drevenice - Skala

2016, 2016-2020, Časová línia, Česko, Krajina, Moravské, Obce, Severná Morava, Zahraničie

Veľké Karlovice – klenot Beskýd

25/09/202307/03/2024 skala

Veľké Karlovice ležia v podhorí Javorníkov a Beskýd, v chránenej krajinnej oblasti Beskydy. Boli založené v roku 1714. V obci žije 2296 obyvateľov (velkekarlovice.cz). Veľké Karlovice sú typickou valašskou obcou, nachádzajú sa tu stále pastviny so stádami oviec (velkekarlovice.cz). V 19. storočí tu boli založené sklárne. Vrch Soláň je významným miestom stretávania sa výtvarných umelcov. Oblasť dnešnej obce sa pred jej založením mala údajne nazývať “Dolina Urogatina”, resp. “Dolina Urgatina”. Názov Karlovice pochádza od mena zakladateľa Karla Jindřicha. Dĺžka obce presahuje 10 km (Wikipedia).

Malebné Veľké Karlovice ležia v srdci Beskýd na severovýchode Moravy, lákajú nádhernou prírodou, tradíciami a pohostinnosťou. V minulosti boli svedkom mnohých zmien, čo sa podpísalo na jeho uličkách a stavbách, ktorým bol vdýchnutý historický nádych. Vo Veľkých Karloviach sa pýši svojráznou architektúrou. Kostol svätého Cyrila a Metoda je postavený v barokovom štýle. Nachádzajú sa tu tradičné drevené domy, múzeá, galérie, remeselnícke dielne. Konajú sa tu rôzne podujatia, folklórne festivaly, umelecké výstavy, dodržiavajú sa tu tradície.

Okolité hory, lesy, krásne údolia poskytujú možnosť vyžitia sa turistom, cykloturistom a v zime aj lyžiarom. Geomorfologicky je to veľmi pestrá a zvlnená krajina, ktorá poskytuje úchvatné výhľady. Fungujú tu aj termálne kúpele. Ochutnať možno tradičné jedlá, regionálne špeciality, napr. syry, klobásy, kysnuté knedle.

Veľké Karlovice lie in the foothills of the Javorníky and Beskids, within the protected landscape area of Beskydy. They were founded in 1714, and the village is home to 2,296 inhabitants (velkekarlovice.cz). Veľké Karlovice epitomize a typical Valašsko village, with pastoral scenes of sheep grazing still prevalent (velkekarlovice.cz). Glassworks were established here in the 19^th century. The peak of Soláň is a significant gathering place for artists. The area of today’s village allegedly bore the name “Dolina Urogatina” or “Dolina Urgatina” before its founding. The name Karlovice derives from the founder’s name, Karel Jindřich. The length of the village exceeds 10 km (Wikipedia).

Picturesque Veľké Karlovice lie in the heart of the Beskids in northeastern Moravia, enticing visitors with their stunning nature, traditions, and hospitality. They have witnessed many changes in the past, reflected in their streets and historic buildings imbued with a sense of history. Veľké Karlovice boasts diverse architecture, with the Baroque-style Church of St. Cyril and Methodius standing out. Traditional wooden houses, museums, galleries, and artisan workshops are scattered throughout the village. Various events, folklore festivals, art exhibitions, and the preservation of traditions take place here.

The surrounding mountains, forests, and beautiful valleys offer opportunities for hiking, cycling, and skiing in winter. Geomorphologically, it is a varied and undulating landscape, providing breathtaking views. Thermal spas are also available for relaxation. Visitors can taste traditional dishes and regional specialties such as cheeses, sausages, and dumplings.

Ve Velkých Karlovicích se nachází v podhůří Javorníků a Beskyd, v chráněné krajinné oblasti Beskydy. Byly založeny v roce 1714. V obci žije 2296 obyvatel. Velké Karlovice jsou typickou valašskou obcí, stále zde najdeme pastviny se stády ovcí. V 19. století zde byly založeny sklárny. Vrch Soláň je významným místem setkávání výtvarných umělců. Oblast dnešní obce se před jejím založením údajně nazývala “Dolina Urogatina” nebo “Dolina Urgatina”. Název Karlovice pochází od jména zakladatele Karla Jindřicha. Délka obce přesahuje 10 km.

Malebné Velké Karlovice leží v srdci Beskyd na severovýchodě Moravy, lákají nádhernou přírodou, tradicemi a pohostinností. V minulosti byly svědkem mnoha změn, což se podepsalo na jeho uličkách a stavbách, kterým byl vdýchnut historický nádech. Ve Velkých Karlovicích se pyšní svéráznou architekturou. Kostel svatého Cyrila a Metoděje je postaven v barokním stylu. Najdeme zde tradiční dřevěné domy, muzea, galerie, řemeslnické dílny. Konají se zde různé akce, folklórní festivaly, umělecké výstavy, dodržují se zde tradice.

Okolní hory, lesy, krásná údolí poskytují možnost vyžití turistům, cykloturistům a v zimě i lyžařům. Geomorfologicky je to velmi pestrá a zvlněná krajina, která poskytuje úchvatné výhledy. Zde fungují i termální lázně. Ochutnat lze tradiční jídla, regionální speciality, např. sýry, klobásy, kysané knedlíky.

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2014, Časová línia, Dokumenty, Horné Považie, Krajina, Neživé, Obce, Považské, Považské, Slovenská krajina, Slovenské, Slovenské, Stavby, Typ krajiny

Čičmany – obec ľudovej architektúry

03/01/202307/03/2024 skala

Čičmany sú národopisnou lokalitou charakteristickou starobylými krojmi, maľovanými drevenicami a svojráznym folklórnym prejavom. Nachádza sa v Čičmanskej kotline pod vrchom Strážovec, neďaleko od prameňa rieky Rajčianka. Vznik obce je opradený rôznymi teóriami, ktoré hovoria o nemeckom, bulharskom aj rumunskom pôvode. Pravdepodobne však Čičmany boli osídlené na základe valašského práva. Prvá písomná zmienka je z roku 1272 (obeccicmany.sk). Historické názvy: Cziczman, Chychman, Chichman, Cžicžmany, Csicsmán, Csicsmány. V roku 1598 tu bolo 43 domov, v roku 1784 126 domov a 1275 obyvateľov (e‑obce.sk).

V roku 1977 bola dolná časť obce vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. Miestne ľudové kroje obsahujú výšivky s geometrickou ornamentikou. Na ploche 25.61 km² tu žije 129 obyvateľov. Obec leží v nadmorskej výške 655 metrov nad morom. V minulosti sa obyvatelia Čičmian zaoberali poľnohospodárstvom, chovom oviec, predajom bryndze a výrobou papúč. Názov obce má indoeurópsky základ, ktorý prešiel do staroslovienčiny a znamená “usadlosť vo vrchoch – Vrchovany”. Požiare v rokoch 1907, 1921 a 1945 zničili vzácne zrubové stavby, zmenili celkový vzhľad obce a spôsobili ústup výstavby tradičných dreveníc v prospech murovaných domov. Architektúra obce Čičmany pripomína i dnes perníkové domčeky a to hlavne pre geometrickú ornamentálnu výzdobu vonkajších stien domov, ktorá sa začala používať asi pred 200 rokmi. Miestny ľudový odev je zhotovený z bieleho plátna. Veľký podiel na hodnote a popularite čičmianskeho kroja má výšivka, ktorá vyniká svojou technickou dokonalosťou, bohatosťou motívov a ornamentálnou a farebnou kompozíciou. Práve z charakteru ornamentálnej výzdoby i červeného vlneného tkaného pásu, ktorý je súčasťou ženského odevu, sa predpokladá balkánsky pôvod Čičmian. Starobylý ráz, ktorý si čičmiansky kroj zachoval dodnes, ako aj ľudový odev okolitých dedín (Zliechov, Čavoj, Valaská Belá), poslúžil etnografom ako model pre rekonštrukciu staroslovienskeho odevu (Wikipedia).

Ľudová architektúra v Čičmanoch pútala záujem verejnosti už od konca 19. storočia. Architekt Dušan Jurkovič inicioval v roku 1985 prezentovanie čičmianskeho poschodového domu na Národopisnej výstave československej v Prahe. Záujem pútali najmä výzdobou vonkajších stien. Na tmavý podklad steny domu sa bielym vápnom maľovali jednoduché geometrické vzory. V 19. storočí bola už maľba rozvinutá vo forme zdobenia častí okolo okien, dverí, spodných trámov, výzdoba bola sústredená okolo konštrukčných prvkov. Súťaž o najkrajšie vymaľovaný dom spôsobila návrat ku tradičnej vonkajšej ornamentálnej výzdobe po viacerých požiaroch a výstavbách. Výzdoba sa obohatila o nové prvky prevzaté z čičmianskej výšivky (Informačná tabuľa).

Čičmany is a folklore site characterized by ancient costumes, painted wooden houses, and distinctive folk expression. It is located in the Čičmanska kotlina below the Strážovec peak, near the source of the Rajčianka River. The origin of the village is surrounded by various theories, which mention German, Bulgarian, and Romanian origins. However, Čičmany was likely settled based on Wallachian law. The first written mention dates back to 1272 (obeccicmany.sk). Historical names include Cziczman, Chychman, Chichman, Cžicžmany, Csicsmán, Csicsmány. In 1598, there were 43 houses, and in 1784, 126 houses and 1275 inhabitants (e‑obce.sk).

In 1977, the lower part of the village was declared a cultural reserve of folk architecture. Local folk costumes feature embroidery with geometric ornamentation. The area covers 25.61 km², with 129 inhabitants. The village is located at an altitude of 655 meters above sea level. In the past, the residents of Čičmany were engaged in agriculture, sheep farming, selling bryndza cheese, and making slippers. The name of the village has an Indo-European origin, which passed into Old Slovene and means “settlement in the mountains – Vrchovany.” Fires in 1907, 1921, and 1945 destroyed valuable log buildings, changed the overall appearance of the village, and led to a decline in the construction of traditional wooden houses in favor of brick ones. The architecture of Čičmany resembles gingerbread houses to this day, mainly due to the geometric ornamental decoration on the outer walls of houses, which began to be used about 200 years ago. Local folk clothing is made of white canvas. A significant part of the value and popularity of the Čičmany costume is the embroidery, which stands out for its technical perfection, richness of motifs, and ornamental and color composition. The Balkan origin of Čičmany is assumed from the character of the ornamental decoration and the red woolen woven belt, which is part of the women’s costume. The ancient character preserved by the Čičmany costume to this day, as well as the folk costumes of surrounding villages (Zliechov, Čavoj, Valaská Belá), served ethnographers as a model for the reconstruction of Old Slavic clothing (Wikipedia).

Folk architecture in Čičmany has attracted public interest since the late 19^th century. Architect Dušan Jurkovič initiated the presentation of the Čičmany two-story house at the Ethnographic Exhibition of Czechoslovakia in Prague in 1985. The external wall decoration attracted particular interest. Simple geometric patterns were painted with white lime on the dark background of the house wall. By the 19^th century, painting had already evolved to decorate parts around windows, doors, lower beams, and decoration focused around structural elements. A competition for the most beautifully painted house led to a return to traditional exterior ornamental decoration after several fires and constructions. The decoration was enriched with new elements borrowed from Čičmany embroidery (Information board).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2014, Biotopy, Časová línia, Hory, Krajina, Liptov, Organizmy, Príroda, Rastliny, Slovenská krajina, Stromy

Važec

02/10/201907/03/2024 skala

Važec leží v Liptovskej kotline, v údolí Bieleho Váhu v nadmorskej výške 788 metrov nad morom. Nemecký názov pre obec je Waagsdorf, maďarský Vázsec. Na ploche 59.68 km²(Wikipedia) tu žije takmer 2 500 obyvateľov (vysoke-tatry.info). Chotárne názvy „Turie pole“, Turapula svedčia o starobylosti osídlenia (Michal Hybena). Obec založil šoltýs Gerhardt v roku 1280. Vlastníkmi obce boli najmä Szentiványiovci, Szmreczányiovci a Baánovci (vysoke-tatry.info). V roku 1310 sa spomína osada Bilansko pri Bilanskej vode (obecvazec.sk). V roku 1931 takmer celá obec, charakteristická drevenicami, vyhorela. Važec bol vďačným miestom tvorby mnohých maliarov, dôkladne ho preskúmali národopisci, pretože tradície ľudového odievania, zvykov a umenia sa zachovali v neštylizovanej a čistej podobe až do záveru 20. storočia. K obci sa viaže Važecká jaskyňa s kvapľovou výzdobou (vysoke-tatry.info). Pomenovanie obce pochádza od rieky Váh (Michal Hybena). Važec je charakteristický ľudovým staviteľstvom, ktoré nesie charakteristické znaky horských oblastí. Pôvodné zrubové jednopriestorové domy – “Drevenice” sa stavali v nepravidelnom zoskupení. Stavali sa prevažne zo smrekového dreva, pričom na základy, priečky a sýpky sa používal riečny kameň spájaný hlinenou maltou. Charakteristický je aj ľudový kroj. Šil sa s ľanového plátna a bieleho súkna, ktoré boli vyrábané z ľanu a vlny. Používala sa aj kožušina. Zachovala sa forma dlhého košeľovitého odevu (Michal Hybena).

Važec is situated in the Liptov Basin, in the valley of the White Váh river, at an elevation of 788 meters above sea level. The German name for the village is Waagsdorf, and in Hungarian, it is known as Vázsec. Covering an area of 59.68 km² (Wikipedia), it is home to nearly 2,500 residents (vysoke-tatry.info). Field names like “Turie pole” and Turapula indicate the ancient history of settlement (Michal Hybena). The village was founded by the bailiff Gerhardt in 1280. Owners of the village included the Szentiványiovci, Szmreczányiovci, and Baánovci families (vysoke-tatry.info). In 1310, the settlement Bilansko near Bilanská voda is mentioned (obecvazec.sk). In 1931, almost the entire village, characterized by wooden cottages, burned down. Važec was an appreciative place for the work of many painters; ethnographers extensively studied it because traditions of folk clothing, customs, and art were preserved in an un-stylized and pure form until the end of the 20^th century. The Važecká Cave with stalactite decorations is associated with the village (vysoke-tatry.info). The village’s name comes from the Váh River (Michal Hybena). Važec is characterized by folk architecture bearing distinctive features of mountainous regions. Original log single-room houses, known as “Drevenice,” were built in irregular clusters. They were mainly constructed from spruce wood, using river stones and clay mortar for foundations, partitions, and granaries. The folk costume is also characteristic, made of linen and white cloth from linen and wool. Fur was also used, and the long shirt-like garment form has been preserved (Michal Hybena).

Literatúra

Hyben Michal, 1981: Važec, Osveta, Martin, Osveta, 344 pp.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2015, Biotopy, Časová línia, Hory, Hory, Krajina, Poľsko, Príroda, Typ krajiny, Zahraničie

Brzegi

25/07/201907/03/2024 skala

V roku 2015 som sa zastavil krátko v Brzegi pri Tatranskej Javorine.

Brzegi ležia v náraznikovej zóne Tatranského národného parku, pri potoku Brzeg. V hornej časti sa nachádza výhľad na Tatry – Glodówka. Mnoho básnikov popísalo Brzegi ako “knihu otvorenú na čitanie”. Žije tu 656 obyvateľov obvykle v dreveniciach s regionálnou výzdobou (ugbukowinatatrzanska.pl). “Brzegi” v poľštine znamená “brehy”.

In 2015, I briefly stopped in Brzegi near Tatranská Javorina.

Brzegi is located in the buffer zone of the Tatra National Park, next to the Brzeg stream. In the upper part, there is a view of the Tatras – Glodówka. Many poets have described Brzegi as an ‘open book for reading.’ Around 656 people live here, usually in wooden houses with regional decorations (ugbukowinatatrzanska.pl). ‘Brzegi’ in Polish means ‘riverbanks’ or ‘shores.’ ”

W roku 2015 zatrzymałem się krótko w Brzegach koło Tatranskej Javoriny.

Brzegi leżą w strefie buforowej Tatrzańskiego Parku Narodowego, nad strumieniem Brzeg. W górnej części jest widok na Tatry – Glodówka. Wielu poetów opisało Brzegi jako ‘otwartą książkę do czytania.’ Żyje tu około 656 mieszkańców, zazwyczaj w drewnianych domach z regionalnymi dekoracjami (ugbukowinatatrzanska.pl). ‘Brzegi’ po polsku oznacza ‘brzegi rzeki’.”

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Obce, Orava, Oravské, Slovenská krajina, Slovenské

Podbiel – skvost ľudovej architektúry

25/11/201625/03/2024 skala

Oravská dedina Podbiel poskytuje návštevníkovi malebný pohľad do minulosti. Drevenice, ktoré sa tu nachádzajú, sú ” živé”. Často slúžia ako ubytovanie turistom. Na druhej strane Podbiel je normálna dedina, kde sú murované domy. Obec vznikla valašskou kolonizáciou, prvá písomná zmienka o obci je z roku 1556. Názov obce súvisí s Bielou skalou. Historické názvy obce: Podbyly, Podbielie, Podbilia, Podbiela, Podbel. Časť obce Bobrova rala je pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry (orava.sk). V Podbieli je údajne najzachovalejší komplex zachovalých drevených stavieb ľudovej architektúry v strednej Európe – 64 pôvodných dreveníc, ktoré boli prevažne postavené koncom 19. storočia. Na každej drevenici je vyrezaná ružica – znak slnka, najvýznamnejšieho keltského božstva. Obec má cca 1300 obyvateľov. Leží na starej obchodnej ceste, tzv. jantárovej, prípadne soľnej ceste, ktorej história siaha ešte pred keltské osídlenie Oravy a smeruje popri rieke Orava cez Malatinský priesmyk na Liptov. Za Uhorska bola v Podbieli druhá colná kontrola po Tvrdošíne, pretože sa nedal obísť. Pri Podbieli sa vypínajú skalné bralá. Jedno z nich sa nazýva Biela skala. Bolo starobylým keltským hradiskom. Podľa povestí bolo aj templárskym hradiskom. Severnejšie sa týči druhé bralo s názvom Červená skala. Z nej vidno, že Podbiel leží akoby na poloostrove, ktorý vytvorili rieky Studená a Orava (podbiel.sk).

V obci sa nachádza národná technická pamiatka Františkova Huta. Ľudia hutu nazývajú hámor. Nachádza sa neďaleko od obce. Zachovali sa obvodové múry a centrálna vysoká pec. Každoročne sa v tejto železiarni usporadúva folk-country festival spojený s ukážkou starovekého tavenie železnej rudy (podbiel.sk). Osudy železiarne postavenej v roku 1836 sú zahalené tajomstvom. Objekt je ľuďmi nazývaný hámor. Koncom augusta sa tu pravidelne organizuje hudobný festival spojený s ukážkou tavenie železnej rudy starovekou technológiou. Počiatky hutníctva a baníctva v obci sú zo 17. storočia (Informačná tabuľa).

The Orava village of Podbiel offers visitors a picturesque glimpse into the past. The wooden houses found here are “alive” and often serve as accommodation for tourists. On the other hand, Podbiel is a normal village where there are brick houses. The village was formed by Valachian colonization, with the first written mention dating back to 1556. The village’s name is related to the White Rock. Historical names of the village include Podbyly, Podbielie, Podbilia, Podbiela, Podbel. The part of the village called Bobrova rala is a cultural reserve of folk architecture (orava.sk). In Podbiel, there is reportedly the most well-preserved complex of traditional wooden buildings in Central Europe – 64 original cottages, mostly built at the end of the 19^th century. Each cottage bears a carved rose – the symbol of the sun, the most significant Celtic deity. The village has around 1300 inhabitants and lies on the old trade route, the so-called amber or salt route, whose history predates Celtic settlements in Orava, running along the Orava River through the Malatinský Pass to Liptov. During the Hungarian period, Podbiel had the second customs control after Tvrdošín, as it could not be bypassed. Near Podbiel, there are prominent rock gates, with one of them named White Rock, believed to be an ancient Celtic fortress and, according to legends, a Templar fortress. Further north, there is another gate called Red Rock, providing a view that makes Podbiel appear as if on a peninsula formed by the Studená and Orava rivers (podbiel.sk).

The village is home to the national technical monument Františkova Huta, commonly known as a “hámor” (hammer). It is located near the village, and the perimeter walls and a central blast furnace have been preserved. Every year, a folk-country festival is held in this ironworks, featuring a demonstration of ancient iron ore smelting (podbiel.sk). The history of the ironworks, built in 1836, is shrouded in mystery. The facility is commonly referred to as a “hámor.” At the end of August, a music festival is regularly organized here, combined with a demonstration of iron ore smelting using ancient technology. The origins of metallurgy and mining in the village date back to the 17^th century (Information board).

Orawska wioska Podbiel oferuje odwiedzającym malowniczy rzut oka w przeszłość. Drewniane domy tutaj są “żywe” i często pełnią funkcję noclegową dla turystów. Z drugiej strony Podbiel to normalna wieś, gdzie znajdują się murowane domy. Wieś powstała w wyniku wołoskiej kolonizacji, pierwsza pisemna wzmianka o miejscowości pochodzi z roku 1556. Nazwa wsi związana jest z Bielą Skałą. Historyczne nazwy wsi to Podbyly, Podbielie, Podbilia, Podbiela, Podbel. Część wsi o nazwie Bobrova rala jest zabytkową rezerwatą architektury ludowej (orava.sk). W Podbielu znajduje się rzekomo najbardziej zachowany kompleks tradycyjnych drewnianych budynków w Europie Środkowej – 64 oryginalne chaty, głównie z końca XIX wieku. Na każdej chatce wyryta jest róża – symbol słońca, najważniejszego celtyckiego bóstwa. Wioska liczy około 1300 mieszkańców i leży na starej drodze handlowej, tzw. szlaku bursztynowego lub solnego, którego historia sięga czasów przed celtyckim osadnictwem w Orawie, biegnącej wzdłuż rzeki Orawy przez Przełęcz Malatinską do Liptova. Podczas okresu węgierskiego Podbiel miało drugą kontrolę celno-podatkową po Tvrdošín, ponieważ nie dało się go ominąć. W pobliżu Podbiela znajdują się charakterystyczne bramy skalne, z których jedna nosi nazwę Biela skala, uważana za starożytne celtyckie grodzisko i, zgodnie z legendami, grodzisko templariuszy. Dalej na północ znajduje się kolejna brama o nazwie Czerwona skala, która sprawia, że Podbiel wydaje się być jakby na półwyspie utworzonym przez rzeki Studená i Orawa (podbiel.sk).

W miejscowości znajduje się narodowe zabytkowe Františkova Huta, powszechnie nazywane “hámor” (kowadło). Znajduje się niedaleko od wsi, a zachowały się mury obwodowe i centralny piec wysokowydzielający. Co roku w tej hucie żelaza odbywa się festiwal muzyki folk-country z pokazem starożytnej obróbki żelaza (podbiel.sk). Historia huty żelaza zbudowanej w 1836 roku jest otoczona tajemnicą. Obiekt jest powszechnie nazywany “hámor”. Pod koniec sierpnia regularnie organizowany jest tutaj festiwal muzyczny z pokazem starożytnej technologii topienia rudy żelaza. Początki hutnictwa i górnictwa w miejscowości sięgają XVII wieku (Tablica informacyjna).

Odkazy