Dokumenty, České, Mlyny, Neživé, Stavby, Stavby, Zahraničné

Bukovanský mlyn

Hits: 107

Buko­van­ský mlýn je maleb­ný are­ál nachá­dza­jú­ci sa na vrcho­le kop­ca medzi obca­mi Buko­va­ny a Ostro­ván­ky, pri­bliž­ne 5 km od mes­ta Kyjov v okre­se Hodo­nín na juž­nej Mora­ve. Domi­nan­tou toh­to kom­ple­xu je veter­ný mlyn posta­ve­ný v roku 2004, kto­rý slú­ži ako roz­hľad­ňa a múze­um s expo­zí­ci­ou slo­vác­kej kuchy­ne z prvej polo­vi­ce 20. sto­ro­čia (buko​van​sky​-mlyn​.cz). Are­ál je vybu­do­va­ný v tra­dič­nom štý­le morav­ské­ho Slo­vác­ka, s rus­ti­kál­ny­mi inte­ri­ér­mi, kto­ré navo­dzu­jú neopa­ko­va­teľ­nú atmo­sfé­ru. V roku 2007 bol mlyn dopl­ne­ný o štý­lo­vý hote­lo­vý kom­plex, kto­rý ponú­ka uby­to­va­nie v pod­kro­ví mly­nár­ske­ho sta­ve­nia ale­bo v samos­tat­ne sto­ja­cich cha­lu­pách (buko​van​sky​-mlyn​.cz). Súčas­ťou are­álu je Mly­nár­ska reštau­rá­cia s kapa­ci­tou 95 miest, kto­rá ponú­ka tra­dič­nú slo­vác­ku a sta­ro­čes­kú kuchy­ňu, dopl­ne­nú o morav­ské vína (buko​van​sky​-mlyn​.cz). Pre milov­ní­kov aktív­ne­ho odpo­čin­ku ponú­ka Buko­van­ský mlýn množ­stvo špor­to­vých akti­vít, ako je mini­golf, stol­ný tenis, volej­bal či malý fut­bal. V let­ných mesia­coch je k dis­po­zí­cii von­kaj­ší bazén. Oko­lie je ide­ál­ne pre turis­ti­ku a cyk­lo­tu­ris­ti­ku, s množ­stvom kva­lit­ných cyk­lot­rás pre­chá­dza­jú­cich vinár­skym kra­jom (buko​van​sky​-mlyn​.cz). Pre rodi­ny s deť­mi sú pri­pra­ve­né atrak­cie ako det­ské ihris­ko, poní­ky a kozy vo výbe­hu. Are­ál tiež ponú­ka mož­nosť jaz­dy na koňoch. Pre milov­ní­kov vína sú orga­ni­zo­va­né degus­tá­cie v miest­nej vino­té­ke, kde je mož­né ochut­nať a zakú­piť si kva­lit­né morav­ské vína (buko​van​sky​-mlyn​.cz). V naj­vyš­šom poscho­dí mly­na sa nachá­dza vyhliad­ko­vá tera­sa, kto­rá ponú­ka nád­her­né výhľa­dy do oko­lia. Pri pohľa­de z veže mly­na sa pred vami rozp­res­tie­ra kyjov­ské Dol­ňác­ko so svo­ji­mi políč­ka­mi, sad­mi a vini­ca­mi. Na obzo­re sa zre­teľ­ne rysu­jú hre­be­ne Bie­lych Kar­pát a Chři­bov. Pri dob­rej vidi­teľ­nos­ti je mož­né dohliad­nuť až k 110 km vzdia­le­né­mu kop­cu Devín­ska Koby­la pri Bra­ti­sla­ve (buko​van​sky​-mlyn​.cz). Buko­van­ský mlýn je ľah­ko dostup­ný autom, pri­čom pre hos­tí je k dis­po­zí­cii bez­plat­né par­ko­vis­ko. Oko­lie ponú­ka množ­stvo turis­tic­kých atrak­cií, ako sú Pála­va, Chři­by, Baťov kanál, Morav­ský kras, Kro­měříž či Lednicko-​valtický are­ál, kto­ré sú ide­ál­ne na jed­no­dňo­vé výle­ty (buko​van​sky​-mlyn​.cz).


Buko­van­ský mlýn is a pic­tu­re­sque area loca­ted on the top of a hill bet­we­en the vil­la­ges of Buko­va­ny and Ostro­ván­ky, app­ro­xi­ma­te­ly 5 km from the town of Kyjov in the Hodo­nín dis­trict of South Mora­via. The cen­ter­pie­ce of this com­plex is a wind­mill built in 2004, which ser­ves as an obser­va­ti­on tower and a muse­um fea­tu­ring an exhi­bi­ti­on of Slo­va­kian cuisi­ne from the first half of the 20th cen­tu­ry (buko​van​sky​-mlyn​.cz). The area is desig­ned in the tra­di­ti­onal sty­le of Mora­vian Slo­va­kia, with rus­tic inte­ri­ors that cre­a­te a uni­que atmo­sp­he­re. In 2007, the wind­mill was com­ple­men­ted by a sty­lish hotel com­plex, offe­ring accom­mo­da­ti­on in the attic of the mil­le­r’s buil­ding or in stan­da­lo­ne cot­ta­ges (buko​van​sky​-mlyn​.cz). The com­plex also inc­lu­des the Miller’s Res­tau­rant with a capa­ci­ty of 95 seats, ser­ving tra­di­ti­onal Slo­va­kian and Old Czech cuisi­ne, pai­red with Mora­vian wines (buko​van​sky​-mlyn​.cz). For acti­ve rec­re­a­ti­on ent­hu­siasts, Buko­van­ský mlýn offers a varie­ty of sports acti­vi­ties such as mini golf, tab­le ten­nis, vol­le­y­ball, and small foot­ball. In the sum­mer months, an out­do­or swim­ming pool is avai­lab­le. The sur­roun­ding area is ide­al for hiking and cyc­ling, with nume­rous high-​quality cyc­ling rou­tes run­ning through the wine regi­on (buko​van​sky​-mlyn​.cz). For fami­lies with chil­dren, the­re are att­rac­ti­ons such as a pla­yg­round, ponies, and goats in an enc­lo­su­re. The area also offers hor­se­back riding. For wine lovers, wine tas­tings are orga­ni­zed in the local wine cel­lar, whe­re visi­tors can sam­ple and pur­cha­se high-​quality Mora­vian wines (buko​van​sky​-mlyn​.cz). On the top flo­or of the wind­mill is a vie­wing ter­ra­ce that pro­vi­des stun­ning vie­ws of the sur­roun­dings. From the wind­mill tower, you can admi­re the Kyjov Dol­ňác­ko with its fields, orchards, and vine­y­ards. In the dis­tan­ce, the rid­ges of the Whi­te Car­pat­hians and Chři­by are cle­ar­ly visib­le. On cle­ar days, it is possib­le to see as far as the 110 km dis­tant Devín­ska Koby­la hill near Bra­ti­sla­va (buko​van​sky​-mlyn​.cz). Buko­van­ský mlýn is easi­ly acces­sib­le by car, with free par­king avai­lab­le for guests. The sur­roun­ding area offers many tou­rist att­rac­ti­ons such as Pála­va, Chři­by, Baťa Canal, Mora­vian Karst, Kro­měříž, and the Lednice-​Valtice area, per­fect for day trips (buko​van​sky​-mlyn​.cz).


Buko­van­ský mlýn je maleb­ný are­ál nachá­ze­jí­cí se na vrcho­lu kop­ce mezi obce­mi Buko­va­ny a Ostro­ván­ky, přib­liž­ně 5 km od měs­ta Kyjov v okre­se Hodo­nín na již­ní Mora­vě. Domi­nan­tou toho­to kom­ple­xu je větr­ný mlýn posta­ve­ný v roce 2004, kte­rý slou­ží jako rozh­led­na a muze­um s expo­zi­cí slo­vác­ké kuchy­ně z prv­ní polo­vi­ny 20. sto­le­tí (buko​van​sky​-mlyn​.cz). Are­ál je vybu­do­ván v tra­dič­ním sty­lu morav­ské­ho Slo­vác­ka s rus­ti­kál­ní­mi inte­ri­é­ry, kte­ré navo­zu­jí jedi­neč­nou atmo­sfé­ru. V roce 2007 byl mlýn dopl­něn o sty­lo­vý hote­lo­vý kom­plex, kte­rý nabí­zí uby­to­vá­ní v pod­kro­ví mly­ná­řs­ké­ho sta­ve­ní nebo v samos­tat­ně sto­jí­cích cha­lu­pách (buko​van​sky​-mlyn​.cz). Sou­čás­tí are­álu je Mly­ná­řs­ká res­tau­ra­ce s kapa­ci­tou 95 míst, kte­rá nabí­zí tra­dič­ní slo­vác­kou a sta­ro­čes­kou kuchy­ni, dopl­něnou o morav­ská vína (buko​van​sky​-mlyn​.cz). Pro milov­ní­ky aktiv­ní­ho odpo­čin­ku nabí­zí Buko­van­ský mlýn mno­ho spor­tov­ních akti­vit, jako je mini­golf, stol­ní tenis, volej­bal či malý fot­bal. V let­ních měsí­cích je k dis­po­zi­ci ven­kov­ní bazén. Oko­lí je ide­ál­ní pro turis­ti­ku a cyk­lo­tu­ris­ti­ku, s množ­stvím kva­lit­ních cyk­lo­tras pro­chá­ze­jí­cích vina­řs­kým kra­jem (buko​van​sky​-mlyn​.cz). Pro rodi­ny s dět­mi jsou přip­ra­ve­ny atrak­ce jako dět­ské hřiš­tě, poní­ci a kozy ve výběhu. Are­ál také nabí­zí mož­nost jíz­dy na koních. Pro milov­ní­ky vína jsou orga­ni­zo­vá­ny degus­ta­ce v míst­ní vino­té­ce, kde lze ochut­nat a zakou­pit kva­lit­ní morav­ská vína (buko​van​sky​-mlyn​.cz). V nej­vyš­ším patře mlý­na se nachá­zí vyhlíd­ko­vá tera­sa, kte­rá nabí­zí nád­her­né výhle­dy do oko­lí. Z věže mlý­na se před vámi rozp­ros­tí­rá kyjov­ské Dol­ňác­ko se svý­mi políč­ky, sady a vini­ce­mi. Na obzo­ru se jas­ně rýsu­jí hře­be­ny Bílých Kar­pat a Chři­bů. Za dob­ré vidi­tel­nos­ti je mož­né dohléd­nout až k 110 km vzdá­le­né­mu kop­ci Devín­ská Koby­la u Bra­ti­sla­vy (buko​van​sky​-mlyn​.cz). Buko­van­ský mlýn je snad­no dostup­ný autem, při­čemž pro hos­ty je k dis­po­zi­ci bez­plat­né par­ko­viš­tě. Oko­lí nabí­zí množ­ství turis­tic­kých atrak­cí, jako jsou Pála­va, Chři­by, Baťův kanál, Morav­ský kras, Kro­měříž či Lednicko-​valtický are­ál, kte­ré jsou ide­ál­ní na jed­no­den­ní výle­ty (buko​van​sky​-mlyn​.cz).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Česko, Južná Morava, Mestá, Moravské, Zahraničie

Luhačovice

Hits: 98

Luha­čo­vi­ce sú maleb­né kúpeľ­né mes­to na juho­vý­cho­de Mora­vy, pri­bliž­ne 16 km juho­vý­chod­ne od Zlí­na. S počtom oby­va­te­ľov oko­lo 5 100 a boha­tou his­tó­ri­ou sia­ha­jú­cou do 15. sto­ro­čia (sk​.wiki​pe​dia​.org) sú naj­väč­ší­mi kúpeľ­mi na Mora­ve a význam­ným cen­trom lie­čeb­né­ho turiz­mu (Wiki­pe­dia). Prvá písom­ná zmien­ka o Luha­čo­vi­ciach pochá­dza z roku 1412 (sk​.wiki​pe​dia​.org). Od kon­ca 16. sto­ro­čia sa mes­to sta­lo cen­trom pan­stva zahŕňa­jú­ce­ho 12 dedín. V roku 1629 pre­šlo do vlast­níc­tva rodu Seré­ny­i­ov­cov, kto­rí zača­li využí­vať miest­ne mine­rál­ne pra­me­ne a postup­ne budo­va­li kúpeľ­né zaria­de­nia (Wiki­pe­dia). V 20. sto­ro­čí pre­šli Luha­čo­vi­ce význam­ným roz­vo­jom, naj­mä vďa­ka archi­tek­to­vi Duša­no­vi Jur­ko­vi­čo­vi, kto­rý tu vytvo­ril uni­kát­ny súbor sta­vieb v štý­le ľudo­vej sece­sie. Luha­čo­vi­ce sú zná­me svo­ji­mi lie­či­vý­mi mine­rál­ny­mi pra­meň­mi, kto­rých je v súčas­nos­ti 16 (vin​cen​tlu​ha​co​vi​ce​.cz). Medzi naj­zná­mej­šie pat­rí Vin­cent­ka, Alo­is­ka, Ottov­ka a pra­meň Dr. Šťast­né­ho. Tie­to pra­me­ne sú boha­té na mine­rá­ly a využí­va­jú sa pri lieč­be ocho­re­ní dýcha­cích ciest, trá­via­ce­ho ústro­jen­stva, obe­zi­ty a cuk­rov­ky (Maroš Puček).

Mes­to je pre­slá­ve­né archi­tek­to­nic­ký­mi skvos­tmi, naj­mä stav­ba­mi Duša­na Jur­ko­vi­ča, ako sú Jur­ko­vi­čov dom, Cha­loup­ka, Valaš­ka a hotel Jes­třa­bí (vin​cen​tlu​ha​co​vi​ce​.cz). Kolo­ná­da, vybu­do­va­ná v polo­vi­ci 20. sto­ro­čia archi­tek­tom Oska­rom Pořís­kom, je cen­trom kúpeľ­né­ho živo­ta a mies­tom pre pre­chádz­ky a spo­lo­čen­ské stret­nu­tia (Maroš Puček). Luha­čo­vi­ce tiež ponú­ka­jú boha­tý kul­túr­ny prog­ram vrá­ta­ne fes­ti­va­lov, kon­cer­tov a výstav (luha​co​vi​ce​.eu). Oko­lie Luha­čo­víc je ide­ál­ne pre milov­ní­kov prí­ro­dy a aktív­ne­ho odpo­čin­ku. Mes­to je obklo­pe­né Bie­ly­mi Kar­pat­mi a Vizo­vic­ký­mi vrch­mi, kto­ré ponú­ka­jú množ­stvo turis­tic­kých a cyk­lis­tic­kých trás (Maroš Puček). Luha­čo­vic­ká prieh­ra­da je obľú­be­ným mies­tom pre rekre­áciu, rybo­lov a vod­né špor­ty (vin​cen​tlu​ha​co​vi​ce​.cz). Okrem kúpeľ­ných pro­ce­dúr a pre­chá­dzok po kolo­ná­de môžu náv­štev­ní­ci obja­vo­vať aj ďal­šie zau­jí­ma­vos­ti, ako je Múze­um luha­čo­vic­ké­ho Zále­sí, kto­ré ponú­ka pohľad do his­tó­rie a kul­tú­ry regi­ó­nu (tra​vel​king​.sk). Pre rodi­ny s deť­mi sú k dis­po­zí­cii det­ské ihris­ká, špor­to­vé are­ály a nená­roč­né výle­ty, naprí­klad jedi­neč­ná tra­sa Pta­čích budek. Mes­to posky­tu­je širo­kú šká­lu uby­to­va­cích mož­nos­tí, od luxus­ných well­ness hote­lov po útul­né pen­zi­ó­ny a uby­to­va­nie v súkro­mí, kto­ré uspo­ko­ja požia­dav­ky aj tých naj­ná­roč­nej­ších hos­tí (luha​co​vi​ce​.eu).


Luha­čo­vi­ce is a pic­tu­re­sque spa town in sout­he­as­tern Mora­via, app­ro­xi­ma­te­ly 16 km sout­he­ast of Zlín. With a popu­la­ti­on of around 5,100 and a rich his­to­ry dating back to the 15th cen­tu­ry (sk​.wiki​pe​dia​.org), it is the lar­gest spa town in Mora­via and a sig­ni­fi­cant cen­ter of the­ra­pe­utic tou­rism (Wiki­pe­dia). The first writ­ten men­ti­on of Luha­čo­vi­ce dates back to 1412 (sk​.wiki​pe​dia​.org). Sin­ce the late 16th cen­tu­ry, the town beca­me the cen­ter of an esta­te encom­pas­sing 12 vil­la­ges. In 1629, it came into the owners­hip of the Seré­nyi fami­ly, who began uti­li­zing the local mine­ral springs and gra­du­al­ly deve­lo­ping spa faci­li­ties (Wiki­pe­dia). In the 20th cen­tu­ry, Luha­čo­vi­ce expe­rien­ced sig­ni­fi­cant gro­wth, par­ti­cu­lar­ly thanks to archi­tect Dušan Jur­ko­vič, who cre­a­ted a uni­que ensem­ble of buil­dings in the folk Art Nou­ve­au sty­le. Luha­čo­vi­ce is reno­wned for its hea­ling mine­ral springs, of which the­re are cur­ren­tly 16 (vin​cen​tlu​ha​co​vi​ce​.cz). Among the most famous are Vin­cent­ka, Alo­is­ka, Ottov­ka, and the Dr. Šťast­ný spring. The­se springs are rich in mine­rals and are used to tre­at res­pi­ra­to­ry dise­a­ses, diges­ti­ve disor­ders, obe­si­ty, and dia­be­tes (Maroš Puček).

The town is famous for its archi­tec­tu­ral gems, espe­cial­ly buil­dings desig­ned by Dušan Jur­ko­vič, such as the Jur­ko­vič Hou­se, Cha­loup­ka, Valaš­ka, and Jes­třa­bí Hotel (vin​cen​tlu​ha​co​vi​ce​.cz). The Colon­na­de, built in the mid-​20th cen­tu­ry by archi­tect Oskar Poří­sek, ser­ves as the cen­ter of spa life and a pla­ce for walks and social gat­he­rings (Maroš Puček). Luha­čo­vi­ce also offers a rich cul­tu­ral prog­ram, inc­lu­ding fes­ti­vals, con­certs, and exhi­bi­ti­ons (luha​co​vi​ce​.eu). The sur­roun­dings of Luha­čo­vi­ce are ide­al for natu­re lovers and acti­ve rec­re­a­ti­on. The town is sur­roun­ded by the Whi­te Car­pat­hians and Vizo­vi­ce High­lands, which offer nume­rous hiking and cyc­ling trails (Maroš Puček). The Luha­čo­vi­ce Reser­vo­ir is a popu­lar spot for rec­re­a­ti­on, fis­hing, and water sports (vin​cen​tlu​ha​co​vi​ce​.cz). Besi­des spa tre­at­ments and strolls along the colon­na­de, visi­tors can explo­re other att­rac­ti­ons, such as the Muse­um of Luha­čo­vi­ce Zále­sí, which pro­vi­des insight into the his­to­ry and cul­tu­re of the regi­on (tra​vel​king​.sk). For fami­lies with chil­dren, the­re are pla­yg­rounds, sports faci­li­ties, and easy trips, such as the uni­que Bird­hou­se Trail. The town offers a wide ran­ge of accom­mo­da­ti­on opti­ons, from luxu­ri­ous well­ness hotels to cozy guest­hou­ses and pri­va­te lod­gings, cate­ring to even the most deman­ding guests (luha​co​vi​ce​.eu).


Luha­čo­vi­ce jsou maleb­né lázeňs­ké měs­to na jiho­vý­cho­dě Mora­vy, přib­liž­ně 16 km jiho­vý­chod­ně od Zlí­na. S počtem oby­va­tel kolem 5 100 a boha­tou his­to­rií saha­jí­cí do 15. sto­le­tí (sk​.wiki​pe​dia​.org) jsou nej­vět­ší­mi láz­němi na Mora­vě a význam­ným cen­trem léčeb­né­ho turis­mu (Wiki­pe­dia). Prv­ní písem­ná zmín­ka o Luha­čo­vi­cích pochá­zí z roku 1412 (sk​.wiki​pe​dia​.org). Od kon­ce 16. sto­le­tí se měs­to sta­lo cen­trem pan­ství zahr­nu­jí­cí­ho 12 ves­nic. V roce 1629 přeš­lo do vlast­nic­tví rodu Seré­ny­iů, kte­ří zača­li využí­vat míst­ní mine­rál­ní pra­me­ny a postup­ně budo­vat lázeňs­ká zaří­ze­ní (Wiki­pe­dia). Ve 20. sto­le­tí proš­ly Luha­čo­vi­ce význam­ným roz­vo­jem, pře­dev­ším díky archi­tek­tu Duša­nu Jur­ko­vi­čo­vi, kte­rý zde vytvo­řil uni­kát­ní sou­bor sta­veb ve sty­lu lido­vé sece­se. Luha­čo­vi­ce jsou zná­mé svý­mi léči­vý­mi mine­rál­ní­mi pra­me­ny, kte­rých je v sou­čas­nos­ti 16 (vin​cen​tlu​ha​co​vi​ce​.cz). Mezi nej­zná­měj­ší patří Vin­cent­ka, Alo­is­ka, Ottov­ka a pra­men Dr. Šťast­né­ho. Tyto pra­me­ny jsou boha­té na mine­rá­ly a využí­va­jí se při léč­bě one­moc­nění dýcha­cích cest, trá­vi­cí­ho ústro­jí, obe­zi­ty a cuk­rov­ky (Maroš Puček).

Měs­to je pros­lu­lé archi­tek­to­nic­ký­mi skvos­ty, zej­mé­na stav­ba­mi Duša­na Jur­ko­vi­če, jako jsou Jur­ko­vi­čův dům, Cha­loup­ka, Valaš­ka a hotel Jes­třa­bí (vin​cen​tlu​ha​co​vi​ce​.cz). Kolo­ná­da, vybu­do­va­ná v polo­vi­ně 20. sto­le­tí archi­tek­tem Oska­rem Poříš­kem, je cen­trem lázeňs­ké­ho živo­ta a mís­tem pro pro­cház­ky a spo­le­čen­ská set­ká­ní (Maroš Puček). Luha­čo­vi­ce také nabí­ze­jí boha­tý kul­tur­ní prog­ram včet­ně fes­ti­va­lů, kon­cer­tů a výstav (luha​co​vi​ce​.eu). Oko­lí Luha­čo­vic je ide­ál­ní pro milov­ní­ky pří­ro­dy a aktiv­ní­ho odpo­čin­ku. Měs­to je obklo­pe­no Bílý­mi Kar­pa­ty a Vizo­vic­ký­mi vrchy, kte­ré nabí­ze­jí množ­ství turis­tic­kých a cyk­lis­tic­kých tras (Maroš Puček). Luha­čo­vic­ká přeh­ra­da je oblí­be­ným mís­tem pro rekre­a­ci, rybo­lov a vod­ní spor­ty (vin​cen​tlu​ha​co​vi​ce​.cz). Kro­mě lázeňs­kých pro­ce­dur a pro­chá­zek po kolo­ná­dě mohou návš­těv­ní­ci obje­vo­vat dal­ší zají­ma­vos­ti, jako je Muze­um luha­čo­vic­ké­ho Zále­sí, kte­ré nabí­zí pohled do his­to­rie a kul­tu­ry regi­onu (tra​vel​king​.sk). Pro rodi­ny s dět­mi jsou k dis­po­zi­ci dět­ská hřiš­tě, spor­tov­ní are­ály a nená­roč­né výle­ty, napří­klad jedi­neč­ná tra­sa Pta­čích budek. Měs­to posky­tu­je širo­kou šká­lu uby­to­va­cích mož­nos­tí, od luxus­ních well­ness hote­lů po útul­né pen­zi­ony a souk­ro­mé uby­to­vá­ní, kte­ré uspo­ko­jí i ty nej­ná­roč­něj­ší hos­ty (luha​co​vi​ce​.eu).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Dolné Považie, Krajina, Ľudská príroda, Parky, Príroda, Slovenská krajina

Park v Piešťanoch

Hits: 4360

V Pieš­ťa­noch má park svo­ju tra­dí­ciu a svo­ju váhu. Zabe­rá veľ­kú plo­chu z cel­ko­vej roz­lo­hy mes­ta. Prob­lé­mom pieš­ťan­ských par­kov je, že sa málo obno­vu­jú. Stro­my star­nú, ničia sa a nové stro­my sa nesa­dia. Mest­ský park – Sad Andre­ja Kme­ťa zalo­žil gróf Erdödy v 18. sto­ro­čí (Dra­hov­ská A., Pieš­ťan­ský týž­deň). Pôvod­ne vzni­kol ako kúpeľ­ný park. Dnes je pome­no­va­ný po muze­oló­go­vi, význam­nom bio­ló­go­vi Andre­jo­vi Kme­ťo­vi. Zabe­rá 212 235 m2 (TASR). Dnes je ten­to park národ­nou pamiat­kou.

Pieš­ťan­ské par­ky ležia na mies­tach, kde sa pôvod­ne nachá­dzal tvr­dý luž­ný les. Ras­tú v nich via­ce­ré naše, ale aj intro­du­ko­va­né dru­hy, napr.: Abies con­co­lor, Abies nord­man­nia­na, Acer gros­se­rii, Aes­cu­lus par­vif­lo­ra, Calo­ced­rus decur­rens, Caly­cant­hus flo­ri­dus, Cam­psis radi­cans, Catal­pa big­no­ni­oides, Cer­cis sili­qu­as­trum, Cha­ma­e­cy­pa­ris lawso­nia­na, Cryp­to­me­ria japo­ni­ca, Gink­go bilo­ba, Gle­dits­cia tria­cant­hos, Hama­me­lis japo­ni­ca, Hama­me­lis vir­gi­nia­na, Jas­mi­num nudif­lo­rum, Koel­re­ute­ria pani­cu­la­ta, Liri­oden­dron tuli­pi­fe­ra, Mag­no­lia x sou­lan­gia­na, Pau­lo­wnia tomen­to­sa, Picea pun­gens, Pinus wal­li­chia­na, Pla­ta­nus x hyb­ri­da, Popu­lus nig­ra ita­li­ca, Quer­cus rub­ra, Taxo­dium dis­ti­chum, Taxus bac­ca­ta (Bača).

V par­ku žije veve­rič­ka Sciu­rus vul­ga­ris, jež­ko Eri­na­ce­us con­co­lor, neto­pier raniak hrdza­vý Nyc­ta­lus noc­tu­la, hniezd­na koló­nia hav­ra­nov Cor­vus fra­gi­le­gus. Ku bež­ným vtá­kom pat­rí brhlík Sit­ta euro­pea, žlna Picus viri­dis, ďat­le, slá­vik Lus­ci­nia megar­hyn­chos, myšiar­ka uša­tá Asio otus, sova les­ná Strix alu­co. jazier­kach sa vysky­tu­je sko­kan rapo­ta­vý Rana ridi­bun­da, koryt­nač­ka pís­men­ko­vá Chry­se­mys scrip­ta ele­gans (pies​ta​ny​.sk).


In Pieš­ťa­ny, the park holds its own tra­di­ti­on and sig­ni­fi­can­ce, occu­py­ing a sub­stan­tial area of the city­’s total land. The issue with Pieš­ťa­ny­’s parks is the limi­ted reju­ve­na­ti­on they under­go. Tre­es age, dete­ri­ora­te, and new ones are not plan­ted. The Muni­ci­pal Park – Sad Andre­ja Kme­ťa was estab­lis­hed by Count Erdödy in the 18th cen­tu­ry as a spa park (Dra­hov­ská A., Pieš­ťan­ský týž­deň). Today, it is named after the reno­wned muse­olo­gist and bio­lo­gist Andrej Kmeť. It covers an area of 212,235 m² (TASR). Cur­ren­tly, this park holds the sta­tus of a nati­onal monument.

Pieš­ťa­ny­’s parks are situ­ated whe­re den­se allu­vial forests ori­gi­nal­ly sto­od. Nume­rous nati­ve and intro­du­ced spe­cies thri­ve in them, such as Abies con­co­lor, Abies nord­man­nia­na, Acer gros­se­rii, Aes­cu­lus par­vif­lo­ra, Calo­ced­rus decur­rens, Caly­cant­hus flo­ri­dus, Cam­psis radi­cans, Catal­pa big­no­ni­oides, Cer­cis sili­qu­as­trum, Cha­ma­e­cy­pa­ris lawso­nia­na, Cryp­to­me­ria japo­ni­ca, Gink­go bilo­ba, Gle­dits­cia tria­cant­hos, Hama­me­lis japo­ni­ca, Hama­me­lis vir­gi­nia­na, Jas­mi­num nudif­lo­rum, Koel­re­ute­ria pani­cu­la­ta, Liri­oden­dron tuli­pi­fe­ra, Mag­no­lia x sou­lan­gia­na, Pau­lo­wnia tomen­to­sa, Picea pun­gens, Pinus wal­li­chia­na, Pla­ta­nus x hyb­ri­da, Popu­lus nig­ra ita­li­ca, Quer­cus rub­ra, Taxo­dium dis­ti­chum, Taxus bac­ca­ta (Bača).

The park is home to the red squ­ir­rel (Sciu­rus vul­ga­ris), hed­ge­hog (Eri­na­ce­us con­co­lor), the rus­ty noc­tu­le bat (Nyc­ta­lus noc­tu­la), and a nesting colo­ny of rooks (Cor­vus fra­gi­le­gus). Com­mon birds inc­lu­de the nut­hatch (Sit­ta euro­pea), Euro­pe­an gre­en wood­pec­ker (Picus viri­dis), wood­pec­kers, nigh­tin­ga­le (Lus­ci­nia megar­hyn­chos), long-​eared owl (Asio otus), and tawny owl (Strix alu­co). In the ponds, you can find the edib­le frog (Rana ridi­bun­da) and the red-​eared sli­der turt­le (Chry­se­mys scrip­ta ele­gans) (pies​ta​ny​.sk).


In Pieš­ťa­ny hat der Park sei­ne Tra­di­ti­on und Bede­utung. Er nimmt eine gro­ße Flä­che der gesam­ten Stadtf­lä­che ein. Das Prob­lem der Piešťany-​Parks ist, dass sie wenig erne­uert wer­den. Die Bäu­me altern, wer­den bes­chä­digt und neue Bäu­me wer­den nicht gepf­lanzt. Der Stadt­park – Sad Andre­ja Kme­ťa wur­de im 18. Jahr­hun­dert von Graf Erdödy geg­rün­det (Dra­hov­ská A., Pieš­ťan­ský týž­deň). Urs­prün­glich ents­tand er als Kur­park. Heute ist er nach dem Muse­olo­gen und bede­uten­den Bio­lo­gen Andrej Kmeť benannt. Er umfasst 212.235 m² (TASR). Heute ist die­ser Park ein nati­ona­les Denkmal.

Die Piešťany-​Parks befin­den sich an Orten, an denen urs­prün­glich ein har­ter Auen­wald stand. Es wach­sen dort vers­chie­de­ne ein­he­i­mis­che, aber auch ein­ge­fü­hr­te Arten, z.B.: Abies con­co­lor, Abies nord­man­nia­na, Acer gros­se­rii, Aes­cu­lus par­vif­lo­ra, Calo­ced­rus decur­rens, Caly­cant­hus flo­ri­dus, Cam­psis radi­cans, Catal­pa big­no­ni­oides, Cer­cis sili­qu­as­trum, Cha­ma­e­cy­pa­ris lawso­nia­na, Cryp­to­me­ria japo­ni­ca, Gink­go bilo­ba, Gle­dit­sia tria­cant­hos, Hama­me­lis japo­ni­ca, Hama­me­lis vir­gi­nia­na, Jas­mi­num nudif­lo­rum, Koel­re­ute­ria pani­cu­la­ta, Liri­oden­dron tuli­pi­fe­ra, Mag­no­lia x sou­lan­gia­na, Pau­lo­wnia tomen­to­sa, Picea pun­gens, Pinus wal­li­chia­na, Pla­ta­nus x hyb­ri­da, Popu­lus nig­ra ita­li­ca, Quer­cus rub­ra, Taxo­dium dis­ti­chum, Taxus bac­ca­ta (Bača).

Im Park leben das Eich­hörn­chen Sciu­rus vul­ga­ris, der Igel Eri­na­ce­us con­co­lor, die Fle­der­maus Nyc­ta­lus noc­tu­la, und eine Brut­ko­lo­nie von Raben Cor­vus fra­gi­le­gus. Zu den häu­fi­gen Vögeln gehören der Kle­i­ber Sit­ta euro­pea, der Grüns­pecht Picus viri­dis, Spech­te, die Nach­ti­gall Lus­ci­nia megar­hyn­chos, die Wal­doh­re­ule Asio otus, die Wald­kauz Strix alu­co. In den Tei­chen gibt es den Teichf­rosch Rana ridi­bun­da, die Buchstaben-​Schmuckschildkröte Chry­se­mys scrip­ta ele­gans (pies​ta​ny​.sk).


Odka­zy


TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Mlyny, Neživé, Podunajsko, Slovenská krajina, Stavby

Vodný mlyn v Kolárove s dreveným mostom

Hits: 2763

Vod­ný mlyn v Kolá­ro­ve je zre­kon­štru­ova­ný plá­va­jú­ci mlyn – lod­ný mlyn, kto­rý kot­ví na bre­hu mŕt­ve­ho rame­na Malé­ho Duna­ja (Mar­tin Kiňo, Vác­lav Sulek). Tie­to mly­ny majú byzant­ský pôvod s využi­tím naj­mä na Bal­ká­ne (tra​vel​gu​ide​.sk). Plá­va­jú­ce mly­ny sa vždy ukot­vi­li v mies­tach s naj­sil­nej­ším prú­dom, kto­rý využí­va­li na pohon mlyn­ských kolies, vďa­ka čomu nebo­li závis­lé od zmien výš­ky hla­di­ny rie­ky (kras​ne​slo​ven​sko​.eu). Mlyn je repli­kou mly­nu z Rad­va­ne nad Duna­jom (Jiří Výbor­ný). Pôvod­ný mlyn bol posta­ve­ný v roku 1920. Pod­kla­dom pre teraj­ší mlyn boli dobo­vé foto­gra­fie, a naj­mä ver­ný model býva­lé­ho zamest­nan­ca mly­na, Suha­ja Lajo­sa (tra​vel​gu​ide​.sk). Pria­mo v mly­ne bolo zria­de­né Múze­um vod­né­ho mly­nár­stva (Mar­tin Kiňo, Vác­lav Sulek). V ňom mož­no vidieť okrem iné­ho, uni­kát­ny stroj na výro­bu rybár­skych sie­tí, jeden z prvých na sve­te (slo​va​kian​gu​ide​.com). Lod­ný mlyn je zara­de­ný i medzi národ­né kul­túr­ne pamiat­ky. Pôvod­ný mlyn bol v 60-​tych rokoch 20. sto­ro­čia pre­su­nu­tý do Múzea slo­ven­skej dedi­ny v Mar­ti­ne (Mar­tin Kiňo, Vác­lav Sulek). Dneš­ný mlyn je mier­ne upra­ve­ný, ale je plne funkč­ný. Are­ál leží na polo­stro­ve, kto­ré­ho hra­ni­ce tvo­ria toky Malé­ho Duna­ja a Váhu z jed­nej stra­ny a mŕt­ve­ho rame­na Malé­ho Duna­ja zo stra­ny dru­hej (muze​um​.sk).

Od polo­vi­ce 90-​tych rokov v sused­stve mly­nu vyras­tá are­ál aj pre cyk­lo­tu­ris­tov. Okrem obyt­nej budo­vy s krč­mou tu vznik­lo aj malé múze­um sta­rej poľ­no­hos­po­dár­skej tech­ni­ky a rodin­ná eko­far­ma s domá­ci­mi zvie­ra­ta­mi (Jiří Výbor­ný) – Far­ma Vod­ný mlyn – 133046. K are­álu pat­rí aj pries­tor na sta­no­va­nie a uby­to­va­nie v bun­ga­lo­voch – Kem­ping Mlyn. Zastre­še­né javis­ko posky­tu­je pries­tor pre kul­túr­ne podu­ja­tia. Nachá­dza­jú sa tu aj dve det­ské ihris­ká (nove​zam​ky​.sk).

K are­álu vedie dre­ve­ný most pre peších s celo­dre­ve­nou zastre­še­nou kon­štruk­ci­ou. Svo­jou dĺž­kou 86 met­rov sa radí medzi naj­dl­h­šie v Euró­pe (muze​um​.sk). Bol posta­ve­ný v roku 1992 pod­ľa výpo­ve­dí pamät­ní­kov pôvod­né­ho mos­tu, kto­rý zni­či­li ľado­vé kry­hy v polo­vi­ci 20. sto­ro­čia. Pilie­re pôvod­né­ho mos­ta sú v let­nom obdo­bí pri níz­kej hla­di­ne vidi­teľ­né. Nový most bol dva­krát pre­sta­va­ný v rokoch 19972000 (nove​zam​ky​.sk). Most je zo špe­ciál­ne napus­te­né­ho agá­to­vé­ho dre­va a mal by vydr­žať pri­bliž­ne 150 rokov (Milan Šal­ko).


The water mill in Kolá­ro­vo is a recons­truc­ted flo­ating mill – a boat mill ancho­red on the bank of the dead arm of the Litt­le Danu­be (Mar­tin Kiňo, Vác­lav Sulek). The­se mills have Byzan­ti­ne ori­gins, main­ly uti­li­zed in the Bal­kans (tra​vel​gu​ide​.sk). Flo­ating mills were alwa­ys ancho­red in pla­ces with the stron­gest cur­rents, which they used to dri­ve the mill whe­els, making them inde­pen­dent of chan­ges in the rive­r’s water level (kras​ne​slo​ven​sko​.eu). The mill is a repli­ca of a mill from Rad­van nad Duna­jom (Jiří Výbor­ný). The ori­gi­nal mill was built in 1920, and the cur­rent mill is based on peri­od pho­tog­raphs, espe­cial­ly a faith­ful model cre­a­ted by a for­mer mill emplo­y­ee, Lajos Suhaj (tra​vel​gu​ide​.sk). The mill itself hou­ses the Muse­um of Water Mil­ling (Mar­tin Kiňo, Vác­lav Sulek). Among other exhi­bits, visi­tors can see a uni­que machi­ne for making fis­hing nets, one of the first in the world (slo​va​kian​gu​ide​.com). The boat mill is also lis­ted among the nati­onal cul­tu­ral monu­ments. The ori­gi­nal mill was relo­ca­ted to the Muse­um of Slo­vak Vil­la­ge in Mar­tin in the 1960s (Mar­tin Kiňo, Vác­lav Sulek). The cur­rent mill has under­go­ne slight modi­fi­ca­ti­ons but remains ful­ly func­ti­onal. The area is loca­ted on a penin­su­la, bor­de­red by the waters of the Litt­le Danu­be and Váh rivers on one side and the dead arm of the Litt­le Danu­be on the other (muze​um​.sk).

Sin­ce the mid-​90s, a com­plex for cyc­lists has been deve­lo­ping in the vici­ni­ty of the mill. Besi­des a resi­den­tial buil­ding with a pub, the­re is also a small muse­um of old agri­cul­tu­ral machi­ne­ry and a fami­ly eco-​farm with domes­tic ani­mals (Jiří Výbor­ný) – Vod­ný mlyn Farm – 133046. The com­plex inc­lu­des a cam­ping area with bun­ga­lo­ws – Kem­ping Mlyn. A cove­red sta­ge pro­vi­des spa­ce for cul­tu­ral events, and the­re are two pla­yg­rounds for chil­dren (nove​zam​ky​.sk).

A wooden footb­rid­ge with a ful­ly wooden roof struc­tu­re leads to the area. With a length of 86 meters, it is con­si­de­red one of the lon­gest in Euro­pe (muze​um​.sk). It was built in 1992 accor­ding to the tes­ti­mo­nies of wit­nes­ses to the ori­gi­nal brid­ge, which was des­tro­y­ed by ice flo­es in the mid-​20th cen­tu­ry. The pil­lars of the ori­gi­nal brid­ge are visib­le in the sum­mer when the water level is low. The new brid­ge was rebu­ilt twi­ce in 1997 and 2000 (nove​zam​ky​.sk). The brid­ge is made of spe­cial­ly impreg­na­ted aga­te wood and is expec­ted to last app­ro­xi­ma­te­ly 150 years (Milan Šalko).


A Kolá­ro­voi vízi­ma­lom egy felú­jí­tott úszó malom – hajó malom, ame­ly a Kis-​Duna hol­tá­gá­nak part­ján hor­go­ny­zik (Mar­tin Kiňo, Vác­lav Sulek). Ezek­nek a malom­nak a byzan­tin ere­de­te van, főként a Bal­ká­non hasz­nál­ták (tra​vel​gu​ide​.sk). Az úszó malom min­dig azo­kon a hely­eken volt leköt­ve, ahol a lege­rősebb áram­la­tok vol­tak, ame­ly­eket a malom­ke­re­kek meg­haj­tá­sá­ra hasz­nál­tak, így füg­get­le­nek vol­tak a folyó vízs­zint­jé­nek vál­to­zá­sai­tól (kras​ne​slo​ven​sko​.eu). A malom egy repli­ka a Rad­ván nad Duna­jom talál­ha­tó malom­ról (Jiří Výbor­ný). Az ere­de­ti malo­mot 1920-​ban épí­tet­ték. A jelen­le­gi malom alap­ját a kora­be­li fény­ké­pek és a malom egy­ko­ri alkal­ma­zott­já­nak, Lajos Suhaj­nak a hű máso­la­ta képe­zi (tra​vel​gu​ide​.sk). A malom­ban köz­vet­le­nül kia­la­kí­tot­ták a Vízi­mal­má­riu­mot is (Mar­tin Kiňo, Vác­lav Sulek). Itt lát­ha­tó töb­bek között egy egy­edi háló­kés­zí­tő gép is, az egy­ik első a vilá­gon (slo​va​kian​gu​ide​.com). A hajó malom sze­re­pel a nemze­ti kul­tu­rá­lis emlé­kek között is. Az ere­de­ti malo­mot az 1960-​as évek­ben áthe­ly­ez­ték a Mar­ti­ni Szlo­vák Falu Múze­umá­ba (Mar­tin Kiňo, Vác­lav Sulek). A jelen­le­gi malom eny­he módo­sí­tá­so­kon esett át, de tel­je­sen működőké­pes maradt. A terület egy féls­zi­ge­ten feks­zik, az egy­ik olda­lon a Kis-​Duna és a Vág folyó vize­i­vel, a másik olda­lon pedig a Kis-​Duna hol­tá­gá­val hatá­rol­va (muze​um​.sk).

Az 1990-​es évek köze­pé­től kerék­pá­ro­sok szá­má­ra is kia­la­kí­tot­ták a malom köze­lé­ben a kom­ple­xu­mot. Egy lakó­é­pület­tel és kocs­ma rész­leg­gel, vala­mint egy kis múze­um­mal az öreg mezőgaz­da­sá­gi tech­ni­ká­ról és egy csa­lá­di öko­farm­mal háziál­la­tok­kal (Jiří Výbor­ný) – Vod­ný mlyn Farm – 133046. A kom­ple­xum­hoz tar­to­zik egy kem­ping terület is bun­ga­lók­kal – Kem­ping Mlyn. Egy fedett szín­pad kul­tu­rá­lis ese­mé­ny­ek helys­zí­né­ül szol­gál, és két játs­zó­tér is talál­ha­tó a gyere­kek­nek (nove​zam​ky​.sk).

A terület­hez egy fa gyalog­híd vezet, tel­je­sen fa tetővel. 86 méte­res hoss­zá­val az egy­ik leg­hoss­zabb Euró­pá­ban (muze​um​.sk) közé tar­to­zik. 1992-​ben épült az ere­de­ti híd tanú­val­lo­má­sai sze­rint, ame­ly­et az 1950-​es évek köze­pén a jégár miatt elpusz­tí­tot­tak. Az ere­de­ti híd pil­lé­rei nyá­ron alac­so­ny vízál­lás­nál lát­ha­tók. Az új hidat kéts­zer újí­tot­ták fel, 1997-​ben és 2000-​ben (nove​zam​ky​.sk). A híd spe­ciá­li­san impreg­nált achát faa­ny­ag­ból kés­zült, és vár­ha­tó­an körül­be­lül 150 évig tart (Milan Šalko).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Obce, Rakúske, Rakúsko, Zahraničie, Zahraničné

Poddersdorf am See

Hits: 2842

Pod­ders­dorf am See je malé mes­teč­ko pri Nezi­der­skom jaze­reRakús­ku. Poders­dorf am See je obľú­be­nou turis­tic­kou des­ti­ná­ci­ou, naj­mä počas let­ných mesia­cov. Nezi­der­ské jaze­ro je jed­ným z naj­väč­ších rakús­kych jazier. Mes­to je tiež zná­me svo­ji­mi vini­ca­mi a vinármi.

V mes­te na plo­che 41.7 km2 žije 2051 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Nachá­dza sa tu 1.4 km dlhá pláž z jem­ných kamien­kov na kúpa­nie. Mólo ma 200 met­rov a jeho kon­ci a nachá­dza 12 met­rov vyso­ký maják. Na svo­je si tu prí­du aj náv­štev­ní­ci ak si chcú zašpor­to­vať, dá sa tu sur­fo­vať, plach­tiť, vyko­ná­vať kite­sur­fing (moje​ra​kus​ko​.sk) padd­le­bo­ar­ding (wet​ra​ve​lwit​hlo​ve​.com), hrať plá­žo­vý volej­bal, mini­golf, stol­ný tenis, inli­ne kor­ču­ľo­vať (moje​ra​kus​ko​.sk). V oko­lí sú cyk­lis­tic­ké tra­sy (wet​ra​ve​lwit​hlo​ve​.com). Pre deti sú tu jas­lič­ky, vod­né ihris­ko, tram­po­lí­ny a iné atrak­cie (moje​ra​kus​ko​.sk).


Poders­dorf am See is a small town near Lake Neusiedl in Aus­tria. It is a popu­lar tou­rist des­ti­na­ti­on, espe­cial­ly during the sum­mer months. Lake Neusiedl is one of the lar­gest lakes in Aus­tria. The town is also kno­wn for its vine­y­ards and winemakers.

The town, cove­ring an area of 41.7 km², is home to 2,051 inha­bi­tants (Wiki­pe­dia). The­re is a 1.4 km long beach with fine pebb­les for swim­ming. The pier is 200 meters long, and at its end stands a 12-​meter-​high light­hou­se. Visi­tors can enga­ge in vari­ous water sports acti­vi­ties such as sur­fing, sai­ling, kite­sur­fing (moje​ra​kus​ko​.sk), padd­le­bo­ar­ding (wet​ra​ve​lwit​hlo​ve​.com), as well as play beach vol­le­y­ball, mini­golf, tab­le ten­nis, and inli­ne ska­ting (moje​ra​kus​ko​.sk). The­re are cyc­ling rou­tes in the vici­ni­ty (wet​ra​ve​lwit​hlo​ve​.com). For chil­dren, the­re are nur­se­ries, a water pla­yg­round, tram­po­li­nes, and other att­rac­ti­ons (moje​ra​kus​ko​.sk).


Poders­dorf am See ist eine kle­i­ne Stadt am Neusied­ler See in Öster­re­ich. Es ist ein belieb­tes Tou­ris­ten­ziel, beson­ders wäh­rend der Som­mer­mo­na­te. Der Neusied­ler See ist einer der größten Seen in Öster­re­ich. Die Stadt ist auch für ihre Wein­ber­ge und Win­zer bekannt.

Die Stadt ers­trec­kt sich über eine Flä­che von 41,7 km² und beher­bergt 2.051 Ein­woh­ner (Wiki­pe­dia). Es gibt einen 1,4 km lan­gen Strand mit fei­nen Kie­sels­te­i­nen zum Sch­wim­men. Der Pier ist 200 Meter lang, und an sei­nem Ende steht ein 12 Meter hoher Leucht­turm. Besu­cher kön­nen sich in vers­chie­de­nen Was­ser­spor­tak­ti­vi­tä­ten wie Sur­fen, Segeln, Kite­sur­fen (moje​ra​kus​ko​.sk), Stand-​Up Padd­ling (wet​ra​ve​lwit​hlo​ve​.com) enga­gie­ren sowie Beach­vol­le­y­ball, Mini­golf, Tisch­ten­nis und Inli­nes­ka­ten spie­len (moje​ra​kus​ko​.sk). In der Umge­bung gibt es Radwe­ge (wet​ra​ve​lwit​hlo​ve​.com). Für Kin­der gibt es Kin­der­gär­ten, einen Was­ser­spiel­platz, Tram­po­li­ne und ande­re Att­rak­ti­onen (moje​ra​kus​ko​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post