prie­mer­ne po dvoch až troch týžd­ňoch. Mik­ry časom kon­zu­mu­jú potra­vu, čím obsah hmo­ty red­ne, čiže je nut­né pri­dá­vať tuhé čas­ti. Avšak mik­ry toho veľa neskon­zu­mu­jú, a časom sa nám nahro­ma­dí veľa sub­strá­tu, kto­rý je teku­tý. Prí­liš veľa sub­strá­tu doká­že nie­ke­dy spô­so­biť aj masív­ne veľa mikier na ste­nách, ale aj ich sko­rý zánik. Ide­ál­na je izbo­vá  2025 °C. Je vhod­né cho­vať mik­ry vo via­ce­rých mis­kách. Za nor­mál­nych okol­nos­tí, mik­ry vylie­za­jú po ste­nách ploš­ne. Mik­ry sa skr­mu­jú tak, že sa zotie­ra­jú prs­tom, prí­pad­ne štet­com, kús­kom moli­ta­nu apod. zo stien nádo­by, v kto­rej ich cho­vá­me. Odpo­rú­čam štet­com. Mik­ry sú veľ­mi drob­né krmi­vo, zhru­ba 46 mm dlhé, kto­ré je vhod­né pre men­šie ryby, pre poter.

Grin­dal – Enchyt­ra­e­us buch­holt­zi je prí­buz­ný rupi­ciam Enchyt­ra­e­us albi­dus, ale je men­ší. Vysky­tu­je v Juž­nej Ame­ri­ke. Bol náhod­ne dove­ze­ný v humu­se impor­to­va­ných tro­pic­kých rast­lín. V prí­ro­de sa živí na hni­jú­cich rast­lin­ných zbyt­koch. Ide­ál­ne na  sú mis­ky, kto­ré nie sú vyso­ké, a kto­ré majú väč­ší obsah dna. Na  polo­ží­me navlh­če­ný moli­tan. Grin­dal kŕmim výluč­ne malý­mi det­ský­mi piš­kó­ta­mi. Grin­dal je pôd­ny orga­niz­mu, pre­to je pocho­pi­teľ­né, že nemá rád svet­lo. Pokiaľ ho máme uzav­re­tý neprie­hľad­ným vieč­kom, môže­me ho mať aj na sto­le. Pokoj­ne na poli­ci, prí­pad­ne v uzav­re­tej skri­ni. Moli­tan by mal mať od 10 mm do 30 mm. Väč­ši­na grin­da­lu sa v roz­be­hnu­tej kul­tú­re nachá­dza v moli­ta­ne. Ak sa  zra­zu pre­sta­ne roz­mno­žo­vať, ale­bo sú jed­not­li­vé čer­víč­ky malé, je zrej­me moli­tan pre­mok­re­ný. Môže­me pokoj­ne moli­tan vziať a vyplá­chať ho v umý­vad­le pod tečú­cou vodou. Pri vypla­cho­va­ní sa nemu­sí­me báť veľ­ké­ho úbyt­ku grin­da­lu, neja­ký  vždy v moli­ta­ne zosta­ne. Z vlast­nej skú­se­nos­ti tvr­dím, že  nie je tuč­né krmi­vo. Aj nut­rič­né hod­no­ty, kto­ré som si zis­til hovo­ria o tom, že  je zhru­ba na úrov­ni paten­tiek ale­bo nite­niek. Nie­ke­dy, naj­mä ak moli­tan tro­chu obsy­chá, sa sta­ne, že sa naň dosta­nú roz­to­če. Malé bie­le, pobe­hu­jú­ce stvo­re­nia sú vidieť pomer­ne jas­ne aj voľ­ným okom. Brá­nia roz­vo­ju grin­da­lu a pri masív­nom roz­mno­že­ní ho doká­žu cel­kom zlik­vi­do­vať. V takom prí­pa­de pou­ží­vam kon­takt­ný insek­ti­cíd Fron­tli­ne, kto­rým ho postrie­kam. Zabe­rá okam­ži­te. Grin­da­lu veľ­mi nevo­nia, ale nelik­vi­du­je ho a nezis­til som ani žiad­ne nežia­du­ce účin­ky na rybách. Grin­dal sa v krát­kej dobe z -u cel­kom spa­mä­tá. Pomôcť mu samoz­rej­me môže­me pre­su­nu­tím grin­da­lu z inej kul­tú­ry. Skr­mo­va­nie grin­da­lu je veľ­mi jed­no­du­ché, sta­čí vziať celú tabuľ­ku a pono­riť ju do nádr­že. Piš­kó­ta sa nezvyk­ne odle­piť od skla – pek­ne na ňom drží. Grin­dal sa dá zotie­rať aj štet­com, prí­pad­ne prs­tom. Je to vyni­ka­jú­ce krmi­vo, jeho pro­duk­tív­nosť dovo­ľu­je kŕmiť s ním kaž­dý deň. Nemá sko­ro žiad­ny pach, nará­ba­nie s ním je prak­tic­ké, jeho veľ­kosť je dob­rá aj pre malé ryby a akcep­tu­jú ho aj tie väčšie.


Mik­ra­mi is a term used for vari­ous types of nema­to­des. They are clas­si­fied as roun­dworms – Nema­to­da. They can repro­du­ce even at tem­pe­ra­tu­res of 10 °C. Mik­ra­mi are fat­ty food with a high fat con­tent. They can be bred in dis­hes – a mar­ga­ri­ne con­tai­ner works well for this pur­po­se. As a nut­ri­ti­ous sub­stra­te, in my opi­ni­on, kefir and ground oat­me­al are the best opti­ons. Also suitab­le are yogurt, sour milk, swe­e­te­ned milk, or ordi­na­ry swe­et milk. Bre­ad crumbs, water, or cre­am can also be used, but they have the­ir disad­van­ta­ges. Cre­am, for exam­ple, con­tains a lot of mik­ra­mi, but they climb the walls very reluc­tan­tly. If bre­ad pas­te is used – a mix­tu­re of water and bre­ad – mik­ra­mi climb the walls, but in smal­ler num­bers. Swe­et milk tends to spo­il easi­ly. I recom­mend grin­ding the oat fla­kes in a blen­der. The oat­me­al and kefir mix­tu­re should be rat­her thick. It is advi­sab­le to have seve­ral cul­tu­res becau­se over time, the envi­ron­ment beco­mes too aci­dic, and it is neces­sa­ry to trans­fer the mik­ra­mi cul­tu­re to a new one, usu­al­ly after two to three weeks. Mik­ra­mi gra­du­al­ly con­su­me food, redu­cing the mass con­tent, so it is neces­sa­ry to add solid parts. Howe­ver, mik­ra­mi do not con­su­me much, and over time, a lot of liqu­id sub­stra­te accu­mu­la­tes, which can some­ti­mes lead to a mas­si­ve num­ber of mik­ra­mi on the walls, and the­ir pre­ma­tu­re demi­se. The ide­al room tem­pe­ra­tu­re is 20 – 25 °C. It is advi­sab­le to keep mik­ra­mi in mul­tip­le con­tai­ners. Under nor­mal cir­cum­stan­ces, mik­ra­mi spre­ad even­ly on the walls. Mik­ra­mi are fed by wiping them off the walls of the con­tai­ner with a fin­ger, brush, pie­ce of foam, etc. I recom­mend using a brush. Mik­ra­mi are very small feed, about 4 – 6 mm long, suitab­le for smal­ler fish, such as fry.

Grin­dal – Enchyt­ra­e­us buch­holt­zi is rela­ted to the rupi­ce Enchyt­ra­e­us albi­dus but smal­ler. It occurs in South Ame­ri­ca and was acci­den­tal­ly impor­ted in the humus of tro­pi­cal plants. In natu­re, it feeds on deca­y­ing plant remains. Ide­al for bre­e­ding are shal­low dis­hes with a lar­ger bot­tom area. Pla­ce mois­te­ned foam on the bot­tom. I exc­lu­si­ve­ly feed grin­dal with small baby bis­cu­its. Grin­dal is a soil orga­nism, so it natu­ral­ly pre­fers dark­ness. If we have it clo­sed with an opa­que lid, we can even keep it on the tab­le, on a shelf, or in a clo­sed cabi­net. The foam should mea­su­re from 10 mm to 30 mm. Most of the grin­dal in a matu­re cul­tu­re is found in the foam. If grin­dal sud­den­ly stops repro­du­cing or indi­vi­du­al worms are small, the foam is like­ly too wet. In such a case, you can take the foam and rin­se it under run­ning water in the sink. During rin­sing, you don’t have to wor­ry about losing a lot of grin­dal; some will alwa­ys remain in the foam. From my own expe­rien­ce, I can say that grin­dal is not a fat­ty feed. Even the nut­ri­ti­onal valu­es I have found indi­ca­te that grin­dal is rough­ly at the level of whi­te­worms or tubi­fex worms. Some­ti­mes, espe­cial­ly if the foam dries out a bit, mites can appe­ar. Small whi­te cre­a­tu­res run­ning around are quite visib­le even to the naked eye. They hin­der the deve­lop­ment of grin­dal and, if they mul­tip­ly mas­si­ve­ly, can com­ple­te­ly des­troy it. In such a case, I use the con­tact insec­ti­ci­de Fron­tli­ne, which I spray on the foam. It works imme­dia­te­ly. Grin­dal does­n’t smell much, and I have­n’t noti­ced any adver­se effects on the fish. Grin­dal reco­vers from Fron­tli­ne fair­ly quick­ly. You can also help it by moving grin­dal from anot­her cul­tu­re. Fee­ding grin­dal is very sim­ple; just take the enti­re foam and dip it into the tank. The bis­cu­it tends to stick well to the glass. Grin­dal can also be wiped off with a brush or fin­ger. It is an excel­lent feed; its pro­duc­ti­vi­ty allo­ws fee­ding it eve­ry day. It has almost no smell, hand­ling it is prac­ti­cal, its size is suitab­le for small fish, and even lar­ger fish accept it.


Dro­zo­fi­lyDro­sop­hi­la mela­no­gas­ter – octo­mil­ka, je snáď orga­niz­mus, kto­rý naj­viac využi­li a pozna­li bio­ló­go­via, leká­ri celé­ho sve­ta. Je ochot­ná sa v zaja­tí ľah­ko mno­žiť, má rých­ly repro­dukč­ný cyk­lus. Géno­ví inži­nie­ri sa na tej­to malej muš­ke doslo­va vyhra­li a výskum pokra­ču­je ďalej. Obraz­ne sa dá pove­dať, že je to taký pokus­ný krá­lik.  sú krmi­vom nie­len pre ryby, ale aj pre  a pla­zy. Anglic­ky hovo­ria­ci svet ju pozná pod pome­no­va­ním fru­it fly, prí­pad­ne vine­gar fly. Akva­ris­ti, napo­kon aj tera­ris­ti naj­rad­šej využí­va­jú tzv. bez­kríd­lu for­mu – ves­ti­gial – antle­red – strap for­mu. Táto vypes­to­va­ná for­ma kríd­la má, len nevie lie­tať, kríd­la má znač­ne zakr­pa­te­né. Zná­me aj ako vín­ne muš­ky ale­bo octo­mil­ky. Tie­to drob­né muš­ky sú vyni­ka­jú­cou potra­vou naj­mä pre čerstvo vylia­hnu­té pla­zy (cha­me­le­óny, rham­po­le­ony,…) ale aj pre malé žaby, rôz­ne dru­hy akva­ri­ových rýb a takis­to čerstvo vylia­hnu­tých vtáč­ka­rov a mod­liv­ky. Sú pomer­ne jed­no­du­cho cho­va­teľ­né. Jed­na nása­da vydr­ží v závis­los­ti od počtu mušiek 2 – 5 týž­dňov, nie­ke­dy aj viac. Výho­dou je ich veľ­kosť (men­šie D. mela­no­gas­ter 1,5 – 2mm, väč­šie D. hydei 2,5 – 3mm) a teda naozaj nimi mož­no kŕmiť tak­mer všet­ky malé tera­ri­ové zvie­ra­tá. Nevý­ho­dou je mier­ny zápach po kvas­ni­ciach, kto­ré sa pou­ží­va­jú na zaro­be­nie živ­nej . Nása­da spra­vid­la sto­ja 2 – 4,- Eurá (Peter Krajči).

Daf­nie sú pomer­ne cit­li­vé počas pre­no­su na obsah kys­lí­ka. Pre­to je lep­šie ich pre­ná­šať v tzv. rámi­koch, prí­pad­ne s čo naj­men­ším množ­stvom vody. Dlh­šie sa dajú udr­žať vo väč­šom ved­re, pri niž­šej kon­cen­trá­cii daf­nií a za pred­po­kla­du, že sa vo ved­re nič neroz­kla­dá. V chlad­nej­šom obdo­bí roka je to cel­kom ľah­ké. V lete je mož­né krat­šiu napr. cez deň daf­niám zabez­pe­čiť vzdu­cho­va­nie a na noc, ak nie je von­ku 30 °C, ich dať na balkón.

Moina je drob­ná daf­nia, doras­tá do 2.5 mm a vysky­tu­je sa v pokoj­ných vodách, čas­to krát zlej kva­li­ty, veľ­mi zne­čis­te­nej, chu­dob­nej na kys­lík. Per­lo­oč­ky sa pre­ja­vu­jú nepo­hlav­ným roz­mno­žo­va­ním – par­te­no­ge­né­zou (bez oplod­ne­nia). Je to typic­ký prí­klad, kedy cez priaz­ni­vé obdo­bie sú všet­ky jedin­ce samič­ky. Až pri nástu­pe menej priaz­ni­vých pod­mie­nok sa náh­le obja­vu­jú aj sam­če­ky, kto­ré sa pária – pre­bie­ha pohlav­né roz­mno­žo­va­nie, kto­ré zabez­pe­ču­je pre­nos gene­tic­kej infor­má­cie. Na jar sa z vají­čok od jese­ne naro­dia opäť samič­ky. Môže­me ich chy­tať rov­na­ko ako cyk­lo­py a , len  môže byť prí­pad­ne aj red­šie, napr. z mly­nár­ske­ho hod­vá­bu, prí­pad­ne z tzv. dede­ró­nu. Daf­nie sú väč­šie ako cyk­lo­py, ale nie sú ener­ge­tic­ky hod­not­né, pre­to­že pre­važ­nú časť ich tela tvo­rí voda a pev­ná kuti­ku­la, kto­rá tvo­rí ich kos­tru.  dosa­hu­je aj naj­vyš­šiu  pri prí­pad­nom ume­lom cho­ve. Pre ryby je to ener­ge­tic­ky bohat­šia stra­va ako oby­čaj­ná“ daf­nia – dá sa pri­rov­nať ku cyk­lo­pu. Daf­nie dosa­hu­jú naj­vyš­šiu počet­nosť v lete.

Cyk­lop pat­rí do pod­ra­du Cyc­lo­po­idea, radu Podop­lea, pod­trie­dy Cope­po­da – ves­lo­nôž­ky, trie­dy Crus­ta­cea, kme­ňa Arth­to­po­da – . Ide napr. o Cyc­lops albi­dus, C. stre­nu­us, Cant­ho­camp­tus stap­hy­li­nus,  coeru­le­us, D. gra­ci­lo­ides. Cyk­lop je veľ­mi vhod­né krmi­vo rýb, pomer­ne výživ­né. Je kva­lit­ným zdro­jom biel­ko­vín. Pri spl­ne­ní urči­tých pod­mie­nok sa dá aj docho­vá­vať. Ich popu­lač­né kriv­ky veľ­mi kolí­šu, nie sú oje­di­ne­lé javy, keď jeden deň nachy­tá­me obrov­ské množ­stvo cyk­lo­pov a na dru­hý deň nie je po nich tak­mer ani sto­py. Vše­obec­ne jeho popu­lá­cia kul­mi­nu­je na jar a na jeseň. Cyk­lop je pomer­ne dra­vý, tak­že je nut­né dať pozor, aby ak ním kŕmi­me men­ší poter, aby nám nedoš­tí­pal, prí­pad­ne neu­smr­ti­li náš . Veľ­mi čas­to sa vysky­tu­je jeho názov v češ­ti­ne – buchanka.


Dro­sop­hi­la mela­no­gas­ter, com­mon­ly kno­wn as the fru­it fly or vine­gar fly, is per­haps one of the most wide­ly uti­li­zed and unders­to­od orga­nisms by bio­lo­gists and medi­cal pro­fes­si­onals worl­dwi­de. It rea­di­ly repro­du­ces in cap­ti­vi­ty and has a rapid repro­duc­ti­ve cyc­le. Gene­tic engi­ne­ers have exten­si­ve­ly used this tiny fly for rese­arch pur­po­ses, like­ning it to a lab rat. Fru­it flies are used as feed not only for fish but also for birds and repti­les. Aqu­arists and ter­ra­rists pre­fer the so-​called win­gless form, kno­wn as the vestigial-​antlered-​strap form. This cul­ti­va­ted form of the fly has wings but can­not fly, with sig­ni­fi­can­tly stun­ted wings. They are also kno­wn as wine flies or vine­gar flies. The­se small flies are excel­lent food, espe­cial­ly for fresh­ly hat­ched repti­les (cha­me­le­ons, rham­po­le­ons, etc.) as well as small frogs, vari­ous spe­cies of aqu­arium fish, fresh­ly hat­ched birds, and man­ti­ses. They are rela­ti­ve­ly easy to bre­ed. Depen­ding on the num­ber of flies, one cul­tu­re can last 2 – 5 weeks or even lon­ger. The­ir small size (smal­ler D. mela­no­gas­ter 1.5 – 2mm, lar­ger D. hydei 2.5 – 3mm) makes them suitab­le feed for almost all small ter­ra­rium ani­mals. Howe­ver, they do pro­du­ce a mild yeast smell due to the yeast used in the­ir food sub­stra­te. A cul­tu­re usu­al­ly costs bet­we­en 2 – 4 euros.

Daph­nia are rela­ti­ve­ly sen­si­ti­ve to oxy­gen levels during tran­s­port. The­re­fo­re, it is bet­ter to tran­s­port them in so-​called fra­mes or with the least amount of water possib­le. They can be kept lon­ger in a lar­ger buc­ket, with a lower con­cen­tra­ti­on of Daph­nia and assu­ming not­hing is deca­y­ing in the buc­ket. This is quite mana­ge­ab­le during cooler peri­ods of the year. In sum­mer, you can aera­te the Daph­nia during the shor­ter day­ti­me and, if it’s not 30 °C out­si­de, pla­ce them on the bal­co­ny at night.

Moina is a small spe­cies of Daph­nia, gro­wing up to 2.5 mm, found in calm waters, often of poor quali­ty and hea­vi­ly pol­lu­ted, and lac­king in oxy­gen. They repro­du­ce ase­xu­al­ly through part­he­no­ge­ne­sis (wit­hout fer­ti­li­za­ti­on). This means that during favo­rab­le con­di­ti­ons, all indi­vi­du­als are fema­le. Only when less favo­rab­le con­di­ti­ons ari­se do males sud­den­ly appe­ar, and sexu­al repro­duc­ti­on occurs, ensu­ring the trans­fer of gene­tic infor­ma­ti­on. In spring, fema­les hatch from eggs laid in the fall. They can be col­lec­ted like cyc­lops and cope­pods, but the sie­ve may be less den­se, for exam­ple, made from mil­li­ne­r’s silk or a so-​called Dede­ron. Daph­nia are lar­ger than cyc­lops but are not as nut­ri­ti­onal­ly den­se becau­se most of the­ir bodies are water and a solid cutic­le, which forms the­ir ske­le­ton. Moina achie­ves its hig­hest yield under arti­fi­cial cul­tu­re con­di­ti­ons. For fish, it is a more energy-​rich food than ordi­na­ry” Daph­nia and can be com­pa­red to cyc­lops. Daph­nia reach the­ir hig­hest abun­dan­ce in summer.

Cyc­lops belo­ngs to the subor­der Cyc­lo­po­idea, order Podop­lea, subc­lass Cope­po­da – cope­pods, class Crus­ta­cea, and phy­lum Arth­ro­po­da – arth­ro­pods. For exam­ple, Cyc­lops albi­dus, C. stre­nu­us, Cant­ho­camp­tus stap­hy­li­nus, Diap­to­mus coeru­le­us, D. gra­ci­lo­ides. Cyc­lops is very suitab­le fish feed, rela­ti­ve­ly nut­ri­ti­ous, and a quali­ty sour­ce of pro­te­in. Under cer­tain con­di­ti­ons, it can also be cul­tu­red. The­ir popu­la­ti­on cur­ves fluc­tu­ate gre­at­ly; it is not uncom­mon to catch a huge num­ber of cyc­lops one day and almost none the next. Gene­ral­ly, the­ir popu­la­ti­on peaks in spring and fall. Cyc­lops are quite pre­da­to­ry, so when fee­ding them to smal­ler fry, care must be taken to pre­vent them from dep­le­ting the popu­la­ti­on or har­ming the tank inhabitants.


Vír­ni­ky pred­sta­vu­jú samos­tat­ný kmeň Roti­fe­ra. Sú veľ­mi vhod­né pre plô­dik rýb. Svoj názov majú odvo­de­ný od typic­ké­ho pohy­bu – víre­nia, kto­rým sa neus­tá­le pre­ja­vu­jú. Vír­ni­ky chy­tá­me napr. do sie­tí z mly­nár­ske­ho hod­vá­bu, ale­bo mono­fi­lu. Nie­kto­ré , Syn­cha­e­ta, , Cope­us, , Dino­cha­ris, Kera­tel­la quad­ra­ta, Kera­tel­la coch­le­a­ris, , Bra­chi­onus, .

Arte­mia sali­na – žiab­ro­nôž­ka soľ­ná pat­rí medzi . Žiab­ro­nôž­ky, kto­ré sa pre­važ­ne využí­va­jú v akva­ris­ti­ke, žijú v mori. Sú pomer­ne malé do 15 mm, ove­ľa men­šie ako ich prí­buz­ní v slad­kej vode. Ku slad­ko­vod­ným žiab­ro­nôž­kam sa dosta­ne­me naj­skôr pro­stred­níc­tvom mra­ze­ných kociek v obcho­de. Žiab­ro­nôž­ky sa pre­dá­va­jú z roz­lič­ných loka­lít – z Rus­ka, Kana­dy, USA, Číny. Ich  je otáz­kou kva­li­ty. 95 vají­čok je vyni­ka­jú­ci para­me­ter. Závi­sí od toho aj cena. Žiab­ro­nôž­ka je výživ­né krmi­vo, z kto­ré­ho poter naj­rých­lej­šie vyras­tie naj­mä do výš­ky a do šír­ky. V sta­ve, keď ryby doras­ta­jú, neod­po­rú­čam kŕmiť iba žiab­ro­nôž­kou. Arté­mia sa dá ľah­ko liah­nuť, prav­da pokiaľ prí­de­te na spô­sob tej kto­rej vár­ky ;-). Náro­ky na jed­not­li­vé dru­hy“ a bale­nia arté­mie sú bohu­žiaľ roz­lič­né. Neraz som bol sved­kom nespo­koj­nos­ti s liah­ni­vos­ťou u mojich zná­mych, pri­čom ich kama­rá­tom neraz tá istá“ arté­mia ide výbor­ne. Kúpe­ná arté­mia sú vlast­ne vajíč­ka arté­mie. Vajíč­ka nasy­pe­me do vody, napr. do , do kto­rej na 1.5 lit­ra vody pri­dá­me 3 – 4 kávo­vé lyžič­ky soli (2530 g na liter), čím simu­lu­je­me mor­skú vodu. Je nut­né aby sme sil­ne vzdu­cho­va­li. Vlast­ne ide o to, aby celý obsah cir­ku­lo­val čo naj­viac, aby žiad­ne vajíč­ka nezos­ta­li stáť. Udr­žu­je­me izbo­vú, prí­pad­ne o nie­čo vyš­šiu tep­lo­tu. Pri vyš­šej tep­lo­te sa liah­nu rých­lej­šie. Asi po 24 hodi­nách je už veľ­ká časť vylia­hnu­tá. Ja sám, aj väč­ši­na akva­ris­tov, kto­rých poznám, nechá­vam arté­mie liah­nuť 2 dni – je potom o nie­čo väč­šia. Arté­mia sa pri 25 °C liah­ne 1.5 dňa. Medzi akva­ris­ta­mi sa tra­du­je, že žiab­ro­nôž­ka môže byť jed­no­dňo­vá, ale aj dvoj­dňo­vá, v závis­los­ti od doby lia­hnu­tia a samoz­rej­me od typu. V slad­kej vode vydr­žia iba krát­ku dobu – asi tak 8 hodín. Pre vyš­šiu ener­ge­tic­kú hod­no­tu a násled­ne jed­no­duch­ší a účin­nej­ší prí­chod na svet malých arté­mií sa pou­ží­va dekap­su­lá­cia. Odstra­ňu­je sa ním ochran­ný obal vajíč­ka žiab­ro­nôž­ky. Keď chce­me žiab­ro­nôž­ku skŕ­miť sto­jí­me pred otáz­kou, ako ich dostať do akvá­ria bez toho, aby sme ich tam pre­nies­li bez soli. Keď­že ide o veľ­mi malé potvor­ky, pomo­hol by napr. mly­nár­sky hod­váb, ak ho nemá­te, vysta­čí­te si aj s bavl­ne­nou lát­kou. Ja cedím arté­miu cez mono­fil. Dekap­su­lo­va­nú – odslup­ko­va­nú arté­miu pou­ží­vam úspeš­ne ako suché krmivo.


15. 3. – Výsta­va ska­lá­rov. Väč­ši­na ska­lá­rov bola od zná­me­ho cho­va­te­ľa Miro­sla­va Prí­kaz­ské­ho. Ska­lá­re sú po gup­kách a mečov­kách asi naj­zná­mej­ší­mi ryba­mi cho­va­ný­mi v akvá­riách. Tie­to juho­ame­ric­ké  z povo­dia Ama­zon­ky sa naj­lep­šie cítia v hus­to zaras­te­nom akvá­riu. Exis­tu­je mno­ho variet ska­lá­rov. Kedy­si pôvod­né ska­lá­re boli úcty­hod­ných roz­me­rov. Ska­lár by sa mal cho­vať aspoň v 150 lit­ro­vej nádr­ži, kto­ré je 50 cm vyso­ké. Pohla­vie sa rozo­zná­va ťaž­ko, samič­ka má v obdo­bí nere­su na hla­ve men­ší nádor. Ska­lár je schop­ný mať 1000 ikier, avšak poter je veľ­mi malý a vyža­du­je strikt­ne pra­cho­vú živú potra­vu. Ska­lár na roz­mno­že­nie potre­bu­je tlak vody – , ale pokiaľ má všet­ko ostat­né v dob­rom sta­ve, je schop­ný sa vytrieť.


Vír­ni­ky repre­sent a dis­tinct phy­lum Roti­fe­ra. They are high­ly suitab­le for fee­ding fish fry. The­ir name is deri­ved from the­ir typi­cal move­ment – swir­ling, which they cons­tan­tly exhi­bit. Vír­ni­ky are cap­tu­red, for exam­ple, using nets made of mil­li­ne­r’s silk or mono­fi­la­ment. Some com­mon vír­ni­ky spe­cies inc­lu­de Phi­lo­di­na, Syn­cha­e­ta, Lepa­del­la, Pte­ro­di­na, Cope­us, Euch­la­nis dila­ta­ta, Dino­cha­ris, Kera­tel­la quad­ra­ta, Kera­tel­la coch­le­a­ris, Fili­na, Cep­ha­lo­del­la, Bra­chi­onus, and Pedalion.

Arte­mia sali­na, com­mon­ly kno­wn as bri­ne shrimp, belo­ngs to the class Ento­mos­tra­ca. Bri­ne shrimp pre­do­mi­nan­tly used in aqu­aris­tics live in the sea. They are rela­ti­ve­ly small, up to 15 mm, much smal­ler than the­ir fres­hwa­ter rela­ti­ves. Fres­hwa­ter bri­ne shrimp can be obtai­ned first through fro­zen cubes in sto­res. Bri­ne shrimp are sold from vari­ous loca­ti­ons – Rus­sia, Cana­da, the USA, Chi­na. The­ir hat­cha­bi­li­ty is a mat­ter of quali­ty. A 95% hat­cha­bi­li­ty rate is an excel­lent para­me­ter. The pri­ce also depends on this. Bri­ne shrimp are a nut­ri­ti­ous feed, allo­wing fry to grow quick­ly in height and width. Howe­ver, when fish are matu­ring, it’s not recom­men­ded to feed them only bri­ne shrimp. Arte­mia can be easi­ly hat­ched, once you figu­re out the met­hod for each batch. Unfor­tu­na­te­ly, the requ­ire­ments for dif­fe­rent types” and pac­ka­ging of arte­mia vary. I’ve often wit­nes­sed dis­sa­tis­fac­ti­on with the hat­cha­bi­li­ty among acqu­ain­tan­ces, whi­le the same” arte­mia works per­fect­ly for the­ir friends. Pur­cha­sed arte­mia are essen­tial­ly arte­mia eggs. The eggs are pou­red into water, for exam­ple, into a bott­le, to which 3 – 4 teas­po­ons of salt (2530 g per liter) are added to simu­la­te sea­wa­ter. Strong aera­ti­on is neces­sa­ry. The goal is to cir­cu­la­te the enti­re con­tent as much as possib­le to pre­vent any eggs from sett­ling. Main­tain room tem­pe­ra­tu­re, or slight­ly hig­her for fas­ter hat­ching. About 24 hours later, a sig­ni­fi­cant por­ti­on will have hat­ched. Per­so­nal­ly, and like most aqu­arists I know, I let arte­mia hatch for 2 days – they are slight­ly lar­ger then. Arte­mia hatch in about 1.5 days at 25 °C. Among aqu­arists, it’s belie­ved that bri­ne shrimp can be one or two days old, depen­ding on the hat­ching time and, of cour­se, the type.” They only last a short time in fres­hwa­ter – about 8 hours. For hig­her nut­ri­ti­onal value and easier and more effec­ti­ve intro­duc­ti­on of small arte­mia into the world, decap­su­la­ti­on is used. It remo­ves the pro­tec­ti­ve coat of the bri­ne shrimp egg. When fee­ding bri­ne shrimp, the chal­len­ge is how to get them into the aqu­arium wit­hout trans­fer­ring them wit­hout salt. Sin­ce they are very small cre­a­tu­res, mil­li­ne­r’s silk could help, but if you don’t have it, cot­ton cloth will suf­fi­ce. I strain the arte­mia through mono­fi­la­ment. I suc­cess­ful­ly use decap­su­la­ted arte­mia as dry feed.

March 15th – Sca­la­re exhi­bi­ti­on. Most sca­la­re were from the well-​known bre­e­der Miro­slav Prí­kaz­ský. Sca­la­re, along with gup­pies and sword­tails, are pro­bab­ly the most famous fish kept in aqu­ariums. The­se South Ame­ri­can cich­lids from the Ama­zon basin thri­ve in den­se­ly plan­ted tanks. The­re are many varie­ties of sca­la­re. In the past, the ori­gi­nal sca­la­re were of impres­si­ve pro­por­ti­ons. A sca­la­re should be kept in at least a 150-​liter tank, which is 50 cm tall. Deter­mi­ning the­ir sex is dif­fi­cult; fema­les have a smal­ler tumor on the­ir head during the spa­wning peri­od. A sca­la­re is capab­le of having 1000 eggs, but the fry are very small and requ­ire strict­ly powde­red live food. A sca­la­re for bre­e­ding needs water pre­ssu­re – a high water column, but if eve­ryt­hing else is in good con­di­ti­on, they can spawn.


Use Facebook to Comment on this Post

Devínské Karpaty, Krajina, Malé Karpaty, Slovenská krajina, Záhorie

Železná Studienka

Hits: 3634

Želez­ná Stu­dien­ka (Stud­nič­ka) je hod­not­ná loka­li­ta Bra­ti­sla­vy. Časť prí­ro­dy pri betó­no­vej džun­gli. Nachá­dza sa tu via­ce­ro jazier, rôz­nych zaria­de­ní vhod­ných pre oddych, turis­ti­ku. Všet­ko obklo­pu­je les.

Vo Vydric­kej doli­ne sa už veľ­mi dáv­no usa­di­li mly­ná­ri, kto­rí tu posta­vi­li mly­ny (Brna). Jeden z nich je pre­zen­to­va­ný v inom prís­pev­ku. V roku 1830 tu boli otvo­re­né Fer­di­nan­do­ve kúpe­le (Eisenb­run­del), kto­ré vybu­do­val Jozef Per­ga­me­ny (Brna). Avšak v roku 1844 ich Jakub Palu­gay pre­ro­bil na hotel. Mes­to zača­lo spra­vo­vať loka­li­tu v roku 1894. V roku 1938 sa usku­toč­ni­la roz­siah­la revi­ta­li­zá­cia celé­ho are­álu. Objekt ale v 60-​tych rokoch 20. sto­ro­čia devas­to­val až v roku 1970 budo­vu asa­no­va­li. Úpra­va Vydri­ce v minu­los­ti spô­so­bi­la naru­še­nie spod­ných vôd a pra­meň zani­kol. Súčas­ťou mly­nov boli vod­né nádr­že. Prvá je dato­va­ná už do roku 1761. V roku 1846 boli vybu­do­va­né šty­ri. K ich oži­ve­niu po záni­ku mly­nov priš­lo v roku 1901. Sta­li sa z nich ryb­ní­ky s mož­nos­ťou kúpa­nia, čln­ko­va­nia a v zime kor­ču­ľo­va­nia (Brna).


Želez­ná Stu­dien­ka (Stud­nič­ka) is a valu­ab­le loca­ti­on in Bra­ti­sla­va. It’s a part of natu­re amidst the conc­re­te jun­gle. Here, you can find seve­ral lakes, vari­ous faci­li­ties suitab­le for rela­xa­ti­on, hiking, all sur­roun­ded by forests.

In the Vydri­ca Val­ley, mil­lers sett­led long ago, cons­truc­ting mills (Brna). One of them is pre­sen­ted in anot­her con­tri­bu­ti­on. In 1830, Fer­di­nan­d’s baths (Eisenb­run­del) were ope­ned here, built by Jozef Per­ga­me­ny (Brna). Howe­ver, in 1844, Jakub Palu­gay con­ver­ted them into a hotel. The city began to mana­ge the area in 1894. In 1938, exten­si­ve revi­ta­li­za­ti­on of the enti­re area took pla­ce. Howe­ver, the buil­ding was devas­ta­ted in the 1960s, and it was demo­lis­hed in 1970. Past modi­fi­ca­ti­ons to Vydric­ka led to dis­rup­ti­on of groun­dwa­ter, and the spring disap­pe­a­red. Water reser­vo­irs were part of the mills. The first one dates back to 1761. In 1846, four were built. They were revi­ved after the mills cea­sed in 1901. They beca­me ponds suitab­le for swim­ming, boating, and win­ter ska­ting (Brna).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Slovenská krajina, TOP

Slovensko – krajina v srdci Európy

Hits: 12731

Slo­ven­sko leží v srd­ci Euró­py. Hra­ni­čí s Poľ­skom, Čes­kom, Rakús­kom, Maďar­skom a Ukra­ji­nou. Je to hor­na­tá kra­ji­na, na Slo­ven­sku sú krás­ne hory, napr. Malá Fat­ra, Níz­ke Tat­ry, Vyso­ké Tat­ry. Tak­mer celým úze­mím pre­chá­dza časť Kar­pat­ské­ho oblú­ka. Z geolo­gic­ké­ho a geoter­mál­ne­ho hľa­dis­ka je Slo­ven­sko veľ­mi boha­tá krajina. 

Slo­ven­sko dis­po­nu­je 1200 obja­ve­ný­mi jas­ky­ňa­mi, prí­stup­ných verej­nos­ti je len 14. Naj­dl­h­šou je Demä­nov­ský jas­kyn­ný sys­tém, kto­rý má viac ako 30 km. Naj­hl­b­šou je Sta­rý hrad v Níz­kych Tat­rách, s hĺb­kou 432 met­rov. Naj­dl­h­šou rie­kou je Váh, kto­rý tečie 406 km. 80 met­rov má naj­vyš­ší Kme­ťov vodo­pád vo Vyso­kých Tat­rách. Naj­ve­ter­nej­ším mies­tom je Cho­pok. Naj­daž­di­vej­ším mies­tom je Zboj­níc­ka cha­ta. Naj­roz­siah­lej­ším poho­rím je Ondav­ská vrcho­vi­na, kto­rá sa rozp­res­tie­ra na plo­che 1 320 km2 (slo​va​kia​.eu​.sk). Na Slo­ven­sku sa nachá­dza naj­väč­ší dre­ve­ných oltár na sve­te – Kos­tol svä­té­ho Jaku­ba v Levo­či, geo­gra­fic­ký stred Euró­py v Krem­nic­kých vrchoch, jedi­ný stu­de­ný artéz­sky pra­meň v Euró­pe – Her­lian­sky gej­zír pri Koši­ciach, naj­roz­siah­lej­ší hrad­ný kom­plex v stred­nej Euró­pe – Spiš­ský hrad, naj­vyš­ší vrch v Kar­pa­toch – Ger­la­chov­ský štít, naj­star­ší verej­ný park v stred­nej Euró­pe – Sad Jan­ka Krá­ľa v Bra­ti­sla­ve (visit​slo​va​kia​.com). Na Slo­ven­sku sa nachá­dza naj­väč­ší počet hra­dov a zám­kov v Euró­pe. 425 kaš­tie­ľov, 180 hra­dov, zám­kov a zrú­ca­nín (slo​va​kia​.eu​.sk). Ku 21.5.2011 tu žilo 5 397 036 oby­va­te­ľov (sta​tis​tics​.sk). V mes­tách žije viac ako 57 % z nich (slo​va​kia​.eu​.sk).

Na Slo­ven­sku žijú pre­važ­ne Slo­vá­ci. Z men­šín sú zastú­pe­ní Maďa­rí, Rómo­via, Ukra­jin­ci, Češi, Nemci. Na Slo­ven­sku sa nachá­dza­jú rôz­ne špe­ci­fic­ké oblas­ti, kto­ré majú svoj pôvod v minu­los­ti: Hont, Gemer, Tekov, Turiec, Lip­tov, Spiš, Šariš, Abov, Zem­plín, Uh, Novoh­rad, Ora­va. Nie­ke­dy v 5. sto­ro­čí sem priš­li Slo­va­nia, kto­rí boli neskôr napá­da­ní okrem iné­ho Avar­mi, kto­rých sme neskôr vyhna­li. Cca z tohto úze­mia. Kaž­do­pád­ne mno­ho Ava­rov sa asi­mi­lo­va­lo. Pod­ľa nov­ších pra­me­ňov je otáz­ne kam až sia­ha­lo v istom obdo­bí rím­ske osíd­le­nie. Kaž­do­pád­ne aj na Slo­ven­sku sa našli pozos­tat­ky rím­ske­ho osíd­le­nia na via­ce­rých miestach.

Prvé osíd­le­nie Slo­ven­ska pochá­dza z kon­ca pale­oli­tu, spred 250 tisíc rokov, s loka­li­ty Gánov­ce, kde sa našla leb­ka nean­der­tál­ca a z Mora­vian, kde sa našla soš­ka Venu­še – tzv. Mora­vian­ska Venu­ša. Prví roľ­ní­ci sa tu obja­vi­li asi 5 0004 000 rokov pred Kris­tom. Od kon­ca 4. sto­ro­čia pred Kris­tom sem pri­chá­dza­jú Kel­ti. V 1. sto­ro­čí pre Kris­tom Dáko­via. Od začiat­ku 1. sto­ro­čia sem priš­li Ger­má­ni – Van­ni­ove krá­ľov­stvo. Prví slo­va­nia osíd­ľo­va­li naše úze­mie zrej­me v 5. sto­ro­čí (Wiki­pe­dia).

Prvým štát­nym útva­rom Slo­va­nov na úze­mí dneš­né­ho Slo­ven­ska bola Samo­va ríša7. sto­ro­čí. Neskôr Nit­rian­ske knie­žat­stvo, kto­ré­ho spo­je­ním s Morav­ským knie­žat­stvom vnik­la v roku 833 Veľ­ká Mora­va (Wiki­pe­dia). Čo bola veľ­mi význam­ná epi­zó­da v deji­nách v tom obdo­bí to bol pomer­ne sil­ný štát. Zhru­ba do toh­to obdo­bia pat­rí aj náv­šte­va Solún­skych bra­tov Cyri­la a Meto­da9. sto­ro­čí, kto­rí hlá­sa­li kres­ťan­skú vie­ru na našom úze­mí. Z hľa­dis­ka kul­túr­ne­ho šlo o veľ­mi význam­ný posun. Dosiah­li, že pop­ri latin­či­ne sa sta­ros­lo­vien­či­na sta­la litur­gic­kým jazy­kom, čo uznal aj pápež. Za zvá­že­nie sto­jí fakt, že to boli vte­dy jedi­né dva jazy­ky, v kto­rých sa moh­li viesť omše. Zhru­ba v 10. sto­ro­čí sem priš­li Maďa­ri, kto­rí podob­ne ako Ava­ri v 5. sto­ro­čí kočo­va­li. Nara­zi­li však na odpor Slo­va­nov, ale aj Rima­nov a Ger­má­nov. Viac­me­nej nema­li kam ísť, tak sa tu usa­di­li a nauči­li sa obhos­po­da­ro­vať pôdu. Od 10. sto­ro­čia bolo Slo­ven­sko súčas­ťou Uhor­ska, od 19. sto­ro­čia Rakúsko-​Uhorska. Bra­ti­sla­va, dneš­né hlav­né mes­to, bola veľ­mi dlho koru­no­vač­ným mes­tom. Od roku 1918 bolo Slo­ven­sko súčas­ťou Čes­ko­slo­ven­ska, s krát­kou pre­stáv­kou samos­tat­né­ho Slo­ven­ské­ho štá­tu počas dru­hej sve­to­vej voj­ny. Od 1.1.1993 je Slo­ven­ská repub­li­ka samos­tat­ným štá­tom. Od 1. mája 2004 sme člen­mi Európ­skej únie, od 29.3.2004 sme člen­mi NATO, od 1.1.2009 sme člen­mi Euro­zó­ny – Európ­skej meno­vej únie, ofi­ciál­nou menou sa sta­lo euro

Počas celej his­tó­rie bolo Slo­ven­sko mno­ho­krát napá­da­né Tatár­mi, Tur­ka­mi, ale z hľa­dis­ka celis­tvos­ti úze­mia odo­lá­va­lo. Je prav­da, že Tur­ci aj Tatá­ri mali aj iné cie­le, kto­ré ich mno­ho­krát donú­ti­li odísť z úze­mia Slo­ven­ska. Kaž­do­pád­ne ani ger­mán­ske, ale­bo rím­ske úto­ky nebo­li pri­veľ­ké. Hra­dy, kto­ré na Slo­ven­sku boli v minu­los­ti boli pomer­ne dob­re opev­ne­né a v minu­los­ti doká­za­li úspeš­ne odo­lá­vať nepria­te­ľom. Neraz našim pro­tiv­ní­kom pomoh­la zra­da na ich obsa­de­nie. Do stre­do­ve­ku boli napr. hra­dy v Deví­ne, vo Fiľa­ko­ve veľ­kou pre­káž­kou pre nepria­te­ľov. Napo­kon aj Bra­ti­slav­ský hrad. Veď Bra­ti­sla­va bola dlho nazý­va­ná aj ako kamen­né mes­to. Zlé obdo­bie obdo­bie pre jed­no­du­chý ľud bolo po roku 1526 a trva­lo zhru­ba do roku 1868. Je zau­jí­ma­vé, že nie­kto­ré rea­li­ty z vte­daj­šie­ho obdo­bia sa dosta­li aj do slov­ní­ka – pojem turec­ké hos­po­dár­stvo pochá­dza prá­ve zo stre­do­ve­ku. Ide o to, že Turek len bral a nesta­ral sa. Tur­kom nezá­le­ža­lo na tom, čo bude, keď oni využi­jú úro­du, nesta­ra­li sa o budúc­nosť, jed­no­du­cho šli ďalej, zdie­ra­li nie­ko­ho iného.

Z hľa­dis­ka kul­tú­ry bola význam­ná exis­ten­cia Aca­de­mie Istro­po­li­ta­ny – jed­nej z naj­star­ších uni­ver­zít v Euró­pe. Zalo­žil je Matej Kor­vín v Bra­ti­sla­ve oko­lo roku 1466. V roku 1787 bola prvý krát kodi­fi­ko­va­ná spi­sov­ná slo­ven­či­na Anto­nom Ber­no­lá­kom na zákla­de zápa­do­slo­ven­ské­ho náre­čia – ber­no­lá­kov­či­na. Od roku 1843 je vďa­ka Ľudo­ví­to­vi Štú­ro­vi spi­sov­ná slo­ven­či­na kodi­fi­ko­va­ná na zákla­de stre­do­slo­ven­ské­ho nárečia. 

Naj­viac ľudí žije v mes­tách Bra­ti­sla­va, Koši­ce, Pre­šov, Nit­ra, Žili­na, Ban­ská Bys­tri­ca, Trna­va, Mar­tin, Tren­čín, Pop­rad, Prie­vi­dza, Zvo­len (slo​va​kia​si​te​.com). Národ­né par­ky: TANAP – Tatrans­ký národ­ný park, NAPANT – Národ­ný park Níz­ke Tat­ry, Veľ­ká Fat­ra, Malá Fat­ra, Pie­ni­ny (PIENAP), Polo­ni­ny, Slo­ven­ský raj, Slo­ven­ský kras, Murán­ska pla­ni­na (slo​va​kia​si​te​.com). Naj­výz­nam­nej­šie sviat­ky: Via­no­ce, Veľ­ká noc, Miku­láš, Svä­tá Lucia, Sil­ves­ter, Nový rok, Deň detí, Deň matiek, Pamiat­ka zosnu­lých, Fašian­gy (slo​va​kia​si​te​.com). Význam­né osob­nos­ti: Juraj Jáno­šík – zboj­ník a ľudo­vý hrdi­na, kto­rý boha­tým bral a chu­dob­ným dával, Ľudo­vít Štúr – kodi­fi­ká­tor spi­sov­nej slo­ven­či­ny, Milan Ras­ti­slav Šte­fá­nik – vedec, poli­tik, vojak, zakla­da­teľ čes­ko­slo­ven­ské­ho štá­tu, Ale­xan­der Dub­ček – štát­nik, osob­nosť Praž­skej jari 1968 (slo​va​kia​si​te​.com). Gas­tro­no­mic­ké cha­rak­te­ris­tic­ké jed­lá: pare­ni­ca, ovčí syr, syro­vé kor­bá­či­ky, oštie­pok, bryn­dra, ska­lic­ký trdel­ník, bra­ti­slav­ské rož­ky (mpsr​.sk), tokaj­ské víno, kapust­ni­ca, piro­hy, lok­še, tla­čen­ka, jater­ni­ce, pagá­če a napo­kon aj kofo­la. Z tvr­dé­ho alko­ho­lu sú zná­me: boro­vič­ka, sli­vo­vi­ca, demä­nov­ka. Slo­ven­sko je veľ­mi boha­té na mine­rál­ne pra­me­ne – mine­rál­ky: Budiš, Gemer­ka, Fat­ra, San­tov­ka, Sal­va­tor, Rajec, Ľubov­nian­ka, Mitic­ká, Luc­ka a mno­ho iných.


Slo­va­kia lies in the heart of Euro­pe. It bor­ders Poland, the Czech Repub­lic, Aus­tria, Hun­ga­ry, and Ukrai­ne. It is a moun­tai­nous coun­try, with beau­ti­ful moun­tains such as the Malá Fat­ra, Níz­ke Tat­ry, and Vyso­ké Tat­ry. Almost the enti­re ter­ri­to­ry is part of the Car­pat­hian arc. From a geolo­gi­cal and geot­her­mal per­spec­ti­ve, Slo­va­kia is a very rich country.

Slo­va­kia boasts 1200 dis­co­ve­red caves, of which only 14 are acces­sib­le to the pub­lic. The lon­gest is the Demä­nov­ský Cave Sys­tem, which spans more than 30 km. The dee­pest is Sta­rý hrad in the Níz­ke Tat­ry, with a depth of 432 meters. The lon­gest river is the Váh, which flo­ws for 406 km. The hig­hest water­fall is Kme­ťov vodo­pád in the Vyso­ké Tat­ry, at 80 meters. The win­diest pla­ce is Cho­pok. The rai­niest pla­ce is Zboj­níc­ka cha­ta. The lar­gest moun­tain ran­ge is the Ondav­ská vrcho­vi­na, cove­ring an area of 1,320 km² (slo​va​kia​.eu​.sk). Slo­va­kia is home to the worl­d’s lar­gest wooden altar – the Church of St. James in Levo­ča, the geog­rap­hi­cal cen­ter of Euro­pe in the Krem­nic­ké vrchy, the only cold arte­sian spring in Euro­pe – Her­lian­sky gej­zír near Koši­ce, the lar­gest cast­le com­plex in Cen­tral Euro­pe – Spiš­ský hrad, the hig­hest peak in the Car­pat­hians – Ger­la­chov­ský štít, the oldest pub­lic park in Cen­tral Euro­pe – Sad Jan­ka Krá­ľa in Bra­ti­sla­va (visit​slo​va​kia​.com). Slo­va­kia has the lar­gest num­ber of cast­les and cha­te­aus in Euro­pe: 425 cast­les, 180 ruins of cast­les and cha­te­aus (slo​va​kia​.eu​.sk). As of May 21, 2011, the popu­la­ti­on was 5,397,036 inha­bi­tants (sta​tis​tics​.sk). More than 57% of them live in cities (slo​va​kia​.eu​.sk).

Slo­vaks pre­do­mi­nan­tly inha­bit Slo­va­kia. Mino­ri­ty groups inc­lu­de Hun­ga­rians, Roma, Ukrai­nians, Czechs, and Ger­mans. Slo­va­kia has vari­ous spe­ci­fic regi­ons with his­to­ri­cal ori­gins: Hont, Gemer, Tekov, Turiec, Lip­tov, Spiš, Šariš, Abov, Zem­plín, Uh, Novoh­rad, Ora­va. Some­ti­me in the 5th cen­tu­ry, the Slavs arri­ved, who were later attac­ked, among others, by the Avars, whom we later expel­led. App­ro­xi­ma­te­ly from this ter­ri­to­ry. Nevert­he­less, many Avars assi­mi­la­ted. Accor­ding to newer sour­ces, it is ques­ti­onab­le how far Roman sett­le­ment exten­ded at a cer­tain peri­od. Nevert­he­less, rem­nants of Roman sett­le­ment have been found in seve­ral pla­ces in Slovakia.

The first sett­le­ment of Slo­va­kia dates back to the end of the Pale­olit­hic, 250 thou­sand years ago, with loca­li­ties such as Gánov­ce, whe­re the skull of a Nean­dert­hal was found, and Mora­va­ny, whe­re the Venus figu­ri­ne was found – the so-​called Mora­vian Venus. The first far­mers appe­a­red here around 5,0004,000 years befo­re Christ. From the end of the 4th cen­tu­ry BC, the Celts arri­ved. In the 1st cen­tu­ry BC, the Dacians. From the begin­ning of the 1st cen­tu­ry, the Ger­mans arri­ved – the King­dom of Van­nio. The first Slo­vaks pro­bab­ly sett­led our ter­ri­to­ry in the 5th cen­tu­ry (Wiki­pe­dia).

The first sta­te enti­ty of the Slavs in the ter­ri­to­ry of toda­y­’s Slo­va­kia was the Samo­’s Empi­re in the 7th cen­tu­ry. Later, the Prin­ci­pa­li­ty of Nit­ra, which mer­ged with the Mora­vian Prin­ci­pa­li­ty in 833 to form Gre­at Mora­via (Wiki­pe­dia). This was a very sig­ni­fi­cant epi­so­de in the his­to­ry of that peri­od, as it was a rela­ti­ve­ly strong sta­te. Rough­ly until this peri­od falls the visit of the Thes­sa­lo­nian brot­hers Cyril and Met­ho­dius in the 9th cen­tu­ry, who pre­a­ched the Chris­tian faith in our ter­ri­to­ry. From a cul­tu­ral per­spec­ti­ve, this was a very sig­ni­fi­cant shift. They suc­ce­e­ded in making Old Church Sla­vo­nic the litur­gi­cal lan­gu­age along­si­de Latin, which was recog­ni­zed by the pope. It is worth con­si­de­ring the fact that the­se were the only two lan­gu­ages in which Mass could be celeb­ra­ted at that time. Around the 10th cen­tu­ry, the Hun­ga­rians arri­ved, who, like the Avars in the 5th cen­tu­ry, were noma­dic. Howe­ver, they encoun­te­red resis­tan­ce from the Slavs, as well as from the Romans and Ger­mans. More or less, they had nowhe­re to go, so they sett­led here and lear­ned to cul­ti­va­te the land. From the 10th cen­tu­ry, Slo­va­kia was part of Hun­ga­ry, and from the 19th cen­tu­ry, Austria-​Hungary. Bra­ti­sla­va, toda­y­’s capi­tal, was for a long time the coro­na­ti­on city. Sin­ce 1918, Slo­va­kia has been part of Cze­cho­slo­va­kia, with a brief bre­ak as an inde­pen­dent Slo­vak sta­te during World War II. Sin­ce Janu­ary 1, 1993, the Slo­vak Repub­lic has been an inde­pen­dent sta­te. Sin­ce May 1, 2004, we have been mem­bers of the Euro­pe­an Uni­on, sin­ce March 29, 2004, mem­bers of NATO, sin­ce Janu­ary 1, 2009, mem­bers of the Euro­zo­ne – the Euro­pe­an Mone­ta­ry Uni­on, with the euro beco­ming the offi­cial currency.

Throug­hout his­to­ry, Slo­va­kia has been inva­ded many times by the Tatars, Turks, but in terms of ter­ri­to­rial integ­ri­ty, it has withs­to­od. It is true that the Turks and Tatars had other goals, which often for­ced them to lea­ve Slo­vak ter­ri­to­ry. Howe­ver, even Ger­ma­nic or Roman attacks were not exces­si­ve. The cast­les that were in Slo­va­kia in the past were rela­ti­ve­ly well-​fortified and in the past, they suc­cess­ful­ly resis­ted ene­mies. Often our oppo­nents were hel­ped to cap­tu­re them by bet­ra­y­al. Until the Midd­le Ages, for exam­ple, the cast­les in Devín, in Fiľa­ko­vo, were a major obstac­le to ene­mies. Final­ly, even Bra­ti­sla­va Cast­le. After all, Bra­ti­sla­va was long cal­led the sto­ne city.” A bad peri­od for the com­mon peop­le was after 1526 and las­ted rough­ly until 1868. It is inte­res­ting that some rea­li­ties from that peri­od also ente­red the voca­bu­la­ry – the term Tur­kish eco­no­my” comes pre­ci­se­ly from the Midd­le Ages. The point is that the Turk just took and did not care. The Turks did­n’t care what would hap­pen when they used the har­vest; they did­n’t care about the futu­re, they just went on, squ­e­e­zing some­one else.

In terms of cul­tu­re, the exis­ten­ce of the Aca­de­mia Istro­po­li­ta­na – one of the oldest uni­ver­si­ties in Euro­pe – was sig­ni­fi­cant. It was foun­ded by Matt­hias Cor­vi­nus in Bra­ti­sla­va around 1466. In 1787, Anton Ber­no­lák codi­fied the writ­ten Slo­vak lan­gu­age for the first time based on the Wes­tern Slo­vak dia­lect – Ber­no­lá­k’s Slo­vak. Sin­ce 1843, thanks to Ľudo­vít Štúr, the writ­ten Slo­vak lan­gu­age has been codi­fied based on the Cen­tral Slo­vak dialect.

The most peop­le live in the cities of Bra­ti­sla­va, Koši­ce, Pre­šov, Nit­ra, Žili­na, Ban­ská Bys­tri­ca, Trna­va, Mar­tin, Tren­čín, Pop­rad, Prie­vi­dza, Zvo­len (slo​va​kia​si​te​.com). Nati­onal parks: TANAP – Tat­ra Nati­onal Park, NAPANT – Low Tatras Nati­onal Park, Veľ­ká Fat­ra, Malá Fat­ra, Pie­ni­ny (PIENAP), Polo­ni­ny, Slo­vak Para­di­se, Slo­vak Karst, Murán­ska pla­ni­na (slo​va​kia​si​te​.com). The most sig­ni­fi­cant holi­da­ys: Chris­tmas, Eas­ter, St. Nicho­las Day, St. Lucia Day, New Yea­r’s Eve, New Yea­r’s Day, Chil­dre­n’s Day, Mot­he­r’s Day, All Saints’ Day, Car­ni­val (slo​va​kia​si​te​.com). Sig­ni­fi­cant per­so­na­li­ties: Juraj Jáno­šík – a bri­gand and folk hero who took from the rich and gave to the poor, Ľudo­vít Štúr – codi­fier of the writ­ten Slo­vak lan­gu­age, Milan Ras­ti­slav Šte­fá­nik – scien­tist, poli­ti­cian, sol­dier, co-​founder of the Cze­cho­slo­vak sta­te, Ale­xan­der Dub­ček – sta­tes­man, figu­re of the Pra­gue Spring of 1968 (slo​va​kia​si​te​.com). Gas­tro­no­mic cha­rac­te­ris­tic dis­hes: pare­ni­ca, she­ep che­e­se, che­e­se whips, oštie­pok, bryn­dza, Ska­li­ca trdel­ník, Bra­ti­sla­va rolls (mpsr​.sk), Tokaj wine, cab­ba­ge soup, pie­ro­gi, pota­to pan­ca­kes, tla­čen­ka, liver sau­sa­ge, pagá­če, and final­ly kofo­la. From hard alco­hol, boro­vič­ka, sli­vo­vi­ca, Demä­nov­ka are well kno­wn. Slo­va­kia is very rich in mine­ral springs – mine­ral waters: Budiš, Gemer­ka, Fat­ra, San­tov­ka, Sal­va­tor, Rajec, Ľubov­nian­ka, Mitic­ká, Luc­ka, and many others.


Slo­wa­kei liegt im Her­zen Euro­pas. Es grenzt an Polen, die Tsche­chis­che Repub­lik, Öster­re­ich, Ungarn und die Ukrai­ne. Es ist ein ber­gi­ges Land, mit wun­ders­chönen Ber­gen wie der Malá Fat­ra, den Níz­ke Tat­ry und den Vyso­ké Tat­ry. Fast das gesam­te Gebiet gehört zum Kar­pa­ten­bo­gen. Aus geolo­gis­cher und geot­her­ma­ler Sicht ist die Slo­wa­kei ein sehr rei­ches Land.

Die Slo­wa­kei ver­fügt über 1200 ent­dec­kte Höh­len, von denen nur 14 für die Öffen­tlich­ke­it zugän­glich sind. Die läng­ste ist das Demänovský-​Höhlensystem, das mehr als 30 km lang ist. Die tiefs­te ist der Sta­rý hrad in den Níz­kych Tat­rách, mit einer Tie­fe von 432 Metern. Der läng­ste Fluss ist die Váh, der über 406 km flie­ßt. Der höchs­te Was­ser­fall ist der Kme­ťov vodo­pád in den Vyso­ké Tat­ry, mit 80 Metern. Der win­digs­te Ort ist Cho­pok. Der regen­re­ichs­te Ort ist Zboj­níc­ka cha­ta. Das größte Berg­mas­siv ist die Ondav­ská vrcho­vi­na, die eine Flä­che von 1.320 km² umfasst (slo​va​kia​.eu​.sk). Die Slo­wa­kei beher­bergt den größten höl­zer­nen Altar der Welt – die Kir­che St. Jakob in Levo­ča, das geo­gra­fis­che Zen­trum Euro­pas in den Krem­nic­ké vrchy, die ein­zi­ge kal­te arte­sis­che Quel­le Euro­pas – Her­lian­sky gej­zír bei Koši­ce, die größte Sch­los­san­la­ge in Mit­te­le­uro­pa – Spiš­ský hrad, den höchs­ten Gip­fel der Kar­pa­ten – Ger­la­chov­ský štít, den ältes­ten öffen­tli­chen Park in Mit­te­le­uro­pa – Sad Jan­ka Krá­ľa in Bra­ti­sla­va (visit​slo​va​kia​.com). Die Slo­wa­kei hat die größte Anzahl von Bur­gen und Sch­lös­sern in Euro­pa: 425 Sch­lös­ser, 180 Ruinen von Bur­gen und Sch­lös­sern (slo​va​kia​.eu​.sk). Zum 21. Mai 2011 bet­rug die Bevöl­ke­rung 5.397.036 Ein­woh­ner (sta​tis​tics​.sk). Mehr als 57% von ihnen leben in Städ­ten (slo​va​kia​.eu​.sk).

Die Slo­wa­ken über­wie­gend bevöl­kern die Slo­wa­kei. Min­der­he­itsg­rup­pen umfas­sen Ungarn, Roma, Ukrai­ner, Tsche­chen und Deuts­che. Die Slo­wa­kei hat vers­chie­de­ne spe­zi­fis­che Regi­onen mit his­to­ris­chen Urs­prün­gen: Hont, Gemer, Tekov, Turiec, Lip­tov, Spiš, Šariš, Abov, Zem­plín, Uh, Novoh­rad, Ora­va. Irgen­dwann im 5. Jahr­hun­dert kamen die Sla­wen, die spä­ter unter ande­rem von den Awa­ren angeg­rif­fen wur­den, die spä­ter ver­trie­ben wur­den. Etwa aus die­sem Gebiet. Den­noch assi­mi­lier­ten sich vie­le Awa­ren. Nach neue­ren Quel­len ist frag­lich, wie weit die römis­che Besied­lung zu einem bes­timm­ten Zeit­punkt reich­te. Den­noch wur­den Res­te römis­cher Besied­lung an meh­re­ren Stel­len in der Slo­wa­kei gefunden.

Die ers­te Besied­lung der Slo­wa­kei datiert aus dem Ende des Palä­o­lit­hi­kums, vor 250.000 Jah­ren, mit Loka­li­tä­ten wie Gánov­ce, wo der Schä­del eines Nean­der­ta­lers gefun­den wur­de, und Mora­va­ny, wo die Venus­fi­gu­ri­ne gefun­den wur­de – die soge­nann­te Mora­vis­che Venus. Die ers­ten Bau­ern ers­chie­nen hier vor etwa 5.000 bis 4.000 Jah­ren vor Chris­tus. Ab Ende des 4. Jahr­hun­derts v. Chr. kamen die Kel­ten. Im 1. Jahr­hun­dert v. Chr. die Daker. Ab dem Beginn des 1. Jahr­hun­derts kamen die Ger­ma­nen – das König­re­ich Van­nio. Die ers­ten Slo­wa­ken sie­del­ten wahrs­che­in­lich im 5. Jahr­hun­dert unser Gebiet (Wiki­pe­dia).

Die ers­te sta­at­li­che Ein­he­it der Sla­wen auf dem Gebiet der heuti­gen Slo­wa­kei war das Reich von Samo im 7. Jahr­hun­dert. Spä­ter das Fürs­ten­tum von Nit­ra, das sich im Jahr 833 mit dem Mäh­ris­chen Fürs­ten­tum vere­i­nig­te, um Gro­ßmäh­ren zu bil­den (Wiki­pe­dia). Dies war eine sehr bede­uten­de Epi­so­de in der Ges­chich­te die­ser Zeit, da es ein rela­tiv star­ker Sta­at war. Etwa bis zu die­sem Zeit­punkt fällt der Besuch der Thes­sa­lo­ni­cher Brüder Kyrill und Met­ho­dius im 9. Jahr­hun­dert, die den christ­li­chen Glau­ben auf unse­rem Gebiet pre­d­ig­ten. Aus kul­tu­rel­ler Sicht war dies eine sehr bede­uten­de Vers­chie­bung. Es gelang ihnen, das Alt­kir­chens­la­wis­che neben Late­in zur litur­gis­chen Spra­che zu machen, was vom Papst aner­kannt wur­de. Es ist erwäh­nen­swert, dass dies die ein­zi­gen bei­den Spra­chen waren, in denen zu die­ser Zeit Mes­sen gefe­iert wer­den konn­ten. Etwa im 10. Jahr­hun­dert kamen die Ungarn, die wie die Awa­ren im 5. Jahr­hun­dert noma­disch waren. Sie tra­fen jedoch auf Widers­tand von den Sla­wen, aber auch von den Römern und Ger­ma­nen. Mehr oder weni­ger hat­ten sie kei­nen ande­ren Ort, an den sie gehen konn­ten, also lie­ßen sie sich hier nie­der und lern­ten, das Land zu bewirts­chaf­ten. Seit dem 10. Jahr­hun­dert gehör­te die Slo­wa­kei zu Ungarn, und seit dem 19. Jahr­hun­dert zu Österreich-​Ungarn. Bra­ti­sla­va, die heuti­ge Haupts­tadt, war lan­ge Zeit die Krönungss­tadt. Seit 1918 gehört die Slo­wa­kei zu der Tsche­chos­lo­wa­kei, mit einer kur­zen Pau­se als unab­hän­gi­ger slo­wa­kis­cher Sta­at wäh­rend des Zwe­i­ten Weltk­riegs. Seit dem 1. Janu­ar 1993 ist die Slo­wa­kis­che Repub­lik ein unab­hän­gi­ger Sta­at. Seit dem 1. Mai 2004 sind wir Mitg­lie­der der Euro­pä­is­chen Uni­on, seit dem 29. März 2004 Mitg­lie­der der NATO, seit dem 1. Janu­ar 2009 Mitg­lie­der der Euro­zo­ne – der Euro­pä­is­chen Wäh­rung­su­ni­on, wobei der Euro zur offi­ziel­len Wäh­rung wurde.

Im Lau­fe der Ges­chich­te wur­de die Slo­wa­kei vie­le Male von Tata­ren, Tür­ken und ande­ren angeg­rif­fen, aber was die ter­ri­to­ria­le Integ­ri­tät bet­rifft, hat sie stand­ge­hal­ten. Es stimmt, dass die Tür­ken und Tata­ren ande­re Zie­le hat­ten, was sie oft zwang, das slo­wa­kis­che Gebiet zu ver­las­sen. Aber auch ger­ma­nis­che oder römis­che Angrif­fe waren nicht über­mä­ßig. Die Bur­gen, die in der Slo­wa­kei in der Ver­gan­gen­he­it waren, waren rela­tiv gut befes­tigt und konn­ten früher erfolg­re­ich Fein­den widers­te­hen. Oft wur­de unse­ren Geg­nern gehol­fen, sie zu ero­bern, indem sie ver­ra­ten wur­den. Bis ins Mit­te­lal­ter waren zum Beis­piel Bur­gen in Devín, in Fiľa­ko­vo ein gro­ßes Hin­der­nis für Fein­de. Sch­lie­ßlich auch Bra­ti­sla­va Cast­le. Nach allem war Bra­ti­sla­va lan­ge Zeit als Ste­ins­tadt” bekannt. Eine sch­lech­te Zeit für das ein­fa­che Volk war nach 1526 und dau­er­te unge­fähr bis 1868. Es ist inte­res­sant, dass eini­ge Rea­li­tä­ten aus die­ser Zeit auch in den Worts­chatz ein­ge­gan­gen sind – der Beg­riff tür­kis­che Wirts­chaft” stammt genau aus dem Mit­te­lal­ter. Es geht darum, dass der Tür­ke ein­fach genom­men und sich nicht darum geküm­mert hat. Den Tür­ken war es egal, was pas­sie­ren wür­de, wenn sie die Ern­te nutz­ten; sie inte­res­sier­ten sich nicht für die Zukunft, sie gin­gen ein­fach wei­ter und drüc­kten jemand ande­ren aus.

In kul­tu­rel­ler Hin­sicht war die Exis­tenz der Aca­de­mia Istro­po­li­ta­na – einer der ältes­ten Uni­ver­si­tä­ten Euro­pas – bede­ut­sam. Sie wur­de von Matt­hias Cor­vi­nus um 1466 in Bra­ti­sla­va geg­rün­det. 1787 kodi­fi­zier­te Anton Ber­no­lák ers­tmals die gesch­rie­be­ne slo­wa­kis­che Spra­che auf der Grund­la­ge des wests­lo­wa­kis­chen Dia­lekts – Ber­no­láks Slo­wa­kisch. Seit 1843 wur­de die gesch­rie­be­ne slo­wa­kis­che Spra­che dank Ľudo­vít Štúr auf der Grund­la­ge des zen­trals­lo­wa­kis­chen Dia­lekts kodifiziert.

Die meis­ten Men­schen leben in den Städ­ten Bra­ti­sla­va, Koši­ce, Pre­šov, Nit­ra, Žili­na, Ban­ská Bys­tri­ca, Trna­va, Mar­tin, Tren­čín, Pop­rad, Prie­vi­dza, Zvo­len (slo​va​kia​si​te​.com). Nati­onal­parks: TANAP – Tatra-​Nationalpark, NAPANT – Nati­onal­park Níz­ke Tat­ry, Veľ­ká Fat­ra, Malá Fat­ra, Pie­ni­ny (PIENAP), Polo­ni­ny, Slo­wa­kis­ches Para­dies, Slo­wa­kis­cher Karst, Murán­ska pla­ni­na (slo​va​kia​si​te​.com). Die wich­tigs­ten Feier­ta­ge: Weih­nach­ten, Ostern, St. Niko­laus, St. Lucia, Sil­ves­ter, Neujahr, Kin­der­tag, Mut­ter­tag, Aller­he­i­li­gen, Kar­ne­val (slo​va​kia​si​te​.com). Bede­uten­de Per­sön­lich­ke­i­ten: Juraj Jáno­šík – ein Bri­gand und Volks­held, der den Rei­chen nahm und den Armen gab, Ľudo­vít Štúr – Kodi­fi­zie­rer der gesch­rie­be­nen slo­wa­kis­chen Spra­che, Milan Ras­ti­slav Šte­fá­nik – Wis­sen­schaft­ler, Poli­ti­ker, Sol­dat, Mit­beg­rün­der des tsche­chos­lo­wa­kis­chen Sta­a­tes, Ale­xan­der Dub­ček – Sta­ats­mann, Figur des Pra­ger Früh­lings von 1968 (slo​va​kia​si​te​.com). Gas­tro­no­mis­che cha­rak­te­ris­tis­che Gerich­te: Pare­ni­ca, Schafs­kä­se, Käse­pe­its­chen, Oštie­pok, Bryn­dza, Ska­lit­zer Trdel­ník, Bra­ti­sla­va­er Rol­len (mpsr​.sk), Toka­jer Wein, Kraut­sup­pe, Pie­ro­gi, Kar­tof­fel­puf­fer, Tla­čen­ka, Leber­wurst, Pagá­če und sch­lie­ßlich Kofo­la. Bekann­te har­te Alko­ho­li­ka sind Boro­vič­ka, Sli­vo­vitz, Demä­nov­ka. Die Slo­wa­kei ist sehr reich an Mine­ra­lqu­el­len – Mine­ra­lwäs­ser: Budiš, Gemer­ka, Fat­ra, San­tov­ka, Sal­va­tor, Rajec, Ľubov­nian­ka, Mitic­ká, Luc­ka und vie­le andere.


Sło­wac­ja leży w ser­cu Euro­py. Gra­nic­zy z Pol­ską, Cze­cha­mi, Aus­trią, Węgra­mi i Ukrai­ną. Jest to gór­zys­ty kraj, w któ­rym znaj­du­ją się pięk­ne góry, takie jak Mała Fat­ra, Niżne Tat­ry, Wyso­kie Tat­ry. Pra­wie całe tery­to­rium prze­ci­na frag­ment łuku Kar­pat. Z geolo­gicz­ne­go i geoter­mal­ne­go punk­tu widze­nia Sło­wac­ja jest bar­dzo boga­tym krajem.

Sło­wac­ja posia­da 1200 odkry­tych jas­kiń, z któ­rych tyl­ko 14 jest dostęp­nych dla pub­licz­no­ści. Naj­dłu­żs­zy jest sys­tem jas­kiń Demä­nov­ský, któ­ry ma ponad 30 km. Naj­głębs­za to Sta­rý hrad w Niżnych Tat­rach, o głębo­ko­ści 432 met­rów. Naj­dłu­żs­zą rze­ką jest Wáh, któ­ra ma 406 km dłu­go­ści. Naj­wy­żs­zy wodos­pad to Kme­ťov vodo­pád w Wyso­kich Tat­rach, mający 80 met­rów wyso­ko­ści. Naj­bar­dziej wietrz­nym miejs­cem jest Cho­pok. Naj­bar­dziej deszc­zo­wym miejs­cem jest Zboj­níc­ka cha­ta. Naj­wi­ęks­zym masy­wem gór­skim jest Ondav­ská vrcho­vi­na, zaj­mu­jący obszar 1320 km² (slo​va​kia​.eu​.sk). Na Sło­wac­ji znaj­du­je się naj­wi­ęks­zy dre­wnia­ny ołtarz na świe­cie – Kości­ół św. Jaku­ba w Levo­či, geo­gra­ficz­ne cen­trum Euro­py w Krem­nic­kich Wier­chach, jedy­ny zim­ny arte­zyj­ski źró­dło­wy w Euro­pie – Her­lian­sky gej­zír koło Kos­zyc, naj­wi­ęks­zy kom­pleks zamko­wy w Euro­pie Środ­ko­wej – Zamek Spis­ki, naj­wy­żs­zy szc­zyt Kar­pat – Ger­la­chov­ský štít, naj­stars­zy park pub­licz­ny w Euro­pie Środ­ko­wej – Sad Jan­ka Krá­ľa w Bra­ty­sła­wie (visit​slo​va​kia​.com). Na Sło­wac­ji znaj­du­je się naj­wi­ęks­za licz­ba zamków i pała­ców w Euro­pie: 425 zamków, 180 ruin zamków i pała­ców (slo​va​kia​.eu​.sk). Według danych z 21 maja 2011 roku miesz­ka­ło tu 5 397 036 miesz­ka­ńców (sta​tis​tics​.sk). Ponad 57% z nich miesz­ka w mias­tach (slo​va​kia​.eu​.sk).

Na Sło­wac­ji prze­wa­ża­jący udział mają Sło­wa­cy. Spo­śród mniejs­zo­ści wys­tępu­ją Węgr­zy, Romo­wie, Ukrai­ńcy, Cze­si i Niem­cy. Na tere­nie Sło­wac­ji znaj­du­ją się różne spe­cy­ficz­ne regi­ony o his­to­rycz­nym pocho­dze­niu: Hont, Gemer, Tekov, Turiec, Lip­tów, Spisz, Sza­rysz, Abov, Zem­plín, Uh, Nowog­ród, Ora­wa. Pier­wsi Sło­wia­nie poja­wi­li się tutaj pra­wdo­po­dob­nie w V wie­ku naszej ery (Wiki­pe­dia).

Pier­ws­zą jed­no­stką państ­wo­wą Sło­wian na tere­nie dzi­siejs­zej Sło­wac­ji było państ­wo Samo­na w VII wie­ku. Później Ksi­ęst­wo Nitr­za­ńs­kie, któ­re połąc­zy­ło się w 833 roku z Ksi­ęst­wem Mora­ws­kim, twor­ząc Wiel­ką Mora­wę (Wiki­pe­dia). Była to bar­dzo istot­na epo­ka w his­to­rii tego okre­su, ponie­waż był to sto­sun­ko­wo sil­ny państ­wo. W oko­ło ten okres przy­pa­da także wizy­ta the­sa­lo­ńs­kich bra­ci Cyry­la i Meto­de­go w IX wie­ku, któr­zy gło­si­li wia­rę chr­ze­ści­ja­ńs­ką na tym obszar­ze. Z kul­tu­ro­we­go punk­tu widze­nia był to bar­dzo istot­ny prze­skok. Uda­ło im się uczy­nić sta­ro­sło­wia­ńs­ki obok łaci­ny języ­kiem litur­gicz­nym, co zosta­ło uzna­ne przez papie­ża. War­to zau­wa­żyć, że były to jedy­ne dwa języ­ki, w któ­rych w tym cza­sie można było odpra­wiać msze. W oko­ło X wie­ku przy­by­li Węgr­zy, któr­zy podob­nie jak Awa­ro­wie w V wie­ku byli koc­zo­wni­ka­mi. Spot­ka­li się jed­nak z opo­rem Sło­wian, ale także Rzy­mian i Ger­ma­nów. W zasa­dzie nie mie­li dokąd iść, więc osied­li­li się tutaj i nauc­zy­li się upra­wiać zie­mię. Od X wie­ku Sło­wac­ja nale­ża­ła do Węgier, a od XIX wie­ku do Austro-​Węgier. Bra­ty­sła­wa, obec­na sto­li­ca, była przez dłu­gi czas mias­tem koro­na­cyj­nym. Od 1918 roku Sło­wac­ja była częścią Cze­cho­sło­wac­ji, z krót­ką przer­wą na nie­pod­le­głe państ­wo sło­wac­kie w cza­sie II woj­ny świa­to­wej. Od 1 stycz­nia 1993 roku Repub­li­ka Sło­wac­ka jest nie­pod­le­głym państ­wem. Od 1 maja 2004 roku jes­te­śmy człon­kiem Unii Euro­pej­skiej, od 29 mar­ca 2004 roku człon­kiem NATO, od 1 stycz­nia 2009 roku człon­kiem stre­fy euro – Unii Walu­to­wej, gdzie euro sta­ło się ofic­jal­ną walutą.

Podc­zas całej his­to­rii Sło­wac­ja była wie­lok­rot­nie ata­ko­wa­na przez Tata­rów, Tur­ków, ale pod wzg­lędem integ­ral­no­ści tery­to­rial­nej przetr­wa­ła. Pra­wdą jest, że Tur­cy i Tatar­zy mie­li inne cele, co częs­to zmus­za­ło ich do opuszc­ze­nia tery­to­rium Sło­wac­ji. Jed­nak ata­ki ger­ma­ńs­kie czy rzym­skie nie były zbyt licz­ne. Zamki, któ­re ist­nia­ły na tere­nie Sło­wac­ji w przes­zło­ści, były sto­sun­ko­wo dobr­ze ufor­ty­fi­ko­wa­ne i potra­fi­ły sku­tecz­nie prze­ci­ws­ta­wiać się wro­gom. Częs­to naszym prze­ci wni­kom poma­ga­ła zdra­da, by je zdo­być. Do śred­ni­owiec­za zamki w Deví­nie, Fiľa­ko­vie były na przy­kład dużą przesz­ko­dą dla wro­gów. W końcu także zamek bra­ty­sła­ws­ki. Bra­ty­sła­wa była dłu­go zna­na jako mias­to z kamie­nia”. Cza­sa­mi nazwa turec­ka gos­po­dar­ka” pocho­dzi wła­śnie ze śred­ni­owiec­za. Cho­dzi o to, że Tur­ko­wi zale­ża­ło tyl­ko na zabra­niu, nie dbał o nic. Tur­kom nie zale­ża­ło na tym, co się sta­nie, gdy wykor­zys­ta­ją plo­ny, nie dba­li o przys­zło­ść, po pros­tu szli dalej, wyzys­ku­jąc kogoś innego.

Z kul­tu­ro­we­go punk­tu widze­nia ist­nie­nie Aca­de­mia Istro­po­li­ta­na – jed­ne­go z naj­stars­zych uni­wer­sy­te­tów w Euro­pie – mia­ło znac­ze­nie. Zało­żył go Matej Kor­vín w Bra­ty­sła­wie oko­ło 1466 roku. W 1787 roku po raz pier­ws­zy znor­ma­li­zo­wa­no język sło­wac­ki na pod­sta­wie dia­lek­tu zachod­ni­osło­wac­kie­go – język ber­no­lá­ko­wy. Od 1843 roku, dzi­ęki Ľudo­ví­to­wi Štú­ro­wi, język sło­wac­ki jest znor­ma­li­zo­wa­ny na pod­sta­wie dia­lek­tu środkowosłowackiego.

Naj­wi­ęcej ludzi miesz­ka w mias­tach Bra­ty­sła­wie, Kos­zy­cach, Pre­szo­wie, Nitr­ze, Żyli­nie, Bańs­kiej Bys­tr­zy­cy, Trna­wie, Mar­ti­nie, Trenc­zy­nie, Pop­ra­dzie, Prie­vi­dzy, Zvo­len (slo​va​kia​si​te​.com). Par­ki naro­do­we: TANAP – Tatr­za­ńs­ki Park Naro­do­wy, NAPANT – Park Naro­do­wy Niżne Tat­ry, Wiel­ka Fat­ra, Mała Fat­ra, Pie­ni­ny (PIENAP), Polo­ni­ny, Sło­wac­ki Raj, Sło­wac­ki Kras, Murán­ska pla­ni­na (slo​va​kia​si​te​.com). Naj­wa­żniejs­ze świ­ęta: Boże Naro­dze­nie, Wiel­ka­noc, św. Miko­łaj, św. Łuc­ja, Sylwes­ter, Nowy Rok, Dzień Dziec­ka, Dzień Mat­ki, Wszys­tkich Świ­ętych, Kar­na­wał (slo​va​kia​si​te​.com). Wybit­ne oso­bis­to­ści: Juraj Jáno­šík – zbój­nik i boha­ter ludo­wy, któ­ry zabie­rał boga­tym i dawał bied­nym, Ľudo­vít Štúr – kodi­fi­ka­tor języ­ka sło­wac­kie­go, Milan Ras­ti­slav Šte­fá­nik – nauko­wiec, poli­tyk, żołnierz, wspó­łza­ło­ży­ciel państ­wa cze­cho­sło­wac­kie­go, Ale­xan­der Dub­ček – poli­tyk, postać Pras­kiej Wios­ny 1968 roku (slo​va​kia​si​te​.com). Cha­rak­te­rys­tycz­ne potra­wy gas­tro­no­micz­ne: pare­ni­ca, ser owc­zy, kor­bá­či­ky sero­we, oštie­pok, bryn­dza, trdel­ník ska­lic­ki, bra­ti­slav­ské rož­ky (mpsr​.sk), wino tokaj­skie, kapust­ni­ca, pie­ro­gi, plac­ki ziem­niac­za­ne, tla­čen­ka, kas­zan­ka, pagá­če i wresz­cie kofo­la. Z moc­nych alko­ho­li zna­ne są: boro­vič­ka, śli­wo­wi­ca, demä­nov­ka. Sło­wac­ja jest bar­dzo boga­ta w źró­dła mine­ral­ne – wody mine­ral­ne: Budiš, Gemer­ka, Fat­ra, San­tov­ka, Sal­va­tor, Rajec, Ľubov­nian­ka, Mitic­ká, Luc­ka i wie­le innych.


Szlo­vá­kia közép-​Európában talál­ha­tó. Hatá­ros Len­gy­elors­zág­gal, Cse­hors­zág­gal, Auszt­riá­val, Magy­arors­zág­gal és Ukraj­ná­val. Ez egy hegy­vi­dé­ki ors­zág, Szlo­vá­kiá­ban szép hegy­ek talál­ha­tók, pél­dá­ul a Kis-​Fátra, a Nagy-​Fátra, a Magas-​Tátra. Majd­nem az egész terüle­ten átha­lad a Kár­pá­tok íve. Geoló­giai és geoter­mi­kus szem­pont­ból Szlo­vá­kia nagy­on gaz­dag ország.

Szlo­vá­kiá­nak 1200 fel­fe­de­zett bar­lang­ja van, közülük csak 14 nyit­va áll a nyil­vá­nos­ság előtt. A leg­hoss­zabb a Demé­ny­fal­vi bar­lan­grends­zer, ame­ly több mint 30 km hoss­zú. A leg­mé­ly­ebb a Sta­rý hrad a Alacsony-​Tátrában, 432 méte­res mély­ség­ben. A leg­hoss­zabb folyó a Vág, ame­ly 406 km hoss­zú. A leg­ma­ga­sabb víze­sés a Magas-​Tátrában a Kmeť-​vízesés, 80 méter magas. A legs­zél­se­be­sebb hely Cho­pok. A lege­sősebb hely a Zboj­níc­ka cha­ta. A leg­na­gy­obb hegy­ség az Ondavai-​dombság, ame­ly 1320 km² terüle­ten terül el. Szlo­vá­kiá­ban talál­ha­tó a világ leg­na­gy­obb fából kés­zült oltá­ra, a Levo­čai Szent Jakab-​templom, Euró­pa geog­rá­fiai közép­pont­ja a Kremnica-​hegységben, az egy­et­len hideg arte­zi kút Euró­pá­ban a Her­lian­sky gej­zír Kas­sá­nál, a közép-​európai régió leg­na­gy­obb várá­gy­ai a Sze­pe­si vár, a leg­ma­ga­sabb hegyc­súcs a Kár­pá­tok­ban a Gerlachovský-​gerinc, a legöre­gebb köz­park a közép-​európai régi­ó­ban a Jan­ka Krá­ľa Park Pozso­ny­ban. Szlo­vá­kiá­ban talál­ha­tó a leg­több vár és kas­té­ly Euró­pá­ban. 425 kas­té­ly, 180 vár, kas­té­ly és rom (slo​va​kia​.eu​.sk). 2011. május 21-​én 5 397 036 lakos élt itt (sta​tis​tics​.sk). Lakos­sá­gá­nak több mint 57%-a él váro­sok­ban (slo​va​kia​.eu​.sk).

Szlo­vá­kiá­ban főként szlo­vá­kok élnek. Kisebb­sé­gi cso­por­tok közé tar­to­znak a magy­arok, a romák, az ukrá­nok, a cse­hek és a néme­tek. Szlo­vá­kiá­ban külön­böző tör­té­nel­mi régi­ók talál­ha­tók, mint pél­dá­ul Hont, Gemer, Tekov, Turiec, Lip­tov, Sze­pes, Šariš, Abov, Zem­plén, Uh, Novoh­rad, Ora­va. A szlá­vok valós­zí­nűleg az 5. szá­zad­ban érkez­tek Szlo­vá­kiá­ba, aki­ket külön­böző táma­dá­sok értek, töb­bek között az Ava­ro­ké, aki­ket később elűz­tek. A népes­sé­gük egy rés­ze azon­ban Szlo­vá­kiá­ban maradt. A legf­ris­sebb ada­tok sze­rint kér­dé­ses, hogy az egy­es idős­za­kok­ban a római tele­pülé­sek mily­en mess­zi­re ter­jed­tek. Min­de­ne­set­re Szlo­vá­kiá­ban is talál­tak római tele­pülé­si marad­vá­ny­o­kat több helyen.

Szlo­vá­kia első tele­pülé­se a pale­olit végén, min­te­gy 250 000 évvel eze­lőtt kelet­ke­zett, oly­an hely­eken, mint Gánov­ce, ahol nean­der­völ­gyi kopo­ny­át talál­tak, és Mora­vian­ban, ahol Vénusz szob­rot talál­tak – a Mora­vai Vénuszt. Az első gaz­dál­ko­dók valós­zí­nűleg Kr. e. 5 0004 000 évvel eze­lőtt jelen­tek meg itt. Kr. e. 4. szá­zad vége óta a kel­ták érkez­tek ide. Kr. e. 1. szá­zad­ban jöt­tek a dákok. Az 1. szá­zad ele­jé­től kezdve a ger­má­nok – Van­ni­ove kirá­ly­sá­ga – is ide érkez­tek. Az első szlá­vok valós­zí­nűleg az 5. szá­zad­ban tele­ped­tek le erre a terület­re (Wiki­pe­dia).

A szlá­vok első álla­ma­la­ku­la­ta Szlo­vá­kiá­ban a 7. szá­zad­ban lét­re­jött Samo biro­da­lom volt. Később az Nit­ri her­ceg­ség, ame­ly­nek 833-​ban Mor­va her­ceg­ség­gel tör­té­nő egy­esí­té­sé­vel nagy Mor­va­ors­zág ala­kult ki (Wiki­pe­dia). Ez egy nagy­on fon­tos epi­zód volt a tör­té­ne­lem­ben ebben az idős­zak­ban, mivel ez egy vis­zo­ny­lag erős álla­ma­la­ku­lat volt. Ehhez az idős­zak­hoz tar­to­zik Cyril és Metód miss­zi­ó­ja a 9. szá­zad­ban, akik a keresz­té­ny hitet hir­det­ték ezen a terüle­ten. Kul­tu­rá­lis szem­pont­ból ez egy nagy­on fon­tos vál­to­zás volt. Sike­rült elér­ni, hogy a latin mel­lett a sta­rosz­láv a litur­gi­kus nyelv is legy­en, amit még a pápa is eli­smert. Így ők let­tek az egy­et­len két nyelv, ame­ly­ek­ben misét lehe­tett celeb­rál­ni. Kb. a 10. szá­zad­ban érkez­tek a magy­arok, akik hason­ló­an az 5. szá­za­di ava­rok­hoz nomá­dok vol­tak. Azon­ban elle­nál­lás­ba ütköz­tek a szlá­vok, vala­mint a rómaiak és a ger­má­nok rés­zé­ről. Kevés lehe­tősé­gük volt, ezért lete­le­ped­tek és meg­ta­nul­ták művel­ni a föl­det. A 10. szá­zad­tól Szlo­vá­kia rés­ze volt Magy­arors­zág­nak, a 19. szá­zad­tól Ausztria-​Magyarországnak. Pozso­ny, a mai fővá­ros hoss­zú ide­ig koro­ná­zá­si város volt. 1918-​tól Szlo­vá­kia rés­ze volt Csehsz­lo­vá­kiá­nak, rövid időre önál­ló Szlo­vák Állam­ként a máso­dik világ­há­bo­rú alatt. 1993. janu­ár 1‑jétől Szlo­vá­kia önál­ló állam. 2004. május 1‑jétől az Euró­pai Unió tag­ja vagy­unk, 2004. már­cius 29-​től a NATO tag­ja vagy­unk, 2009. janu­ár 1‑jétől az euró­öve­zet tag­ja vagy­unk – az euró lett az hiva­ta­los fizetőeszköz.

Tör­té­nel­mi szem­pont­ból Szlo­vá­kia soks­zor volt táma­dá­sok­nak kitett, Tatá­rok, törökök által, de az ors­zág terüle­ti integ­ri­tá­sa szem­pont­já­ból elle­nállt. Igaz, hogy a törökök­nek és a tatá­rok­nak más célok is vol­tak, ami soks­zor arra kénys­ze­rí­tet­te őket, hogy elha­gy­ják Szlo­vá­kia terüle­tét. Min­de­ne­set­re sem a ger­mán, sem a római táma­dá­sok nem vol­tak túl nagy­ok. A múlt­ban a szlo­vá­kiai várak vis­zo­ny­lag jól mege­rősí­tet­tek vol­tak, és sike­re­sen elle­náll­tak az ellen­sé­gek­nek. Gyak­ran a meg­ny­eré­sük­höz áru­lás is hoz­zá­já­rult. A közép­kor­ban pél­dá­ul a Dévé­nyi, a Fülek várak nagy aka­dá­lyt jelen­tet­tek az ellen­sé­gek szá­má­ra. Végül is a Pozso­nyi vár is. His­zen Pozso­nyt soká­ig kővá­ros­nak is nevez­ték. Rossz idős­zak volt az egys­ze­rű embe­rek szá­má­ra 1526 után és körül­be­lül 1868-​ig. Érde­kes, hogy néhá­ny való­ság az akko­ri idős­zak­ból beke­rült a szó­tár­ba – a török gaz­da­ság kife­je­zés éppen a közép­kor­ból szár­ma­zik. Arról van szó, hogy a török csak vett, és nem törődött azzal, mi lesz, ha ők hasz­nál­ják a ter­mést, nem törődött a jövővel, egys­ze­rűen csak tovább men­tek, máso­kat zsaroltak.

Kul­tu­rá­lis szem­pont­ból fon­tos volt az Istro­po­li­ta­na Aca­de­mia léte­zé­se is – Euró­pa egy­ik leg­ré­geb­bi egy­ete­me. Matej Kor­vín ala­pí­tot­ta Pozso­ny­ban körül­be­lül 1466-​ban. 1787-​ben Anton Ber­no­lák elős­zör kodi­fi­kál­ta a szlo­vák nyel­vet Nyugat-​Szlovákiai dia­lek­tus alap­ján – ber­no­lá­ki szlo­vák nyelv. 1843 óta Ľudo­vít Štúr miatt a közép­ső szlo­vák dia­lek­tus alap­ján kodi­fi­kál­ták a szlo­vák nyelvet.

A leg­több ember Pozso­ny­ban, Kas­sán, Pre­sov­ban, Nit­rá­ban, Zsol­nán, Besz­ter­ce­bá­ny­án, Trenc­sén­ben, Mar­ton­ban, Trenc­sén­ben, Pop­rád­ban, Prie­vi­dzá­ban, Zsol­nán él (slo​va​kia​si​te​.com). Nemze­ti par­kok: TANAP – Tát­rai Nemze­ti Park, NAPANT – Alacsony-​Tátrai Nemze­ti Park, Nagy-​Fátra, Kis-​Fátra, Pie­ni­ny (PIENAP), Polo­ni­ny, Szlo­vák Para­dic­som, Szlo­vák Karszt, Murá­nyi sík­ság (slo​va​kia​si​te​.com). Leg­fon­to­sabb ünne­pek: Karác­so­ny, Hús­vét, Miku­lás, Szent Lucia, Szil­vesz­ter, Újév, Gyer­mek­nap, Any­ák napja, Halot­tak napja, Far­sang (slo​va​kia​si​te​.com). Jelen­tős sze­mé­ly­i­sé­gek: Juraj Jáno­šík – rab­ló és népi hős, aki a gaz­da­gok­tól vett és a sze­gé­ny­ek­nek adott, Ľudo­vít Štúr – a szlo­vák írás­be­li nyelv kodi­fi­ká­to­ra, Milan Ras­ti­slav Šte­fá­nik – tudós, poli­ti­kus, kato­na, a Csehsz­lo­vák állam meg­te­rem­tője, Ale­xan­der Dub­ček – poli­ti­kus, 1968-​as Prá­gai Tavasz jelen­tős alak­ja (slo​va​kia​si​te​.com). Gaszt­ro­nó­miai jel­leg­ze­tes­sé­gek: pare­ni­ca, juh­sajt, sajt­ko­ron­gok, oštie­pok, bryn­dza, szil­vás­vi­rágh, pozso­nyi kif­li (mpsr​.sk), toka­ji bor, káposz­ta­le­ves, gom­bóc, palac­sin­ta, tla­čen­ka, hur­ka, pás­ká, és végül a kofo­la. Az erős alko­ho­lok közül ismer­tek: boro­vič­ka, szil­vó­rium, demä­nov­ka. Szlo­vá­kia nagy­on gaz­dag ásvá­ny­vi­zek­ben – ásvá­ny­vi­zek­ben: Budiš, Gemer­ka, Fat­ra, San­tov­ka, Sal­va­tor, Rajec, Ľubov­nian­ka, Mitic­ká, Luc­ka és sok más.


Nie­kto­ré príspevky

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post