Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Obce, Slovenské, Horné Považie, Stavby, Fotografie

Čičmany – obec ľudovej architektúry

skala
Hits: 2904

Čičmany sú národopisnou lokalitou charakteristickou starobylými krojmi, maľovanými drevenicami a svojráznym folklórnym prejavom. Nachádza sa v Čičmanskej kotline pod vrchom Strážovec, neďaleko od prameňa Rajčianka. Vznik je opradený rôznymi teóriami, ktoré hovoria o nemeckom, bulharskom aj rumunskom pôvode. Pravdepodobne však Čičmany boli osídlené na základe valašského práva. Prvá písomná zmienka je z roku 1272 (obeccicmany.sk). Historické názvy: Cziczman, Chychman, Chichman, Cžicžmany, Csicsmán, Csicsmány. V roku 1598 tu bolo 43 , v roku 1784 126 domov a 1275 obyvateľov (e-obce.sk). 

V roku 1977 bola dolná časť obce vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. Miestne ľudové kroje obsahujú výšivky s geometrickou ornamentikou. Na ploche 25.61 km2 tu žije 129 obyvateľov. Obec leží v nadmorskej výške 655 metrov nad morom. V minulosti sa obyvatelia Čičmian zaoberali poľnohospodárstvom, chovom oviec, predajom bryndze a výrobou papúč. Názov obce má indoeurópsky základ, ktorý prešiel do staroslovienčiny a znamená „usadlosť vo vrchoch – Vrchovany“. Požiare v rokoch 1907, 1921 a 1945 zničili vzácne zrubové , zmenili celkový vzhľad obce a spôsobili ústup výstavby tradičných dreveníc v prospech murovaných domov. Architektúra obce Čičmany pripomína i dnes perníkové domčeky a to hlavne pre geometrickú ornamentálnu výzdobu vonkajších stien domov, ktorá sa začala používať asi pred 200 rokmi. Miestny ľudový odev je zhotovený z bieleho plátna. Veľký podiel na hodnote a popularite čičmianskeho kroja má výšivka, ktorá vyniká svojou technickou dokonalosťou, bohatosťou motívov a ornamentálnou a farebnou kompozíciou. Práve z charakteru ornamentálnej výzdoby i červeného vlneného tkaného pásu, ktorý je súčasťou ženského odevu, sa predpokladá balkánsky pôvod Čičmian. Starobylý ráz, ktorý si čičmiansky kroj zachoval dodnes, ako aj ľudový odev okolitých dedín (Zliechov, Čavoj, Valaská Belá), poslúžil etnografom ako model pre rekonštrukciu staroslovienskeho odevu (Wikipedia).

Ľudová v Čičmanoch pútala záujem verejnosti už od konca 19. storočia. Architekt Dušan Jurkovič inicioval v roku 1985 prezentovanie čičmianskeho poschodového domu na Národopisnej výstave československej v Prahe. Záujem pútali najmä výzdobou vonkajších stien. Na tmavý podklad steny domu sa bielym vápnom maľovali jednoduché geometrické vzory. V 19. storočí bola už maľba rozvinutá vo forme zdobenia častí okolo okien, dverí, spodných trámov, výzdoba bola sústredená okolo konštrukčných prvkov. Súťaž o najkrajšie vymaľovaný dom spôsobila návrat ku tradičnej vonkajšej ornamentálnej výzdobe po viacerých požiaroch a výstavbách. Výzdoba sa obohatila o nové prvky prevzaté z čičmianskej výšivky. Súčasná podoba Čičmian je výsledkom výstavby po roku 1921. Požiarom 8.10.1921 bola zničená značná časť obce. Ostala zachovaná len malá časť severne od kostola. Výstavba zhorenej časti bola ukončená v roku 1928. Celkovo sa postavilo 66 domov a 29 hospodárskych budov. Dnes je rezervácia zahŕňa 115 zrubových domov, 36 z nich je evidovaných ako národné kultúrne (Informačná tabuľa).

Čičmany is a folklore site characterized by ancient costumes, painted wooden houses, and distinctive folk expression. It is located in the Čičmanska kotlina below the Strážovec peak, near the source of the Rajčianka River. The origin of the village is surrounded by various theories, which mention German, Bulgarian, and Romanian origins. However, Čičmany was likely settled based on Wallachian law. The first written mention dates back to 1272 (obeccicmany.sk). Historical names include Cziczman, Chychman, Chichman, Cžicžmany, Csicsmán, Csicsmány. In 1598, there were 43 houses, and in 1784, 126 houses and 1275 inhabitants (e-obce.sk).

In 1977, the lower part of the village was declared a cultural reserve of folk architecture. Local folk costumes feature embroidery with geometric ornamentation. The area covers 25.61 km2, with 129 inhabitants. The village is located at an altitude of 655 meters above sea level. In the past, the residents of Čičmany were engaged in agriculture, sheep farming, selling bryndza cheese, and making slippers. The name of the village has an Indo-European origin, which passed into Old Slovene and means „settlement in the mountains – Vrchovany.“ Fires in 1907, 1921, and 1945 destroyed valuable log buildings, changed the overall appearance of the village, and led to a decline in the construction of traditional wooden houses in favor of brick ones. The architecture of Čičmany resembles gingerbread houses to this day, mainly due to the geometric ornamental decoration on the outer walls of houses, which began to be used about 200 years ago. Local folk clothing is made of white canvas. A significant part of the value and popularity of the Čičmany costume is the embroidery, which stands out for its technical perfection, richness of motifs, and ornamental and color composition. The Balkan origin of Čičmany is assumed from the character of the ornamental decoration and the red woolen woven belt, which is part of the women’s costume. The ancient character preserved by the Čičmany costume to this day, as well as the folk costumes of surrounding villages (Zliechov, Čavoj, Valaská Belá), served ethnographers as a model for the reconstruction of Old Slavic clothing (Wikipedia).

The folk architecture of Čičmany has attracted public interest since the late 19th century. Architect Dušan Jurkovič initiated the presentation of a Čičmany two-story house at the Czechoslovak Ethnographic Exhibition in Prague in 1895. The decorations on the exterior walls were particularly captivating. Simple geometric patterns were painted with white lime on the dark base of the house walls. By the 19th century, the painting style had evolved to decorate areas around windows, doors, lower beams, and structural elements. A competition for the most beautifully painted house led to a revival of traditional exterior ornamental decoration after several fires and subsequent reconstructions. The decorations were enriched with new elements inspired by Čičmany embroidery. The current appearance of Čičmany is a result of reconstruction after 1921. A significant part of the village was destroyed by a fire on October 8, 1921. Only a small area north of the church remained intact. The reconstruction of the burned section was completed in 1928. In total, 66 houses and 29 farm buildings were built. Today, the reservation includes 115 log houses, 36 of which are registered as national cultural monuments (information board).

Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Obce, Slovenské, Dokumenty, Slovenské dokumenty, Dokumenty v čase, Stavby, Fotografie

Skanzen kysuckej dediny vo Vychylovke

skala
Hits: 699

Skanzen – múzeum kysuckej prezentuje sídelnú krajiny, spôsob života, ľudovú kultúru a architektúru v období 19. a začiatku 20. storočia, vychádzajúcu z valašskej a kopaničiarskej formy osídľovania. Takmer 11 km dlhý zachovaný úsek lesnej železnice je národnou kultúrnou pamiatkou. Technicky a pamiatkovo najcennejšou časťou železnice je úvraťový systém na prekonávanie väčšieho prevýšenia na krátkom úseku. Je to jeden z dvoch takýchto systémov, ktoré sa do súčasnosti zachovali v Európe. Poľnohospodárske políčka pri domoch prezentujú pôvodný trojpoľný systém hospodárenia, Obnovených bolo aj niekoľko cholvárkov (Informačná tabuľa). Skanzen bol založený v roku 1972. V rámci expozície sa nachádza aj historická lesná úvraťová železnica (kysuckemuzeum.sk). Železnica pôvodne slúžila na zvážanie dreva, začala fungovať pred takmer 100 rokmi a v prevádzke bola do roku 1971. Hlavná trať mala dĺžku 61 km (kysuckemuzeum.sk). Expozícia kysuckej dediny vznikla v roku 1974, aby zachránila zo zatopených obcí Riečnica a Harvelka, ktoré padli za obeť vodnej nádrži Nová Bystrica. Presunuli sem 34 stavieb, väčšinou obytných , hospodárskych budov, krčmu z Korne, dva a kaplnku. Železnica sa spája s Oravskou lesnou železnicou. Skanzen okrem iného ponúka množstvo sprievodných programov (turisticky.sk).

The open-air museum of the Kysuce village presents the settlement landscape, way of life, folk culture, and architecture during the 19th and early 20th centuries, originating from the Wallachian and hill settlement forms. The nearly 11 km long preserved section of the forest railway is a national cultural monument. The most technically and monumentally valuable part of the railway is the incline system used to overcome significant elevation changes over a short distance. It is one of two such systems that have been preserved in Europe to this day. Agricultural fields near the houses showcase the original three-field farming system. Several charcoal kilns have also been restored (Information Board). The open-air museum was established in 1972. The exhibition also includes a historical forest incline railway (kysuckemuzeum.sk). The railway originally served for timber transportation, starting operations almost 100 years ago and being in operation until 1971. The main line was 61 km long (kysuckemuzeum.sk). The exhibition of the Kysuce village was created in 1974 to preserve the monuments from the flooded villages of Riečnica and Harvelka, which fell victim to the Nová Bystrica reservoir. 34 buildings, mostly residential houses, farm buildings, a tavern from Korna, two mills, and a chapel were relocated here. The railway is connected with the forest railway. In addition to other attractions, the open-air museum offers a variety of accompanying programs (turisticky.sk).

Skansen – muzeum wsi kysuckiej prezentuje krajobraz osadniczy, sposób życia, kulturę ludową i architekturę z XIX i początku XX wieku, wywodzącą się z form osadnictwa wołoskiego i góralskiego. Zachowany niemal 11-kilometrowy odcinek leśnej kolei jest narodowym zabytkiem kultury. Technicznie i zabytkowo najcenniejszą częścią kolei jest system pochylniowy używany do pokonywania znacznych różnic wysokości na krótkim odcinku. Jest to jeden z dwóch takich systemów, które zachowały się w Europie do dziś. Pola uprawne obok domów prezentują pierwotny system uprawy trójpolowej. Odtworzono także kilka pieców węglowych (Tablica informacyjna). Skansen został założony w 1972 roku. W skład ekspozycji wchodzi także historyczna kolej leśna (kysuckemuzeum.sk). Kolej pierwotnie służyła do transportu drewna, rozpoczęła działalność prawie 100 lat temu i była w użyciu do 1971 roku. Główna linia miała długość 61 km (kysuckemuzeum.sk). Ekspozycja wsi kysuckiej powstała w 1974 roku, aby zachować zabytki z zalanych wsi Riečnica i Harvelka, które padły ofiarą zbiornika Nová Bystrica. Przeniesiono tu 34 budynki, głównie mieszkalne, budynki gospodarcze, karczmę z Korna, dwa młyny i kaplicę. Kolej jest połączona z Oravską leśną koleją. Oprócz innych atrakcji, skansen oferuje wiele programów towarzyszących (turisticky.sk).

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Zamagurie, Fotografie

Osturňa – goralská obec na Zamagurí

skala
Hits: 1132

Osturňa je rázovitá goralská zamagurská obec, tiahne sa úzkou dolinou, ktorú obkolesujú . Patrí medzi najdlhšie Slovenska. Kataster obce patrí do ochranného pásma Pieninského národného parku. Osturňa leží vo výške 640 až 840 metrov nad morom. Na ploche 41,28 km2 tu žije 300 obyvateľov (Wikipedia). Názov obce je odvodený od slov znamenajúcich chrbát, roh. Historické názvy Osturne: Sidor, Kaprál, Homza, First, Mudrák, Petrula, Harabin, Gazdik (obec-osturna.sk).

Neďaleko sa nachádzajú dve prírodné rezervácie: Veľké Osturnianske jazero, Malé a prírodná pamiatka Jazero (Wikipedia). Osturňa vznikla v roku 1313 (sorger.sk). Prví rusínski kolonisti sem prišli v roku 1313 (Wikipedia). Prvé osídľovanie prebiehalo v 13. a 14. storočí cez šoltýsov Doosídľovanie v 15. a 16. storočí prebiehalo na základe valašského práva (obec-osturna.sk). Vďaka tomu, že tu neprebehla kolektivizácia, zachovali sa tu typické terasovité políčka. Prevažná časť Osturne je od roku 1979 pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry (Wikipedia).

Osturňa is a distinctive Goralská Zamagurská village, stretching along a narrow valley surrounded by mountains. It is one of the longest villages in Slovakia. The village’s territory belongs to the protective zone of the National Park. Osturňa is situated at an altitude of 640 to 840 meters above sea level. With an area of ​​41.28 km2, it is home to 300 inhabitants (Wikipedia). The name of the village is derived from words meaning ridge, horn. Historical names of Osturňa: Sidor, Kaprál, Homza, First, Mudrák, Petrula, Harabin, Gazdik (obec-osturna.sk).

Nearby are two nature reserves: Veľké Osturnianske Lake, Malé Jazerá, and the natural monument Jazero (Wikipedia). Osturňa was founded in 1313 (sorger.sk). The first Rusyn settlers arrived here in 1313 (Wikipedia). The first settlement took place in the 13th and 14th centuries through the so-called scholtzs. Resettlement in the 15th and 16th centuries took place based on Wallachian law (obec-osturna.sk). Thanks to the fact that collectivization did not take place here, typical terraced fields have been preserved. The majority of Osturňa’s architecture has been a monument reserve of folk architecture since 1979 (Wikipedia).

Устурь є характерною горальською селом Замагурської області, розтягнутим вздовж вузької долини, оточеної горами. Це одне з найдовших сіл Словаччини. Територія села належить до захисної зони Національного парку Пієнін. Устурь розташоване на висоті від 640 до 840 метрів над рівнем моря. На площі 41,28 км2 тут проживає 300 мешканців (Wikipedia). Назва села походить від слів, що означають гребінь, ріг. Історичні назви Устурі: Сідор, Капрал, Гомза, Перший, Мудряк, Петрула, Гарабін, Ґаздік (obec-osturna.sk).

Неподалік знаходяться дві природні резервати: Велике Остурнянське озеро, Мале Язера, та природний пам’ятник Язеро (Wikipedia). Устурь було засноване в 1313 році (sorger.sk). Перші русинські поселенці прибули сюди в 1313 році (Wikipedia). Перші освоєння відбувалися в XIII-XIV століттях через шольтів. Поселення в XV-XVI століттях відбувалося на основі валахського права (obec-osturna.sk). Завдяки тому, що колективізація не відбувалася тут, були збережені типові терасовані поля. Більшість архітектури Устурі стала пам’яткою народної архітектури з 1979 року (Wikipedia).

Osturňa to charakterystyczna wieś górska w Zamagurská, rozciągnięta wąską doliną otoczoną górami. Jest jedną z najdłuższych wiosek na Słowacji. Terytorium wsi należy do strefy ochronnej Pienińskiego Parku Narodowego. Osturňa leży na wysokości od 640 do 840 metrów nad poziomem morza. Na obszarze 41,28 km2 mieszka 300 mieszkańców (Wikipedia). Nazwa wsi pochodzi od słów oznaczających grzbiet, róg. Historyczne nazwy Osturňa: Sidor, Kaprál, Homza, Pierwszy, Mudrák, Petrula, Harabin, Gazdik (obec-osturna.sk).

W pobliżu znajdują się dwa rezerwaty przyrody: Wielkie Osturnianske Jezioro, Małe Jezera oraz pomnik przyrody Jazero (Wikipedia). Osturňa została założona w 1313 roku (sorger.sk). Pierwsi rusińscy osadnicy przybyli tutaj w 1313 roku (Wikipedia). Pierwsze osadnictwo miało miejsce w XIII i XIV wieku za pomocą tzw. scholtzsów. Osadnictwo w XV i XVI wieku odbywało się na podstawie prawa wołoskiego (obec-osturna.sk). Dzięki temu, że nie doszło tutaj do kolektywizacji, zachowały się typowe pola tarasowe. Większość architektury Osturňa jest rezerwatem zabytków architektury ludowej od 1979 roku (Wikipedia).

Krajina, Slovensko, Orava, TOP, Fotografie

Orava – nádherný kraj na severe Slovenska

skala
Hits: 4874

Na Orave leží najsevernejší bod Slovenska – Babia hora. sa delí na Hornú a Dolnú Oravu. Regionálnym, historických a kultúrnym centrom Oravy je Dolný Kubín (wikipedia.sk). Názvy Oravy: Arwa, Aryva, Arawa, Oravia, Aravia. Samotný názov sa prvotne vzťahoval na rieku. Andrej Kavuljak uvádza, že pôvod slova môže byť galského pôvodu, znamenať bystrý tok, vodu, ale môže byť aj germánskeho pôvodu a vychádzať z názvu limby. Ako Arwa sa pomenovanie objavuje prvý krát v listine z roku 1267. Osídľovanie regiónu začalo už v dobe kamennej. Na lužickom pohrebisku v Oravskom Podzámku sa našiel dioritický klin z obdobia eneolitu. Osídlenie v strednej a mladšej dobe železnej je doložené z Dolného Kubína, Medzihradného, Tupej , Ostrej skaly, Veličnej, Oravského Podzámku, Ostražice, Istebného, Medzibrodia a ďalších. sa usadili na Orave na prelome 8. a 9. storočia v oblasti Trniny nad Dolným Kubínom, v Istebnom – v Hrádku, v Oravskom Podzámku, na Ostrej skale nad Vyšným Kubínom. Orava bol kráľovským majetkom, ktorý podliehal Zvolenskému komitátu ako Oravský dištrikt. Samostatná Oravská stolica sa vyprofilovala koncom 14. storočia. Osídľovanie začalo pozdĺž vodných tokov a obchodných ciest, vznikali na základe domáceho zvykového práva, nemeckého práva, valašského práva a práva kopaničiarskeho. V 18. storočí vznikli už len dve osady: Oravská Lesná a Beňadovo. Obyvatelia Oravy sa zaoberali prevažne poľnohospodárstvom, chovom dobytka a oviec. Z remesiel regionálny rámec presiahlo výroba plátna, spracovanie kameňa a dreva. Protihabsburské povstania znamenali pre Oravu skazu. Nešťastím bol prechod -litovských vojsk, ktoré tiahli z Poľska smerom do Viedne do boja proti Turkom. Následkom toho ľahlo popolom 27 oravských dedín. Oravský komposesorát aj po roku 1868 predstavoval jediný väčší podnik, v ktorom beztak naďalej prevládala agrárna malovýroba. Oravu postihlo masové vysťahovalectvo, predovšetkým do . V roku 1918 sa -Uhorsko rozpadlo, časť Hornej Oravy, 12 obcí, sa stalo od roku 1920 súčasťou Poľska. Začiatkom 2. svetovej znova obsadilo odstúpené Poľsku v roku 1920. Po roku 1945 bola vybudovaná Oravská priehrada, vznikli priemyselné podniky (Floreková, Chmelík). Poľská Orava – Čierna Orava je región na juhu Poľska s rozlohou 389 km2. Zo severu a východu je ohraničená bývalou uhorsko-poľskou (haličskou) hranicou (Wikipedia).

Orava is a region in the north of Slovakia, east of the High Tatras. In German, it is , in Latin Scepusium, in Hungarian Szepes, and in Polish Spisz. The ruling families of the Orava region were the Zápoľskýs, Turzovci, and Csákyovci. It is a region that is attractive for tourism and culture. It offers several national parks: the Tatra National Park to the northwest, as well as the , Slovak Paradise, and Low Tatras. Cities like Levoča, Kežmarok, and locations such as Spišské Podhradie, Spiš Castle, and Spišská Sobota are significant. Ski resorts like Krompachy – Plejsy and Ždiar – Bachledova Dolina are popular. The Slovak Paradise has the second-longest cave in Slovakia, the 18.5 km long Stratená Cave. Additionally, the region is known for the Dobšinská Ice Cave and Psie diery cave. Karst canyons such as Suchá Belá and Veľký Sokol are considered the most beautiful in Slovakia.

Spiš is a region that has not always belonged to Slovakia. In the 11th century, Spiš was occupied by Hungary from the south and Poland from the north. Until 1802, there existed the Province X of Spiš miners (Parvus comitatus – Sedes superior), which enjoyed privileges. From 1726, Betlanovce became the center of the province. The miners were landowners. King Sigismund Luxembourg gave 24 Spiš towns, 13 of them as a Polish pledge, which lasted for 360 years. Some of these towns were Poprad, Spišská Sobota, Spišská Nová Ves, Spišské Podhradie, , and Podolínec. The pledge was only for economic benefit. It was not until the second half of the 18th century that Maria Theresa militarily ended the pledge. In 1614, the Lutheran Synod, also known as the Spiš Synod, took place in Spiš, discussing Protestant organization. After the formation of Czechoslovakia in 1918, Poland had territorial claims on Spiš beyond the Poprad River. Polish soldiers were defeated on December 8, 1918, near Kežmarok. In June 1919, there was another Polish occupation. These disputes, also in Upper Orava, were relatively intense until 1925. They flared up again in October 1938 and May 1945. Since the 12th century, German colonists came here, and from the 14th century, higher elevations were settled by Rusyns and Ukrainians, bringing a different religion. The village of Huncovce was a hunger center for Jews. Since the 15th century, Roma people have also lived in the region. In the north of Spiš, as well as in Orava and in Polish Spiš and Orava, there is a Goral minority, formed due to three migration waves. The Polish government considered them Poles in 1918. After 1945, almost all Germans were expelled from the region. The village of Chmeľnica near Stará Ľubovňa is ethnically German. If you have any specific questions or if there’s anything else you’d like to know, feel free to ask!

Orava to region na północy Słowacji, na wschód od Wysokich Tatr. Po niemiecku to Spiš, po łacinie Scepusium, po węgiersku Szepes, a po słowacku Orava. Władające rodzinami regionu były Zápoľskí, Turzovci i Csákyovci. Jest to region atrakcyjny turystycznie i kulturowo. Oferuje kilka parków narodowych: Tatrzanski Park Narodowy na północnym zachodzie, a także Pieniny, Słowacki Raj i Niżne . Miasta takie jak Levoča, Kežmarok oraz lokalizacje jak Spišské Podhradie, Zamek Spiš i Spišská Sobota są znaczące. Popularne są ośrodki narciarskie takie jak Krompachy – Plejsy i Ždiar – Bachledova Dolina. Słowacki Raj posiada drugą pod względem długości jaskinię na Słowacji – Jaskinia Stratená o długości 18,5 km. Dodatkowo, region znany jest z Jaskini Lodu Dobšinská i jaskini Psie diery. Kanyony krasowe, takie jak Suchá Belá i Veľký Sokol, uważane są za najpiękniejsze na Słowacji.

Spiš to region, który nie zawsze należał do Słowacji. W XI wieku Spiš był okupowany od południa przez Węgry, a od północy przez Polskę. Do 1802 roku istniała Provincia X górników spiskich (Parvus comitatus – Sedes superior), która korzystała z przywilejów. Od 1726 roku Betlanovce stało się centrum prowincji. Górnicy byli właścicielami ziem. Król Zygmunt Luksemburski dał 24 miasta Spiš, 13 z nich jako polską zastawę, która trwała 360 lat. Niektóre z tych miast to Poprad, Spišská Sobota, Spišská Nová Ves, Spišské Podhradie, Stará Ľubovňa i Podolínec. Zastawa dotyczyła tylko korzyści ekonomicznych. Dopiero w drugiej połowie XVIII wieku Maria Teresa zakończyła ją militarnie. W 1614 roku odbył się Synod Luterański, zwany również Synodem Spiš, omawiający organizację protestancką. Po utworzeniu Czechosłowacji w 1918 roku Polska miała roszczenia terytorialne do Spišu po rzece Poprad. Polskie oddziały zostały pokonane 8 grudnia 1918 roku w pobliżu Kežmarku. W czerwcu 1919 roku doszło do kolejnej okupacji przez Polskę. Spory te, także w Górnej Orawie, były stosunkowo intensywne do 1925 roku. Wznowiono je w październiku 1938 roku i maju 1945 roku. Od XII wieku przybywali tu niemieccy osadnicy, a od XIV wieku wyższe tereny zasiedlali Rusini i Ukraińcy, wprowadzając inny sposób wyznawania. Wioska Huncovce była ośrodkiem głodu dla Żydów. Od XV wieku w regionie żyją również Romowie. Na północy Spišu, podobnie jak na Orawie i w polskim Spišu i Orawie, istnieje mniejszość Górali, utworzona w wyniku trzech fal migracyjnych. Polskie władze uważały ich za Polaków w 1918 roku. Po 1945 roku niemal wszyscy Niemcy zostali wypędzeni z regionu. Wioską o niemieckim pochodzeniu jest Chmeľnica koło Starej Ľubovni. Jeśli masz konkretne pytania lub chcesz dowiedzieć się czegoś więcej, śmiało pytaj!

Niektoré príspevky

,

Krajina, Slovensko, Liptov, Fotografie

Liptov

skala
Hits: 5391

, nemecky Liptau, poľsky Liptów, maďarsky Liptó, leží na severe Slovenska. Na Liptove zanechali svoju výraznú stopu – napr. archeoskanzen Havránok pri Liptovskej Mare (visitliptov.sk). Žije tu cca 140 000 obyvateľov. V minulosti sa venovali baníctvu, murárčine – vraví sa, že Pešť postavili liptovskí murári (liptov.sk). Medzi veľké lákadla Liptova patrí: Likavský hrad, Vysoké Tatry, Demänovská jaskyňa Slobody, Demänovská ľadová jaskyňa, Važecká jaskyňa, Vlkolínec, Múzeum liptovskej dediny v Pribyline, Thermal park Bešeňová, Aquapark Tatralandia, Demänovská dolina, lyžiarske strediská Jasná Nízke Tatry, Ski Park Ružomberok – Malinô Brdo. V obci Svätý Kríž je jedna z najväčších drevených sakrálnych stavieb v Európe – drevený artikulárny kostol. Každoročne sa vo Východnej koná folklórny festival Východná (visitliptov.sk). V Ludrovej sa nachádza unikátny kostolík.

Liptov, known as Liptau in German, Liptów in Polish, and Liptó in Hungarian, is situated in the northern part of Slovakia. This region bears the significant traces of Celtic influence, exemplified by the archaeological open-air museum Havránok near Liptovská Mara (visitliptov.sk). Approximately 140,000 people call Liptov their home, and throughout history, its inhabitants have been involved in mining and masonry—legend has it that the murals of Budapest were built by Liptov masons (liptov.sk). Liptov boasts a myriad of attractions that draw visitors from far and wide. Among them are Likavský Castle, the High Tatras, Demänovská Cave of Liberty, Demänovská Ice Cave, Važecká Cave, Vlkolínec, the Museum of Liptov Village in Pribylina, Bešeňová Thermal Park, Tatralandia Aquapark, Demänovská Valley, the ski resorts of Jasná Low Tatras, and Ski Park Ružomberok – Malinô Brdo. In the village of Svätý Kríž stands one of the largest wooden religious structures in Europe—the wooden articulatory church. Every year, the folk festival Východná takes place in Východná (visitliptov.sk). Ludrová is home to a unique little church.

Liptov has a rich cultural and natural heritage, making it a captivating destination for those seeking history, adventure, and relaxation. The blend of historical sites, natural wonders, and modern attractions creates a diverse tapestry that leaves a lasting impression on every visitor.

Niektoré lokality

, , ,