Krajina, Slovensko, Príroda, Rastliny, Stromy, Liptov, Hory, Organizmy, Biotopy, Fotografie

Važec

Hits: 5392

leží v Liptovskej kotline, v údolí Bieleho Váhu v nadmorskej výške 788 metrov nad morom. Nemecký názov pre obec je , maďarský .  ploche 59.68 km(Wikipedia) tu žije takmer 2 500 obyvateľov (vysoke-tatry.info). Chotárne názvy „ pole“, svedčia o starobylosti (Michal Hybena). Obec založil šoltýs v roku 1280. Vlastníkmi boli najmä , a (vysoke-tatry.info). V roku 1310 sa spomína osada pri Bilanskej vode (obecvazec.sk). V roku 1931 takmer celá obec, charakteristická drevenicami, vyhorela. Važec bol vďačným miestom tvorby mnohých maliarov, dôkladne ho preskúmali , pretože  ľudového , zvykov a umenia sa zachovali v neštylizovanej a čistej podobe až do záveru 20. storočia. K obci sa viaže  s kvapľovou výzdobou (vysoke-tatry.info). Pomenovanie obce pochádza od (Michal Hybena). Važec je charakteristický ľudovým staviteľstvom, ktoré nesie charakteristické horských oblastí. Pôvodné zrubové jednopriestorové – „“ sa stavali v nepravidelnom zoskupení. Stavali sa prevažne zo smrekového dreva, pričom na , priečky a sa používal spájaný hlinenou maltou. Charakteristický je aj ľudový kroj. Šil sa s ľanového a bieleho , ktoré boli vyrábané z ľanu a . Používala sa aj kožušina. Zachovala sa forma dlhého košeľovitého odevu (Michal Hybena).


Važec is situated in the Basin, in the valley of the White Váh river, at an elevation of 788 meters above sea level. The German name for the village is Waagsdorf, and in Hungarian, is known as Vázsec. Covering an area of 59.68 km2 (), it is home to nearly 2,500 residents (vysoke-.info). Field names like „“ and Turapula indicate the ancient history of settlement ( Hybena). The village was founded by the bailiff Gerhardt in 1280. Owners of the village included the Szentiványiovci, Szmreczányiovci, and Baánovci families (vysoke-tatry.info). In 1310, the settlement Bilansko near Bilanská is mentioned (obecvazec.sk). In 1931, almost the entire village, characterized by wooden cottages, burned down. Važec was an appreciative place for the work of many painters; ethnographers extensively studied it because traditions of clothing, customs, and art were preserved in an un-stylized and pure form until the end of the 20th century. The Važecká Cave with stalactite decorations is associated with the village (vysoke-tatry.info). The village’s name comes from the Váh River (Michal Hybena). Važec is characterized by folk architecture bearing distinctive features of mountainous regions. Original log single-room houses, known as „Drevenice,“ were built in irregular clusters. They were mainly constructed from spruce wood, using river stones and clay mortar for foundations, partitions, and granaries. The folk costume is also characteristic, made of linen and white cloth from linen and wool. Fur was also used, and the long shirt-like garment form has been preserved (Michal Hybena).


Hyben Michal, 1981: Važec, , , Osveta, 344 pp.

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Orava, Oravské, Fotografie

Podbiel – skvost ľudovej architektúry

Hits: 4590

Oravská poskytuje návštevníkovi malebný pohľad do minulosti. , ktoré sa tu nachádzajú, sú “ živé“. Často slúžia ako turistom. druhej strane Podbiel je normálna dedina, kde sú murované . Obec vznikla valašskou kolonizáciou, prvá písomná zmienka o obci je z roku 1556. Názov súvisí s Bielou skalou. Historické názvy obce: , , , , . Časť obce je pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry (orava.sk). V Podbieli je údajne najzachovalejší komplex zachovalých drevených stavieb ľudovej architektúry v strednej Európe – 64 pôvodných dreveníc, ktoré boli prevažne postavené koncom 19. storočia. Na každej drevenici je vyrezaná , najvýznamnejšieho keltského božstva. Obec má cca 1300 obyvateľov. Leží na starej obchodnej ceste, tzv. jantárovej, prípadne soľnej ceste, ktorej siaha ešte pred keltské osídlenie Oravy a smeruje popri rieke cez na . Za Uhorska bola v Podbieli druhá colná kontrola po Tvrdošíne, pretože sa nedal obísť. Pri Podbieli sa vypínajú skalné bralá. Jedno z nich sa nazýva . Bolo starobylým keltským hradiskom. Podľa povestí bolo aj templárskym hradiskom. Severnejšie sa týči druhé bralo s názvom . Z nej vidno, že Podbiel leží akoby na poloostrove, ktorý vytvorili a Orava (podbiel.sk).

V obci sa nachádza národná technická pamiatka . Ľudia hutu nazývajú . Nachádza sa neďaleko od obce. Zachovali sa obvodové a centrálna pec. Každoročne sa v tejto železiarni usporadúva festival spojený s ukážkou starovekého (podbiel.sk). Osudy postavenej v roku 1836 sú zahalené tajomstvom. Objekt je ľuďmi nazývaný hámor. Koncom augusta sa tu pravidelne organizuje hudobný festival spojený s ukážkou tavenie železnej starovekou technológiou. Počiatky hutníctva a baníctva v obci sú zo 17. storočia (Informačná tabuľa).


The Orava village of Podbiel offers visitors a picturesque glimpse into the past. The wooden houses found here are „alive“ and often serve as accommodation for tourists. On the other hand, Podbiel is a normal village where there are brick houses. The village was formed by Valachian colonization, with the written mention dating back to 1556. The village’s name is related to the White . Historical names of the village include Podbyly, Podbielie, Podbilia, Podbiela, Podbel. The part of the village called Bobrova rala is a cultural reserve of folk architecture (orava.sk). In Podbiel, there is reportedly the most well-preserved complex of traditional wooden buildings in Central – 64 original cottages, mostly built at the end of the 19th century. Each cottage bears a carved rose – the symbol of the sun, the most significant Celtic deity. The village has around 1300 inhabitants and lies on the old trade route, the so-called amber or salt route, whose history predates Celtic settlements in Orava, running along the Orava River through the Malatinský Pass to Liptov. During the Hungarian period, Podbiel had the second customs control after , as could not be bypassed. Near Podbiel, there are prominent rock gates, with one of them named White Rock, believed to be an ancient Celtic fortress and, according to legends, a Templar fortress. Further north, there is another gate called Red Rock, providing a view that makes Podbiel appear as if on a peninsula formed by the Studená and Orava rivers (podbiel.sk).

The village is home to the national technical monument Františkova Huta, commonly known as a „hámor“ (hammer). It is located near the village, and the perimeter walls and a central blast furnace have been preserved. Every year, a is held in this ironworks, featuring a demonstration of ancient iron ore smelting (podbiel.sk). The history of the ironworks, built in 1836, is shrouded in mystery. The facility is commonly referred to as a „hámor.“ At the end of August, a music festival is regularly organized here, combined with a demonstration of iron ore smelting using ancient technology. The origins of metallurgy and mining in the village date back to the 17th century (Information board).


Orawska wioska Podbiel oferuje odwiedzającym malowniczy rzut oka w przeszłość. Drewniane domy tutaj są „żywe“ i często pełnią funkcję noclegową dla turystów. Z drugiej strony Podbiel to normalna wieś, gdzie znajdują się murowane domy. Wieś powstała w wyniku wołoskiej kolonizacji, pierwsza pisemna wzmianka o miejscowości pochodzi z roku 1556. Nazwa wsi związana jest z Bielą Skałą. Historyczne nazwy wsi to Podbyly, Podbielie, Podbilia, Podbiela, Podbel. Część wsi o nazwie Bobrova rala jest zabytkową rezerwatą architektury ludowej (orava.sk). W Podbielu znajduje się rzekomo najbardziej zachowany kompleks tradycyjnych drewnianych budynków w Europie Środkowej – 64 oryginalne , głównie z końca XIX wieku. Na każdej chatce wyryta jest róża – symbol słońca, najważniejszego celtyckiego bóstwa. Wioska liczy około 1300 mieszkańców i leży na starej drodze handlowej, tzw. szlaku bursztynowego lub solnego, którego historia sięga czasów przed celtyckim osadnictwem w Orawie, biegnącej wzdłuż rzeki Orawy przez Przełęcz Malatinską do Liptova. Podczas okresu węgierskiego Podbiel miało drugą kontrolę celno-podatkową po Tvrdošín, ponieważ nie dało się go ominąć. W pobliżu Podbiela znajdują się charakterystyczne bramy skalne, z których jedna nosi nazwę , uważana za starożytne celtyckie grodzisko i, zgodnie z legendami, grodzisko templariuszy. Dalej na północ znajduje się kolejna brama o nazwie Czerwona skala, która sprawia, że Podbiel wydaje się być jakby na półwyspie utworzonym przez rzeki Studená i Orawa (podbiel.sk).

W miejscowości znajduje się narodowe zabytkowe Františkova Huta, powszechnie nazywane „hámor“ (kowadło). Znajduje się niedaleko od wsi, a zachowały się mury obwodowe i centralny piec wysokowydzielający. Co roku w tej hucie żelaza odbywa się festiwal muzyki folk-country z pokazem starożytnej obróbki żelaza (podbiel.sk). Historia żelaza zbudowanej w 1836 roku jest otoczona tajemnicą. Obiekt jest powszechnie nazywany „hámor“. Pod koniec sierpnia regularnie organizowany jest tutaj festiwal muzyczny z pokazem starożytnej technologii topienia rudy żelaza. Początki hutnictwa i górnictwa w miejscowości sięgają XVII wieku (Tablica informacyjna).


Krajina, Slovensko, Liptov, Fotografie

Vyšné Matiašovce

Hits: 1959

sa nachádzajú severovýchodne od Liptovských Matiašoviec, sú ich súčasťou. Táto liptovská obec je zahalená do zelenej , je oázou pokoja. Ležia úpätí Nízkych Tatier. Spomína sa už od 13. storočia, má sklársku . Zachovali sa tu tradičné . Žije tu približne 500 obyvateľov. Vyšné boli samostatnou osadou, ktorá spolu s Nižnými Matiašovcami tvorila pôvodnú dedinu v stredoveku. V roku 1924 došlo k zlúčeniu oboch častí do jednej . (spolokseptentrio.sk). V roku 1828 mali Vyšné Matiašovce 16 obývaných , v ktorých žilo 151 dospelých obyvateľov (spolokseptentrio.sk).


Vyšné Matiašovce is located northeast of Liptovské Matiašovce and is part of . This village is surrounded by lush greenery and serves as an oasis of peace. It lies at the foot of the Low Tatras. It has been mentioned since the 13th century and has a history of glassmaking. Traditional wooden houses have been preserved here. Approximately 500 people live in the area.

Vyšné Matiašovce was originally a separate settlement, which, together with , formed the original village during the medieval period. In 1924, both parts were merged into a single municipality – Liptovské Matiašovce. (spolokseptentrio.sk)

In 1828, Vyšné Matiašovce had 16 inhabited houses with 151 adult residents. (spolokseptentrio.sk)


Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Stavby, Fotografie, Turiec

Múzeum slovenskej dediny v Martine

Hits: 7812

Skanzen v Martine je národopisnou expozíciou (muzeum.sk). Nachádza sa v Jahodníckych hájoch, východ od mesta Martin (Wikipedia). Podáva obraz ľudového staviteľstva, bývania a spôsobu života našich predkov z obdobia druhej polovice 19. a prvej polovice 20. storočia z oblastí severozápadného Slovenska – Oravy, Liptova a Kysúc. A neskôr aj Turca (muzeum.sk). Prvý zámer vznikol v roku 1930. Základný kameň bol položený v roku 1967. Sprístupnený bol v roku 1972 (muzeum.sk). Od roku 2004 je v celoročnej prevádzke (Wikipedia). V areáli sa nachádza 143 objektov na ploche 15.5 hektára (skanzenmartin.sk). Od roku 1991 múzeum pravidelne organizuje s ukážkami tradičnej ľudovej výroby, remesiel, zvykoslovia a folklóru, napr. , , na dedine a  na dedine (skonline.sk).

K najpozoruhodnejším stavbám patrí zemianska usadlosť z Vyšného Kubína z roku 1748. Je tu napr. kováčska dielňa zo Suchej , olejáreň z Oravského Veselého, horáreň a krčma z Oravskej Polhory, a zo Sedliackej Dubovej, Zuberca a Dlhej nad Oravou, kaplnka zo Bzín a Krušetnice, krčma z Oravskej Polhory z roku 1811 (wordpress.com), rímskokatolícky kostol z Rudna z roku 1792, filagória zo Slovenského Pravna, voziareň z Moškovca. Objekt z Turčeka predstavuje karpatských Nemcov z kremnickej z konca 30-tych rokov 20. storočia. Súčasťou je , ktorá je expozíciou Múzea Rómov na Slovensku (skonline.sk).


„The Open-Air Museum in is a exhibition located in , east of the town of Martin (). presents a portrayal of folk architecture, housing, and the way of life of our ancestors from the second half of the 19th and the half of the 20th century in the northwestern regions of , , and , and later also (muzeum.sk). The initial concept for its construction emerged in 1930, and the foundation stone was laid in 1967. It was opened to the public in 1972 (muzeum.sk). Since 2004, it has been in year-round operation (Wikipedia). The area encompasses 143 structures on 15.5 hectares (skanzenmartin.sk). Since 1991, the museum regularly organizes events featuring demonstrations of traditional folk production, crafts, customs, and folklore, such as Michalský jarmok, Detská nedeľa, , and (skonline.sk).

Among the most notable buildings is the manor settlement from dating back to 1748. Other structures include a blacksmith workshop from , an oil mill from Oravský Veselý, a mountain hut and inn from , granaries, and potato pits from , Zuberca, and nad Oravou, a chapel from Bzín and , and an inn from Oravská Polhora built in 1811 (.com). The Catholic church from , constructed in 1792, the filagoria from , a carriage house from , and a building from representing Carpathian Germans from the area in the late 1930s are also part of this impressive collection. Additionally, there is Romano drom – The Road of the Roma, an exposition representing the Museum of Romani Culture in Slovakia (skonline.sk).“


Skanzen w Martinie to ekspozycja etnograficzna (muzeum.sk). Znajduje się w Jahodníckich hájoch, na wschód od miasta Martin (Wikipedia). Przedstawia obraz ludowej architektury, mieszkalnictwa i życia naszych przodków z okresu drugiej połowy XIX wieku i pierwszej połowy XX wieku z obszarów północno-zachodniej Słowacji – Orawy, Liptowa i Kysucy. Później również z Turca (muzeum.sk). Pierwsza koncepcja budowy powstała w 1930 roku. Kamień węgielny ekspozycji został położony w 1967 roku. Udostępniony został w 1972 roku (muzeum.sk). Od 2004 roku działa przez cały rok (Wikipedia). Na terenie znajduje się 143 obiekty na powierzchni 15,5 hektara (skanzenmartin.sk). Od 1991 roku muzeum regularnie organizuje wydarzenia z pokazami tradycyjnego rzemiosła ludowego, rzemiosł, zwyczajów i folkloru, takie jak Jarmark Michała, Dziecięca Niedziela, Boże Narodzenie na wsi i Wielkanoc na wsi (skonline.sk).

Do najbardziej niezwykłych budowli należy ziemianin usytuowany w Vyšný Kubín z 1748 roku. W skansenie znajduje się warsztat kowalski z Suchej Hory, olejarnia z Oravského Veselého, huta i karczma z Oravskej Polhory, spichlerze i piwnice z Sedliackej Dubovej, Zubercy i Dłhej nad Oravou, kapliczka z Bzína i Krušetnice, karczma z Oravskej Polhory z 1811 roku (wordpress.com), kościół rzymskokatolicki z Rudna z 1792 roku, filagoria ze Slovenského Pravna, wozownia z Moškovca. Obiekt z Turčeka przedstawia Karpackich Niemców z okolic Kremnicy z końca lat 30. XX wieku. Częścią jest Romano drom – Droga Romów, która jest ekspozycją Muzeum Kultury Romów na Słowacji (skonline.sk).