Iné rodinné, Rodina

Miestne mená na Horehroní

skala
Hits: 12278

Pri pomenovaniach ľudí môže zohrávať množstvo faktorov. Mená sú často odvodené od predkov, histórie, miestnych tradícií. Mená môžu vzniknúť príbuzensky, geograficky, alebo sú odvodené od povolania. V minulosti bolo bežné pomenovávať podľa zamestnania, podľa remesla. Mená môžu odrážať geografický pôvod, označovať miesta pôvodu, resp. rodinné sídla z minulosti. Niekedy mená vznikajú obsahujú zvukové črty, ktoré sú typické pre miestne nárečie, dialekt. Úlohu môže zohrať aj náboženský motív. Pomenúva sa podľa svätých, náboženských postáv. Niekedy mená odkazujú na prírodné a kultúrne . Napr. po hore, rieke apod. V neposlednom rade to sú . Stáva sa, že takto sa mená dedia cez mnohé generácie. Miestne mení sú nositeľmi histórie, kultúry, dedičstva regiónu. Meno nesie so sebou príbeh, vzťah k miestu, ktoré definuje a tvorí.

V oblasti, z ktorej pochádza vetva Kaclíkovcov a Dugátovcov, sa vyskytujú často nasledovné mená a pomenovania obyvateľov . Niektoré z týchto názvov sa ujali ako prezývky, niekedy dokonca aj ako úradné mená. Je dôležité ich poznať už aj z toho dôvodu, že často si pamätajú skôr tieto miestne názvy ako skutočné mená. Okrem toho slúžia na bližšiu špecifikáciu jednotlivých vetiev rodokmeňa. Ja spomeniem, tie ktoré som zistil v celej spádovej oblasti vo Filipove a okolí. Druhý pád, ktorý je za menom prímenia nižšie, je osobitý svojím dialektom, vyjadruje trebárs odpoveď na otázku „kam ideme“ – napr. „do Chyžkov“. Situácia dospela do takého štádia, že dnes sa niektoré prímenia používajú ako priezviská spolu s pôvodným, napr. Faško-Rudáš. Iná situácia je napr. keď niekomu vraveli Jano z . Dnes žijú v Brezne Zlukyovci, najprv to však bol Jano, prípadne Jožo apod. z lúky, neskôr mali potomkovia priezvisko Zluki alebo Zluky.

When naming people, several factors can come into play. Names are often derived from ancestors, history, and local traditions. Names can arise from kinship, geography, or be derived from occupation. In the past, it was common to name based on employment or craft. Names may reflect geographical origin, indicating places of origin or family residences from the past. Sometimes names are created with sound characteristics typical of local dialects. Religious motives can also play a role, naming individuals after saints or religious figures. Occasionally, names reference natural and cultural landmarks, such as mountains or rivers. Last but not least are traditions. Names are sometimes inherited through many generations. Local names are bearers of the history, culture, and heritage of the region. A name carries a story and a relationship to the place it defines and shapes.

In the region from which the Kaclík and Dugát families originate, the following names and designations of residents are often encountered. Some of these names have taken hold as nicknames, sometimes even as official names. It is important to know them for the fact that people often remember these local names rather than the actual names. In addition, they serve to specify the individual branches of the family tree more closely. I will mention those I have discovered throughout the catchment area in Filipovo and its surroundings. The second case, which follows the surname below, is distinctive in its dialect, expressing, for example, the answer to the question „where are we going“ – for instance, „to Chyžkov.“ The situation has reached a stage where today some surnames are used as surnames along with the original ones, for example, Faško-Rudáš. Another situation is when someone was called Jano from the meadow. Today, in Brezno, there are Zlukyovci, but initially, it was Jano, or Jožo, etc., from the meadow, and later the descendants had the surname Zluki or Zluky.

Bei der Benennung von Menschen können viele Faktoren eine Rolle spielen. Namen leiten sich oft von Vorfahren, Geschichte und lokalen Traditionen ab. Namen können aus Verwandtschaft, Geografie oder aus dem Beruf abgeleitet sein. In der Vergangenheit war es üblich, nach Beruf oder Handwerk zu benennen. Namen können geografische Herkunft widerspiegeln und Orte der Herkunft oder Familiensitze aus der Vergangenheit anzeigen. Manchmal entstehen Namen mit klanglichen Merkmalen, die typisch für lokale Dialekte sind. Auch religiöse Motive können eine Rolle spielen, indem Menschen nach Heiligen oder religiösen Figuren benannt werden. Gelegentlich beziehen sich Namen auf natürliche und kulturelle Wahrzeichen wie Berge oder Flüsse. Nicht zuletzt spielen Traditionen eine Rolle. Namen werden manchmal über viele Generationen vererbt. Lokale Namen tragen die Geschichte, Kultur und das Erbe der Region. Ein Name trägt eine Geschichte und eine Beziehung zu dem Ort, den er definiert und prägt.

In der Region, aus der die Familien Kaclík und Dugát stammen, treten oft die folgenden Namen und Bezeichnungen der Bewohner auf. Einige dieser Namen haben sich als Spitznamen durchgesetzt, manchmal sogar als offizielle Namen. Es ist wichtig, sie zu kennen, da sich Menschen oft eher an diese lokalen Namen als an die tatsächlichen erinnern. Darüber hinaus dienen sie dazu, die einzelnen Zweige des Stammbaums genauer zu spezifizieren. Ich werde diejenigen erwähnen, die ich in der gesamten Einzugsgebietsregion in Filipovo und Umgebung entdeckt habe. Der zweite Fall, der dem Nachnamen folgt, zeichnet sich durch seinen Dialekt aus und drückt beispielsweise die Antwort auf die Frage „wohin gehen wir“ aus – zum Beispiel „nach Chyžkov“. Die Situation hat sich dahingehend entwickelt, dass heute einige Nachnamen zusammen mit den ursprünglichen als Nachnamen verwendet werden, zum Beispiel Faško-Rudáš. Eine andere Situation ist, wenn jemand Jano von der Wiese genannt wurde. Heute leben in Brezno Zlukyovci, aber zunächst war es Jano, oder Jožo, usw., von der Wiese, und später hatten die Nachkommen den Nachnamen Zluki oder Zluky.

Przy nadawaniu imion wielokrotnie bierze udział wiele czynników. Często imiona wywodzą się od przodków, historii i lokalnych tradycji. Imiona mogą wynikać z pokrewieństwa, geografii lub być związane z zawodem. W przeszłości powszechne było nadawanie imion w oparciu o zatrudnienie lub rzemiosło. Imiona mogą odzwierciedlać pochodzenie geograficzne, wskazując na miejsca pochodzenia lub rodzinne miejsca zamieszkania z przeszłości. Czasem imiona powstają z cech dźwiękowych typowych dla miejscowych dialektów. Motywy religijne również mogą odgrywać rolę, nadając imiona od świętych lub postaci religijnych. Czasami imiona odnoszą się do naturalnych i kulturowych zabytków, takich jak góry czy rzeki. Nie bez znaczenia są także tradycje. Imiona są czasami dziedziczone przez wiele pokoleń. Lokalne nazwy są nosicielami historii, kultury i dziedzictwa regionu. Imię niesie ze sobą historię i związek z miejscem, które definiuje i kształtuje.

W regionie, z którego wywodzą się rodziny Kaclík i Dugát, często spotyka się następujące nazwy i określenia mieszkańców. Niektóre z tych nazw przyjęły się jako przezwiska, czasami nawet jako oficjalne nazwy. Ważne jest, aby je znać, ponieważ ludzie często pamiętają te lokalne nazwy bardziej niż faktyczne imiona. Ponadto służą one do bardziej szczegółowego określenia poszczególnych gałęzi drzewa genealogicznego. Wymienię te, które odkryłem na terenie całego obszaru zlewni w Filipovie i okolicach. Drugi przypadek, który występuje po nazwisku poniżej, jest charakterystyczny swoim dialektem, wyrażając na przykład odpowiedź na pytanie „dokąd idziemy“ – na przykład „do Chyžkov“. Sytuacja doszła do takiego etapu, że dziś niektóre nazwiska używane są jako nazwiska razem z pierwotnymi, na przykład Faško-Rudáš. Inna sytuacja ma miejsce, gdy ktoś był nazywany Jano z łąki. Dziś w Breznie są Zlukyovci, ale początkowo to był Jano, czy Jožo, itp., z łąki, a później potomkowie mieli nazwisko Zluki lub Zluky.

Vysvetlenie niektorých prímení

  • Andel – manželka jedného z Faškov bola Angela – česky angel je andel
  • Miškár – od vykonávania sterilizácie ošípaných – miškovania
  • Chyžiak – ten čo postavil chyžu (dom)
  • Kristian – od rodného mena Kristian
  • Palík – od rodného mena Pavol, malý Palík
  • Kolár – predok bol Kolár
  • Kováč – predok bol Kováč
  • Dídaj – žena bola od Dídajov
  • Macuľa (Lopušný) – manželka bola rodená Macuľová

Explanation

  • Andel – the wife of one of the Faškos was Angela – in Czech, „angel“ is „andel.“
  • Miškár – derived from the practice of sterilizing pigs – „miškovanie.“
  • Chyžiak – someone who built a „chyža“ (house).
  • Kristian – derived from the given name Kristian.
  • Palík – derived from the given name Pavol, meaning „little Palík.“
  • Kolár – ancestor was a wheelwright.
  • Kováč – ancestor was a blacksmith.
  • Dídaj – the wife was from the Dídaj family.
  • Macuľa (Lopušný) – the wife was born as a Macuľová.

Faškovské prímenia (48)

  • Andel, Beľo, Bungaj, Cifrík, Dídaj, Drobec, Farárik, Franko, Frntol, Hurtiak
  • Chrmaj, Chyžiak, Jančiar, Kaclík, Kanáľ, Kanclík, Kanzel, Knožka, Kolár,
  • Kolesár, Končiš, Kováč, Krajč, Krčmár, Kristian, Krivý, Kršo, Kundriak, Mačic
  • Makaš, Manoš, Mäsiar, Miškár, Motoška, Murár, Obaľok, Palík, Papušiak
  • Pius, Pôjdik, Pražiak, Rudáš, Škríp, Šramo, Šugár, Šušo, Tajtulita, Zemko

Rusnákovské prímenia (3)

  • Furka, Klinec, Rataj

Ostatné prímenia

  • Babnič, Bela, Berciak, Cestár, Čumpier, Dorka, Eťka, Geletka, Gúľan, Húska
  • Jagrík, Kačičiar, Kaňa, Komprd, Konďúr, Kopaj, Kukúľ, Libič, Lojziak, Macuľa
  • Mogaj, Packoš, Paltín, Pucka, Pudák, Rapoš, Rekeň, Repka, Smrčka, Sodúľ
  • Srnka, Štet, Turan, Záhorec

Ženské prímenia

  • Lelejka – na ničom jej nezáleží, je povrchná
  • Šlompa – zle sa oblieka
  • Dudura – stále dudre
  • Pávica, Megerica, Striga
  • Prespanka – slobodná mamička

Naša rodina, Rodina

Miesta výskytu našej rodiny

skala
Hits: 5673

Miesta výskytu našej sú miesta, kde osoby bývali, prípadne kde sa narodili alebo zomreli, kde pracovali. Nasleduje ich stručný prehľad.

The locations associated with our family are places where individuals lived, were born or died, or where they worked. Here is a brief overview of them.

Obec Počet
Filipovo 544
Beňuš 482
Brezno 339
Gašparovo 108
Piešťany 93
Braväcovo 70
Bratislava 50
Pôbišovo 35
Hôrka nad Váhom 32
Banská Bystrica 25
Nové 21
Húl 20
Počet
36
Česko 8
5
Austrália 4
4
Francúzsko 3
Kanada 3
Rusko 2
Švajčiarsko 2
Ukrajina 1
Taliansko 1
Rakúsko 1
Švédsko 1

 

Mená v rodine, Rodina

Kern – meno späté s našou rodinou

skala
Hits: 4802

Potomkov Rudolfa Kerna som zatiaľ pri svojom pátraní po praslici zistil pomerne dosť. Podobne ako pri mene Pecka, dnes sa už takto takmer nikto z mne známych rodinných blízkych nevolá, najmä v Hôrke nie. Jeden z mužských potomkov žije v Piešťanoch, jeden žil v Oravskom Podzámku. Najstarší známy Kern je Rudolf Kern, ktorý si zobral Jozefínu Artzovú. Ako už meno napovedá, meno má pravdepodobne nemecký pôvod. Napr. Jozefína Artzová, manželka Rudolfa Kerna pochádzajúca zo Starých Hôr pri Duchonke sa napr. modlila v nemčine. Zistil som, že Kernovci vedeli nemecky a niektorí písali švabachom.

Descendants of Rudolf Kern have been quite extensively researched in my search for family roots. Similar to the name Pecka, hardly anyone from my known close family goes by this name today, especially in Hôrka. One of the male descendants lives in , and one lived in Oravský Podzámok. The oldest known Kern is Rudolf Kern, who married Jozefína Artzová. As the name suggests, Kern likely has German origins. For example, Jozefína Artzová, Rudolf Kern’s wife from Staré Hôrky near Duchonka, prayed in German. I found that the Kerns spoke German, and some even wrote in the Schwabach script.

Die Nachkommen von Rudolf Kern habe ich bisher bei meiner Suche nach meinen Vorfahren ziemlich viel herausgefunden. Ähnlich wie beim Namen Pecka, wird heute so gut wie niemand aus meinem bekannten Familienkreis so genannt, vor allem nicht in Horka. Einer der männlichen Nachkommen lebt in Piešťany, einer lebte in Oravský Podzámok. Der älteste bekannte Kern ist Rudolf Kern, der Josefine Artzová geheiratet hat. Wie der Name schon vermuten lässt, hat der Name wahrscheinlich einen deutschen Ursprung. Zum Beispiel betete Josefine Artzová, die Frau von Rudolf Kern aus Staré bei Duchonka, auf Deutsch. Ich habe herausgefunden, dass die Kerns Deutsch konnten und einige in Schwabacher Schrift schrieben.

Mená v rodine, Rodina

Pecka – meno späté s našou rodinou

skala
Hits: 4980

Pecka je moravské meno. Ako sa napokon aj traduje po generáciách, ale neviem nič bližšie. Najstarší známy Pecka je Ondrej Pecka. Jeho syn Ján chodil na roboty do Rakúska a zrejme prebýval častejšie v Uhorskej Vsi kde aj zomrel, keď sa stavil, že dvihne 100 litrový sud piva (mimochodom asi 170 kg). Jeho syn Pecka mal niekoľko zranení z 1. svetovej , napr. mal aj guľku pod lopatkou. Kurióznym spôsobom sa jej zbavil. Dopomohol mu k tomu kôň. Šli spolu s Dr. Berlanským na voze, kôň mykol opratami, ktoré držal Martin Pecka a to spôsobilo, že guľka spod lopatky sa dostala na povrch pod kožu. Krátko nato mu ju spomínaný Dr. Berlanský vybral. Martin Pecka si vzal najprv Máriu Púchovskú, avšak kým sa vrátil z vojny, zomrela na tuberkulózu – suchoty. Následne si vzal jej o 5 rokov mladšiu tetu – Máriu Šugrovú, ktorej matka bola Anna Púchovská, otec bol Matej Šugra. V Piešťanoch žil aj František Pecka – obchodník. Avšak neviem o spojitosti s našou rodinou. Mal dcéru a syna. Vlastnil obchod s miešaným tovarom v dnešných starých Piešťanoch, oproti farskému kostolu. Dnes už na tom mieste stojí iná stavba. Neskôr mal obchod oproti dnešnému Domossu na Bratislavskej ulici. Tento obchod od neho kúpil v Piešťanoch veľmi dobre známy Kršjak.

The name „Pecka“ is of Moravian origin, and its legacy has been passed down through generations. The earliest known Pecka is Ondrej Pecka. His son Ján worked as a laborer in Austria and likely resided more frequently in Uhorská Ves, where he eventually passed away. An interesting anecdote recounts Ján’s attempt to lift a 100-liter beer barrel (approximately 170 kg), leading to his demise. Ján’s son, Martin Pecka, sustained several injuries during World War I, including a bullet lodged under his shoulder blade. In a peculiar turn of events, a horse assisted in removing the bullet. While riding on a carriage with Dr. Berlanský, the horse’s movements caused the saddle straps, held by Martin Pecka, to dislodge the bullet from under his shoulder blade. Shortly thereafter, Dr. Berlanský extracted the bullet. Martin Pecka first married Mária Púchovská, but she succumbed to tuberculosis (consumption) before his return from the war. Subsequently, he married her five years younger aunt, Mária Šugrová, whose mother was Anna Púchovská, and father was Matej Šugra. František Pecka, a merchant in , also carried the Pecka name. However, any connection to your family is not currently known. He had a daughter and a son, and he owned a general store in the old part of Piešťany, across from the parish church. Today, a different building stands in that location. Later, František Pecka had a store across from the present-day Domoss on Bratislavská Street, which was eventually purchased by the well-known Kršjak in Piešťany.

Pecka je moravské jméno. Jak se také traduje po generacích, ale nevím o tom nic bližšího. Nejstarší známý Pecka je Ondřej Pecka. Jeho syn Jan chodil na práce do Rakouska a pravděpodobně pobýval častěji v Uherské Vsi, kde také zemřel, když se vsadil, že zvedne 100litrový sud piva (mimochodem asi 170 kg). Jeho syn Martin Pecka měl několik zranění z 1. světové války, například měl kulku pod lopatkou. Kuriózním způsobem se jí zbavil. Pomohl mu k tomu kůň. Jeli spolu s doktorem Berlanským na voze, kůň škubl opratěmi, které držel Martin Pecka, a to způsobilo, že se kulka spod lopatky dostala na povrch pod kůži. Krátce nato mu ji zmíněný doktor Berlanský vyjmul. Martin Pecka si vzal nejprve Marii Púchovskou, avšak než se vrátil z války, zemřela na tuberkulózu – souchotiny. Následně si vzal její o 5 let mladší tetu – Marii Šugrovou, jejíž matka byla Anna Púchovská a otec Matěj Šugra. V Piešťanech žil také František Pecka – obchodník. Nevím však o spojitosti s naší rodinou. Měl dceru a syna. Vlastnil obchod se smíšeným zbožím v dnešních starých Piešťanech, naproti farnímu kostelu. Dnes už na tom místě stojí jiná stavba. Později měl obchod naproti dnešnímu Domossu na Bratislavské ulici. Tento obchod od něj koupil v Piešťanech velmi známý Kršjak.

Iné rodinné, Rodina

Genealogické informácie na matričných úradov

skala
Hits: 12427

Na tomto mieste by som chcel zverejniť takpovediac , ktoré môžu pomôcť najmä ostatných pátračom po genealogických údajoch. Ide o stručný výpis informácii z knihy Sarmáyová Kalesná Jana, Cirkevné matriky na Slovensku zo 16 – 19. storočia, 1991, Odbor archívnictva Ministerstva vnútra SR, , 541 pp., ktorá sa snáď nachádza v každom oblastnom archíve. Sú to informácie o dostupnosti údajov pre jednotlivé . Ja uvediem tie, ktoré ma zaujímajú.

Genealogické informácie, ktoré sa nachádzajú na matričných úradoch, zahŕňajú údaje o narodení, sobáši, a úmrtí. Tieto informácie sú vedené v matrikách, ktoré sú evidované na miestnych matričných úradoch alebo farských úradoch v prípade starších záznamov. Väčšina matričných úradov je verejná a je možné k nim mať prístup, avšak niektoré údaje môžu byť chránené z dôvodu ochrany osobných údajov. Pre získanie genealogických informácií z matričných úradov by ste mali vedieť: miesto, kde sa daná udalosť stala (narodenie, sobáš, úmrtie), a príslušné dátumy, meno osoby, o ktorej hľadáte informácie, ak máte ďalšie identifikačné informácie, ako napríklad meno rodičov alebo svedkov, môže to uľahčiť vyhľadávanie. V mnohých prípadoch môžete mať prístup k týmto informáciám fyzicky na mieste v matričnom úrade alebo archíve, ale niektoré miestnosti ponúkajú aj online prístup k digitalizovaným matrikám. V niektorých krajinách sú matričné údaje dostupné aj na verejných webových stránkach. Je dôležité si všimnúť, že pravidlá a prístup k týmto informáciám sa môžu líšiť podľa miesta a doby.

At this point, I would like to publish, so to speak, information that can help especially other researchers looking for genealogical data. It is a brief summary of information from the book ‚Sarmáyová Kalesná Jana, Cirkevné matriky na Slovensku zo 16 – 19. storočia, 1991, Odbor archívnictva Ministerstva vnútra SR, Bratislava, 541 pp.,‘ which is presumably available in every regional archive. These are details about the availability of data for individual municipalities. I will list those that interest me.

Genealogical information found in registry offices includes data on births, marriages, and deaths. These details are recorded in registers, which are maintained at local registry offices or church offices for older records. Most registry offices are public, allowing access, although some information may be protected due to personal data privacy.

To obtain genealogical information from registry offices, you should know:

  1. Location and Date: The place where the event occurred (birth, marriage, death), and the relevant dates are crucial pieces of information.

  2. Person’s Name: The name of the person you are researching is also a key criterion.

  3. Church or Civil Records: Depending on the period and location, registers can be kept either by the church or civil authorities.

  4. Additional Identification Information: If you have additional identification information, such as parents‘ names or witnesses, it can facilitate the search.

In many cases, access to this information may be available physically at the registry office or archive. Some institutions also offer online access to digitized records. In certain countries, registry data may be accessible on public websites. It’s important to note that rules and access to this information can vary by location and time period.

Používané skratky:

n – narodený
s – sobášený
z – zomrelý
r.-kat. – rímsko katolícky farský úrad
ev. – evanjelický farský úrad
FO – farský obvod

Abbreviations used:

n – born s – married z – deceased r.-kat. – Roman Catholic parish office ev. – evangelical parish office FO – parish circuit

  • Banka – matrika r.-kat. farského úradu v Moravanoch nad Váhom: n – 1783 – 1895, s – 1783 – 1905, z – 1783 – 1904, Indexy: n – 1783 – 1895, z – 1814 – 1917.
  • Banská Bystrica – sídlo židovského matričného obvodu aj pre obce: Bacúch, Beňuš, Čierny Balog, Brezno.
  • Beckov – r.-kat. FO: , Kalnica, Krivosúd – Bodovka, Lúka, Rakoľuby (dnes súčasť Kočoviec). Do roku 1866 sa nachádzajú aj záznamy z obcí: Kočovce a Štvrtok. Ev. FO: Beckov, Kalnica, Kočovce, Nová Vec nad Váhom (od r. 1866), Rakoľuby, Krovosúd – Bodovka, Lúka, od roku 1866 aj Hôrka nad Váhom: n – 1676 – 1910, s – 1678 – 1934, z – 1678 – 1917.
  • Židovský matričný obvod pre obec Modrová: n – 1843 – 1942, s – 1844 – 1937, z – 1844 – 1942.
  • Beňuš – r.-kat FO: Beňuš, Filipovo, Gašparovo, Pôbišovo, Bacúch, Braväcovo, Podholie, Srnkovo (súčasť Braväcova): n – 1786 -1895, s – 1786 – 1896, z – 1786 – 1895, Index: n – 1786 – 1886, staršie záznamy sú na r.-kat. farskom úrade v Brezne.
  • Brezno – r.-kat. FO: Brezno, Bujakovo, Jarabá, Mýto pod Ďumbierom, do roku 1780 Beňuš, do ro. 1786 Čierny Balog, do r. 1808 Pohronská Polhora: n – 1656 – 1688, 1695 – 1904, s – 1683 – 1688, 1695 – 1904, z – 1656 – 1688, 1695 – 1901, Indexy: n – 1656 – 1951, s – 1683 – 1950, z – 1656 – 1951. Ev. FO: Brezno, Bujakovo, do r. 1871 Jarabá a Mýto pod Ďumbierom: n,s,z – 1784 – 1896. Ev. FO: Červená skala, Šumiac, Heľpa, Nová Maša, Švábolka, Zlatno (dnes súčasť Vaľkovne), Pohorelá, Závadka nad Hronom: n – 1828 – 1937, s – 1833 – 1929, z – 1838 – 1936. Židovský matričný obvod pre: Brezno, Bujakovo, Bacúch, Braväcovo, Brusno, Ondrej nad Hronom (dnes súčasť Brusna), Bystrá (dnes súčasť Mýta pod Ďumbierom), Mýto pod Ďumbierom, Čierny Balog, Dolná Lehota, Dubová (dnes súčasť Nemeckej), Heľpa, Horná Lehota, Hronec, Jasenie, Ľubietová, Michalová, Osrblie, Podbrezová, Pohronská Polhora, Polomka, Predajná, Ráztoka, Sihla, Strelníky, Valaská: n – 1884 – 1936, s – 1885 – 1932, z – 1885 – 1945.
  • Čierny Balog – r.-kat. FO: Čierny Balog: n – 1787 – 1895, s – 1787 – 1896, z – 1787 – 1895, staršie údaje sú v matrikách obce Brezno.
  • Horná Streda – r.-kat. FO: Horná Streda: n, s – 1735 – 1852, z – 1737 – 1852, novšie údaje sú v matrikách obce Pobedim.
  • Hrádok, Hôrka nad Váhom – r.-kat. FO: Hrádok, Hôrka nad Váhom: n – 1719 – 1898, s – 1729 – 1907, z – 1729 – 1905.
  • Jelenec – Horné Sľažany – ev. FO: Jelenec, Horné Sľažany: n, s, z – 1827 – 1894, r.-kat FO: Ladice: n – 1713 – 1894, s – 1714 – 1901, z – 1713 – 1897, Index: 1857 – 1901. Židovský matričný obvod obce : n – 1843 – 1928, s – 1852 – 1942, z – 1851 – 1903.
  • Modrovka – početne zastúpená židovská komunita, aj židia z Hôrky.
  • Nitrianska Blatnica – r.-kat FO: Nitrianska Blatnica, Krtovce, Lipovník, Vozokany: n, s – 1827 – 1895, z – 1827 – 1915, Index: 1884 – 1915.
  • Nová Ves nad Váhom – súčasť židovského matričného obvodu obce Bolešov: n – 1821 – 1939, s – 1832 – 1931, z – 1832 – 1938, 1945.
  • Piešťany – r.-kat. FO: , Teplice (dnes súčasť Piešťan), Malé Orvište, Veľké Orvište (dnes súčasti obce Ostrov): n – 1700 – 1782, 1788 – 1903, s – 1709 – 1731, 1733 – 1782, 1788 – 1915, z – 1709 – 1714, 1717 – 1733, 1746 – 1782, 1788 – 1897. Indexy: n – 1709 – 1903, s – 1709 – 1915, z – 1709 – 1910. Židovský matričný obvod pre obce: Piešťany, Teplice, Drahovce, Ducové, Hubina, Moravany, Malé Orvište, Veľké Orvište, Ratnovce, Sokolovce, Lúka, Modrová, Nová Lehota: n – 1852 – 1940, s – 1852 – 1931, z – 1852 – 1903. V rámci židovského matričného úradu obce Ilava: n – 1800 – 1950, s – 1822 – 1940, z – 1841 – 1923, 1926 – 1928, 1931 – 1932, 1936 – 1941, 1943. V rámci židovského matričného úradu obce : n – 1849 – 1941, s – 1847 – 1941, z – 1847 – 1943. Index: 1834 – 1894.
  • Pobedim – r.-kat FO: Pobedim, Bašovce (dnes súčasť obce Orvište), do roku 1852 Očkov a v rokoch 1852 – 1919 Horná Streda: n – 1765 – 1900, s – 1756 – 1919, z – 1765 – 1949. Pre obec Horná Streda: n, s, z – 1852 – 1919. Indexy: n, s – 1800 – 1904, z – 1830 – 1904.
  • Pohronská Polhora – r.-kat FO: Pohronská Polhora, Michalová: n – 1788 – 1900, s – 1789 – 1871, z – 1843 – 1929. Indexy: n – 1788 – 1874, s – 1789 – 1907. Staršie záznamy sú na r.-kat farskom úrade v Brezne.
  • Roštár – ev. FO: Roštár, Markuška, sporadicky Petrovo: n,s – 1788 – 1952, z – 1788 – 1952.
  • Slovenská Nová Ves – predtým časť Voderád, v rámci obce Cífer: n – 1666 – 1898, s – 1666 – 1897, z -1666 – 1913. Indexy: n, s, z – 1800 – 1840, Židovský obvod: n, s, z – 1850 – 1885. Novšie údaje sú v matrikách židovského matričného obvodu Trnava.
  • Voderady – r.-kat. FO: Voderady, Pavlice a Slovenská Nová Vec (dnes súčasti obce Voderady): n – 1716 – 1895, s – 1721 – 1896, z – 1717 – 1895. V rámci židovského obvodu obce Veľké Kostoľany: n – 1721 – 1909, s – 1737 – 1945, z – 1721 – 1900. Indexy: n – 1822 – 1929, z – 1831 – 1921. Predtým časť Pavlice – v rámci židovského obvodu obce Bučany: n – 1851 – 1858, s – 1850 – 1855. V rámci obce Pusté Úľany ev FO: n – 1701 – 1896, s – 1703 – 1896, z – 1702- 1898. V rámci obce Reca – ref. FO: n – 1787 – 1924, s – 1799 – 1924, z – 1787 – 1868. V rámci obce Slovenská Nová Ves v ev. FO Trnava: n – 1666 – 1671, 1706 – 1708, 1806 – 1895, s, z – 1666 – 1671, 1705 – 1708 – 1806 – 1895. Indexy: n – 1666 – 1913, z – 1666 – 1897. Židovský matričný obvod: n – 1842 – 1942, s – 1840 – 1942, z – 1851 – 1942. V rámci obce Veľký Grob ev. FO: n – 1786 – 1895, s – 1787 – 1896, z – 1786 – 1895.
  • Bank – register of the Roman Catholic parish office in Moravany nad Váhom: b – 1783 – 1895, m – 1783 – 1905, d – 1783 – 1904, Indexes: b – 1783 – 1895, d – 1814 – 1917.
  • – seat of the Jewish registry district also for the villages: Bacúch, Beňuš, Čierny Balog, Brezno.
  • Beckov – Roman Catholic parish office: Beckov, Kalnica, Krivosúd – Bodovka, Lúka, Rakoľuby (now part of Kočovce). Until 1866, records from the villages Kočovce and Štvrtok are also present. Evangelical parish office: Beckov, Kalnica, Kočovce, Nová Vec nad Váhom (since 1866), Rakoľuby, Krovosúd – Bodovka, Lúka, and from 1866 also Hôrka nad Váhom: b – 1676 – 1910, m – 1678 – 1934, d – 1678 – 1917.
  • Jewish registry district for the village Modrová: b – 1843 – 1942, m – 1844 – 1937, d – 1844 – 1942.
  • Beňuš – Roman Catholic parish office: Beňuš, Filipovo, Gašparovo, Pôbišovo, Bacúch, Braväcovo, Podholie, Srnkovo (part of Braväcovo): b – 1786 – 1895, m – 1786 – 1896, d – 1786 – 1895, Index: b – 1786 – 1886, older records are at the Roman Catholic parish office in Brezno.
  • Brezno – Roman Catholic parish office: Brezno, Bujakovo, Jarabá, Mýto pod Ďumbierom, until 1780 Beňuš, until 1786 Čierny Balog, until 1808 Pohronská Polhora: b – 1656 – 1688, 1695 – 1904, m – 1683 – 1688, 1695 – 1904, d – 1656 – 1688, 1695 – 1901, Indexes: b – 1656 – 1951, m – 1683 – 1950, d – 1656 – 1951. Evangelical parish office: Brezno, Bujakovo, until 1871 Jarabá and Mýto pod Ďumbierom: b, m, d – 1784 – 1896. Evangelical parish office: Červená skala, Šumiac, Heľpa, Nová Maša, Švábolka, Zlatno (now part of Vaľkovňa), Pohorelá, Závadka nad Hronom: b – 1828 – 1937, m – 1833 – 1929, d – 1838 – 1936. Jewish registry district for: Brezno, Bujakovo, Bacúch, Braväcovo, Brusno, Ondrej nad Hronom (now part of Brusno), Bystrá (now part of Mýto pod Ďumbierom), Mýto pod Ďumbierom, Čierny Balog, Dolná Lehota, Dubová (now part of Nemecká), Heľpa, Horná Lehota, Hronec, Jasenie, Ľubietová, Michalová, Osrblie, Podbrezová, Pohronská Polhora, Polomka, Predajná, Ráztoka, Sihla, Strelníky, Valaská: b – 1884 – 1936, m – 1885 – 1932, d – 1885 – 1945.
  • Čierny Balog – Roman Catholic parish office: Čierny Balog: b – 1787 – 1895, m – 1787 – 1896, d – 1787 – 1895, older records are in the registers of the Brezno village. Horná Streda – Roman Catholic parish office:
  • Horná Streda: b, m – 1735 – 1852, d – 1737 – 1852, newer records are in the registers of the Pobedim village.
  • Hrádok, Hôrka nad Váhom – Roman Catholic Parish Office: Hrádok, Hôrka nad Váhom: b – 1719 – 1898, m – 1729 – 1907, d – 1729 – 1905.
  • Jelenec – Horné Sľažany – Evangelical Parish Office: Jelenec, Horné Sľažany: b, m, d – 1827 – 1894, Roman Catholic Parish Office: Ladice: b – 1713 – 1894, m – 1714 – 1901, d – 1713 – 1897, Index: 1857 – 1901. Jewish Registry District of the town Nitra: b – 1843 – 1928, m – 1852 – 1942, d – 1851 – 1903.
  • Modrovka – Numerously represented Jewish community, including Jews from Hôrka.
  • Nitrianska Blatnica – Roman Catholic Parish Office: Nitrianska Blatnica, Krtovce, Lipovník, Vozokany: b, m – 1827 – 1895, d – 1827 – 1915, Index: 1884 – 1915.
  • Nová Ves nad Váhom – Part of the Jewish Registry District of the town Bolešov: b – 1821 – 1939, m – 1832 – 1931, d – 1832 – 1938, 1945.
  • Piešťany – Roman Catholic Parish Office: Piešťany, Teplice (now part of Piešťany), Malé Orvište, Veľké Orvište (now part of the municipality of Ostrov): b – 1700 – 1782, 1788 – 1903, m – 1709 – 1731, 1733 – 1782, 1788 – 1915, d – 1709 – 1714, 1717 – 1733, 1746 – 1782, 1788 – 1897. Indexes: b – 1709 – 1903, m – 1709 – 1915, d – 1709 – 1910. Jewish registry district for towns: Piešťany, Teplice, Drahovce, Ducové, Hubina, Moravany, Malé Orvište, Veľké Orvište, Ratnovce, Sokolovce, Lúka, Modrová, Nová Lehota: b – 1852 – 1940, m – 1852 – 1931, d – 1852 – 1903. Within the Jewish registry office of the town Ilava: b – 1800 – 1950, m – 1822 – 1940, d – 1841 – 1923, 1926 – 1928, 1931 – 1932, 1936 – 1941, 1943. Within the Jewish registry office of the town Myjava: b – 1849 – 1941, m – 1847 – 1941, d – 1847 – 1943. Index: 1834 – 1894.
  • Pobedim – Roman Catholic Parish Office: Pobedim, Bašovce (now part of the municipality of Orvište), until 1852 Očkov, and from 1852 to 1919 Horná Streda: b – 1765 – 1900, m – 1756 – 1919, d – 1765 – 1949. For the village Horná Streda: b, m, d – 1852 – 1919. Indexes: b, m – 1800 – 1904, d – 1830 – 1904.
  • Pohronská Polhora – Roman Catholic Parish Office: Pohronská Polhora, Michalová: b – 1788 – 1900, m – 1789 – 1871, d – 1843 – 1929. Indexes: b – 1788 – 1874, m – 1789 – 1907. Older records are in the Roman Catholic parish office in Brezno.
  • Roštár – Evangelical Parish Office: Roštár, Markuška, sporadically Petrovo: b, m – 1788 – 1952, d – 1788 – 1952.
  • Slovenská Nová Ves – formerly part of Voderád, within the municipality of Cífer: b – 1666 – 1898, m – 1666 – 1897, d – 1666 – 1913. Indexes: b, m, d – 1800 – 1840. Jewish district: b, m, d – 1850 – 1885. Newer records are in the registers of the Jewish registry district of Trnava.
  • Voderady – Roman Catholic Parish Office: Voderady, Pavlice, and Slovenská Nová Vec (now part of the municipality of Voderady): b – 1716 – 1895, m – 1721 – 1896, d – 1717 – 1895. Within the Jewish district of the municipality of Veľké Kostoľany: b – 1721 – 1909, m – 1737 – 1945, d – 1721 – 1900. Indexes: b – 1822 – 1929, d – 1831 – 1921. Formerly part of Pavlice – within the Jewish district of the municipality of Bučany: b – 1851 – 1858, m – 1850 – 1855. Within the municipality of Pusté Úľany – Evangelical Parish Office: b – 1701 – 1896, m – 1703 – 1896, d – 1702 – 1898. Within the municipality of Reca – Reformed Parish Office: b – 1787 – 1924, m – 1799 – 1924, d – 1787 – 1868. Within the municipality of Slovenská Nová Ves – Evangelical Parish Office Trnava: b – 1666 – 1671, 1706 – 1708, 1806 – 1895, m, d – 1666 – 1671, 1705 – 1708 – 1806 – 1895. Indexes: b – 1666 – 1913, d – 1666 – 1897. Jewish registry district: b – 1842 – 1942, m – 1840 – 1942, d – 1851 – 1942. Within the municipality of Veľký Grob – Evangelical Parish Office: b – 1786 – 1895, m – 1787 – 1896, d – 1786 – 1895.