2016, 2016-2020, Časová línia, Česko, Krajina, Moravské, Obce, Severná Morava, Zahraničie

Rajnochovice – obec lesa aj valašskej katedrály

skala
Hits: 314

Raj­no­cho­vi­ce sú turis­tic­kým cen­trom Hos­týn­skych vrchov. Obec je pes­trá, pre­važ­ne zales­ne­ná z mno­hý­mi pasien­ka­mi, kto­ré sú dedič­stvom osíd­ľo­va­nia. V lete tu je troj­ná­sob­né množ­stvo oby­va­te­ľov, nachá­dza sa tu viac ako 550 rekre­ač­ných chát a objek­tov (raj​no​cho​vi​ce​.cz). Raj­no­cho­vi­ce vznik­li z nie­koľ­kých osád: Polom, Hodo­no­vi­ce, Čer­ná ves, Kate­ři­ni­ce, Košov a iné, v kto­rých žili dre­vá­ri, uhlia­ri, pas­tie­ri, roľ­ní­ci, stre­chá­ri. V roku 1640 sa naro­dil bača Miku­láš Raj­noch, slú­žil na kelčs­kom pan­stve. 8. máj 1721 je dátum zalo­že­nia Raj­no­cho­víc. His­to­ric­ká názov obce je Zál­ho­tí. V oko­lí Hos­tý­na vzni­ka­li huty a mly­ny, na úze­mí dneš­nej obce bola posta­ve­ná vyso­ká pec a mlyn. V roku 1775 v Raj­no­cho­vi­ciach žilo 1775 oby­va­te­ľov (raj​no​cho​vi​ce​.cz). 

Neďa­le­ko od dneš­né­ho cin­to­rí­na stál v minu­los­ti dre­ve­ný kos­to­lík svä­tej Anny, zrej­me z 12. sto­ro­čia. Ved­ľa dal kar­di­nál Wolf­gang z Sch­rat­ten­ba­chů posta­viť chrám Naro­de­nia Pan­ny Márie a svä­tej Anny v rokoch 1711 – 1716. Je nazý­va­ný ​“valaš­skou kated­rá­lou”, fun­gu­je ako pút­nic­ké mies­to, kaž­do­roč­ne sa tu koná púť (raj​no​cho​vi​ce​.cz).

V roku 1775 bolo v Raj­no­cho­vi­ciach päť vod­ných píl a dva mly­ny. Kon­com 19. sto­ro­čia 7 mly­nov. V súčas­nos­ti sú tu dve píly (raj​no​cho​vi​ce​.cz). V rokoch 1904 až 1906 bola v Raj­no­cho­vi­ciach vybu­do­va­ná úzko­ko­ľaj­ná les­ná želez­ni­ca za úče­lom zvá­ža­nia dre­va k píle. Voz­ne mali nos­nosť 6000 kg. Súčas­ťou boli dva osob­né voz­ne pre výle­ty pan­stva. Po jej lik­vi­dá­cii v roku 1925 osta­la dodnes maleb­ná les­ná ces­ta ​“štre­ka” (raj​no​cho​vi​ce​.cz).

Naj­väč­ším bohat­stvom obce boli vždy a sú lesy. Dre­vo sa z lesov v minu­los­ti nezvá­ža­lo, ale spla­vo­va­lo. Pre zvý­še­nie toku vody sa vybu­do­va­li malé prieh­ra­dy, tzv. ​“klau­zy”. Klau­za na Roso­šen­ce sa zacho­va­la dodnes. Spla­vo­va­nie trva­lo 10 až 14 dní (raj​no​cho​vi​ce​.cz). Raj­no­cho­vi­ce sú zná­me aj výro­bou rázo­vi­tej ​“raj­no­chov­skej kera­mi­ky” – tou­far. kto­rá sa tvo­ri­la v 19. sto­ro­čí (raj​no​cho​vi​ce​.cz).

Raj­no­cho­vi­ce is a tou­rist cen­ter of the Hos­týn Hills. The vil­la­ge is diver­se, pre­do­mi­nan­tly fores­ted with many mea­do­ws, which are a lega­cy of sett­le­ment. In the sum­mer, the popu­la­ti­on trip­les, and the­re are more than 550 rec­re­a­ti­onal cot­ta­ges and faci­li­ties (raj​no​cho​vi​ce​.cz). Raj­no­cho­vi­ce ori­gi­na­ted from seve­ral sett­le­ments: Polom, Hodo­no­vi­ce, Čer­ná Ves, Kate­ři­ni­ce, Košov, and others, whe­re wood­cut­ters, char­co­al bur­ners, shep­herds, far­mers, and roofers lived. In 1640, the shep­herd Miku­láš Raj­noch was born, who ser­ved in the Kelč esta­te. May 8, 1721, is the date of the foun­ding of Raj­no­cho­vi­ce. The his­to­ri­cal name of the vil­la­ge is Zál­ho­tí. Iron­works and mills were estab­lis­hed near Hos­týn, and a blast fur­na­ce and mill were built in the ter­ri­to­ry of toda­y­’s vil­la­ge. In 1775, the­re were 1,775 inha­bi­tants in Raj­no­cho­vi­ce (raj​no​cho​vi​ce​.cz).

Not far from the cur­rent ceme­te­ry sto­od a wooden church of St. Anne in the past, pro­bab­ly from the 12th cen­tu­ry. Next to it, Car­di­nal Wolf­gang of Sch­rat­ten­bach had the Church of the Nati­vi­ty of the Vir­gin Mary and St. Anne built bet­we­en 1711 and 1716. It is cal­led the ​“Valas­sian Cat­hed­ral” and ser­ves as a pilg­ri­ma­ge site, hos­ting an annu­al pilg­ri­ma­ge (raj​no​cho​vi​ce​.cz).

In 1775, the­re were five water sawmills and two mills in Raj­no­cho­vi­ce. By the end of the 19th cen­tu­ry, the­re were seven mills. Cur­ren­tly, the­re are two sawmills (raj​no​cho​vi​ce​.cz). From 1904 to 1906, a narrow-​gauge forest rai­lway was built in Raj­no­cho­vi­ce for tran­s­por­ting tim­ber to the sawmill. The wagons had a capa­ci­ty of 6000 kg. It inc­lu­ded two pas­sen­ger wagons for esta­te excur­si­ons. After its liqu­ida­ti­on in 1925, the pic­tu­re­sque forest road ​“štre­ka” remai­ned to this day (raj​no​cho​vi​ce​.cz).

The gre­a­test wealth of the vil­la­ge has alwa­ys been and remains the forests. Wood from the forests was not tran­s­por­ted but flo­ated. Small dams, cal­led ​“klau­zy,” were built to inc­re­a­se the water flow. The klau­za at Roso­šen­ka has been pre­ser­ved to this day. Flo­ating las­ted 10 to 14 days (raj​no​cho​vi​ce​.cz). Raj­no­cho­vi­ce are also kno­wn for the pro­duc­ti­on of dis­tinc­ti­ve ​“Raj­no­cho­vi­ce cera­mics” – tou­far, which was cre­a­ted in the 19th cen­tu­ry (raj​no​cho​vi​ce​.cz).

Raj­no­cho­vi­ce jsou turis­tic­kým cen­trem Hos­týn­ských vrchů. Obec je pes­trou, pře­váž­ně zales­něnou s mno­ha pas­tvi­na­mi, kte­ré jsou dědic­tvím osíd­le­ní. V létě zde žije troj­ná­so­bek oby­va­tels­tva, a nachá­zí se zde více než 550 rekre­ač­ních chat a objek­tů. Raj­no­cho­vi­ce vznik­ly z něko­li­ka osad: Polom, Hodo­no­vi­ce, Čer­ná ves, Kate­ři­ni­ce, Košov a dal­ší, kde žili dře­vo­rub­ci, uhlí­ři, pas­tev­ci, rol­ní­ci, šin­de­lá­ři. V roce 1640 se naro­dil bača Miku­láš Raj­noch, slou­žil na kelčs­kém pan­ství. 8. květ­na 1721 je datem zalo­že­ní Raj­no­cho­vic. His­to­ric­ký název obce je Zál­ho­tí. V oko­lí Hos­tý­na vzni­ka­ly hutě a mlý­ny, na úze­mí dneš­ní obce byla posta­ve­na vyso­ká pec a mlýn. V roce 1775 v Raj­no­cho­vi­cích žilo 1775 oby­va­tel. Neda­le­ko od dneš­ní­ho hřbi­to­va stál v minu­los­ti dře­věný kos­te­lík sva­té Anny, zřej­mě z 12. sto­le­tí. Ved­le dal kar­di­nál Wolf­gang z Sch­rat­ten­ba­chů posta­vit chrám Naro­ze­ní Pan­ny Marie a sva­té Anny v letech 1711 – 1716. Je nazý­ván ​“valaš­skou kated­rá­lou”, fun­gu­je jako pout­ní mís­to, kaž­do­roč­ně se zde koná pouť. V roce 1775 bylo v Raj­no­cho­vi­cích pět vod­ních pil a dva mlý­ny. Kon­cem 19. sto­le­tí 7 mlý­nů. V sou­čas­nos­ti jsou zde dvě pily. V letech 1904 až 1906 byla v Raj­no­cho­vi­cích vybu­do­vá­na úzko­roz­chod­ná les­ní želez­ni­ce za úče­lem zvá­že­ní dře­va k pílám. Vozí­ky měly nos­nost 6000 kg. Sou­čás­tí byly dva osob­ní vozy pro výle­ty pan­stva. Po její lik­vi­da­ci v roce 1925 zůs­ta­la dodnes maleb­ná les­ní ces­ta ​“štre­ka”. Nej­vět­ším bohat­stvím obce byly vždy a jsou lesy. Dře­vo se z lesů v minu­los­ti nezvá­že­lo, ale spla­vo­va­lo. Pro zvý­še­ní toku vody se posta­vi­ly malé přeh­ra­dy, tzv. ​“klau­zy”. Klau­za na Roso­šen­ce se zacho­va­la dodnes. Spla­vo­vá­ní trva­lo 10 až 14 dní. Raj­no­cho­vi­ce jsou zná­mé i výro­bou rázo­vi­té ​“raj­no­chov­ské kera­mi­ky” – tou­far, kte­rá se tvo­ři­la v 19. století.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2014, Časová línia, Krajina, Mestá, Slovenská krajina, Spiš, Typ krajiny

Spišská Belá

skala
Hits: 2974

Spiš­ská Belá leží v nad­mor­skej výš­ke 631 met­rov nad morom. Mes­to je zlo­že­né z dvoch kata­strál­nych úze­mí: Spiš­ská Belá a Stráž­ky. Stráž­ky sú dnes mest­skou čas­ťou, boli pri­čle­ne­né v roku 1972. V Spiš­skej Belej žije 6612 oby­va­te­ľov (spiss​ka​be​la​.sk). Kaž­do­roč­ne sa tu koná Spiš­ský zemia­kár­sky jar­mok, fur­man­ské pre­te­ky Belian­ska pod­ko­va, Kaš­tieľ­ne diva­del­né hry v kaš­tie­li Stráž­ky (spiss​ka​be​la​.sk).

Naj­star­šie osíd­le­nie na tom­to úze­mí je z mlad­šie­ho pale­oli­tu spred 40 000 rokov, na loka­li­te ​“Dlhá medza” pri Stráž­kach. Stre­do­ve­ké osíd­le­nie je spo­je­né s Nemca­mi a maďar­skou pohra­nič­nou pev­nos­ťou v Stráž­kach z 12. sto­ro­čia a slo­van­skou osa­dou Stra­gar (Bušov­ce). Slo­van­skí oby­va­te­lia Stra­ga­ru spo­lu s maďar­skou vojen­skou posád­kou strá­ži­li Uhor­skú brá­nu, kto­rá bola rieč­kou Bie­la (Bela). Ten­to názov pre­vza­li do náz­vu osa­dy aj nemec­kí kolo­nis­ti. V 13. sto­ro­čí vybu­do­va­li pre nedos­ta­tok vody 11 km dlhý prí­vod­ný kanál – dnes Belian­sky potok, s oblas­ti Tatrans­kej Kot­li­ny. V 16. sto­ro­čí bol dopl­ne­ný o ďal­šie prí­vod­né kaná­ly (Andrej Novák). Prvá písom­ná zmien­ka o mes­te je z roku 1263. Už v roku 1271 pat­ri­la medzi spiš­ské nemec­ké mes­tá z mest­ský­mi prá­va­mi a výsa­da­mi. V minu­los­ti bola zná­ma výro­bou spiš­skej boro­vič­ky, dnes je význam­ným cen­trom pes­to­va­nia zemia­kov (spiss​ka​be​la​.sk). V minu­los­ti sa tu rozp­res­tie­ra­li roz­siah­le pasien­ky, kde sa cho­va­li ovce a doby­tok. Reme­sel­ní­ci mali cechy, medzi naj­star­šie pat­ri­li mäsiar­sky, obuv­níc­ky, kraj­čír­sky, kožuš­níc­ky a kováčs­ky. Inten­zív­ne sa pes­to­val ľan, na to nad­vä­zo­va­lo tkáč­stvo, mod­ro­tlač plát­na. Ľano­vé plát­no pozna­li v celom Uhor­sku, vyvá­ža­lo sa aj na Bal­kán a do Turec­ka. Spiš­ská Belá bola od 13. sto­ro­čia tak­mer čis­to nemec­kým mes­tom, slo­ven­ské oby­va­teľ­stvo sa obja­vo­va­lo viac až v 19. sto­ro­čí. V roku 1853 tvo­ri­li Slo­vá­ci len 3.3 %. V roku 1938 už 61 %. V roku 1869 vznik­la tká­čov­ňa ľano­vé­ho plát­na, v roku 1878 škro­bá­reň, v roku 1870 a 1872 dva pivo­va­ry, v roku 1875 tehel­ňa, píly a likér­ka Kle­in­ber­ger. V rokoch 1945 – 1946 boli belian­skí Nemci donú­te­ní odísť. Nehnu­teľ­nos­ti pre­vza­lo oby­va­te­lia z Len­da­ku, Ždia­ru a zama­gur­ských obcí (Andrej Novák).

His­to­ric­ké cen­trum mes­ta je mest­skou pamiat­ko­vou zónou. Nachá­dza sa tu kos­tol svä­té­ho Anto­na Pus­tov­ní­ka z 13. sto­ro­čia, mest­ská rad­ni­ca a rene­sanč­ná zvo­ni­ca zo 16. sto­ro­čia, marián­sky stĺp z roku 1729, sta­ré nemec­ké meš­tian­ske domy. Belian­sky ryb­ník ponú­ka pohľad na pano­rá­mu Vyso­kých Tatier. V Stráž­kach sa nachá­dza rene­sanč­ný kaš­tieľ s anglic­kým par­kom a gotic­ký kos­tol svä­tej Anny so zvo­ni­cou. V kaš­tie­li je expo­zí­cia Slo­ven­skej národ­nej galé­rie veno­va­ná malia­ro­vi Ladi­sla­vo­vi Med­ny­ánsz­ke­mu. V Spiš­skej Belej sa naro­dil mate­ma­tik, fyzik, optik Jozef Maxi­mi­lián Petz­val (spiss​ka​be​la​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Krajina, Taliansko, Zahraničie

Severné Taliansko – prímorská krajina aj s horami

skala
Hits: 3526

Sever­né Talian­sko obklo­pu­je Slo­vin­sko, Rakús­ko, Švaj­čiar­sko a Fran­cúz­sko. Nachá­dza­jú sa tu také mes­tá ako Milá­no, Turín, Janov, Benát­ky, Bolo­ňa, Vero­na, Pado­va. Blíz­ko hra­níc s Rakús­kom sú krás­ne hory – Dolo­mi­ty.

V Dolo­mi­toch sú hor­ské cha­ty otvo­re­né od 20. júna do 20. sep­tem­bra. Na horách sa poča­sie občas poka­zí, v Dolo­mi­toch vraj nikdy nie nadl­ho. Naj­lep­šia vidi­teľ­nosť a najis­tej­šie poča­sie na turis­ti­ku je v sep­tem­bri (Koval­čík). Ďal­ším lákad­lom sú Jul­ské Alpy, zná­me je prí­mor­ské leto­vis­ko Terst, his­to­ric­ké mes­to Fer­ra­ra, nemec­ky hovo­ria­ce Bol­za­no. Raven­na bola kedy­si prí­sta­vom, dnes je z Jad­ra­nom spo­je­ná 10 km dlhým kaná­lom. Nachá­dza sa tu mno­ho sta­vieb s ran­né­ho stre­do­ve­ku. San Mari­no je samos­tat­ná repub­li­ka ležia­ca 27 km od Rimi­ni. Je nav­šte­vo­va­né vďa­ka Mon­te Tita­no, kto­ré­ho tri skal­né ští­ty koru­nu­jú hra­dy. V Tren­ti­ne je 297 jazier, tak­mer všet­ky sú ľadov­co­vé­ho pôvo­du (ckma​y​er​.cz). Ber­ga­mo je z nemec­ké­ho berg – hora a amo – milo­vať. Svoj slo­bod­ný a nezá­vis­lý ráz si udr­ža­lo od 6. sto­ro­čia pred n.l., kedy ho zalo­ži­li Etrus­ko­via. Polen­ta je už stá­ro­čia rov­na­ko žltá (dama​.cz).

Nort­hern Ita­ly is sur­roun­ded by Slo­ve­nia, Aus­tria, Swit­zer­land, and Fran­ce. Cities like Milan, Turin, Genoa, Veni­ce, Bolog­na, Vero­na, and Padua can be found here. Clo­se to the Aus­trian bor­der are the beau­ti­ful moun­tains – the Dolomites.

In the Dolo­mi­tes, moun­tain huts are open from June 20th to Sep­tem­ber 20th. Weat­her in the moun­tains can occa­si­onal­ly turn, but in the Dolo­mi­tes, they say it never lasts for long. The best visi­bi­li­ty and the most reliab­le weat­her for hiking are in Sep­tem­ber (Koval­čík). Anot­her att­rac­ti­on is the Julian Alps, and the sea­si­de resort of Tries­te is well-​known, as is the his­to­ric city of Fer­ra­ra and the German-​speaking Bol­za­no. Raven­na was once a port; today, it is con­nec­ted to the Adria­tic by a 10 km-​long canal. Many buil­dings from the ear­ly Midd­le Ages can be found here. San Mari­no is an inde­pen­dent repub­lic loca­ted 27 km from Rimi­ni, kno­wn for Mon­te Tita­no, cro­wned with three roc­ky peaks and cast­les. In Tren­ti­no, the­re are 297 lakes, almost all of gla­cial ori­gin (ckma​y​er​.cz). Ber­ga­mo comes from the Ger­man words berg – moun­tain and amo – to love. It has main­tai­ned its free and inde­pen­dent cha­rac­ter sin­ce the 6th cen­tu­ry BCE when it was foun­ded by the Etrus­cans. Polen­ta has been equ­al­ly yel­low for cen­tu­ries (dama​.cz).

Il Nord Ita­lia è cir­con­da­to da Slo­ve­nia, Aus­tria, Sviz­ze­ra e Fran­cia. Qui si tro­va­no cit­tà come Mila­no, Tori­no, Geno­va, Vene­zia, Bolog­na, Vero­na e Pado­va. Vici­no al con­fi­ne con l’Aus­tria si tro­va­no le bel­lis­si­me mon­tag­ne del­le Dolomiti.

Nel­le Dolo­mi­ti, i rifu­gi di mon­tag­na sono aper­ti dal 20 giug­no al 20 set­tem­bre. Il tem­po in mon­tag­na può occa­si­onal­men­te peg­gi­ora­re, ma nel­le Dolo­mi­ti si dice che non duri mai a lun­go. La mig­li­ore visi­bi­li­tà e il tem­po più affi­da­bi­le per l’es­cur­si­onis­mo sono a set­tem­bre (Koval­čík). Un’al­tra att­ra­zi­one sono le Alpi Giu­lie e la loca­li­tà bal­ne­a­re di Tries­te, famo­sa anche per la cit­tà sto­ri­ca di Fer­ra­ra e Bol­za­no di lin­gua tedes­ca. Raven­na era una vol­ta un por­to; oggi è col­le­ga­ta all’Ad­ria­ti­co da un cana­le lun­go 10 km. Qui si tro­va­no mol­te cos­tru­zi­oni del­l’al­to Medi­oevo. San Mari­no è una repubb­li­ca indi­pen­den­te situ­ata a 27 km da Rimi­ni, conos­ciu­ta per il Mon­te Tita­no, coro­na­to da tre pic­chi roc­ci­osi e cas­tel­li. In Tren­ti­no ci sono 297 lag­hi, quasi tut­ti di ori­gi­ne gla­cia­le (ckma​y​er​.cz). Ber­ga­mo deri­va dal­le paro­le tedes­che berg – mon­tag­na e amo – ama­re. Ha man­te­nu­to il suo carat­te­re libe­ro e indi­pen­den­te fin dal VI seco­lo a.C., quan­do fu fon­da­ta dag­li Etrus­chi. La polen­ta è gial­la da seco­li (dama​.cz).

Nor­di­ta­lien ist von Slo­we­nien, Öster­re­ich, der Sch­we­iz und Fran­kre­ich umge­ben. Hier fin­det man Städ­te wie Mai­land, Turin, Genua, Vene­dig, Bolog­na, Vero­na und Padua. In der Nähe der öster­re­i­chis­chen Gren­ze befin­den sich die wun­ders­chönen Ber­ge der Dolomiten.

In den Dolo­mi­ten sind die Ber­güt­ten vom 20. Juni bis zum 20. Sep­tem­ber geöff­net. Das Wet­ter in den Ber­gen kann sich gele­gen­tlich versch­lech­tern, aber in den Dolo­mi­ten hei­ßt es, dass es nie lan­ge anhält. Die bes­te Sicht und das zuver­läs­sigs­te Wet­ter zum Wan­dern sind im Sep­tem­ber (Koval­čík). Eine wei­te­re Att­rak­ti­on sind die Julis­chen Alpen, und das See­bad Triest ist bekannt, eben­so wie die his­to­ris­che Stadt Fer­ra­ra und das deutschs­pra­chi­ge Bozen. Raven­na war einst ein Hafen; heute ist es durch einen 10 km lan­gen Kanal mit der Adria ver­bun­den. Hier fin­den sich vie­le Gebä­u­de aus dem frühen Mit­te­lal­ter. San Mari­no ist eine unab­hän­gi­ge Repub­lik, die 27 km von Rimi­ni ent­fernt liegt, bekannt für den Mon­te Tita­no, gek­rönt mit drei fel­si­gen Gip­feln und Bur­gen. In Tren­ti­no gibt es 297 Seen, fast alle gla­zia­len Urs­prungs (ckma​y​er​.cz). Ber­ga­mo lei­tet sich von den deuts­chen Wör­tern berg – Berg und amo – lie­ben ab. Es hat seit dem 6. Jahr­hun­dert v. Chr., als es von den Etrus­kern geg­rün­det wur­de, sei­nen fre­ien und unab­hän­gi­gen Cha­rak­ter bewa­hrt. Polen­ta ist seit Jahr­hun­der­ten gle­ich gelb (dama​.cz).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Slovenská krajina, Tatry

Zamkovského chata – vysokohorská chata v Malej Studenej doline

skala
Hits: 1973

Cha­tu posta­vil v rokoch 1942 – 1943 zná­my hor­ský vod­ca a horo­le­zec Šte­fan Zamkov­ský (vyso​ke​tat​ry​.com). Pochá­dzal z Levo­če. V Tat­rách začí­nal ako nosič na Zboj­níc­ku a Téry­ho cha­tu. Absol­vo­val množ­stvo výstu­pov, v rokoch 1929 – 1938 vyko­nal množ­stvo ťaž­kých prvo­vý­stu­pov. V roku 1934 sa stal hor­ským vod­com I. trie­dy. V roku 1936 sa stal nájom­com na Téry­ho cha­te, po pia­tich rokoch si posta­vil vlast­nú (hory​do​ly​.cz). Cez voj­nu posky­to­va­la úkryt poli­tic­kým ute­čen­com, par­ti­zá­nom a židov­ským rodi­nám. Po zná­rod­ne­ní (zrej­me v roku 1948) bol Zamkov­ský pove­re­ný sprá­vou Bíli­ko­vej cha­ty. Po nie­koľ­kých týž­dňov ho pozba­vi­li mies­ta a vyká­za­li z Tatier. Odišiel aj s rodi­nou do Ban­skej Štiav­ni­ce. V roku 1992 bola cha­ta rešti­tu­ova­ná jeho potom­kom (vyso​ke​tat​ry​.com). Po roku 1948 nies­la cha­ta meno Cha­ta kapi­tá­na Nálep­ku (kam​na​ho​ry​.sk). Táto hor­ská cha­ta sa nachá­dza v ústí Malej Stu­de­nej doli­ny vo Vyso­kých Tat­rách v nad­mor­skej výš­ke 1475 met­rov nad morom. V súčas­nos­ti cha­ta ponú­ka uby­to­va­nie a občerstve­nie pre turis­tov. Ako zdroj elek­tric­kej ener­gie slú­ži malá vod­ná elek­trá­reň na Malom Stu­de­nom poto­ku (wiki​pe​dia​.sk). Cha­ta je otvo­re­ná celo­roč­ne, je prí­stup­ná turis­tom z Hre­bien­ka, zo Skal­na­té­ho ple­sa ale­bo od Téry­ho cha­ty (hiking​.sk).

The hut was built in 1942 – 1943 by the reno­wned moun­tain guide and clim­ber Šte­fan Zamkov­ský (vyso​ke​tat​ry​.com). He ori­gi­na­ted from Levo­ča. In the Tatras, he star­ted as a por­ter at Zboj­níc­ka cha­ta and Téry­ho cha­ta. He com­ple­ted nume­rous climbs and made seve­ral chal­len­ging first ascents bet­we­en 1929 and 1938. In 1934, he beca­me a first-​class moun­tain guide. In 1936, he beca­me the tenant of Téry­ho cha­ta, and after five years, he built his own hut (hory​do​ly​.cz).

During the war, the hut pro­vi­ded shel­ter for poli­ti­cal refu­ge­es, par­ti­sans, and Jewish fami­lies. After nati­ona­li­za­ti­on (pre­su­mab­ly in 1948), Zamkov­ský was entrus­ted with the mana­ge­ment of Bíli­ko­va cha­ta. After a few weeks, he was remo­ved from his posi­ti­on and expel­led from the Tatras. He left with his fami­ly to Ban­ská Štiav­ni­ca. In 1992, the hut was res­ti­tu­ted to his des­cen­dants (vyso​ke​tat​ry​.com). After 1948, the hut bore the name Cha­ta kapi­tá­na Nálep­ka (kam​na​ho​ry​.sk).

This moun­tain hut is loca­ted at the mouth of Malá Stu­de­ná doli­na in the High Tatras at an alti­tu­de of 1475 meters abo­ve sea level. Cur­ren­tly, the hut offers accom­mo­da­ti­on and ref­resh­ments for tou­rists. A small hyd­ro­elect­ric power plant on Malý Stu­de­ný potok ser­ves as the sour­ce of elect­ri­ci­ty (wiki​pe​dia​.sk). The hut is open year-​round and is acces­sib­le to hikers from Hre­bie­nok, Skal­na­té ple­so, or Téry­ho cha­ta (hiking​.sk).

Cha­ta zosta­ła zbu­do­wa­na w latach 1942 – 1943 przez zna­ne­go prze­wod­ni­ka gór­skie­go i alpi­nis­tę Ste­fa­na Zamkov­skie­go (vyso​ke​tat​ry​.com). Pocho­dził z Lewoc­zy. W Tat­rach zaczy­nał jako tra­garz na Zboj­nic­kiej i Téry­’e­go cha­ty. Przes­ze­dł wie­le wspi­nac­zek, w latach 1929 – 1938 doko­nał wie­lu trud­nych pier­ws­zych wejść. W 1934 roku został prze­wod­ni­kiem gór­skim I kla­sy. W 1936 roku został dzie­rża­wcą cha­ty Téry­’e­go, po pięciu latach posta­wił swo­ją włas­ną (hory​do​ly​.cz). Podc­zas woj­ny udzie­lał sch­ro­nie­nia ucie­ki­nie­rom poli­tycz­nym, par­ty­zan­tom i żydo­ws­kim rodzi­nom. Po upa­ńst­wo­wie­niu (pra­wdo­po­dob­nie w 1948 roku) Zamkov­ský został powo­ła­ny do zarządza­nia cha­tą Bíli­ko­vej. Po kil­ku tygod­niach został pozba­wi­ony miejs­ca i wyg­na­ny z Tatr, wyje­chał także z rodzi­ną do Bańs­kiej Szc­za­wni­cy. W 1992 roku cha­ta zosta­ła zre­ha­bi­li­to­wa­na przez jego potom­ków (vyso​ke​tat​ry​.com). Po 1948 roku cha­ta nosi­ła nazwę Cha­ty kapi­tá­na Nálep­ku (kam​na​ho​ry​.sk). Ta gór­ska cha­ta znaj­du­je się u ujścia Małej Stu­den­nej Doli­ny w Wyso­kich Tat­rach na wyso­ko­ści 1475 met­rów nad pozi­omem mor­za. Obe­cnie cha­ta ofe­ru­je zakwa­te­ro­wa­nie i wyży­wie­nie dla turys­tów. Jako źró­dło ener­gii elek­trycz­nej słu­ży mała elek­tro­wnia wod­na na poto­ku Małe­go Stu­de­ne­go (wiki​pe​dia​.sk). Cha­ta jest otwar­ta przez cały rok, dostęp­na dla turys­tów z Hre­bien­ka, ze Skal­na­té­ho ple­sa lub od cha­ty Téry­’e­go (hiking​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Krajina, Myjava, Slovenská krajina

Mitalovec

skala
Hits: 2113

Mita­lo­vec pat­rí ku kopa­ni­čiar­skej obci Kraj­né (Peter Kac­lík). Žije tu 22 oby­va­te­ľov v 3 domoch, kto­ré slú­žia ako cha­lu­py (zskraj​ne​.sk). Názov obce pochá­dza od mena Michal. V minu­los­ti sa osa­da nazý­va­la Micha­lo­vec (zskraj​ne​.sk). Je naj­sl­neč­nej­šia kopa­ni­ca Kraj­né­ho. Dre­ve­ná sto­do­la v stre­de Mita­lov­ca sa nazý­va Ander­lo­vec, pod­ľa rodi­ny Ander­lov­cov, kto­rá tu býva­la (zskraj​ne​.sk).

Mita­lo­vec is a part of the kopa­ni­čiar­ska vil­la­ge Kraj­né (Peter Kac­lík). It is home to 22 resi­dents in 3 hou­ses, which ser­ve as cot­ta­ges (zskraj​ne​.sk). The name of the vil­la­ge is deri­ved from the name Michal, and in the past, the sett­le­ment was cal­led Micha­lo­vec (zskraj​ne​.sk). It is the sun­niest kopa­ni­ca (hill­si­de sett­le­ment) in Kraj­né. The wooden barn in the cen­ter of Mita­lo­vec is cal­led Ander­lo­vec, named after the Ander­lo­vec fami­ly, who used to live the­re (zskraj​ne​.sk).

Use Facebook to Comment on this Post