2006-2010, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, 2014, Časová línia, Dokumenty, Neživé, Stavby, Stavby, Stavebné prvky

Hrady nad strechami

Hits: 1814

Občas sa vyskyt­ne, že sa hra­dy zobra­zu­jú v pries­to­re pres­ne nad stre­cha­mi domov, kto­ré k objek­tu hra­du nepat­ria. Doslo­va to vyznie­va, ako­by boli posta­ve­né nad tými­to stavbami.


Occa­si­onal­ly, cast­les are depic­ted in spa­ce exact­ly abo­ve the roofs of homes that do not belo­ng to the cast­le struc­tu­re. It lite­ral­ly appe­ars as if they were built abo­ve the­se buildings.


Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, Časová línia, Interiéry, Neživé, TOP

Interiéry

Hits: 2288

V dneš­nej dobe, kedy čas trá­vi­me vo vnút­ri viac než kedy­koľ­vek pred­tým, sa stá­va vytvá­ra­nie prí­jem­né­ho a este­tic­ky prí­ťaž­li­vé­ho domá­ce­ho pro­stre­dia čoraz dôle­ži­tej­ším. Vytvá­ra­nie har­mo­nic­kých inte­ri­é­rov nie je len o dizaj­ne, ale aj o vytvá­ra­ní mies­ta, kde sa cíti­me pohodl­ne a šťast­ne. Kom­bi­ná­cia farieb, osvet­le­nia, nábyt­ku a osob­ných prv­kov môže vytvo­riť uni­kát­ne a prí­jem­né domá­ce pro­stre­die. Nech je váš domov odra­zom váš­ho jedi­neč­né­ho štý­lu a mies­ta, kde sa vždy radi vrá­ti­te. Inte­ri­é­ro­vý dizajn nie je len o aran­žo­va­ní nábyt­ku, ide o ume­nie vytvá­ra­nia har­mó­nie, pohod­lia a vizu­ál­nej este­ti­ky v pries­to­re, kto­rý nazý­va­me domov. Far­by majú hlbo­ký vplyv na naše poci­ty a náladu.

Pri navrho­va­ní inte­ri­é­ru je dôle­ži­té vybrať vhod­né far­by, kto­ré odrá­ža­jú našu osob­nosť a záro­veň vytvá­ra­jú prí­jem­nú atmo­sfé­ru. Tóny mod­rej môžu pôso­biť upo­ko­ju­jú­co, zatiaľ čo tep­lej­šie far­by, ako sú odtie­ne oran­žo­vej a hne­dé, môžu vytvá­rať útul­ný a tep­lý dojem. Osvet­le­nie je ďal­ším kľú­čo­vým fak­to­rom. Pri­ro­dze­né svet­lo vytvá­ra otvo­re­ný a pria­teľ­ský dojem. Stra­te­gic­ky umiest­ne­né ume­lé svet­lá môžu zlep­šiť nála­du a zdô­raz­niť urči­té prv­ky v inte­ri­é­ri. Náby­tok je nie­len o fun­kci­ona­li­te, ale aj o dizaj­ne. Vybrať si správ­ny náby­tok zna­me­ná hľa­dať rov­no­vá­hu medzi prak­tic­kos­ťou a este­ti­kou. Čis­té a jed­no­du­ché línie môžu vytvá­rať moder­ný vzhľad, zatiaľ čo kla­sic­kej­šie tva­ry môžu pri­dá­vať dotyk ele­gan­cie. Inte­ri­ér by mal odrá­žať našu osob­nú iden­ti­tu. Foto­gra­fie, ume­nie a deko­rá­cie môžu pro­stre­diu dodá­vať cha­rak­ter. Pri per­so­na­li­zá­cii pries­to­ru by sme mali byť kre­a­tív­ni a vyjad­riť svoj jedi­neč­ný štýl. Roz­miest­ne­nie nábyt­ku a prv­kov v miest­nos­ti je roz­ho­du­jú­ce pre cel­ko­vý dojem a funkč­nosť. Správ­ne uspo­ria­da­nie pries­to­ru môže zväč­šiť pohod­lie a uľah­čiť kaž­do­den­ný život. Je dôle­ži­té vziať do úva­hy tok svet­la, pohyb v miest­nos­ti a vytvo­riť pries­tor, kto­rý je nie­len vizu­ál­ne prí­ťaž­li­vý, ale aj praktický.


In toda­y­’s era, when we spend more time indo­ors than ever befo­re, cre­a­ting a ple­a­sant and aest­he­ti­cal­ly appe­a­ling home envi­ron­ment beco­mes inc­re­a­sin­gly impor­tant. Desig­ning har­mo­ni­ous inte­ri­ors is not just about aest­he­tics; it’s about cre­a­ting a pla­ce whe­re we feel com­for­tab­le and hap­py. The com­bi­na­ti­on of colors, ligh­ting, fur­ni­tu­re, and per­so­nal ele­ments can cre­a­te a uni­que and enjo­y­ab­le home envi­ron­ment. May your home be a ref­lec­ti­on of your uni­que sty­le and a pla­ce you alwa­ys love to return to. Inte­ri­or design is not just about arran­ging fur­ni­tu­re; it’s about the art of cre­a­ting har­mo­ny, com­fort, and visu­al aest­he­tics in the spa­ce we call home. Colors have a pro­found impact on our emo­ti­ons and mood.

When desig­ning the inte­ri­or, it’s cru­cial to cho­ose suitab­le colors that ref­lect our per­so­na­li­ty and, at the same time, cre­a­te a ple­a­sant atmo­sp­he­re. Sha­des of blue can have a cal­ming effect, whi­le war­mer colors like sha­des of oran­ge and bro­wn can cre­a­te a cozy and warm impres­si­on. Ligh­ting is anot­her key fac­tor. Natu­ral light cre­a­tes an open and friend­ly atmo­sp­he­re. Stra­te­gi­cal­ly pla­ced arti­fi­cial lights can enhan­ce the mood and high­light spe­ci­fic ele­ments in the inte­ri­or. Fur­ni­tu­re is not only about func­ti­ona­li­ty but also about design. Cho­osing the right fur­ni­tu­re means fin­ding a balan­ce bet­we­en prac­ti­ca­li­ty and aest­he­tics. Cle­an and sim­ple lines can cre­a­te a modern look, whi­le more clas­si­cal sha­pes can add a touch of elegance.

The inte­ri­or should ref­lect our per­so­nal iden­ti­ty. Pho­tog­raphs, art, and deco­ra­ti­ons can add cha­rac­ter to the envi­ron­ment. When per­so­na­li­zing the spa­ce, we should be cre­a­ti­ve and express our uni­que sty­le. The arran­ge­ment of fur­ni­tu­re and ele­ments in the room is cru­cial for the ove­rall impres­si­on and func­ti­ona­li­ty. Pro­per spa­tial orga­ni­za­ti­on can inc­re­a­se com­fort and faci­li­ta­te eve­ry­day life. It’s essen­tial to con­si­der the flow of light, move­ment in the room, and cre­a­te a spa­ce that is not only visu­al­ly appe­a­ling but also practical.”


Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Dokumenty, Krajina, Slovenská krajina, Slovenské, Zamagurie, Zamagurské

Ľubovniansky skanzen

Hits: 1954

Skan­zen sa nachá­dza tes­ne pod Ľubov­nian­ským hra­dom, z hra­du vid­no skan­zen a keď ste v skan­ze­ne, tak vidí­te hrad.

Ľubov­nian­sky skan­zen je ozna­če­ný ako múze­um ľudo­vej archi­tek­tú­ry, nachá­dza sa v ňom 25 objek­tov. Verej­nos­ti je prí­stup­ný od roku 1985 (sta​ra​lu​bov​na​.sk). Je náro­do­pis­nou expo­zí­ci­ou v prí­ro­de, kto­rá pred­sta­vu­je etnic­ky zmie­ša­ný regi­ón seve­ro­vý­chod­né­ho Spi­ša a seve­ro­zá­pad­né­ho Šari­ša, kde stá­ro­čia žili spo­lu Slo­vá­ci, Nemci, Rusí­ni, Gora­li a Židia (Wiki­pe­dia). V are­áli domi­nu­je zru­bo­vý gréc­ko­ka­to­líc­ky kos­to­lík svä­té­ho Micha­la archan­je­la z Maty­so­vej z roku 1833. Nachá­dza sa tu barokovo-​klasicistický iko­nos­tas, domy z Veľ­ké­ho Lip­ní­ka, Lit­ma­no­vej, Veľ­kej Les­nej, Údo­le, Jaku­bian, Krem­nej, Kamien­ky, Jara­bi­ny. Hos­po­dár­ske a tech­nic­ké objek­ty a sezón­ne poľ­né obyd­lia (sta​ra​lu​bov​na​.sk).


The open-​air muse­um is loca­ted just below Ľubov­nian­sky hrad (Ľubov­ňa Cast­le), and the cast­le can be seen from the open-​air muse­um. When you are in the open-​air muse­um, you also have a view of the castle.

The Ľubov­nian­sky skan­zen is desig­na­ted as a muse­um of folk archi­tec­tu­re and com­pri­ses 25 struc­tu­res. It has been open to the pub­lic sin­ce 1985 (sta​ra​lu​bov​na​.sk). It ser­ves as an eth­nog­rap­hic exhi­bi­ti­on in natu­re, pre­sen­ting the eth­ni­cal­ly mixed regi­on of nort­he­as­tern Spiš and nort­hwes­tern Šariš, whe­re Slo­vaks, Ger­mans, Rusyns, Gorals, and Jews lived toget­her for cen­tu­ries (Wiki­pe­dia). The domi­nant fea­tu­re in the area is the log Gre­ek Cat­ho­lic church of St. Micha­el the Archan­gel from Maty­so­vá, built in 1833. The site also inc­lu­des a Baroque-​Classicist ico­nos­ta­sis, hou­ses from Veľ­ký Lip­ník, Lit­ma­no­vá, Veľ­ká Les­ná, Údo­lie, Jaku­bian, Krem­ná, Kamien­ka, and Jara­bi­na, as well as eco­no­mic and tech­ni­cal buil­dings and sea­so­nal field dwel­lings (sta​ra​lu​bov​na​.sk).


Skan­sen znaj­du­je się tuż poni­żej zamku Ľubov­ňa, z któ­re­go widać skan­sen, a będąc w skan­se­nie, widzisz zamek.

Ľubov­nian­sky skan­zen jest oznac­zo­ny jako muze­um archi­tek­tu­ry ludo­wej i obej­mu­je 25 obiek­tów. Jest dostęp­ny dla pub­licz­no­ści od 1985 roku (sta​ra​lu​bov​na​.sk). Sta­no­wi etno­gra­ficz­ną wys­ta­wę na świe­żym powietr­zu, pre­zen­tu­jąc etnicz­nie zró­żni­co­wa­ny regi­on północno-​wschodniego Spi­ša i północno-​zachodniego Šari­ša, gdzie przez wie­ki wspól­nie żyli Sło­wa­cy, Niem­cy, Rusi­ni, Góra­le i Żydzi (Wiki­pe­dia). Domi­nu­jącym obiek­tem na tere­nie jest dre­wnia­ny, grec­ko­ka­to­lic­ki kości­ół św. Micha­ła Archa­ni­oła z Maty­so­vej z 1833 roku. Na tere­nie skan­se­nu znaj­du­ją się również barokowo-​klasycystyczny iko­nos­tas, domy z Veľ­ký Lip­ník, Lit­ma­no­vej, Veľ­kej Les­nej, Údo­lia, Jaku­bian, Krem­nej, Kamien­ki i Jara­bi­ny, a także budyn­ki gos­po­darc­ze, tech­nicz­ne i sezo­no­we domy polo­we (sta​ra​lu​bov​na​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Dokumenty, Liptovské, Slovenské, Technika

Považská lesná železnica v Pribyline

Hits: 4038

Považ­ská les­ná želez­nič­ka je súčas­ťou expo­zí­cie Lip­tov­ské­ho múzea – Lip­tov­skej dedi­nyPri­by­li­ne. Samot­ný skan­zen” sa nachá­dza v obci a želez­nič­ka je len asi kilo­me­ter od kon­ca expo­zí­cie lip­tov­skej dedi­ny. Okrem iné­ho expo­zí­ciu tvo­rí han­gár”, v kto­rom je okrem vla­kov aj zopár áut. Pred­tým bola les­ná želez­nič­ka umiest­ne­ná v Lip­tov­skom Hrád­ku. Ide o expo­zí­ciu his­to­ric­ké­ho vozo­vé­ho par­ku úzko­roz­chod­nej želez­ni­ce, kto­rá pre­má­va­la v doli­ne Čier­ne­ho Váhu od 1. sve­to­vej voj­ny do roku 1972. Je sprí­stup­ne­ná od 13.6. 2004 (vir​tu​al​ne​.sk). V časoch naj­väč­šej slá­vy mala viac ako 100 km. Z Lip­tov­ské­ho Hrád­ku sme­ro­va­la až po úpä­tie Krá­ľo­vej hole (les​me​dium​.sk). Naj­zau­jí­ma­vej­ší je moto­ro­vý vozeň M210006 a par­ný rušeň 4 (Kače­na). Naj­star­šia loko­mo­tí­va je z roku 1912 (Kra­ma­ro­vi­čo­vá). Želez­ni­ca slú­ži­la pre­dov­šet­kým na odvoz dre­va. Po jej odsta­ve­ní chát­ra­la, aj znač­ná časť tra­te bola rozk­rad­nu­tá. Vďa­ka sna­hám zväč­ša nad­šen­cov dnes želez­nič­ka exis­tu­je. Štát opäť raz uká­zal svo­ju pra­vú, zlú tvár. Napo­kon, urob­te si obraz sami – plz​.sk.


The Považ­ská Forest Rai­lway is part of the exhi­bi­ti­on of the Lip­tov Muse­um – Lip­tov Vil­la­ge in Pri­by­li­na. The skan­zen” itself is loca­ted in the vil­la­ge, and the rai­lway is only about a kilo­me­ter from the end of the Lip­tov Vil­la­ge exhi­bi­ti­on. Among other things, the exhi­bi­ti­on inc­lu­des a han­gar” that hou­ses not only trains but also a few cars. Pre­vi­ous­ly, the forest rai­lway was loca­ted in Lip­tov­ský Hrá­dok. It is an exhi­bi­ti­on of the his­to­ri­cal rol­ling stock of a narrow-​gauge rai­lway that ope­ra­ted in the Čier­ny Váh val­ley from World War I until 1972. It has been acces­sib­le sin­ce June 13, 2004 (vir​tu​al​ne​.sk). In its hey­day, it had over 100 km. It ran from Lip­tov­ský Hrá­dok to the foot­hills of Krá­ľo­va hoľa (les​me​dium​.sk). The most inte­res­ting are the motor car M210006 and the ste­am loco­mo­ti­ve 4 (Kače­na). The oldest loco­mo­ti­ve dates back to 1912 (Kra­ma­ro­vi­čo­vá). The rai­lway ser­ved pri­ma­ri­ly for tran­s­por­ting wood. After its decom­mis­si­oning, it fell into dis­re­pair, and a con­si­de­rab­le part of the track was sto­len. Thanks to the efforts of most­ly ent­hu­siasts, the rai­lway exists today. Once again, the sta­te sho­wed its true, unfor­tu­na­te face. In the end, make your own judg­ment – plz​.sk.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Liptov, Liptovské, Obce, Slovenská krajina, Slovenské

Vlkolínec – prítomný a snáď aj budúci svedok minulosti

Hits: 1975

Vlko­lí­nec je miest­na časť Ružom­ber­ku. Je pamiat­ko­vou rezer­vá­ci­ou ľudo­vej archi­tek­tú­ry. Od roku 1993 je zapí­sa­ný do Zozna­mu Sve­to­vé­ho dedič­stva UNESCO. Táto pod­hor­ská osa­da je zacho­va­ný sídel­ný celok, pozos­tá­va­jú­ci z typic­kých zru­bo­vých objek­tov, pred­sta­vu­je typ dedin­ské­ho stre­do­ve­ké­ho síd­la s dre­ve­nou archi­tek­tú­rou hor­ských a pod­hor­ských oblas­tí. Leží na juž­nom sva­hu výbež­ku lip­tov­ské­ho hlav­né­ho hre­be­ňa Veľ­kej Fat­ry, v nad­mor­skej výš­ke 718 met­rov nad morom (Wiki­pe­dia). Sido­rov je vrch nad Vlko­lín­com, kto­rý v ľudo­vom poda­ní nesie názov Žiar, v mapách do roku 1950 bol uvá­dza­ný ako Híra­vá. Nesie sto­py pre­his­to­ric­ké­ho hra­dis­ka spred 2 500 rokov (vlko​li​nec​.sk).

Vlko­lí­nec bola pôvod­ne dre­vo­ru­bačs­ká a uhliar­ska osa­da, kto­rá prav­de­po­dob­ne vznik­la medzi dru­hou polo­vi­cou 14. a prvou polo­vi­cou 15. sto­ro­čia. Pat­ri­la pod hrad­né pan­stvo Likav­ské­ho hra­du (Wiki­pe­dia). Neskôr sa vlko­lín­ča­nia zaobe­ra­li aj poľ­no­hos­po­dár­stvom, cho­vom dobyt­ka, pas­tier­stvom, salaš­níc­tvom, vče­lár­stvom (wordp​ress​.com). Boli to aj zná­mi tesá­ri, rez­bá­ri (vlko​li​nec​.sk)Názov obce je odvo­de­ný od vyso­ké­ho výsky­tu vlkov (wordp​ress​.com). Prvá písom­ná zmien­ka o Vlko­lín­ci je z roku 1461 pod náz­vom Wyl­ko­vi­necz (vlko​li​nec​.sk). V 17. sto­ro­čí sa tu nachá­dza­li šty­ri sed­liac­ke usad­los­ti a päť želiar­skych domov (wordp​ress​.com). V 50-​tych rokoch sa plá­no­va­lo pre­síd­le­nie miest­nych oby­va­te­ľov do Ružom­ber­ka z dôvo­du pokro­ku, vyrov­na­niu sa moder­nej dobe. Ten­to pro­jekt sa však neu­sku­toč­nil, pre­to náv­štev­ní­ci Vlko­lín­ca môžu obdi­vo­vať vidiec­ky život v pri­ro­dze­nom pro­stre­dí. Svo­ju jedi­neč­nosť si Vlko­lí­nec zacho­val aj vďa­ka izo­lo­va­nos­ti. Až do polo­vi­ce 20. sto­ro­čia tu nebo­la zave­de­ná elek­tri­na (Wiki­pe­dia). Dnes Vlko­lí­nec tvo­rí 45 usad­los­ti, dre­ve­ných obyt­ných domov a hos­po­dár­skych budov (Wiki­pe­dia). V súčas­nos­ti trva­lo vo Vlko­lín­ci žije trva­lo 19 oby­va­te­ľov v 6 domoch. Mno­hé domy sú pre­na­jí­ma­né rekre­an­tom (wordp​ress​.com).

Stre­dom obce pre­te­ká potok pra­me­nia­ci pod svah­mi Sido­ro­va. Ste­ny dre­ve­ných domov sú kvô­li str­mé­mu sva­hu posta­ve­né na vyso­kých kamen­ných pod­mu­rov­kách (Wiki­pe­dia). Sokel je fareb­ným kon­tras­tom opro­ti ste­nám zru­bu (vlko​li​nec​.sk). Sú zru­bo­vé z čias­toč­ne, ale­bo úpl­ne kre­sa­ných trá­mov. Šká­ry medzi trá­ma­mi vypĺňa­jú dre­ve­né hra­no­ly tro­j­u­hol­ní­ko­vé­ho prie­re­zu a hli­na (Wiki­pe­dia). Hli­nou sa upra­vo­va­li nerov­nos­ti, bie­li­la sa a fareb­ne líči­la dva­krát do roka, na jar a na jeseň (vlko​li​nec​.sk). Pri zru­bo­va­ní sa ako výplň pou­ží­val mach na utes­ne­nie špár (vlko​li​nec​.sk). Cha­rak­te­ris­tic­kým prv­kom tunaj­ších domov je šind­ľo­vá sed­lo­vá stre­cha s lome­ným ostre­ším. Dosko­vé ští­ty domu majú malé otvo­ry – dým­ni­ky, slú­žia­ce na odvod dymu. Cen­trál­nu časť domu tvo­rí vstup­ný pit­vor“ s kuchy­ňou v jeho zadnej čas­ti. Odtiaľ sa vstu­pu­je do izby v jed­nej čas­ti a do komo­ry v dru­hej čas­ti domu. V cen­tre obce sa zacho­va­la zvo­ni­ca z roku 1770, stud­ňa a muro­va­ný kos­tol Nav­ští­ve­nia Pan­ny Márie z roku 1875 a muro­va­ná ško­la (Wiki­pe­dia). Stud­ňa je rum­pá­ľo­vá – kľu­ko­vá (Jalo­via­ro­vá).

Vo Vlko­lín­ci sa nachá­dza muze­ál­ny objekt – Roľ­níc­ky dom, v kto­rom je stá­la expo­zí­cia pôvod­né­ho býva­nia, tra­dič­ných his­to­ric­kých pred­me­tov v domác­nos­ti a v poľ­no­hos­po­dár­stve. Obo­zna­mu­je so živo­tom našich pred­kov, ich spô­so­bom býva­nia a hos­po­dá­re­nia. Galé­ria ľudo­vé­ho ume­nia síd­li v budo­ve býva­lej ško­ly (wordp​ress​.com).

V cho­tá­ri Vlko­lín­ca sa vysky­tu­jú via­ce­ré zau­jí­ma­vé rast­li­ny živo­čí­chy. Napr. Dac­ty­lor­hi­za maja­lis, Pri­mu­la fari­no­sa, Pri­mu­la auri­cu­la, Cle­ma­tis alpi­na, Meny­ant­her tri­fo­lia­ta, Cyp­ri­pe­dium cal­ce­olus, Aqu­ile­gia vul­ga­ris. Živo­cí­chy Ursus arc­tos, Canis lupus, Lynx lynx, čiže med­veď, vlk a rys (vlko​li​nec​.sk).


Vlko­lí­nec is a local part of Ružom­be­rok and is a land­mark reser­va­ti­on of folk archi­tec­tu­re. Sin­ce 1993, it has been insc­ri­bed in the UNESCO World Heri­ta­ge List. This sub­mon­ta­ne sett­le­ment pre­ser­ves its enti­re­ty, con­sis­ting of typi­cal log hou­ses, repre­sen­ting the type of medie­val vil­la­ge with wooden archi­tec­tu­re found in moun­tai­nous and sub­mon­ta­ne are­as. It is situ­ated on the sout­hern slo­pe of the exten­si­on of the Lip­tov main rid­ge of the Gre­at Fat­ra, at an ele­va­ti­on of 718 meters abo­ve sea level (Wiki­pe­dia). Sido­rov is a hill abo­ve Vlko­lí­nec, local­ly kno­wn as Žiar, and was mar­ked as Híra­vá on maps until 1950. It bears tra­ces of a pre­his­to­ric for­tress from 2,500 years ago (vlko​li​nec​.sk).

Ori­gi­nal­ly, Vlko­lí­nec was a lum­ber­jack and charcoal-​burning sett­le­ment, like­ly estab­lis­hed bet­we­en the second half of the 14th cen­tu­ry and the first half of the 15th cen­tu­ry. It belo­n­ged to the Lika­va Cast­le domain (Wiki­pe­dia). Later on, the resi­dents of Vlko­lí­nec also enga­ged in agri­cul­tu­re, lives­tock bre­e­ding, pas­to­ra­lism, shep­her­ding, and bee­ke­e­ping (wordp​ress​.com). They were also kno­wn as car­pen­ters and wood­car­vers (vlko​li​nec​.sk). The name of the vil­la­ge is deri­ved from the high occur­ren­ce of wol­ves (wordp​ress​.com). The first writ­ten men­ti­on of Vlko­lí­nec dates back to 1461 under the name Wyl­ko­vi­necz (vlko​li​nec​.sk). In the 17th cen­tu­ry, the­re were four pea­sant sett­le­ments and five blacks­mith hou­ses (wordp​ress​.com). In the 1950s, the­re were plans to relo­ca­te the local resi­dents to Ružom­be­rok due to prog­ress and adap­ting to modern times. Howe­ver, this pro­ject did not mate­ria­li­ze, allo­wing visi­tors to admi­re rural life in its natu­ral envi­ron­ment in Vlko­lí­nec. The vil­la­ge has main­tai­ned its uni­qu­e­ness through iso­la­ti­on. Elect­ri­ci­ty was not intro­du­ced here until the mid-​20th cen­tu­ry (Wiki­pe­dia). Cur­ren­tly, Vlko­lí­nec con­sists of 45 sett­le­ments, wooden resi­den­tial hou­ses, and farm buil­dings (Wiki­pe­dia). Pre­sen­tly, 19 resi­dents live per­ma­nen­tly in 6 hou­ses in Vlko­lí­nec. Many hou­ses are ren­ted out to vaca­ti­oners (wordp​ress​.com).

A stre­am ori­gi­na­ting below the slo­pes of Sido­rov runs through the cen­ter of the vil­la­ge. Due to the ste­ep slo­pe, the walls of the wooden hou­ses are built on high sto­ne foun­da­ti­ons (Wiki­pe­dia). The soc­le pro­vi­des a color­ful con­trast to the log walls (vlko​li​nec​.sk). The hou­ses are log struc­tu­res, par­tial­ly or com­ple­te­ly hewn. The gaps bet­we­en the logs are fil­led with trian­gu­lar wooden blocks and clay (Wiki­pe­dia). Clay was used to level irre­gu­la­ri­ties, whi­te­ned, and pain­ted with colors twi­ce a year, in spring and autumn (vlko​li​nec​.sk). Moss was used as a fil­ling during log cons­truc­ti­on to seal gaps (vlko​li​nec​.sk). A dis­tinc­ti­ve fea­tu­re of the local hou­ses is the shin­gled gab­led roof with a poin­ted gab­le. The gab­les of the hou­ses have small ope­nings, ser­ving as chim­ne­ys for smo­ke ven­ting. The cen­tral part of the hou­se con­sists of an entran­ce pit­vor” with a kit­chen at its rear. From the­re, one enters a room in one part and a cham­ber in the other part of the hou­se. In the cen­ter of the vil­la­ge, a bell tower from 1770, a well, and the mason­ry church of the Visi­ta­ti­on of the Vir­gin Mary from 1875 are pre­ser­ved. The­re is also a mason­ry scho­ol (Wiki­pe­dia). The well is a pump-​style lever well (Jalo­via­ro­vá).

In Vlko­lí­nec, the­re is a muse­um exhi­bit cal­led the Far­me­r’s Hou­se,” which fea­tu­res a per­ma­nent disp­lay of ori­gi­nal living, tra­di­ti­onal his­to­ri­cal items in hou­se­holds, and in agri­cul­tu­re. It intro­du­ces visi­tors to the lives of our ances­tors, the­ir way of living, and far­ming. The Gal­le­ry of Folk Art is hou­sed in the for­mer scho­ol buil­ding (wordp​ress​.com).

In the vici­ni­ty of Vlko­lí­nec, vari­ous inte­res­ting flo­ra and fau­na can be found. For exam­ple, Dac­ty­lor­hi­za maja­lis, Pri­mu­la fari­no­sa, Pri­mu­la auri­cu­la, Cle­ma­tis alpi­na, Meny­ant­her tri­fo­lia­ta, Cyp­ri­pe­dium cal­ce­olus, and Aqu­ile­gia vul­ga­ris. Fau­na inc­lu­des Ursus arc­tos, Canis lupus, Lynx lynx, which are bears, wol­ves, and lyn­xes (vlko​li​nec​.sk).


Use Facebook to Comment on this Post