Neživé, Umenie

Maľby

Hits: 5260

Člo­vek má hlad po este­ti­ke, po nie­čom, čo sa vry­je do našej duše a zane­chá nezma­za­teľ­nú sto­pu. Maľ­ba je jeden z naj­star­ších spô­so­bov ako sa člo­vek vyjad­ru­je, ako obja­vu­je krá­su a ako komu­ni­ku­je. Nie je to len spo­je­nie farieb, ale je to meta­fo­ra vnú­tor­né­ho sve­ta. Prvé prav­de­po­dob­ne boli jas­kyn­né maľ­by, kto­ré roz­prá­va­jú pra­dáv­ne prí­be­hy. Maj­strov­ské die­la rene­sanč­ných maj­strov, expre­si­onis­tov sú mos­tom medzi rea­li­tou a ima­gi­ná­ci­ou. Far­by majú svo­je jazy­ky, slo­vá nepot­re­bu­jú. Tvo­ria neví­da­né emó­cie, otvá­ra­jú okná do našej mys­le. Maľo­va­nie nie je len o výsled­ku, ale aj o pro­ce­se tvor­by. Šte­tec je perom a far­by sú pís­me­na­mi, plát­no je strán­kou prí­be­hu. Ten­to kre­a­tív­ny svet je pre umel­ca mies­tom slo­bo­dy a pre­zen­tá­cie svo­jej identity.

Maľ­ba aj zrkad­lom doby. Leonar­do da Vin­ci, Vin­cent van Gogh, Pab­lo Picas­so, Miche­lan­ge­lo Meri­si da Cara­vag­gio sa nezma­za­teľ­ne zapí­sa­li do dejín ume­nia, pre­siah­li hra­ni­ce svo­jej epo­chy a dot­kli sa srd­ca v kaž­dej dobe. V súčas­nos­ti, tak ako aj v minu­los­ti, dochá­dza ku zme­nám tech­no­ló­gií, pri­chá­dza na svet digi­tál­na maľ­ba, stre­et art. Pri­ná­ša to nové dimen­zie, nové mož­nos­ti. Ume­nie sa neus­tá­le vyví­ja, je živé až živo­číš­ne a pomer­ne dyna­mic­ké. Maľ­ba je vizu­ál­nym zážit­kom, a ak sa empa­tia pre­ne­sie, tak aj pono­re­ním do ľud­skej duše. Je to mno­ho­krát jazyk, kto­rý roz­um nechá­pe, ale srd­cu je to blíz­ke. Maľ­ba je svet plný fan­tá­zie, váš­ní a snov. Je výzvou pred­sta­vi­vos­ti, pozý­va nás aby sme obja­vi­li krá­su, je pri­po­mien­kou že ume­nie má byť súčas­ťou našej pri­ro­dze­nos­ti.


Human hun­ger for aest­he­tics, for somet­hing that will etch into our souls and lea­ve an inde­lib­le mark. Pain­ting is one of the oldest ways in which humans express them­sel­ves, dis­co­ver beau­ty, and com­mu­ni­ca­te. It is not just the blen­ding of colors; it is a metap­hor for the inner world. Like­ly, the first were cave pain­tings that tell ancient sto­ries. Mas­ter­pie­ces of Renais­san­ce and expres­si­onist artists ser­ve as a brid­ge bet­we­en rea­li­ty and ima­gi­na­ti­on. Colors have the­ir lan­gu­ages; they don’t need words. They cre­a­te unse­en emo­ti­ons, ope­ning win­do­ws into our minds. Pain­ting is not just about the result but also about the pro­cess of cre­a­ti­on. The brush is a pen, and colors are let­ters; the can­vas is a page of the sto­ry. This cre­a­ti­ve world is a pla­ce of fre­e­dom and a pre­sen­ta­ti­on of the artis­t’s identity.

Pain­ting is also a mir­ror of its time. Leonar­do da Vin­ci, Vin­cent van Gogh, Pab­lo Picas­so, Miche­lan­ge­lo Meri­si da Cara­vag­gio inde­lib­ly insc­ri­bed them­sel­ves in the his­to­ry of art, trans­cen­ding the boun­da­ries of the­ir epochs and tou­ching hearts in eve­ry era. Cur­ren­tly, as in the past, tech­no­lo­gi­cal chan­ges are occur­ring, giving birth to digi­tal pain­ting and stre­et art. It brings new dimen­si­ons, new possi­bi­li­ties. Art is cons­tan­tly evol­ving, ali­ve and quite dyna­mic. Pain­ting is a visu­al expe­rien­ce, and if empat­hy is trans­fer­red, it is also a dive into the human soul. It is often a lan­gu­age that the mind may not com­pre­hend, but it is clo­se to the heart. Pain­ting is a world full of fan­ta­sy, pas­si­on, and dre­ams. It chal­len­ges ima­gi­na­ti­on, invi­ting us to dis­co­ver beau­ty, ser­ving as a remin­der that art should be a part of our nature.


Neživé, Umenie

Drevorezba Františka Kaclíka

Hits: 9068

Keď mal môj otec Fran­ti­šek Kac­lík 44 rokov, bolo mu ope­ro­va­né srd­ce. Vte­dy som mal 7 rokov. Násled­ne už nikdy nebol bež­ným spô­so­bom zamest­na­ný. Pra­co­val potom už len buď pár hodín den­ne, ale­bo ako zástup cez let­né práz­dni­ny. Vždy bol pomer­ne manu­ál­ne zruč­ný, ale nikde to nemal pries­tor prí­liš roz­ví­jať. Iba v bež­ných pod­mien­kach bytu a chaty.

Po ope­rá­cii mu zra­zu osta­lo veľ­mi veľa času a potre­bo­val nie­čo robiť. Pove­dal by som, že nemal neja­ké koníč­ky, kto­ré by mohol v byte, resp. v mes­te Pieš­ťa­ny rea­li­zo­vať. Nebol nikdy ani veľ­mi sociál­ne aktív­ny, nebol prá­ve aktív­ne spo­lo­čen­ský. Naj­mä z roz­prá­va­nia viem, keď­že v tom čase som bol ešte die­ťa, že skú­šal vše­li­čo, ale schop­nosť vyre­zá­vať aj jeho, aj jeho oko­lie dosť prek­va­pi­lo. Najprv bola asi koža, kto­rá sa asi nie­kde vyskyt­la” a neskôr sa mu asi zapá­či­li die­la dru­hých. Otec vyre­zá­val, pre­to­že ho to bavi­lo. Nešlo o ume­lec­kú hod­no­tu, čas­to obkres­lil neja­ké pôvod­né die­lo, neja­ký motív a pod­ľa neho tvo­ril kópie. Postup­ne sa tie­to výrob­ky” viac a viac líši­li od pred­lo­hy. Buď kvô­li neja­kej vade dre­va, zjed­no­du­še­niu, ale čias­toč­ne aj pre neja­kú tvo­ri­vosť. Vymýš­ľať si a tvo­riť čis­to pod­ľa seba začal až ove­ľa neskôr. Odha­dol by som to, že až po 15-​tich rokoch. Otec zomrel v roku 2021, posled­né roky už oča­ká­va­teľ­ne nevyrezával. 


When my fat­her, Fran­ti­šek Kac­lík, was 44 years old, he had heart sur­ge­ry. I was 7 years old at the time. After the sur­ge­ry, he was never emplo­y­ed in a regu­lar job again. He only wor­ked a few hours a day or as a tem­po­ra­ry repla­ce­ment during sum­mer holi­da­ys. He was quite skil­led with his hands, but he never had much oppor­tu­ni­ty to deve­lop this talent, except under nor­mal apart­ment and cot­ta­ge conditions.

After the sur­ge­ry, he sud­den­ly had a lot of free time and needed somet­hing to do. I would say he did­n’t have hob­bies that he could pur­sue in an apart­ment or in the town of Pieš­ťa­ny. He was never very social­ly acti­ve and wasn’t par­ti­cu­lar­ly out­go­ing. From what I’ve heard, sin­ce I was still a child at the time, he tried vari­ous things, but his abi­li­ty to car­ve sur­pri­sed both him and tho­se around him.

He star­ted with leat­her, which some­how came into his posses­si­on, and later he beca­me inte­res­ted in the works of others. My fat­her car­ved becau­se he enjo­y­ed it. It was­n’t about artis­tic value; he often tra­ced an ori­gi­nal work or a motif and cre­a­ted copies. Gra­du­al­ly, the­se pro­ducts” began to dif­fer more and more from the ori­gi­nal, eit­her due to some defect in the wood, sim­pli­fi­ca­ti­on, or part­ly due to some cre­a­ti­vi­ty. He star­ted inven­ting and cre­a­ting pure­ly from his ima­gi­na­ti­on much later, pro­bab­ly after about 15 years. My fat­her pas­sed away in 2021, and in his last years, he unders­tan­dab­ly no lon­ger carved.


Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Turiec

Múzeum slovenskej dediny v Martine

Hits: 7486

Skan­zen v Mar­ti­ne je náro­do­pis­nou expo­zí­ci­ou (muze​um​.sk). Nachá­dza sa v Jahod­níc­kych hájoch, na východ od mes­ta Mar­tin (Wiki­pe­dia). Podá­va obraz ľudo­vé­ho sta­vi­teľ­stva, býva­nia a spô­so­bu živo­ta našich pred­kov z obdo­bia dru­hej polo­vi­ce 19. a prvej polo­vi­ce 20. sto­ro­čia z oblas­tí seve­ro­zá­pad­né­ho Slo­ven­skaOra­vy, Lip­to­va a Kysúc. A neskôr aj Tur­ca (muze​um​.sk). Prvý zámer výstav­by vzni­kol v roku 1930. Základ­ný kameň expo­zí­cie bol polo­že­ný v roku 1967. Sprí­stup­ne­ný bol v roku 1972 (muze​um​.sk). Od roku 2004 je v celo­roč­nej pre­vádz­ke (Wiki­pe­dia). V are­áli sa nachá­dza 143 objek­tov na plo­che 15.5 hek­tá­ra (skan​zen​mar​tin​.sk). Od roku 1991 múze­um pra­vi­del­ne orga­ni­zu­je podu­ja­tia s ukáž­ka­mi tra­dič­nej ľudo­vej výro­by, reme­siel, zvy­kos­lo­via a folk­ló­ru, napr. Michal­ský jar­mok, Det­ská nede­ľa, Via­no­ce na dedi­ne a Veľ­ká noc na dedi­ne (skon​li​ne​.sk).

K naj­po­zo­ru­hod­nej­ším stav­bám pat­rí zemian­ska usad­losť z Vyšné­ho Kubí­na z roku 1748. Je tu napr. kováčs­ka diel­ňa zo Suchej Hory, ole­já­reň z Orav­ské­ho Vese­lé­ho, horá­reň a krč­ma z Orav­skej Pol­ho­ry, sýp­ky a zemia­ko­vé jamy zo Sed­liac­kej Dubo­vej, Zuber­ca a Dlhej nad Ora­vou, kapl­n­ka zo Bzín a Kru­šet­ni­ce, krč­ma z Orav­skej Pol­ho­ry z roku 1811 (wordp​ress​.com), rím­sko­ka­to­líc­ky kos­tol z Rud­na z roku 1792, fila­gó­ria zo Slo­ven­ské­ho Prav­na, vozia­reň z Moš­kov­ca. Objekt z Tur­če­ka pred­sta­vu­je kar­pat­ských Nemcov z krem­nic­kej oblas­ti z kon­ca 30-​tych rokov 20. sto­ro­čia. Súčas­ťou je Roma­no drom – Ces­ta Rómov, kto­rá je expo­zí­ci­ou Múzea kul­tú­ry Rómov na Slo­ven­sku (skon​li​ne​.sk).

Odka­zy


The Open-​Air Muse­um in Mar­tin is a folk exhi­bi­ti­on loca­ted in Jahod­níc­ke háje, east of the town of Mar­tin (Wiki­pe­dia). It pre­sents a por­tra­y­al of folk archi­tec­tu­re, hou­sing, and the way of life of our ances­tors from the second half of the 19th and the first half of the 20th cen­tu­ry in the nort­hwes­tern regi­ons of Slo­va­kia – Ora­va, Lip­tov, and Kysu­ce, and later also Turiec (muze​um​.sk). The ini­tial con­cept for its cons­truc­ti­on emer­ged in 1930, and the foun­da­ti­on sto­ne was laid in 1967. It was ope­ned to the pub­lic in 1972 (muze​um​.sk). Sin­ce 2004, it has been in year-​round ope­ra­ti­on (Wiki­pe­dia). The area encom­pas­ses 143 struc­tu­res on 15.5 hec­ta­res (skan​zen​mar​tin​.sk). Sin­ce 1991, the muse­um regu­lar­ly orga­ni­zes events fea­tu­ring demon­stra­ti­ons of tra­di­ti­onal folk pro­duc­ti­on, crafts, cus­toms, and folk­lo­re, such as Michal­ský jar­mok, Det­ská nede­ľa, Via­no­ce na dedi­ne, and Veľ­ká noc na dedi­ne (skon​li​ne​.sk).

Among the most notab­le buil­dings is the manor sett­le­ment from Vyšný Kubín dating back to 1748. Other struc­tu­res inc­lu­de a blacks­mith works­hop from Suchá Hora, an oil mill from Orav­ský Vese­lý, a moun­tain hut and inn from Orav­ská Pol­ho­ra, gra­na­ries, and pota­to pits from Sed­liac­ka Dubo­vá, Zuber­ca, and Dlhá nad Ora­vou, a cha­pel from Bzín and Kru­šet­ni­ca, and an inn from Orav­ská Pol­ho­ra built in 1811 (wordp​ress​.com). The Roman Cat­ho­lic church from Rud­no, cons­truc­ted in 1792, the fila­go­ria from Slo­ven­ské Prav­no, a car­ria­ge hou­se from Moš­ko­vec, and a buil­ding from Tur­ček repre­sen­ting Car­pat­hian Ger­mans from the Krem­ni­ca area in the late 1930s are also part of this impres­si­ve col­lec­ti­on. Addi­ti­onal­ly, the­re is Roma­no drom – The Road of the Roma, an expo­si­ti­on repre­sen­ting the Muse­um of Roma­ni Cul­tu­re in Slo­va­kia (skon​li​ne​.sk).”


Skan­zen w Mar­ti­nie to eks­po­zyc­ja etno­gra­ficz­na (muze​um​.sk). Znaj­du­je się w Jahod­níc­kich hájoch, na wschód od mias­ta Mar­tin (Wiki­pe­dia). Przed­sta­wia obraz ludo­wej archi­tek­tu­ry, miesz­kal­nict­wa i życia naszych przod­ków z okre­su dru­giej poło­wy XIX wie­ku i pier­ws­zej poło­wy XX wie­ku z obsza­rów północno-​zachodniej Sło­wac­ji – Ora­wy, Lip­to­wa i Kysu­cy. Później również z Tur­ca (muze​um​.sk). Pier­ws­za kon­cepc­ja budo­wy pows­ta­ła w 1930 roku. Kamień węgiel­ny eks­po­zyc­ji został poło­żo­ny w 1967 roku. Udos­tęp­ni­ony został w 1972 roku (muze​um​.sk). Od 2004 roku dzia­ła przez cały rok (Wiki­pe­dia). Na tere­nie znaj­du­je się 143 obiek­ty na powierzch­ni 15,5 hek­ta­ra (skan​zen​mar​tin​.sk). Od 1991 roku muze­um regu­lar­nie orga­ni­zu­je wydar­ze­nia z poka­za­mi tra­dy­cyj­ne­go rze­mi­osła ludo­we­go, rze­mi­osł, zwyc­za­jów i folk­lo­ru, takie jak Jar­mark Micha­ła, Dzie­ci­ęca Nie­dzie­la, Boże Naro­dze­nie na wsi i Wiel­ka­noc na wsi (skon​li​ne​.sk).

Do naj­bar­dziej nie­zwy­kłych budo­wli nale­ży zie­mia­nin usy­tu­owa­ny w Vyšný Kubín z 1748 roku. W skan­se­nie znaj­du­je się warsz­tat kowal­ski z Suchej Hory, ole­jar­nia z Orav­ské­ho Vese­lé­ho, huta i karcz­ma z Orav­skej Pol­ho­ry, spich­ler­ze i piwni­ce z Sed­liac­kej Dubo­vej, Zuber­cy i Dłhej nad Ora­vou, kap­licz­ka z Bzí­na i Kru­šet­ni­ce, karcz­ma z Orav­skej Pol­ho­ry z 1811 roku (wordp​ress​.com), kości­ół rzym­sko­ka­to­lic­ki z Rud­na z 1792 roku, fila­go­ria ze Slo­ven­ské­ho Prav­na, wozo­wnia z Moš­kov­ca. Obiekt z Tur­če­ka przed­sta­wia Kar­pac­kich Niem­ców z oko­lic Krem­ni­cy z końca lat 30. XX wie­ku. Częścią jest Roma­no drom – Dro­ga Romów, któ­ra jest eks­po­zyc­ją Muze­um Kul­tu­ry Romów na Sło­wac­ji (skon​li​ne​.sk).


Cicavce, Dokumenty, Ľudia, Organizmy, Príroda, Prírodné, Živočíchy, Živočíchy

Ja a môj pes

Hits: 2458

Medzi člo­ve­kom a psom sa môže vytvo­riť výni­moč­ný vzťah. Pes nie je len domá­ce zvie­ra, ale aj ver­ný spo­loč­ník, súčasť rodi­ny. Pes je doslo­va sym­bo­lom ver­nos­ti a odda­nos­ti. Bez ohľa­du na okol­nos­ti je vždy pri­pra­ve­ný pod­po­ro­vať svoj­ho maji­te­ľa. Bez­dpod­mie­neč­ná lás­ka tvo­rí základ sil­né­ho puta medzi člo­ve­kom a psom. Dokon­ca mno­ho štú­dií potvr­dzu­je pozi­tív­ny vplyv psa na fyzic­ké a emo­ci­onál­ne zdra­vie člo­ve­ka. Pra­vi­del­né pre­chádz­ky, fyzic­ká akti­vi­ta a prí­tom­nosť psa pris­pie­va k cel­ko­vé­mu zdra­viu člo­ve­ka. Pes moti­vu­je člo­ve­ka ku aktív­ne­mu život­né­mu štý­lu. Pes dokon­ca plní úlo­hu spo­loč­ní­ka, par­tne­ra pri vzde­lá­va­ní, výcho­ve. Samot­ná prí­tom­nosť psa doká­že zní­žiť stres. Pes sa zvy­čaj­ne teší z vašej prí­tom­nos­ti, z váš­ho prí­cho­du domov, to robí z oby­čaj­ných chvíľ nie­čo mimo­riad­ne. Na foto­gra­fiách je séria jed­né­ho psa a jeho majiteľa.


A spe­cial rela­ti­ons­hip can be for­med bet­we­en a per­son and a dog. A dog is not just a domes­ti­ca­ted ani­mal but also a faith­ful com­pa­ni­on and a part of the fami­ly. The dog is lite­ral­ly a sym­bol of loy­al­ty and devo­ti­on. Regard­less of the cir­cum­stan­ces, it is alwa­ys rea­dy to sup­port its owner. Uncon­di­ti­onal love forms the foun­da­ti­on of a strong bond bet­we­en a per­son and a dog. Even nume­rous stu­dies con­firm the posi­ti­ve impact of a dog on a per­so­n’s phy­si­cal and emo­ti­onal health. Regu­lar walks, phy­si­cal acti­vi­ty, and the pre­sen­ce of a dog con­tri­bu­te to ove­rall human well-​being. A dog moti­va­tes a per­son to lead an acti­ve lifes­ty­le. More­over, a dog ser­ves as a com­pa­ni­on, a par­tner in edu­ca­ti­on, and upb­rin­ging. The mere pre­sen­ce of a dog can redu­ce stress. A dog usu­al­ly looks for­ward to your pre­sen­ce, to your return home, making ordi­na­ry moments extra­or­di­na­ry. The pho­tog­raphs depict a series of one dog and its owner.