2006-2010, 2009, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, Biotopy, Časová línia, Príroda, TOP, Vodopády

Pohyb vody

skala
Hits: 1753

Voda, s jej pohy­bom a dyna­mi­kou, je jed­ným z naj­zau­jí­ma­vej­ších a výtvar­ných prv­kov v prí­ro­de. Pohyb vody môže byť kre­a­tív­nym spô­so­bom zachy­tiť krá­su a jedi­neč­nosť. Mor­ské vlny pat­ria k naj­dra­ma­tic­kej­ším pre­ja­vom pohy­bu vody. Foto­gra­fie pohy­bu­jú­cich sa vĺn zachy­tá­va­jú ener­giu a silu prí­ro­dy. Rie­ky, poto­ky tvo­ria zau­jí­ma­vé kriv­ky, kto­ré môžu byť výbor­ným pred­me­tom foto­gra­fie. Dlhé expo­zí­cie umož­nia vytvo­re­nie hlad­kých, mäk­kých liniek. Daž­ďo­vé kvap­ky sú malé ume­lec­ké die­la, kto­ré sa pohy­bu­jú vo vzdu­chu. Mak­ro­fo­to­gra­fia môže odha­liť detai­ly kva­piek na rôz­nych povr­choch. Vodo­pá­dy pred­sta­vu­jú spo­je­nie sily a krásy. 

Water, with its move­ment and dyna­mism, stands as one of the most fas­ci­na­ting and artis­tic ele­ments in natu­re. Cap­tu­ring the moti­on of water can be a cre­a­ti­ve way to sho­wca­se its beau­ty and uni­qu­e­ness. Sea waves are among the most dra­ma­tic expres­si­ons of water move­ment. Pho­tog­raphs of cras­hing waves cap­tu­re the ener­gy and for­ce of natu­re. Rivers and stre­ams form intri­gu­ing cur­ves that can be excel­lent sub­jects for pho­tog­rap­hy. Long expo­su­res allow for the cre­a­ti­on of smo­oth, soft lines.

Rain­drops, tho­se small artis­tic cre­a­ti­ons moving through the air, pre­sent an oppor­tu­ni­ty for cap­ti­va­ting mac­ro pho­tog­rap­hy. This gen­re unve­ils intri­ca­te details of rain­drops on vari­ous sur­fa­ces. Water­falls embo­dy a fusi­on of power and beau­ty. Pho­tog­raphs of water­falls not only fre­e­ze moments in time but also con­vey the for­ce and ele­gan­ce of the­se natu­ral wonders.

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2014, Biotopy, Časová línia, Hory, Krajina, Liptov, Organizmy, Príroda, Rastliny, Slovenská krajina, Stromy

Važec

skala
Hits: 2915

Važec leží v Lip­tov­skej kot­li­ne, v údo­lí Bie­le­ho Váhu v nad­mor­skej výš­ke 788 met­rov nad morom. Nemec­ký názov pre obec je Waags­dorf, maďar­ský Váz­sec. Na plo­che 59.68 km2 (Wiki­pe­dia) tu žije tak­mer 2 500 oby­va­te­ľov (vyso​ke​-tat​ry​.info). Cho­tár­ne náz­vy ​„Turie pole“, Tura­pu­la sved­čia o sta­ro­by­los­ti osíd­le­nia (Michal Hybe­na). Obec zalo­žil šol­týs Ger­hardt v roku 1280. Vlast­ník­mi obce boli naj­mä Szen­ti­vá­ny­i­ov­ci, Szm­rec­zá­ny­i­ov­ci a Baá­nov­ci (vyso​ke​-tat​ry​.info). V roku 1310 sa spo­mí­na osa­da Bilan­sko pri Bilan­skej vode (obec​va​zec​.sk). V roku 1931 tak­mer celá obec, cha­rak­te­ris­tic­ká dre­ve­ni­ca­mi, vyho­re­la. Važec bol vďač­ným mies­tom tvor­by mno­hých malia­rov, dôklad­ne ho pre­skú­ma­li náro­do­pis­ci, pre­to­že tra­dí­cie ľudo­vé­ho odie­va­nia, zvy­kov a ume­nia sa zacho­va­li v nešty­li­zo­va­nej a čis­tej podo­be až do záve­ru 20. sto­ro­čia. K obci sa via­že Važec­ká jas­ky­ňa s kvap­ľo­vou výzdo­bou (vyso​ke​-tat​ry​.info). Pome­no­va­nie obce pochá­dza od rie­ky Váh (Michal Hybe­na). Važec je cha­rak­te­ris­tic­ký ľudo­vým sta­vi­teľ­stvom, kto­ré nesie cha­rak­te­ris­tic­ké zna­ky hor­ských oblas­tí. Pôvod­né zru­bo­vé jed­no­pries­to­ro­vé domy – ​“Dre­ve­ni­ce” sa sta­va­li v nepra­vi­del­nom zosku­pe­ní. Sta­va­li sa pre­važ­ne zo smre­ko­vé­ho dre­va, pri­čom na zákla­dy, prieč­ky a sýp­ky sa pou­ží­val rieč­ny kameň spá­ja­ný hli­ne­nou mal­tou. Cha­rak­te­ris­tic­ký je aj ľudo­vý kroj. Šil sa s ľano­vé­ho plát­na a bie­le­ho súk­na, kto­ré boli vyrá­ba­né z ľanu a vlny. Pou­ží­va­la sa aj kožu­ši­na. Zacho­va­la sa for­ma dlhé­ho koše­ľo­vi­té­ho ode­vu (Michal Hybe­na).

Važec is situ­ated in the Lip­tov Basin, in the val­ley of the Whi­te Váh river, at an ele­va­ti­on of 788 meters abo­ve sea level. The Ger­man name for the vil­la­ge is Waags­dorf, and in Hun­ga­rian, it is kno­wn as Váz­sec. Cove­ring an area of 59.68 km² (Wiki­pe­dia), it is home to near­ly 2,500 resi­dents (vyso​ke​-tat​ry​.info). Field names like ​“Turie pole” and Tura­pu­la indi­ca­te the ancient his­to­ry of sett­le­ment (Michal Hybe­na). The vil­la­ge was foun­ded by the bai­liff Ger­hardt in 1280. Owners of the vil­la­ge inc­lu­ded the Szen­ti­vá­ny­i­ov­ci, Szm­rec­zá­ny­i­ov­ci, and Baá­nov­ci fami­lies (vyso​ke​-tat​ry​.info). In 1310, the sett­le­ment Bilan­sko near Bilan­ská voda is men­ti­oned (obec​va​zec​.sk). In 1931, almost the enti­re vil­la­ge, cha­rac­te­ri­zed by wooden cot­ta­ges, bur­ned down. Važec was an app­re­cia­ti­ve pla­ce for the work of many pain­ters; eth­nog­rap­hers exten­si­ve­ly stu­died it becau­se tra­di­ti­ons of folk clot­hing, cus­toms, and art were pre­ser­ved in an un-​stylized and pure form until the end of the 20th cen­tu­ry. The Važec­ká Cave with sta­lac­ti­te deco­ra­ti­ons is asso­cia­ted with the vil­la­ge (vyso​ke​-tat​ry​.info). The vil­la­ge­’s name comes from the Váh River (Michal Hybe­na). Važec is cha­rac­te­ri­zed by folk archi­tec­tu­re bea­ring dis­tinc­ti­ve fea­tu­res of moun­tai­nous regi­ons. Ori­gi­nal log single-​room hou­ses, kno­wn as ​“Dre­ve­ni­ce,” were built in irre­gu­lar clus­ters. They were main­ly cons­truc­ted from spru­ce wood, using river sto­nes and clay mor­tar for foun­da­ti­ons, par­ti­ti­ons, and gra­na­ries. The folk cos­tu­me is also cha­rac­te­ris­tic, made of linen and whi­te cloth from linen and wool. Fur was also used, and the long shirt-​like gar­ment form has been pre­ser­ved (Michal Hybena).

Lite­ra­tú­ra

Hyben Michal, 1981: Važec, Osve­ta, Mar­tin, Osve­ta, 344 pp.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Orava, Polia, Slovenská krajina, Typ krajiny

Hruštín – hornooravská obec, v ktorej sa v minulosti pestoval ľan

skala
Hits: 3213

Hruš­tín má roz­lo­hu 36.5 km2. Jeho miest­nou čas­ťou je Vaňov­ka (hrus​tin​.ocu​.sk). Žije tu viac ako 3 200 oby­va­te­ľov. Vyzna­ču­je sa špe­ci­fic­kou archi­tek­tú­rou, kto­rá sa roz­ší­ri­la aj do iných miest Ora­vy Hruš­tín­sky typ domu je cha­rak­te­ris­tic­ký dva­krát lome­ný­mi štít­mi. Hruš­tín sa odli­šu­je náre­čím, kde sa na kon­ci slov pri­pá­ja prí­po­na uo (Oskár Maž­gút). Hruš­tín leží v nad­mor­skej výš­ke 697 met­rov nad morom (ora​va​.sk). Naj­star­šou čas­tou obce je Črch­ľa. Jed­not­li­vé cho­tár­ne čas­ti sú pome­no­va­né pod­ľa prvých osad­ní­kov, sú to rale: Hric­ko­va, Huti­ro­va, Cho­van­co­va, Kach­ľo­vá, Kľú­do­va, Kus­tro­va, Macá­ko­va, Paš­ko­va, Roma­no­va, Svý­bo­va, Vali­gu­ro­va a Žilo­vá. Ďal­šie čas­ti majú tie­to náz­vy: Orá­či­ny: Babin­skuo, Bor, Čršle, Tep­li­ce v Prí­slo­pe, Funo­vá, Hrn­čar­ky, Kuren­ka, Za vodu­of, Vyšný Lán, Roz­chod­ní­ky, Prdal­ky, Pred­háj, Pred­nuo Hlbo­kuo, Diel­ni­ce. Les­ná plo­cha: Bor­su­čie, Čier­ny vrch, Držatín-​hoľa, Pol­dr­ža­tín, Goľán­ky, Háj, Jalo­viar­ka, Kazár­ky, Magura-​hoľa, Min­čol, Niž­ný Grúň, Očkaj­ka, Poľa­na, Prí­slop, Uhlis­ko, Vyšný Grúň, Lúky a pasien­ky: Diel­ni­ce, Hlbo­kuo, Cho­tár, Kli­mok, Kuren­ky, V Láne, Okrúh­la, Pase­ky, Pod Pet­ro­va, Pro­stred­ná, Zadnuo Hlbo­kuo (hrus​tin​.ocu​.sk).

Hruš­tín pat­rí do oblas­ti Hor­nej Ora­vy, na kto­rú sa zača­li usá­dzať pas­tie­ri dobyt­ka po roku 1550. Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1588. Oby­va­te­lia pes­to­va­li obi­lie, zemia­ky a cho­va­li doby­tok. Zho­to­vo­va­li sa ode­vy s plát­na, vlny, vyrá­ba­li obuv (hrus​tin​.ocu​.sk). His­to­ric­ké náz­vy obce: Hrussc­zyn, Hruss­tyn, Hruss­tyn (hrus​tin​.ocu​.sk). Na začiat­ku 20. sto­ro­čia v Hruš­tí­ne v 297 domoch žilo 1 467 oby­va­te­ľov (hrus​tin​.ocu​.sk). V Hruš­tí­ne sa pes­to­va­lo veľa ľanu na tka­nie plát­na. Ole­já­reň tu posta­vil v roku 1951 Tomáš Kľus­ka (hrus​tin​.ocu​.sk). Na bre­hu poto­ka Hruš­tín­ky boli posta­ve­ná píla, mlyn, dubia­reň a val­cha. V Hruš­tí­ne bola veľ­mi roz­ší­re­ná výro­ba šin­d­ľa, kto­rý bol vyrá­ba­ný ruč­ne z jed­ľo­vé­ho ale­bo smre­ko­vé­ho dre­va (hrus​tin​.ocu​.sk). V Hruš­tí­ne pôso­bí via­ce­ro ľudo­vých rez­bá­rov. Jed­ným z nich je Šte­fan Hru­boš, kto­rý tvo­rí dre­ve­né súp­ra­vy črpá­kov, pohá­re, súd­ky, vázič­ky a minia­túr­ne masel­ni­ce. Výrob­com fujár je Ján Sliv­čák. Jeho fuja­ry sú zdo­be­né vru­bo­re­zom. Ján Šeli­ga vyre­zá­va plas­ti­ky (hrus​tin​.ocu​.sk).

Hruš­tín has an area of 36.5 km². One of its local parts is Vaňov­ka (hrus​tin​.ocu​.sk). More than 3,200 inha­bi­tants live here. It is cha­rac­te­ri­zed by a spe­ci­fic archi­tec­tu­re, which has spre­ad to other pla­ces in Ora­va. The Hruš­tín hou­se type is cha­rac­te­ri­zed by twice-​broken gab­les. Hruš­tín is dis­tinct in dia­lect, whe­re the suf­fix uo is added to the end of words (Oskár Maž­gút). Hruš­tín is situ­ated at an alti­tu­de of 697 meters abo­ve sea level (ora​va​.sk). The oldest part of the vil­la­ge is Črch­ľa. The indi­vi­du­al cadas­tral parts are named after the first sett­lers; the­se are rales: Hric­ko­va, Huti­ro­va, Cho­van­co­va, Kach­ľo­vá, Kľú­do­va, Kus­tro­va, Macá­ko­va, Paš­ko­va, Roma­no­va, Svý­bo­va, Vali­gu­ro­va, and Žilo­vá. Other parts have the­se names: Orá­či­ny: Babin­skuo, Bor, Čršle, Tep­li­ce v Prí­slo­pe, Funo­vá, Hrn­čar­ky, Kuren­ka, Za vodu­of, Vyšný Lán, Roz­chod­ní­ky, Prdal­ky, Pred­háj, Pred­nuo Hlbo­kuo, Diel­ni­ce. Forest area: Bor­su­čie, Čier­ny vrch, Držatín-​hoľa, Pol­dr­ža­tín, Goľán­ky, Háj, Jalo­viar­ka, Kazár­ky, Magura-​hoľa, Min­čol, Niž­ný Grúň, Očkaj­ka, Poľa­na, Prí­slop, Uhlis­ko, Vyšný Grúň, Mea­dow and pas­tu­re: Diel­ni­ce, Hlbo­kuo, Cho­tár, Kli­mok, Kuren­ky, V Láne, Okrúh­la, Pase­ky, Pod Pet­ro­va, Pro­stred­ná, Zadnuo Hlbo­kuo (hrus​tin​.ocu​.sk).

Hruš­tín belo­ngs to the Upper Ora­va regi­on, whe­re catt­le her­ders began to sett­le after 1550. The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge is from 1588. The inha­bi­tants cul­ti­va­ted whe­at, pota­to­es, and rai­sed catt­le. Clot­hes were made from linen and wool, and foot­we­ar was pro­du­ced (hrus​tin​.ocu​.sk). His­to­ri­cal names of the vil­la­ge: Hrussc­zyn, Hruss­tyn, Hruss­tyn (hrus​tin​.ocu​.sk). At the begin­ning of the 20th cen­tu­ry, 1,467 inha­bi­tants lived in 297 hou­ses in Hruš­tín (hrus​tin​.ocu​.sk). Hruš­tín cul­ti­va­ted a lot of flax for linen wea­ving. The oil mill was built here in 1951 by Tomáš Kľus­ka (hrus​tin​.ocu​.sk). On the bank of the Hruš­tín­ka stre­am, a sawmill, mill, oak bar­rel works­hop, and ful­ling mill were built. Shin­gle pro­duc­ti­on was wides­pre­ad in Hruš­tín, manu­al­ly made from spru­ce or fir wood (hrus​tin​.ocu​.sk). Seve­ral folk car­vers ope­ra­te in Hruš­tín. One of them is Šte­fan Hru­boš, who cre­a­tes wooden sets of lad­les, cups, bar­rels, vases, and minia­tu­re but­ter churns. Ján Sliv­čák is a fuja­ra pro­du­cer, and his fuja­ras are deco­ra­ted with car­vings. Ján Šeli­ga car­ves sculp­tu­res (hrus​tin​.ocu​.sk).

Hruš­tín ma powierzch­nię 36,5 km². Jego częścią jest Vaňov­ka (hrus​tin​.ocu​.sk). Miesz­ka tu ponad 3 200 miesz­ka­ńców. Wyró­żnia się cha­rak­te­rys­tycz­ną archi­tek­tu­rą, któ­ra rozpr­zes­tr­ze­ni­ła się także w innych miejs­co­wo­ściach na Ora­vie. Typ domu hruš­tín­ski jest cha­rak­te­rys­tycz­ny dwo­ma zała­ma­ny­mi szc­zy­ta­mi. Hruš­tín różni się dia­lek­tem, gdzie na końcu słów doda­je się przy­ros­tek uo (Oskár Maž­gút). Hruš­tín poło­żo­ny jest na wyso­ko­ści 697 met­rów nad pozi­omem mor­za (ora​va​.sk). Naj­stars­zą częścią wsi jest Črch­ľa. Poszc­ze­gól­ne części kata­stral­ne są nazwa­ne od pier­ws­zych osad­ni­ków, są to np. rale: Hric­ko­va, Huti­ro­va, Cho­van­co­va, Kach­ľo­vá, Kľú­do­va, Kus­tro­va, Macá­ko­va, Paš­ko­va, Roma­no­va, Svý­bo­va, Vali­gu­ro­va i Žilo­vá. Inne części mają nazwy takie jak: Orá­či­ny: Babin­skuo, Bor, Čršle, Tep­li­ce v Prí­slo­pe, Funo­vá, Hrn­čar­ky, Kuren­ka, Za vodu­of, Vyšný Lán, Roz­chod­ní­ky, Prdal­ky, Pred­háj, Pred­nuo Hlbo­kuo, Diel­ni­ce. Obszar leśny: Bor­su­čie, Čier­ny vrch, Držatín-​hoľa, Pol­dr­ža­tín, Goľán­ky, Háj, Jalo­viar­ka, Kazár­ky, Magura-​hoľa, Min­čol, Niž­ný Grúň, Očkaj­ka, Poľa­na, Prí­slop, Uhlis­ko, Vyšný Grúň, Łąki i past­wis­ka: Diel­ni­ce, Hlbo­kuo, Cho­tár, Kli­mok, Kuren­ky, V Láne, Okrúh­la, Pase­ky, Pod Pet­ro­va, Pro­stred­ná, Zadnuo Hlbo­kuo (hrus​tin​.ocu​.sk).

Hruš­tín nale­ży do obsza­ru Gór­nej Ora­vy, gdzie pas­ter­ze zaczęli się osied­lać po 1550 roku. Pier­ws­za pisem­na wzmian­ka o wsi pocho­dzi z roku 1588. Miesz­ka­ńcy upra­wia­li psze­ni­cę, ziem­nia­ki i hodo­wa­li bydło. Wyko­ny­wa­no tu ubra­nia z płót­na, wełny i wyt­war­za­no obu­wie (hrus​tin​.ocu​.sk). His­to­rycz­ne nazwy wsi to: Hrussc­zyn, Hruss­tyn, Hruss­tyn (hrus​tin​.ocu​.sk). Na poc­ząt­ku XX wie­ku w Hruš­tí­nie w 297 domach miesz­ka­ło 1 467 miesz­ka­ńców (hrus​tin​.ocu​.sk). W Hruš­tí­nie upra­wia­no dużo lnu do tka­nia płót­na. Ole­jar­nię posta­wił tu w 1951 roku Tomáš Kľus­ka (hrus​tin​.ocu​.sk). Nad brze­giem poto­ku Hruš­tín­ka zbu­do­wa­no tar­tak, młyn, kuźnię i młyn (hrus​tin​.ocu​.sk). W Hruš­tí­nie bar­dzo roz­po­ws­zech­ni­ona była pro­dukc­ja gon­tu, któ­ry był ręcz­nie wyt­war­za­ny z dre­wna jodło­we­go lub świer­ko­we­go (hrus​tin​.ocu​.sk). W Hruš­tí­nie dzia­ła kil­ku rze­źbiar­zy ludo­wych. Jed­nym z nich jest Šte­fan Hru­boš, któ­ry twor­zy dre­wnia­ne zes­ta­wy cho­cho­łów, kub­ki, becz­ki, wazo­ny i minia­tu­ro­we masel­ni­ce. Pro­du­cen­tem fuja­ry jest Ján Sliv­čák. Jego fuja­ry są ozdo­bi­one rze­źbie­niem. Ján Šeli­ga rze­źbi plas­ti­ki (hrus​tin​.ocu​.sk).

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Európske, Krajina, Mestá, Mestá, Talianske mestá, Taliansko, Typ krajiny, Zahraničie

Jesolo – prímorská dovolenková oblasť severného Talianska

skala
Hits: 3537

Jeso­lo je prí­mor­ským leto­vis­kom na pobre­ží Jad­ran­ské­ho mora v Sever­nom Talian­sku. Pláž v Jeso­le je 15 km dlhá. Sta­ré cen­trum Vec­chia, s úzky­mi ulič­ka­mi a trh­mi dýcha typic­kou auten­tic­kou talian­skou atmo­sfé­rou. Blíz­ko sa nachá­dzajp ostro­vy Bura­no s fareb­ný­mi doma­mi a his­to­ric­ký Tor­cel­lo, kde sa nachá­dza bazi­li­ka San­ta Maria Assun­ta, kos­tol San­ta Fos­ca. V Jeso­le je aktív­ny noč­ný život, klu­by a bary ponú­ka­jú zába­vu až do sko­rých ran­ných hodín. Počas let­ných mesia­cov mes­to hos­tí náv­štev­ní­kov z celé­ho sveta.

Jeso­lo sa nachá­dza na seve­re Talian­ska pri pobre­ží Jad­ra­nu. Veľ­mi blíz­ko Bená­tok. Sta­ro­ve­ké meno mes­ta Jeso­lo Equ­ilium pochá­dza z latin­ské­ho equ­us, ale­bo vene­ti­ca ekvo, čo zna­me­ná mes­to koní. Iné his­to­ric­ké náz­vy: Equ­ilo, Lesu­lo, Jexu­lo, Jexol­lo, Jeso­lum. V Talian­sku sa toto mes­to čas­to ozna­ču­je ako Ieso­lo (jeso​lo​.biz).

Jeso­lo is a sea­si­de resort on the Adria­tic coast in Nort­hern Ita­ly. The beach in Jeso­lo stret­ches for 15 km. The old town of Vec­chia, with its nar­row stre­ets and mar­kets, exu­des a typi­cal aut­hen­tic Ita­lian atmo­sp­he­re. Near­by, you can find the islands of Bura­no with color­ful hou­ses and the his­to­ric Tor­cel­lo, whe­re the Basi­li­ca of San­ta Maria Assun­ta and the church of San­ta Fos­ca are loca­ted. Jeso­lo has an acti­ve night­li­fe, with clubs and bars offe­ring enter­tain­ment until the ear­ly hours. During the sum­mer months, the city hosts visi­tors from around the world.

Jeso­lo is loca­ted in nort­hern Ita­ly on the coast of the Adria­tic Sea, very clo­se to Veni­ce. The ancient name of the town, Jeso­lo Equ­ilium, is deri­ved from the Latin equ­us, or Vene­tian ekvo, mea­ning the city of hor­ses. Other his­to­ri­cal names inc­lu­de Equ­ilo, Lesu­lo, Jexu­lo, Jexol­lo, and Jeso­lum. In Ita­ly, this town is often refer­red to as Ieso­lo (jeso​lo​.biz).

Jeso­lo è una loca­li­tà bal­ne­a­re sul­la cos­ta adria­ti­ca nel Nord Ita­lia. La spiag­gia di Jeso­lo si esten­de per 15 km. La vec­chia cit­tà di Vec­chia, con le sue stra­de stret­te e i mer­ca­ti, res­pi­ra un’at­mos­fe­ra auten­ti­ca tipi­ca­men­te ita­lia­na. Nel­le vici­nan­ze si tro­va­no le iso­le di Bura­no con case colo­ra­te e l’is­to­ri­co Tor­cel­lo, dove si tro­va la Basi­li­ca di San­ta Maria Assun­ta e la chie­sa di San­ta Fos­ca. Jeso­lo ha una vita not­tur­na atti­va, con club e bar che off­ro­no intrat­te­ni­men­to fino alle pri­me ore del mat­ti­no. Duran­te i mesi esti­vi, la cit­tà ospi­ta visi­ta­to­ri da tut­to il mondo.

Jeso­lo si tro­va nel nord Ita­lia sul­la cos­ta del­l’Ad­ria­ti­co, mol­to vici­no a Vene­zia. Il nome anti­co del­la cit­tà, Jeso­lo Equ­ilium, deri­va dal lati­no equ­us o dal vene­to ekvo, che sig­ni­fi­ca la cit­tà dei caval­li. Altri nomi sto­ri­ci inc­lu­do­no Equ­ilo, Lesu­lo, Jexu­lo, Jexol­lo e Jeso­lum. In Ita­lia, ques­ta cit­tà è spes­so chia­ma­ta Ieso­lo (jeso​lo​.biz).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Chorvátske, Chorvátsko, Krajina, Obce, Zahraničie, Zahraničné

Ivan Dolac – južné pobrežie Hvaru

skala
Hits: 3363

Ivan Dolac je malá obec na juž­nom pobre­ží Hva­ru, 3 km od obce Zava­la. Miest­ne oby­va­teľ­stvo sa zaobe­rá okrem ces­tov­né­ho ruchu vinár­stvom. Pes­tu­je sa tu jed­na z naj­vyš­šie hod­no­te­ných odrôd ​“pla­vac mali” (ihvar​.cz).

Ivan Dolac je rybár­ska obec, kto­rá si zís­ka­la ľudí túžia­cich po útul­nom a auten­tic­kom chor­vát­skom zážit­ku. Situ­ova­né je v str­mom sva­hu s výhľa­dom na Jad­ran­ské more. Tra­dič­ná kuchy­ňa využí­va ryby, bylin­ky, zele­ni­nu. Ulič­ky sú aj tú úzke medzi kamen­ný­mi domami.

Ivan Dolac is a small vil­la­ge on the sout­hern coast of Hvar, 3 km from the vil­la­ge of Zava­la. In addi­ti­on to tou­rism, the local popu­la­ti­on is invol­ved in wine­ma­king. One of the highest-​rated varie­ties, ​“pla­vac mali,” is cul­ti­va­ted here (ihvar​.cz).

Ivan Dolac is a fis­hing vil­la­ge that has cap­ti­va­ted tho­se see­king a cozy and aut­hen­tic Cro­atian expe­rien­ce. It is situ­ated on a ste­ep slo­pe over­lo­oking the Adria­tic Sea. The tra­di­ti­onal cuisi­ne makes use of fish, herbs, and vege­tab­les. The nar­row stre­ets wind bet­we­en sto­ne hou­ses, adding to the charm of the village.

Ivan Dolac je malo mjes­to na juž­noj oba­li oto­ka Hva­ra, udal­je­no 3 km od nasel­ja Zava­la. Mješ­ta­ni se, osim turiz­ma, bave i vinog­ra­dar­stvom. Ovd­je se uzga­ja jed­na od najc­jen­je­ni­jih sor­ti, ​“pla­vac mali” (ihvar​.cz).

Ivan Dolac je ribar­sko nasel­je koje pri­vla­či one koji žele uži­va­ti u ugod­nom i auten­tič­nom hrvat­skom doživl­ja­ju. Smješ­te­no je na str­mom bre­žulj­ku s pog­le­dom na Jad­ran­sko more. Tra­di­ci­onal­na kuhin­ja koris­ti ribu, bil­je i povrće. Uli­ce su uske, pro­la­ze izme­đu kame­nih kuća, doda­ju­ći šarm ovom mjestu.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post