Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Orava, Oravské, Fotografie

Oravská Lesná – jedna z najchladnejších obcí Slovenska

skala
Hits: 1025

Oravská Lesná sa rozprestiera na Lesnianskej planine, najzápadnejšej časti Podbeskydskej vrchoviny v nadmorskej výške okolo 800 metrov nad morom. Patrí medzi najchladnejšie miesta na Slovensku (Wikipedia). Rozloha je asi 65 km2. Obec je zložená z viacerých osád, ktoré sa nachádzajú aj v okolitých kopcoch. : Pribišská, Bučina, Tanečník. Ústredie, Brišovka, Flajšová, Jasenovská, Demänová. Oravská Lesná existuje od 23.7.1731. Zakladateľom obce je gróf Juraj Erdödy mladší. Skutočným zakladateľom bol Ján Mutnianský, bol aj prvým richtárom Oravskej Lesnej, ktorá sa vtedy nazývala Erdöd. Obyvatelia používali názov Erdútka, čo sa používalo až do konca roka 1945 (oravskalesna.sk). V obci pôsobí folklórny súbor Fľajšovan, detský folklórny súbor Magurka, folklórne Fľajšovanček a Tanečník, ľudová bratov Chudobovcov (oravskalesna.sk).

Zachovali sa tu mnohé a – výroba syrových korbáčikov, pečenie vianočných oblátok a trubičiek, rezbárstvo, detský nábytok, pletené výrobky z papiera, výroba prírodných mydiel, bižutérie zo živice, maľba na hodváb, šperkárstvo, drotárstvo, maľovanie, výroba pečených čajov, dekorácií z látok, vypiľovanie z dreva (oravskalesna.sk). V roku 1919 bola dokončená výstavba lesnej železničky. V roku 1925 bola dokončená úvraťová prepojovacia trať s Kysuckou lesnou železnicou (Wikipedia).

Oravská Lesná stretches across the Lesnianska Plain, the westernmost part of the Podbeskydska Highlands, at an altitude of around 800 meters above sea level. It is one of the coldest places in Slovakia (Wikipedia). The area of ​​the village is about 65 km2. The village consists of several settlements, which are also located in the surrounding hills. Settlements: Pribišská, Bučina, Tanečník. Ústredie, Brišovka, Flajšová, Jasenovská, Demänová. Oravská Lesná has existed since July 23, 1731. The founder of the village was Count Juraj Erdödy the Younger. The real founder was Ján Mutnianský, who was also the first mayor of Oravska Lesna, which was then called Erdöd. The inhabitants used the name Erdútka, which was used until the end of 1945 (oravskalesna.sk). In the village, there is a folklore ensemble Fľajšovan, children’s folklore ensemble Magurka, folklore groups Fľajšovanček and Tanečník, folk music of the Chudobovci brothers (oravskalesna.sk).

Many traditions and crafts have been preserved here – production of cheese whips, baking of Christmas wafers and tubes, woodcarving, children’s furniture, paper products, production of natural soaps, resin jewelry, silk painting, jewelry making, wireworking, painting, baking of teas, fabric decorations, wood carving (oravskalesna.sk). In 1919, the construction of a forest narrow-gauge railway was completed. In 1925, a connecting track with the Kysucká Forest Railway was completed (Wikipedia).

Oravská Lesná sprawia wrażenie na Lesnianskiej Płaskowyżu, najbardziej na zachodnim krańcu Podbeskydskej Górskiej, na wysokości około 800 metrów nad poziomem morza. Jest to jedno z najchłodniejszych miejsc na Słowacji (Wikipedia). Powierzchnia wsi wynosi około 65 km2. Wieś składa się z kilku osiedli, które znajdują się również na okolicznych wzgórzach. Osiedla: Pribišská, Bučina, Tanečník. Ústredie, Brišovka, Flajšová, Jasenovská, Demänová. Oravská Lesná istnieje od 23.7.1731 roku. Założycielem wsi był hrabia Juraj Erdödy młodszy. Rzeczywistym założycielem był Ján Mutnianský, który był także pierwszym wójtem Oravskej Lesnej, która wtedy nosiła nazwę Erdöd. Mieszkańcy używali nazwy Erdútka, która była używana aż do końca 1945 roku (oravskalesna.sk). We wsi działa zespół folklorystyczny Fľajšovan, dziecięcy zespół folklorystyczny Magurka, grupy folklorystyczne Fľajšovanček i Tanečník, ludowa muzyka braci Chudobovcov (oravskalesna.sk).

Wiele tradycji i rzemiosł zostało tu zachowanych – wytwarzanie serowych batonów, pieczenie bożonarodzeniowych opłatków i rurki, rzeźbiarstwo, meble dziecięce, wyroby papierowe, produkcja naturalnych mydeł, biżuteria z żywicy, malowanie na jedwabiu, jubilerstwo, kowalstwo, malowanie, wypiekanie herbaty, dekoracje z tkanin, wycinanie drewna (oravskalesna.sk). W 1919 roku zakończono budowę leśnej kolei wąskotorowej. W 1925 roku ukończono połączenie z Kysucką leśną kolejową (Wikipedia).

Krajina, Slovensko, Liptov, Fotografie

Hybe – liptovská krajina

skala
Hits: 4473

Obec Hybe leží v Liptovskej kotline, v údolí Hybice a Bieleho Váhu v nadmorskej výške 690 metrov nad morom. Žije tu 1 548 obyvateľov (hybe.sk) na ploche 52.82 km2 (Wikipedia). Jadro je zónou kultúrneho bohatstva. Miestni športovci získavajú ocenenia v rámci Slovenska najmä v bežeckom lyžovaní. Neďaleko je turisticky zaujímavá Hybská tiesňava. obce: spisovatelia Dobroslav Chrobák, Peter Jaroš, Rudo Brtáň, básnik Júllius Lenko, herci Ivan Rajniak, Ondrej Jariabek, Slavo Zahradník, režísér Ondrej Rajniak, maliari Pavol Michalides (hybe.sk).

Ako slovenská osada sa Hybe spomína už koncom 12. storočia (Wikipedia). Prvá písomná zmienka je z roku 1239 (hybe.sk). V roku 1265 získala obec mestské privilégiá ako banícke mesto, pričom sa obyvatelia pokúšali ťažiť zlato na úpätí Kriváňa. Ťažba však nebola rentabilná kvôli chudobným žilám a náročnému terénu, čo viedlo k ústupu baníctva a rozvoju poľnohospodárstva a remesiel. V roku 1396 dostali Hybe od panovníka trhové právo a oslobodenie od mýta (Wikipedia). Názov obce pochádza od potoka Hybica. V prvej polovici 13. storočia sa sem presťahovali Sasi. V 13. storočí sa Hybenia pokúšali dolovať zlato na úpätí Kriváňa, ťažba sa však nevyplácala. Časť baníkov odišla do Bocianskej  (Wikipedia). Výsady kráľovského mesta získalo v roku 1265. Hybenia sa venovali poľnohospodárstvu, remeslám a najmä obchodu. V 16. storočí sa Hybe stali centrom reformácie. V matičných rokoch bola obec zakladateľov Matice slovenskej, malo štyri knižnice, čitateľský spolok, rozvíjala sa ochotnícka činnosť (hybe.sk). Murári z Hybe sa preslávili pri stavaní Budapešti. Impozantnou monumentálnou stavbou obce je artikulárny evanjelický kostol nachádzajúci sa v strede obce. Hybe preslávilo film Martina Ťapáka „Pacho, hybský zbojník„. Scenáristom bol Hybiansky rodák Peter Jaroš (Wikipedia).

V Hybe sa nachádza rímskokatolícky kostol Všetkých svätých z 13. storočia, ktorý prešiel barokovo-klasicistickou úpravou a je obklopený opevňovacím múrom zo 17. storočia. Evanjelický kostol bol postavený v rokoch 1822–1826 v klasicistickom štýle. V obci sa nachádzajú aj pamätné významných osobností, ako sú spisovatelia Dobroslav Chrobák, sochár Alojz Štróbl. Celé jadro obce je vyhlásené za zónu kultúrneho bohatstva (hybe.sk). Iní významní rodáci: básnik Július Lenko, herci Ivan Rajniak a Ondrej Jariabek či režisér Ondrej Rajniak. V 19. storočí boli Hybe centrom kultúrneho života v regióne. Pôsobili tu štyri knižnice, čitateľský spolok a rozvíjala sa ochotnícka divadelná činnosť. Obec je rodiskom viacerých významných osobností slovenského kultúrneho a spoločenského života (Wikipedia).

V blízkosti sa nachádza Hybská tiesňava, ktorá je obľúbeným cieľom pre pešiu turistiku. Oblasť je tiež známa výskytom minerálnych prameňov a bohatými hubárskymi lokalitami. V zimných mesiacoch sú k dispozícii lyžiarske vleky a certifikované bežecké trate (hybe.sk).

The village of Hybe is located in the Basin, in the valley of the Hybica stream and the White River, at an altitude of 690 meters above sea level. It has a population of 1,548 (hybe.sk) and covers an area of 52.82 km² (Wikipedia). The core of the village is a zone of cultural heritage. Local athletes excel in Slovakia, particularly in cross-country skiing. Nearby is the tourist attraction Hybská Gorge. Notable personalities from Hybe include writers Dobroslav Chrobák, Peter Jaroš, Rudo Brtáň; poet Július Lenko; actors Ivan Rajniak, Ondrej Jariabek, and Slavo Zahradník; director Ondrej Rajniak; and painter Pavol Michalides (hybe.sk).

Hybe is mentioned as a Slovak settlement as early as the late 12th century (Wikipedia). The first written record dates back to 1239 (hybe.sk). In 1265, the village gained municipal privileges as a mining town, with residents attempting to mine gold at the foot of Kriváň. However, mining proved unprofitable due to poor gold veins and challenging terrain, leading to a decline in mining and the development of agriculture and crafts. In 1396, Hybe received market rights and exemption from tolls from the ruler (Wikipedia). The village’s name derives from the Hybica stream. In the first half of the 13th century, Saxons settled here. During the 13th century, Hybe residents attempted to mine gold at the foot of Kriváň, but mining was unprofitable. Some miners relocated to the Bocianska Valley (Wikipedia). Hybe gained royal town privileges in 1265. Residents engaged in agriculture, crafts, and especially trade. In the 16th century, Hybe became a center of the Reformation. During the years of Matica Slovenská, the village became a founding member, with four libraries, a reading society, and a flourishing amateur theater scene (hybe.sk). Builders from Hybe gained renown for their work in constructing Budapest. A monumental structure in the village is the wooden evangelical church located in the village center. Hybe was made famous by Ťapák’s film „Pacho, the Outlaw of Hybe,“ with a script by Hybe native Peter Jaroš (Wikipedia).

Hybe features the Roman Catholic Church of All Saints, dating back to the 13th century, which underwent Baroque and Classicist modifications and is surrounded by 17th-century defensive walls. The Evangelical Church, built between 1822 and 1826 in Classicist style, is also notable. The village has memorial houses of prominent figures such as writer Dobroslav Chrobák and sculptor Alojz Štróbl. The entire core of the village is designated a cultural heritage zone (hybe.sk). Other notable natives include poet Július Lenko, actors Ivan Rajniak and Ondrej Jariabek, and director Ondrej Rajniak. In the 19th century, Hybe was a center of cultural life in the region, hosting four libraries, a reading society, and a thriving amateur theater scene. The village is the birthplace of several prominent figures in Slovak cultural and social life (Wikipedia).

Nearby, Hybská Gorge is a popular destination for hiking. The area is also known for its mineral springs and rich mushrooming sites. In the winter months, ski lifts and certified cross-country skiing trails are available (hybe.sk).

,

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Mestá, Slovenské mestá, Mestá, Podunajsko, Fotografie

Devín – mestská časť Bratislavy

skala
Hits: 8984

leží pri sútoku riek Morava a Dunaj v nadmorskej výške 158 metrov nad morom. Na ploche 13.98 km2 tu žije 1382 obyvateľov. Maďarský názov pre Devín je Dévény, nemecký Theben. Nachádza sa tu zrúcanina hradu Devín, gotický kostol svätého Kríža – Panny Márie z druhej polovice 13. storočia a pomník padlým hrdinom I. a II. svetovej  (Wikipedia).

Najstaršie osídlenie v Devíne je známe z neolitu – príchod neolitických roľníkov 5 000 – 3 500 rokov pred n. l. V staršej dobe železnej je zrejme najvýznamnejším objavom nález obilnej jamy, v ktorej sa našla v klasoch pôvodne uložená v tom čase pestovaná pšenica dvojzrnná – Triticum dicoccum. V období mladšej doby železnej je územie späté s Keltami. V období 1. – 4. storočia bolo územie súčasťou opevňovacieho systému Limes Romanus, ako jedno z predhradí rímskeho Carnunta (sazp.sk). Koncom 1. storočia pred n. l.  sa tu usadzovali aj rímski obchodníci (Goláň et al.). Našli sa tu rímske mince (Richard Miške). V 1. storočí tu Rimania postavili strážnu stanicu, sídlila tu posádka légie z Carnunta. Po jej opustení v 4. storočí sa v nej usadili (Goláň et al.). Našli sa tu aj starogermánske urnové hroby (sazp.sk). Po Germánoch (najmä Markomanoch a Kvádoch) sa našiel staroveký chlieb. Podľa analýzy bol pšenično – ražný (hradiska.sk). Medzi prvé písomné zmienky o Devíne patri listina z roku 1237 pod názvom Villa Thebyn. Mestečko bolo poddané Devínskemu hradu. V roku 1568 získalo od cisára Maximiliána osamostatnenie a privilégia. V 16. storočí bolo významným trhovým miestom, existovali tu viaceré cechy: lodníkov, rybárov, hrnčiarov, obuvníkov a vinohradníkov. Prekvitalo pestovanie ovocia a zeleniny. V roku 1829 bola založená Dunajsko-paroplavebná spoločnosť. Devínu významne prospel v rokoch 1870 – 1890 Lafranconiho kameňolom, ktorý dodával kameň na reguláciu Dunaja. sa na území Devína spomínajú už v roku 1254, avšak Devín je známy ríbezľovým vínom, s výrobou ktorého začal v roku 1922 Alois Sonntag. Do konca druhej svetovej vojny tu žili , Maďari, Slováci, Židia aj Chorváti. Súčasťou Bratislavy je Devín od roku 1946 (devin.sk).

Devín is located at the confluence of the and Danube rivers at an altitude of 158 meters above sea level. With an area of 13.98 km2, it is home to 1382 inhabitants. The Hungarian name for Devín is Dévény, and the German name is Theben. Here, you can find the ruins of Devín Castle, the Gothic Church of the Holy Cross – Virgin Mary from the second half of the 13th century, and a monument to the fallen heroes of World War I and II (Wikipedia).

The oldest settlement in Devín dates back to the Neolithic period – the arrival of Neolithic farmers 5,000 – 3,500 years BC. The most significant discovery from the early Iron Age is likely the finding of a grain pit containing originally stored einkorn wheat – Triticum dicoccum. The territory was associated with the Celts during the late Iron Age. From the 1st to the 4th century, the area was part of the Roman defensive system, the Limes Romanus, as one of the outposts of the Roman Carnuntum (sazp.sk). At the end of the 1st century BC, Roman traders also settled here. Roman coins were found here (Richard Miške). In the 1st century, the Romans built a guard station here, inhabited by a legion from Carnuntum. After its abandonment in the 4th century, Slavs settled in the area (Goláň et al.). Ancient Germanic urn graves were also found here (sazp.sk). An ancient loaf of bread was found, likely of wheat and rye (hradiska.sk). The earliest written mention of Devín dates back to a document from 1237 under the name Villa Thebyn. The town was subject to Devín Castle. In 1568, it gained independence and privileges from Emperor Maximilian. In the 16th century, it was a significant market town with various guilds: boatmen, fishermen, potters, shoemakers, and winemakers. The cultivation of fruits and vegetables flourished. In 1829, the Danube Steam Navigation Company was founded. Devín significantly benefited from Lafranconi’s quarry from 1870 to 1890, which supplied stone for the regulation of the Danube. Vineyards have been mentioned in the Devín area since 1254, but Devín is known for its currant wine, production of which began in 1922 by Alois Sonntag. Until the end of World War II, Germans, Hungarians, Slovaks, Jews, and Croats lived here. Devín has been part of since 1946 (devin.sk).

Devín liegt an der Mündung der Flüsse Morava und Donau in einer Höhe von 158 Metern über dem Meeresspiegel. Auf einer Fläche von 13,98 km2 leben hier 1382 Einwohner. Der ungarische Name für Devín lautet Dévény und der deutsche Name ist Theben. Hier befinden sich die Ruinen der Burg Devín, die gotische Kirche des Heiligen Kreuzes – Jungfrau Maria aus der zweiten Hälfte des 13. Jahrhunderts und ein Denkmal für die gefallenen Helden des Ersten und Zweiten Weltkriegs (Wikipedia).

Die älteste Siedlung in Devín stammt aus der Jungsteinzeit – der Ankunft neolithischer Bauern vor 5.000 bis 3.500 Jahren v. Chr. Die bedeutendste Entdeckung aus der frühen Eisenzeit ist wahrscheinlich der Fund einer Korngrube, die ursprünglich eingelagerten Emmer-Weizen enthielt – Triticum dicoccum. Das Gebiet war während der späten Eisenzeit mit den Kelten verbunden. Von 1. bis 4. Jahrhundert gehörte das Gebiet zum römischen Verteidigungssystem, dem Limes Romanus, als eine der Außenposten des römischen Carnuntum (sazp.sk). Am Ende des 1. Jahrhunderts v. Chr. ließen sich auch römische Händler hier nieder. Römische Münzen wurden hier gefunden (Richard Miške). Im 1. Jahrhundert errichteten die Römer hier eine Wachstation, in der eine Legion aus Carnuntum stationiert war. Nach ihrer Aufgabe im 4. Jahrhundert siedelten sich Slawen in der Gegend an (Goláň et al.). Hier wurden auch antike germanische Urnengräber gefunden (sazp.sk). Ein antikes Brot wurde gefunden, wahrscheinlich aus Weizen und Roggen (hradiska.sk). Die früheste schriftliche Erwähnung von Devín stammt aus einem Dokument von 1237 unter dem Namen Villa Thebyn. Die Stadt stand unter der Herrschaft von Devín Castle. Im Jahr 1568 erlangte sie Unabhängigkeit und Privilegien vom Kaiser Maximilian. Im 16. Jahrhundert war es eine bedeutende Marktstadt mit verschiedenen Zünften: Bootsfahrer, Fischer, Töpfer, Schuhmacher und Winzer. Der Anbau von Obst und Gemüse blühte auf. Im Jahr 1829 wurde die Donau-Dampfschifffahrtsgesellschaft gegründet. Devín profitierte von Lafranconis Steinbruch von 1870 bis 1890, der Steine für die Regulierung der Donau lieferte. Weinberge sind seit 1254 im Gebiet von

Devín erwähnt, aber Devín ist bekannt für seinen Johannisbeerenwein, dessen Produktion 1922 von Alois Sonntag begann. Bis zum Ende des Zweiten Weltkriegs lebten hier Deutsche, Ungarn, Slowaken, Juden und Kroaten. Devín gehört seit 1946 zu Bratislava (devin.sk).

Dévény a Morava és a Duna folyók összefolyásánál fekszik, 158 méteres tengerszint feletti magasságban. Területe 13,98 km2, és 1382 lakosa van. A Dévény magyar neve Dévény, a német neve pedig Theben. Itt található a Dévényi várnak a romja, a Szent Kereszt – Szűz Mária gótikus templom a 13. század második feléből és egy emlékmű az I. és II. világháborúban elesetteknek (Wikipédia).

Dévény legrégebbi települése a neolitikumból származik – a neolitikus földművesek érkezése 5.000 – 3.500 évvel ezelőtt. Az ókorban talált kenyérsütő gödör a legjelentősebb felfedezés az idősebb vaskorban, amelyben eredetileg tároltak kétszemű tönkölybúzát – Triticum dicoccum. A terület a keltákkal volt összekapcsolva a késő vaskorban. Az 1. és 4. század között a terület része volt a római védelmi rendszernek, a Limes Romanusnak, mint a római Carnuntum egyik elővárosa (sazp.sk). Kr. U. végén római kereskedők is letelepedtek itt. Római érméket találtak itt (Richard Miške). Az 1. században a rómaiak itt egy őrsállást építettek, amelyet egy legion telepített Carnuntumból. Feladását követően, a 4. században a területen szlávok telepedtek le (Goláň et al.). Itt is találtak ógermán urnatemetőket (sazp.sk). Az ókorban találtak egy kenyérféléket. Valószínűleg búzából és rozsból készült (hradiska.sk). A Dévény legrégebbi írásos említése egy 1237-es okiratból származik a Villa Thebyn néven. A város a Dévényi várhoz tartozott. 1568-ban kapott függetlenséget és kiváltságokat I. Maximilián császártól. A 16. században jelentős piaci város volt különböző céhekkel: hajóskapitányok, halászok, fazekasok, cipészek és borászok. Gyümölcs- és zöldségtermesztése virágzott. 1829-ben alapították a Dunai Gőzhajózási Társaságot. Dévény jelentős előnyre tett szert Lafranconi kőbányájából 1870 és 1890 között, amely kőt szállított a Duna szabályozásához. Szőlőültetvényekről már 1254 óta említés van Dévény területén, de Dévény a ribizlivirág boráról ismert, amelynek gyártását 1922-ben Alois Sonntag kezdte el. A második világháború végéig itt éltek németek, magyarok, szlovákok, zsidók és horvátok. Dévény 1946 óta része Bratislavának (devin.sk).

Goláň Karol, Kropilák Miroslav, Ratkoš Peter, Tibenský Ján, 1961: Československé dejiny, Redakcia M. Kropilák. 1. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo Osveta, 384 p, 40. Rozklad patriarchálneho rodového zriadenia 4, p. 21.

TOP

Všetky

, , , ,

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Orava, Oravské, Fotografie

Babín

skala
Hits: 3391

Babín je obec na Orave, ležiaca v nadmorskej výške 680 metrov nad morom v Oravskej kotline, na úpätí Oravskej Magury. Neďaleko potoka Hruštínska. Na rozlohe 17.4 km2 žije 1400 obyvateľov. Do Babína prišli v roku 1552 valasi Jakub a jeho brat. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1564 (Babynowo). Okolo roku 1625 tu žilo asi 23 rodín, 120 obyvateľov. Počas kuruckých bojov v roku 1683 obec spustla. V roku 1715 tu žilo 230 obyvateľov, ale v tomto roku polovica vyhorela. Roky 1716 – 1718 boli „zamrznuté roky“, kedy nebolo úrody a obec sa opäť vyľudňovala. Začalo sa kupčenie s tabakom. Rok 1726 je rokom odchodu 20-tich rodín do Slavónie a Chorvátska. V roku 1739 zasiahol Babín čierny mor, ktorý znamenal takmer zánik celej . 82 ľudí si vyžiadal. V roku 1787 bol Babín pričlenený k farnosti v Hruštíne, spolu s Vaňovkou. V roku 1831 sa vyskytla v obci cholera a vyžiadala si 18 životov. V roku 1873 79. V roku 1870 žilo v 148 domoch 714 ľudí. V roku 1906 odišlo do 84 obyvateľov. V roku 1923 obec vyhorela. 23.4.1934 opäť obec zachvátil požiar. Od roku 1995 pôsobí v obci fara, ku ktorej bola pričlenená obec Vasiľov (Wikipedia).

Babín is a village in , situated at an altitude of 680 meters above sea level in the Orava Basin, at the foot of the Orava Magura, near the Hruštínska stream. It covers an area of 17.4 km2 and is home to 1400 residents. Valachians Jakub and his brother arrived in Babín in 1552. The first written mention of the village dates back to 1564 (Babynowo). Around 1625, there were about 23 families and 120 inhabitants living here. The village was devastated during the Kuruc Wars in 1683. In 1715, there were 230 inhabitants, but half of the village burned down that year. The years 1716-1718 were „frozen years“ with poor harvests, leading to a decline in population. Tobacco trading began. In 1726, 20 families left for Slavonia and Croatia. In 1739, Babín was hit by the Black Death, which nearly wiped out the entire village, claiming 82 lives. In 1787, Babín was incorporated into the parish of Hruštín, along with Vaňovka. Cholera struck the village in 1831, claiming 18 lives, and again in 1873, taking 79 lives. In 1870, 714 people lived in 148 houses. In 1906, 84 residents emigrated to the USA. The village burned down in 1923. On April 23, 1934, a fire struck the village again. Since 1995, the village has had a parish, which also includes the village of Vasiľov (Wikipedia).

Babín to wieś na Orawie, położona na wysokości 680 metrów nad poziomem morza w Kotlinie Orawskiej, u stóp Magury Orawskiej, niedaleko potoku Hruštínska. Obejmuje obszar 17,4 km2 i zamieszkuje ją 1400 mieszkańców. W 1552 r. do Babína przybyli wołosi Jakub i jego brat. Pierwsza pisemna wzmianka o wsi pochodzi z 1564 r. (Babynowo). Około 1625 roku mieszkało tutaj około 23 rodzin i 120 mieszkańców. Wieś została zniszczona podczas wojen kuruckich w 1683 roku. W 1715 roku mieszkało tu 230 mieszkańców, ale w tym roku połowa wsi spłonęła. Lata 1716-1718 były „zamrożonymi latami“ z biednymi plonami, co doprowadziło do spadku liczby ludności. Rozpoczęto handel tytoniem. W 1726 roku 20 rodzin wyjechało do Sławonii i Chorwacji. W 1739 roku Babín dotknęła dżuma, która prawie zniszczyła całą wioskę, pochłaniając 82 życia. W 1787 roku Babín został włączony do parafii w Hruštínie, razem z Vaňovką. Cholera dotknęła wioskę w 1831 roku, pochłaniając 18 ofiar, a ponownie w 1873 roku, pochłaniając 79 ofiar. W 1870 roku mieszkało w 148 domach 714 osób. W 1906 roku 84 mieszkańców wyemigrowało do USA. Wieś spłonęła w 1923 roku. 23 kwietnia 1934 roku pożar ponownie nawiedził wioskę. Od 1995 roku wieś ma parafię, która obejmuje również wieś Vasiľov (Wikipedia).

,

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Fotografie, Dolná Nitra, Nitrianske obce

Báb

skala
Hits: 3104

Báb je z môjho pohľadu celkom útulná, tichá obec, ktorá je neďaleko od diaľnice.

Leží na Nitrianskej sprašovej pahorkatine, 19 km od Nitry. V katastri boli objavené žiarové hroby z laténskej doby. Začiatkom 11. storočia na Slovensku zakladali rytiersky rád mnísi templári, ktorých slovenský ľud menoval červení mnísi. Podľa ústneho podania oni mali byť zakladateľmi kostola v Bábe. Je tiež pravdepodobné, že už začiatkom 12. storočia postavili kláštor, pretože prvá písomná zmienka o Bábe je z roku 1156 v listine, ktorá je uložená v archíve Ostrihomskej kapituly. V roku 1241 spustošili Báb Tatári, obyvateľov vyvraždili. Začali sa tu usadzovať . Od roku 1788 sa konal každoročne až do roku 1957 veľký bábsky jarmok, vždy 31. júla (obecbab.sk). Tradícia sa obnovila až v roku 2010. O obci žije okolo 1000 obyvateľov. V katastri obce je pod agátovým lesom vodná nádrž. Pri cintoríne sa nachádza lokalita výskytu hlaváčika jarného (Adonis vernalis) (wikipedia.sk). Báb vznikol v roku 1955 zlúčením Veľkého a Malého Bábu (e-obce.sk).

Báb is, from my perspective, quite a cozy, quiet village that is located not far from the highway.

It lies in the Nitrian Limestone Hills, 19 km from . In the village’s cadastral area, burial mounds from the La Tène period were discovered. In the early 11th century, the knightly order of the Templars, whom the Slovak people called „red monks,“ founded a church in Báb, according to oral tradition. It is also likely that they built a monastery as early as the beginning of the 12th century because the first written mention of Báb is from 1156 in a document stored in the archive of the Esztergom Chapter. In 1241, the Tatars devastated Báb, massacring the inhabitants. Germans began to settle here. From 1788 until 1957, a large fair took place annually in Báb, always on July 31 (obecbab.sk). The tradition was revived only in 2010. Around 1000 people live in the village. In the cadastral area of ​​the village, there is a reservoir beneath the agate forest. Near the cemetery is a site where the Adonis vernalis blooms (wikipedia.sk). Báb was formed in 1955 by the merger of Veľký and Malý Báb (e-obce.sk).

, ,