2016, 2016-2020, Časová línia, Česko, Južná Morava, Krajina, Mlyny, Neživé, Stavby, Zahraničie

Ruprechtov mlyn s unikátnou Halladayovou turbínou

skala
Hits: 305

Rup­rech­tov mlyn sa nachá­dza na Dra­han­skej vrcho­vi­ne, medzi Vyško­vom a Blan­skom, neďa­le­ko prie­pas­ti Maco­cha, v obci Rup­rech­tov. Posta­ve­ný bol v roku 1873 ako kla­sic­ký mlyn holand­ské­ho typu. V rokoch 1882 až 1884 sta­vi­teľ a maji­teľ mly­nu, Cyril Wág­ner, inšta­lo­val po veter­nej smr­š­ti, kto­rý mlyn poško­dil, namies­to kla­sic­ké­ho kole­sa Hal­la­da­y­o­vu tur­bí­nu. Vďa­ka tomu zomlel mlyn až dvoj­ná­so­bok obi­lia. Rup­rech­tov mlyn je navr­hnu­tý medzi národ­né kul­túr­ne pamiat­ky a do zozna­mu UNESCO (Blan­ka Slád­ko­vá). Mlyn je kul­túr­nou pamiat­kou. V októb­ri je cez víken­dy prí­stup­ný verej­nos­ti. Od októb­ra do aprí­la a kona­jú pre­hliad­ky, kona­jú sa tu rôz­ne výsta­vy, spo­lo­čen­ské akcie, men­šie sva­dob­né obra­dy. Od mája do sep­tem­bra slú­ži ako uby­to­va­cí pries­tor (mlyn​rup​rech​tov​.cz).

V roku 2009 zástup­ca medzi­ná­rod­nej mly­nár­skej orga­ni­zá­cie TMS potvr­dil, že pohon Hal­la­da­y­o­vou tur­bí­nou v Rup­rech­to­ve je jedi­ný na sve­te. Čes­ká poš­ta vyda­la poš­to­vú znám­ku mly­nu, Čes­ká národ­ná ban­ka vyda­la zla­tú min­cu s motí­vom Rup­rech­tov­ské­ho mly­nu. v Marián­skych kúpe­ľoch je od roku 2011 model mly­nu v par­ku minia­túr (Blan­ka Sád­ko­vá).

Rup­rech­tov Mill is loca­ted in the Dra­han­ská High­lands, bet­we­en Vyškov and Blan­sko, near the Maco­cha Abyss, in the vil­la­ge of Rup­rech­tov. It was built in 1873 as a clas­sic Dutch-​style mill. From 1882 to 1884, the buil­der and owner of the mill, Cyril Wág­ner, ins­tal­led a Hal­la­day tur­bi­ne after a wind­storm dama­ged the mill, ins­te­ad of the tra­di­ti­onal whe­el. Thanks to this, the mill ground up to twi­ce as much grain. Rup­rech­tov Mill is desig­na­ted as a nati­onal cul­tu­ral monu­ment and is lis­ted on the UNESCO list (Blan­ka Slád­ko­vá). The mill is a cul­tu­ral monu­ment. In Octo­ber, it is open to the pub­lic on wee­kends. From Octo­ber to April, guided tours take pla­ce, vari­ous exhi­bi­ti­ons, social events, and smal­ler wed­ding cere­mo­nies are held here. From May to Sep­tem­ber, it ser­ves as accom­mo­da­ti­on (mlyn​rup​rech​tov​.cz).

In 2009, a repre­sen­ta­ti­ve of the inter­na­ti­onal mil­ling orga­ni­za­ti­on TMS con­fir­med that the Hal­la­day tur­bi­ne dri­ve in Rup­recht­voe is the only one in the world. The Czech Post issu­ed a posta­ge stamp of the mill, and the Czech Nati­onal Bank issu­ed a gold coin with the motif of Rup­rech­tov Mill. In Marián­ské Láz­ně, the­re has been a model of the mill in the minia­tu­re park sin­ce 2011 (Blan­ka Sádková).

Rup­rech­tov­ský mlýn se nachá­zí na Dra­han­ské vrcho­vi­ně, mezi Vyško­vem a Blan­skem, neda­le­ko pro­pas­ti Maco­cha, v obci Rup­rech­tov. Byl posta­ven v roce 1873 jako kla­sic­ký mlýn holand­ské­ho typu. V letech 1882 až 1884 sta­vi­tel a maji­tel mlý­na, Cyril Wág­ner, nains­ta­lo­val po větr­né smr­š­ti, kte­rá mlýn poško­di­la, namís­to kla­sic­ké­ho kola Hal­la­da­y­o­vu tur­bí­nu. Díky tomu zvládl mlýn až dvoj­ná­so­bek obi­lí. Rup­rech­tov­ský mlýn je navržen mezi národ­ní kul­tur­ní památ­ky a do sez­na­mu UNESCO (Blan­ka Slád­ko­vá). Mlýn je kul­tur­ní památ­kou. V říj­nu je o víken­dech pří­stup­ný veřej­nos­ti. Od říj­na do dub­na se kona­jí proh­líd­ky, růz­né výsta­vy, spo­le­čen­ské akce, men­ší sva­teb­ní obřa­dy. Od květ­na do září slou­ží jako uby­to­va­cí pros­tor (mlyn​rup​rech​tov​.cz).

V roce 2009 zástup­ce mezi­ná­rod­ní mly­ná­řs­ké orga­ni­za­ce TMS potvr­dil, že pohon Hal­la­da­y­o­vou tur­bí­nou v Rup­rech­to­ve je jedi­ný na světě. Čes­ká poš­ta vyda­la poš­tov­ní znám­ku mlý­nu, Čes­ká národ­ní ban­ka vyda­la zla­tou min­ci s moti­vem Rup­rech­tov­ské­ho mlý­na. V Marián­ských Láz­ních je od roku 2011 model mlý­na v par­ku minia­tur (Blan­ka Sádková).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Krajina, Mlyny, Neživé, Podunajsko, Slovenská krajina, Stavby

Vodný mlyn v Kolárove s dreveným mostom

skala
Hits: 1684

Vod­ný mlyn v Kolá­ro­ve je zre­kon­štru­ova­ný plá­va­jú­ci mlyn – lod­ný mlyn, kto­rý kot­ví na bre­hu mŕt­ve­ho rame­na Malé­ho Duna­ja (Mar­tin Kiňo, Vác­lav Sulek). Tie­to mly­ny majú byzant­ský pôvod s využi­tím naj­mä na Bal­ká­ne (tra​vel​gu​ide​.sk). Plá­va­jú­ce mly­ny sa vždy ukot­vi­li v mies­tach s naj­sil­nej­ším prú­dom, kto­rý využí­va­li na pohon mlyn­ských kolies, vďa­ka čomu nebo­li závis­lé od zmien výš­ky hla­di­ny rie­ky (kras​ne​slo​ven​sko​.eu). Mlyn je repli­kou mly­nu z Rad­va­ne nad Duna­jom (Jiří Výbor­ný). Pôvod­ný mlyn bol posta­ve­ný v roku 1920. Pod­kla­dom pre teraj­ší mlyn boli dobo­vé foto­gra­fie, a naj­mä ver­ný model býva­lé­ho zamest­nan­ca mly­na, Suha­ja Lajo­sa (tra​vel​gu​ide​.sk). Pria­mo v mly­ne bolo zria­de­né Múze­um vod­né­ho mly­nár­stva (Mar­tin Kiňo, Vác­lav Sulek). V ňom mož­no vidieť okrem iné­ho, uni­kát­ny stroj na výro­bu rybár­skych sie­tí, jeden z prvých na sve­te (slo​va​kian​gu​ide​.com). Lod­ný mlyn je zara­de­ný i medzi národ­né kul­túr­ne pamiat­ky. Pôvod­ný mlyn bol v 60-​tych rokoch 20. sto­ro­čia pre­su­nu­tý do Múzea slo­ven­skej dedi­ny v Mar­ti­ne (Mar­tin Kiňo, Vác­lav Sulek). Dneš­ný mlyn je mier­ne upra­ve­ný, ale je plne funkč­ný. Are­ál leží na polo­stro­ve, kto­ré­ho hra­ni­ce tvo­ria toky Malé­ho Duna­ja a Váhu z jed­nej stra­ny a mŕt­ve­ho rame­na Malé­ho Duna­ja zo stra­ny dru­hej (muze​um​.sk).

Od polo­vi­ce 90-​tych rokov v sused­stve mly­nu vyras­tá are­ál aj pre cyk­lo­tu­ris­tov. Okrem obyt­nej budo­vy s krč­mou tu vznik­lo aj malé múze­um sta­rej poľ­no­hos­po­dár­skej tech­ni­ky a rodin­ná eko­far­ma s domá­ci­mi zvie­ra­ta­mi (Jiří Výbor­ný) – Far­ma Vod­ný mlyn – 133046. K are­álu pat­rí aj pries­tor na sta­no­va­nie a uby­to­va­nie v bun­ga­lo­voch – Kem­ping Mlyn. Zastre­še­né javis­ko posky­tu­je pries­tor pre kul­túr­ne podu­ja­tia. Nachá­dza­jú sa tu aj dve det­ské ihris­ká (nove​zam​ky​.sk).

K are­álu vedie dre­ve­ný most pre peších s celo­dre­ve­nou zastre­še­nou kon­štruk­ci­ou. Svo­jou dĺž­kou 86 met­rov sa radí medzi naj­dl­h­šie v Euró­pe (muze​um​.sk). Bol posta­ve­ný v roku 1992 pod­ľa výpo­ve­dí pamät­ní­kov pôvod­né­ho mos­tu, kto­rý zni­či­li ľado­vé kry­hy v polo­vi­ci 20. sto­ro­čia. Pilie­re pôvod­né­ho mos­ta sú v let­nom obdo­bí pri níz­kej hla­di­ne vidi­teľ­né. Nový most bol dva­krát pre­sta­va­ný v rokoch 1997 a 2000 (nove​zam​ky​.sk). Most je zo špe­ciál­ne napus­te­né­ho agá­to­vé­ho dre­va a mal by vydr­žať pri­bliž­ne 150 rokov (Milan Šal­ko).

The water mill in Kolá­ro­vo is a recons­truc­ted flo­ating mill – a boat mill ancho­red on the bank of the dead arm of the Litt­le Danu­be (Mar­tin Kiňo, Vác­lav Sulek). The­se mills have Byzan­ti­ne ori­gins, main­ly uti­li­zed in the Bal­kans (tra​vel​gu​ide​.sk). Flo­ating mills were alwa­ys ancho­red in pla­ces with the stron­gest cur­rents, which they used to dri­ve the mill whe­els, making them inde­pen­dent of chan­ges in the rive­r’s water level (kras​ne​slo​ven​sko​.eu). The mill is a repli­ca of a mill from Rad­van nad Duna­jom (Jiří Výbor­ný). The ori­gi­nal mill was built in 1920, and the cur­rent mill is based on peri­od pho­tog­raphs, espe­cial­ly a faith­ful model cre­a­ted by a for­mer mill emplo­y­ee, Lajos Suhaj (tra​vel​gu​ide​.sk). The mill itself hou­ses the Muse­um of Water Mil­ling (Mar­tin Kiňo, Vác­lav Sulek). Among other exhi­bits, visi­tors can see a uni­que machi­ne for making fis­hing nets, one of the first in the world (slo​va​kian​gu​ide​.com). The boat mill is also lis­ted among the nati­onal cul­tu­ral monu­ments. The ori­gi­nal mill was relo­ca­ted to the Muse­um of Slo­vak Vil­la­ge in Mar­tin in the 1960s (Mar­tin Kiňo, Vác­lav Sulek). The cur­rent mill has under­go­ne slight modi­fi­ca­ti­ons but remains ful­ly func­ti­onal. The area is loca­ted on a penin­su­la, bor­de­red by the waters of the Litt­le Danu­be and Váh rivers on one side and the dead arm of the Litt­le Danu­be on the other (muze​um​.sk).

Sin­ce the mid-​90s, a com­plex for cyc­lists has been deve­lo­ping in the vici­ni­ty of the mill. Besi­des a resi­den­tial buil­ding with a pub, the­re is also a small muse­um of old agri­cul­tu­ral machi­ne­ry and a fami­ly eco-​farm with domes­tic ani­mals (Jiří Výbor­ný) – Vod­ný mlyn Farm – 133046. The com­plex inc­lu­des a cam­ping area with bun­ga­lo­ws – Kem­ping Mlyn. A cove­red sta­ge pro­vi­des spa­ce for cul­tu­ral events, and the­re are two pla­yg­rounds for chil­dren (nove​zam​ky​.sk).

A wooden footb­rid­ge with a ful­ly wooden roof struc­tu­re leads to the area. With a length of 86 meters, it is con­si­de­red one of the lon­gest in Euro­pe (muze​um​.sk). It was built in 1992 accor­ding to the tes­ti­mo­nies of wit­nes­ses to the ori­gi­nal brid­ge, which was des­tro­y­ed by ice flo­es in the mid-​20th cen­tu­ry. The pil­lars of the ori­gi­nal brid­ge are visib­le in the sum­mer when the water level is low. The new brid­ge was rebu­ilt twi­ce in 1997 and 2000 (nove​zam​ky​.sk). The brid­ge is made of spe­cial­ly impreg­na­ted aga­te wood and is expec­ted to last app­ro­xi­ma­te­ly 150 years (Milan Šalko).

A Kolá­ro­voi vízi­ma­lom egy felú­jí­tott úszó malom – hajó malom, ame­ly a Kis-​Duna hol­tá­gá­nak part­ján hor­go­ny­zik (Mar­tin Kiňo, Vác­lav Sulek). Ezek­nek a malom­nak a byzan­tin ere­de­te van, főként a Bal­ká­non hasz­nál­ták (tra​vel​gu​ide​.sk). Az úszó malom min­dig azo­kon a hely­eken volt leköt­ve, ahol a lege­rősebb áram­la­tok vol­tak, ame­ly­eket a malom­ke­re­kek meg­haj­tá­sá­ra hasz­nál­tak, így füg­get­le­nek vol­tak a folyó vízs­zint­jé­nek vál­to­zá­sai­tól (kras​ne​slo​ven​sko​.eu). A malom egy repli­ka a Rad­ván nad Duna­jom talál­ha­tó malom­ról (Jiří Výbor­ný). Az ere­de­ti malo­mot 1920-​ban épí­tet­ték. A jelen­le­gi malom alap­ját a kora­be­li fény­ké­pek és a malom egy­ko­ri alkal­ma­zott­já­nak, Lajos Suhaj­nak a hű máso­la­ta képe­zi (tra​vel​gu​ide​.sk). A malom­ban köz­vet­le­nül kia­la­kí­tot­ták a Vízi­mal­má­riu­mot is (Mar­tin Kiňo, Vác­lav Sulek). Itt lát­ha­tó töb­bek között egy egy­edi háló­kés­zí­tő gép is, az egy­ik első a vilá­gon (slo​va​kian​gu​ide​.com). A hajó malom sze­re­pel a nemze­ti kul­tu­rá­lis emlé­kek között is. Az ere­de­ti malo­mot az 1960-​as évek­ben áthe­ly­ez­ték a Mar­ti­ni Szlo­vák Falu Múze­umá­ba (Mar­tin Kiňo, Vác­lav Sulek). A jelen­le­gi malom eny­he módo­sí­tá­so­kon esett át, de tel­je­sen működőké­pes maradt. A terület egy féls­zi­ge­ten feks­zik, az egy­ik olda­lon a Kis-​Duna és a Vág folyó vize­i­vel, a másik olda­lon pedig a Kis-​Duna hol­tá­gá­val hatá­rol­va (muze​um​.sk).

Az 1990-​es évek köze­pé­től kerék­pá­ro­sok szá­má­ra is kia­la­kí­tot­ták a malom köze­lé­ben a kom­ple­xu­mot. Egy lakó­é­pület­tel és kocs­ma rész­leg­gel, vala­mint egy kis múze­um­mal az öreg mezőgaz­da­sá­gi tech­ni­ká­ról és egy csa­lá­di öko­farm­mal háziál­la­tok­kal (Jiří Výbor­ný) – Vod­ný mlyn Farm – 133046. A kom­ple­xum­hoz tar­to­zik egy kem­ping terület is bun­ga­lók­kal – Kem­ping Mlyn. Egy fedett szín­pad kul­tu­rá­lis ese­mé­ny­ek helys­zí­né­ül szol­gál, és két játs­zó­tér is talál­ha­tó a gyere­kek­nek (nove​zam​ky​.sk).

A terület­hez egy fa gyalog­híd vezet, tel­je­sen fa tetővel. 86 méte­res hoss­zá­val az egy­ik leg­hoss­zabb Euró­pá­ban (muze​um​.sk) közé tar­to­zik. 1992-​ben épült az ere­de­ti híd tanú­val­lo­má­sai sze­rint, ame­ly­et az 1950-​es évek köze­pén a jégár miatt elpusz­tí­tot­tak. Az ere­de­ti híd pil­lé­rei nyá­ron alac­so­ny vízál­lás­nál lát­ha­tók. Az új hidat kéts­zer újí­tot­ták fel, 1997-​ben és 2000-​ben (nove​zam​ky​.sk). A híd spe­ciá­li­san impreg­nált achát faa­ny­ag­ból kés­zült, és vár­ha­tó­an körül­be­lül 150 évig tart (Milan Šalko).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Obce, Orava, Oravské, Slovenská krajina, Slovenské

Podbiel – skvost ľudovej architektúry

skala
Hits: 3858

Orav­ská dedi­na Pod­biel posky­tu­je náv­štev­ní­ko­vi maleb­ný pohľad do minu­los­ti. Dre­ve­ni­ce, kto­ré sa tu nachá­dza­jú, sú ” živé”. Čas­to slú­žia ako uby­to­va­nie turis­tom. Na dru­hej stra­ne Pod­biel je nor­mál­na dedi­na, kde sú muro­va­né domy. Obec vznik­la valaš­skou kolo­ni­zá­ci­ou, prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1556. Názov obce súvi­sí s Bie­lou ska­lou. His­to­ric­ké náz­vy obce: Pod­by­ly, Pod­bie­lie, Pod­bi­lia, Pod­bie­la, Pod­bel. Časť obce Bob­ro­va rala je pamiat­ko­vou rezer­vá­ci­ou ľudo­vej archi­tek­tú­ry (ora​va​.sk). V Pod­bie­li je údaj­ne naj­za­cho­va­lej­ší kom­plex zacho­va­lých dre­ve­ných sta­vieb ľudo­vej archi­tek­tú­ry v stred­nej Euró­pe – 64 pôvod­ných dre­ve­níc, kto­ré boli pre­važ­ne posta­ve­né kon­com 19. sto­ro­čia. Na kaž­dej dre­ve­ni­ci je vyre­za­ná ruži­ca – znak sln­ka, naj­výz­nam­nej­šie­ho kelt­ské­ho bož­stva. Obec má cca 1300 oby­va­te­ľov. Leží na sta­rej obchod­nej ces­te, tzv. jan­tá­ro­vej, prí­pad­ne soľ­nej ces­te, kto­rej his­tó­ria sia­ha ešte pred kelt­ské osíd­le­nie Ora­vy a sme­ru­je pop­ri rie­ke Ora­va cez Mala­tin­ský pries­myk na Lip­tov. Za Uhor­ska bola v Pod­bie­li dru­há col­ná kon­tro­la po Tvrdo­ší­ne, pre­to­že sa nedal obísť. Pri Pod­bie­li sa vypí­na­jú skal­né bra­lá. Jed­no z nich sa nazý­va Bie­la ska­la. Bolo sta­ro­by­lým kelt­ským hra­dis­kom. Pod­ľa poves­tí bolo aj tem­plár­skym hra­dis­kom. Sever­nej­šie sa týči dru­hé bra­lo s náz­vom Čer­ve­ná ska­la. Z nej vid­no, že Pod­biel leží ako­by na polo­os­tro­ve, kto­rý vytvo­ri­li rie­ky Stu­de­ná a Ora­va (pod​biel​.sk).

V obci sa nachá­dza národ­ná tech­nic­ká pamiat­ka Fran­tiš­ko­va Huta. Ľudia hutu nazý­va­jú hámor. Nachá­dza sa neďa­le­ko od obce. Zacho­va­li sa obvo­do­vé múry a cen­trál­na vyso­ká pec. Kaž­do­roč­ne sa v tej­to žele­ziar­ni uspo­ra­dú­va folk-​country fes­ti­val spo­je­ný s ukáž­kou sta­ro­ve­ké­ho tave­nie želez­nej rudy (pod​biel​.sk). Osu­dy žele­ziar­ne posta­ve­nej v roku 1836 sú zaha­le­né tajom­stvom. Objekt je ľuď­mi nazý­va­ný hámor. Kon­com augus­ta sa tu pra­vi­del­ne orga­ni­zu­je hudob­ný fes­ti­val spo­je­ný s ukáž­kou tave­nie želez­nej rudy sta­ro­ve­kou tech­no­ló­gi­ou. Počiat­ky hut­níc­tva a baníc­tva v obci sú zo 17. sto­ro­čia (Infor­mač­ná tabuľa).

The Ora­va vil­la­ge of Pod­biel offers visi­tors a pic­tu­re­sque glim­pse into the past. The wooden hou­ses found here are ​“ali­ve” and often ser­ve as accom­mo­da­ti­on for tou­rists. On the other hand, Pod­biel is a nor­mal vil­la­ge whe­re the­re are brick hou­ses. The vil­la­ge was for­med by Vala­chian colo­ni­za­ti­on, with the first writ­ten men­ti­on dating back to 1556. The vil­la­ge­’s name is rela­ted to the Whi­te Rock. His­to­ri­cal names of the vil­la­ge inc­lu­de Pod­by­ly, Pod­bie­lie, Pod­bi­lia, Pod­bie­la, Pod­bel. The part of the vil­la­ge cal­led Bob­ro­va rala is a cul­tu­ral reser­ve of folk archi­tec­tu­re (ora​va​.sk). In Pod­biel, the­re is repor­ted­ly the most well-​preserved com­plex of tra­di­ti­onal wooden buil­dings in Cen­tral Euro­pe – 64 ori­gi­nal cot­ta­ges, most­ly built at the end of the 19th cen­tu­ry. Each cot­ta­ge bears a car­ved rose – the sym­bol of the sun, the most sig­ni­fi­cant Cel­tic dei­ty. The vil­la­ge has around 1300 inha­bi­tants and lies on the old tra­de rou­te, the so-​called amber or salt rou­te, who­se his­to­ry pre­da­tes Cel­tic sett­le­ments in Ora­va, run­ning along the Ora­va River through the Mala­tin­ský Pass to Lip­tov. During the Hun­ga­rian peri­od, Pod­biel had the second cus­toms con­trol after Tvrdo­šín, as it could not be bypas­sed. Near Pod­biel, the­re are pro­mi­nent rock gates, with one of them named Whi­te Rock, belie­ved to be an ancient Cel­tic for­tress and, accor­ding to legends, a Tem­plar for­tress. Furt­her north, the­re is anot­her gate cal­led Red Rock, pro­vi­ding a view that makes Pod­biel appe­ar as if on a penin­su­la for­med by the Stu­de­ná and Ora­va rivers (pod​biel​.sk).

The vil­la­ge is home to the nati­onal tech­ni­cal monu­ment Fran­tiš­ko­va Huta, com­mon­ly kno­wn as a ​“hámor” (ham­mer). It is loca­ted near the vil­la­ge, and the peri­me­ter walls and a cen­tral blast fur­na­ce have been pre­ser­ved. Eve­ry year, a folk-​country fes­ti­val is held in this iron­works, fea­tu­ring a demon­stra­ti­on of ancient iron ore smel­ting (pod​biel​.sk). The his­to­ry of the iron­works, built in 1836, is shrou­ded in mys­te­ry. The faci­li­ty is com­mon­ly refer­red to as a ​“hámor.” At the end of August, a music fes­ti­val is regu­lar­ly orga­ni­zed here, com­bi­ned with a demon­stra­ti­on of iron ore smel­ting using ancient tech­no­lo­gy. The ori­gins of metal­lur­gy and mining in the vil­la­ge date back to the 17th cen­tu­ry (Infor­ma­ti­on board).

Ora­ws­ka wios­ka Pod­biel ofe­ru­je odwie­dza­jącym malo­wnic­zy rzut oka w przes­zło­ść. Dre­wnia­ne domy tutaj są ​“żywe” i częs­to pełnią fun­kc­ję noc­le­go­wą dla turys­tów. Z dru­giej stro­ny Pod­biel to nor­mal­na wieś, gdzie znaj­du­ją się muro­wa­ne domy. Wieś pows­ta­ła w wyni­ku wołos­kiej kolo­ni­zac­ji, pier­ws­za pisem­na wzmian­ka o miejs­co­wo­ści pocho­dzi z roku 1556. Nazwa wsi zwi­ąza­na jest z Bie­lą Ska­łą. His­to­rycz­ne nazwy wsi to Pod­by­ly, Pod­bie­lie, Pod­bi­lia, Pod­bie­la, Pod­bel. Część wsi o nazwie Bob­ro­va rala jest zabyt­ko­wą rezer­wa­tą archi­tek­tu­ry ludo­wej (ora​va​.sk). W Pod­bie­lu znaj­du­je się rze­ko­mo naj­bar­dziej zacho­wa­ny kom­pleks tra­dy­cyj­nych dre­wnia­nych budyn­ków w Euro­pie Środ­ko­wej – 64 ory­gi­nal­ne cha­ty, głó­wnie z końca XIX wie­ku. Na każdej chat­ce wyry­ta jest róża – sym­bol sło­ńca, naj­wa­żniejs­ze­go cel­tyc­kie­go bóst­wa. Wios­ka lic­zy oko­ło 1300 miesz­ka­ńców i leży na sta­rej dro­dze hand­lo­wej, tzw. szla­ku bursz­ty­no­we­go lub sol­ne­go, któ­re­go his­to­ria sięga cza­sów przed cel­tyc­kim osad­nict­wem w Ora­wie, bieg­nącej wzdłuż rze­ki Ora­wy przez Prze­łęcz Mala­tin­ską do Lip­to­va. Podc­zas okre­su węgier­skie­go Pod­biel mia­ło dru­gą kon­tro­lę celno-​podatkową po Tvrdo­šín, ponie­waż nie dało się go omi­nąć. W pobli­żu Pod­bie­la znaj­du­ją się cha­rak­te­rys­tycz­ne bra­my skal­ne, z któ­rych jed­na nosi nazwę Bie­la ska­la, uwa­ża­na za sta­ro­żyt­ne cel­tyc­kie gro­dzis­ko i, zgod­nie z legen­da­mi, gro­dzis­ko tem­pla­rius­zy. Dalej na północ znaj­du­je się kolej­na bra­ma o nazwie Czer­wo­na ska­la, któ­ra spra­wia, że Pod­biel wyda­je się być jak­by na półwys­pie utwor­zo­nym przez rze­ki Stu­de­ná i Ora­wa (pod​biel​.sk).

W miejs­co­wo­ści znaj­du­je się naro­do­we zabyt­ko­we Fran­tiš­ko­va Huta, pows­zech­nie nazy­wa­ne ​“hámor” (kowa­dło). Znaj­du­je się nie­da­le­ko od wsi, a zacho­wa­ły się mury obwo­do­we i cen­tral­ny piec wyso­ko­wy­dzie­la­jący. Co roku w tej hucie żela­za odby­wa się fes­ti­wal muzy­ki folk-​country z poka­zem sta­ro­żyt­nej obrób­ki żela­za (pod​biel​.sk). His­to­ria huty żela­za zbu­do­wa­nej w 1836 roku jest otoc­zo­na tajem­ni­cą. Obiekt jest pows­zech­nie nazy­wa­ny ​“hámor”. Pod koniec sierp­nia regu­lar­nie orga­ni­zo­wa­ny jest tutaj fes­ti­wal muzycz­ny z poka­zem sta­ro­żyt­nej tech­no­lo­gii topie­nia rudy żela­za. Poc­ząt­ki hut­nict­wa i gór­nict­wa w miejs­co­wo­ści sięga­ją XVII wie­ku (Tab­li­ca informacyjna).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Spiš, Typ krajiny

Spišská Sobota – unikátna súčasť Popradu

skala
Hits: 3175

Spiš­ská Sobo­ta je dnes súčas­ťou Pop­ra­du. Je to veľ­mi pek­né mies­to, neveľ­ké, ale o to kraj­šie. Na nie­kto­rých domoch sú zacho­va­né typic­ké spiš­ské strechy.

V 12. sto­ro­čí vznik­la trho­vá osa­da Spiš­ská Sobo­ta, zrej­me na mies­te star­šie­ho hra­dis­ka. Od posled­nej tre­ti­ny 13. sto­ro­čia pat­ri­la k Spo­lo­čen­stvu spiš­ských Sasov. His­to­ric­ké náz­vy: Forum Sab­bat­hae, Sanc­tus Geor­gius, Mons Sanc­ti Geor­gii, Georgn­berg (spso​bo​ta​.szm​.com). Prí­cho­dom sas­kých Nemcov sa Spiš­ská Sobo­ta sta­la význam­ným mes­tom. Mest­ské prá­va má ude­le­né od roku 1271 od krá­ľa Šte­fa­na V.. Bola hos­po­dár­skym, admi­ni­stra­tív­nym stre­dis­kom, síd­lom cechov, obcho­dov, kul­tú­ry. Tak­mer celý stre­do­vek tu žilo 750 – 900 oby­va­te­ľov. V roku 1545 požiar zni­čil tak­mer polo­vi­cu námes­tia a vežu kos­to­la. V roku 1775 zho­re­lo celé mes­to, ale zno­vu sa posta­vi­lo. V 20. sto­ro­čí naras­ta­la výstav­ba aj počet oby­va­te­ľov. Od roku 1950 je Mest­skou pamiat­ko­vou rezer­vá­ci­ou. Archi­tek­to­nic­ký a urba­nis­tic­ký ráz Spiš­skej Sobo­ty je rene­sanč­ný od roku 1775. Hlav­ný oltár Kos­to­la svä­té­ho Jura­ja je die­lom maj­stra Pav­la z Levo­če. Zná­mi rodá­ci: hoke­jis­ti Ľuboš Bar­teč­ko, Peter Bon­dra, Rado­slav Suchý (spso​bo​ta​.szm​.com). V 17. sto­ro­čí tu žila rez­bár­ska rodi­na Gros­sov­cov, sochá­ri Frid­rich a Ján Bro­koff. Medzi ďal­ších pat­ria: his­to­rik a špe­cia­lis­ta na goti­ku Anton Cyril Glatz, ces­to­va­teľ Tibor Szé­ke­ly (spso​bo​ta​.szm​.com), herec Ján Gal­lo­vič (Wiki​pe​dia​.sk). Od roku 1946 je Spiš­ská Sobo­ta mest­skou čas­ťou mes­ta Pop­rad (Wiki​pe​dia​.sk).

Spiš­ská Sobo­ta is now part of Pop­rad. It is a very char­ming pla­ce, not lar­ge in size but all the more beau­ti­ful. Some hou­ses still retain the typi­cal Spiš roofs.

In the 12th cen­tu­ry, the mar­ket sett­le­ment of Spiš­ská Sobo­ta emer­ged, like­ly on the site of an older for­ti­fi­ca­ti­on. From the last third of the 13th cen­tu­ry, it belo­n­ged to the Com­mu­ni­ty of Spiš Saxons. His­to­ri­cal names inc­lu­de Forum Sab­bat­hae, Sanc­tus Geor­gius, Mons Sanc­ti Geor­gii, Georgn­berg (spso​bo​ta​.szm​.com). With the arri­val of Saxon Ger­mans, Spiš­ská Sobo­ta beca­me a sig­ni­fi­cant town. It was gran­ted town pri­vi­le­ges in 1271 by King Step­hen V. It ser­ved as an eco­no­mic, admi­ni­stra­ti­ve cen­ter, and the seat of guilds, tra­de, and cul­tu­re. Almost the enti­re medie­val peri­od saw a popu­la­ti­on of 750 – 900 inha­bi­tants. In 1545, a fire des­tro­y­ed almost half of the squ­are and the church tower. In 1775, the enti­re town bur­ned down, but it was rebu­ilt. In the 20th cen­tu­ry, both cons­truc­ti­on and popu­la­ti­on num­bers grew. Sin­ce 1950, it has been a Muni­ci­pal Monu­ment Reser­ve. The archi­tec­tu­ral and urban cha­rac­ter of Spiš­ská Sobo­ta has been Renais­san­ce sin­ce 1775. The main altar of the Church of St. Geor­ge is the work of Mas­ter Paul of Levo­ča. Famous nati­ves inc­lu­de hoc­key pla­y­ers Ľuboš Bar­teč­ko, Peter Bon­dra, Rado­slav Suchý (spso​bo​ta​.szm​.com). In the 17th cen­tu­ry, the car­ving fami­ly Gros­sov­cov lived here, sculp­tors Frid­rich and Ján Bro­koff. Other notab­le indi­vi­du­als inc­lu­de his­to­rian and Got­hic spe­cia­list Anton Cyril Glatz, tra­ve­ler Tibor Szé­ke­ly (spso​bo​ta​.szm​.com), and actor Ján Gal­lo­vič (Wiki​pe​dia​.sk). Sin­ce 1946, Spiš­ská Sobo­ta has been a dis­trict of the city of Pop­rad (Wiki​pe​dia​.sk).

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Slovenská krajina, Tatry

Zamkovského chata – vysokohorská chata v Malej Studenej doline

skala
Hits: 1971

Cha­tu posta­vil v rokoch 1942 – 1943 zná­my hor­ský vod­ca a horo­le­zec Šte­fan Zamkov­ský (vyso​ke​tat​ry​.com). Pochá­dzal z Levo­če. V Tat­rách začí­nal ako nosič na Zboj­níc­ku a Téry­ho cha­tu. Absol­vo­val množ­stvo výstu­pov, v rokoch 1929 – 1938 vyko­nal množ­stvo ťaž­kých prvo­vý­stu­pov. V roku 1934 sa stal hor­ským vod­com I. trie­dy. V roku 1936 sa stal nájom­com na Téry­ho cha­te, po pia­tich rokoch si posta­vil vlast­nú (hory​do​ly​.cz). Cez voj­nu posky­to­va­la úkryt poli­tic­kým ute­čen­com, par­ti­zá­nom a židov­ským rodi­nám. Po zná­rod­ne­ní (zrej­me v roku 1948) bol Zamkov­ský pove­re­ný sprá­vou Bíli­ko­vej cha­ty. Po nie­koľ­kých týž­dňov ho pozba­vi­li mies­ta a vyká­za­li z Tatier. Odišiel aj s rodi­nou do Ban­skej Štiav­ni­ce. V roku 1992 bola cha­ta rešti­tu­ova­ná jeho potom­kom (vyso​ke​tat​ry​.com). Po roku 1948 nies­la cha­ta meno Cha­ta kapi­tá­na Nálep­ku (kam​na​ho​ry​.sk). Táto hor­ská cha­ta sa nachá­dza v ústí Malej Stu­de­nej doli­ny vo Vyso­kých Tat­rách v nad­mor­skej výš­ke 1475 met­rov nad morom. V súčas­nos­ti cha­ta ponú­ka uby­to­va­nie a občerstve­nie pre turis­tov. Ako zdroj elek­tric­kej ener­gie slú­ži malá vod­ná elek­trá­reň na Malom Stu­de­nom poto­ku (wiki​pe​dia​.sk). Cha­ta je otvo­re­ná celo­roč­ne, je prí­stup­ná turis­tom z Hre­bien­ka, zo Skal­na­té­ho ple­sa ale­bo od Téry­ho cha­ty (hiking​.sk).

The hut was built in 1942 – 1943 by the reno­wned moun­tain guide and clim­ber Šte­fan Zamkov­ský (vyso​ke​tat​ry​.com). He ori­gi­na­ted from Levo­ča. In the Tatras, he star­ted as a por­ter at Zboj­níc­ka cha­ta and Téry­ho cha­ta. He com­ple­ted nume­rous climbs and made seve­ral chal­len­ging first ascents bet­we­en 1929 and 1938. In 1934, he beca­me a first-​class moun­tain guide. In 1936, he beca­me the tenant of Téry­ho cha­ta, and after five years, he built his own hut (hory​do​ly​.cz).

During the war, the hut pro­vi­ded shel­ter for poli­ti­cal refu­ge­es, par­ti­sans, and Jewish fami­lies. After nati­ona­li­za­ti­on (pre­su­mab­ly in 1948), Zamkov­ský was entrus­ted with the mana­ge­ment of Bíli­ko­va cha­ta. After a few weeks, he was remo­ved from his posi­ti­on and expel­led from the Tatras. He left with his fami­ly to Ban­ská Štiav­ni­ca. In 1992, the hut was res­ti­tu­ted to his des­cen­dants (vyso​ke​tat​ry​.com). After 1948, the hut bore the name Cha­ta kapi­tá­na Nálep­ka (kam​na​ho​ry​.sk).

This moun­tain hut is loca­ted at the mouth of Malá Stu­de­ná doli­na in the High Tatras at an alti­tu­de of 1475 meters abo­ve sea level. Cur­ren­tly, the hut offers accom­mo­da­ti­on and ref­resh­ments for tou­rists. A small hyd­ro­elect­ric power plant on Malý Stu­de­ný potok ser­ves as the sour­ce of elect­ri­ci­ty (wiki​pe​dia​.sk). The hut is open year-​round and is acces­sib­le to hikers from Hre­bie­nok, Skal­na­té ple­so, or Téry­ho cha­ta (hiking​.sk).

Cha­ta zosta­ła zbu­do­wa­na w latach 1942 – 1943 przez zna­ne­go prze­wod­ni­ka gór­skie­go i alpi­nis­tę Ste­fa­na Zamkov­skie­go (vyso​ke​tat​ry​.com). Pocho­dził z Lewoc­zy. W Tat­rach zaczy­nał jako tra­garz na Zboj­nic­kiej i Téry­’e­go cha­ty. Przes­ze­dł wie­le wspi­nac­zek, w latach 1929 – 1938 doko­nał wie­lu trud­nych pier­ws­zych wejść. W 1934 roku został prze­wod­ni­kiem gór­skim I kla­sy. W 1936 roku został dzie­rża­wcą cha­ty Téry­’e­go, po pięciu latach posta­wił swo­ją włas­ną (hory​do​ly​.cz). Podc­zas woj­ny udzie­lał sch­ro­nie­nia ucie­ki­nie­rom poli­tycz­nym, par­ty­zan­tom i żydo­ws­kim rodzi­nom. Po upa­ńst­wo­wie­niu (pra­wdo­po­dob­nie w 1948 roku) Zamkov­ský został powo­ła­ny do zarządza­nia cha­tą Bíli­ko­vej. Po kil­ku tygod­niach został pozba­wi­ony miejs­ca i wyg­na­ny z Tatr, wyje­chał także z rodzi­ną do Bańs­kiej Szc­za­wni­cy. W 1992 roku cha­ta zosta­ła zre­ha­bi­li­to­wa­na przez jego potom­ków (vyso​ke​tat​ry​.com). Po 1948 roku cha­ta nosi­ła nazwę Cha­ty kapi­tá­na Nálep­ku (kam​na​ho​ry​.sk). Ta gór­ska cha­ta znaj­du­je się u ujścia Małej Stu­den­nej Doli­ny w Wyso­kich Tat­rach na wyso­ko­ści 1475 met­rów nad pozi­omem mor­za. Obe­cnie cha­ta ofe­ru­je zakwa­te­ro­wa­nie i wyży­wie­nie dla turys­tów. Jako źró­dło ener­gii elek­trycz­nej słu­ży mała elek­tro­wnia wod­na na poto­ku Małe­go Stu­de­ne­go (wiki​pe​dia​.sk). Cha­ta jest otwar­ta przez cały rok, dostęp­na dla turys­tów z Hre­bien­ka, ze Skal­na­té­ho ple­sa lub od cha­ty Téry­’e­go (hiking​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post