Ondrej Kozlovský – Digitálna technická mapa a Digitálny obraz SR

Tento príspevok zaznel na konferencii GIS Slovakia 2026.

Príspevok Ondreja Kozlovského z odboru strategického plánovania a riadenia projektov UUPV SR bol zameraný na informovanie o stave programu Digitálny obraz krajiny (DOK), ktorého zámer bol schválený vládou Slovenskej republiky 4. marca 2026. Ďalej viac rozoberá jednu špecifickú časť, a to digitálnu technickú mapu. Digitálny obraz krajiny nie je jeden izolovaný projekt, ale program pozostávajúci z viacerých navzájom previazaných realizačných častí. Identifikovaných bolo 5 kľúčových projektov pre výstavbu:

• koordinačné a metodické riadenie programu DOK,
• Digitálna technická mapa,
• implementácia informačného modelovania stavieb do procesov štátu,
• vybrané údaje katastra nehnuteľností,
• projekt priestorových údajov ZBGIS®.

Takéto členenie naznačuje, že cieľom nie je vytvoriť len novú mapu, ale harmonizovať viaceré dôležité priestorové a stavebné evidencie do jedného funkčného celku.

Základnou myšlienkou prezentácie bola synergia medzi DTM, Digitálnym obrazom SR a BIM. Digitálna technická mapa tu nevystupuje ako samostatná vrstva, ale ako jeden zo základných priestorových pilierov, ktorý sa prepája s informačným modelovaním stavieb a širším konceptom Digitálneho obrazu SR. Práve v tomto prepojení spočíva význam projektu, keďže ide o vytvorenie prostredia, v ktorom môžu byť priestorové údaje, projektové modely a procesy výstavby navzájom previazané, kontrolované a analyticky využívané. Súčasný stav digitálnych technických máp viacerých poskytovateľov (mestá, správcovia inžinierskych sietí a pod.) je charakterizovaný ako prostredie neštruktúrovaných a duplicitných dát postavených na CAD formátoch. Tieto údaje sú charakterizované svojou nižšou kvalitou z pohľadu atribútov, nejasnou presnosťou a sú existenciou izolovaných ostrovov informácií. Uvedený stav je spôsobený historickým vývojom a možnosťami z minulosti. Ambíciou programu Digitálneho obrazu krajiny je zmeniť tento stav a vytvoriť či nastaviť nové štandardy.

Na rozdiel od ZBGIS®, ktorý poskytuje najmä všeobecný pohľad na povrch územia, DTM je chápaná ako detailný 3D model s mimoriadne presnou polohou technickej a dopravnej infraštruktúry, pripravený na automatizáciu výstavby a stavebný dohľad. Toto porovnanie je dôležité, lebo vysvetľuje, prečo nestačí len rozširovať existujúce mapové databázy, ale je potrebné budovať nový typ referenčného modelu. Cieľový stav by mal predstavovať jednotný 3D štandard pre územie Slovenska, garantovanú kvalitu, validáciu a centrálny referenčný rámec pre štát aj samosprávu. Prezentácia pomenovala, že nejde len o modernizáciu technického formátu, ale o zmenu v kvalite, dôveryhodnosti a použiteľnosti priestorových údajov pre výstavbu a územné plánovanie. Prezentácia konkretizovala hlavné aktivity DTM. Patrí sem vytvorenie základnej 3D vrstvy, vytvorenie podrobnej 3D vrstvy a vytvorenie integračnej matice popisujúcej toky údajov v rámci Digitálneho obrazu krajiny.

DTM tak môže byť viacvrstvová s rozdielnou úrovňou detailu a rozdielnym účelom použitia. Pri vytváraní základnej 3D vrstvy by sa mala tvorba sústreďovať na všetky mestá a obce, pričom dôraz sa kladie najmä na krajské mestá a suburbánne celky. Územná prioritizácia vychádza z reálnej koncentrácie investičných, infraštruktúrnych a rozvojových procesov. Základná 3D vrstva je celoplošná zjednodušená vrstva, obsahujúca základné obrysy budov a schematické siete, s presnosťou max triedy presnosti TP=3. Táto by mala slúžiť primárne pre územné plánovanie a verejnosť. Pri vytváraní podrobnej 3D vrstvy by sa malo vychádzať zo zmeny údajov v území pri výstavbe. Podrobná 3D vrstva (lokálne z každého zamerania) by mala poskytovať detailného informácie, poskytujúca presnosť TP=1, zachytávajúca detaily objektov. Táto by mala slúžiť primárne pre verejnú správu a štátny stavebný dohľad. Podrobná 3D vrstva bude podporovať digitalizované výstupy podľa vyhlášky 209/2025 Z. z. Vyhláška popisuje 4 fázy:

• prípravu podkladov a overenie územia,
• vytýčenie priestorovej polohy stavby,
• kontrolné merania počas realizácie výstavby,
• dokumentáciu skutočného zhotovenia pre kolaudáciu.

Táto schéma ukazuje, že DTM by mala predstavovať živú súčasť procesov výstavby, kontroly a overovania reality.

Budúca automatizácia pri kontrole vstupov by mala umožniť zaviesť prevenciu chýb namiesto ich následnej opravy a vysokú mieru ich odhalenia. Nahraté dáta by mali prechádzať automatickým filtrom založených na validačných pravidlách. Kvalita a aktualizácia údajov by mala byť vo veľkej miere systémovo zabezpečené, nielen manuálne kontrolované. Všetky vrstvy by mali byť dostupné v otvorených formátoch (GPKG, IFC alebo iných), pripravené na priamy import do projekčných softvérov. To predstavuje dôležitý krok smerom k praktickému využitiu dát v projektovej a realizačnej praxi. Prístupnosť a otvorenosť by mala byť postavená na princípe, že základné údaje budú prístupné štátu, verejnosti a širšiemu okruhu používateľov prostredníctvom jednoduchších prezentačných nástrojov. Podrobné údaje by mali byť prístupné odbornému využitiu v projektovaní, povoľovaní, analytike, resp. kontrole výstavby. Harmonizácia údajov v DTM je chápaná ako integrácia rôznych vrstiev pre podporu procesov, ktoré prepájajú geodetické zameranie, projektovanie, povoľovanie, výstavbu, validáciu a aktualizáciu referenčných údajov.

Zavedenie DTM môže mať aj konkrétne praktické efekty. Namiesto zdĺhavého zosúlaďovania desiatky rokov starých podkladov od rôznych správcov by mal mať projektant alebo spracovateľ možnosť získať jeden garantovaný údajový vstup. Uvedené môže priniesť pri príprave dokumentácie potenciálnu úsporu času v prípade, ak je projekt opakovane prepracovaný. V kontexte Smart Cities, BIM a digitálnych dvojičiek tak digitálna technická mapa bude vystupovať ako jeden z dôležitých prvkov budúcej digitalizácie procesov výstavby.

Ondrej Kozlovský’s presentation from the Department of Strategic Planning and Project Management of the UUPV SR focused on providing information about the current status of the Digital Landscape Model (DOK) programme, whose concept was approved by the Government of the Slovak Republic on 4 March 2026. The presentation then examined one specific component in greater detail – the Digital Technical Map. The Digital Landscape Model is not a single isolated project, but a programme consisting of several interconnected implementation components. Five key projects have been identified for its development:

• coordination and methodological management of the DOK programme,
• Digital Technical Map,
• implementation of Building Information Modeling in state processes,
• selected real estate cadastre data,
• ZBGIS® spatial data project.

This structure indicates that the objective is not merely to create a new map, but to harmonize several important spatial and construction-related datasets and registers into a single functional environment.

The central idea of the presentation was the synergy between DTM, the Digital Landscape Model of Slovakia and BIM. The Digital Technical Map is not viewed as an independent layer, but as one of the fundamental spatial pillars linked to Building Information Modeling and to the broader concept of the Digital Landscape Model of Slovakia. The importance of the project lies precisely in this interconnection, as it aims to create an environment in which spatial data, project models and construction processes can be interconnected, verified and used for analytical purposes. The current state of digital technical maps maintained by various providers, including cities and utility network operators, is characterized by an environment of unstructured and duplicated data largely based on CAD formats. These datasets often have lower attribute quality, uncertain positional accuracy and exist as isolated information silos. This situation is the result of historical development and the technological possibilities available in the past. One of the ambitions of the Digital Landscape Model programme is to change this situation and establish new standards.

Unlike ZBGIS®, which primarily provides a general representation of the surface and features of the territory, DTM is conceived as a detailed 3D model containing highly accurate positions of technical and transport infrastructure and prepared for the automation of construction processes and construction supervision. This distinction is important because it explains why simply extending existing mapping databases is insufficient and why a new type of reference model needs to be developed. The target state should consist of a unified 3D standard for the territory of Slovakia, guaranteed data quality, validation mechanisms and a central reference framework for both state and local government authorities. The presentation emphasized that this is not merely a modernization of technical data formats, but a fundamental improvement in the quality, reliability and usability of spatial data for construction and spatial planning.

The presentation also specified the main activities related to DTM. These include the creation of a basic 3D layer, the creation of a detailed 3D layer and the development of an integration matrix describing data flows within the Digital Landscape Model. DTM can therefore have multiple layers with different levels of detail and different intended uses. The creation of the basic 3D layer should cover all cities and municipalities, with particular emphasis on regional capitals and suburban areas. Territorial prioritization reflects the actual concentration of investment, infrastructure and development activities. The basic 3D layer is intended to be a simplified, nationwide layer containing basic building outlines and schematic representations of utility networks, with a maximum positional accuracy class of TP=3. It should primarily serve spatial planning purposes and the general public.

The detailed 3D layer should be developed based on changes occurring in the territory as a result of construction activities. This detailed 3D layer, created locally from individual surveys, should provide detailed information with TP=1 accuracy and capture individual object details. It should primarily serve public administration authorities and state construction supervision. The detailed 3D layer will support digital outputs in accordance with Decree No. 209/2025 Coll. The decree describes four phases:

• preparation of source documentation and verification of the territory,
• setting out the spatial position of the construction,
• control measurements during construction,
• as-built documentation for final approval and occupancy permitting.

This framework demonstrates that DTM should become a living component of construction processes, verification procedures and the ongoing comparison of digital information with physical reality.

Future automation of input checks should enable error prevention rather than subsequent correction and should provide a high level of error detection. Uploaded datasets should pass through an automated filter based on validation rules. Data quality and updating should largely be ensured systematically rather than relying solely on manual checks. All layers should be available in open formats, such as GPKG, IFC or other suitable formats, and should be ready for direct import into design and engineering software. This represents an important step towards the practical use of data in design and construction workflows. Accessibility and openness should be based on the principle that basic data will be available to the state, the public and a broader range of users through simpler visualization and presentation tools. Detailed data should be available for professional use in design, permitting procedures, analytics and construction supervision.

Data harmonization within DTM is understood as the integration of different layers to support processes connecting geodetic surveying, design, permitting, construction, validation and the updating of reference data. The introduction of DTM may also bring very tangible practical benefits. Instead of laboriously reconciling decades-old source materials obtained from different infrastructure operators, designers and other professionals should be able to obtain a single authoritative data input. This could result in significant time savings during the preparation of project documentation, particularly where projects need to be repeatedly revised. In the context of Smart Cities, BIM and digital twins, the Digital Technical Map will therefore become one of the important components of the future digitalization of construction processes.

Odkazy

• https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/31592/1
• Prezentácia, ktorá odznela na konferencii GIS Slovakia 2026