Krajina, Zahraničie, Obce, Moravské obce, Česko, Severná Morava, Fotografie

Rajnochovice – obec lesa aj valašskej katedrály

skala
Hits: 643

sú turistickým centrom Hostýnskych vrchov. Obec je pestrá, prevažne zalesnená z mnohými pasienkami, ktoré sú dedičstvom osídľovania. V lete tu je trojnásobné množstvo obyvateľov, nachádza sa tu viac ako 550 rekreačných chát a objektov (rajnochovice.cz). Rajnochovice vznikli z niekoľkých osád: , , , , a iné, v ktorých žili , , , , . V roku 1640 sa narodil bača , slúžil kelčskom panstve. 8. máj 1721 je dátum založenia Rajnochovíc. Historická názov je . V okolí Hostýna vznikali a , na území dnešnej obce bola postavená pec a mlyn. V roku 1775 v Rajnochoviciach žilo 1775 obyvateľov (rajnochovice.cz). 

Neďaleko od dnešného cintorína stál v minulosti drevený kostolík svätej Anny, zrejme z 12. storočia. Vedľa dal postaviť v rokoch 1711 – 1716. Je nazývaný „valašskou katedrálou“, funguje ako pútnické miesto, každoročne sa tu koná púť (rajnochovice.cz).

V roku 1775 bolo v Rajnochoviciach päť vodných píl a dva mlyny. Koncom 19. storočia 7 mlynov. V súčasnosti sú tu dve (rajnochovice.cz). V rokoch 1904 až 1906 bola v Rajnochoviciach vybudovaná úzkokoľajná lesná železnica za účelom k píle. Vozne mali 6000 kg. Súčasťou boli dva osobné vozne pre panstva. Po jej likvidácii v roku 1925 ostala dodnes malebná lesná cesta „“ (rajnochovice.cz).

Najväčším bohatstvom obce boli vždy a sú . sa z lesov v minulosti nezvážalo, ale splavovalo. Pre zvýšenie toku sa vybudovali malé , tzv. „„. na Rosošence sa zachovala dodnes. trvalo 10 až 14 dní (rajnochovice.cz). Rajnochovice sú známe aj výrobou rázovitej „rajnochovskej keramiky“ – . ktorá sa tvorila v 19. storočí (rajnochovice.cz).

Rajnochovice is a tourist center of the Hills. The village is diverse, predominantly forested with many meadows, which are a legacy of settlement. In the summer, the population triples, and there are more than 550 recreational cottages and facilities (rajnochovice.cz). Rajnochovice originated from several settlements: Polom, Hodonovice, Černá Ves, Kateřinice, Košov, and others, where woodcutters, charcoal burners, shepherds, farmers, and roofers lived. In 1640, the shepherd Rajnoch was born, who served in the estate. May 8, 1721, is the date of the founding of Rajnochovice. The historical name of the village is Zálhotí. Ironworks and mills were established near Hostýn, and a blast furnace and mill were built in the territory of today’s village. In 1775, there were 1,775 inhabitants in Rajnochovice (rajnochovice.cz).

Not far from the current cemetery stood a wooden church of St. Anne in the past, probably from the 12th century. Next to , Cardinal Wolfgang of Schrattenbach had the Church of the Nativity of the Virgin Mary and St. Anne built between 1711 and 1716. It is called the „Valassian Cathedral“ and serves as a pilgrimage site, hosting an annual pilgrimage (rajnochovice.cz).

In 1775, there were five water sawmills and two mills in Rajnochovice. By the end of the 19th century, there were seven mills. Currently, there are two sawmills (rajnochovice.cz). From 1904 to 1906, a narrow-gauge forest railway was built in Rajnochovice for transporting timber to the sawmill. The wagons had a capacity of 6000 kg. It included two passenger wagons for estate excursions. After its liquidation in 1925, the picturesque forest road „štreka“ remained to this day (rajnochovice.cz).

The greatest wealth of the village has always been and remains the forests. Wood from the forests was not transported but floated. Small dams, called „klauzy,“ were built to increase the water flow. The klauza at has been preserved to this day. Floating lasted 10 to 14 days (rajnochovice.cz). Rajnochovice are also known for the production of distinctive „Rajnochovice ceramics“ – toufar, which was created in the 19th century (rajnochovice.cz).

Rajnochovice jsou turistickým centrem Hostýnských vrchů. Obec je pestrou, převážně zalesněnou s mnoha pastvinami, které jsou dědictvím osídlení. V létě zde žije trojnásobek obyvatelstva, a nachází se zde více než 550 rekreačních a objektů. Rajnochovice vznikly z několika osad: Polom, Hodonovice, Černá ves, Kateřinice, Košov a další, kde žili dřevorubci, uhlíři, pastevci, rolníci, šindeláři. V roce 1640 se narodil bača Mikuláš Rajnoch, sloužil na kelčském panství. 8. května 1721 je datem založení Rajnochovic. Historický název obce je Zálhotí. V okolí Hostýna vznikaly hutě a mlýny, na území dnešní obce byla postavena vysoká pec a mlýn. V roce 1775 v Rajnochovicích žilo 1775 obyvatel. Nedaleko od dnešního hřbitova stál v minulosti dřevěný kostelík svaté Anny, zřejmě z 12. století. Vedle dal kardinál Wolfgang z Schrattenbachů postavit chrám Narození Panny Marie a svaté Anny v letech 1711 – 1716. Je nazýván „valašskou katedrálou“, funguje jako poutní místo, každoročně se zde koná pouť. V roce 1775 bylo v Rajnochovicích pět vodních pil a dva mlýny. Koncem 19. století 7 mlýnů. V současnosti jsou zde dvě pily. V letech 1904 až 1906 byla v Rajnochovicích vybudována úzkorozchodná lesní za účelem zvážení dřeva k pílám. Vozíky měly nosnost 6000 kg. Součástí byly dva osobní pro výlety panstva. Po její likvidaci v roce 1925 zůstala dodnes malebná lesní cesta „štreka“. Největším bohatstvím obce byly vždy a jsou lesy. Dřevo se z lesů v minulosti nezváželo, ale splavovalo. Pro zvýšení toku vody se postavily malé přehrady, tzv. „klauzy“. Klauza na Rosošence se zachovala dodnes. Splavování trvalo 10 až 14 dní. Rajnochovice jsou známé i výrobou rázovité „rajnochovské keramiky“ – toufar, která se tvořila v 19. století.

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Mestá, Spiš, Fotografie

Spišská Belá

skala
Hits: 3434

leží v nadmorskej výške 631 metrov nad morom. je zložené z dvoch katastrálnych území: Spišská a . Strážky sú dnes mestskou časťou, boli pričlenené v roku 1972. V Spišskej Belej žije 6612 obyvateľov (spisskabela.sk). Každoročne sa tu koná , furmanské , v kaštieli Strážky (spisskabela.sk).

Najstaršie osídlenie tomto území je z mladšieho paleolitu spred 40 000 rokov, na lokalite „„ pri Strážkach. Stredoveké osídlenie je spojené s Nemcami a maďarskou pohraničnou pevnosťou v Strážkach z 12. storočia a slovanskou osadou (). Slovanskí obyvatelia Stragaru spolu s maďarskou vojenskou posádkou strážili Uhorskú bránu, ktorá bola riečkou (Bela). Tento názov prevzali do názvu aj . V 13. storočí vybudovali pre 11 km dlhý prívodný kanál – dnes , s Tatranskej Kotliny. V 16. storočí bol doplnený o ďalšie prívodné (Andrej Novák). Prvá písomná zmienka o meste je z roku 1263. Už v roku 1271 patrila medzi spišské nemecké z mestskými právami a výsadami. V minulosti bola známa výrobou spišskej borovičky, dnes je významným centrom pestovania zemiakov (spisskabela.sk). V minulosti sa tu rozprestierali rozsiahle , kde sa chovali a . mali cechy, medzi najstaršie patrili mäsiarsky, obuvnícky, krajčírsky, kožušnícky a kováčsky. Intenzívne sa pestoval , na to nadväzovalo , . Ľanové plátno poznali v celom Uhorsku, vyvážalo sa aj na a do Turecka. Spišská Belá bola od 13. storočia takmer čisto nemeckým mestom, slovenské sa objavovalo viac až v 19. storočí. V roku 1853 tvorili len 3.3 %. V roku 1938 už 61 %. V roku 1869 vznikla tkáčovňa ľanového plátna, v roku 1878 škrobáreň, v roku 1870 a 1872 dva , v roku 1875 tehelňa, a likérka Kleinberger. V rokoch 1945 – 1946 boli donútení odísť. Nehnuteľnosti prevzalo obyvatelia z Lendaku, Ždiaru a zamagurských obcí (Andrej Novák).

Historické centrum mesta je mestskou pamiatkovou zónou. Nachádza sa tu z 13. storočia, mestská radnica a renesančná zvonica zo 16. storočia, z roku 1729, staré nemecké . ponúka pohľad na panorámu Vysokých Tatier. V Strážkach sa nachádza renesančný kaštieľ s anglickým parkom a gotický so zvonicou. V kaštieli je expozícia Slovenskej národnej venovaná maliarovi Ladislavovi Mednyánszkemu. V Spišskej Belej sa narodil matematik, fyzik, optik (spisskabela.sk).

Krajina, Zahraničie, Fotografie, Taliansko

Severné Taliansko – prímorská krajina aj s horami

skala
Hits: 4007

Severné obklopuje , , a . Nachádzajú sa tu také ako , , , Benátky, , Verona, Padova. Blízko hraníc s Rakúskom sú krásne – .

V Dolomitoch sú horské otvorené od 20. júna do 20. septembra. horách sa občas pokazí, v Dolomitoch vraj nikdy nie nadlho. Najlepšia a najistejšie počasie na turistiku je v septembri (Kovalčík). Ďalším lákadlom sú , známe je prímorské letovisko , historické , nemecky hovoriace . bola kedysi prístavom, dnes je z Jadranom spojená 10 km dlhým kanálom. Nachádza sa tu mnoho stavieb s ranného stredoveku. je samostatná republika ležiaca 27 km od . Je navštevované vďaka , ktorého tri skalné korunujú . V Trentine je 297 jazier, takmer všetky sú ľadovcového pôvodu (ckmayer.cz). je z nemeckého – hora a amo – milovať. Svoj slobodný a nezávislý ráz si udržalo od 6. storočia pred n.l., kedy ho založili . je už stáročia rovnako žltá (dama.cz).

Northern Italy is surrounded by Slovenia, , Switzerland, and . Cities like Milan, Turin, , , , , and can be found here. Close to the Austrian border are the beautiful mountains – the Dolomites.

In the Dolomites, mountain huts are open from June 20th to September 20th. Weather in the mountains can occasionally turn, but in the Dolomites, they say never lasts for long. The best visibility and the most reliable weather for hiking are in September (Kovalčík). Another attraction is the Julian Alps, and the seaside resort of Trieste is well-known, as is the historic of Ferrara and the German-speaking Bolzano. Ravenna was once a port; today, it is connected to the Adriatic by a 10 km-long canal. Many buildings from the early Middle Ages can be found here. San Marino is an independent republic located 27 km from Rimini, known for Monte Titano, crowned with three rocky peaks and castles. In , there are 297 lakes, almost all of glacial origin (ckmayer.cz). Bergamo comes from the German words berg – mountain and amo – to love. It has maintained its free and independent character since the 6th century BCE when it was founded by the Etruscans. Polenta has been equally yellow for centuries (dama.cz).

Il Nord Italia è circondato da Slovenia, Austria, Svizzera . Qui si trovano città come Milano, Torino, Genova, , Bologna, Verona e . Vicino al confine con l’Austria si trovano le bellissime montagne delle Dolomiti.

Nelle Dolomiti, i rifugi di montagna sono aperti dal 20 giugno al 20 settembre. Il tempo in montagna può occasionalmente peggiorare, ma nelle Dolomiti si dice che non duri mai a lungo. La migliore visibilità e il tempo più affidabile per l’escursionismo sono a settembre (Kovalčík). Un’altra attrazione sono le Alpi Giulie e la località balneare di Trieste, famosa anche per la città storica di Ferrara e Bolzano di lingua tedesca. Ravenna era una volta un porto; oggi è collegata all’Adriatico da un canale lungo 10 km. Qui si trovano molte costruzioni dell’alto Medioevo. San Marino è una repubblica indipendente situata a 27 km da Rimini, conosciuta per il Monte Titano, coronato da tre picchi rocciosi e castelli. In Trentino ci sono 297 laghi, quasi tutti di origine glaciale (ckmayer.cz). Bergamo deriva dalle parole tedesche berg – montagna e amo – amare. Ha mantenuto il suo carattere libero e indipendente fin dal VI secolo a.C., quando fu fondata dagli Etruschi. La polenta è gialla da secoli (dama.cz).

Norditalien ist von Slowenien, , der Schweiz und Frankreich umgeben. Hier findet man Städte wie Mailand, Turin, Genua, Venedig, Bologna, Verona und Padua. In der Nähe der österreichischen Grenze befinden sich die wunderschönen Berge der Dolomiten.

In den Dolomiten sind die Bergütten vom 20. Juni bis zum 20. September geöffnet. Das Wetter in den Bergen kann sich gelegentlich verschlechtern, aber in den Dolomiten heißt es, dass es nie lange anhält. Die beste Sicht und das zuverlässigste Wetter zum Wandern sind im September (Kovalčík). Eine weitere Attraktion sind die Julischen Alpen, und das Seebad Triest ist bekannt, ebenso wie die historische Stadt Ferrara und das deutschsprachige Bozen. Ravenna war einst ein Hafen; heute ist es durch einen 10 km langen Kanal mit der Adria verbunden. Hier finden sich viele Gebäude aus dem frühen Mittelalter. San Marino ist eine unabhängige Republik, die 27 km von Rimini entfernt liegt, bekannt für den Monte Titano, gekrönt mit drei felsigen Gipfeln und Burgen. In Trentino gibt es 297 Seen, fast alle glazialen Ursprungs (ckmayer.cz). Bergamo leitet sich von den deutschen Wörtern berg – Berg und amo – lieben ab. Es hat seit dem 6. Jahrhundert v. Chr., als es von den Etruskern gegründet wurde, seinen freien und unabhängigen Charakter bewahrt. Polenta ist seit Jahrhunderten gleich gelb (dama.cz).

Krajina, Slovensko, Tatry, Fotografie

Zamkovského chata – vysokohorská chata v Malej Studenej doline

skala
Hits: 2393

Chatu postavil v rokoch 1942 – 1943 známy horský vodca a horolezec (vysoketatry.com). Pochádzal z Levoče. V Tatrách začínal ako nosič Zbojnícku a Téryho chatu. Absolvoval množstvo výstupov, v rokoch 1929 – 1938 vykonal množstvo ťažkých prvovýstupov. V roku 1934 sa stal horským vodcom I. triedy. V roku 1936 sa stal nájomcom na Téryho chate, po piatich rokoch si postavil vlastnú (horydoly.cz). Cez vojnu poskytovala úkryt politickým utečencom, partizánom a židovským rodinám. Po znárodnení (zrejme v roku 1948) bol Zamkovský poverený správou Bílikovej . Po niekoľkých týždňov ho pozbavili miesta a vykázali z Tatier. Odišiel aj s rodinou do Banskej Štiavnice. V roku 1992 bola chata reštituovaná jeho potomkom (vysoketatry.com). Po roku 1948 niesla chata meno (kamnahory.sk). Táto horská chata sa nachádza v ústí Malej Studenej vo Vysokých Tatrách v nadmorskej výške 1475 metrov nad morom. V súčasnosti chata ponúka a pre turistov. Ako zdroj elektrickej slúži malá vodná elektráreň na Malom Studenom potoku (wikipedia.sk). Chata je otvorená celoročne, je prístupná turistom z Hrebienka, zo Skalnatého plesa alebo od Téryho chaty (hiking.sk).

The hut was built in 1942-1943 by the renowned mountain guide and climber Zamkovský (vysoketatry.com). He originated from . In the Tatras, he started as a porter at and . He completed numerous climbs and made several challenging ascents between 1929 and 1938. In 1934, he became a first-class mountain guide. In 1936, he became the tenant of Téryho chata, and after five years, he built his own hut (horydoly.cz).

During the war, the hut provided shelter for political refugees, partisans, and Jewish families. After nationalization (presumably in 1948), Zamkovský was entrusted with the management of Bílikova chata. After a few weeks, he was removed from his position and expelled from the Tatras. He left with his family to . In 1992, the hut was restituted to his descendants (vysoketatry.com). After 1948, the hut bore the name Chata kapitána Nálepka (kamnahory.sk).

This mountain hut is located at the mouth of Malá dolina in the High Tatras at an altitude of 1475 meters above sea level. Currently, the hut offers accommodation and refreshments for tourists. A small hydroelectric power plant on serves as the source of electricity (.sk). The hut is open year-round and is accessible to hikers from , , or Téryho chata (hiking.sk).

Chata została zbudowana w latach 1942-1943 przez znanego przewodnika górskiego i alpinistę Stefana Zamkovskiego (vysoketatry.com). Pochodził z Lewoczy. W Tatrach zaczynał jako tragarz na Zbojnickiej i Téry’ego chaty. Przeszedł wiele wspinaczek, w latach 1929-1938 dokonał wielu trudnych pierwszych wejść. W 1934 roku został przewodnikiem górskim I klasy. W 1936 roku został dzierżawcą chaty Téry’ego, po pięciu latach postawił swoją własną (horydoly.cz). Podczas wojny udzielał schronienia uciekinierom politycznym, partyzantom i żydowskim rodzinom. Po upaństwowieniu (prawdopodobnie w 1948 roku) Zamkovský został powołany do zarządzania chatą Bílikovej. Po kilku tygodniach został pozbawiony miejsca i wygnany z Tatr, wyjechał także z rodziną do Bańskiej Szczawnicy. W 1992 roku chata została zrehabilitowana przez jego potomków (vysoketatry.com). Po 1948 roku chata nosiła nazwę Chaty kapitána Nálepku (kamnahory.sk). Ta górska chata znajduje się u ujścia Małej Studennej Doliny w Wysokich Tatrach na wysokości 1475 metrów nad poziomem morza. Obecnie chata oferuje zakwaterowanie i wyżywienie dla turystów. Jako źródło energii elektrycznej służy mała elektrownia wodna na potoku Małego Studenego (wikipedia.sk). Chata jest otwarta przez cały rok, dostępna dla turystów z Hrebienka, ze Skalnatého plesa lub od chaty Téry’ego (hiking.sk).

Krajina, Slovensko, Myjava, Fotografie

Mitalovec

skala
Hits: 2484

patrí ku kopaničiarskej obci Krajné (Peter ). Patrí do chránenej krajinnej Malé (zskrajne.sk). Žije tu 22 obyvateľov v 3 domoch, ktoré slúžia ako (zskrajne.sk). Názov pochádza od mena . V minulosti sa osada nazývala (zskrajne.sk). Je najslnečnejšia kopanica Krajného. Drevená stodola v strede Mitalovca sa nazýva , podľa Anderlovcov, ktorá tu bývala (zskrajne.sk). Tri slúžia ako chalupy (zskrajne.sk). Mitalovec a okolité tvoria štvrtý, posledný obvod Krajného (zskrajne.sk). Pestuje sa tu , , ovoc, , , , , , , , , , šalát, , , kaleráb, , , , , , , . Chová sa , , , , . Pri obci je , v ktorom rastie veľa húb (zskrajne.sk). 

Mitalovec belongs to the dispersed settlement community of (). is part of the protected landscape area of the Little Carpathians (zskrajne.sk). The village has 22 inhabitants living in 3 houses, which serve as cottages (zskrajne.sk). The name of the village comes from the name Michal. In the past, the settlement was called Michalovec (zskrajne.sk). It is the sunniest part of Krajné. The wooden barn in the center of Mitalovec is called Anderlovec, named after the Anderl family who lived there (zskrajne.sk). The three houses serve as cottages (zskrajne.sk). Mitalovec and the surrounding settlements form the fourth and last district of Krajné (zskrajne.sk). Various crops are grown here, including wheat, rye, barley, clover, corn, potatoes, peas, beans, broad beans, onions, garlic, lettuce, tomatoes, peppers, kohlrabi, cabbage, apples, pears, plums, cherries, grapevines, and apricots. Livestock raised here includes cattle, pigs, poultry, rabbits, and pigeons. Near the village is the forest, where many mushrooms grow (zskrajne.sk).