Demasonky sú krásne ryby dorastajúce do 6 cm. Sú veľmi neznášanlivé voči sebe aj bojovné voči iným druhom. Dovoľujú si aj voči desať krát väčším sokom. Často naháňajú mlaď s úmyslom zastrašenia. Je to však nádherná tmavomodrá ryba, ktorá sa ťažšie rozmnožuje. Je vhodné chovať demasonky vo väčšom počte, trebárs 20 – 50 jedincov. Pohlavie sa určí len veľmi ťažko, viac-menej len podľa správania. Samček obyčajne pláva po celom akváriu a dospelá samička je väčšinu dňa na jednom mieste, resp. zdržuje sa len vo svojom úzko vymedzenom rajóne. Demasonky sú veľmi elegantné rybičky, ak sú v kondícii tak sú nádhernou časťou nášho akvária. V jazere Malawi sa vyskytuje na dvoch lokalitách: Pombo Rocks a Ndumbi Reef (Akvarista.cz). Registrujem tieto formy: Pombo Rocks, Ndumbi Reef. Samce majú výrazné modré a čierne pruhy na svojom telách. V prírodnom prostredí žijú v skalnatých oblastiach.
Demasonis are beautiful fish that grow up to 6 cm. They are very intolerant towards each other and aggressive towards other species. They dare to challenge fish ten times their size and often chase fry with the intention of intimidation. However, they are stunning dark blue fish that reproduce less easily. It is advisable to keep Demasonis in larger groups, for example, 20 – 50 individuals. Determining their gender is quite challenging, mostly based on behavior. The male usually swims throughout the entire aquarium, while the mature female spends most of the day in one place or stays in her narrowly defined territory. Demasonis are very elegant fish, and when in good condition, they become a beautiful part of our aquarium. In Lake Malawi, they are found in two locations: Pombo Rocks and Ndumbi Reef (Akvarista.cz). I register these forms: Pombo Rocks, Ndumbi Reef. Males have distinctive blue and black stripes on their bodies. In their natural environment, they live in rocky areas.
Demasonis sind wunderschöne Fische, die bis zu 6 cm groß werden. Sie sind sehr intolerant gegenüber ihren Artgenossen und aggressiv gegenüber anderen Arten. Sie wagen es, sich Fischen anzunehmen, die zehnmal so groß sind wie sie selbst, und jagen oft Nachwuchs, um ihn einzuschüchtern. Dennoch handelt es sich um atemberaubend dunkelblaue Fische, die sich etwas schwerer vermehren. Es ist ratsam, Demasonis in größeren Gruppen zu halten, beispielsweise 20 – 50 Individuen. Das Geschlecht zu bestimmen ist ziemlich herausfordernd, hauptsächlich basierend auf dem Verhalten. Das Männchen schwimmt normalerweise durch das gesamte Aquarium, während das ausgewachsene Weibchen den größten Teil des Tages an einem Ort verbringt oder sich in ihrem eng definierten Territorium aufhält. Demasonis sind sehr elegante Fische, und wenn sie sich in gutem Zustand befinden, werden sie zu einem wunderschönen Teil unseres Aquariums. Im Malawisee kommen sie an zwei Standorten vor: Pombo Rocks und Ndumbi Reef (Akvarista.cz). Ich registriere diese Formen: Pombo Rocks, Ndumbi Reef. Männchen haben auffällige blaue und schwarze Streifen auf ihren Körpern. In ihrer natürlichen Umgebung leben sie in felsigen Gebieten.
Demasoni ni samaki wazuri wanaokua hadi sentimita 6. Wanakosa uvumilivu kati yao na ni wagomvi kwa spishi nyingine. Wanajitia kushindana na samaki kumi mara ukubwa wao na mara nyingine huwafukuza fry kwa nia ya kuwatisha. Hata hivyo, ni samaki wa rangi ya buluu yenye kuvutia ambao wanazalisha kwa ugumu zaidi. Inashauriwa kuwaweka Demasoni kwa makundi makubwa, kwa mfano, watu 20 – 50. Kutambua jinsia zao ni jambo lenye changamoto, kwa kiasi kikubwa kulingana na tabia. Kiume kawaida huogelea kote kwenye tangi, wakati wa kike mzima hupitisha sehemu kubwa ya siku mahali pamoja au hukaa katika eneo lake dogo la uhakika. Demasoni ni samaki wa kupendeza sana, na wanapokuwa katika hali nzuri, wanakuwa sehemu nzuri ya bwawa letu la samaki. Ziwa Malawi, wanapatikana kwenye maeneo mawili: Pombo Rocks na Ndumbi Reef (Akvarista.cz). Ninasajili haya: Pombo Rocks, Ndumbi Reef. Wanaume wana mistari ya buluu na nyeusi kwenye miili yao. Katika mazingira yao asilia, wanakaa maeneo ya miamba.
Druh Cyphotilapia gibberosa sa považoval za formu Cyphotilapia frontosa. C. frontosa má na tele o jeden priečny pruh viac ako C. gibberosa. Oba druhy sú pre mňa predstavitelia najdivokejšej formy prírody a zároveň symbolmi Afriky. Dosahuje 30 – 50 cm. V prírode žije v hlbších častiach jazera Tanganika – zhuba 40 metrov pod hladinou. Pri výlove je nutné postupovať postupne, inak dôjde ku poškodeniu plynového mechúru. Tanganyika uvádza, že odlovenie preto trvá 4 – 5 dní.
V akváriu je niekedy zaujímavé, ako prijíma potravu z dna. Ako sacie čerpadlo – priblíži sa a nasaje vodu do seba. Potrava sa jej tlakom dostane do papule. Substrát potom vypľuje. Veľmi zaujímavé to je v prípade ak žerie “blchy”. Ako potrava je pre ne vhodná väčšia strava, prijíma aj rybie filé, veľmi rady žerú patentky, ale aj špagety. Ryby približne do siedmich centimetrov sú pre ne potravou. Frontózy sú veľké ryby, veď len na výšku môžu dosiahnuť viac ako 10 cm. Hodí sa to väčšieho akvária, odporúčal by som 1000 litrov a viac. V nízkom akváriu trpia ich prsné plutvy. Z hľadiska náročnosti by som Cyphotilapie zhodnotil ako stredne náročnú. Je to inteligentná ryba, ktorá sa dokáže naučiť prijímať potravu aj z ruky, nechá sa aj pohladiť. Je však ľakavá a vzhľadom na svoju silu, dokáže riadne ošpliechať aj vás. Pri prijímaní potravy je frontóza agresívnejšia. O jedného jedinca Copadichromis borleyi kadangxo red fin som prišiel dosť kurióznym spôsobom. Pri prijímaní potravy sa ako vždy nekompromisne pchali borlejáky ku strave. Lenže Cyphotilapia gibberosa bola ešte hladnejšia a hlavne silnejšia. Jej ústa sú naozaj grandiózne a keďže nedbala na následky, milej samičke Copadichromisa načala tvár. Na jednej strane sa naskytol viditeľný šrám, na druhej ešte väčší plus oko, ktoré držalo len na zopár milimetroch. Bodku súboja o potravu dokončil Pseudotropheus socolofi albin, ktorý musím priplával k postihnutej, otvoril papuľu, namieril a silným trhom oko s pôžitkom spapal. Akoby nič iné nebolo náplňou jeho existencie, len čakať na takúto príležitosť. – po tomto nehanebnom akte okamžite ale pokojne ufujazdil preč. Iné ryby nevšímajú, majestátne plávajú a nič ich za normálnych okolností nevyruší. Ale pokiaľ sa niektoré ryba postaví proti nej, dokáže sa účinne brániť. Niektoré jedince sú temperamentnejšie, avšak frontózy sú zväčša pokojné. Voči sebe, vlastnému druhu, sú často veľmi aktívne. Rozmnožovanie je ťažšie, za hlavný predpoklad by som považoval pokoj.
The species Cyphotilapia gibberosa was considered a form of Cyphotilapia frontosa. C. frontosa has one more transverse stripe on its body than C. gibberosa. Both species represent the wildest form of nature for me and are symbols of Africa. They can reach 30 – 50 cm. In the wild, they inhabit the deeper parts of Lake Tanganyika – around 40 meters below the surface. When capturing them, it is necessary to proceed gradually, otherwise, damage to the swim bladder may occur. According to Tanganyika, the capture process takes 4 – 5 days.
In the aquarium, it is sometimes interesting to observe how they take food from the bottom. Like a suction pump – they approach and suck water into themselves. Food gets into their papule by the pressure of water. They then expel the substrate. It is particularly fascinating when they consume “fleas”. They prefer larger food items, accepting fish fillets and enjoying pellets, as well as spaghetti. Fish up to seven centimeters are their prey. Frontosas are large fish, reaching over 10 cm in height. A larger aquarium is suitable, I would recommend 1,000 liters or more. In a shallow aquarium, their pectoral fins may suffer. In terms of difficulty, I would assess Cyphotilapia as moderately demanding. They are intelligent fish that can learn to take food from your hand and even enjoy being petted. However, they are curious and, given their strength, can splash you quite thoroughly. They are more aggressive when feeding. I lost one individual of Copadichromis borleyi kadangxo red fin in a curious way. During feeding, the borleyi always pushed aggressively towards the food. However, Cyphotilapia gibberosa was hungrier and, most importantly, stronger. Its mouth is truly grandiose, and since it ignored the consequences, it bit into the face of the female Copadichromis. There was a visible scar on one side, and on the other, an even larger plus, an eye that hung on only a few millimeters. The food battle was completed by Pseudotropheus socolofi albin, who swam to the affected fish, opened the papule, aimed, and with a strong jerk, gleefully devoured the eye. As if nothing else was the essence of its existence, just waiting for such an opportunity. – after this shameless act, it immediately but calmly swam away. Other fish don’t pay attention, they majestically swim, and nothing disturbs them under normal circumstances. But if some fish stands against them, they can effectively defend themselves. Some individuals are more temperamental, but frontosas are generally calm. Towards each other, their own kind, they are often very active. Reproduction is challenging, and I would consider tranquility as a key prerequisite.
Die Art Cyphotilapia gibberosa galt als Form von Cyphotilapia frontosa. C. frontosa hat einen Querstreifen mehr auf dem Körper als C. gibberosa. Beide Arten repräsentieren für mich die wildeste Form der Natur und sind gleichzeitig Symbole Afrikas. Sie können 30 – 50 cm erreichen. In freier Wildbahn bewohnen sie die tieferen Teile des Tanganjikasees – etwa 40 Meter unter der Oberfläche. Beim Fangen ist es notwendig, schrittweise vorzugehen, da sonst Schäden an der Schwimmblase auftreten können. Nach Angaben von Tanganyika dauert der Fangprozess 4 – 5 Tage.
Im Aquarium ist es manchmal interessant zu beobachten, wie sie Nahrung vom Boden aufnehmen. Wie eine Saugpumpe – sie nähern sich und saugen Wasser in sich hinein. Die Nahrung gelangt durch den Wasserdruck in ihre Papule. Dann stoßen sie das Substrat aus. Es ist besonders faszinierend, wenn sie “Flöhe” verzehren. Sie bevorzugen größere Nahrungsmittel, akzeptieren Fischfilets und genießen Pellets sowie Spaghetti. Fische bis zu sieben Zentimetern sind ihre Beute. Frontosas sind große Fische, die über 10 cm Höhe erreichen. Ein größeres Aquarium ist geeignet, ich würde 1.000 Liter oder mehr empfehlen. In einem flachen Aquarium können ihre Brustflossen leiden. In Bezug auf die Schwierigkeit würde ich Cyphotilapia als mäßig anspruchsvoll einschätzen. Es sind intelligente Fische, die lernen können, Nahrung aus Ihrer Hand zu nehmen und es sogar genießen, gestreichelt zu werden. Sie sind jedoch neugierig und können Sie aufgrund ihrer Stärke ziemlich gründlich bespritzen. Sie sind aggressiver beim Fressen. Ich habe auf kuriose Weise ein Individuum von Copadichromis borleyi kadangxo red fin verloren. Während des Fressens drängte der borleyi immer aggressiv auf das Essen zu. Cyphotilapia gibberosa war jedoch hungriger und vor allem stärker. Ihr Mund ist wirklich grandios, und da sie die Konsequenzen ignorierte, biss sie in das Gesicht des weiblichen Copadichromis. Auf einer Seite gab es eine sichtbare Narbe, auf der anderen Seite ein noch größeres Plus, ein Auge, das nur noch wenige Millimeter hing. Der Kampf um Essen wurde von Pseudotropheus socolofi albin abgeschlossen, der zu dem betroffenen Fisch schwamm, die Papule öffnete, zielte und mit einem kräftigen Ruck das Auge genussvoll verschlang. Als ob nichts anderes die Essenz seiner Existenz wäre, als auf eine solche Gelegenheit zu warten. – nach dieser schamlosen Tat schwamm es sofort, aber ruhig davon. Andere Fische beachten das nicht, sie schwimmen majestätisch, und unter normalen Umständen stört sie nichts. Aber wenn sich ein Fisch gegen sie stellt, können sie sich effektiv verteidigen. Einige Individuen sind temperamentvoller, aber Frontosas sind im Allgemeinen ruhig. Gegenüber ihren Artgenossen sind sie oft sehr aktiv. Die Fortpflanzung ist schwierig, und ich würde Ruhe als eine wesentliche Voraussetzung betrachten.
Aina ya Cyphotilapia gibberosa iliona kama aina ya Cyphotilapia frontosa. C. frontosa ina mstari mmoja zaidi wima kwenye mwili kuliko C. gibberosa. Aina zote zinanis represent form ya asili zaidi na pia ni alama za Afrika. Wanaweza kufikia 30 – 50 cm. Katika mazingira ya asili, wanapatikana katika sehemu kubwa ya Ziwa Tanganyika – takriban mita 40 chini ya uso. Wakati wa kuwavua, ni muhimu kufuata hatua kwa hatua, vinginevyo inaweza kusababisha uharibifu wa kibofu cha kuogelea. Kulingana na Tanganyika, mchakato wa kuwavua unachukua siku 4 – 5.
Katika tangi la maji, mara nyingine ni ya kuvutia jinsi wanavyopokea chakula kutoka chini. Kama pampu ya kunyonya – wanakaribia na kunyonya maji ndani yao. Chakula hupitia kwenye papule yao kwa shinikizo la maji. Kisha wanatoa nje substrate. Ni hasa kuvutia wanapokula “viroboto”. Wanapendelea chakula kikubwa, wanakubali vipande vya samaki na kufurahia viburudisho, pamoja na spaghetti. Samaki hadi sentimita saba ni mawindo yao. Frontosas ni samaki wakubwa, wanaweza kufikia zaidi ya sentimita 10 kwa urefu. Tangi kubwa zaidi ni sahihi, ningependekeza lita 1,000 au zaidi. Katika tangi la maji ya kina, vinaweza kuathiriwa na pinde zao za mbele. Kulingana na ugumu, ningepima Cyphotilapia kama mahitaji ya wastani. Ni samaki wenye akili ambao wanaweza kujifunza kuchukua chakula kutoka kwa mkono wako na hata kufurahiya kupakwa. Walakini, wanavyojitazama na nguvu zao, wanaweza kukupiga maji vizuri. Wanakuwa wagumu zaidi wanapokula. Nilipoteza mmoja wa watu wa Copadichromis borleyi kadangxo red fin kwa njia ya kushangaza. Wakati wa kula, borleyi daima alikuwa akisukuma kuelekea chakula. Hata hivyo, Cyphotilapia gibberosa alikuwa na njaa na, muhimu zaidi, mwenye nguvu. Kinywa chake ni kikubwa kweli, na kwa kuwa haikujali matokeo, iling’ata uso wa kike wa Copadichromis. Kulikuwa na kovu dhahiri upande mmoja, na upande mwingine, hata kubwa zaidi, jicho lililoshikilia kwa umbali wa chache tu za milimita. Vita vya chakula vilikamilishwa na Pseudotropheus socolofi albin, ambaye alisogea kwa samaki aliyeathirika, kufungua papule, kulenga, na kwa mvuto mwenye nguvu, alimeza jicho kwa furaha. Kana kwamba hakuna kitu kingine kilichokuwa kiini cha uwepo wake, isipokuwa kusubiri fursa kama hiyo. – baada ya kitendo hiki cha kudhalilisha, ilisogea mara moja lakini kwa utulivu. Samaki wengine hawazingatii, wanawaogelea kwa fahari, na hakuna kitu kinawasumbua chini ya hali za kawaida. Lakini ikiwa samaki fulani atawasimamia, wanaweza kujilinda kwa ufanisi. Baadhi ya watu ni wenye msisimko zaidi, lakini kwa ujumla frontosas ni watulivu. Kuelekea kwa wenzao, wenzao, mara nyingi ni wenye shughuli sana. Uzazi ni mgumu, na ningeweza kutathmini utulivu kama hali muhimu.
Nádherný divoký druh živorodky. Synonymá: Xiphophorus montezumae. Pochádza z Mexika – Rio Tamasi, San Luis Potosi (Fish Base). Správajú sa podobne ako mečovky, samci medzi sebou súperia, ale sú o dosť pokojnejšie ako Xiphophorus helleri. Ich chov je trošku náročnejší, ide predsa o taxón neprešľachtený. Nemajú ani taký veľký apetít, čiže ani odpadu toľko netvoria. Samce majú predĺženú dolnú plutvu, pripomínajúcu meč, čo je charakteristický znak tohto druhu. Sú vhodné pre spoločenské akvárium aj pre svoju pomerne pokojnú povahu. Registrujem tieto formy: El Salto, Ocampo.
Xiphophorus nezahualcoyotldruh bol objavený a opísaný až v roku 1993. Môže dosahovať 5 – 7 cm. Telo má elegantný a štíhly tvar, ktorý je typický pre tento rod. Farba tela sa pohybuje od svetlej až po tmavšiu olivovo-zelenú, pričom na bokoch môžu byť prítomné jemné pruhy alebo bodky, ktoré dodávajú rybe jedinečný vzhľad. Samci majú často na chvoste výrazné oranžové alebo červené pruhy, ktoré slúžia ako lákadlo pre samice. V prírode sa vyskytuje v malých riekach a potokoch s pomalým prúdom, ktoré sa nachádzajú v horských oblastiach Mexika. Voda v týchto biotopoch je zvyčajne čistá, s vysokým obsahom kyslíka a strednou tvrdosťou. Teplota vody sa pohybuje od 20 do 26 °C. Živí sa drobným planktónom, riasami a organickým materiálom, ktorý nachádza v plytkých vodách s bujnou vegetáciou. Je to všežravec,
Chov v akváriu je nenáročný, odporúča sa chovať ho v akváriu s objemom minimálne 60 litrov, kde je vhodné zabezpečiť dostatok vodných rastlín. Voda by mala mať teplotu od 22 do 26 °C, pH v rozmedzí 7,0 – 8,0 a tvrdosť 10 – 20 dGH. Samice sú schopné po oplodnení od samca nosiť mláďatá vo svojom tele približne 24 – 30 dní. Po tejto dobe rodia živé mláďatá, ktoré sú schopné okamžite sa pohybovať a prijímať potravu. V jednom vrhu môže byť 20 – 40 mláďat.
A Beautiful Wild Livebearer Species. Synonyms: Xiphophorus montezumae. This species originates from Mexico, specifically from the Rio Tamasi in San Luis Potosi (Fish Base). They behave similarly to swordtails, with males competing among themselves, but they are generally much calmer than Xiphophorus helleri. Their care is slightly more demanding since they are an undomesticated taxon. They also have a smaller appetite, which means they produce less waste. Males have an elongated lower fin resembling a sword, which is a characteristic feature of this species. They are suitable for community aquariums due to their relatively peaceful nature. I have registered the following forms: El Salto, Ocampo.
Xiphophorus nezahualcoyotl was discovered and described only in 1993. It can grow to be 5 – 7 cm long. The body has an elegant and slender shape typical of this genus. The body color ranges from light to darker olive-green, with subtle stripes or spots along the sides, giving the fish a unique appearance. Males often have prominent orange or red stripes on the tail, which serve to attract females. In the wild, this species is found in small rivers and streams with slow currents, located in the mountainous regions of Mexico. The water in these habitats is typically clear, with high oxygen content and medium hardness. Water temperature ranges from 20 to 26 °C. They feed on small plankton, algae, and organic material found in shallow waters with abundant vegetation. They are omnivores.
Keeping them in an aquarium is not particularly difficult. It is recommended to house them in a tank of at least 60 liters, with plenty of aquatic plants. The water should have a temperature of 22 to 26 °C, a pH between 7.0 and 8.0, and hardness between 10 and 20 dGH. Females can carry offspring inside their bodies for approximately 24 to 30 days after being fertilized by a male. After this period, they give birth to live young, which are capable of moving and feeding immediately. A single brood can consist of 20 to 40 fry.
Eine wunderschöne wilde Lebendgebärende Art. Synonyme: Xiphophorus montezumae. Diese Art stammt aus Mexiko, genauer gesagt aus dem Rio Tamasi in San Luis Potosi (Fish Base). Sie verhalten sich ähnlich wie Schwertträger, wobei die Männchen untereinander konkurrieren, aber sie sind im Allgemeinen viel ruhiger als Xiphophorus helleri. Ihre Haltung ist etwas anspruchsvoller, da es sich um eine ungezähmte Art handelt. Sie haben auch einen geringeren Appetit, was bedeutet, dass sie weniger Abfall produzieren. Die Männchen haben eine verlängerte untere Flosse, die einem Schwert ähnelt, was ein charakteristisches Merkmal dieser Art ist. Sie sind aufgrund ihrer relativ friedlichen Natur für Gemeinschaftsaquarien geeignet. Es sind die folgenden Formen registriert: El Salto, Ocampo.
Xiphophorus nezahualcoyotl wurde erst 1993 entdeckt und beschrieben. Sie können eine Länge von 5 bis 7 cm erreichen. Der Körper hat eine elegante und schlanke Form, die für diese Gattung typisch ist. Die Körperfarbe reicht von hell- bis dunkelolivgrün, wobei an den Seiten feine Streifen oder Punkte vorhanden sein können, die dem Fisch ein einzigartiges Aussehen verleihen. Die Männchen haben oft markante orange oder rote Streifen an der Schwanzflosse, die als Lockmittel für die Weibchen dienen. In der Natur kommt diese Art in kleinen Flüssen und Bächen mit langsamer Strömung vor, die sich in den Bergregionen Mexikos befinden. Das Wasser in diesen Lebensräumen ist typischerweise klar, mit hohem Sauerstoffgehalt und mittlerer Härte. Die Wassertemperatur liegt zwischen 20 und 26 °C. Sie ernähren sich von kleinen Plankton, Algen und organischem Material, das sie in flachen Gewässern mit üppiger Vegetation finden. Sie sind Allesfresser.
Die Haltung im Aquarium ist nicht besonders schwierig. Es wird empfohlen, sie in einem Becken von mindestens 60 Litern zu halten, mit reichlich Wasserpflanzen. Das Wasser sollte eine Temperatur von 22 bis 26 °C, einen pH-Wert zwischen 7,0 und 8,0 und eine Härte zwischen 10 und 20 dGH haben. Die Weibchen können nach der Befruchtung durch ein Männchen etwa 24 bis 30 Tage lang Jungtiere in ihrem Körper tragen. Nach dieser Zeit bringen sie lebende Jungfische zur Welt, die sofort in der Lage sind, sich zu bewegen und Nahrung aufzunehmen. Ein einzelner Wurf kann 20 bis 40 Jungtiere umfassen.
Una hermosa especie de portador de vida silvestre. Sinónimos: Xiphophorus montezumae. Esta especie es originaria de México, específicamente del Río Tamasi en San Luis Potosí (Fish Base). Se comportan de manera similar a los portadores de espada, con los machos compitiendo entre sí, pero generalmente son mucho más tranquilos que Xiphophorus helleri. Su cuidado es un poco más exigente, ya que se trata de un taxón no domesticado. También tienen un menor apetito, lo que significa que producen menos desechos. Los machos tienen una aleta inferior alargada que recuerda a una espada, lo cual es un rasgo característico de esta especie. Son adecuados para acuarios comunitarios debido a su naturaleza relativamente pacífica. He registrado las siguientes formas: El Salto, Ocampo.
Xiphophorus nezahualcoyotl fue descubierto y descrito en 1993. Puede alcanzar una longitud de 5 a 7 cm. El cuerpo tiene una forma elegante y delgada, típica de este género. El color del cuerpo varía de verde oliva claro a oscuro, y puede presentar sutiles rayas o manchas en los costados que le dan un aspecto único al pez. Los machos a menudo tienen franjas naranjas o rojas prominentes en la cola, que sirven como atractivo para las hembras. En la naturaleza, esta especie se encuentra en pequeños ríos y arroyos con corrientes lentas, ubicados en las regiones montañosas de México. El agua en estos hábitats es generalmente clara, con un alto contenido de oxígeno y dureza media. La temperatura del agua varía entre 20 y 26 °C. Se alimentan de pequeño plancton, algas y material orgánico que encuentran en aguas poco profundas con vegetación abundante. Son omnívoros.
Mantenerlos en un acuario no es particularmente difícil. Se recomienda alojarlos en un tanque de al menos 60 litros, con muchas plantas acuáticas. El agua debe tener una temperatura de 22 a 26 °C, un pH entre 7.0 y 8.0, y una dureza entre 10 y 20 dGH. Las hembras pueden llevar crías en su cuerpo durante aproximadamente 24 a 30 días después de ser fecundadas por un macho. Después de este período, dan a luz crías vivas, que son capaces de moverse y alimentarse inmediatamente. Una sola camada puede consistir en 20 a 40 crías.
Variatusky patria medzi živorodky. Sú veľmi podobné Xiphophorus maculatus. Ich slovenský názov je plata pestrá. Pochádzajú z južného Mexika. Xiphophorus variatus je pestrá a živá ryba, ktorá sa vyznačuje svojou farebnou rozmanitosťou, žije v jazerách až po pomalé rieky s bujnou vodnou vegetáciou. Ich telo je kompaktné. telom, môže dorásť do veľkosti približne 6 cm. Samec sa od samice odlišuje predĺženou spodnou plutvou, ktorá pripomína meč. Povahou sú to pomerne pokojné ryby, vhodné do spoločenských akvárií. Má mnoho farebných variácií, od žlto-oranžovej po modrú a zelenú.
Patrí do čeľade Poeciliidae, Patrí medzi najrozmanitejšie z hľadiska sfarbenia a vzorov. Jeho vedecký názov pochádza z gréčtiny, kde “Xiphophorus” znamená “nositeľ meča,” čo odkazuje na mečovitý chvost. Známe sú svojou širokou škálou farieb vrátane červenej, oranžovej, žltej, modrej a zelenej. Niektoré majú metalické alebo irizujúce šupiny. Majú dobre vyvinutú chrbtovú plutvu, rozdelenú chvostovú plutvu. Ich prirodzené rozšírenie zahŕňa časti Mexika, Guatemaly a Belize. Odporúča sa minimálna veľkosť akvária 60 litrov, teplota v 22 – 28 °C, pH 6,5 – 8,0, tvrdosť vody 10 – 20 dGH. Je to všežravec, mierumilovný a spoločenský druh, ktorý sa v prírode často vyskytuje v kŕdľoch. V akváriu vykazuje živé správanie. Samica môže rodiť 20 – 60 potomkov v jednom vrhu a rozmnožovanie je v zajatí bežné.
Variatus are among livebearers. They are very similar to Xiphophorus maculatus. Their Slovak name is “plata pestrá” (variegated platy). They originate from southern Mexico. Xiphophorus variatus is a colorful and lively fish that stands out for its diversity of colors, inhabiting environments ranging from lakes to slow rivers with lush aquatic vegetation. Their body is compact, reaching a size of approximately 6 cm. The male is distinguished from the female by an elongated lower fin resembling a sword. They have a relatively calm temperament, making them suitable for community aquariums. They exhibit a wide range of colors, from yellow-orange to blue and green.
Xiphophorus variatus, commonly known as the swordtail, belongs to the family Poeciliidae and is among the most diverse in terms of coloration and patterns. Its scientific name originates from Greek, where “Xiphophorus” means “sword bearer,” referring to its sword-like tail. They are known for their wide range of colors, including red, orange, yellow, blue, and green. Some individuals have metallic or iridescent scales. They possess a well-developed dorsal fin and a divided tail fin. Their natural distribution includes parts of Mexico, Guatemala, and Belize. A minimum tank size of 60 liters is recommended, with a temperature range of 22 – 28 °C, a pH of 6.5−8.0, and water hardness of 10 – 20 dGH. They are omnivorous, peaceful, and social, often found in schools in the wild. In the aquarium, they display active behavior. Females can give birth to 20 – 60 offspring per brood, and breeding in captivity is common.
Variatus gehören zu den Lebendgebärenden. Sie ähneln sehr den Xiphophorus maculatus. Ihr slowakischer Name lautet “plata pestrá” (bunte Platys). Sie stammen aus Südmexiko. *Xiphophorus variatus* ist ein bunter und lebhafter Fisch, der sich durch seine Vielfalt an Farben auszeichnet und in Umgebungen von Seen bis zu langsam fließenden Flüssen mit üppiger Wasservegetation lebt. Ihr Körper ist kompakt und kann eine Größe von etwa 6 cm erreichen. Das Männchen unterscheidet sich von dem Weibchen durch eine verlängerte untere Flosse, die einem Schwert ähnelt. Ihr Temperament ist relativ ruhig, was sie für Gesellschaftsaquarien geeignet macht. Sie zeigen eine Vielzahl von Farben, von Gelb-Orange bis Blau und Grün.
Xiphophorus variatus, allgemein bekannt als Schwertträger, gehört zur Familie Poeciliidae und ist in Bezug auf Färbung und Muster eine der vielfältigsten Arten. Sein wissenschaftlicher Name stammt aus dem Griechischen, wo “Xiphophorus” “Schwertträger” bedeutet, was auf seine schwertähnliche Schwanzflosse hinweist. Sie sind bekannt für ihre breite Palette an Farben, darunter Rot, Orange, Gelb, Blau und Grün. Einige haben metallische oder irisierende Schuppen. Sie besitzen eine gut entwickelte Rückenflosse und eine geteilte Schwanzflosse. Ihr natürliches Verbreitungsgebiet umfasst Teile von Mexiko, Guatemala und Belize. Ein Mindestaquariumvolumen von 60 Litern wird empfohlen, bei einer Temperatur von 22 – 28 °C, einem pH-Wert von 6,5−8,0 und einer Wasserhärte von 10 – 20 dGH. Sie sind Allesfresser, friedlich und gesellig und kommen in der Natur oft in Schulen vor. Im Aquarium zeigen sie aktives Verhalten. Weibchen können 20 – 60 Nachkommen pro Wurf gebären, und die Zucht in Gefangenschaft ist häufig.
Los variatus pertenecen a los vivíparos. Son muy similares a los Xiphophorus maculatus. Su nombre eslovaco es “plata pestrá” (platy variegado). Proceden del sur de México. *Xiphophorus variatus* es un pez colorido y vivaz que se destaca por su diversidad de colores, habitando desde lagos hasta ríos lentos con exuberante vegetación acuática. Su cuerpo es compacto y alcanza un tamaño de aproximadamente 6 cm. El macho se distingue de la hembra por una aleta inferior alargada que se asemeja a una espada. Tienen un temperamento relativamente tranquilo, lo que los hace adecuados para acuarios comunitarios. Exhiben una amplia gama de colores, desde amarillo-naranja hasta azul y verde.
Xiphophorus variatus, conocido comúnmente como el portador de espada, pertenece a la familia Poeciliidae y es uno de los más diversos en términos de coloración y patrones. Su nombre científico proviene del griego, donde “Xiphophorus” significa “portador de espada,” en referencia a su cola en forma de espada. Son conocidos por su amplia gama de colores, que incluyen rojo, naranja, amarillo, azul y verde. Algunos individuos tienen escamas metálicas o iridiscentes. Poseen una aleta dorsal bien desarrollada y una aleta caudal dividida. Su distribución natural incluye partes de México, Guatemala y Belice. Se recomienda un tamaño mínimo de acuario de 60 litros, con una temperatura de 22 – 28 °C, un pH de 6.5−8.0 y una dureza del agua de 10 – 20 dGH. Son omnívoros, pacíficos y sociales, y a menudo se encuentran en bancos en la naturaleza. En el acuario muestran un comportamiento activo. Las hembras pueden parir entre 20 y 60 crías por camada, y la reproducción en cautiverio es común.
Svojho času som občas zašiel, najmä s Ivanom Vyslúžilom na burzu do Nitry, ktoré sa konali v menších priestoroch v centre mesta. Mali výrazne charakter teraristický a chovateľský, takže niekedy sme tam jediní ponúkali ryby a vodné rastliny. Organizoval ich Július Karabinoš.
Zároveň s nimi sa v neskoršom období rozbehli akcie oveľa väčšieho rozmeru, ktoré sa zrejme konajú dodnes v priestoroch známeho výstaviska v Nitre. Tam sa však ponúka aj záhradkársky a poľnohospodársky tovar. Ja sám som tam bol iba zopár krát. Zaujímavé na tom bolo, že sa konali už od 5 ráno a v zime, keď bolo vonku ‑15 °C, tak sme museli vodu zohrievať rýchlovarnou kanvicou. Priestory totiž boli nevykurované a teplota klesala pod bod mrazu.
I used to occasionally go, especially with Ivan Vyslúžil, to the market in Nitra, which was held in smaller venues in the city center. These markets had a distinct terrarium and breeding character, so sometimes we were the only ones offering fish and aquatic plants. They were organized by Július Karabinoš.
At the same time, much larger events started to take place, which presumably still occur today at the well-known exhibition grounds in Nitra. However, these events also offer garden and agricultural goods. I have only been to these larger events a few times. What was interesting about them was that they started as early as 5AM, and in winter, when it was ‑15 °C outside, we had to heat the water with an electric kettle. The premises were unheated, and the temperature would drop below freezing.
