Tatry, Krajina, Slovensko, Príroda, TOP, Hory, Biotopy, Fotografie

Vysoké Tatry

skala
Hits: 6195

Vysoké sú asi najväčšou pýchou Slovenska. V každom prípade sú najvyšším pohorím Slovenska. Sú to zrejme najmenšie veľhory na svete (Peter Kaclík). Názov Tatry je často chápaný ako pomenovanie jednotlivých horských celkov – Vysoké Tatry, Nízke Tatry, Západné Tatry, Tatry, a sú často považované z pohľadu turizmu ako jedno pohorie, jeden celok alebo ich rozdelenie je chápané ako Vysoké Tatry a Nízke Tatry (sprievodcaposlovensku.com). Celková rozloha je 785 – 790 km². 78 % leží na Slovensku, 22 % v Poľsku (deims.org). Sú najvyšším pohorím Karpát a najvyšším severne od Álp v Európe (Wikipedia). S poľským Tatrzańskim Parkom Narodowym je súčasťou biosférických rezervácií UNESCO (tanap.org). Hrebeň Vysokých Tatier je dlhý len 26 km (vysoketatry.org), jeho maximálna šírka je 17 km (Wikipedia). Tatry majú ostré hrebeňe, hlboké doliny a charakter alpského reliéfu vzniknutého glaciálnymi procesmi. Západné Tatry majú charakter zložitých horských masívov s rôznymi skalnými formáciami. Východné Tatry tvoria Vysoké Tatry – najvyššie časti s alpínskym charakterom a Belianske Tatry – nižšie položenée, ale významné pohoria s bohatou geológiou (gov.pl).

Najvyšším vrchom Vysokých Tatier a celého Slovenska je Gerlachovský štít s nadmorskou výškou 2 655 metrov nad morom (vysoketatry.org). Z 35 dolín sú najznámejšie Kôprová, Furkotská, Mlynická, Mengusovská, Batizovská, Velická, Veľká a Malá Studená, Bielovodská, Javorová dolina, Dolina Kežmarskej Bielej vody. Vo Vysokých Tatrách sa nachádza 120 plies, napr. Štrbské pleso, , Popradské pleso, Morské oko, Wielki Polski. sa tu udrží 200 – 250 dní v roku, na niektorých tienistých stráňach sa netopí vôbec, ročný úhrn zrážok tu dosahuje okolo 1 600 mm (Wikipedia). Geologicky sú jadrových pohorím, jadro Tatier vznikalo v prvohorách, v karbóne pred 210 miliónmi rokov (Janák, Plašienka, Petrík). Na reliéf mali hlavný vplyv alpínske ľadovce, ktoré v ľadových dobách dosahovali na severných stranách až 14 km (Wikipedia). Reliéf bol formovaný počas alpskej orogenézy a následnými glaciálnymi a periglaciálnymi procesmi, ktoré vytvorili typické tvary: , U‑tvarované údolia, morény, štrbinové doliny a jazerné kotliny (unesco.org). Reliéf Tatier je dielom vodných tokov a horských ľadovcov. V čase nejväčšieho rozsahu mali ľadovce vo Vysokých Tatrách plochu asi 15 000 ha (Houdek, Bohuš, 1976). Geologická stavba Tatier zahŕňa granitické a . Vnútorné časti sú prevažne granitové, vonkajšie krajné časti sú sedimentárne – kriedovo‑jurasické a dolomity (deims.org).

Pôvod a význam názvu Tatry nie je doteraz spoľahlivo vyriešený. Historici ho pripisujú obyvateľom, ktorí sídlili na našom území ešte pred príchodom Slovanov. Odvodzujú ho od árijského slova tamtra, tâtra s významom „temný“ alebo „tmavý“, pripisujú mu význam odvodený z ľudového slova v zmysle kamenistej, neúrodnej zeme. Ako najpravdepodobnejšiu možno akceptovať mienku, že názov Tatry pochádza zo slovanského slova trtri čo znamená bralá (Melich, 1902; Czambel, 1906; Chaloupecký, 1923). Podľa vysoke-tatry.info je označenie “tamtra – tatra = hnedý, tmavý” keltské. Prvá zmienka tohto názvu je z roku 999, spomína sa  (wikipedia.sk). V roku 1125 sa v Kosmovej kronike spomína už názov (Kele, Lučanský, 2001). Poľské písomníctvo a  do prvej polovice 19. storočia Tatry označovala ako , Krempak, , Góry Tatarskie, Wengerskie góry. Maďari používali označenie , , Tortol apod., Tátra. Nemci Karpathen, , Zentralkarpathen apod (vysoke-tatry.info).

Ľadovec v Bielovodskej doline bol 14 km dlhý a 330 m hrubý (Houdek, Bohuš, 1976). Geomorfologický celok Tatry sa člení na dva podcelky: Západné Tatry a Východné Tatry. Ľaliové sedlo oddeľuje Západné a Východné Tatry. Východné Tatry sa členia na dve časti: Vysoké Tatry a Belianske Tatry (wikipedia.sk).  je najdlhšia dolina Tatier a je jedinou dolinou Tatier alpského rázu (Bohuš, 1996). Na území Tatier sa pôsobením vody vytvorilo množstvo jaskýň, v súčasnosti ich je zmapovaných okolo 330 (Houdek, Bohuš, 1976).  ľadovcového pôvodu v Tatrách majú svoje vlastné pomenovanie, na Slovensku pleso a v Poľsku staw. Nachádza sa ich v Tatrách viac ako 200. Podnebie má prevažne horský až vysokohorský ráz, snehová pokrývka pretrváva 180, v údoliach, až 250, v najvyšších oblastiach dní v roku. Veterné počasie je až 300 dní v roku. Na južnej strane dochádza často k tzv. padavým vetrom, ktoré spôsobujú vývraty a rozsiahle polomy. Najvhodnejším obdobím pre turistické výstupy v Tatrách je jeseň, kedy je počasie najstabilnejšie (wikipedia.sk).

Tatry patria k najvlhkejším a najchladnejším oblastiam v regióne Poľska i Slovenska. a snehové zrážky sa objavujú často, čo ovplyvňuje vegetáciu i erozívne procesy (ecopotential-project.eu). V najvyšších polohách žijú kamzíky a . Rupicapra rupicapra tatrica je symbolom Vysokých Tatier. V lesoch žijú aj naše veľké šelmy medveď, vlk, (vysoketatry.org). V osade Tatranská Polianka nedávno odkryli dávnoveké opevnené sídlisko na tzv. Žltej stene. Podľa toho bola lokalita osídlená na prelome nášho letopočtu. Dnes sú tu liečebné , liečil sa tu aj český básnik . Turistickým a lyžiarskym známym strediskom je na juhovýchodnom úpätí Slavkovského štítu (e-tatry.szm.com). Symbolom Slovenska je vrch Kriváň. Niektoré ďalšie zaujímavé lokality: Malé vodopády Studeného potoka (Peter Kaclík). V Tatrách evidujeme okolo 1400 druhov rastlín (wikipedia.sk).

Existujú zmienky o rudných výskytoch v Tatrách. Prvé zmienky o baníckej činnosti sú z 13. storočia. Niektoré boli najmä v 17. a 18. storočí využívané. Majú len mineralogický význam a nezodpovedajú kritériám ložiska nerastných surovín. Pri Štrbe boli na železnú rudu a na Patrii, ktorú nazývali Kupfenberg boli medené bane. V Bielovodskej doline sa dolovalo od roku 1524. V Kriváňa, kde sa vyskytovala antimónová ruda, na ktorú bolo viazané i zlato (Wikipedia). 

Belianske Tatry sú východnou časťou Vysokých Tatier. Tento 14 km dlhý vápencový hrebeň leží takmer kolmo na hlavný hrebeň Vysokých Tatier. Považujú sa za najkrajšiu a prírodne najbohatšiu časť, rastie tu napr. – Leontopodium alpinum (e-tatry.szm.com). K vyhľadávaným lokalitám patrí Belianska jaskyňa.

V Tatrách je najvyššie položená osada Štrbské Pleso vo výške 1 355 nad morom. Na Lomnický štít (2632 m) vedie visutá lanovka. Najvyššie položená chata „Chata pod Rysmi“ sa nachádza vo výške 2 250 metrov (vysoketatry.org). Okrem nej množstvo iných, napr. , Zbojnícka chata, , (na Skalnatom plese), Skalnatá chata, Sliezsky dom, Chata pri Zelenom plese, Zamkovského chata, Rainerova chata, (Wikipedia).

The High Tatras are probably the greatest pride of Slovakia. In any case, they are the highest mountain range in the country. They are often described as the smallest high mountains in the world (Peter Kaclík). The name Tatras is frequently understood as a collective designation for several mountain units — the High Tatras, Low Tatras, Western Tatras, Eastern Tatras and Belianske Tatras — which are often perceived, especially from a tourism perspective, as one unified mountain range, or are simply divided into the High and Low Tatras (sprievodcaposlovensku.com). The total area is about 785–790 km², of which 78% lies in Slovakia and 22% in Poland (deims.org). They are the highest mountains of the Carpathians and the highest north of the Alps in Europe (Wikipedia). Together with Poland’s Tatra National Park (Tatrzański Park Narodowy), the Slovak TANAP forms part of the UNESCO Biosphere Reserves (tanap.org). The main ridge of the High Tatras is only 26 km long (vysoketatry.org), with a maximum width of 17 km (Wikipedia). The Tatras feature sharp ridges, deep valleys and a distinctly alpine relief formed by glacial processes. The Western Tatras are characterized by complex mountain massifs with diverse formations, while the Eastern Tatras consist of the High Tatras — the highest and most alpine part — and the Belianske Tatras, which are lower but geologically very rich (gov.pl).

The highest peak of both the High Tatras and Slovakia is Gerlachovský štít (2,655 m a.s.l.) (vysoketatry.org). Of the 35 valleys, the best known are Kôprová, Furkotská, Mlynická, Mengusovská, Batizovská, Velická, Veľká and Malá Studená, Bielovodská, Javorová, and Kežmarská Biela . The High Tatras contain about 120 glacial lakes, including , Veľké Hincovo Pleso, Popradské Pleso, , and . Snow remains for 200–250 days per year, and on some shaded slopes it does not melt at all; annual precipitation reaches around 1,600 mm (Wikipedia). Geologically, the Tatras are a core mountain range, whose crystalline basement formed in the Carboniferous period about 210 million years ago (Janák, Plašienka, Petrík). Alpine glaciers played a dominant role in shaping the relief; during glacial periods, northern glaciers reached lengths of up to 14 km (Wikipedia). The relief was formed during the Alpine orogeny and subsequent glacial and periglacial processes, producing cirques, U-shaped valleys, moraines, gorge valleys and lake basins (unesco.org). At their maximum extent, High Tatra glaciers covered about 15,000 ha (Houdek & Bohuš, 1976). The geological structure includes granite cores in the interior and Mesozoic limestones and dolomites in the outer zones (deims.org).

The origin of the name Tatras is not definitively resolved. Some scholars link it to pre-Slavic inhabitants and to the Aryan words tamtra or tâtra meaning “dark”. Others relate it to a word meaning rocky, barren land. The most widely accepted view derives the name from the Slavic word trtri meaning “cliffs” (Melich 1902; Czambel 1906; Chaloupecký 1923). The first written record dates to 999, as Tritri montes (wikipedia.sk), and by 1125 it appeared as Tatri in Cosmas‘ Chronicle (Kele & Lučanský, 2001).

The Bielovodská Valley glacier was 14 km long and 330 m thick (Houdek & Bohuš, 1976). The Tatras are divided into Western and Eastern Tatras, separated by Ľaliové Saddle; the Eastern Tatras consist of the High Tatras and the Belianske Tatras. Bielovodská Valley is the longest and the only fully alpine-type valley (Bohuš, 1996). About 330 caves have been mapped. There are over 200 glacial lakes (pleso in Slovak, staw in Polish). The climate is alpine to high-alpine, with snow cover lasting 180–250 days per year and wind occurring on up to 300 days. Foehn-type downslope winds often cause forest blowdowns. Autumn is the best season for hiking (wikipedia.sk). The Tatras are among the coldest and wettest regions of Slovakia and Poland. Strong precipitation shapes vegetation and erosion (ecopotential-project.eu). The mountains are home to chamois and marmots, and to large carnivores such as brown bear, wolf and lynx. The Tatra chamois (Rupicapra rupicapra tatrica) is a symbol of the High Tatras. Archaeological remains of a fortified prehistoric settlement were discovered at Žltá stena near Tatranská Polianka. is Slovakia’s national mountain. About 1,400 plant species grow in the Tatras. Mining activity dates back to the 13th century; iron, copper, antimony and were extracted, though only of mineralogical significance. The Belianske Tatras form a 14-km limestone ridge and are among the most scenic parts of the range, famous for Edelweiss (Leontopodium alpinum) and the Belianska Cave. The highest settlement is Štrbské Pleso (1,355 m). A cable car leads to Lomnický Peak (2,632 m). The highest mountain hut is Chata pod Rysmi (2,250 m), followed by many famous huts such as Téryho chata, Zbojnícka chata, Zamkovského chata, Sliezsky dom, and Chata pri Zelenom plese.

Die Hohe Tatra ist vermutlich der größte Stolz der Slowakei. In jedem Fall stellt sie das höchste Gebirge des Landes dar. Sie gilt zugleich als das kleinste Hochgebirge der Welt (Peter Kaclík). Der Name Tatra wird häufig als Sammelbezeichnung mehrerer Gebirgseinheiten verstanden – Hohe Tatra, Niedere Tatra, Westtatra, Osttatra und Belaer Tatra – die besonders aus touristischer Sicht oft als ein zusammenhängendes Gebirgssystem betrachtet werden oder vereinfacht in Hohe und Niedere Tatra gegliedert werden (sprievodcaposlovensku.com). Die Gesamtfläche beträgt 785–790 km², wovon 78 % in der Slowakei und 22 % in Polen liegen (deims.org). Die Tatra ist das höchste Gebirge der Karpaten und zugleich das höchste Gebirge nördlich der Alpen in Europa (Wikipedia). Zusammen mit dem polnischen Tatrzański Park Narodowy ist der slowakische TANAP Teil des UNESCO-Biosphärenreservates (tanap.org). Der Hauptkamm der Hohen Tatra ist lediglich 26 km lang (vysoketatry.org), seine maximale Breite beträgt 17 km (Wikipedia). Das Gebirge ist geprägt von scharfen Graten, tiefen Tälern und einem stark alpinen Relief, das durch glaziale Prozesse entstand. Die Westtatra besitzt den Charakter komplexer Gebirgsmassive mit vielfältigen Felsformationen, während die Osttatra aus der Hohen Tatra – dem höchsten und alpinsten Teil – sowie der Belaer Tatra besteht, die niedriger liegt, jedoch geologisch äußerst reich ist (gov.pl). Der höchste Gipfel der Hohen Tatra und der gesamten Slowakei ist der Gerlachovský štít mit 2 655 m ü. M. (vysoketatry.org). Von insgesamt 35 Tälern sind besonders bekannt: Kôprová-, Furkotská-, Mlynická-, Mengusovská-, Batizovská-, Velická-, Große und Kleine Studená-Tal, Bielovodská-Tal, Javorová-Tal und das Tal der Kežmarská Biela voda. In der Hohen Tatra befinden sich etwa 120 Gletscherseen, darunter Štrbské pleso, Veľké Hincovo pleso, Popradské pleso, Morskie Oko und Wielki Staw Polski. Die Schneedecke hält hier 200–250 Tage im Jahr, in schattigen Lagen oft ganzjährig, und der jährliche Niederschlag erreicht etwa 1 600 mm (Wikipedia). 

Geologisch ist die Tatra ein Kerngebirge. Das kristalline Grundgebirge entstand bereits im Karbon vor etwa 210 Millionen Jahren (Janák, Plašienka, Petrík). Die heutige Form des Reliefs wurde wesentlich durch alpine Gletscher geprägt, die während der Eiszeiten auf der Nordseite bis zu 14 km Länge erreichten (Wikipedia). Die Gebirgsform entstand während der alpidischen Gebirgsbildung sowie durch glaziale und periglaziale Prozesse, wodurch typische Formen wie -Kessel, U-Täler, Moränen, Schlucht-Täler und Seebecken entstanden (unesco.org). Zur Zeit der größten Vereisung bedeckten die Gletscher der Hohen Tatra rund 15 000 ha (Houdek & Bohuš, 1976). Die geologische Struktur besteht aus granitischen Gesteinen im Inneren und mesozoischen Kalk- und Dolomitgesteinen an den Randzonen (deims.org).

Der Ursprung des Namens Tatra ist bis heute nicht eindeutig geklärt. Einige Historiker führen ihn auf vor-slawische Bevölkerungen und die arischen Begriffe tamtra oder tâtra („dunkel“) zurück, andere auf ein Volkswort für steinige, unfruchtbare Landschaft. Am wahrscheinlichsten gilt die Ableitung vom slawischen Wort „trtri“ („Felsklippen“) (Melich 1902; Czambel 1906; Chaloupecký 1923). Die erste Erwähnung stammt aus dem Jahr 999 (Tritri montes), später 1125 erscheint der Name Tatri in der Chronik des Kosmas (Kele & Lučanský, 2001).

Der Gletscher im Bielovodská-Tal war 14 km lang und 330 m mächtig (Houdek & Bohuš, 1976). Die Tatra gliedert sich in West- und Osttatra, getrennt durch das Ľaliové-Joch. Die Osttatra besteht aus der Hohen Tatra und der Belaer Tatra (wikipedia.sk). Das Bielovodská-Tal ist das längste Tal und das einzige mit vollständig alpinem Charakter (Bohuš, 1996). In der Tatra sind rund 330 Höhlen bekannt. Es gibt über 200 Gletscherseen, die auf Slowakisch pleso und auf Polnisch staw heißen. Das Klima ist hochgebirgig bis alpinen Typs. Die Schneedecke hält 180–250 Tage an, und an bis zu 300 Tagen im Jahr weht starker Wind. Häufig treten Fallwinde auf der Südseite auf, die zu großflächigen Windwürfen führen. Die beste Zeit für Bergtouren ist der Herbst, wenn das Wetter am stabilsten ist (wikipedia.sk). Die Tatra zählt zu den kältesten und niederschlagsreichsten Regionen der Slowakei und Polens. Häufige Regen- und Schneefälle beeinflussen Vegetation und Erosionsprozesse (ecopotential-project.eu). In den höchsten Lagen leben Gämsen und Murmeltiere. Die Tatra-Gämse (Rupicapra rupicapra tatrica) ist ein Symbol der Hohen Tatra. In den Wäldern kommen auch große Beutegreifer wie Bär, Wolf und Luchs vor (vysoketatry.org). In Tatranská Polianka wurde eine vorgeschichtliche befestigte Siedlung entdeckt. Der Kriváň gilt als Symbolberg der Slowakei. Insgesamt wachsen in der Tatra rund 1 400 Pflanzenarten (wikipedia.sk).

Seit dem 13. Jahrhundert gibt es Hinweise auf Bergbau, insbesondere auf Eisen, Kupfer, Antimon und Gold, allerdings nur von mineralogischer Bedeutung. Die Belaer Tatra bildet einen 14 km langen Kalksteinkamm und gilt als der landschaftlich und biologisch reichste Teil, bekannt u. a. für das Edelweiß (Leontopodium alpinum) und die Belaer Tropfsteinhöhle. Die höchstgelegene Siedlung ist Štrbské Pleso (1 355 m). Eine Seilbahn führt auf den Lomnický štít (2 632 m). Die höchstgelegene Hütte ist die Chata pod Rysmi (2 250 m), daneben existieren zahlreiche bekannte Berghütten wie Téryho chata, Zbojnícka chata, Zamkovského chata, Sliezsky dom und Chata pri Zelenom plese.

Tatry Wysokie są prawdopodobnie największą dumą Słowacji. W każdym razie stanowią najwyższe pasmo górskie tego kraju. Często określa się je jako najmniejsze góry wysokie świata (Peter Kaclík). Nazwa Tatry bywa rozumiana jako wspólne określenie kilku jednostek górskich – Tatr Wysokich, Tatr Niskich, Tatr Zachodnich, Tatr Wschodnich oraz Tatr Bielskich – które, zwłaszcza z punktu widzenia turystyki, są często postrzegane jako jedno pasmo górskie lub dzielone jedynie na Tatry Wysokie i Niskie  (sprievodcaposlovensku.com). Całkowita powierzchnia Tatr wynosi 785–790 km², z czego 78% leży na Słowacji, a 22% w Polsce (deims.org). Są one najwyższym pasmem Karpat oraz najwyższymi górami Europy na północ od Alp (Wikipedia). Wraz z polskim Tatrzańskim Parkiem Narodowym słowacki TANAP stanowi część Rezerwatu Biosfery UNESCO (tanap.org). Główny grzbiet Tatr Wysokich ma zaledwie 26 km długości (vysoketatry.org), a jego maksymalna szerokość wynosi 17 km (Wikipedia). Tatry charakteryzują się ostrymi graniami, głębokimi dolinami oraz typowo alpejską rzeźbą terenu, ukształtowaną przez procesy glacjalne. Tatry Zachodnie mają charakter złożonych masywów górskich o zróżnicowanych formacjach skalnych, natomiast Tatry Wschodnie tworzą Tatry Wysokie – najwyższą i najbardziej alpejską część pasma – oraz Tatry Bielskie, które są niższe, lecz wyjątkowo bogate geologicznie (gov.pl). Najwyższym szczytem Tatr Wysokich i całej Słowacji jest Gerlachovský štít (2655 m n.p.m.) (vysoketatry.org). Spośród 35 dolin do najbardziej znanych należą: Kôprovská, Furkotská, Mlynická, Mengusovská, Batizovská, Velická, Wielka i Mała Studená, Bielovodská, Jaworowa oraz Dolina Kieżmarskiej Białej Wody. W Tatrach Wysokich znajduje się około 120 jezior polodowcowych, m.in. Štrbské Pleso, Veľké Hincovo Pleso, Popradské Pleso, Morskie Oko oraz Wielki Staw Polski. Pokrywa śnieżna utrzymuje się 200–250 dni w roku, a na niektórych zacienionych stokach nie znika wcale; roczna suma opadów sięga około 1600 mm (Wikipedia).

Pod względem geologicznym Tatry są pasmem zrębowym. Krystaliczne jądro Tatr powstało w karbonie, około 210 milionów lat temu (Janák, Plašienka, Petrík). Decydujący wpływ na rzeźbę terenu miały lodowce alpejskie, które w okresach zlodowaceń osiągały po północnej stronie długość nawet 14 km (Wikipedia). Rzeźba była kształtowana podczas orogenezy alpejskiej oraz przez procesy glacjalne i peryglacjalne, tworząc charakterystyczne formy: kotły firnowe, doliny U-kształtne, moreny, doliny szczelinowe i misy jeziorne (unesco.org). W okresie największego zlodowacenia lodowce Tatr Wysokich zajmowały powierzchnię około 15 000 ha (Houdek & Bohuš, 1976). Budowa geologiczna obejmuje granitowe skały w części wewnętrznej oraz osadowe wapienie i dolomity jurajsko-kredowe w strefach zewnętrznych (deims.org).

Pochodzenie nazwy Tatry nie zostało jednoznacznie wyjaśnione. Jedna z teorii wywodzi ją od przed-słowiańskich mieszkańców i aryjskich słów tamtra lub tâtra oznaczających „ciemny”. Inni łączą ją z ludowym określeniem kamienistej, jałowej ziemi. Najbardziej prawdopodobne jest jednak pochodzenie od słowiańskiego słowa „trtri”, oznaczającego skały i urwiska (Melich 1902; Czambel 1906; Chaloupecký 1923). Najstarsza wzmianka pochodzi z roku 999 jako Tritri montes (wikipedia.sk), a w 1125 w Kronice Kosmasa pojawia się forma Tatri (Kele & Lučanský, 2001). Lodowiec w Dolinie Białej Wody miał 14 km długości i 330 m grubości (Houdek & Bohuš, 1976). Tatry dzielą się na Tatry Zachodnie i Wschodnie, rozdzielone Przełęczą Liliową (Ľaliové sedlo). Tatry Wschodnie obejmują Tatry Wysokie i Tatry Bielskie (wikipedia.sk). Dolina Białej Wody jest najdłuższą doliną Tatr i jedyną o w pełni alpejskim charakterze (Bohuš, 1996). Znanych jest około 330 jaskiń. W Tatrach znajduje się ponad 200 jezior polodowcowych – na Słowacji zwanych pleso, w Polsce staw. Klimat ma charakter górski do wysokogórskiego. Pokrywa śnieżna utrzymuje się 180–250 dni w roku, a silne wiatry występują nawet 300 dni w roku. Szczególnie częste są wiatry halne powodujące wiatrołomy. Jesień jest najlepszym okresem do wędrówek (wikipedia.sk).

Tatry należą do najchłodniejszych i najbardziej wilgotnych regionów Polski i Słowacji. Częste opady deszczu i śniegu wpływają na roślinność i procesy erozyjne (ecopotential-project.eu). W najwyższych partiach żyją kozice i świstaki. Kozica tatrzańska (Rupicapra rupicapra tatrica) jest symbolem Tatr Wysokich. W lasach występują także niedźwiedź, wilk i ryś (vysoketatry.org). W Tatrzańskiej Poliance odkryto pozostałości pradawnej osady obronnej na tzw. Żółtej Ścianie. Krywań (Kriváň) jest symbolem narodowym Słowacji. W Tatrach rośnie około 1400 gatunków roślin (wikipedia.sk). Pierwsze wzmianki o górnictwie pochodzą z XIII wieku; wydobywano rudę żelaza, miedź, antymon i złoto, jednak tylko o znaczeniu mineralogicznym. Tatry Bielskie tworzą 14-kilometrowy grzbiet wapienny i uchodzą za najpiękniejszą i najbogatszą przyrodniczo część pasma, znaną m.in. z występowania szarotki alpejskiej (Leontopodium alpinum) oraz Jaskini Bielskiej. Najwyżej położoną miejscowością jest Štrbské Pleso (1355 m n.p.m.). Kolej linowa prowadzi na Łomnicki Szczyt (2632 m). Najwyżej położone schronisko to Chata pod Rysmi (2250 m), obok wielu innych, m.in. Téryho chata, Zbojnícka chata, Zamkovského chata, Sliezsky dom i Chata pri Zelenom plese.

Vysoké Tatry jsou pravděpodobně největší pýchou Slovenska. V každém případě představují nejvyšší pohoří země. Často jsou označovány jako nejmenší velehory světa (Peter Kaclík). Název Tatry je často chápán jako souhrnné označení několika horských celků – Vysokých Tater, Nízkých Tater, Západních Tater, Východních Tater a Belianských Tater – které jsou zejména z pohledu cestovního ruchu považovány za jedno pohoří nebo jsou zjednodušeně rozdělovány na Vysoké a Nízké Tatry (sprievodcaposlovensku.com).

Celková rozloha činí 785–790 km², z čehož 78 % leží na Slovensku a 22 % v Polsku (deims.org). Tatry jsou nejvyšším pohořím Karpat a zároveň nejvyššími horami Evropy severně od Alp (Wikipedia). Společně s polským Tatrzańskim Parkem Narodowym je slovenský TANAP součástí biosférické rezervace UNESCO (tanap.org). Hřeben Vysokých Tater je dlouhý pouze 26 km (vysoketatry.org) a jeho maximální šířka činí 17 km (Wikipedia). Tatry se vyznačují ostrými hřebeny, hlubokými dolinami a výrazně alpínským reliéfem, vytvořeným glaciálními procesy. Západní Tatry mají charakter složitých horských masivů s rozmanitými skalními formacemi, zatímco Východní Tatry tvoří Vysoké Tatry – nejvyšší a nejvíce alpínskou část pohoří – a Belianské Tatry, které jsou nižší, avšak geologicky mimořádně bohaté (gov.pl). Nejvyšším vrcholem Vysokých Tater i celého Slovenska je Gerlachovský štít (2 655 m n. m.) (vysoketatry.org). Z celkem 35 dolin patří k nejznámějším Kôprová, Furkotská, Mlynická, Mengusovská, Batizovská, Velická, Velká a Malá Studená, Bielovodská, Javorová a dolina Kežmarské Bílé vody. Ve Vysokých Tatrách se nachází přibližně 120 ledovcových jezer, například Štrbské pleso, Veľké Hincovo pleso, Popradské pleso, Morské oko a Wielki Staw Polski. Sněhová pokrývka zde přetrvává 200–250 dní v roce, na některých stinných svazích se neroztaje vůbec a roční úhrn srážek dosahuje přibližně 1 600 mm (Wikipedia).

Z geologického hlediska jsou Tatry jádrovým pohořím. Krystalické jádro Tater vznikalo v karbonu před přibližně 210 miliony let (Janák, Plašienka, Petrík). Zásadní vliv na utváření reliéfu měly alpínské ledovce, které v dobách zalednění dosahovaly na severních svazích délky až 14 km (Wikipedia). Reliéf byl formován během alpínské orogeneze a následnými glaciálními a periglaciálními procesy, které vytvořily typické tvary – karové kotliny, údolí ve tvaru U, morény, soutěsková údolí a jezerní pánve (unesco.org).

V době maximálního zalednění dosahovala plocha ledovců ve Vysokých Tatrách přibližně 15 000 ha (Houdek & Bohuš, 1976). Geologická stavba zahrnuje granitické ve vnitřních částech a mezozoické vápence a dolomity ve vnějších okrajových zónách (deims.org).

Původ názvu Tatry nebyl dosud jednoznačně objasněn. Někteří badatelé jej odvozují od předslovanských obyvatel a árijských slov tamtra či tâtra ve významu „tmavý“, jiní jej spojují s lidovým označením kamenité, neúrodné půdy. Za nejpravděpodobnější se však považuje odvození od slovanského slova „trtri“, znamenajícího skalní bradla (Melich 1902; Czambel 1906; Chaloupecký 1923). Nejstarší písemná zmínka pochází z roku 999 jako Tritri montes (wikipedia.sk), v roce 1125 se v Kosmově kronice objevuje tvar Tatri (Kele & Lučanský, 2001).

Ledovec v Bielovodské dolině měl délku 14 km a mocnost 330 m (Houdek & Bohuš, 1976). Tatry se člení na Západní a Východní Tatry, oddělené Ľaliovým sedlem. Východní Tatry se dále dělí na Vysoké Tatry a Belianské Tatry (wikipedia.sk). Bielovodská dolina je nejdelší dolinou Tater a jedinou s plně alpínským charakterem (Bohuš, 1996). V Tatrách je zmapováno přibližně 330 jeskyní. Nachází se zde více než 200 ledovcových jezer – na Slovensku zvaných pleso, v Polsku staw. Podnebí má převážně horské až vysokohorské . Sněhová pokrývka trvá 180–250 dní ročně a silný vítr vane až 300 dní v roce. Na jižní straně se často vyskytují padavé větry, které způsobují rozsáhlé polomy. Nejvhodnějším obdobím pro turistiku je podzim, kdy je počasí nejstabilnější (wikipedia.sk). Tatry patří k nejchladnějším a nejvlhčím oblastem Slovenska i Polska. Časté deště a sněhové srážky ovlivňují vegetaci i erozní procesy (ecopotential-project.eu). V nejvyšších polohách žijí kamzíci a svišti. Kamzík vrchovský tatranský (Rupicapra rupicapra tatrica) je symbolem Vysokých Tater. V lesích se vyskytují i medvěd, vlk a rys (vysoketatry.org). V Tatranské Poliance byly odkryty pozůstatky pravěkého opevněného sídla na tzv. Žluté stěně. Kriváň je považován za symbol Slovenska. V Tatrách roste přibližně 1 400 druhů rostlin (wikipedia.sk).

První zmínky o hornické činnosti pocházejí ze 13. století; těžila se především železná ruda, měď, antimon a zlato, avšak pouze s mineralogickým významem. Belianské Tatry tvoří 14 km dlouhý vápencový hřeben a jsou považovány za nejkrásnější a přírodně nejbohatší část pohoří, známou například výskytem protěže alpské (Leontopodium alpinum) a Belianské jeskyně. Nejvýše položenou osadou je Štrbské Pleso (1 355 m n. m.). Na Lomnický štít (2 632 m) vede visutá lanovka. Nejvýše položenou horskou chatou je Chata pod Rysy (2 250 m), dále například Téryho chata, Zbojnícka chata, Zamkovského chata, Sliezský dom a Chata pri Zelenom plese.

Niektoré príspevky

Literatúra

, , ,

Krajina, Zahraničie, Príroda, Poľsko, Biotopy, Fotografie, Plesá

Najväčšie tatranské pleso – Morské oko

skala
Hits: 5173

je najväčšie pleso Vysokých Tatier, leží však poľskej strane Tatier, pod Rysmi vo výške 1395 metrov nad morom. Jeho rozloha je takmer 35 hektárov, najväčšia hĺbka takmer 51 metrov, brehová čiara dosahuje 2613 metrov. Za zmienku stojí, že okolité sú 1000 metrov nad hladinou plesa (wikipedia.sk).   bolo v roku 2014 zaradené časopisom The Wall Street Journal medzi päť najkrajších prírodných jazier sveta (Wikipedia). Vzniklo v období doby ľadovej, keď vytvorili hlboké vyplnené vodou a obkolesené morénami. Jeho mimoriadna priezračnosť je daná prítokom z topiaceho sa snehu a horských potokov. Je aj významným ekologickým útočiskom. V jeho vodách žije , prispôsobený drsným horským podmienkam. Okolie jazera pokrýva vysokohorská – , a vzácne horské , ktoré prežívajú v extrémnych podmienkach (Iwona Szyprowska-Głodzik).

Nazývalo sa aj . Pomenovanie Morské oko je pochádza z , podľa ktorej bolo pleso pod zemou spojené s morom (wikipedia.sk).  jazera ukrýva množstvo tajomstiev – od stromov obalených minerálnymi usadeninami, cez prenesené ľadovcami, až po dávnej ľudskej činnosti (Iwona Szyprowska-Głodzik). Najstaršia zmienka o plese je z roku 1575. Čaro Morského oka inšpirovalo mnohých poľských maliarov, básnikov aj hudobníkov (wikipedia.sk). V zime Morskieho oka zamŕza na hrubú vrstvu ľadu, až okolo 1 m (tvpworld.com). Po problémoch s vyčerpanými koňmi, ktoré ťahali turistov až 7 km k plesu, koňské povozy už nebudú viesť až k Morskému oku. Povozy pôjdu len kratšiu trasu (cca 2,5 km), potom budú nasadené pre zvyšok (whitemad.pl). 

is the largest lake in the High Tatras, although lies on the Polish side of the mountains, beneath Mount at an altitude of 1,395 metres above sea level. Its surface area is almost 35 hectares, its maximum depth nearly 51 metres, and the shoreline measures 2,613 metres. It is noteworthy that the surrounding peaks rise up to 1,000 metres above the lake’s surface (.sk). In 2014, The Wall Street Journal ranked the lake among the five most beautiful natural lakes in the world (Wikipedia). It was formed during the Ice Age, when retreating glaciers created deep basins later filled with water and surrounded by moraines. Its exceptional water clarity is due to inflows from melting snow and mountain streams.

The lake is also an important ecological refuge. Its waters are home to the trout, a species adapted to harsh alpine conditions. The surrounding area is covered by alpine vegetation—mosses, lichens, and rare mountain flowers that survive in environments (Iwona Szyprowska-Głodzik). The lake was also known as Fish Lake. The name Morskie Oko (“Eye of the Sea”) originates from a legend according to which the lake was once connected to the sea through underground passages (wikipedia.sk). The lake bottom conceals many mysteries—from tree trunks coated with mineral deposits, through stone blocks transported by glaciers, to traces of ancient human activity (Iwona Szyprowska-Głodzik). The oldest known written reference to the lake dates back to 1575. The charm of Morskie Oko has inspired many Polish painters, poets, and musicians (wikipedia.sk).

In , the surface of Morskie Oko freezes into a thick layer of ice, reaching up to around one metre (tvpworld.com). Following problems with exhausted horses that previously pulled tourists over a distance of up to 7 kilometres to the lake, horse-drawn carriages will no longer travel all the way to Morskie Oko. The carriages will operate only on a shorter section of the route (approximately 2.5 kilometres), with electric buses deployed for the remaining distance (whitemad.pl).

Morskie Oko jest największym jeziorem w Tatrach Wysokich, choć leży po polskiej stronie Tatr, u podnóża Rysów, na wysokości 1395 metrów nad poziomem morza. Jego powierzchnia wynosi niemal 35 hektarów, maksymalna głębokość prawie 51 metrów, a długość linii brzegowej 2613 metrów. Warto zaznaczyć, że otaczające jezioro szczyty wznoszą się nawet 1000 metrów ponad jego taflę (wikipedia.sk).

W 2014 roku czasopismo The Wall Street Journal zaliczyło Morskie Oko do pięciu najpiękniejszych naturalnych jezior świata (Wikipedia). Jezioro powstało w epoce lodowcowej, gdy cofające się lodowce utworzyły głębokie kotliny wypełnione wodą i otoczone morenami. Jego wyjątkowa przejrzystość wynika z dopływu wód z topniejącego śniegu oraz górskich potoków.

Jezioro stanowi również ważne refugium ekologiczne. W jego wodach żyje pstrąg tatrzański, przystosowany do surowych warunków wysokogórskich. Okolicę porasta roślinność alpejska – mchy, porosty oraz rzadkie kwiaty górskie, zdolne do przetrwania w ekstremalnych warunkach (Iwona Szyprowska-Głodzik).

Jezioro znane było także pod nazwą Rybie Jezioro. Określenie Morskie Oko wywodzi się z legendy, według której jezioro było podziemnie połączone z morzem (wikipedia.sk).

Dno jeziora skrywa wiele tajemnic – od pni drzew pokrytych osadami mineralnymi, przez bloki skalne przeniesione przez lodowce, aż po ślady dawnej działalności człowieka (Iwona Szyprowska-Głodzik). Najstarsza wzmianka o jeziorze pochodzi z 1575 roku. Urok Morskiego Oka inspirował wielu polskich malarzy, poetów i muzyków (wikipedia.sk).

Zimą tafla Morskiego Oka zamarza, tworząc grubą warstwę lodu, sięgającą nawet około 1 metra (tvpworld.com). Po problemach z wyczerpanymi końmi, które wcześniej woziły turystów na trasie liczącej nawet 7 kilometrów, zaprzęgi konne nie będą już dojeżdżać bezpośrednio nad jezioro. Będą one kursować jedynie na krótszym odcinku (około 2,5 kilometra), natomiast dalszą część drogi obsługiwać będą elektryczne (whitemad.pl).

TOP

Všetky

,

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Príroda, Tatry, Hory, Hory, Biotopy, Fotografie

Gerlachovský štít

skala
Hits: 283

Gerlachovský štít – , je najvyšším vrchom Vysokých Tatier, Slovenska a celého karpatského oblúka. Dosahuje nadmorskú výšku 2 654,4 metra (​en.wikipedia.org). Nachádza v južnej časti hlavného hrebeňa, juhovýchodnom výbežku. Na západ od Gerlachu sa rozprestiera a na východ (de.wikipedia.org). Masív Gerlachu má charakteristický pyramídový tvar, zvýraznený veľkým karom, známym ako Gerlachovský kotol (de.wikipedia.org). Z geologického hľadiska patrí Gerlachovský štít k najstarším tatranským masívom. Je budovaný prevažne žulou (granitom), ktorá tvorí pevné jadro Vysokých Tatier​. Celý masív vznikol počas alpínskeho vrásnenia počas treťohôr (sk.wikipedia.org). spadajú do susedných dolín, na západe do Batizovskej doliny a na východe do Velickej doliny, kde ležia a vytvorené ustupujúcimi ľadovcami​ (sk.wikipedia.org).

na Gerlachovskom štíte je prísne vysokohorská. Teploty sú nízke počas celého roka (old.gymzv.sk). Väčšinu roka pokrýva vrcholový masív a aj v lete sa môže objaviť či ľadová námraza. Letné bývajú chladné, počas najteplejších popoludní v júli dosahuje okolo 5 °C​ (en.wikipedia.org).  Vrcholové partie Gerlachovského štítu sú skalnaté a chudobné na vegetáciu – vo veľkých nadmorských výškach prežívajú už len a niekoľko odolných druhov rastlín v štrbinách skál. Nižšie, na úbočiach a v priľahlých dolinách, však nájdeme pestré vysokohorské . siaha približne do 1500 m nad morom, nad ňou nasleduje pásmo kosodreviny a alpínskych tráv. Typické sú husté porasty kosodreviny () a medzi kvetenou vzácny či rôzne a lomikameň​. V skalách a sutiach pod Gerlachom rastie napríklad endemický tatranský – Gentiana altaica subsp. tatrae a . Zo živočíchov žijú v tejto vrchovský tatranský a svišťov tatranských. V lesnatých častiach možno natrafiť aj na medveďa hnedého či rysa ostrovida. Z vtákov tu hniezdi orol skalný a pravidelne sa vyskytuje aj či vysokohorské druhy ako vrchárka smreková a ​ (sk.wikipedia.org). Gerlachovský štít sa nachádza v srdci Tatranského národného parku – -u. Ide o územie s najvyšším stupňom prírody – vrcholové oblasti do bezzásahovej zóny, kde sa zachovávajú bez priameho zásahu človeka. Celé územie TANAP-u (vrátane Gerlachovského štítu) je zároveň od roku 1993 súčasťou Biosférickej rezervácie UNESCO Tatry​ (sk.wikipedia.org).

Názov „Gerlachovský štít“ je odvodený od neďalekej obce . Historické názvy: , , , . V roku 1959 bol vrchu navrátený pôvodný názov Gerlachovský štít, ktorý sa používa dodnes (​en.wikipedia.org). V 18. a na začiatku 19. storočia nebol Gerlachovský štít považovaný za najvyšší vrchol Tatier. Tento titul bol pripisovaný vrcholom ako Kriváň, Lomnický štít alebo . Až v roku 1838 lesník Ľudovít Greiner určil Gerlachovský štít ako najvyšší vrchol Tatier, čo bolo potvrdené rakúskou armádou v roku 1868 ​(it.wikipedia.org). Prvý doložený výstup na vrchol uskutočnil v roku 1834 z obce Nová Lesná (​en.wikipedia.org).

Dnes nie je výstup na Gerlachovský štít značený turistickým chodníkom a je povolený len v sprievode certifikovaného horského vodcu. Najčastejšia výstupová trasa vedie od horského hotela cez Velickú próbu na vrchol a zostupuje sa cez Batizovskú próbu do Batizovskej doliny. Obe majú obťažnosť I podľa UIAA. Alternatívne, náročnejšie trasy zahŕňajú Tatarkovu próbu a (Martinka), s obťažnosťou II–III podľa UIAA (de.wikipedia.org).

Gerlachovský štít (Gerlach Peak) is the highest peak of the High Tatras, , and the entire Carpathian mountain range, reaching an elevation of 2,654.4 meters above sea level. Geographically, is situated within the High Tatras massif in northeastern Slovakia, on the territory of the Tatra National Park (TANAP). The peak lies between two significant valleys: Batizovská dolina to the west and Velická dolina to the east. Gerlachovský štít features a distinctive pyramid , accentuated by a large cirque known as Gerlachovský kotol. Geologically, Gerlach is among the oldest massifs in the Tatras, predominantly composed of granite, shaped during the Alpine orogeny period. Its steep walls descend dramatically into adjacent valleys, where moraines and glacial lakes formed by retreating glaciers can still be seen today.

The climate at Gerlachovský štít is strictly alpine, characterized by low temperatures year-round. Even summer days can be cold, with peak afternoon temperatures around 5 °C in July. Snowfall and ice formation can occur at any time of year. Vegetation near the summit is sparse and rocky, limited primarily to lichens. However, diverse alpine communities flourish at lower altitudes, including dense growths of dwarf pine (mountain pine), alpine grasses, and endemic species such as the Tatra gentian (Gentiana altaica subsp. tatrae) and Tatra groundsel. Wildlife typical for this region includes the endemic Tatra chamois and colonies of alpine marmots. In lower forested regions, brown bears, lynxes, golden eagles, peregrine falcons, and alpine bird species are found. Gerlachovský štít lies at the heart of the Tatra National Park (TANAP), an area under the strictest level of environmental protection, designated as a no-intervention zone. Since 1993, this region has also been part of the UNESCO Biosphere Reserve Tatry.

The mountain’s name derives from the nearby village of Gerlachov. Historically, it has held various names such as Kösselberg, Franz-Joseph-Spitze, Legionnaires‘ Peak, and Stalin’s Peak. Until the mid-19th century, Gerlachovský štít was not recognized as the highest peak in the Tatras; this title was mistakenly attributed to peaks such as , , or Ľadový štít. In 1838, forester Ludwig Greiner definitively established Gerlachovský štít as the highest Tatra summit. The confirmed ascent was made in 1834 by Ján Still from Nová Lesná.

Today, Gerlachovský štít does not have marked hiking trails and can only be ascended with a certified mountain guide. The most common ascent route starts from Sliezsky dom mountain hotel through . More challenging climbing routes include and Ridge (Martinka), rated II–III by UIAA standards.

Gerlach (słow. Gerlachovský štít) jest najwyższym szczytem Tatr Wysokich, Słowacji oraz całych Karpat. Jego wysokość wynosi 2654,4 m n.p.m. Położony jest w południowej części głównej grani Tatr, pomiędzy dwiema ważnymi dolinami: Doliną Batyżowiecką na zachodzie i Doliną Wielicką na wschodzie, w granicach Tatrzańskiego Parku Narodowego (TANAP). Gerlach ma charakterystyczny kształt piramidy, uwydatniony przez duży kocioł lodowcowy, znany jako Kocioł Gerlachowski. Geologicznie masyw Gerlachu należy do najstarszych masywów tatrzańskich, zbudowany jest głównie z granitu, tworzącego twarde jądro Tatr Wysokich. Jego kształt powstał podczas alpejskich ruchów górotwórczych w trzeciorzędzie. Strome ściany opadają ku sąsiednim dolinom, gdzie znajdują się moreny i jeziora polodowcowe.

Klimat na Gerlachu jest typowo alpejski, z niskimi temperaturami przez cały rok. Nawet latem dni są chłodne – w lipcu temperatury w najcieplejsze popołudnia osiągają około 5°C. Śnieg i oblodzenie mogą wystąpić o każdej porze roku. Wierzchołek Gerlachu jest skalisty, ubogi w roślinność, ograniczoną głównie do porostów i kilku odpornych gatunków roślin w szczelinach skalnych. Na niższych zboczach i w sąsiednich dolinach występują bogate zbiorowiska wysokogórskie. Granica lasu sięga około 1500 m n.p.m., powyżej rośnie kosodrzewina oraz trawy alpejskie. Charakterystyczna jest kosodrzewina (sosna górska), a także rzadki szarotka alpejska oraz różne gatunki goryczek i skalnic. W okolicznych skałach rośnie endemiczny goryczka tatrzańska oraz starzec tatrzański. Z fauny spotkać można kozicę tatrzańską i kolonie świstaków tatrzańskich. W niższych partiach leśnych żyją niedźwiedź brunatny, ryś euroazjatycki, orzeł przedni, sokół wędrowny oraz wysokogórskie gatunki ptaków.

Gerlach znajduje się w sercu Tatrzańskiego Parku Narodowego, w strefie ochrony ścisłej, gdzie obowiązuje zakaz ingerencji człowieka. Teren ten objęty jest ochroną jako Rezerwat Biosfery UNESCO. Historycznie szczyt nosił różne nazwy, takie jak Kösselberg, Franz-Joseph-Spitze, Štít legionárov, Stalinov štít. Do połowy XIX wieku nie uznawano go za najwyższy szczyt Tatr, przypisując to miano szczytom takim jak Krywań, Łomnica czy Lodowy Szczyt. Dopiero w roku 1838 leśnik Ľudovít Greiner wykazał, że najwyższym szczytem jest Gerlach, co potwierdzono w 1868 roku.

Obecnie Gerlach nie posiada oznakowanych szlaków turystycznych, a wejście na szczyt możliwe jest wyłącznie w towarzystwie licencjonowanego przewodnika. Najczęściej używana trasa prowadzi od hotelu górskiego Śląski Dom przez Wielicką Próbę. Trudniejsze drogi wspinaczkowe, takie jak Próba Tatarki lub Grzbiet Martina (Martinka), mają trudność od II do III w skali UIAA.

,

Krajina, Zahraničie, Typ krajiny, Príroda, Poľsko, Jazerá, Hory, Biotopy, Fotografie, Plesá

Czarny staw

skala
Hits: 277

pod Rysmi, známy aj ako pod Rysmi, je vysokohorské pleso nachádzajúce sa v Tatrách juhu Poľska. Leží v nadmorskej výške 1 583 metrov, o 188 metrov vyššie ako Morské oko, nad ktorým sa nachádza. má takmer kruhový tvar s dĺžkou približne 578 metrov a šírkou 444 metrov. Jeho plocha je 20,64 hektára a maximálna hĺbka dosahuje 76,4 metra, čo z neho robí druhé najhlbšie jazero v Tatrách. Jazero je takmer úplne obklopené vysokými štítmi, z topiaceho sa snehu v okolí jazera vznikajú malé , ktoré stekajú do Morského oka a vytvárajú vodopád nazývaný (en.wikipedia.org). Názov „Czarny “ (Čierne pleso) pochádza od tmavej v jazere. Tento tmavý odtieň je spôsobený tieňom, ktorý vrhajú okolité skalné , a prítomnosťou siníc, konkrétne druhu (zakopane.pl) a (tulismanore.pl). Tieto faktory spôsobujú, že v jazere má charakteristický tmavý vzhľad (zakopane.pl). Czarny staw zvyčajne zamrzne v októbri alebo novembri a roztopí sa medzi májom a júlom. V lete sa vody pohybuje od 7 do 11,5 °C . Tienené pozdĺž brehu jazera zostávajú chladné aj počas veľmi horúceho počasia. Od roku 1883 sa pokúšali zarybniť Czarny Staw pstruhmi z Morského oka, no neúspešne. Drsné podmienky a potravy znemožňovali pstruhom prežiť (tulismanore.pl). Czarny Staw pod Rysami je oligotrofné pleso, obsahuje len malé množstvo živín. Voda v jazere je mimoriadne priehľadná, s viditeľnosťou až do hĺbky 16,5 – 17,5 metra. Počas slnečných dní môže mať voda modrastý alebo azúrový odtieň, avšak kvôli okolitému terénu je jazero často v tieni, čo mu dodáva tmavší vzhľad (poczujmagiegor.wordpress.com). Nachádzajú sa tu rastlín, ako sú paniculata, , , , , (zakopane.atrakcje.pl).

Czarny Staw pod Rysami, also known as Black Pond below , is a high-altitude lake located in the Mountains in southern . lies at an altitude of 1,583 meters, 188 meters higher than , above which it is situated. The lake has an almost circular , with a length of approximately 578 meters and a width of 444 meters. Its surface area is 20.64 hectares, and its maximum depth reaches 76.4 meters, making it the second deepest lake in the Tatras. The lake is almost entirely surrounded by high peaks, and small cascades form from the melting snow around the lake, flowing into Morskie Oko and creating a waterfall known as Czarnostawiańska Siklawa (en..org). The name „Czarny Staw“ (Black Pond) comes from the dark color of the water in the lake. This dark shade is caused by the shadow cast by the surrounding walls and the presence of , specifically the species Pleurocapsa polonica (.pl) and Pleurocapsa minor (tulismanore.pl). These factors contribute to the lake’s characteristic dark appearance (zakopane.pl). Czarny Staw usually freezes in October or November and thaws between May and July. In summer, the water temperature ranges from 7 to 11.5°C. The shaded areas along the lake’s shore remain cool even during very hot weather. Since 1883, attempts have been made to stock Czarny Staw with trout from Morskie Oko, but without success. Harsh conditions and a lack of food made survival impossible for the fish (tulismanore.pl). Czarny Staw pod Rysami is an oligotrophic lake, meaning it contains only a small amount of nutrients. The water in the lake is exceptionally clear, with visibility up to 16.5 – 17.5 meters. On sunny days, the water can appear bluish or azure, but due to the surrounding terrain, the lake is often in the shade, giving it a darker appearance (poczujmagiegor..com). Rare plant species can be found here, such as , Agrostis alpina, Juncus triglumis, lachenalii, Poa nobilis, and Carex pauciflora (zakopane.atrakcje.pl).

Czarny Staw pod Rysami, znany również jako Czarny Staw pod Rysami, to wysokogórskie jezioro położone w Tatrach na południu Polski. Znajduje się na wysokości 1 583 metrów, 188 metrów wyżej niż Morskie Oko, nad którym się znajduje. Jezioro ma niemal okrągły kształt, o długości około 578 metrów i szerokości 444 metrów. Jego powierzchnia wynosi 20,64 hektara, a maksymalna głębokość sięga 76,4 metra, co czyni go drugim najgłębszym jeziorem w Tatrach. Jezioro jest niemal całkowicie otoczone wysokimi szczytami, a z topniejącego śniegu wokół jeziora powstają małe kaskady, które spływają do Morskiego Oka i tworzą wodospad zwany Czarnostawiańska Siklawa (en.wikipedia.org). Nazwa „Czarny Staw“ pochodzi od ciemnego koloru wody w jeziorze. Ten ciemny odcień jest spowodowany cieniem rzucanym przez otaczające ściany skalne oraz obecnością sinic, w szczególności gatunków Pleurocapsa polonica (zakopane.pl) i Pleurocapsa minor (tulismanore.pl). Czynniki te sprawiają, że woda w jeziorze ma charakterystyczny ciemny wygląd (zakopane.pl). Czarny Staw zwykle zamarza w październiku lub listopadzie i rozmarza między majem a lipcem. Latem temperatura wody wynosi od 7 do 11,5°C. Zacienione obszary wzdłuż brzegu jeziora pozostają chłodne nawet podczas bardzo upalnej pogody. Od 1883 roku podejmowano próby zarybienia Czarnego Stawu pstrągami z Morskiego Oka, jednak bez powodzenia. Surowe warunki i brak pożywienia uniemożliwiały rybom przetrwanie (tulismanore.pl). Czarny Staw pod Rysami jest jeziorem oligotroficznym, co oznacza, że zawiera niewielką ilość składników odżywczych. Woda w jeziorze jest wyjątkowo przejrzysta, z widocznością do 16,5 – 17,5 metra. W słoneczne woda może mieć niebieskawy lub lazurowy odcień, ale ze względu na otaczający teren jezioro często znajduje się w cieniu, co nadaje mu ciemniejszy wygląd (poczujmagiegor.wordpress.com). Występują tu rzadkie gatunki roślin, takie jak Saxifraga paniculata, Agrostis alpina, Juncus triglumis, Carex lachenalii, Poa nobilis i Carex pauciflora (zakopane.atrakcje.pl).

TOP

Všetky

 

Krajina, Zahraničie, Hory, Česko, Severná Morava, Biotopy, Fotografie

Radhošť

skala
Hits: 256

Vrch Radhošť, s nadmorskou výškou 1 129 metrov, je jedným z najvýznamnejších vrcholov Moravsko-sliezskych Beskýd. Nachádza sa približne 6 km severovýchodne od Rožnova pod Radhoštom a je známy svojou bohatou históriou, kultúrnym významom a výhľadmi okolité , ako sú , Valašsko, Jeseníky, Malá a . Radhošť je opradený mnohými legendami. Podľa povestí bol v minulosti uctievaný ako sídlo pohanského boha Radegasta, boha slnka, vojny a víťazstva. Hoci priame dôkazy o tomto kulte chýbajú, tradícia pretrvala a dnes na trase z Pusteven na Radhošť stojí , vytvorená sochárom Albínom Poláškom (Wikipedia). Autor bolo profesorom umeleckej školy v Chicagu, a bol rodákom z Frenštátu pod Radhoštěm. Je autorom aj , ktorá stojí vedľa kaplnky na Radhošti a sochu prezidenta Wilsona pred pražským hlavným nádražím. Radegast bol odliaty v zlievarni firma Maška v Prahe. Konkrétne dva kusy. Jeden z nich bol umiestnený na Rahdošti, ale v 90-tych rokoch 20. storočia bol nahradený vernou žulovou replikou. Originálu nevyhovovala tunajšia , preto bol premiestnený na radnicu Frenštátu pod Radhoštem. Druhý odliaty originál bol darovaný do . Zaujímavé je, ze Albín Polášek uvažoval vrátiť sa do rodných Beskýd a vo svojej záhrade vytvoriť háj pôvodných slovanský bohov (Informačná tabuľa). Z ďaleka na Radhošť prichádzali v minulosti ľudia a priniesli sem dary – dobytok, časť úrody, úlovok. Koncom jari tu slávili . Vatry horeli, tancovalo sa a spievalo (slovanskakosile.cz). Historické hovoria o uctievaní Radegasta len u Slovanov pri Baltskom mori (Informačná tabuľa).

V 9. storočí mali na Radhošť zavítať solunskí misionári svätí a , ktorí údajne nechali zničiť modlu Radegasta a na jeho mieste postavili . Na pamiatku ich misie bola v rokoch 1896–1898 na vrchole postavená , ktorá je dnes najvyššie položenou sakrálnou stavbou v Českej republike (kudyznudy.cz).

Severné svahy Radhošťa sú chránené ako Národná , vyhlásená v roku 1955. Rezervácia s rozlohou 145 ha chráni vzácne rastlinné a živočíšne , vrátane druhov ako je ostrovid či jariabok hôrny Tetrastes bonasia, , , Vipera berus, , Ciconia nigra, , Accipiter nisus, Accipiter gentilis, , , arctos. Vyskytujú sa tu tiež unikátne , napríklad či kýchavica zelenokvetá. Na území rezervácie botanický prieskum preukázal výskyt Campylostelium saxicola, Aruncus vulgaris, brusnica , Daphne mezereum, Lilium martagon, Aconitum, Aconitum variegatum, firmum subsp. moravicum, asclepiadea. Hlavnou drevinou je lesný Fagus sylvatica. Popri ňom javor Acer pseduoplatanus, vzácne jedľa Abies alba (chranena-uzemi.cz).

Každoročne sa na Radhošti konajú cyrilometodské , ktorých sa zúčastňujú tisícky pútnikov. Tieto pripomínajú významnú duchovnú a kultúrnu históriu tohto miesta (prostrednibecva.cz). Najjednoduchší prístup na Radhosť je z Pusteven, kam vedie lanovka z Trojanovíc. Z Pusteven vedie na vrchol Radhošťa turistický chodník, ktorý prechádza okolo Radegasta a ponúka nádherné výhľady na okolité . Táto trasa je súčasťou Náučného chodníka Radegast, ktorý na desiatich zastávkach predstavuje históriu a prírodu okolia pamätného vrchu a turistickej Pusteven. Celá hora je pretkaná podzemnými chodbami a jaskyňami (ceskehory.cz).

Mount Radhošť, with an elevation of 1,129 meters, is one of the most significant peaks in the Moravian-Silesian Beskids. is located approximately 6 km northeast of Rožnov pod Radhoštěm and is renowned for its rich history, cultural significance, and scenic views of the surrounding mountain ranges, including the Beskids, Valašsko, Jeseníky, , and Veľká Fatra.

Radhošť is shrouded in many legends. According to folklore, it was once revered as the seat of the pagan god Radegast, the deity of the sun, war, and victory. Although direct evidence of this cult is lacking, the tradition has endured, and today a statue of Radegast stands along the trail from Pustevny to Radhošť. The sculpture was created by artist Albín Polášek (), a native of Frenštát pod Radhoštěm and a professor at the Art Institute of . Polášek is also the author of the statue of Saints Cyril and Methodius, which stands next to the chapel on Radhošť, as well as the statue of President Wilson in front of the main railway station in Prague.

The Radegast statue was cast at the Maška foundry in Prague, with two identical pieces produced. One was placed on Radhošť, but in the 1990s, it was replaced with a faithful replica because the original was not suited to the local climate. The original was moved to the town hall in Frenštát pod Radhoštěm. The second cast was donated to Prague Zoo. Interestingly, Albín Polášek once contemplated returning to his native Beskids to create a garden featuring statues of the ancient Slavic gods (Information board). Historical records mention the worship of Radegast only among the Slavs by the Baltic Sea (Information board).

In the past, people traveled from afar to Radhošť, bringing offerings such as livestock, crops, and game. At the end of spring, the ancient Slavs celebrated the summer solstice on Radhošť. Bonfires were lit, and people danced and sang (slovanskakosile.cz). 

In the 9th century, the Thessalonian missionaries Saints Cyril and Methodius are said to have visited Radhošť, allegedly destroying the idol of Radegast and erecting a cross in its place. To commemorate their mission, the Chapel of Saints Cyril and Methodius was built at the summit between 1896 and 1898, which today is the highest sacral building in the Czech Republic (kudyznudy.cz).

The northern slopes of Radhošť are protected as the Radhošť National Nature Reserve, declared in 1955. The 145-hectare reserve preserves rare plant and animal communities, including species such as the Eurasian lynx (Lynx lynx), western capercaillie (Tetrastes bonasia), fire salamander (Salamandra salamandra), alpine newt (Triturus alpestris), common European adder (Vipera berus), grass snake (Natrix natrix), black stork (Ciconia nigra), long-eared owl (Asio otus), sparrowhawk (Accipiter nisus), goshawk (Accipiter gentilis), Eurasian (Falco subbuteo), gray wolf (Canis lupus), and brown bear (Ursus arctos). Unique plants also grow here, such as Doronicum austriacum firmum subsp. moravicum, Gentiana asclepiadea, and Aconitum variegatum. The dominant tree species is the European beech (Fagus sylvatica), alongside sycamore maple (Acer pseudoplatanus) and rare silver fir (Abies alba) (chranena-uzemi.cz).

Each year, Radhošť hosts Cyril and Methodius pilgrimages, attended by thousands of pilgrims. These events highlight the site’s significant spiritual and cultural history (prostrednibecva.cz). The easiest way to access Radhošť is from Pustevny, which is connected by a cable car from Trojanovice. From Pustevny, a tourist trail leads to the summit of Radhošť, passing by the Radegast statue and offering beautiful views of the surrounding mountains. This trail is part of the Radegast Nature Trail, which includes ten stops showcasing the history and natural beauty of this memorable mountain and the Pustevny area. The mountain is also interlaced with underground tunnels and caves (ceskehory.cz).

Vrch Radhošť s nadmořskou výškou 1 129 metrů je jedním z nejvýznamnějších vrcholů Moravskoslezských . Nachází se přibližně 6 km severovýchodně od Rožnova pod Radhoštěm a je známý svou bohatou historií, kulturním významem a krásnými výhledy na okolní pohoří, jako jsou Beskydy, Valašsko, Jeseníky, Malá a Velká Fatra.

Radhošť je opředen mnoha legendami. Podle pověstí byl v minulosti uctíván jako sídlo pohanského boha Radegasta, boha slunce, války a vítězství. Přímé důkazy o tomto kultu sice chybí, tradice však přetrvala, a dnes na trase z Pusteven na Radhošť stojí socha Radegasta, jejímž autorem je sochař Albín Polášek (Wikipedia). Polášek byl profesorem umělecké školy v Chicagu a pocházel z Frenštátu pod Radhoštěm. Je rovněž autorem sousoší svatého Cyrila a Metoděje, které stojí vedle kaple na Radhošti, a sochy prezidenta Wilsona před hlavním nádražím v Praze.

Socha Radegasta byla odlita ve slévárně firmy Maška v Praze, a to hned dvakrát. Jeden odlitek byl umístěn na Radhošti, avšak v 90. letech 20. století byl nahrazen věrnou žulovou replikou, protože originálu nevyhovovalo místní klima. Originál byl proto přemístěn na radnici ve Frenštátě pod Radhoštěm. Druhý odlitek byl darován do ZOO Praha. Zajímavostí je, že Albín Polášek uvažoval o návratu do rodných Beskyd, kde chtěl ve své zahradě vytvořit háj slovanských bohů (Informační tabule).

V minulosti přicházeli na Radhošť lidé zdaleka a nosili sem dary – dobytek, část úrody, úlovky. Staří Slované zde na konci jara slavili letní slunovrat. Hořely vatry, tančilo se a zpívalo (slovanskakosile.cz). hovoří o uctívání Radegasta pouze u Slovanů u Baltského moře (Informační tabule).

V 9. století měli na Radhošť zavítat soluňští misionáři svatí Cyril a Metoděj, kteří údajně nechali zničit modlu Radegasta a na jejím místě postavili kříž. Na památku jejich mise byla v letech 1896–1898 na vrcholu postavena Kaple svatého Cyrila a Metoděje, která je dnes nejvýše položenou sakrální stavbou v České republice (kudyznudy.cz).

Severní svahy Radhoště jsou chráněny jako Národní přírodní rezervace Radhošť, vyhlášená v roce 1955. Rezervace o rozloze 145 ha chrání vzácné rostlinné a živočišné společenství, včetně druhů jako je (Lynx lynx), tetřev hlušec (Tetrastes bonasia), mlok skvrnitý (Salamandra salamandra), čolek horský (Triturus alpestris), zmije obecná (Vipera berus), užovka obojková (Natrix natrix), čáp černý (Ciconia nigra), kalous ušatý (Asio otus), krahujec obecný (Accipiter nisus), jestřáb lesní (Accipiter gentilis), dřemlík tundrový (Falco subbuteo), vlk obecný (Canis lupus) a medvěd hnědý (Ursus arctos). V rezervaci rostou unikátní rostliny, například Doronicum austriacum firmum subsp. moravicum, Gentiana asclepiadea a Aconitum variegatum. Hlavní dřevinou je buk lesní (Fagus sylvatica), dále javor klen (Acer pseudoplatanus) a vzácná bělokorá (Abies alba) (chranena-uzemi.cz).

Každoročně se na Radhošti konají cyrilometodějské poutě, kterých se účastní tisíce poutníků. Tyto akce připomínají významnou duchovní a kulturní historii tohoto místa (prostrednibecva.cz). Nejjednodušší přístup na Radhošť je z Pusteven, kam vede lanovka z Trojanovic. Z Pusteven vede na vrchol Radhoště turistická stezka, která míjí sochu Radegasta a nabízí nádherné výhledy na okolní hory. Tato trasa je součástí Naučné stezky Radegast, která na deseti zastaveních představuje historii a přírodu okolí památné hory a turistické oblasti Pusteven. Celá hora je protkána podzemními chodbami a jeskyněmi (ceskehory.cz).

TOP

Všetky