2006, 2006-2010, Akcie, Akvaristika, Časová línia, Ľudia

Stretnutia akvaristov

Hits: 7365

His­tó­ria stret­nu­tí sa zača­la písať v lete 2001 na vte­daj­šej www​.akva​rium​.sk. Pre­bie­ha­li v Pre­špor­skej kúrii v Bra­ti­sla­ve. 11.06.2003 jeden z čle­nov fóra akva​.sk – azet ini­ci­oval myš­lien­ke dis­ku­to­vať aj zoči voči a nie­len na fóre pro­stred­níc­tvo Inter­ne­tu. Medzi­tým pre­tiek­lo v Duna­ji veľa vody a Bra­ti­sla­va sa sta­la mies­tom mno­hých stret­nu­tí. Do 1.1.2008 ich bolo snáď už aj 200. Na väč­ši­ne z nich som sa aj zúčast­nil. Po istom čase som začal evi­do­vať, aby som zhru­ba vedel koľ­ko ľudí cho­dí na tie­to stret­nu­tia. Zúčast­ni­lo sa ich cel­ko­vo mož­no až dve­sto akva­ris­tov a iných cho­va­te­ľov, man­že­liek apod. Pre­dov­šet­kým z Bra­ti­sla­vy, ale aj z oko­lia, nie­koľ­ko­krát dokon­ca z Nit­ry. Výbor­né je, že k nám neus­tá­le pri­chá­dza­li noví a noví a to ako z radov mla­dých akva­ris­tov, tak aj z tých skú­se­ných. Dúfam, že sa nám poda­ri­lo naozaj oslo­viť veľa ľudí, o čom sved­čí aj sklad­ba cho­va­te­ľov a akva­ris­tov na stret­nu­tiach. Stre­tá­va­li sme sa naj­mä v Smi­chov­skej per­le na Špi­tál­skej, v Rake­te pri Draž­dia­ku a na kon­ci môj­ho pôso­be­nia v Pre­špor­skej kúrii.

Aj v súčas­nos­ti sa stret­nu­tia robia, momen­tál­ne U Očka”. Dôle­ži­tou vecou je, že sme neos­lo­vi­li len Bra­ti­sla­vu, že sa nestre­tá­va­me len v Bra­ti­sla­ve, ale aj Koši­ce, kde sa stret­nu­tia kona­jú tak­mer tak dlho ako v Bra­ti­sla­ve. Okrem toho sa tie­to akti­vi­ty mno­žia v Bánov­ciach nad Beb­ra­vou, v Nit­re, v Levi­ciach, v Pop­ra­de, v Žili­ne, v Dub­ni­ci nad Váhom, v Tren­čí­ne, v Ban­skej Bys­tri­ci.


The his­to­ry of mee­tings began to be writ­ten in the sum­mer of 2001 on the then www​.akva​rium​.sk. They took pla­ce at the Pre­špo­rá­ček Pala­ce in Bra­ti­sla­va. On June 11, 2003, one of the forum mem­bers on akva​.sk – azet ini­tia­ted the idea of dis­cus­sing face-​to-​face, not just on the forum via the Inter­net. Sin­ce then, a lot of water has flo­wed in the Danu­be, and Bra­ti­sla­va has beco­me the venue for many mee­tings. By Janu­ary 1, 2008, the­re were pro­bab­ly alre­a­dy around 200 of them. I par­ti­ci­pa­ted in most of them. After a whi­le, I star­ted kee­ping records to have a rough idea of how many peop­le attend the­se mee­tings. A total of may­be two hun­dred aqu­arists and other bre­e­ders, spou­ses, etc., atten­ded them, main­ly from Bra­ti­sla­va but also from the sur­roun­ding are­as, and seve­ral times even from Nit­ra. It’s excel­lent that new peop­le kept coming, both young and expe­rien­ced aqu­arists. I hope we mana­ged to reach many peop­le, as evi­den­ced by the diver­se com­po­si­ti­on of bre­e­ders and aqu­arists at the mee­tings. We met main­ly at Smi­chov­ska Per­la on Špi­tál­ska, at Rake­ta near Draž­diak, and towards the end of my time, at Pre­špo­rá­ček Palace.

Mee­tings are still hap­pe­ning today, cur­ren­tly at U Očka.” Impor­tan­tly, we did­n’t only enga­ge Bra­ti­sla­va; we don’t only meet the­re but also in Koši­ce, whe­re mee­tings have been taking pla­ce for almost as long as in Bra­ti­sla­va. Besi­des, the­se acti­vi­ties are gro­wing in Bánov­ce nad Beb­ra­vou, Nit­ra, Levi­ce, Pop­rad, Žili­na, Dub­ni­ca nad Váhom, Tren­čín, and Ban­ská Bystrica.


Klub​.akva​.sk

Bol som neja­ký čas čle­nom akva­ris­tic­ké­ho klu­bu, kto­rý nesie meno KLUB​.AKVA​.SK. Neskôr som sa nez­ho­dol s prak­ti­ka­mi v klu­be a roz­ho­dol som sa s tým ďalej nebo­jo­vať. Avšak styk s mno­hý­mi akva­ris­ta­mi z tej doby stá­le mám.


I was a mem­ber of an aqu­arium club cal­led KLUB​.AKVA​.SK for some time. Later, I disag­re­ed with the prac­ti­ces in the club and deci­ded not to con­ti­nue figh­ting against them. Howe­ver, I still main­tain con­tact with many aqu­arists from that time.


Pred­náš­ka Nor­ber­ta Dokoupila

KLUB​.AKVA​.SK zor­ga­ni­zo­val 6.9.2006 v Dome kul­tú­ry Ruži­nov akva­ris­tic­kú pred­náš­ku Nor­ber­ta Dokou­pi­la Nie­len o živo­rod­kách“. Zúčast­ni­lo sa jej 50 – 60 ľudí. Pán Dokou­pil roz­prá­val o sfar­be­ní rýb, o tom aký­mi far­bi­va­mi ryby dis­po­nu­jú. Po pred­náš­ke pre­beh­la dis­ku­sia, kde sme sa napr. pýta­li, pre­čo ryby nebý­va­jú zele­né. Polo­ži­li sme páno­vi Dokou­pi­lo­vi asi päť otá­zok, jed­nu z nich aj prí­tom­ný Miro Rus­ko. Aj mimo ofi­ciál­ne­ho prog­ra­mu sa živo dis­ku­to­va­lo a verím, že mno­hí z nás využi­li prí­le­ži­tosť pre­ho­diť zopár viet so svo­ji­mi kole­ga­mi. Po pred­náš­ke sa usku­toč­ni­la usta­no­vu­jú­ca schô­dza, na kto­rej sa volil výbor klu­bu a revíz­na komi­sia. Zvo­le­ný výbor: Bra­ni­slav Bar­čin, Nor­man Dur­ný, Mar­ké­ta Rejl­ko­vá, Vla­di­mír Volf, Mar­tin Haláč, Peter Kac­lík, Ivan Vyslú­žil. Revíz­na komi­sia: Milo Pešek, Ľubo­mír Holub­čík. Prie­beh pred­náš­ky máme zazna­me­na­ný pro­stred­níc­tvom kame­ry a ja som zachy­tá­val dej foto­apa­rá­tom, aby som vám pri­blí­žil atmo­sfé­ru, kto­rá v DK Ruži­nov 6.9.2006 vládla.


Lec­tu­re by Nor­bert Dokoupil

On Sep­tem­ber 6, 2006, the CLUB​.AKVA​.SK orga­ni­zed an aqu­arium lec­tu­re at the Ruži­nov Cul­tu­ral Cen­ter by Nor­bert Dokou­pil tit­led Not Only About Live­be­a­rers.” App­ro­xi­ma­te­ly 50 – 60 peop­le atten­ded the event. Mr. Dokou­pil dis­cus­sed the colo­ring of fish and the pig­ments that fish possess. Fol­lo­wing the lec­tu­re, the­re was a dis­cus­si­on whe­re ques­ti­ons were rai­sed, such as why fish are not gre­en. About five ques­ti­ons were posed to Mr. Dokou­pil, inc­lu­ding one from Miro Rus­ko. Even out­si­de the offi­cial prog­ram, live­ly dis­cus­si­ons took pla­ce, and many of us took the oppor­tu­ni­ty to exchan­ge thoughts with our col­le­a­gu­es. After the lec­tu­re, the inau­gu­ral mee­ting was held, during which the club com­mit­tee and audit com­mis­si­on were elec­ted. The elec­ted com­mit­tee mem­bers were Bra­ni­slav Bar­čin, Nor­man Dur­ný, Mar­ké­ta Rejl­ko­vá, Vla­di­mír Volf, Mar­tin Haláč, Peter Kac­lík, and Ivan Vyslú­žil. The audit com­mis­si­on con­sis­ted of Milo Pešek and Ľubo­mír Holub­čík. The cour­se of the lec­tu­re was recor­ded via came­ra, and I cap­tu­red the events with a came­ra to pro­vi­de you with a glim­pse of the atmo­sp­he­re at the Ruži­nov Cul­tu­ral Cen­ter on Sep­tem­ber 62006.


Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Podunajsko, Slovenská krajina, Typ krajiny

Bratislava – krásavica na Dunaji

Hits: 34794

Bra­ti­sla­va je zná­ma aj ako Krá­sa­vi­ca na Duna­ji” a Mes­to Mie­ru. Roz­lo­ha Bra­ti­sla­vy je 367,584 km2. Leží v nad­mor­skej výš­ke 126514 met­rov nad morom. V Bra­ti­slav­skej aglo­me­rá­cií žije 546 300 oby­va­te­ľov. Den­ne sem dochá­dza 150200 tisíc ľudí za prá­cou. His­to­ric­ké náz­vy Bra­ti­sla­vy: Bra­sla­ves­purch, Bre­sla­va Civi­tas, Bre­zes­burg, Bre­za­laus­purch, Pre­sla­vas­purch, Bres­burg, Bře­ti­sla­va, Poso­nium, Istro­po­lis, Pre­ss­burg, Pozso­ny, Požúň, Pre­špo­rok, Pre­špu­rek, Istro­po­lis. Trva­lé osíd­le­nie úze­mia Bra­ti­sla­vy zača­lo prav­de­po­dob­ne v mlad­šej dobe kamen­nej. V rokoch 40050 pred n.l. tu boli Kel­ti, čoho dôka­zom je kelt­ské oppi­dum s min­cov­ňou. Medzi prvým a pia­tym sto­ro­čím stre­dom mes­ta vied­la hra­ni­ca Rím­skej ríše - Limes Roma­nus. Medzi 6. a 8. sto­ro­čím sem priš­li prví Slo­va­niaAva­ri. V rokoch 633658 bola Bra­ti­sla­va súčas­ťou Samo­vej ríše. Od kon­ca 8. sto­ro­čia do roku 833 bola súčas­ťou Nit­rian­ske­ho knie­žat­stva a do roku 907 Veľ­kej Mora­vy (Wiki­pé­dia). V rokoch 12411242 zaú­to­či­li na Bra­ti­sla­vu Mon­go­li, mes­to však nedo­by­li. V roku 1465 zalo­žil Matej Kor­vín Aca­de­miu Istro­po­li­ta­nu, prvú uni­ver­zi­tu na úze­mí Slo­ven­ska (Wiki­pé­dia). V rokoch 9071918 bola Bra­ti­sla­va súčas­ťou Uhor­ska.

V rokoch 15631830 je Bra­ti­sla­va koru­no­vač­ným mes­tom uhor­ských krá­ľov. Pri­bliž­ne do roku 1870 bola Bra­ti­sla­va pre­važ­ne mes­tom nemec­ky hovo­ria­ce­ho oby­va­teľ­stva. V roku 1946 sa k Bra­ti­sla­ve pri­po­ji­li obce Devín, Dúb­rav­ka, Lamač, Petr­žal­ka, Prie­voz, RačaVaj­no­ry. V roku 1971 aj Čuno­vo, Devín­ska Nová Ves, Jarov­ce, Podu­naj­ské Bis­ku­pi­ce, Rusov­ce, Vra­ku­ňa a Záhor­ská Bys­tri­ca (Wiki­pé­dia). Ruži­nov má tie­to miest­ne čas­ti: Nivy, Pošeň, Prie­voz, Ostred­ky, Tráv­ni­ky, Štr­ko­vec, Vlčie hrd­lo, Trnáv­ka. Vra­ku­ňa: Dol­né Hony. Podu­naj­ské Bis­ku­pi­ce: Dol­né hony, Kete­lec, Lies­ko­vec, Medzi jar­ka­mi. Nové Mes­to: Ahoj, Jura­jov dvor, Koli­ba, Kra­má­re, Mie­ro­vá koló­nia, Pasien­ky /​Kuchaj­da, Vinoh­ra­dy. Rača: Kras­ňa­ny, Rača, Východ­né. Kar­lo­va Ves: Dlhé die­ly, Kúti­ky, Mlyn­ská doli­na, Pat­rón­ka, Rov­ni­ce. Dúb­rav­ka: Pod­vor­ni­ce, Zálu­hy, Krča­ce. Lamač: Pod­háj, Ráz­so­chy. Devín­ska Nová Ves: Devín­ske jaze­ro, Kos­tol­né, Pau­lin­ské, Pod­hor­ské, Síd­lis­ko, Stred, Vápen­ka. Petr­žal­ka: Dvo­ry, Háje, Janí­kov dvor, Lúky, Ovsiš­te, Kop­ča­ny, Zrkad­lo­vý háj, Kapi­tul­ský dvor, Sta­rý háj (wiki​pe​dia​.sk).

Osob­nos­ti Bra­ti­sla­vy: nemec­ký kla­vi­ris­ta a skla­da­teľ Johann Nepo­muk Hum­mel, nosi­teľ Nobe­lo­vej ceny za fyzi­ku Phi­lipp Lenard, fyzik a mate­ma­tik Ján Andrej Seg­ner, rabín Samu­el Ben­ja­min Sofer, sochár Vik­tor Oskar Tilg­ner a množ­stvo iných (wiki​pe​dia​.sk).


Bra­ti­sla­va is also kno­wn as the Beau­ty on the Danu­be” and the City of Pea­ce.” Its area is 367.584 km², situ­ated at an ele­va­ti­on ran­ging from 126 to 514 meters abo­ve sea level. In the Bra­ti­sla­va agg­lo­me­ra­ti­on, 546,300 inha­bi­tants resi­de, and dai­ly, 150 – 200 thou­sand peop­le com­mu­te here for work. His­to­ri­cal names for Bra­ti­sla­va inc­lu­de Bra­sla­ves­purch, Bre­sla­va Civi­tas, Bre­zes­burg, Bre­za­laus­purch, Pre­sla­vas­purch, Bres­burg, Bře­ti­sla­va, Poso­nium, Istro­po­lis, Pre­ss­burg, Pozso­ny, Požúň, Pre­špo­rok, Pre­špu­rek, and Istro­po­lis. Per­ma­nent sett­le­ment of the Bra­ti­sla­va area like­ly began in the late Sto­ne Age. Bet­we­en 400 and 50 BCE, Celts inha­bi­ted the regi­on, evi­den­ced by a Cel­tic oppi­dum with a mint. The Roman Empi­re­’s bor­der, Limes Roma­nus, pas­sed through the city cen­ter bet­we­en the 1st and 5th cen­tu­ries. Bet­we­en the 6th and 8th cen­tu­ries, the first Slavs and Avars arri­ved. From 633 to 658, Bra­ti­sla­va was part of the Samo Empi­re. From the late 8th cen­tu­ry to 833, it was part of the Prin­ci­pa­li­ty of Nit­ra, and until 907, part of Gre­at Mora­via (Wiki­pe­dia). In 1241 – 1242, the Mon­gols attac­ked Bra­ti­sla­va but did not conqu­er the city. In 1465, Matt­hias Cor­vi­nus foun­ded Aca­de­mia Istro­po­li­ta­na, the first uni­ver­si­ty in Slo­va­kia (Wiki­pe­dia). From 907 to 1918, Bra­ti­sla­va was part of Hungary.

From 1563 to 1830, Bra­ti­sla­va was the coro­na­ti­on city of Hun­ga­rian kings. Until around 1870, Bra­ti­sla­va was pre­do­mi­nan­tly a city of German-​speaking inha­bi­tants. In 1946, the muni­ci­pa­li­ties of Devín, Dúb­rav­ka, Lamač, Petr­žal­ka, Prie­voz, Rača, and Vaj­no­ry were anne­xed to Bra­ti­sla­va. In 1971, Čuno­vo, Devín­ska Nová Ves, Jarov­ce, Podu­naj­ské Bis­ku­pi­ce, Rusov­ce, Vra­ku­ňa, and Záhor­ská Bys­tri­ca also joined (Wiki­pe­dia). Ruži­nov has the­se local parts: Nivy, Pošeň, Prie­voz, Ostred­ky, Tráv­ni­ky, Štr­ko­vec, Vlčie hrd­lo, Trnáv­ka. Vra­ku­ňa: Dol­né Hony. Podu­naj­ské Bis­ku­pi­ce: Dol­né hony, Kete­lec, Lies­ko­vec, Medzi jar­ka­mi. Nové Mes­to: Ahoj, Jura­jov dvor, Koli­ba, Kra­má­re, Mie­ro­vá koló­nia, Pasien­ky /​Kuchaj­da, Vinoh­ra­dy. Rača: Kras­ňa­ny, Rača, Východ­né. Kar­lo­va Ves: Dlhé die­ly, Kúti­ky, Mlyn­ská doli­na, Pat­rón­ka, Rov­ni­ce. Dúb­rav­ka: Pod­vor­ni­ce, Zálu­hy, Krča­ce. Lamač: Pod­háj, Ráz­so­chy. Devín­ska Nová Ves: Devín­ske jaze­ro, Kos­tol­né, Pau­lin­ské, Pod­hor­ské, Síd­lis­ko, Stred, Vápen­ka. Petr­žal­ka: Dvo­ry, Háje, Janí­kov dvor, Lúky, Ovsiš­te, Kop­ča­ny, Zrkad­lo­vý háj, Kapi­tul­ský dvor, Sta­rý háj (wiki​pe​dia​.sk).

Notab­le per­so­na­li­ties from Bra­ti­sla­va inc­lu­de the Ger­man pia­nist and com­po­ser Johann Nepo­muk Hum­mel, Nobel Prize-​winning phy­si­cist Phi­lipp Lenard, phy­si­cist and mat­he­ma­ti­cian Ján Andrej Seg­ner, rab­bi Samu­el Ben­ja­min Sofer, sculp­tor Vik­tor Oskar Tilg­ner, and many others (wiki​pe​dia​.sk).


Bra­ti­sla­va ist auch als die Schöne an der Donau” und die Stadt des Frie­dens” bekannt. Die Flä­che bet­rägt 367,584 km² und liegt auf einer Höhe von 126 bis 514 Metern über dem Mee­ress­pie­gel. In der Bratislava-​Agglomeration leben 546.300 Ein­woh­ner, und täg­lich pen­deln 150 – 200 Tau­send Men­schen hier­her zur Arbe­it. His­to­ris­che Namen für Bra­ti­sla­va sind Bra­sla­ves­purch, Bre­sla­va Civi­tas, Bre­zes­burg, Bre­za­laus­purch, Pre­sla­vas­purch, Bres­burg, Bře­ti­sla­va, Poso­nium, Istro­po­lis, Pre­ss­burg, Pozso­ny, Požúň, Pre­špo­rok, Pre­špu­rek und Istro­po­lis. Die dau­er­haf­te Besied­lung des Gebiets von Bra­ti­sla­va begann wahrs­che­in­lich in der Jung­ste­in­ze­it. Zwis­chen 400 und 50 v. Chr. leb­ten Kel­ten in der Regi­on, wie ein kel­tis­ches Oppi­dum mit einer Münzp­rä­ges­tät­te belegt. Die Gren­ze des Römis­chen Rei­ches, Limes Roma­nus, ver­lief zwis­chen dem 1. und 5. Jahr­hun­dert durch das Stadt­zen­trum. Zwis­chen dem 6. und 8. Jahr­hun­dert kamen die ers­ten Sla­wen und Awa­ren hier­her. Von 633 bis 658 gehör­te Bra­ti­sla­va zum Reich von Samo. Vom spä­ten 8. Jahr­hun­dert bis 833 gehör­te es zum Fürs­ten­tum Nit­ra und bis 907 zum Gro­ßmäh­ris­chen Reich (Wiki­pe­dia). In den Jah­ren 1241 – 1242 grif­fen die Mon­go­len Bra­ti­sla­va an, ero­ber­ten die Stadt jedoch nicht. Im Jahr 1465 grün­de­te Matt­hias Cor­vi­nus die Aca­de­mia Istro­po­li­ta­na, die ers­te Uni­ver­si­tät in der Slo­wa­kei (Wiki­pe­dia). Von 907 bis 1918 gehör­te Bra­ti­sla­va zu Ungarn.

Von 1563 bis 1830 war Bra­ti­sla­va die Krönungss­tadt unga­ris­cher Köni­ge. Bis etwa 1870 war Bra­ti­sla­va vor­wie­gend eine Stadt mit deutschs­pra­chi­gen Ein­woh­nern. Im Jahr 1946 wur­den die Geme­in­den Devín, Dúb­rav­ka, Lamač, Petr­žal­ka, Prie­voz, Rača und Vaj­no­ry Bra­ti­sla­va angeg­lie­dert. Im Jahr 1971 sch­los­sen sich auch Čuno­vo, Devín­ska Nová Ves, Jarov­ce, Podu­naj­ské Bis­ku­pi­ce, Rusov­ce, Vra­ku­ňa und Záhor­ská Bys­tri­ca an (Wiki­pe­dia). Ruži­nov hat diese

Orts­te­i­le: Nivy, Pošeň, Prie­voz, Ostred­ky, Tráv­ni­ky, Štr­ko­vec, Vlčie hrd­lo, Trnáv­ka. Vra­ku­ňa: Dol­né Hony. Podu­naj­ské Bis­ku­pi­ce: Dol­né hony, Kete­lec, Lies­ko­vec, Medzi jar­ka­mi. Nové Mes­to: Ahoj, Jura­jov dvor, Koli­ba, Kra­má­re, Mie­ro­vá koló­nia, Pasien­ky /​Kuchaj­da, Vinoh­ra­dy. Rača: Kras­ňa­ny, Rača, Východ­né. Kar­lo­va Ves: Dlhé die­ly, Kúti­ky, Mlyn­ská doli­na, Pat­rón­ka, Rov­ni­ce. Dúb­rav­ka: Pod­vor­ni­ce, Zálu­hy, Krča­ce. Lamač: Pod­háj, Ráz­so­chy. Devín­ska Nová Ves: Devín­ske jaze­ro, Kos­tol­né, Pau­lin­ské, Pod­hor­ské, Síd­lis­ko, Stred, Vápen­ka. Petr­žal­ka: Dvo­ry, Háje, Janí­kov dvor, Lúky, Ovsiš­te, Kop­ča­ny, Zrkad­lo­vý háj, Kapi­tul­ský dvor, Sta­rý háj (wiki​pe​dia​.sk).

Bekann­te Per­sön­lich­ke­i­ten aus Bra­ti­sla­va sind der deuts­che Pia­nist und Kom­po­nist Johann Nepo­muk Hum­mel, der Nobelp­re­is­trä­ger für Phy­sik Phi­lipp Lenard, der Phy­si­ker und Mat­he­ma­ti­ker Ján Andrej Seg­ner, der Rab­bi­ner Samu­el Ben­ja­min Sofer, der Bild­hau­er Vik­tor Oskar Tilg­ner und vie­le ande­re (wiki​pe​dia​.sk).


Bra­ti­sla­va ismert még Krá­sa­vi­ca na Duna­ji” és a Béke Váro­sa­ként is. Bra­ti­sla­va terüle­te 367,584 km². Ten­gers­zint felet­ti magas­sá­ga 126 és 514 méter között vál­to­zik. A bra­ti­sla­vai agg­lo­me­rá­ci­ó­ban 546 300 lakos él. Napon­ta 150 – 200 ezer ember jár ide dol­goz­ni. Bra­ti­sla­va tör­té­nel­mi nevei közé tar­to­zik Bra­sla­ves­purch, Bre­sla­va Civi­tas, Bre­zes­burg, Bre­za­laus­purch, Pre­sla­vas­purch, Bres­burg, Bře­ti­sla­va, Poso­nium, Istro­po­lis, Pre­ss­burg, Pozso­ny, Požúň, Pre­špo­rok, Pre­špu­rek, Istro­po­lis. Bra­ti­sla­va terüle­tén valós­zí­nűleg a fia­tal kőkors­zak­ban kez­dődött az állan­dó tele­pülés. Kr. e. 400 – 50 között kel­ták éltek itt, amit egy kel­ta oppi­dum és pénz­ver­de bizo­ny­ít. Az első és ötödik szá­zad között a város köze­pén a Római Biro­da­lom hatá­ra – a Limes Roma­nus – húzó­dott. A 6. és 8. szá­zad között az első szlá­vok és ava­rok érkez­tek ide. 633 és 658 között Bra­ti­sla­va a Samo Biro­da­lom rés­ze volt. A 8. szá­zad végé­től 833-​ig a Nit­riai Feje­de­lem­ség rés­ze volt, majd 907-​ig a Nagy Morá­viáé (Wiki­pé­dia). 1241 – 1242-​ben a mon­go­lok táma­dást indí­tot­tak Bra­ti­sla­va ellen, de a várost nem fog­lal­ták el. 1465-​ben Máty­ás kirá­ly mega­la­pí­tot­ta az Istro­po­li­ta­nu Aka­dé­miát, a szlo­vák terület első egy­ete­mét (Wiki­pé­dia). 907-​től 1918-​ig Bra­ti­sla­va rés­ze volt Magyarországnak.

1563-​tól 1830-​ig Bra­ti­sla­va a magy­ar kirá­ly­ok koro­ná­zá­si váro­sa volt. Kb. 1870-​ig Bra­ti­sla­va túl­ny­o­mó­részt német any­any­el­vű lakos­sá­gú város volt. 1946-​ban Devín, Dúb­rav­ka, Lamač, Petr­žal­ka, Prie­voz, Rača és Vaj­no­ry csa­tla­ko­zott Bra­ti­sla­vá­hoz. 1971-​ben Čuno­vo, Devín­ska Nová Ves, Jarov­ce, Podu­naj­ské Bis­ku­pi­ce, Rusov­ce, Vra­ku­ňa és Záhor­ská Bys­tri­ca is csa­tla­ko­zott (Wiki­pé­dia). Ruži­nov­nak a követ­ke­ző helyi rés­zei van­nak: Nivy, Pošeň, Prie­voz, Ostred­ky, Tráv­ni­ky, Štr­ko­vec, Vlčie hrd­lo, Trnáv­ka. Vra­ku­ňa: Dol­né Hony. Podu­naj­ské Bis­ku­pi­ce: Dol­né hony, Kete­lec, Lies­ko­vec, Medzi jar­ka­mi. Nové Mes­to: Ahoj, Jura­jov dvor, Koli­ba, Kra­má­re, Mie­ro­vá koló­nia, Pasien­ky /​Kuchaj­da, Vinoh­ra­dy. Rača: Kras­ňa­ny, Rača, Východ­né. Kar­lo­va Ves: Dlhé die­ly, Kúti­ky, Mlyn­ská doli­na, Pat­rón­ka, Rov­ni­ce. Dúb­rav­ka: Pod­vor­ni­ce, Zálu­hy, Krča­ce. Lamač: Pod­háj, Ráz­so­chy. Devín­ska Nová Ves: Devín­ske jaze­ro, Kos­tol­né, Pau­lin­ské, Pod­hor­ské, Síd­lis­ko, Stred, Vápen­ka. Petr­žal­ka: Dvo­ry, Háje, Janí­kov dvor, Lúky, Ovsiš­te, Kop­ča­ny, Zrkad­lo­vý háj, Kapi­tul­ský dvor, Sta­rý háj (wiki​pe​dia​.sk).

Bra­ti­sla­va kie­mel­ke­dő sze­mé­ly­i­sé­gei közé tar­to­zik a német zon­go­ris­ta és zenes­zer­ző Johann Nepo­muk Hum­mel, a fizi­ka Nobel-​díjas Phi­lipp Lenard, a fizi­kus és mate­ma­ti­kus Ján Andrej Seg­ner, a rab­bi Samu­el Ben­ja­min Sofer, a szob­rász Vik­tor Oskar Tilg­ner és sok más (wiki​pe​dia​.sk).


Prís­pev­ky o Bratislave

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Dokumenty, Krajina, Orava, Oravské, Oravské, Slovenská krajina, Slovenské, Slovenské, Stavby, V čase

Oravská dedina v Zuberci

Hits: 2520

Využi­tím ľudo­vých sta­vieb pre múzej­né úče­ly sa zaobe­ral už v 20-​tych rokoch 20. sto­ro­čia Pavol Flo­rek. Po roku 1945 dochá­dza­lo k lik­vi­dá­cii kul­túr­ne­ho dedič­stva. Ochra­na dre­ve­nej ľudo­vej archi­tek­tú­ry na pôvod­nom mies­te je nere­ál­na. Juraj Lan­ger usku­toč­nil v 60-​tych rokoch 20. sto­ro­čia pries­kum vo všet­kých orav­ských dedi­nách. 24.9.1967 bol polo­že­ný základ­ný kameň budú­ce­ho múzea na poľa­ne Bres­to­vá pri Zuber­ci v nad­mor­skej výš­ke 830 met­rov. Pri výstav­be boli zamest­na­ní zuber­skí a habov­skí tesá­ri, kto­rí mali skú­se­nos­ti so stav­bou zru­bo­vých domov. Väč­šiu časť tvo­ria pre­ne­se­né ori­gi­ná­ly. Prvý krát bolo múze­um sprí­stup­ne­né verej­nos­ti 31.8.1975 po ukon­če­ní prvej eta­py (zube​rec​.sk). Cez are­ál pre­te­ká potok Stu­de­ná, z kto­ré­ho je rekon­štru­ova­ný náhon na mlyn a val­chu (zube​rec​.sk). Cel­ko­vo sa tu nachá­dza 56 domov, hos­po­dár­skych sta­vieb, tech­nic­kých a sak­rál­nych objek­tov na roz­lo­he 8 hek­tá­rov (zube​rec​.sk).

Múze­um je roz­de­le­né na 5 cel­kov: Dol­no­orav­ský rínok, Hor­no­orav­ská uli­ca, Goral­ské lazy, Kos­tol s cin­to­rí­nom a Mly­nis­ko s vod­ný­mi tech­nic­ký­mi stav­ba­mi. Dol­no­orav­ský rínok pred­sta­vu­je zemian­sku osa­du s námes­tíč­kom. Nachá­dza­jú sa tu objek­ty s Mala­ti­nej, Žaš­ko­va, zvo­ni­ca zo Zás­ka­lia, zemian­ska kúria Meš­kov­cov z Vyšné­ho Kubí­na, man­geľ a reme­sel­ný dom z Velič­nej, želiar­sky dom zo Bzi­ny, sýp­ka zo Srňa­cie­ho. Hor­no­orav­ská uli­ca je ukáž­kou rado­vej zástav­by mno­hých orav­ských dedín. Je tu hrn­čiar­ska pec z Trs­te­nej, roľ­níc­ka usad­losť s Čim­ho­vej, z Beňa­do­va, Pod­bie­lu, Zuber­ca, Hruš­tí­na, Dol­nej Leho­ty, plá­ten­níc­ka kúria zo Šte­fa­no­va, šol­týs­ka usad­losť z Vasi­ľo­va a Rab­číc, komo­ra z Lom­nej, kováčs­ka vyh­ňa z Habov­ky, V goral­ských lazoch je dre­vo­ru­bačs­ko – pas­tier­ska usad­losť z Orav­ské­ho Vese­lé­ho, salaš­níc­ka koli­ba zo Zuber­ca, šol­týs­ky dom a lisov­ňa z Novo­ti, Rab­čic­ká zvo­ni­ca, roľ­níc­ka usad­losť z Orav­skej Les­nej. V rám­ci čas­ti Kos­tol: már­ni­ca z Rab­číc, nesko­ro­go­tic­ký dre­ve­ný kos­tol svä­tej Alž­be­ty Uhor­skej zo Zábre­žu, izbi­ca z Hruš­tí­na, sen­ní­ky z Orav­skej Jase­ni­ce. V rám­ci Mly­nis­ka: Novoťs­ký mlyn, val­cha z Lom­nej (zube​rec​.sk).


The uti­li­za­ti­on of folk buil­dings for muse­um pur­po­ses was alre­a­dy under­ta­ken in the 1920s by Pavol Flo­rek. After 1945, the­re was a trend of cul­tu­ral heri­ta­ge des­truc­ti­on. Pre­ser­ving wooden folk archi­tec­tu­re in its ori­gi­nal loca­ti­on beca­me unre­a­lis­tic. Juraj Lan­ger con­duc­ted a sur­vey in all Ora­va vil­la­ges in the 1960s. On Sep­tem­ber 24, 1967, the foun­da­ti­on sto­ne of the futu­re muse­um was laid on the Bres­to­vá mea­dow near Zube­rec at an ele­va­ti­on of 830 meters. The cons­truc­ti­on invol­ved crafts­men from Zube­rec and Habov­ka with expe­rien­ce in buil­ding log hou­ses. The majo­ri­ty of the muse­um con­sists of relo­ca­ted ori­gi­nals. The muse­um was first ope­ned to the pub­lic on August 31, 1975, after com­ple­ting the ini­tial pha­se (zube​rec​.sk). A stre­am cal­led Stu­de­ná flo­ws through the area, and a recons­truc­ted mill­ra­ce and mill­pond are also pre­sent (zube​rec​.sk). Ove­rall, the­re are 56 hou­ses, farm buil­dings, tech­ni­cal struc­tu­res, and sac­red objects spre­ad across 8 hec­ta­res (zube​rec​.sk).

The muse­um is divi­ded into 5 sec­ti­ons: Dol­no­orav­ský Mar­ket, Hor­no­orav­ská Stre­et, Goral­ské Mea­do­ws, the Church with a Ceme­te­ry, and Mly­nis­ko with Water Tech­ni­cal Buil­dings. Dol­no­orav­ský Mar­ket repre­sents a nob­le sett­le­ment with a small squ­are. Here, you­’ll find objects from Mala­ti­na, Žaš­kov, a bell tower from Zás­ka­lie, nob­le manor Meš­kov­cov from Vyšný Kubín, a trough and craft hou­se from Velič­ná, a blacks­mit­h’s hou­se from Bzi­ny, a gra­na­ry from Srňa­cie. Hor­no­orav­ská Stre­et sho­wca­ses the typi­cal row cons­truc­ti­on of many Ora­va vil­la­ges. It inc­lu­des a potte­ry kiln from Trs­te­ná, a far­me­r’s sett­le­ment from Čim­ho­vá, Beňa­do­vo, Pod­biel, Zube­rec, Hruš­tín, Dol­ná Leho­ta, a linen manor from Šte­fa­no­vá, a bai­liff sett­le­ment from Vasi­ľo­vo and Rab­či­ce, a cham­ber from Lom­ná, a blacks­mit­h’s for­ge from Habov­ka. In the Goral­ské Mea­do­ws, the­re is a lumberjack-​shepherd sett­le­ment from Orav­ské Vese­lé, a shep­her­d’s hut from Zube­rec, a bai­lif­f’s hou­se and pre­ss hou­se from Novoť, Rab­či­ce bell tower, a far­me­r’s sett­le­ment from Orav­ská Les­ná. Under the Church sec­ti­on: a mor­tu­ary from Rab­či­ce, a late Got­hic wooden church of St. Eli­za­beth of Hun­ga­ry from Zábrež, a small room from Hruš­tín, hay­lofts from Orav­ská Jase­ni­ca. In the Mly­nis­ko sec­ti­on: Novoť Mill, a mill­pond from Lom­ná (zube​rec​.sk).


Wykor­zys­ta­nie ludo­wych budyn­ków do celów muze­al­nych zaj­mo­wał się już w latach 20. XX wie­ku Pavol Flo­rek. Po roku 1945 doszło do lik­wi­dac­ji dzie­dzict­wa kul­tu­ro­we­go. Ochro­na dre­wnia­nej archi­tek­tu­ry ludo­wej w miejs­cu pier­wot­nym sta­ła się nie­re­al­na. Juraj Lan­ger przep­ro­wa­dził w latach 60. XX wie­ku bada­nia we wszys­tkich wios­kach Ora­vy. 24 wrze­śnia 1967 roku na pola­nie Bres­to­vá koło Zuber­ca, na wyso­ko­ści 830 met­rów, poło­żo­no kamień węgiel­ny pod przys­złe muze­um. Przy budo­wie zatrud­nie­ni byli cie­śle z Zuber­ca i Habov­ki, któr­zy mie­li doświadc­ze­nie w budo­wie domów z bali. Więks­zo­ść muze­um sta­no­wią prze­nie­si­one ory­gi­na­ły. Muze­um po raz pier­ws­zy otwar­to dla pub­licz­no­ści 31 sierp­nia 1975 roku po zako­ńc­ze­niu pier­ws­ze­go eta­pu (zube​rec​.sk). Przez teren prze­pły­wa stru­mień Stu­de­ná, z któ­re­go odtwor­zo­no kanał mły­ńs­ki i staw mły­ńs­ki (zube​rec​.sk). Ogól­nie na tere­nie znaj­du­je się 56 domów, budyn­ków gos­po­darc­zych, obiek­tów tech­nicz­nych i sak­ral­nych, zaj­mu­jących powierzch­nię 8 hek­ta­rów (zube​rec​.sk).

Muze­um podzie­lo­ne jest na 5 sekc­ji: Dol­no­ora­ws­ki Rynek, Uli­ca Hor­no­ora­ws­ka, Goral­skie Łąki, Kości­ół z Cmen­tar­zem oraz Mly­nis­ko z Budo­wla­mi Tech­nicz­ny­mi. Dol­no­ora­ws­ki Rynek repre­zen­tu­je osa­dę szla­chec­ką z małym pla­cem. Znaj­du­ją się tu obiek­ty z Mala­ti­ny, Žaš­ko­va, dzwon­ni­ca ze Zás­ka­lia, szla­chec­ka karcz­ma Meš­kov­cov z Vyšné­ho Kubí­na, kory­to i dom rze­mie­śl­nic­zy z Velič­nej, dom kowa­la z Bzi­ny, spich­lerz ze Srňa­cie. Uli­ca Hor­no­ora­ws­ka jest przy­kła­dem sze­re­go­wej zabu­do­wy wie­lu ora­ws­kich wiosek. Znaj­du­je się tu piec garn­car­ski z Trs­te­nej, rol­nic­ze osied­le z Čim­ho­vej, Beňa­do­va, Pod­bie­lu, Zuber­ca, Hruš­tí­na, Dol­nej Leho­ty, dwór płó­cien­ni­ka ze Šte­fa­no­va, szla­chec­kie osied­le z Vasi­ľo­va i Rab­čic, komo­ra z Lom­nej, kuźnia z Habov­ki. W Goral­skich Łąkach znaj­du­je się osa­da drwala-​pasterza z Orav­ské­ho Vese­lé­ho, sala pas­ter­ska z Zuber­ca, szla­chec­ka cha­łu­pa i kuźnia z Novo­ti, Rab­čic­ka dzwon­ni­ca, rol­nic­ze osied­le z Orav­skej Les­nej. W ramach sekc­ji Kości­ół: kost­ni­ca z Rab­čic, dre­wnia­ny kości­ół św. Elżbie­ty Węgier­skiej z Zábre­žu, izbi­ca z Hruš­tí­na, sto­do­ła z Orav­skej Jase­ni­ce. W ramach sekc­ji Mly­nis­ko: Młyn Novoť, kuźnia z Lom­nej (zube​rec​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post